C-116/25

Rozsudok

Súdneho dvora (šiesta komora) z 23. apríla 2026 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd – Blagoevgrad – Bulharsko) – Ts. E. S./Direktor na Teritorialno podelenie na Nacionalnija osiguritelen institut – Blagoevgrad

(Vec C-116/25 ( 1 ) , NOI – Blagoevgrad)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálne zabezpečenie - Migrujúci pracovníci - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Dávky v nezamestnanosti - Výpočet - Článok 62 ods. 1 a 2 - Posledná činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, vykonávaná podľa právnych predpisov členského štátu - Článok 62 ods. 3 - Bydlisko príjemcu dávok v nezamestnanosti nachádzajúce sa v inom členskom štáte, ako je „príslušný členský štát“ - Pravidlo výpočtu, ktoré nezohľadňuje „výlučne“ plat alebo príjem z vykonávania povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca odlišné pravidlo výpočtu pre osoby, ktoré vykonávali svoje posledné zamestnanie v inom členskom štáte)

(C/2026/3283)

Jazyk konania: bulharčina

Predkladajúci vnútroštátny súd

Článok 62 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, v spojení s článkom 65 ods. 2 prvou a druhou vetou a článkom 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004, v znení zmien,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni právnej úprave členského štátu ako členského štátu bydliska, podľa ktorej sa výška dávok v nezamestnanosti – na ktoré má nárok osoba, ktorá dosiahla časť referenčnej doby alebo celú referenčnú dobu stanovenú právnymi predpismi tohto členského štátu na účely výpočtu dávok v nezamestnanosti, na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov iného členského štátu, t. j. členského štátu posledného zamestnania – nestanovuje tak, že sa zohľadní „výlučne“ plat alebo príjem z vykonávania povolania, ktorý táto osoba mala v rámci svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, vykonávanej podľa právnych predpisov tohto iného členského štátu.

2.

Článok 62 nariadenia č. 883/2004, zmenený nariadením č. 988/2009,

sa má vykladať v tom zmysle, že: