C-5/25
ECLI:EU:C:2026:167
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0005
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
DEAN SPIELMANN
prednesené 5. marca 2026( 1 )
Vec C ‑ 5/25 [Pilev] ( i )
Trestné konanie
proti
WE
za účasti:
Sofijska gradska prokuratura
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov v trestných veciach – Spracovateľské operácie vykonávané súdmi pri výkone ich súdnej právomoci – Uplatniteľnosť smernice (EÚ) 2016/680 – Overenie totožnosti obvineného na verejnom pojednávaní – Údaje týkajúce sa miesta narodenia, štátnej príslušnosti, bydliska, vzdelania, rodinného stavu, záznamov registra trestov a ‚národnosti‘ “
Úvod
1. Táto vec sa týka rozsahu zhromažďovania osobných údajov obžalovanej osoby vnútroštátnym trestným súdom výlučne na účely overenia, či táto osoba je skutočne osobou uvedenou v obžalobe. Netýka sa však otázky nezávislosti sudcu v rámci jeho funkcie sudcu rozhodujúceho vo veci samej a jeho voľnej úvahy pri vypočúvaní stíhanej osoby v súvislosti s rozhodovaním o veci samej.
2. Táto vec tak poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť objasniť rozsah pôsobnosti smernice (EÚ) 2016/680( 2 ) vo vzťahu k nariadeniu (EÚ) 2016/679( 3 ) a upevniť svoju judikatúru v oblasti proporcionality vo vzťahu k sledovanému cieľu spracúvania osobných údajov trestným súdom.
Právny rámec
Smernica 2016/680
3. Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy a ciele“ v odseku 1 stanovuje:
„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.“
4. Článok 2 tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:
„Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1.“
5. Článok 3 smernice 2016/680, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
7. ‚príslušný orgán‘ je:
a) akýkoľvek orgán verejnej moci príslušný v oblasti predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu, alebo
b) akýkoľvek iný orgán alebo subjekt, ktorý bol právom členského štátu poverený vykonávať verejnú moc a verejné právomoci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu;
…“
6. Podľa článku 4 tejto smernice s názvom: „Zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov“:
„1. Členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:
…
c) primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú;
…“
7. Článok 8 uvedenej smernice s názvom „Zákonnosť spracúvania“ v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty stanovia, že spracúvanie je zákonné iba vtedy a do takej miery, pokiaľ je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej príslušným orgánom na účely stanovené v článku 1 ods. 1, a ak je založené na práve Únie alebo na práve členského štátu.“
8. Článok 10 smernice 2016/680, nazvaný „Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov“, znie:
„Spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby je možné len vtedy, ak je úplne nevyhnutné, podlieha primeraným zárukám ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, a len:
a) ak je prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu;
b) ochraňuje životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, alebo
c) ak sa takéto spracúvanie týka údajov, ktoré preukázateľne sprístupnila dotknutá osoba.“
Bulharské právo
9. Článok 138 ods. 2 a 3 Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok)( 4 ) z 29. apríla 2006 (ďalej len „NPK“) znie takto:
„…
2. Pred výsluchom príslušný orgán overí totožnosť obvineného.
3. Výsluch obžalovaného sa začína otázkou, či rozumie obvineniu; potom je vyzvaný, aby, ak si to želá, vlastnými slovami uviedol všetko, čo vie o trestnej veci.“
10. Článok 272 ods. 1 NPK znie:
„Predseda senátu overí totožnosť obžalovaného tak, že sa opýta na jeho celé meno, dátum a miesto narodenia, národnosť, štátnu príslušnosť, bydlisko, vzdelanie, rodinný stav a osobné identifikačné číslo, ako aj na jeho prípadné záznamy registra trestov.“
11. Článok 311 ods. 1 bod 2 NPK stanovuje:
„V zápise z pojednávania… sú uvedené… údaje týkajúce sa totožnosti stíhanej osoby.“
Zákon o registri obyvateľov (ZGR)
12. Zakon za graždanskata registracija (zákon o registri obyvateľov)( 5 ) z 27. júla 1999 (ďalej len „ZGR“) v článku 8 ods. 1 uvádza, že hlavnými údajmi o osobnom stave osôb sú ich mená, dátum narodenia (deň, mesiac, rok) a miesto narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť a osobné identifikačné číslo.
Zákon o bulharských dokladoch totožnosti (ZBLD)
13. Zakon za bălgarskite lični dokumenti (zákon o bulharských dokladoch totožnosti)( 6 ) z 1. apríla 1999 (ďalej len „ZBLD“) v článku 3 ods. 1 uvádza:
„Doklady totožnosti potvrdzujú totožnosť a v prípade potreby aj štátnu príslušnosť prostredníctvom údajov, ktoré obsahujú.“
14. Článok 6 ZBLD uvádza:
„Občania sú povinní preukázať svoju totožnosť na požiadanie príslušných úradníkov určených zákonom.“
15. Článok 16 ods. 1 ZBLD znie takto:
„Bulharské doklady totožnosti obsahujú tieto povinné osobné údaje:
(1) mená;
(2) dátum narodenia;
(3) osobné identifikačné číslo (identifikačné číslo alebo zahraničné identifikačné číslo);
(4) pohlavie;
(5) štátnu príslušnosť.“
Zákon o súdoch (ZSV)
16. Zakon za sadebnata vlast (zákon o súdoch)( 7 ) (ďalej len „ZSV“) v článku 8 ods. 2 uvádza:
„Pri výkone súdnych funkcií… nemožno obmedziť žiadne práva alebo poskytnúť výhody, ktoré sú založené na… národnosti…“
Spor vo veci samej , prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
17. Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, prejednáva obžalobu, ktorú podala Sofijska gradska prokuratura (Prokuratúra mesta Sofia, Bulharsko), v ktorej obvinila fyzickú osobu z toho, že 6. septembra 2023 v Sofii podplatila policajtov s cieľom vyhnúť sa odhaleniu správneho deliktu, a to vedenia motorového vozidla bez vodičského preukazu, pričom zároveň v tom istom čase a na rovnakom mieste vykonávala povolanie vodiča taxislužby bez toho, aby bola držiteľom požadovaného povolenia. Tieto skutočnosti údajne predstavujú trestné činy.
18. Na prvé súdne pojednávanie, ktoré sa konalo 5. júla 2024, sa dostavil zástupca Prokuratúry mesta Sofia, obžalovaný a jeho obhajca. Predkladajúci vnútroštátny súd konal a v súlade s článkom 272 ods. 1 NPK mal predseda senátu overiť totožnosť obžalovaného a vypočuť ho o okolnostiach uvedených v tomto ustanovení.
19. Na základe preukazu totožnosti predloženého obžalovaným sa predseda senátu uistil, že osoba, ktorá sa pred neho dostavila, je skutočne osobou označenou ako obžalovaná v obžalobe. Nepoložil však obžalovanému otázky uvedené v článku 272 ods. 1 NPK týkajúce sa jeho totožnosti, keďže pojednávanie vo veci bolo prerušené.
20. Predkladajúci vnútroštátny súd požiadal Konstitucionen săd (Ústavný súd, Bulharsko), aby určil nezlučiteľnosť článku 272 ods. 1 NPK s určitými ustanoveniami Konstitucija na Republika Bălgarija (Ústava Bulharskej republiky).( 8 ) Vzhľadom na to, že Konstitucionen săd (Ústavný súd, Bulharsko) odmietol rozhodnúť vo veci samej, predkladajúci vnútroštátny súd sa rozhodol predložiť tento návrh na začatie prejudiciálneho konania.
21. Predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že hoci, ako to urobil na prvom pojednávaní, môže totožnosť obžalovaného s dostatočnou istotou overiť na základe jeho dokladu totožnosti, ktorý obsahuje všetky potrebné identifikačné údaje, žiadosť o informácie týkajúce sa identifikačných údajov predpokladaná článkom 272 ods. 1 NPK je užitočná na to, aby osoba, ktorá sa dostaví na pojednávanie, svojimi odpoveďami preukázala s väčšou istotou, že je obžalovanou osobou, teda že použitý doklad totožnosti nepatrí niekomu druhému a nie je sfalšovaný. Konštatuje však, že na overenie totožnosti osoby, ktorá sa dostavila na pojednávanie, stačí výsluchom zistiť jej tri mená, dátum narodenia a osobné identifikačné číslo.
22. V dôsledku toho má predkladajúci vnútroštátny súd pochybnosti o tom, či tým, že sa osoby, ktorá sa pred ním dostaví na verejné pojednávanie, pýta na ďalšie skutočnosti uvedené v článku 272 ods. 1 NPK – konkrétne na miesto narodenia, národnosť, štátnu príslušnosť, bydlisko, vzdelanie, rodinný stav, ako aj na záznamy registra trestov – a zaznamenaním ústnych odpovedí do zápisnice, porušuje požiadavku nevyhnutnosti spracúvania osobných údajov stanovenú v smernici 2016/680. Keďže tieto ďalšie skutočnosti nie sú nevyhnutné na určité a úplné overenie totožnosti obžalovanej osoby, bolo by neprimerané ich zhromaždiť z hľadiska účelu článku 272 ods. 1 NPK, ktorým je overenie totožnosti obžalovanej osoby.
23. Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že časť osobných údajov uvedených v článku 272 ods. 1 NPK môže slúžiť na iné účely. Bydlisko tak môže slúžiť na určenie adresy, na ktorú sa má zasielať predvolanie, a záznamy registra trestov môžu byť dôležité pre individuálne vymeranie trestu.
24. Predkladajúci vnútroštátny súd však v podstate zdôrazňuje, že tieto údaje získané už pred začatím súdneho vyšetrovania nemajú za cieľ overenie totožnosti obžalovanej osoby. Okrem toho na spoľahlivé preukázanie týchto okolností nestačí vypočuť obžalovanú osobu a zaznamenať jej odpovede. Napokon podľa vnútroštátneho práva informácie zistené pri overovaní totožnosti osoby, ktorá sa dostavila pred súd, nemožno použiť pri rozhodovaní vo veci samej. Súd najprv určí totožnosť osoby, ktorá sa dostavila na pojednávanie, a potom ju poučí o jej právach. V dôsledku toho tieto informácie (národnosť, záznamy registra trestov, rodinný stav, úroveň vzdelania) nemajú dôkaznú hodnotu.
25. Predkladajúci vnútroštátny súd má preto pochybnosti o tom, či článok 272 ods. 1 NPK spĺňa požiadavky článku 4 ods. 1 písm. c) a článku 8 ods. 1 smernice 2016/680. Podľa vnútroštátneho súdu je získavanie, zápis do zápisnice zo súdneho pojednávania a potom uchovávanie osobných údajov týkajúcich sa miesta narodenia, národnosti, štátnej príslušnosti, bydliska, vzdelania, rodinného stavu a záznamov registra trestov v súdnom spise z hľadiska účelu trestného konania neprimerané. Pochybuje tiež o súlade článku 272 ods. 1 NPK s článkom 10 smernice 2016/680 v rozsahu, v akom sa týka informácií o národnosti obžalovanej osoby, keďže tieto informácie odhaľujú etnický pôvod tejto osoby.
26. Za týchto okolností Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. [c)], článkom 8 ods. 1 a článkom 10… smernice 2016/680 vnútroštátne právne ustanovenie – článok 272 ods. 1 [NPK] – podľa ktorého sa na účely overenia totožnosti obžalovaného spracúvajú (získavajú, zaznamenávajú a uchovávajú) osobné údaje týkajúce sa jeho miesta narodenia, národnosti, štátnej príslušnosti, bydliska, vzdelania, rodinného stavu a záznamov registra trestov, ak týmto spôsobom získané osobné údaje nie sú nijako potrebné na účely trestného konania?“
27. Písomné pripomienky predložila Európska komisia, ktorá tiež predniesla svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. decembra 2025.
Analýza
28. Hoci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd považuje za samozrejmé, že sporná vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti smernice 2016/680, predtým ako pristúpime k meritórnemu posúdeniu otázky položenej predkladajúcim vnútroštátnym súdom, treba analyzovať otázku uplatniteľnosti smernice 2016/680, čo je otázka, ktorej sa napokon z veľkej časti venovalo pojednávanie.
O uplatniteľnosti smernice 2016/680
29. V prvom rade, v spore vo veci samej sa nevynorila otázka, či ide o „spracovanie osobných údajov“. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že predmetné osobné identifikačné údaje sú zhromažďované, zaznamenané v zápisnici o pojednávaní a uchovávané v súdnom spise. Okrem toho, ak by sme sa domnievali, že údaje boli predtým zhromaždené príslušným orgánom podľa vnútroštátneho práva( 9 ), pojem „spracúvanie“ je široký a zahŕňa nahliadnutie do osobných údajov a ich uchovávanie vnútroštátnym súdom. Podmienka týkajúca sa existencie „spracúvania osobných údajov“ je teda splnená.
30. Zo znenia článku 2 ods. 1 smernice 2016/680 v spojení s článkom 1 ods. 1 tejto smernice ďalej vyplýva, že na to, aby spracúvanie osobných údajov patrilo do pôsobnosti uvedenej smernice, sa vyžadujú dve podmienky. Na jednej strane toto spracúvanie musí vykonávať príslušný orgán v zmysle článku 3 ods. 7 tej istej smernice a na druhej strane sa uvedené spracúvanie musí vykonávať na jeden z účelov vymenovaných v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, a to na účely „predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu“. Naopak GDPR, ktoré predstavuje lex generalis v oblasti spracúvania osobných údajov, vylučuje zo svojej pôsobnosti spracúvanie vykonávané „príslušnými orgánmi“ na takéto účely( 10 ), pričom smernica 2016/680 je v tejto oblasti uplatniteľným lex specialis .( 11 )
31. Na jednej strane, pokiaľ ide o otázku, či súd môže patriť do pôsobnosti ratione personae smernice 2016/680, odpoveď je podľa môjho názoru kladná. Článok 3 ods. 7 písm. a) tejto smernice sa totiž môže vzťahovať vzhľadom na výraz „príslušný orgán“ nielen na policajné orgány, ale tiež na vnútroštátne trestné súdy.( 12 ) Také konštatovanie, hoci výslovne nevyplýva z definície pojmu „príslušný orgán“, možno logicky vyvodiť z kontextu, v ktorom sa toto ustanovenie nachádza, a najmä z viacerých ustanovení smernice 2016/680.
32. Podľa článku 32 ods. 1 tejto smernice totiž členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ určí zodpovednú osobu a že môžu oslobodiť súdy a iné nezávislé justičné orgány od tejto povinnosti, ak konajú „pri výkone ich justičných oprávnení“. Rovnako článok 45 ods. 2 tejto smernice v spojení s jej odôvodnením 80( 13 ) výslovne zahŕňa vnútroštátne súdy, pričom vylučuje akúkoľvek právomoc dozorného orgánu, pokiaľ ide o spracovateľské operácie vykonávané „na súdoch, ak ide o výkon ich súdnej právomoci“( 14 ), aby sa nezasahovalo do osobitných pravidiel trestného konania a nezávislosti súdnictva.
33. Tieto ustanovenia potvrdzujú, že súdy pri výkone svojej súdnej právomoci podliehajú povinnostiam uloženým smernicou 2016/680, pričom ich nezávislosť a nestrannosť je v tomto rámci zachovaná.( 15 )
34. Okrem toho sú justičné orgány výslovne uvedené v odôvodnení 11 smernice 2016/680, podľa ktorého „medzi takéto príslušné orgány môžu patriť… orgány verejnej moci, ako napríklad justičné orgány“. Odôvodnenia 20, 49, 107 a článok 18 tejto smernice( 16 ) sa takisto odvolávajú na spracúvanie osobných údajov „súdmi a inými justičnými orgánmi [aby členské štáty] upravili spracovateľské operácie a postupy, najmä pokiaľ ide o osobné údaje uvedené v justičných rozhodnutiach alebo záznamoch v súvislosti s trestným konaním“( 17 ).
35. Vnútroštátne súdy sa preto musia považovať za „príslušné orgány verejnej moci“ v zmysle smernice 2016/680 a za subjekty podliehajúce ustanoveniam smernice vtedy, keď spracúvajú osobné údaje v súdnych rozhodnutiach alebo dokumentoch týkajúcich sa trestného konania.( 18 )
36. Na druhej strane vzniká citlivejšia otázka, či spracúvanie vykonané súdom v rámci trestného súdneho konania možno považovať za spracovanie, ktoré patrí do ratione materiae pôsobnosti smernice 2016/680. Táto otázka, ktorá podľa mojich vedomostí nie je doposiaľ zodpovedaná( 19 ), sa týka toho, či toto spracúvanie slúži niektorému z účelov uvedených v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 7 písm. a) tejto smernice, a to konkrétne účelu trestného „stíhania“.
37. Pripomeňme, že Súdny dvor už rozhodol, v rozsudku Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie)( 20 ), že účely uvedené v článku 1 smernice 2016/680 predstavujú samostatné účely „predchádzania“, „odhaľovania“, „vyšetrovania“, „stíhania“ a „výkonu trestných sankcií“. Tento rozsudok tak umožnil objasniť, že normotvorca Únie mal v úmysle prijať pravidlá zodpovedajúce osobitostiam činností vykonávaných príslušnými orgánmi v oblasti upravenej touto smernicou, pričom zohľadnil skutočnosť, že ide o odlišné činnosti, ktoré sledujú svoje vlastné ciele.( 21 )
38. Je pravda, že, ako uviedol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo svojich návrhoch, pojem „stíhanie“ odkazuje na činnosť, ktorá, okrem španielskej jazykovej verzie uvedenej smernice, predchádza súdnemu konaniu.( 22 ) Okrem toho s výhradou rozdielov medzi súdnymi systémami členských štátov tento pojem vo všeobecnosti označuje všetky akty a konania vedené štátnym žalobcom (štátnym zastupiteľstvom alebo prokuratúrou) proti osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, s cieľom postaviť ju pred súd a určiť jej vinu alebo nevinu.( 23 )
39. Domnievam sa však, že na určenie pôsobnosti ratione materiae smernice 2016/680 je vhodnejšie chápať pojem „stíhanie“ z hľadiska účelu trestného stíhania, skôr ako sa snažiť odlíšiť úlohu „orgánu vykonávajúceho trestné stíhanie“ od úlohy súdu v rámci trestného súdneho konania. Ustanovenia tejto smernice sa totiž uplatňujú na činnosť spracúvania osobných údajov „na účely“ trestného stíhania.
40. Takýto účelový výklad však podľa môjho názoru vyžaduje široký výklad pojmu „stíhanie“, ktorý môže zahŕňať niektoré činnosti trestných súdov vykonávané v rámci súdneho konania. Spracúvanie osobných údajov súdom v rámci trestného súdneho konania totiž možno za určitých okolností, ktoré závisia najmä od vnútroštátnych procesných systémov( 24 ), považovať za také, ktoré umožňuje preukázať dostatočne presvedčivú povahu skutočností pripisovaných stíhaným osobám, ako aj správnosť trestnoprávnej kvalifikácie týchto skutočností takým spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku povedie k vyhláseniu rozsudku.( 25 ) V tomto zmysle možno toto spracúvanie údajov súdom, ktorý je prevádzkovateľom, považovať za vykonané „na účely trestného stíhania“ v zmysle príslušných ustanovení smernice 2016/680.
41. V tomto kontexte činnosť „stíhania“ môže zahŕňať nielen vyšetrovanie vedené políciou a rozhodnutie prokurátora o tom, či prebehne alebo neprebehne trestné stíhanie, ale aj súdne vyšetrovanie, postúpenie veci súdu a prípadne trestné súdne konanie, o aké ide v spore vo veci samej.
42. Okrem toho uvádzam, že v prejednávanej veci, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, po policajnom vyšetrovaní predkladajúci vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná obžaloba prokuratúry, pokračuje v konaní a sám vykonáva súdne vyšetrovanie( 26 ), ktoré sa začína overením totožnosti trestne stíhanej osoby podľa článku 272 NPK a pokračuje rozsudkom vo veci samej vydaným tým istým súdom. Jeho úlohou tak je „viesť súdne konanie v rámci trestného stíhania na základe obžaloby podanej prokuratúrou“. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu ide o súdnu fázu trestného konania začatého na účely trestného stíhania. V tejto súvislosti nadobúda svoj zmysel pojem „stíhanie“ vedené v rámci trestného súdneho konania.
43. Dodávam, že tento široký prístup k výkladu pojmu „stíhanie“, okrem tej výhody, že neznevýhodňuje rozličné vnútroštátne trestné systémy, nie je v rozpore so zásadou, podľa ktorej výnimky z uplatňovania GDPR, lex generalis , treba vykladať zužujúco.( 27 ) Tento prístup totiž nevedie k tomu, aby trestné súdne konanie uniklo spod právnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov, ale vedie k tomu, že podlieha lex specialis v danej oblasti, osobitne predpokladanému v článku 2 ods. 2 písm. d) GDPR.
44. Napokon sa mi zdá, že účelový prístup k pojmu „stíhanie“ vyplýva z genézy smernice 2016/680 a zodpovedá jej cieľom.
45. Po prvé totiž, pokiaľ ide o genézu smernice 2016/680, uvádzam, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa článok 16 ZFEÚ objavil ako relevantný právny základ na revidovanie rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV.( 28 ) Ako uvádza odôvodnenie 10 smernice 2016/680, vo vyhlásení č. 21 o ochrane osobných údajov v oblastiach justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva( 29 ), konferencia uznala, že vzhľadom na osobitný charakter uvedených oblastí sa možno budú musieť prijať osobitné pravidlá o ochrane osobných údajov a o voľnom pohybe osobných údajov v oblastiach justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, a to na základe článku 16 ZFEÚ. Komisia preto navrhla dva texty, jeden všeobecný vo forme nariadenia, z ktorého sa stane GDPR, a druhý špecifický pre ochranu údajov v oblasti trestného práva( 30 ), ktorá sa považuje za citlivejšiu, a preto je predmetom smernice, ktorá vyžaduje prebratie členskými štátmi a stane sa smernicou 2016/680, ktorá sa bude vzťahovať na všetky akty, ktoré môžu vykonať orgány trestného súdnictva, bez ohľadu na to, či tieto akty majú alebo nemajú cezhraničný rozmer.( 31 )
46. Prístup Únie tak spočíval v odlíšení spracúvania údajov v policajnom a trestnom kontexte od iného spracúvania osobných údajov, aby sa zohľadnila osobitná povaha oblasti, na ktorú sa vzťahuje smernica 2016/680, a to ochrana osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, ako to vyplýva z odôvodnení 10 a 11 tejto smernice.
47. Po druhé, pokiaľ ide o ciele smernice 2016/680, jeden z nich najmä spočíva, ako to vyplýva z jej odôvodnení 4, 7 a 15, v zaistení, v záujme zabezpečenia účinnej justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, konzistentnej ochrany osobných údajov fyzických osôb na vysokej úrovni a uľahčení výmeny takých údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov.
48. Treba poznamenať, že, ako sa zdôrazňuje v právnej vede, dvojitý režim ochrany údajov môže byť zdrojom značných ťažkostí pri určovaní, či je relevantným nástrojom GDPR alebo smernica 2016/680.( 32 )
49. Je o to dôležitejšie, aby v rámci toho istého trestného konania nebolo spracúvanie osobných údajov podriadené dvom rôznym právnym predpisom len z toho dôvodu, že toto spracúvanie vykonávali rôzne orgány presadzovania práva v rôznych fázach toho istého konania. Ak by totiž trestné súdy rozhodujúce v rámci trestného konania boli vylúčené z pôsobnosti smernice 2016/680, viedlo by to, ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, k roztrieštenému režimu, v ktorom by sa mohli uplatniť dva predpisy pre to isté trestné konanie, v závislosti od predmetnej procesnej fázy.
50. Takýto prístup by bol podľa môjho názoru v rozpore nielen so zásadou právnej istoty( 33 ), ale aj s jednotnou a koherentnou ochranou osobných údajov.
51. Okrem toho majú v určitých prípadoch represívne orgány viac pružnosti pri výkone svojich funkcií v rámci smernice 2016/680 ako by jej mali v rámci GDPR.( 34 ) Konkrétne spracúvanie „osobitných kategórií osobných údajov“, ktoré zahŕňajú údaje nazývané „citlivé“, je povolené výlučne v prípade absolútnej nevyhnutnosti článkom 10 uvedenej smernice, zatiaľ čo je zakázané článkom 9 ods. 1 GDPR, okrem výnimiek upravených v článku 9 ods. 2. Rovnako článok 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680 týkajúci sa zásady minimalizácie údajov stanovuje, že osobné údaje musia byť primerané, relevantné a nie neúmerné, zatiaľ čo článok 5 ods. 1 písm. c) GDPR stanovuje, že musia byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú.
52. Uplatňovanie smernice 2016/680 počas celého trestného konania je teda odôvodnené o to viac, že pravidlá ochrany osobných údajov sa môžu v určitých ohľadoch líšiť od pravidiel GDPR.
53. Napokon roztrieštený prístup k trestnému konaniu je ťažko zlučiteľný s cieľom uvedeným v odôvodnení 7 smernice 2016/680, ktorým je uľahčiť výmenu osobných údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov, aby sa zabezpečila účinná justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca.
54. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spracúvanie osobných údajov vnútroštátnym súdom v rámci prejednávania trestnej veci patrí do pôsobnosti smernice 2016/680 ako spracúvanie vykonávané príslušným orgánom na účely stíhania trestných činov.
O veci samej
55. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či článok 4 ods. 1 písm. c), článok 8 ods. 1 a článok 10 smernice 2016/680 bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje systematické overovanie všetkých informácií uvedených v článku 272 ods. 1 NPK trestným súdom, a to výlučne na účely overenia totožnosti osoby stíhanej v trestnom súdnom konaní.( 35 )
56. Pripomínam, že základné práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) nie sú absolútnymi právami. Obmedzenia tak možno zaviesť, pokiaľ sú v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty ustanovené zákonom a rešpektujú podstatu základných práv, ako aj zásadu proporcionality.( 36 )
57. Zásada minimalizácie údajov upravená v článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680 a zásada zákonnosti spracúvania upravená v článku 8 ods. 1 tejto smernice tak ukladajú členským štátom povinnosť stanoviť, aby boli predmetné osobné údaje primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú, a aby bolo spracúvanie nevyhnutné vzhľadom na sledované účely, v súlade so zásadou proporcionality.
58. Okrem toho účelom článku 10 smernice 2016/680, ktorý predstavuje osobitné ustanovenie upravujúce spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov a najmä údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, je zabezpečiť zvýšenú ochranu dotknutej osoby, keďže predmetné údaje môžu z dôvodu svojej osobitnej citlivosti a kontextu, v ktorom sa spracúvajú, predstavovať, ako vyplýva z odôvodnenia 37 uvedenej smernice, významné riziká pre základné práva a slobody, akými sú právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov, zaručené článkami 7 a 8 Charty.( 37 )
59. V prejednávanej veci je úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu viesť súdne konanie v rámci trestného stíhania na základe obžaloby prokurátora. Na splnenie tejto úlohy musí úradne overiť totožnosť osoby, ktorá sa dostavila, a najmä to, či ide o obžalovaného, proti ktorému bola vznesená obžaloba.( 38 ) Na účely overenia totožnosti obžalovanej osoby článok 272 ods. 1 NPK ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť systematicky žiadať osobu, ktorá sa dostavila na súd v rámci každej konkrétnej veci, o určitý počet osobných údajov, a to jej tri mená, dátum a miesto jej narodenia, jej národnosť, jej štátnu príslušnosť, bydlisko, vzdelanie, rodinný stav a osobné identifikačné číslo, ako aj jej záznamy registra trestov.
