← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·27.12.2024

T-679/24

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62024TN0679

C_202500928SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/928

17.2.2025

Žaloba podaná 27. decembra 2024 – Menacho/Komisia

(Vec T-679/24)

(C/2025/928)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Manuela Menacho (Alicante, Španielsko) (v zastúpní: D. Grisay, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

prijal túto žalobu o neplatnosť/mimozmluvnú zodpovednosť,

vyhlásil žalobu za prípustnú a následne:

v prvom rade:

vyhlásil žalobu o neplatnosť za dôvodnú a rozhodol, že implicitné zamietavé rozhodnutie menovacieho orgánu (MO) z 30. septembra 2024 a rozhodnutie Európskej komisie zo 14. Marca 2024 (oznámenie o stanovení) sú neplatné,

vrátil spis MO, aby určil sumu, ktorá sa má vrátiť žalobkyni,

subsidiárne:

rozhodol, že žaloba o náhradu škody založená na bezdôvodnom obohatení je dôvodná,

uložil Komisii povinnosť nahradiť majetkovú ujmu, ktorú utrpela žalobkyňa a ktorej výška bola ku dňu podania tejto žaloby vyčíslená na sumu 3 265,64 eur,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti článku 77 ods. 1 a článku 11 ods. 2 prílohy VIII k Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

V uvedených článkoch sa stanovuje, že úradník musí prijať rozhodnutie o prevode svojich nadobudnutých dôchodkových práv vo vnútroštátnom systéme do dôchodkového fondu Európskej únie (ďalej len „DFEÚ“) do desiatich rokov od začatia svojej činnosti v službách inštitúcií Európskej únie. Úradník, ktorý uskutočnil prevod, však môže správne posúdiť rozsah svojho prípadného prevodu až v okamihu svojho odchodu do dôchodku, a to najmä z dôvodu pravidla obmedzujúceho výšku dôchodkov na 70 %. Toto pravidlo teda vytvára rozdielne zaobchádzanie v porovnaní s úradníkom, ktorý strávil celú svoju kariéru v európskom systéme.

Napadnuté ustanovenia sú teda nezákonné: žalobkyňa by teda mala mať možnosť informovane sa rozhodnúť o prevode svojich vnútroštátnych dôchodkových práv do európskeho systému v čase odchodu do dôchodku, a nie skôr. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na vzniku mimozmluvnej zodpovednosti a na existencii bezdôvodného obohatenia v neprospech žalobkyne.

Pri prevode práv na dôchodok žalobkyne do DFEÚ je zavedený mechanizmus prepočtu. Vnútroštátne správne orgány najprv stanovia sumu (poistno-matematický ekvivalent). Európska komisia následne vykoná svoj vlastný výpočet s cieľom prepočítať poistno-matematický ekvivalent na počet dodatočných rokov, ktoré sa zohľadnia pri výpočte výšky dôchodku úradníka pri jeho odchode do dôchodku.

Konštatovalo sa však, že žalobkyni pri jej odchode do dôchodku nebola vrátená nadmerná percentuálna sadzba stanovená v článku 77 služobného poriadku, hoci táto nadmerná percentuálna sadzba pochádza z príspevkov zaplatených do belgického dôchodkového systému, ktoré boli kapitalizáciou prevedené do DFEÚ a na ktoré sa neprihliada pri stanovovaní dôchodku, na ktorý mala žalobkyňa nárok.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/928/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-679/24 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik