C-7/25

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 19. marca 2026( 1 )

Spojené veci C ‑ 7/25 [Ramodi] a C ‑ 8/25 [Karkik] ( i )

K (C ‑ 7/25)

1. Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Roermond (súd v Haagu zasadajúci v Roermonde, Holandsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, položil Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky.

2. Obidve otázky sa objavujú v rámci dvoch samostatných konaní. V týchto konaniach sa žiadatelia o azyl domáhajú súdneho preskúmania rozhodnutí príslušného správneho orgánu, ktorými boli ich žiadosti o medzinárodnú ochranu zamietnuté ako neopodstatnené.

3. Svojou druhou otázkou, na ktorú sa mám v súlade s požiadavkou Súdneho dvora v týchto návrhoch zamerať, sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či je v takomto konaní o súdnom preskúmaní povinný podľa práva Únie vykonať, v prípade potreby ex offo , posúdenie skutkového a právneho stavu v plnom rozsahu ex nunc na základe údajov zo spisu, s ktorými bol súd oboznámený a ktoré boli doplnené a vysvetlené v rámci kontradiktórneho konania, aj keď sa vo vnútroštátnom práve obmedzuje jeho preskúmanie len na skutkové a právne dôvody výslovne uvedené v akte, ktorý je dôvodom súdneho preskúmania.

4. Predkladajúci vnútroštátny súd žiada o výklad článku 46 smernice o azylovom konaní( 2 ) v spojení s článkom 4, článkom 18 a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

II. Skutkový stav v konaní vo veciach samých, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

5. Predkladajúci vnútroštátny súd predložil Súdnemu dvoru dva samostatné návrhy na začatie prejudiciálneho konania. Hoci každý návrh vznikol v kontexte odlišných skutkových situácií, v oboch vznikajú rovnaké prejudiciálne otázky. Preto najprv uvediem skutkové okolnosti každého prípadu a až potom vysvetlím právne otázky, ktoré vyvolávajú.

9. Žalovaný zastával názor, že hoci totožnosť, štátna príslušnosť a pôvod žalobkyne boli dôveryhodné, tieto dôvody samotné nepostačovali na udelenie medzinárodnej ochrany žalobkyni.

10. Rozhodnutím z 15. júla 2024 žalovaný žiadosť žalobkyne o medzinárodnú ochranu zamietol ako neopodstatnenú. Toto rozhodnutie obsahovalo rozhodnutie o návrate, v ktorom bol za krajinu určenia označený Irak, a stanovila sa v ňom lehota štyroch týždňov na dobrovoľný odchod z Holandska.

11. Dňa 19. júla 2024 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na predkladajúci vnútroštátny súd, v ktorom okrem iného uviedla, že spôsob, akým žalovaný posúdil dôveryhodnosť jej dôvodov na podanie žiadosti o azyl, je v rozpore s článkom 4 ods. 5 kvalifikačnej smernice.

12. Dňa 18. decembra 2024 predkladajúci vnútroštátny súd uskutočnil pojednávanie o opravnom prostriedku – spojené s pojednávaním o opravnom prostriedku, ktorý viedol ku konaniu, v ktorom bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑8/25 –, a 7. januára 2025 žalobkyni oznámil, že považuje za potrebné predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Vec C ‑ 8/25

13. P, žalobca vo veci samej, je irackým štátnym príslušníkom, ktorý bol údajne pristihnutý pri intímnom styku s iným mužom. Po tom, ako bolo naňho podané oznámenie irackým orgánom, sa žalobca obáva, že by mohol z dôvodu svojej sexuálnej orientácie čeliť trestu odňatia slobody. Na tomto základe žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v Holandsku, ktorú podal 6. júla 2023.

18. Rozumiem tomu tak, že na spoločnom pojednávaní predkladajúci vnútroštátny súd zistil ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uvedené v žiadnom z opravných prostriedkov a ktoré považoval za relevantné pre rozhodnutie o žiadostiach o medzinárodnú ochranu.

Spoločné otázky, ktoré vznikli na predkladajúcom vnútroštátnom súde

19. Pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom vznikli dve právne otázky spoločné pre obe veci.

20. Prvá otázka sa týka spôsobu, akým žalovaná preskúmala a posúdila potrebu medzinárodnej ochrany K aj P (ďalej spoločne len „žalobcovia“), a toho, či bolo toto posúdenie v súlade s právom Únie a judikatúrou Súdneho dvora.