60. Cieľ overenia totožnosti obžalovaného je ako taký legitímny a môže byť súčasťou cieľa všeobecného záujmu uznaného Úniou v zmysle článku 52 ods. 1 Charty, najmä cieľa zabrániť akémukoľvek pochybeniu, pokiaľ ide o osobu, ktorá sa dostaví na súd.
61. Je teda potrebné, aby vnútroštátny súd preskúmal, či je požiadavka zhromažďovania predmetných údajov po prvé spôsobilá prispieť k dosiahnutiu sledovaného cieľa overenia totožnosti, po druhé nevyhnutná, čo znamená, že neexistujú alternatívne opatrenia, ktoré by menej zasahovali do práv na dodržiavanie ochrany osobných údajov, ale boli by rovnako účinné na dosiahnutie uvádzaného cieľa( 39 ), a po tretie primeraná tomuto cieľu, čo si vyžaduje posúdenie vyváženosti, na jednej strane sledovaného cieľa všeobecného záujmu a na druhej strane práv osoby, ktorej osobné údaje sa zhromažďujú( 40 ), pričom Súdny dvor má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné prvky výkladu.
62. Chcem poukázať na to, že položená otázka sa netýka zhromažďovania určitých údajov o osobnom stave a identifikačných údajov, ako sú mená, dátum narodenia, ako aj osobné identifikačné číslo. Tieto údaje totiž tradične predstavujú identifikačné údaje, a to aj podľa bulharských právnych predpisov týkajúcich sa osobného stavu a dokladov totožnosti.( 41 )
63. Vnútroštátny súd si naopak kladie otázku proporcionality systematického zhromažďovania určitých informácií, akými sú, po prvé miesto narodenia a štátna príslušnosť, po druhé bydlisko, vzdelanie, rodinný stav a záznamy registra trestov a po tretie národnosť, pričom treba tieto informácie postupne zmieniť.
64. Po prvé určité z týchto údajov, ako je miesto narodenia a štátna príslušnosť, predstavujú „hlavné údaje o osobnom stave“.( 42 ) Zo svojej povahy tak umožňujú overiť totožnosť osoby, proti ktorej smeruje obžaloba, a vyhnúť sa akémukoľvek nedorozumeniu. Okrem toho zásah do práva na súkromný život a ochranu osobných údajov, ktorý so sebou prináša zhromažďovanie takýchto informácií, nie je taký, aby sa po zvážení dotknutých záujmov javil ako neprimeraný vzhľadom na sledovaný cieľ overenia totožnosti trestne stíhanej osoby.
65. Po druhé, pokiaľ ide o zhromažďovanie dodatočných údajov týkajúcich sa vzdelania, rodinného stavu, bydliska a záznamov registra trestov, ako to pripomenul vnútroštátny súd a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, môže byť relevantné na iné účely ako overenie totožnosti. Vzdelanie a rodinný stav totiž môžu byť dôležité na účely individualizácie trestu. Bydlisko môže zohrávať úlohu pri odovzdaní na výkon trestu do iného štátu. Rovnako záznamy registra trestov môžu umožniť konštatovať, či došlo alebo nedošlo k recidíve. Na jednej strane však, ako vyplýva z bulharských procesných pravidiel, tieto informácie zhromaždené predsedom senátu v tomto štádiu overovania totožnosti osoby, ktorá sa dostavila na súd, nemôžu byť použité na vydanie rozhodnutia vo veci samej a nemajú dôkaznú hodnotu. Na druhej strane a v každom prípade, na preukázanie spoľahlivosti týchto údajov nestačí vypočuť obžalovaného a zaznamenať jeho odpovede. Na tento účel je potrebné nahliadnuť do úradných dokumentov, ako sú výpis z registra trestov, rodný list alebo diplom o vzdelaní alebo tieto dokumenty predložiť.
66. Za týchto podmienok sa domnievam, že právna úprava, ktorá bez rozdielu a všeobecne ukladá povinnosť systematicky vypočúvať každú trestne stíhanú osobu a zisťovať tieto dodatočné údaje a následne zaznamenať tieto odpovede do zápisnice, môže ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné len na účely overenia jej totožnosti. Požiadavka overenia totožnosti podľa môjho názoru nevyžaduje systematicky spracúvať všetky uvedené kategórie údajov, ale len tie, ktoré sú vzhľadom na konkrétne okolnosti potrebné na rozptýlenie dôvodnej pochybnosti o totožnosti osoby, ktorá sa dostaví na súd, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.
67. Okrem toho, ak by sme aj pripustili, že určité údaje týkajúce sa vzdelania, rodinného stavu, bydliska alebo záznamov registra trestov môžu v určitých prípadoch byť nevyhnutné na overenie totožnosti trestne stíhanej osoby, zásada proporcionality vyžaduje tiež posúdiť vzájomnú rovnováhu všetkých relevantných okolností a zvážiť vzájomnú dôležitosť sledovaného všeobecného záujmu a závažnosti zásahu do základných práv a do ochrany osobných údajov dotknutej osoby.( 43 ) Pritom okolnosť, že tieto údaje sa vyžadujú systematicky spolu so skutočnosťou, že k tomuto zhromažďovaniu dochádza v rámci verejného pojednávania, že tieto údaje sú zaznamenané do zápisnice a potom uchovávané v spise, ktorý je prístupný účastníkom konania, môže predstavovať zásah, ktorý ide nad rámec toho, čo vyžaduje overenie totožnosti v tejto predbežnej fáze trestného konania.
