T-610/24
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TN0610
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202500582SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/582
3.2.2025
Žaloba podaná 25. novembra 2024 – Banco Santander/ECB
(Vec T-610/24)
(C/2025/582)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Banco Santander, SA (Santander, Španielsko) (v zastúpení: J. Rodríguez Cárcamo, C. García Vega a G. Fernández-Bravo Bernaldo de Quirós, advokáti)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej centrálnej banky v oblasti dohľadu týkajúce sa správneho prudenciálneho zaobchádzania s odloženými daňovými pohľadávkami (ODP) pochádzajúcimi od Banco Santander (Brasil), S.A. a vloženými na konsolidovanom základe do Banco Santander, S.A.,
—
zaviazal Európsku centrálnu banku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení ustanovení článkov 36, 38 a 48 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( 1 ) z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, keďže na základe napadnutého rozhodnutia je Banco Santander, S.A. povinná (i) v súlade s článkom 36 nariadenia o prudenciálnych požiadavkách odpočítať z vlastného kapitálu Trier 1 odložené daňové pohľadávky (ODP) pochádzajúce z jej brazílskej pobočky, a to tak pred ako aj po 23. novembri 2016, (ii) určiť ich výšku podľa článku 38 nariadenia o prudenciálnych požiadavkách a (iii) v súvislosti s hodnotami položiek, ktoré sa neodpočítavajú v zmysle článku 48 ods. 4 nariadenia o prejudiciálnych požiadavkách uplatniť na nich rizikovú váhu 250 %, a to napriek tomu, že uvedené ODP nezávisia od budúcej ziskovosti.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade článku 39 ods. 2 nariadenia o prejudiciálnych požiadavkách v súvislosti s ODP pochádzajúcich od brazílskej pobočky pred 23. novembrom 2016, keďže (i) podľa písm. a) sa uvedené ODP v prípade likvidácie či platobnej neschopnosti inštitúcie bezodkladne automaticky a povinne nahradia daňovým dobropisom a (ii) keďže podľa písm. c) sa bezodkladne nahradia priamou pohľadávkou voči ústrednej vláde členského štátu, v ktorom má inštitúcia sídlo (Brazília).
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade článku 39 ods. 2 nariadenia o prudenciálnych požiadavkách v súvislosti s ODP pochádzajúcimi od brazílskej pobočky po 23. novembri 2016, keďže zmena tohto predpisu nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 ( 2 ) z 20. mája 2019 sa nedotýkalo ODP pochádzajúcich z tretích krajín.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 176, 27.6.2013, s. 1 .
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012; PE/15/2019/REV/1. Ú. v. L 150, 7. júna 2019, s. 1 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/582/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)