C-14/25
ECLI:EU:C:2026:100
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0014
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 12. februára 2026( 1 )
Vec C ‑ 14/25
Thüringer Aufbaubank
proti
LN
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 805/2004 – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Európsky exekučný titul pre nesporné nároky – Zamietnutie výkonu – Vylúčenie preskúmania vecnej stránky – Verejné listiny – Vykonateľná notárska zápisnica vyhotovená pred nadobudnutím účinnosti nariadenia “
I. Úvod
1. Predtým, ako bolo v roku 2012 prijaté nariadenie (EÚ) č. 1215/2012( 2 ) (ďalej len „nariadenie Brusel Ia“), ktorým sa zrušilo sprostredkujúce opatrenie doložky vykonateľnosti vo všeobecnej oblasti v občianskych a obchodných veciach, sa voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín medzi členskými štátmi dosiahol v tejto oblasti v niekoľkých krokoch.
2. Po zjednodušení náležitostí doložky vykonateľnosti v spoločnom režime( 3 ) viedlo ich úplné zrušenie k zavedeniu mechanizmov voľného pohybu vo vymedzených oblastiach, stanovených najmä v nariadení (ES) č. 805/2004( 4 ).
3. Podľa tohto nariadenia, ak je vnútroštátny titul pre nesporný nárok osvedčený v členskom štáte pôvodu ako európsky exekučný titul (ďalej len „EET“), na účely výkonu sa považuje za rovnocenný s vnútroštátnymi exekučnými titulmi v ostatných členských štátoch a nemožno ho kontrolovať v členskom štáte výkonu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nariadenie č. 805/2004 je výnimočné v tom, že neobsahuje nijaké ustanovenie o verejnom poriadku.( 5 )
4. Čo však v situácii, keď sa nariadenie č. 805/2004 uplatnilo v členskom štáte pôvodu nesprávne? V prejednávanej veci je úlohou Súdneho dvora, aby v takejto situácii spresnil rozsah kontrolnej právomoci členského štátu výkonu v zmysle tohto nariadenia, a to zodpovedaním otázky, či členský štát výkonu môže odmietnuť výkon v prípade, ak pri udelení osvedčenia o EET nebola dodržaná časová pôsobnosť uvedeného nariadenia.
5. Hneď na úvod poznamenávam, že v prejednávanej veci by sme mohli byť v pokušení analyzovať okrem otázky dôsledkov prekročenia časovej pôsobnosti nariadenia č. 805/2004 v členskom štáte pôvodu aj iné scenáre zahŕňajúce porušenie vyšších právnych noriem, najmä porušenie základných práv. Keďže totiž toto nariadenie neobsahuje nijaké ustanovenie o verejnom poriadku, takáto situácia by si nepochybne vyžadovala hlbšiu analýzu s ohľadom na rozdelenie právomocí medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom, pokiaľ ide o výkon EET, ktorý bol vydaný v rozpore s týmto typom vyšších noriem. V prejednávanej veci je však prejudiciálna otázka jasne vymedzená. Súdny dvor má teda odpovedať len na otázku, či nariadenie č. 805/2004 umožňuje členskému štátu výkonu kontrolu dodržania jeho časovej pôsobnosti. Moja analýza sa preto obmedzí na tento aspekt bez prejudikovania odpovede v prípade takéhoto porušenia.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
6. V odôvodneniach 7 až 10 a 18 nariadenia č. 805/2004 sa uvádza:
„(7) Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na rozhodnutia, súdne zmiery a verejné listiny o nesporných nárokoch a na rozhodnutia vydané po vznesení námietok voči rozhodnutiam, súdnym zmierom a verejným listinám, ktoré boli osvedčené ako [EET];