68. Po tretie, pokiaľ ide o údaj týkajúci sa „národnosti“, treba pripomenúť, že článok 10 smernice 2016/680 stanovuje požiadavku, podľa ktorej je spracúvanie citlivých údajov povolené „len vtedy, ak je úplne nevyhnutné“ a ktorá predstavuje sprísnenú podmienku zákonnosti spracúvania takýchto údajov a zahŕňa najmä osobitne prísnu kontrolu dodržiavania zásady „minimalizácie údajov“, ako vyplýva z článku 4 ods. 1 písm. c) tejto smernice; táto požiadavka pritom predstavuje osobitné uplatnenie tejto zásady na uvedené citlivé údaje.( 44 ) Použitie slov „len vtedy“ pred výrazom „ak je úplne nevyhnutné“ zvýrazňuje, že spracúvanie týchto osobitných kategórií možno považovať za prípustné len pri obmedzenom počte predpokladov, pričom povaha „úplnej“ nevyhnutnosti vyžaduje osobitne prísne posudzovanie.( 45 )
69. Systematická otázka kladená na verejnom pojednávaní každému obžalovanému, ktorá sa týka jeho „národnosti“, a teda etnického pôvodu tejto osoby, vôbec nevyhovuje požiadavkám kladeným v článku 10 smernice 2016/680.( 46 ) Overenie totožnosti obžalovaného totiž možno vo všeobecnosti zaistiť údajmi o osobnom stave a už dostupnými identifikačnému údajmi, najmä prostredníctvom dokladov totožnosti, bez využitia indikátora týkajúceho sa jeho etnického pôvodu. Okrem toho požiadavka absolútnej nevyhnutnosti vyžaduje na základe konkrétnych skutočností preukázať, že v prípade neexistencie tohto konkrétneho údaja sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť rovnocenným spôsobom. Všeobecná a nerozlišujúca povinnosť zhromažďovať takéto osobné údaje uložená v tejto fáze konania na účely overenia totožnosti stíhanej osoby, ktorá nezávisí od nejakej osobitnej ťažkosti spojenej s týmto overením totožnosti, sa mi však v zásade javí byť rozpore s požiadavkou „absolútnej nevyhnutnosti“ formulovanou v článku 10 uvedenej smernice.( 47 )
70. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa domnievam, že vnútroštátnemu súdu treba odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 písm. c), článok 8 ods. 1 a článok 10 smernice 2016/680 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 272 ods. 1 NPK, v rozsahu, v akom vyžaduje, aby sa osobné údaje obžalovaného týkajúce sa bydliska, úrovne vzdelania, rodinného stavu, záznamov registra trestov a národnosti systematicky spracúvali (získavali, zaznamenávali a uchovávali) pri overovaní totožnosti tejto osoby v rámci trestnej veci, hoci tieto údaje nie sú na tento účel potrebné, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
Návrh
71. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko), odpovedal takto:
Článok 4 ods. 1 písm. c), článok 8 ods. 1 a článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 272 ods. 1 Nakazatelno‑procesualen kodex (bulharský Trestný poriadok), v rozsahu, v akom vyžaduje, aby sa osobné údaje obžalovaného týkajúce sa bydliska, úrovne vzdelania, rodinného stavu, záznamov registra trestov a národnosti systematicky spracúvali (získavali, zaznamenávali a uchovávali) pri overovaní totožnosti tejto osoby v rámci trestnej veci, hoci tieto údaje nie sú na tento účel potrebné, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89).
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“).
4 DV č. 86 z 28. októbra 2005, zmenený a doplnený DV č. 39 z 1. mája 2024.
5 DV č. 67 z 27. júla 1999, zmenený a doplnený DV č. 85 z 8. októbra 2024.
6 DV č. 93 z 11. augusta 1998, zmenený a doplnený DV č. 67 zo 4. augusta 2023.
7 DV č. 64 zo 7. augusta 2007, zmenený a doplnený DV č. 67 z 9. augusta 2024.
8 DV č. 56 z 13. júla 1991.
9 Možno tak diskutovať o otázke, či vnútroštátny súd zhromažďuje údaje sám alebo či už boli zhromaždené predtým príslušným orgánom (pozri v tejto súvislosti článok 138 ods. 2 NPK).
10 Pozri článok 2 ods. 2 písm. d) GDPR.
11 Nič to nemení na tom, že GDPR sa uplatňuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané „príslušným orgánom“ v zmysle článku 3 ods. 7 smernice 2016/680, ak sa vykonáva na iné účely, ako je napríklad zamestnanie, odborná príprava zamestnancov, archivácia, vyhľadávanie alebo štatistika. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains (C‑817/19, EU:C:2022:491, bod 72 a citovaná judikatúra). Potri tiež LEISER, M. a CUSTERS, B.: The Law Enforcement Directive: Conceptual Challenges of EU Directive 2016/680. In: European Data Protection Law Review , zv. 5, č. 3, 2019, s. 367 – 378, najmä s. 371.
12 Naproti tomu zastávam názor, že článok 3 ods. 7 písm. b) smernice 2016/680 sa netýka súdov, ale pod výrazom „akýkoľvek iný orgán alebo subjekt, ktorý bol právom členského štátu poverený vykonávať verejnú moc a verejné právomoci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií“ má za cieľ zahrnúť súkromné subjekty. V tomto prípade možno uvažovať o súkromných bezpečnostných službách alebo väzniciach prevádzkovaných súkromným subjektom. Pozri v tejto súvislosti PURTOVA, N.: Between the GDPR and the Police Directive: navigating through the maze of information sharing in public–private partnerships. In: International Data Privacy Law , zv. 8, č. 1, február 2018, s. 52 – 68. Pozri tiež DE HERT, P. a SAJFERT, J.: Chapter 10: Variety, velocity and volume of personal data in criminal investigations and proceedings: the limits drawn by the purpose limitation and data minimization principles in Directive (EU) 2016/680. In: MITSILEGAS, V., BERGSTRÖM, M., QUINTEL, T., (éds.): Research Handbook on EU Criminal Law , Edward Elgar Publishing, 2024, 2 e éd., s. 212 – 228.
13 Podľa tohto odôvodnenia „hoci sa táto smernica vzťahuje aj na činnosti vnútroštátnych súdov a iných justičných orgánov, právomoc dozorných orgánov by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov súdmi pri výkone ich súdnej právomoci, aby sa zaručila nezávislosť sudcov pri výkone ich justičných úloh“.
14 Pozri analogicky, pokiaľ ide o obdobné ustanovenie GDPR, rozsudok z 24. marca 2022, Autoriteit Persoonsgegevens (C‑245/20, EU:C:2022:216, bod 26). Tento rozsudok sa týkal sporu v správnom súdnictve vo vzťahu k spracúvaniu súdom v rámci dočasného sprístupnenia dokumentov, ktoré pochádzali zo súdneho konania, obsahujúcich osobné údaje novinárom, pričom toto spracúvanie sa považovalo za spracúvanie, ktoré patrí do výkonu jeho súdnej právomoci v zmysle GDPR.
15 Pozri v tejto súvislosti, TOSCONI, L. a BYGRAVE, L. A.: Article 3 – Definitions. In: KOSTA, E. a BOEHM, F. (éds.): The EU Law Enforcement Directive (LED): A Commentary , Oxford University Press, 2024, s. 79 – 132, najmä s. 104, č. 7.2.4, ktorý tiež cituje zápisnicu z 12. stretnutia skupiny expertov Komisie k GDPR a smernici 2016/680 z 2. októbra 2017, ktoré zmienilo dohodu členských štátov v tom zmysle, aby sa táto smernica uplatňovala na trestné súdy (dokument dostupný na tejto adrese: https://ec.europa.eu/transparency/expert‑groups‑register/screen/expert‑groups/consult?lang=fr&groupID=3461).
16 Konkrétne článok 18 uvedenej smernice s názvom „Práva dotknutej osoby v rámci vyšetrovania trestných činov a trestného konania“ sa týka výkonu práva na informácie, práva na prístup, práva na opravu a práva na vymazanie a stanovuje, že tieto práva sa vykonávajú v súlade s právom členského štátu vtedy, ak sa osobné údaje nachádzajú „v súdnom rozhodnutí či záznamoch alebo spise spracúvaných v rámci vyšetrovania trestných činov a trestného konania“.
17 Pozri odôvodnenie 20 smernice 2016/680.
18 Dodávam, že ako sa uvádza v odôvodnení 20 uvedenej smernice, to členským štátom nebráni v tom, aby vo svojich vnútroštátnych pravidlách trestného konania upravili tieto spracovateľské operácie a postupy.
