T-248/24

62024TO0248

UZNESENIE

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

z 5. mája 2025 ( *1 )

„Žaloba o neplatnosť – Inštitucionálne právo – Poslanec Parlamentu – Výsady a imunity – Odmietnutie Parlamentu vyhovieť žiadosti o ochranu výsad a imunít – Pristihnutie pri páchaní trestného činu – Akt, ktorý nemožno napadnúť žalobou – Neprípustnosť“

Vo veci T‑248/24,

EC , v zastúpení: C. Marchand, S. Mary a G. Boye, advokáti,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:

–

návrh na zastavenie konania a námietku neprípustnosti vznesenú Parlamentom v samostatnom podaní doručenom do kancelárie Všeobecného súdu 14. augusta 2024,

–

pripomienky žalobkyne podané do kancelárie Všeobecného súdu 27. septembra 2024,

Žalobkyňa bola poslankyňou Parlamentu počas ôsmeho (2014 – 2019) a deviateho (2019 – 2024) volebného obdobia. Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v júni 2024, nebola opätovne zvolená a jej funkčné obdobie sa skončilo 16. júla 2024 otvorením ustanovujúceho zasadnutia desiateho volebného obdobia.

3

Dňa 9. decembra 2022 bola žalobkyňa zatknutá v Belgicku, kde bola päť mesiacov vo väzbe, z toho štyri mesiace v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v jej bydlisku bola vykonaná prehliadka a boli voči nej prijaté predbežné opatrenia bez toho, aby bola zbavená imunity.

4

Dňa 1. júna 2023 predložila žalobkyňa predsedníčke Parlamentu žiadosť o ochranu svojich výsad a imunít. V žiadosti sa najmä odkazovalo jednak na článok 5 ods. 2 a články 7, 8 a 9 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu uplatniteľného na deviate volebné obdobie (2019 – 2024) (ďalej len „rokovací poriadok“) a jednak na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 266 , ďalej len „protokol č. 7“).

5

8

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnutý akt,

–

uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

10

Podľa článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak žalovaný samostatným podaním žiada, aby Všeobecný súd rozhodol o neprípustnosti žaloby alebo o nepríslušnosti Všeobecného súdu pred prejednaním veci samej, Všeobecný súd musí o žiadosti rozhodnúť čo najskôr.

11

Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol, že žaloba sa stala bezpredmetnou a že konanie o nej sa zastavuje, keďže žalobkyňa od 16. júla 2024 už nie je poslankyňou Európskeho parlamentu, a preto už nemá záujem na zrušení napadnutého aktu. Okrem toho Parlament tvrdí, že žaloba je neprípustná, pretože napadnutý akt nemá právne účinky, a tak ho nemožno napadnúť podľa článku 263 ZFEÚ.

12

15

Treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ považujú všetky opatrenia, bez ohľadu na ich formu, vyvolávajúce záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 9 , a z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P , EU:C:2010:40 , bod 51 ). Naopak všetky akty Európskej únie, ktoré nemajú záväzné právne účinky, nepodliehajú súdnemu preskúmaniu podľa článku 263 ZFEÚ (pozri rozsudok z 15. júla 2021, FBF, C‑911/19 , EU:C:2021:599 , bod 37 a citovanú judikatúru).

16

Na účely stanovenia toho, či napadnutý akt vyvoláva záväzné právne účinky, treba vychádzať z podstaty tohto aktu a posúdiť tieto účinky vzhľadom na objektívne kritériá, ako je obsah uvedeného aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v ktorom bol daný akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom (pozri rozsudok z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, C‑16/16 P , EU:C:2018:79 , bod 32 a citovanú judikatúru; rozsudok z 9. júla 2020, Česká republika/Komisia, C‑575/18 P , EU:C:2020:530 , bod 47 ).

17

Ďalej je potrebné pripomenúť, že článok 8 protokolu č. 7 stanovuje, že „členovia… Parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh“.

21

V článku 9 protokolu č. 7 sa uvádza:

„Členovia… Parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:

a)

na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

23

V prejednávanej veci bola žalobkyňa, ktorá bola zvolená v inom členskom štáte než Belgicko, zatknutá, vo väzbe a trestne stíhaná v Belgicku. Netvrdí, že toto súdne konanie súviselo s vyjadrenými názormi alebo hlasovaniami pri výkone jej úloh. Za týchto okolností a ako vyplýva z jej písomných vyjadrení, treba preto na ňu hľadieť tak, že sa opiera výlučne o imunitu alebo nedotknuteľnosť podľa článku 9 prvého odseku písm. b) protokolu č. 7. Treba konštatovať, že v prejednávanej veci vnútroštátne súdne orgány nepožiadali, aby bola žalobkyňa zbavená imunity, ale usúdili, že ide o prípad pristihnutia pri páchaní trestného činu.

24

Napokon je potrebné zdôrazniť, že preskúmanie žiadosti o zbavenie imunity a preskúmanie žiadosti o ochranu výsad a imunít sú dve odlišné činnosti.