(8) vo svojich záveroch z Tampere [Fínsko] mala Európska Rada na zreteli, že prístup k výkonu v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, by sa mal urýchliť a zjednodušiť odstránením akýchkoľvek sprostredkujúcich opatrení pred výkonom v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. S rozhodnutím, ktoré pôvodný súd osvedčil ako [EET], by sa malo na účely výkonu nakladať tak, ako keby bolo vydané v tom členskom štáte, v ktorom sa výkon žiada. Napríklad, v Spojenom kráľovstve sa bude registrácia osvedčeného zahraničného rozhodnutia riadiť tými istými pravidlami ako registrácia rozhodnutia z inej časti Spojeného kráľovstva a zahraničné rozhodnutie sa nebude preskúmavať z vecnej stránky. Dojednania o výkone rozhodnutí by mali byť aj naďalej riadené vnútroštátnym právom;
(9) takýto postup by mal v porovnaní s postupom doložky vykonateľnosti (exeqaturu) stanoveným v [nariadení Brusel I] poskytovať značné výhody v tom, že tu nie je potrebné schválenie zo strany súdu v druhom členskom štáte a omeškania a výdavky, ktoré sú s tým spojené;
(10) ak súd v členskom štáte vydal rozhodnutie o nespornom nároku bez toho, aby sa dlžník zúčastnil konania, zrušenie akýchkoľvek kontrol v členskom štáte výkonu je neoddeliteľne spojené s existenciou dostatočnej záruky dodržania práva na obhajobu;
…
(18) vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v členských štátoch odôvodňuje, že posúdenie súdu jedného členského štátu o tom či sú všetky podmienky pre vydanie osvedčenia o [EET] splnené, aby mohlo byť rozhodnutie vykonané vo všetkých ostatných členských štátoch bez súdneho preskúmavania správneho uplatnenia minimálnych procesných pravidiel v tom členskom štáte, v ktorom má byť rozhodnutie vykonané.“
7. Podľa článku 1 tohto nariadenia, s názvom „Predmet úpravy“:
„Účelom tohto nariadenia je vytvorenie [EET] pre nesporné nároky, aby bol na základe stanovenia minimálnych pravidiel umožnený voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo konať akékoľvek ďalšie konanie.“
8. Článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:
„Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na podstatu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (‚ acta iure imperii ‘).“
9. Článok 3 ods.1 toho istého nariadenia, s názvom „Exekučné tituly, ktoré sa osvedčia ako európsky exekučný titul“, stanovuje:
„Toto nariadenie sa uplatňuje na rozhodnutia, súdne zmiery a verejné listiny o nesporných nárokoch.
Nárok sa považuje za nesporný, ak:
…
d) dlžník ho výslovne uznal vo verejnej listine.“
10. V článku 4 nariadenia č. 805/2004 je pojem „nárok“ vymedzený ako „nárok na výplatu určitej peňažnej sumy, ktorá sa stala splatnou alebo ktorej dátum splatnosti je uvedený v rozhodnutí, súdnom zmieri alebo na verejnej listine“.
11. Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Zrušenie doložky vykonateľnosti (exeqaturu)“ stanovuje:
„Rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako [EET], sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.“
12. Článok 10 uvedeného nariadenia, nazvaný „Oprava alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule“, znie:
„1. Osvedčenie [EET] musí byť na žiadosť predloženú pôvodnému súdu
a) opravené, ak je v dôsledku vecnej chyby rozpor medzi rozhodnutím a osvedčením;
b) stiahnuté, ak je evidentné, že bolo nesprávne udelené, so zreteľom na požiadavky stanovené v tomto nariadení.
2. Na opravu alebo stiahnutie osvedčenia o [EET] sa uplatňujú právne predpisy členského štátu pôvodu.
3. Žiadosť o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o [EET] sa môže podávať na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe VI.