19 Hoci rozsah pôsobnosti smernice 2016/680 bol predmetom rozsudkov Súdneho dvora, netýkajú sa tejto otázky. Napríklad leteckých dopravcov, aj keď majú zákonnú povinnosť prenosu údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR), nemožno považovať za príslušné orgány v zmysle článku 3 ods. 7 smernice 2016/680 [pozri rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains (C‑817/19, EU:C:2022:491, bod 81)]. Pozri tiež návrhy generálneho advokáta Pikamäe prednesené vo veci Vyriausioji tarnybinės etikos komisija (C‑184/20, EU:C:2021:991, bod 28), týkajúce sa Vyriausioji tarnybinės etikos komisija (Hlavná komisia na predchádzanie konfliktu záujmov vo verejnej službe, Litva), na ktorú bolo GDPR uplatnené (pozri rozsudok z 1. augusta 2022, Vyriausioji tarnybinės etikos komisija, C‑184/20, ďalej len „rozsudok Vyriausioji tarnybinės etikos komisija“, EU:C:2022:601). Rovnako Ceļu satiksmes drošības direkcija (Riaditeľstvo pre bezpečnosť cestnej premávky, Lotyšsko) nie je „príslušným orgánom“ v zmysle smernice 2016/680 pri výkone činností dotknutých vo veci samej, ktoré spočívajú v oznamovaní osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov verejnosti na účely bezpečnosti cestnej premávky [pozri rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body) (C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 71)].
20 Rozsudok z 8. decembra 2022 (C‑180/21, ďalej len „rozsudok Inspektor“, EU:C:2022:967). V tomto rozsudku sa riešila otázka, či osobné údaje získané v čase, keď sa dotknutá osoba javila ako obeť trestného činu, ktorý je predmetom vyšetrovania, mohli byť následne spracované proti nej ako obvinenej alebo obžalovanej osobe, hoci boli pôvodne získané a spracované na iné účely, a to na účely odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti. Práve v tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že ak boli osobné údaje získané na účely „odhaľovania“ trestnej činnosti a jej „vyšetrovania“ a ďalej spracúvané na účely „trestného stíhania“, uvedené získavanie a uvedené spracúvanie slúžia na odlišné účely (bod 44) a že posúdenie dodržania proporcionality spracúvania prevádzkovateľom sa musí vykonať s prihliadnutím na každý z týchto účelov, ktoré sú osobitné a odlišné (bod 56).
21 Rozsudok Inspektor (bod 59).
22 Pozri návrhy generálneho advokáta Campos Sánchez‑Bordona prednesené vo veci Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie) (C‑180/21, EU:C:2022:406, poznámka pod čiarou 15). To je prípad najmä nemeckej, francúzskej, anglickej, talianskej a holandskej jazykovej verzie smernice 2016/680, s výnimkou španielskej verzie, ktorá odkazuje na enjuiciamiento (súdne konanie) v pravom zmysle slova, ktoré je vyhradené výlučne súdnym orgánom.
23 K rozmanitosti vnútroštátnych systémov a komplementárnosti príslušných funkcií sudcu a štátneho žalobcu pozri spoločné stanovisko Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) a Poradnej rady európskych prokurátorov (CCPE) o vzťahoch medzi sudcami a prokurátormi [1075. zasadnutie] [CM(2009) 192]. Z komparatívneho hľadiska pozri tiež PRADEL, J.: Droit pénal comparé . Paris: Dalloz, 2016, 4 e éd ., najmä č. 145 a nasl. Pozri tiež k prebratiu smernice 2016/680 v rôznych členských štátoch FRANSSES, V. a CORHAY, M. : Article 18 – Rights of the data subject in criminal investigations and proceedings . In: The EU Law Enforcement Directive (LED): A Commentary , c. d., s. 321 – 330, najmä podnadpis B.3. s názvom National legislation, s. 325 – 328.
24 Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) vo svojom stanovisku č. 6/2015 s názvom Nový krok smerom k úplnej európskej ochrane údajov z 28. októbra 2015 v bode VI, ktorý sa týka právomocí dozorných orgánov, zdôraznil význam rozdielov vo vnútroštátnych systémoch členských štátov a skutočnosť, že nie je vždy jasné, či a kedy sú prokurátori „nezávislými justičnými orgánmi“ a do akej miery ich činnosti predstavujú justičné činnosti. Pozri tiež zápisnicu z 15. zasadnutia expertnej skupiny Komisie pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernicu 2016/680 z 20. februára 2018, v ktorých sa v bode 5 spomínajú ťažkosti s transpozíciou smernice v tejto oblasti, pričom niektoré členské štáty zdôrazňujú, že ich prokurátori majú rovnakú úroveň nezávislosti ako sudcovia (k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/transparency/expert‑groups‑register/screen/meetings/consult?lang=en&meetingId=3656&fromExpertGroups=true)
25 Pozri rozsudok Inspektor (bod 53), v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že „v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na účely ,stíhania‘ sú tieto údaje určené na zistenie dostatočne presvedčivej povahy skutočností pripisovaných stíhaným osobám, ako aj správnosti trestnoprávnej kvalifikácie týchto skutočností s cieľom umožniť príslušnému súdu rozhodnúť“.
26 Ako bolo uvedené na pojednávaní, v bulharskom trestnom práve neexistuje vyšetrovací sudca, ale len „súdne vyšetrovanie“, ktoré nasleduje po policajnom vyšetrovaní.
27 Pokiaľ ide o zužujúci výklad výnimiek z uplatňovania GDPR, pozri rozsudok Inspektor (bod 78), z ktorého vyplýva, že keď prokuratúra koná na účely obrany štátu v rámci žaloby o určenie zodpovednosti štátu za škodu, nemá za cieľ zabezpečovať úlohy tejto prokuratúry na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, a teda sa uplatňuje GDPR. Rovnako získavanie osobných údajov týkajúcich sa inzerátov o predaji vozidiel uverejnených na internetovej stránke hospodárskeho subjektu daňovou správou členského štátu patrí do vecnej pôsobnosti GDPR, keďže tieto údaje nie sú zhromažďované s osobitným cieľom vedenia trestných stíhaní alebo v rámci činností štátu týkajúcich sa oblastí trestného práva [pozri rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, body 44 – 46)].
28 Rámcové rozhodnutie Rady z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 2008, s. 60). Jeho rozsah pôsobnosti bol obmedzený na cezhraničné spracúvanie osobných údajov.
29 Konferencia zástupcov vlád členských štátov, Záverečný akt prijatý v Bruseli 3. decembra 2007 (ICC 15/07), k dispozícii na adrese: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/CG‑15‑2007‑INIT/fr/pdf.
30 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov z 25. januára 2012 [COM(2012) 0010].
