T-667/24
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TN0667
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202500925SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/925
17.2.2025
Žaloba podaná 20. decembra 2024 – UniCredit Bank/SRB
(Vec T-667/24)
(C/2025/925)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: UniCredit Bank GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: F. Kruis, N. Bartmann a L. Koukounakis, advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2024/44 z 25. októbra 2024 o opätovnom prijatí rozhodnutia o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o inštitúcie uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa uvedené rozhodnutie týka žalobkyne,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov, ktoré vznikli žalobkyni.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza štrnásť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 ( 1 ) v rozsahu, v akom je napadnuté rozhodnutie v rozpore s hornou hranicou ročnej cieľovej úrovne, ktorá je podľa tohto ustanovenia stanovená na 12,5 %.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je založené na vykonávacom nariadení 2015/81 ( 2 ) , najmä na článku 8 ods. 1, 4 a 5 tohto nariadenia, ako aj na článku 70 ods. 7 nariadenia č. 806/2014, ktoré sú samy osebe nezákonné.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je založené na článku 10 delegovaného nariadenia 2015/63 ( 3 ) , ktorý je sám osebe v rozpore s článkom 103 ods. 2 smernice 2014/59 ( 4 ) v spojení s článkom 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je založené na článku 11 delegovaného nariadenia 2015/63, ktorý je sám osebe v rozpore s článkom 103 ods. 2 smernice 2014/59 v spojení s článkom 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je založené na ustanoveniach delegovaného nariadenia 2015/63 prijatých na základe článku 103 ods. 7 smernice 2014/59 a článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014, ktoré sú samy osebe v rozpore s článkom 290 ods. 1 druhým pododsekom prvou vetou ZFEÚ.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom nezohľadňujú relevantné skutočnosti a uplatniteľné právo, čo tiež implikuje porušenie článku 69 ods. 1 a 2 nariadenia č. 806/2014.
7.
Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článku 69 ods. 1 a článku 70 ods. 1 a 2 nariadenia č. 806/2014, článku 103 ods. 2 druhého pododseku smernice 2014/59, ako aj článku 4 ods. 1 a článkov 5 až 9 delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom SRB nevychádzala z najaktuálnejších údajov z praxe, ktoré sa týkajú inštitúcií, a to tak pri stanovovaní cieľovej úrovne, ako aj pri klasifikácii inštitúcií v porovnaní s inými inštitúciami.
8.
Ôsmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 6 a 7 a článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom SRB v rámci výpočtu koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko nezohľadnila ani ukazovateľ rizika „minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“ („MPVZOZ“), ani čiastkové ukazovatele „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť krízovej situácie“.
9.
Deviaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že ak by mal článok 20 delegovaného nariadenia 2015/63 umožňovať nezohľadnenie (čiastkových) ukazovateľov „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť krízovej situácie“, toto ustanovenie by bolo nezlučiteľné s právnymi predpismi vyššej právnej sily a nemohlo by sa uplatňovať.
10.
Desiaty žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je výpočet príspevku žalobkyne zo strany SRB nesprávny.
11.
Jedenásty žalobný dôvod založený na porušení podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 druhého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené na účely článku 296 ZFEÚ.
12.
Dvanásty žalobný dôvod založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v článku 47 prvom odseku Charty základných práv Európskej únie ( 5 ) z dôvodu nedostatku odôvodnenia.
13.
Trinásty žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je založené na článku 70 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 806/2014 a článku 103 ods. 2 smernice 2014/59, ktoré sú samy osebe nezákonné, pretože na základe ich uplatnenia je výpočet tajný, čo dotknuté inštitúcie zbavuje ich práva na účinnú súdnu ochranu.
14.
Štrnásty žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom SRB nezákonne obmedzila podiel prípadných neodvolateľných platobných záväzkov (NPZ) na príspevkové obdobie 2021 na 15 % individuálneho príspevku a vyžaduje, aby tieto záväzky boli garantované výlučne kolaterálom v hotovosti.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 2 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
( 3 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).
( 5 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/925/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)