24. Predkladajúci vnútroštátny súd sa preto pýta, či sa v príslušnom práve Únie vyžaduje, aby rozhodujúci orgán pri posudzovaní skutkového stavu a okolností, ktoré sú základom žiadosti o medzinárodnú ochranu, spolupracoval so žiadateľom a zohľadnil každý dôkaz a údaj na podporu tejto žiadosti.

25. Druhou otázkou je, či povinnosť vnútroštátneho súdu poskytnúť účinný prostriedok nápravy zahŕňa aj povinnosť overiť, v prípade potreby ex offo a v spolupráci so žalobcom, či žalovaný zhromaždil, preskúmal a zahrnul do svojho posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky relevantné údaje zo spisu, s ktorými bol oboznámený, doplnené alebo objasnené v kontradiktórnom konaní, a to v prípade potreby vrátane ex offo preskúmania potreby medzinárodnej ochrany v súlade s kvalifikačnou smernicou.

26. Ako vysvetlil predkladajúci vnútroštátny súd, v Holandsku sa na základe článku 8:69 Algemene wet bestuursrecht (všeobecný zákon o správnom práve) preskúmanie správneho rozhodnutia obmedzuje na otázky uvedené v dôvodoch opravného prostriedku.

27. Z tohto dôvodu, ako vysvetlil predkladajúci vnútroštátny súd, nemôže vykonať v plnom rozsahu ex nunc preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vrátane toho, či bola dodržaná zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, keďže nemôže zohľadniť žiadne údaje, ktoré žiadateľ o azyl výslovne neuviedol vo svojom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí.

28. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu je vnútroštátna právna prax, v rámci ktorej sa súdnym orgánom vykonávané preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu obmedzuje na preskúmanie opodstatnenosti tohto rozhodnutia len z hľadiska skutkových okolností a tvrdení, ktoré žiadateľ výslovne uviedol v konaní o opravnom prostriedku, ťažko zlučiteľná s výkladom práva Únie, ktorý podal Súdny dvor, a najmä s absolútnou povahou zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ako aj s právom na účinný prostriedok nápravy zaručeným článkom 47 Charty, ktoré bolo konkretizované v článku 13 ods. 1 a 2 smernice o návrate( 5 ) a v článku 46 ods. 1 a 3 smernice o azylovom konaní.

30. Predkladajúci vnútroštátny súd ďalej tvrdí, že len ak je vnútroštátny súd povinný vykonať, v prípade potreby ex offo , posúdenie v plnom rozsahu ex nunc skutkových okolností a právnych dôvodov vrátane preskúmania potreby medzinárodnej ochrany v súlade s kvalifikačnou smernicou, môže tento súdny orgán v plnej miere zabezpečiť dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Aj keď sa počas tohto skúmania potreby medzinárodnej ochrany ukáže, že žiadateľ nespĺňa podmienky na medzinárodnú ochranu podľa článkov 12 a 17 kvalifikačnej smernice, toto skúmanie vykonané ex offo môže napriek tomu viesť k záveru, že návrat žiadateľa do jeho krajiny pôvodu je v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia a že rozhodnutie o návrate buď nemožno uložiť, alebo ak už bolo prijaté, musí sa pozastaviť a vyhostenie odložiť. Naopak, ak by vnútroštátny súd nebol povinný, v prípade potreby ex offo , overiť, či bola dodržaná zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, najmä ak je porušenie tejto zásady zjavné na základe údajov zo spisu, s ktorými bol oboznámený a ktoré boli doplnené alebo objasnené v kontradiktórnom konaní pred ním, súdna ochrana by nebola účinná ani úplná.

31. Za týchto podmienok Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Roermond (súd v Haagu zasadajúci v Roermonde) rozhodol obe konania prerušiť a položiť v oboch veciach Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

32. Predkladajúci vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor o spojenie vecí C‑7/25 a C‑8/25 podľa článku 54 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora na spoločné konanie. V reakcii na uvedenú žiadosť predseda Súdneho dvora 26. februára 2025 rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie.

33. Predkladajúci vnútroštátny súd ďalej navrhol, aby sa v prejednávaných veciach rozhodlo v skrátenom konaní podľa článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku. Predseda Súdneho dvora po vypočutí sudcu spravodajcu a generálnej advokátky 27. marca 2025 tento návrh zamietol.

34. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili účastníci oboch konaní vo veciach samých, holandská vláda a Európska komisia.

35. Súdny dvor rozhodol, že v súlade s článkom 76 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vo veci rozhodne bez pojednávania.

III. Analýza

36. Na žiadosť Súdneho dvora sa moje návrhy v prejednávaných veciach zameriavajú výlučne na druhú položenú otázku.

39. Položená otázka je odôvodnená názorom predkladajúceho vnútroštátneho súdu, že vnútroštátne právo, v ktorom sa takýmto spôsobom obmedzujú právomoci správneho sudcu, nie je v súlade s právom Únie.

40. Uvedenú otázku možno rozdeliť na dve časti, ktoré budem analyzovať samostatne. Najprv uvediem (v časti A), že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neopodstatnenej je vnútroštátny súd podľa práva Únie povinný zohľadniť všetky údaje zo spisu, ktoré mu boli predložené ako doplnené alebo vysvetlené po kontradiktórnom konaní, aj keď niektoré prvky neboli zahrnuté do dôvodov opravného prostriedku, ktoré uviedol žalobca. V časti B vysvetlím, že vnútroštátny súd je takisto povinný, v prípade potreby ex offo , preskúmať potrebu medzinárodnej ochrany žalobcu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o medzinárodnú ochranu zamietnutá ako neopodstatnená.

A. Rozsah súdneho preskúmania

41. Aké údaje musí vnútroštátny súd zohľadniť pri preskúmavaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neopodstatnenej? Sústredí sa len na preskúmanie otázok uvedených v opravnom prostriedku alebo musí zohľadniť aj všetky ostatné údaje, ktoré sú uvedené v spise, s ktorým bol oboznámený?

42. Zodpovedanie týchto otázok si vyžaduje výklad článku 46 smernice o azylovom konaní vzhľadom na zásadu účinnej súdnej ochrany, ako bola kodifikovaná v článku 47 Charty( 9 ).

43. Príslušné časti článku 46 ods. 1 a 3 smernice o azylovom konaní znejú takto:

44. Podľa môjho názoru sa samotným znením článku 46 smernice o azylovom konaní jasne stanovuje po prvé, že žiadateľ, ktorého žiadosť o azyl bola zamietnutá ako neopodstatnená, má právo na preskúmanie takéhoto rozhodnutia súdom. Po druhé v odseku 3 uvedeného ustanovenia sa vyžaduje, aby preskúmavajúci súd, aspoň na prvom stupni, kde sú súdy vo všeobecnosti oprávnené posudzovať skutkové okolnosti, preskúmal celý spis, t. j. všetky tvrdenia a dôkazy, ktoré mu boli poskytnuté, a nielen tie údaje, ktoré žiadateľ v opravnom prostriedku výslovne uviedol. Slová „vrátane… posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany“ nemožno vykladať inak než ako oprávnenie vnútroštátneho súdu v prípade potreby opätovne preskúmať rozhodnutie meritórne, bez ohľadu na to, či sa také preskúmanie v žiadateľom podanom opravnom prostriedku požaduje. Odkaz na „posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu“ naznačuje, že súd musí zohľadniť všetky relevantné skutkové a právne aspekty prípadu, nielen tie, na ktoré bol upozornený v opravnom prostriedku. Výraz „posúdenie… ex nunc “ znamená, že súd môže zohľadniť nové právne tvrdenia aj skutkový stav, ktoré neboli zohľadnené v správnom konaní vedúcom k vydaniu rozhodnutia.

45. Takýto postup je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. V rozsudku Alheto Súdny dvor vysvetlil, že výraz „ ex nunc “ znamená, že súd musí vykonať posúdenie, v ktorom prípadne zohľadní nové skutočnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia, ktoré je predmetom opravného prostriedku. Takéto posúdenie totiž umožňuje vybaviť žiadosť o medzinárodnú ochranu úplne bez toho, aby bolo potrebné vrátiť vec rozhodujúcemu orgánu. Vnútroštátny súd má preto právomoc zohľadniť nové dôkazy, na základe ktorých uvedený orgán neprijal rozhodnutie v súlade so smernicou o azylovom konaní. Súdny dvor navyše už rozhodol, že slovné spojenie „v plnom rozsahu“ potvrdzuje, že súd je povinný posúdiť tak dôkazy, ktoré rozhodujúci orgán zohľadnil alebo mohol zohľadniť, ako aj tie, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia uvedeným orgánom( 11 ).

