T-392/24
ECLI:EU:T:2024:871
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62024TO0392
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024TO0392
UZNESENIE
VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 26. novembra 2024 ( *1 )
„Žaloba o neplatnosť – Nariadenie (EÚ) 2024/1263 – Nariadenie (EÚ) 2024/1264 – Smernica (EÚ) 2024/1265 – Legislatívny akt – Akt obsahujúci vykonávacie opatrenia – Neexistencia priamej dotknutosti – Zjavná neprípustnosť – Žiadosť o ‚ústavný dialóg‘ s belgickým Ústavným súdom – Zjavný nedostatok právomoci“
Vo veci T‑392/24,
Raf Verbeke , bydliskom v Gente (Belgicko),
Elias Vlerick , bydliskom v Gente,
v zastúpení: M. Kaçar, avocate,
žalobcovia,
proti
Európskemu parlamentu
a
Rade Európskej únie,
žalovaným,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira (spravodajkyňa), sudcovia U. Öberg a P. Zilgalvis,
tajomník: V. Di Bucci,
vydal toto
Uznesenie
1
Žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobcovia Raf Verbeke a Elias Vlerick v prvom rade domáhajú zrušenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (Ú. v. EÚ L 2024/1263), nariadenia Rady (EÚ) 2024/1264 z 29. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. EÚ L 2024/1264), a smernice Rady (EÚ) 2024/1265 z 29. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (Ú. v. EÚ L 2024/1265) (ďalej spoločne len „napadnuté akty“), a v druhom rade a subsidiárne sa domáhajú „ústavného dialógu“ s belgickým Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko) o vykonávaní napadnutých aktov belgickými orgánmi.
Právny stav
2
Podľa článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu ak Všeobecný súd zjavne nie je príslušný rozhodnúť o žalobe alebo ak je žaloba zjavne neprípustná, Všeobecný súd môže kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.
3
V prejednávanej veci Všeobecný súd dospel k záveru, že na základe písomností v spise je mu situácia dostatočne jasná, a na základe tohto článku rozhodol, že o žalobe rozhodne bez ďalšieho konania.
O prvom žalobnom návrhu žalobcov
4
Prvým žalobným návrhom sa žalobcovia domáhajú zrušenia nariadení 2024/1263 a 2024/1264, ako aj smernice 2024/1265.
5
Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.
6
Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ tak rozlišuje tri prípady, v ktorých môže byť vyhlásená za prípustnú žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou. Je preto potrebné preskúmať, či bol v prejednávanej veci splnený niektorý z týchto dôvodov.
7
V prvom rade treba konštatovať, že keďže žalobcovia nie sú adresátmi napadnutých aktov, nemajú právo podať žalobu na základe prvého predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
8
Ďalej treba pripomenúť, že podľa judikatúry výraz „regulačný akt“ v zmysle tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ nezahŕňa legislatívne akty.
9
Rozdiel medzi legislatívnym aktom a regulačným aktom je založený na kritériu legislatívneho alebo nelegislatívneho postupu, ktorý viedol k jeho prijatiu (uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, T‑18/10 , EU:T:2011:419 , bod 65 ).
10
Článok 289 ods. 1 až 3 ZFEÚ stanovuje, že právne akty prijaté v konaní nazvanom „riadny legislatívny postup“ a „mimoriadny legislatívny postup“ sú legislatívnymi aktmi.
11
V prejednávanej veci z preambuly nariadenia 2024/1263 vyplýva, že jeho právnym základom je článok 121 ods. 6 ZFEÚ a bolo prijaté riadnym legislatívnym postupom. Navyše z preambuly nariadenia 2024/1264 vyplýva, že jeho právnym základom je článok 126 ods. 14 ZFEÚ a bolo prijaté mimoriadnym legislatívnym postupom.
12
Z toho vyplýva, že nariadenia 2024/1263 a 2024/1264, keďže boli prijaté riadnym a mimoriadnym legislatívnym postupom, sú legislatívnymi aktmi a nie regulačnými aktmi v zmysle tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
13
Okrem toho, pokiaľ ide o smernicu 2024/1265, treba pripomenúť, že článok 288 tretí odsek ZFEÚ stanovuje, že „smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom“. V tomto zmysle článok 2 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že „členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2025“.
14
Keďže žaloba smeruje k zrušeniu smernice, vo vzťahu ku ktorej musia členské štáty dosiahnuť najneskôr do 31. decembra 2025 súlad tým, že uvedú do účinnosti potrebné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, si teda vznik právnych účinkov tejto smernice voči žalobcom vyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, teda vnútroštátne opatrenia na prebratie smernice, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania pred vnútroštátnymi súdmi.
15
Z bodov 12 a 14 vyššie teda vyplýva, že žalobcovia nemajú právo podať žalobu proti napadnutým aktom na základe tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
16
Napokon by v dôsledku toho bolo možné prvý žalobný návrh vyhlásiť za prípustný len v rozsahu, v akom by boli žalobcovia priamo a osobne dotknutí napadnutými aktmi, na základe druhého predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
17
Pokiaľ ide o pojem priamej dotknutosti, treba uviesť, že fyzická alebo právnická osoba je priamo dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky, konkrétne po prvé že sporné opatrenie priamo ovplyvňuje právne postavenie jednotlivca a po druhé že neponecháva žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 , bod 42 a citovanú judikatúru).
18
Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, z ustálenej judikatúry vyplýva, že žalobu o neplatnosť upravenú v článku 263 ZFEÚ možno podať proti všetkým opatreniam prijatým inštitúciami, ktoré majú mať záväzné právne účinky, bez ohľadu na ich formu (pozri rozsudok z 3. júna 2021, Maďarsko/Parlament, C‑650/18 , EU:C:2021:426 , bod 37 a citovanú judikatúru).
