T-319/24

62024TO0319

UZNESENIE

VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata komora)

z 29. apríla 2025 ( *1 ) ( i )

„Žaloba o neplatnosť – Ochrana osobných údajov – Stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov k platnému súhlasu v súvislosti s modelmi ‚súhlas alebo platba‘, ktoré zaviedli veľké online platformy – Článok 64 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Neprípustnosť – Zodpovednosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Žaloba zjavne bez právneho základu“

Vo veci T‑319/24,

Meta Platforms Ireland Ltd , so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: H.‑G. Kamann, F. Louis, M. Braun, A. Vallery, advokáti, P. Nolan, B. Johnston, D. Breatnach, L. Joyce, solicitors, D. McGrath, E. Egan McGrath, SC, S. Horan a H. Godfrey, barristers,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:

–

žalobu doručenú do kancelárie Všeobecného súdu 27. júna 2024,

–

námietku neprípustnosti vznesenú Európskym výborom pre ochranu údajov samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. septembra 2024,

1

Žalobkyňa, spoločnosť Meta Platforms Ireland Ltd, (ďalej len „Meta“), sa na jednej strane svojou žalobou na základe článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia stanoviska Európskeho výboru pre ochranu údajov (ďalej len „EDPB“) 8/2024 zo 17. apríla 2024 k platnému súhlasu v súvislosti s modelmi „súhlas alebo platba“, ktoré zaviedli veľké online platformy (ďalej len „napadnuté stanovisko“), a na druhej strane na základe článku 268 ZFEÚ náhrady ujmy, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku tohto stanoviska.

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

EDPB v napadnutom stanovisku uvádza zoznam prvkov, ktoré sa majú posudzovať individuálne s cieľom určiť, či by sa prevádzkovateľ v zmysle článku 4 ods. 7 nariadenia 2016/679 mal na účely tohto stanoviska považovať za „veľkú online platformu“, pričom zdôrazňuje, že tento zoznam nie je vyčerpávajúci a že tieto prvky sa neuplatňujú kumulatívne. Medzi tieto prvky patrí skutočnosť, že platforma priťahuje veľký počet dotknutých osôb ako používateľov, postavenie podniku na trhu, počet dotknutých osôb, objem spracúvaných údajov alebo geografický rozsah spracovateľskej činnosti. Spresňuje, že pojem „online platforma“ môže zahŕňať okrem iného „online platformy“, ako sú vymedzené v článku 3 písm. i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) ( Ú. v. EÚ L 277, 2022, s. 1 ), a že „veľkými online platformami“ môžu byť aj prevádzkovatelia z „veľmi veľkých online platforiem“, ako sú vymedzené v článku 33 ods. 1 toho istého nariadenia, alebo „strážcovia prístupu“, ako sú vymedzení v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (nariadenie o digitálnom trhu) ( Ú. v. EÚ L 265, 2022, s. 1 ).

4

Z vecného hľadiska EDPB v napadnutom stanovisku uvádza, že ak sú používatelia požiadaní o súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov s cieľom, aby sa im zasielala behaviorálna reklama, tento súhlas, aby bol platný, musí byť získaný v súlade so zásadami a pravidlami stanovenými v nariadení 2016/679. Musí byť najmä slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný a musí sa týkať spracúvania údajov vykonávaného v súlade so zásadami nevyhnutnosti, primeranosti, obmedzenia účelu, minimalizácie údajov a spravodlivosti. EDPB zdôrazňuje, že súlad s týmito podmienkami musia posúdiť príslušné vnútroštátne dozorné orgány v každom jednotlivom prípade.

7

Okrem toho EDPB poukazuje na to, že je potrebné zohľadniť aj postavenie prevádzkovateľa a jeho právomoc vo vzťahu k dotknutej osobe. Ak v danej situácii existuje jasná nerovnováha medzi prevádzkovateľom a dotknutou osobou, môže sa dotknutá osoba cítiť nútená prijať rozhodnutie, ktoré by inak neprijala. Dodáva, že v prípade modelu „súhlas alebo platba“ by mala mať dotknutá osoba možnosť slobodne si vybrať rôzny účel či účely spracúvania údajov, s ktorými súhlasí, a nie byť povinná súhlasiť so súborom účelov.