51. Podľa môjho názoru Súdny dvor v bode 93 uvedeného rozsudku len spresnil, že označenie Moldavskej republiky za bezpečnú krajinu pôvodu bolo jedným z údajov, na ktoré bol predkladajúci vnútroštátny súd upozornený pri preskúmavaní rozhodnutia príslušného orgánu. V bode 94 uvedeného rozsudku Súdny dvor spresnil, že takýto údaj predstavuje právnu otázku, ktorú musí predkladajúci vnútroštátny súd posúdiť v rámci posúdenia vykonaného v plnom rozsahu ex nunc , ktoré sa vyžaduje v článku 46 ods. 3 smernice o azylovom konaní, aj keď žalobca v konaní vo veci samej tento údaj vo svojom opravnom prostriedku výslovne neuviedol. Z toho podľa mňa vyplýva, že Súdny dvor len uviedol, že vnútroštátny súd musí zohľadniť všetky otázky, na ktoré ho žalobca upozornil, aj keď k tomu dôjde počas konania, a nie v podanom opravnom prostriedku.

52. Okrem toho holandská vláda tvrdí, že existenciu povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať skutkové a právne dôvody, v prípade potreby ex offo , možno akceptovať vo veciach týkajúcich sa zaistenia( 15 ), pretože v takýchto prípadoch sa v práve Únie súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia nariadeného správnym orgánom výslovne vyžaduje( 16 ). To však nie je prípad konania o žiadosti o azyl, keďže v smernici o azylovom konaní sa povinné súdne preskúmanie neukladá. Žiadateľ sa teda môže rozhodnúť, že buď rozhodnutie o zamietnutí svojej žiadosti akceptuje alebo proti tomuto rozhodnutiu podá opravný prostriedok, ale vylúči niektoré dôvody opravného prostriedku, ktoré považuje za nedostatočné na napadnutie rozhodnutia, a ktoré preto pravdepodobne nepovedú k jeho zrušeniu.

56. Vo vysvetlení dôvodov na podanie svojej druhej otázky sa predkladajúci vnútroštátny súd takisto pýtal, či je pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí potrebné, aby súd ex offo preskúmal zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Predkladajúci vnútroštátny súd nevysvetlil, prečo položil túto otázku súbežne s otázkou týkajúcou sa ex offo posúdenia potreby medzinárodnej ochrany. Keďže však rozhodnutia o zamietnutí, o ktoré ide v konaniach vo veciach samých, a to vo veci C‑7/25 aj vo veci C‑8/25, obsahovali aj rozhodnutia o návrate, môže to vysvetľovať potrebu predkladajúceho vnútroštátneho súdu objasniť, či je na základe práva Únie povinný pri súdnom preskúmaní rozhodnutí o zamietnutí žiadostí o azyl ako neopodstatnených posúdiť ex offo prípadné porušenie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

57. Potreba medzinárodnej ochrany sa musí posúdiť na základe podmienok stanovených v kapitolách II a III, resp. v kapitolách II a V kvalifikačnej smernice, ktoré okrem iného zahŕňajú povinnosť preskúmať, či existuje vážne riziko, že osoba žiadajúca o medzinárodnú ochranu by bola vo svojej krajine pôvodu vystavená trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, čo je zakázané podľa článku 4 Charty( 17 ).

58. V takom prípade musia členské štáty dodržiavať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ktorá je zaručená ako základné právo v článku 18 Charty v spojení s článkom 33 Ženevského dohovoru( 18 ) a v článku 19 ods. 2 Charty( 19 ). Treba však mať na pamäti, že samotné riziká, ktoré odôvodňujú zákaz vrátenia osoby do jej krajiny pôvodu, nie sú dostatočným dôvodom na udelenie azylu danej osobe.

60. V uvedenom rozsudku Súdny dvor rozhodol po prvé, že súdna ochrana zaručená článkom 47 Charty a konkretizovaná v článku 13 ods. 1 a 2 smernice o návrate „by nebola ani účinná, ani úplná, ak by vnútroštátny súd nemal povinnosť ex offo konštatovať porušenie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, pokiaľ na základe skutočností uvedených v spise, ktoré mu boli oznámené, a tak ako boli doplnené alebo objasnené počas kontradiktórneho konania pred ním, smerujú k preukázaniu toho, že rozhodnutie o návrate sa zakladá na obsolétnom posúdení rizika zaobchádzania zakázaného touto zásadou, ktorému by čelil dotknutý štátny príslušník tretej krajiny, ak by sa mal vrátiť do predmetnej tretej krajiny…“.( 20 ) Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že obmedzenie „úradnej povinnosti vnútroštátneho súdu by mohlo mať za následok výkon takéhoto rozhodnutia, hoci takéto skutočnosti naznačujú, že dotknutej osobe by hrozilo, že bude v tejto tretej krajine vystavená takémuto zaobchádzaniu, ktoré je absolútnym spôsobom zakázané článkom 4 Charty“.( 21 )