19
Pri určovaní toho, či akt vyvoláva takéto účinky, a teda či môže byť napadnutý žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, je potrebné zamerať sa na podstatu tohto aktu a posúdiť uvedené účinky podľa objektívnych kritérií, akými sú obsah tohto aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom (pozri rozsudok z 3. júna 2021, Maďarsko/Parlament, C‑650/18 , EU:C:2021:426 , bod 38 a citovanú judikatúru).
20
Spôsobilosť aktu vyvolať priamo účinky na právne postavenie fyzickej alebo právnickej osoby teda nemožno posudzovať len na základe skutočnosti, že akt má formu smernice (rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , bod 64 ).
21
V prejednávanej veci treba konštatovať, že cieľom napadnutých aktov, spoločne označovaných ako „reforma rámca správy hospodárskych záležitostí“ (pozri odôvodnenie 8 smernice 2024/1265), je reforma rámca správy ekonomických záležitostí Únie vzhľadom na ciele rozpočtovej disciplíny a udržateľnosti dlhu členských štátov.
22
Po prvé cieľom nariadenia 2024/1263 je tak stanoviť pravidlá na zabezpečenie účinnej koordinácie zdravých hospodárskych politík členských štátov a konkrétne podrobné pravidlá o obsahu národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov (článok 1 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia).
23
Po druhé nariadenie 2024/1264 mení nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku ( Ú. v. ES L 209, 1997, s. 6 ; Mim. vyd. 10/001, s. 89), ktorého cieľom je prijať ustanovenia na urýchlenie a objasnenie postupu pri nadmernom schodku členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu (článok 1 tohto nariadenia).
24
Po tretie smernica 2024/1265 mení smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov ( Ú. v. EÚ L 306, 2011, s. 41 ), ktorá stanovuje podrobné pravidlá pre vlastnosti rozpočtových rámcov členských štátov s cieľom vyhnúť sa nadmernému deficitu verejných financií (článok 1 tejto poslednej uvedenej smernice).
25
Z toho vyplýva, že napadnuté akty zaväzujú členské štáty, keďže stanovujú rámec ich hospodárskeho riadenia, najmä pravidlá týkajúce sa národných fiškálno-štrukturálnych plánov, postupu pri nadmernom deficite členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu, a rozpočtové rámce členských štátov s cieľom vyhnúť sa nadmernému deficitu verejných financií.
26
Napadnuté akty preto nemôžu mať priame záväzné účinky na vlastné právne postavenie žalobcov. Tento záver potvrdzujú aj tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe.
27
Na jednej strane totiž žalobcovia neoznačili žiadne konkrétne ustanovenie napadnutých aktov, ktoré by mohlo mať účinky na ich právne postavenie, ale obmedzujú sa na návrh na zrušenie uvedených aktov v celom rozsahu.
28
Na druhej strane žalobcovia neuvádzajú žiadny konkrétny účinok napadnutých aktov na ich právne postavenie. Naopak tvrdia, že uvedené akty majú vplyv na vlastnícke práva k obecným verejným pozemkom v Gente (Belgicko) a ich správu, ktoré nie sú v súlade s ich záujmami pri tejto správe. Konkrétne tvrdia, že tieto akty po prvé bránia tomu, aby sa uznala „hodnota nehnuteľnosti [týkajúca sa prevodu určitých verejných pozemkov] ako aktíva umožňujúceho prevziať dlh s cieľom odškodniť bývalého nadobúdateľa pozemku“, po druhé že môžu porušovať belgickú „ústavnú identitu“ a po tretie že „ukladajú pravidlá týkajúce sa výdavkov a zadlženia, ktoré bránia miestnym územným celkom dodržiavať ich ústavné povinnosti“.
29
Prípadné účinky napadnutých aktov na správu a práva takého verejného subjektu, akým je mesto Gent, však nemôžu predstavovať účinky, ktoré sa prejavujú priamo vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcov v zmysle judikatúry citovanej v bode 17 vyššie.
30
Keďže jedna z dvoch kumulatívnych podmienok uvedených v bode 17 vyššie, a to podmienka priamej dotknutosti, nie je splnená, treba dospieť k záveru, že žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť napadnutých aktov na základe druhého predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
31
Prvý žalobný návrh žalobcov sa preto musí zamietnuť ako zjavne neprípustný, keďže žalobcovia nemôžu založiť svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť napadnutých aktov na žiadnom z predpokladov uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
O druhom žalobnom návrhu žalobcov
32
Vo svojom druhom žalobnom návrhu, ktorý je formulovaný subsidiárne, žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd viedol „ústavný dialóg“ s belgickým Cour constitutionnelle (Ústavný súd) o uplatňovaní napadnutých aktov belgickými orgánmi.
33
V rámci preskúmania zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ však Všeobecný súd nemá právomoc viesť „ústavný dialóg“ s vnútroštátnym súdom.
34
Z toho vyplýva, že druhý žalobný návrh musí byť zamietnutý z dôvodu zjavného nedostatku právomoci Všeobecného súdu o ňom rozhodnúť.
35
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá v celom rozsahu, čiastočne ako zjavne neprípustná a čiastočne z dôvodu zjavného nedostatku právomoci Všeobecného súdu o nej rozhodnúť.
O trovách
36
Keďže toto uznesenie bolo prijaté pred doručením žaloby žalovaným a pred tým, ako im mohli vzniknúť trovy konania, stačí rozhodnúť, že žalobcovia znášajú svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 133 rokovacieho poriadku.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
nariadil:
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
Raf Verbeke a Elias Vlerick znášajú svoje vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 26. novembra 2024
Tajomník
V. Di Bucci
Predsedníčka
M. J. Costeira
( *1 ) Jazyk konania: holandčina.