8

Napadnuté stanovisko obsahuje aj úvahy o podmienkach, za ktorých možno súhlas, ktorý veľké online platformy získavajú od používateľov v rámci modelov „súhlas alebo platba“ týkajúcich sa behaviorálnej reklamy, považovať za informovaný, konkrétny a jednoznačný.

Návrhy účastníkov konania

9

nariadil EDPB, aby prijal všetky potrebné opatrenia na ukončenie porušenia, ku ktorému došlo v dôsledku prijatia napadnutého stanoviska, vrátane stiahnutia napadnutého stanoviska,

–

uložil EDPB povinnosť uhradiť jej náhradu ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku napadnutého stanoviska,

–

uložil účastníkom konania povinnosť, aby do troch mesiacov odo dňa vyhlásenia rozhodnutia Všeobecného súdu informovali Všeobecný súd o výške náhrady škody dosiahnutej dohodou,

–

uložil EDPB povinnosť nahradiť trovy konania.

10

Vo svojej námietke neprípustnosti vznesenej na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu EDPB navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu o neplatnosť ako neprípustnú,

–

zamietol námietku neprípustnosti,

–

rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Právny stav

12

Podľa článku 130 ods. 1 a 7 Rokovacieho poriadku, ak o to žalovaný požiada, môže Všeobecný súd uznesením rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Okrem toho podľa článku 126 toho istého rokovacieho poriadku, ak je žaloba zjavne bez právneho základu, Všeobecný súd môže kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

Pokiaľ ide o prvý dôvod neprípustnosti, EDPB tvrdí, že napadnuté stanovisko nemá na situáciu Meta žiaden právny účinok. Vysvetľuje, že stanoviská prijaté na základe článku 64 nariadenia 2016/679 sú odlišné od záväzných rozhodnutí stanovených v článku 65 ods. 1 toho istého nariadenia, keďže nemajú vlastné právne účinky. V tejto súvislosti sa v článku 64 ods. 7 uvedeného nariadenia stanovuje len to, že príslušné dozorné orgány musia takéto stanoviská zohľadniť „v čo najväčšej miere“, a len prípadné následné záväzné rozhodnutie by mohlo spôsobiť, že obsah takéhoto stanoviska bude pre dozorný orgán záväzný.

16

Meta predovšetkým tvrdí, že neprípustnosť žaloby o neplatnosť proti stanovisku EDPB vydanému na základe článku 64 ods. 2 nariadenia 2016/679 by ohrozila autonómiu práva Únie. Na základe takéhoto stanoviska by totiž dotknuté osoby mohli podať žalobu na súdoch v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ale nie sú členmi Únie, v ktorých sa na základe uvedenej dohody nariadenie 2016/679 uplatňuje. Tieto súdy by sa však nemohli obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou o platnosti daného stanoviska podľa článku 267 ZFEÚ, čo by mohlo spôsobiť konflikt pri výklade a uplatňovaní práva EÚ. Preto by malo byť možné preskúmať zákonnosť takéhoto stanoviska od začiatku v rámci žaloby o neplatnosť na súde Únie, čím sa umožní jednotné uplatňovanie práva v celom EHP.

17

Meta vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti ďalej tvrdí, že ak by bola jej žaloba o neplatnosť vyhlásená za neprípustnú, viedlo by to k porušeniu jej práva na účinnú súdnu ochranu zakotveného v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. EDPB použil formálne nezáväzný nástroj na zavedenie pravidiel osobitne zameraných na Meta, čím sa snažil vyhnúť priamej kontrole súdov Únie. Práve preto by žaloba o neplatnosť umožnila zabezpečiť rešpektovanie tohto práva.

19

Podľa ustálenej judikatúry možno žalobu o neplatnosť uvedenú v článku 263 ZFEÚ podať proti všetkým aktom prijatým inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, bez ohľadu na ich povahu alebo formu, ktoré majú vyvolávať také záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že spôsobia podstatnú zmenu jeho právneho postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 9 , a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P , EU:C:2010:701 , bod 45 a citovanú judikatúru).