61. Okrem toho Súdny dvor v bode 51 toho istého rozsudku spresnil, že povinnosť vnútroštátneho súdu dbať, v prípade potreby ex offo , na dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia sa uplatňuje rovnako aj v rámci konania o medzinárodnej ochrane, hoci konanie v danej veci sa týkalo žiadosti o povolenie na pobyt.

62. Na základe uvedeného bodu rozsudku Ararat žalobcovia vo veciach samých a Komisia tvrdia, že zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia musí byť dodržaná vždy a v každom štádiu konania o návrate, ako aj v každom štádiu konania o preskúmaní zamietnutia žiadosti o medzinárodnú ochranu. Podľa nich si absolútna povaha zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia vyžaduje, aby vnútroštátny súd zabezpečil jej dodržiavanie bez toho, aby sa obmedzil na preskúmanie skutkového stavu a tvrdení, ktoré žiadateľ výslovne uviedol vo svojom opravnom prostriedku.

66. Predkladajúci vnútroštátny súd navyše tvrdí, že popri preskúmaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia musí mať v prípade potreby možnosť preskúmať potrebu medzinárodnej ochrany žiadateľa aj ex offo .

67. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd je povinný vykonať vyčerpávajúce a aktuálne posúdenie situácie žiadateľa počas konania o opravnom prostriedku, z tých istých dôvodov musí tento súd, v prípade potreby aj ex offo , preskúmať nielen riziká vyhostenia alebo vrátenia, ale aj potrebu medzinárodnej ochrany žiadateľa na základe údajov zo spisu, s ktorými bol oboznámený alebo ktoré boli uplatnené počas kontradiktórneho konania.

68. Podľa môjho názoru bez ohľadu na to, čo už jasne vyplýva zo znenia článku 46 ods. 3 smernice o azylovom konaní, musí mať vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neopodstatnenej, takúto právomoc, aby mohol preskúmať všetky údaje, ktoré sú pre žiadateľa relevantné.

69. Takýto výklad článku 46 ods. 3 smernice o azylovom konaní si vyžaduje zásada účinnej súdnej ochrany zakotvená v článku 47 Charty. Preskúmanie potreby medzinárodnej ochrany v plnom rozsahu umožňuje súdu, ktorý preskúmanie vykonáva, zohľadniť údaje, ktoré by v prípade, že by ich rozhodujúci orgán posúdil, viedli k udeleniu medzinárodnej ochrany žiadateľovi.

70. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku predkladajúceho vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že uplatniteľné právo Únie sa má vykladať tak, že vnútroštátnemu súdu prvého stupňa, ktorý má preskúmať zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neopodstatnenej, ukladá povinnosť vykonať, v prípade potreby ex offo , posúdenie v plnom rozsahu ex nunc skutkových aj právnych dôvodov daného rozhodnutia na základe údajov zo spisu, s ktorými bol oboznámený a ktoré boli doplnené a vysvetlené v rámci kontradiktórneho konania, bez ohľadu na to, či boli všetky tieto údaje uvedené v dôvodoch podania opravného prostriedku, ktorým sa súdne preskúmanie začalo. Takéto ex offo preskúmanie musí zahŕňať posúdenie potreby medzinárodnej ochrany v súlade s kvalifikačnou smernicou a posúdenie dodržania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu prvého stupňa, ktorý má preskúmať zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neopodstatnenej, ukladá povinnosť v prípade potreby vykonať ex offo posúdenie v plnom rozsahu ex nunc skutkových aj právnych dôvodov daného rozhodnutia na základe údajov zo spisu, s ktorými bol oboznámený a ktoré boli doplnené a vysvetlené v rámci kontradiktórneho konania, bez ohľadu na to, či boli všetky tieto údaje uvedené v dôvodoch podania opravného prostriedku, ktorým sa súdne preskúmanie začalo. Takéto ex offo preskúmanie musí zahŕňať posúdenie potreby medzinárodnej ochrany v súlade s uplatniteľným právom Únie a posúdenie dodržania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60) (ďalej len „smernica o azylovom konaní“).

