Všeobecný súd Európskej únie·20.12.2024

T-674/24

Mení

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62024TN0674
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_202501541SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

Séria C

C/2025/1541

17.3.2025

Žaloba podaná 20. decembra 2024 – EuroChem Antwerpen/Komisia

(Vec T-674/24)

(C/2025/1541)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: EuroChem Antwerpen (Antwerpy, Belgicko) (v zastúpení: D. Geraets, P. Chopova-Leprêtre a N. Kyriazopoulou, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—

zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2620 ( 1 ) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2493 ( 2 ) (ďalej len „napadnuté nariadenia“), a to v rozsahu, v akom vylučujú, aby sa na emisie oxidu uhličitého vo vyzrážanom uhličitane vápenatom (PCC) používanom v hnojivách vzťahovala výnimka z povinnosti odovzdať kvóty, stanovená v článku 12 ods. 3b smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ( 3 )

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia prekročila delegované právomoci, ktoré jej boli zverené článkom 12 ods. 3b smernice 2003/87:

—

prijatím pozitívneho zoznamu výrobkov, o ktorých sa usudzuje, že sú v súlade s týmto ustanovením, vylučujúca tak akékoľvek iné výrobky, a

—

subsidiárne tým, že v prílohe k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2024/2620 vymenúva iba minerálne uhličitany používané v určitých stavebných výrobkoch.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia:

—

tým, že dostatočne nepreskúmala a nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti a okolnosti týkajúce sa vyzrážaného uhličitanu vápenatého, a

—

nezahrnula vyzrážaný uhličitan vápenatý, pokiaľ ide o množstvo oxidu uhličitého, ktorý zostáva trvalo chemicky viazaný, do prílohy k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2024/2620.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila svoje povinnosti vyplývajúce z Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2016, svoju povinnosť náležitej starostlivosti a zásadu proporcionality:

—

tým, že neuskutočnila dôkladnú konzultáciu s odborníkmi,

—

tým, že nevykonala posúdenie vplyvu alebo analýzu proporcionality, ktoré by jej umožnili dospieť k záveru o neprimeranosti napadnutých nariadení, a

—

tým, že nekonštatovala, že nahradenie tradičnej výroby vápna výrobou vyzrážaného uhličitanu vápenatého vedie k celkovému zníženiu emisií oxidu uhličitého, čím nemotivuje podniky k tomu, aby využívali a investovali do technológií šetrnejších k životnému prostrediu.

( 1 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2620 z 30. júla 2024, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o požiadavky na to, aby sa skleníkové plyny považovali za trvalo chemicky viazané v produkte (Ú. v. EÚ L, 2024/2620).

( 2 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2493 z 23. septembra 2024, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066, pokiaľ ide o aktualizáciu monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/2493).

( 3 ) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1541/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)