31 Pozri DE HERT, P. a PAPAKONSTANTINOU, V.: The New Police and Criminal Justice Data Protection Directive. A First Analysis. In: New Journal of European Criminal Law , zv. 7, č. 1, 2016, s. 7 – 19, a BRIÈRE, C.: Défaut de transposition de la directive sur la protection des données dans le domaine pénal: vers une application ordinaire de l’article 260, paragraphe 3, TFUE. CJUE (8 e ch.), 25 février 2021, Commission européenne/Royaume d’Espagne (Directive données à caractère personnel – Domaine pénal), aff. C‑658/19, EU:C:2021:138. In: Revue des affaires européennes , zv. 1, 2021, s. 223 – 233.
32 Pozri v tejto súvislosti SAJFERT, J. a QUINTEL, T.: Data Protection Directive (EU) 2016/680 for Police and Criminal Justice Authorities. In: SSRN Electronic Journal , 2017, najmä podnadpis I.1 s názvom „Meandering between the Directive and the GDPR“, podľa ktorých nie je rozdiel medzi rozsahom pôsobnosti GDPR a smernice 2016/680 úplne zrejmý. Uvádzajú príklad policajta, ktorý spracúva osobné údaje na účely archivácie, na čo sa vzťahuje GDPR, ale uvádzajú, že uplatniteľný nástroj je menej jasný, ak tento policajt koná na účely zisťovania totožnosti v oblasti migrácie a kontroly hraníc: nelegálne prekročenie schengenskej hranice sa môže v niektorých prípadoch považovať za trestný čin, ale ak migrant v nelegálnom postavení požiada o azyl, spracúvanie môže podliehať GDPR alebo inému príslušnému sektorovému rámcu, bez ohľadu na začaté trestné konanie. To dokazuje, že pre príslušné orgány je zložité uplatňovať dva rôzne právne režimy v závislosti od účelu spracúvania. Pozri tiež VOGIATZOGLOU, P.: Article 2 – Scope. In: The EU Law Enforcement Directive (LED): A Commentary , c. d., s. 67 – 78, najmä podnadpis C.2. s názvom „Between the LED and the GDPR“, s. 74 – 75. Pozri tiež PURTOVA, N.: Between the GDPR and the Police Directive: navigating through the maze of information sharing in public–private partnerships, c. d.
33 Zásada právnej istoty vyžaduje, aby bolo uplatňovanie právnych pravidiel pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné [pozri rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne) (C‑548/21, EU:C:2024:830, bod 76)].
34 Pozri v tejto súvislosti SAJFERT, J. a QUINTEL, T.: Data Protection Directive (EU) 2016/680 for Police and Criminal Justice Authorities, c. d., najmä podnadpis I.4 s názvom „ Croquis of the Directive“, s. 7, podľa ktorého má napríklad prevádzkovateľ viac možností obmedziť právo na prístup a právo získať informácie o prípadnom odmietnutí opravy, vymazania alebo obmedzenia spracúvania podľa článku 13 ods. 3, článku 15 ods. 3 a článku 16 ods. 4 smernice 2016/680 ako v rámci článku 23 GDPR. Ide totiž o to, „zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania“ a zabrániť ohrozeniu konkrétne trestného stíhania v uvedenej oblasti [pozri článok 13 ods. 3 písm. a) a b) smernice 2016/680] Pozri tiež PURTOVA, N.: Between the GDPR and the Police Directive: navigating through the maze of information sharing in public–private partnerships, c. d., najmä s. 60; ako aj DE HERT, P. a SAJFERT, J.: Chapter 10: Variety, velocity and volume of personal data in criminal investigations and proceedings: the limits drawn by the purpose limitation and data minimization principles in Directive (EU) 2016/680, c. d., s. 222.
35 Pre informáciu poznamenávam, že vnútroštátny súd uvádza, že sa obrátil na Konstitucionen săd (Ústavný súd), aby konštatoval nezlučiteľnosť vnútroštátneho ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, s Konstitucia na Republika Bălgarija (Ústava Bulharskej republiky). Tento návrh však bol odmietnutý ako neprípustný z dôvodu, že vnútroštátny súd nezohľadnil ôsmu kapitolu Zakon za zaštita na ličnite danni (zákon o ochrane osobných údajov) z 1. januára 2002 (DV č. 1 zo 4. januára 2002, zmenený a doplnený DV č. 70 z 20. augusta 2024) (ďalej len „ZZLD“), ktorým sa preberá smernica 2016/680. Vnútroštátny súd sa však domnieva, že právna úprava ZZLD je všeobecná a že vzhľadom na to, že článok 272 ods. 1 NPK je osobitným zákonom, zostáva uplatniteľný. Pripomínam, že vnútroštátny súd má právomoc vykladať svoje vnútroštátne právo [pozri rozsudok z 30. apríla 2024, M. N. (EncroChat) (C‑670/22, EU:C:2024:372, bod 76)], a preto sa domnievam, že na otázku treba odpovedať tak ako bola položená, pričom treba predpokladať, že je relevantná [pozri rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) (C‑205/21, ďalej len „rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti“, EU:C:2023:49, bod 54)].
36 Pozri rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direkcija „Nacionalna policija“ pri MVR – Sofija (C‑118/22, ďalej len „rozsudok Direktor na Glavna direkcija“, EU:C:2024:97, bod 39).
37 Pozri rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti (bod 116 a citovaná judikatúra). Pokiaľ ide o pojem „etnický pôvod“ v inom kontexte, pozri rozsudok z 18. decembra 2025, Slagelse Almennyttige Boligselskab, Afdeling Schackenborgvænge (C‑417/23, EU:C:2025:1017, bod 71 a nasl.), ktorý sa týka smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 2000, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23).
38 V tomto prípade nejde o získavanie údajov políciou pri vyšetrovaní na účely budúcej identifikácie alebo porovnania trestne stíhanej osoby, ako to bolo napríklad vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov) (C‑57/23, EU:C:2025:905, bod 84).
39 Pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body) (C‑439/19, EU:C:2021:504, body 109 a 110).
40 Pozri analogicky rozsudok Vyriausioji tarnybinės etikos komisija (bod 98 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok Direktor na Glavna direkcija (bod 62).
41 Pozri body 12 až 15 vyššie.
42 Pozri článok 8 ods. 1 ZGR, ktorého obsah sa nachádza v bode 12 vyššie.
43 Analogicky pozri rozsudok Vyriausioji tarnybinės etikos komisija (bod 98 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok Direktor na Glavna direkcija (bod 62).
44 Pozri rozsudok Direktor na Glavna direkcija (bod 48 a citovaná judikatúra).
45 Pozri rozsudky Ministerstvo na vatrešnite raboti (bod 118 a nasl.), a z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov) (C‑57/23, EU:C:2025:905, bod 78). Pozri tiež návrhy generálneho advokáta Szpunara prednesené vo veci Comdribus (C‑371/24, EU:C:2025:631, bod 43 a nasl.).
46 Okrem toho sa zamýšľam nad zmyslom tejto otázky týkajúcej sa „národnosti“, ktorá môže predstavovať problém z hľadiska hodnôt Únie v zmysle článku 2 ZEÚ.
47 Pozri v tomto zmysle rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti (body 128 a 129); SIMON, D.: Données personnelles – Traitement des données sensibles dans les procédures pénales. In: Revue Europe , LexisNexis, č. 3, 2023, komentár č. 112.