3 Táto politika je podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu stanovená v bode 16.3.2.1 rozhodnutia besluit van de Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid van 13 juni 2024, nummer WBV 2024/12, houdende wijziging van de Vreemdelingencirculaire 2000 (rozhodnutie štátneho tajomníka pre spravodlivosť a bezpečnosť z 13. júna 2024, č. WBV 2024/12, ktorým sa mení Obežník o cudzincoch z roku 2000). Toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť 1. júla 2024. Žalovaný takisto vypracoval Werkinstructie WI 2024/6 Geloofwaardigheidsbeoordeling (asiel) [služobný pokyn WI 2024/6 – Posudzovanie dôveryhodnosti (azyl);], ktorý obsahuje pokyny na vykonávanie tejto politiky.

8 Pozri dôvodovú správu k Algemene wet bestuursrecht (všeobecný zákon o správnom práve): Tweede Kamer, vergaderjaar 1991 – 1992, 22 495, č. 3, (House of Representatives), kde sa uvádza: „Pokiaľ ide o rozsah sporu, o ktorom má súd rozhodnúť, poznamenávame, že tento je v zásade určený rozsahom podaného opravného prostriedku… Vzhľadom na primárnu funkciu správneho konania, a to poskytovať právnu ochranu, nie je dôvod, aby súd rámec nároku prekračoval. Okrem toho z hľadiska právnej istoty osôb dotknutých rozhodnutím by bolo nežiaduce, ak by súd prekročil hranice sporu, ktorý mu bol predložený. Z uvedeného vyplýva, že v konaní na prvom stupni sa nesmie prihliadať na tie časti rozhodnutia, ktoré nie sú napadnuté. Treba však poznamenať, že súd sa nemôže spoliehať len na tvrdenia uvedené v opravnom prostriedku. Absencia určitých tvrdení v opravnom prostriedku nemusí nevyhnutne znamenať, že osoba, ktorá ho uplatnila, sa zámerne rozhodla proti určitým nedostatkom nenamietať, a teda chce tieto nedostatky akceptovať. … V súlade s článkom 48 Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering (Občiansky súdny poriadok) sa v druhom odseku stanovuje, že súd doplní právne dôvody ex offo . V treťom odseku sa stanovuje, že súd môže doplniť skutkový stav ex offo . Jeho význam spočíva najmä v tom, že na rozdiel od občianskoprávneho konania súd v zásade nemusí akceptovať skutkový stav v podobe, ktorú mu prezentovali účastníci konania. Sudca môže klásť ďalšie otázky. Právomoc doplniť skutkové dôvody nie je až taká široká, aby súdu umožňovala založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ku ktorému sa účastníci konania nemohli počas konania vyjadriť. Táto právomoc preto nemá vplyv na pravidlo uvedené v prvom odseku. Ak sa so skutkovým stavom, ktorý má značný význam pre rozsudok, súd prvýkrát oboznámi na neverejnom zasadnutí, je vhodné, aby súd obnovil dokazovanie a umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k týmto skutočnostiam“ (preložené do anglického jazyka pomocou strojového prekladu).

15 Holandská vláda odkazuje na rozsudok z 8. novembra 2022, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Preskúmanie zaistenia ex offo ) (C‑704/20 a C‑39/21, EU:C:2022:858, body 72, 77, 82, 83, 87 a 88).

16 Pozri článok 15 ods. 2 smernice o návrate a článok 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96).

17 Ako Súdny dvor potvrdil v rozsudku z 29. januára 2026, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (C‑431/24, EU:C:2026:53, body 31 a 32 a citovaná judikatúra).

18 Dohovor o právnom postavení utečencov, podpísaný v Ženeve 28. júla 1951, ktorý nadobudol platnosť 22. apríla 1954 (United Nations Treaty Series, zv. 189, s. 137), doplnený Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov, uzavretým v New Yorku 31. januára 1967 (United Nations Treaty Series, zv. 606, s. 267), ktorý nadobudol platnosť 4. októbra 1967 (spolu ďalej len „Ženevský dohovor“).

19 Ako potvrdil Súdny dvor v rozsudku zo 6. júla 2023, Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Utečenec, ktorý sa dopustil závažného trestného činu) (C‑663/21, EU:C:2023:540, bod 36 a citovaná judikatúra).

20 Rozsudok Ararat, bod 50.