20

Pri určovaní toho, či akt vyvoláva záväzné právne účinky, sa treba zamerať na podstatu daného aktu a posúdiť dané účinky podľa objektívnych kritérií, ako je obsah daného aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v ktorom bol daný akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom (pozri rozsudok z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, C‑16/16 P , EU:C:2018:79 , bod 32 a citovanú judikatúru).

21

Pokiaľ ide o obsah napadnutého stanoviska, ako vyplýva zo zhrnutia uvedeného v bodoch 4 až 8, v danom akte sa poskytuje rámec na analýzu modelov „súhlas alebo platba“ na veľkých online platformách z hľadiska pravidiel stanovených v nariadení 2016/679 týkajúcich sa platnosti súhlasu, pričom sa dozorným orgánom pripomínajú aspekty, ktoré musia overiť. EDPB v ňom opakovane uvádza, že analýza sa musí vykonávať individuálne.

25

Okrem toho okolnosť, že napadnuté stanovisko bolo prijaté v čase, keď rôzne dozorné orgány skúmali modely „súhlas alebo platba“ veľkých online platforiem, najmä model prijatý spoločnosťou Meta, nemôže sama osebe viesť k záveru, že uvedené stanovisko je záväzné. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania nariadenia 2016/679 totiž existujú rôzne nástroje, ako sa uvádza v jeho článku 63, pričom niektoré z nich sú záväzné a iné len konzultačné.

26

V tejto súvislosti bolo napadnuté stanovisko prijaté, ako vyplýva z jeho úvodných ustanovení a bodov 7 až 12, na základe článku 64 ods. 2 nariadenia 2016/679. V tomto ustanovení sa stanovuje:

„Ktorýkoľvek dozorný orgán, predseda [EDPB] alebo Komisia môže požiadať, aby akúkoľvek záležitosť so všeobecným uplatnením alebo s účinkami vo viac ako jednom členskom štáte preskúmal [EDPB] s cieľom získať stanovisko, najmä ak si príslušný dozorný orgán neplní povinnosti týkajúce sa vzájomnej pomoci podľa článku 61 alebo spoločných operácií podľa článku 62.“

27

Je pravda, že v článku 65 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia sa stanovuje, že EDPB prijme záväzné rozhodnutie, „ak príslušný dozorný orgán nepožiada [EDPB] o stanovisko v prípadoch uvedených v článku 64 ods. 1 alebo nepostupuje podľa stanoviska [EDPB] vydaného podľa článku 64“, a že „v tomto prípade môže záležitosť oznámiť [EDPB] ktorýkoľvek dotknutý dozorný orgán alebo Komisia“. Okrem toho v prípade stanovísk k všeobecným vecným otázkam, ako je stanovisko v prejednávanej veci, ak sa v rámci postupu vedeného vedúcim dozorným orgánom v súvislosti s konkrétnou cezhraničnou operáciou alebo operáciami spracúvania údajov vedúci dozorný orgán úplne alebo čiastočne odchýli od takéhoto stanoviska EDPB v návrhu rozhodnutia, ktorý musí vypracovať na základe článku 60 ods. 3 nariadenia 2016/679, môže byť EDPB nútený predmetnú otázku opätovne preskúmať prijatím záväzného rozhodnutia na základe článku 65 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia. V oboch prípadoch však stanovisko prijaté na základe článku 64 ods. 2 nariadenia 2016/679, ako je napadnuté stanovisko, nemá povahu aktu, ktorý je sám osebe záväzný, keďže usmernenia, ktoré obsahuje, sa môžu so zreteľom na právomoci EDPB prípadne až následne premietnuť do pokynov záväzných pre dozorné orgány v následnom záväznom rozhodnutí EDPB. Na tom nič nemení ani skutočnosť, ktorú zdôraznila Meta, že takéto stanovisko je jedným z nástrojov mechanizmu konzistentnosti stanoveného v nariadení 2016/679. V rámci tohto mechanizmu, podobne ako v pravidlách spolupráce medzi dozornými orgánmi, sa totiž stanovuje nezáväzná konzultačná fáza pred prípadným prijatím záväzných rozhodnutí EDPB.