25

V tomto ohľade sa zbavenie imunity výslovne stanovuje v článku 9 treťom odseku protokolu č. 7, v ktorom sa uvádza, že „imunita… nezabráni… Parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov“. V tomto ustanovení sa tak priznáva Parlamentu výlučné právo odňať imunitu stanovenú v článku 9 uvedeného protokolu, teda právo zbaviť poslanca Európskeho parlamentu ochrany, ktorú požíva na základe uvedeného ustanovenia. Takéto rozhodnutie predstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ (rozsudok z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T‑345/05 , EU:T:2008:440 , bod 31 ).

29

Na jednej strane právomoc Parlamentu chrániť imunitu môže prípadne vyplývať z článku 9 prvého odseku písm. a) protokolu č. 7, keďže z tohto ustanovenia vyplýva, že rozsah a pôsobnosť imunity, ktorú požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho štátu, inak povedané vecný obsah tejto imunity, určujú rôzne vnútroštátne právne predpisy, na ktoré sa odkazuje. Tento odkaz na vnútroštátne právo znamená, že v prípade, že sa v práve členského štátu stanovuje postup ochrany imunity poslancov národného parlamentu, ktorý mu umožňuje podať podnet súdnym alebo policajným orgánom, najmä požadovať zastavenie trestného stíhania voči jednému z jeho členov, budú Parlamentu priznané rovnaké právomoci vo vzťahu k poslancom Európskeho parlamentu zvoleným za tento štát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T‑42/06 , EU:T:2010:102 , body 105 a 115 ).

30

Na druhej strane v článku 9 prvom odseku písm. b) protokolu č. 7 sa naopak na vnútroštátne právo neodkazuje, a preto ho nemožno použiť ako základ pre právomoc Parlamentu chrániť imunitu poslanca Európskeho parlamentu.

31

Okrem toho nemožno tvrdiť, že samotný článok 9 tretí odsek protokolu č. 7 predstavuje základ právomoci Parlamentu chrániť imunitu poslanca Európskeho parlamentu. V tejto súvislosti Všeobecný súd už rozhodol, že výlučné právo odňať imunitu stanovenú v uvedenom ustanovení nemožno vykladať tak, že sa ním Parlamentu priznáva výlučná právomoc záväzne rozhodnúť o tom, či poslanec Európskeho parlamentu požíva alebo nepožíva imunitu stanovenú v článku 9 protokolu č. 7 v súvislosti so skutkami, ktoré sú mu vytýkané (rozsudok z 5. júla 2023, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament, T‑115/20 , EU:T:2023:372 , bod 65 ).

35

Treba totiž poznamenať, že vo všeobecnosti, ak orgány, ktoré vedú súdne konanie, zistia, že na skutky, ktoré sú poslancovi Európskeho parlamentu vytýkané, sa vzťahuje imunita stanovená v článku 9 protokolu č. 7, sú povinné, ak chcú pokračovať v danom konaní, požiadať Parlament o zbavenie tejto imunity. Navyše v článku 9 treťom odseku protokolu č. 7 sa upravuje aj osobitná situácia týkajúca sa pristihnutia pri páchaní trestného činu, v ktorej uvedené orgány nie sú povinné požiadať Parlament o zbavenie imunity, pretože v takomto prípade sa na imunitu ani nemožno odvolávať. Preskúmanie splnenia podmienok umožňujúcich konštatovanie situácie pristihnutia pri páchaní trestného činu tak patrí do výlučnej právomoci uvedených orgánov, a preto nezávisí od názoru Parlamentu.

36

Opačný výklad, ktorý uvádza žalobkyňa, by znamenal, že Parlament by mal právomoc rozhodnúť, či súdne konanie vedené proti poslancovi Európskeho parlamentu spochybňuje alebo nespochybňuje jeho imunitu vo všetkých prípadoch trestných činov spáchaných poslancami Európskeho parlamentu bez výnimky, vrátane prípadov pristihnutia pri páchaní trestného činu, v dôsledku čoho by prvá časť článku 9 tretieho odseku protokolu č. 7 stratila svoj potrebný účinok.

37

V dôsledku toho treba konštatovať, že ustanovenia článku 9 prvého odseku písm. b) protokolu č. 7, a to ani v spojení s ustanoveniami článku 9 tretieho odseku tohto protokolu, nepriznávajú Parlamentu nijakú právomoc prijať rozhodnutie o ochrane výsad a imunít, v dôsledku čoho v takomto prípade, a najmä v prípadoch pristihnutia pri páchaní trestného činu, nemôže mať rozhodnutie o ochrane výsad a imunít prijaté na základe rokovacieho poriadku záväzné účinky voči tretím stranám. Za týchto okolností napadnutý akt, ktorým sa odmieta ochrana výsad a imunít žalobkyne, nepredstavuje ani akt, ktorý by mal záväzné právne účinky.

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Parlamentu, v súlade s jeho návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

nariadil:

1.

Žaloba sa zamieta.

K. Kowalik‑Bańczyk

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.