33

V tejto súvislosti skutočnosť, ktorú Meta zdôraznila, že írsky orgán na ochranu údajov jej oznámil, že považuje za svoju povinnosť zohľadniť napadnuté stanovisko, pričom sa odvolával na článok 57 ods. 1 písm. g) nariadenia 2016/679, podľa ktorého každý dozorný orgán spolupracuje s ostatnými dozornými orgánmi s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie uvedeného nariadenia, nemôže napadnutému stanovisku priznať záväzný účinok, ktorý samo osebe nemá a ktorý sa mu nepriznáva ani v súvislosti s predmetnou povinnosťou spolupracovať. Povinnosť spolupracovať na účely realizácie harmonizovanej politiky v rámci Únie totiž nemôže dať nezáväzným aktom Únie záväzný charakter, a to ani keď je nutné tieto akty zohľadňovať (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, C‑69/13 , EU:C:2014:71 , body 27 až 32 ).

34

Okrem toho, na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Meta, možnosť následného záväzného rozhodnutia EDPB určeného príslušným dozorným orgánom, v ktorom by sa preskúmal model „súhlas alebo platba“ prijatý spoločnosťou Meta, pričom by sa v ňom prevzal celý analytický rámec uvedený v napadnutom stanovisku, alebo jeho časť, nestačí na to, aby sa toto stanovisko považovalo za záväzné od počiatku. Nemožno pritom vylúčiť, že predmetné konkrétne preskúmanie povedie v tomto prípade k prehodnoteniu všeobecných usmernení uvedených v napadnutom stanovisku.

35

Aj keby sa navyše, ako tvrdí Meta, v napadnutom stanovisku nezohľadnilo posúdenie modelov „súhlas alebo platba“, ktoré Súdny dvor poskytol v rámci prejudiciálneho konania v rozsudku zo 4. júla 2023, Meta Platforms a i. (Všeobecné podmienky používania sociálnej siete) ( C‑252/21 , EU:C:2023:537 ), vzhľadom na svoju nezáväznú povahu by sa ním nemohla zmeniť právna situácia spoločnosti Meta.

39

Takáto možnosť je totiž inherentnou súčasťou systému prijatého v Dohode o EHP s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie pravidiel uplatniteľných podľa tejto dohody. Tento systém je založený na dvoch pilieroch, dohľadu a súdnej kontroly, pričom prvý sa uplatňuje na členské štáty Únie a druhý na ostatné štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody. Pokiaľ ide o tieto štáty, v článku 108 ods. 2 uvedenej dohody a v článku 34 Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora ( Ú. v. ES L 344, 1994, s. 1 ) sa okrem iného stanovuje, že súd z týchto štátov môže požiadať Súd Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) o stanovisko k výkladu týchto pravidiel, a to aj k výkladu nariadenia 2016/679. Ak by mu bola vec v tomto rámci predložená, Súd EZVO by mohol uviesť, do akej miery sa domnieva, že úvahy uvedené v napadnutom stanovisku sú v súlade s uvedeným nariadením. Mohol by prípadne aj uviesť, že tieto úvahy nie sú záväzné. V prípade členských štátov Únie by súd z týchto štátov mohol o posúdenie platnosti napadnutého stanoviska požiadať Súdny dvor. Hoci sa totiž v článku 263 ZFEÚ vylučuje preskúmanie aktov, ktoré nemajú záväzné právne účinky, žalobou o neplatnosť, Súdny dvor môže podľa článku 267 ZFEÚ posúdiť platnosť takýchto aktov, keď rozhoduje v prejudiciálnom konaní (pozri rozsudok z 15. júla 2021, FBF, C‑911/19 , EU:C:2021:599 , bod 54 a citovanú judikatúru).

40

Treba zdôrazniť, že možné rozdielne posúdenie aktu Únie oboma súdmi na konci týchto konaní môže nastať v ktorejkoľvek z mnohých oblastí, ktoré sa v Dohode o EHP upravujú. Ak by sa postupovalo podľa tvrdení spoločnosti Meta, podľa ktorej by sa v záujme predchádzania možnosti rozdielneho posúdenia mala pripustiť žaloba o neplatnosť proti nezáväznému aktu Únie, viedlo by to tak k nerešpektovaniu a veľmi podstatnému narušeniu podmienok prípustnosti žalôb o neplatnosť vymedzených v článku 263 ZFEÚ.

EDPB namieta aj neprípustnosť návrhov na určenie zodpovednosti, a to v podstate z dôvodu, že úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré musia byť vyhlásené za neprípustné.

44

Treba pripomenúť, že súd Únie je oprávnený podľa okolností každého prípadu posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti. V prejednávanej veci je v záujme hospodárnosti konania vhodné preskúmať najprv dôvodnosť návrhov spoločnosti Meta na určenie zodpovednosti bez toho, aby sa predtým rozhodlo o ich prípustnosti, keďže sú z dôvodov uvedených ďalej zjavne nedôvodné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P , EU:C:2002:118 , body 51 a 52 ).

45

46

Pokiaľ ide o mimozmluvnú zodpovednosť Únie a náhradu údajnej ujmy, Meta požaduje prijatie opatrení uvedených v jej návrhoch a zopakovaných v bode 9 druhej zarážke.

47

Podľa ustálenej judikatúry je vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ podmienený splnením troch kumulatívnych podmienok, a to protiprávnosti konania pripisovaného inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, skutočným vznikom škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou ujmou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P , EU:C:2000:361 , body 39 až 42 , a z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C‑650/19 P , EU:C:2021:879 , bod 138 ).

48

Kumulatívna povaha týchto podmienok znamená, že v prípade nesplnenia jednej z nich musí byť žaloba o náhradu škody zamietnutá v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné podmienky (pozri rozsudok z 25. februára 2021, Dalli/Komisia, C‑615/19 P , EU:C:2021:133 , bod 42 a citovanú judikatúru). Súd Únie okrem toho nie je pri skúmaní splnenia uvedených podmienok povinný dodržať určité poradie (rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P , EU:C:1999:402 , bod 13 ).

52

V prejednávanej veci údajná ujma, ktorú uvádza spoločnosť, spočíva v znížení príjmov z reklamy a predplatného, ktoré podľa nej vyplynú z „požiadavky“, údajne uvedenej v napadnutom stanovisku, ponúknuť používateľom neplatenú alternatívu popri možnosti voľby medzi súhlasom s prijímaním behaviorálnej reklamy na jednej strane a na strane druhej platbou, aby mohli využívať príslušnú službu bez toho, aby dostávali tento druh reklamy. Meta tvrdí, že írsky orgán na ochranu údajov „sa bude cítiť povinný“ zaviesť takúto alternatívu „v tej či onej forme“ alebo to bude musieť urobiť na základe záväzného rozhodnutia EDPB prijatého na základe článku 65 ods. 1 písm. c) nariadenia 2016/679.

53

Treba konštatovať, že táto ujma vychádza na jednej strane z nesprávneho pochopenia napadnutého stanoviska, ktoré, ako sa konštatuje najmä v bodoch 21 a 30 vyššie, má v podstate len poskytnúť rámec pre analýzu modelov „súhlas alebo platba“ veľkých online platforiem z hľadiska pravidiel stanovených v nariadení 2016/679 týkajúcich sa platnosti súhlasu a samo osebe nemá mať záväzné právne účinky. Na druhej strane sa zakladá na budúcich a neistých udalostiach, pričom to, že sa írsky orgán na ochranu údajov rozhodne uplatniť tento analytický rámec z vlastnej iniciatívy alebo že EDPB prijme v tejto veci záväzné rozhodnutie, sú len možnosti budúceho vývoja.

54

Podmienka existencie skutočnej a určitej škody preto nie je splnená.

57

Všetky návrhy predložené na základe mimozmluvnej zodpovednosti Únie sa preto musia zamietnuť ako zjavne bez právneho základu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať podmienku týkajúcu sa protiprávnosti konania, ktoré sa EDPD vytýka.

58

Žalobu teda treba zamietnuť v celom rozsahu.

59

Za týchto okolností nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré podali Rada Európskej únie, Európsky parlament a americká spoločnosť Chamber of Progress.

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa čiastočne zamieta ako neprípustná a čiastočne ako zjavne právne nedôvodná.

2.

O návrhoch na vstup Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Chamber of Progress ako vedľajších účastníkov do konania nie je potrebné rozhodnúť.

V. Di Bucci

Predsedníčka

O. Porchia

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( i ) Znenie bodov 9 a 23 tohto textu bolo po jeho sprístupnení na internete predmetom zmeny lingvistického charakteru.