4. Voči vydaniu osvedčenia o [EET] nie je možné podať odvolanie.“
13. Článok 20 toho istého nariadenia, s názvom „Vykonávacie konanie“, v odseku 1 stanovuje:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie postupy riadia právnymi predpismi členského štátu výkonu. Rozhodnutie osvedčené ako [EET] sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.“
14. Článok 21 nariadenia č. 805/2004, nazvaný „Zamietnutie výkonu“, stanovuje:
„1. Príslušný súd v členskom štáte výkonu na žiadosť dlžníka výkon zamietne, ak je rozhodnutie osvedčené ako [EET] nezlučiteľné s predošlým rozhodnutím vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že:
a) predošlé rozhodnutie sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; a
b) predošlé rozhodnutie bolo vydané v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu; a
c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.
2. Za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o [EET].“
15. Článok 23 tohto nariadenia, nazvaný „Prerušenie alebo obmedzenie výkonu“, stanovuje:
„Ak dlžník
vzniesol námietku voči rozhodnutiu osvedčenému ako [EET], vrátane žiadosti o preskúmanie v zmysle článku 19, alebo
požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o [EET] v súlade s článkom 10,
príslušný súd alebo orgán v členskom štáte výkonu môže na žiadosť dlžníka:
a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; alebo
b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví; alebo
c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.“
16. Podľa článku 25 uvedeného nariadenia s názvom „Verejné listiny“:
„1. Verejná listina týkajúca sa nároku v zmysle článku 4 ods. 2, ktorá je vykonateľná v jednom členskom štáte, sa na žiadosť adresovanú orgánu určeného členským štátom pôvodu osvedčí ako [EET] pomocou vzorového tlačiva uvedeného v prílohe III.
2. Verejná listina, ktorá bola osvedčená ako [EET] v členskom štáte pôvodu, sa vykoná v ostatných členských štátoch bez toho, že by bolo potrebné prehlásenie o jej vykonateľnosti a bez možnosti namietania jej vykonateľnosti.
3. Ustanovenia kapitoly II, s výnimkou článku 5 a článku 6 ods. 1 a článku 9 ods. 1, a ustanovenia kapitoly IV, s výnimkou článku 21 ods. 1 a článku 22, sa uplatnia podľa potreby.“
17. Článok 26 toho istého nariadenia, nazvaný „Prechodné ustanovenie“, stanovuje:
„Toto nariadenie sa uplatňuje iba na rozhodnutia vydané, súdne zmiery schválené alebo uzavreté a dokumenty úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.“
18. Podľa článku 33 nariadenia č. 805/2004 s názvom „Nadobudnutie účinnosti“:
„Toto nariadenie nadobúda účinnosť 21. januára 2005.
Toto nariadenie sa začne uplatňovať od 21. októbra 2005, s výnimkou článkov 30, 31 a 32, ktoré sa začnú uplatňovať od 21. januára 2005.
…“
B. Rakúske právo
19. Ustanovenie § 54b Exekutionsordnung (Exekučný poriadok) povoľuje exekúciu určitých peňažných pohľadávok v zjednodušenom konaní, ak sa oprávnený opiera o rakúsky exekučný titul alebo zahraničný exekučný titul, ktorý sa považuje za rovnocenný, najmä na základe aktu práva Únie, alebo zahraničný exekučný titul, v súvislosti s ktorým prebehlo konanie o vyhlásenie vykonateľnosti.
20. Ustanovenie § 54c tohto poriadku stanovuje, že povinný môže podať námietku proti rozhodnutiu o povolení exekúcie vydanému v rámci zjednodušeného konania, a to z dôvodu neexistencie exekučného titulu, ktorý by sa vzťahoval na povolenú exekúciu spolu s osvedčením o vykonateľnosti, alebo z dôvodu nesúladu exekučného titulu s údajmi obsiahnutými v návrhu na vykonanie exekúcie.
III. Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
21. Dňa 14. februára 2022 podala spoločnosť Thüringer Aufbaubank so sídlom v Erfurte (Nemecko) na Bezirksgericht Judenburg (Okresný súd Judenburg, Rakúsko) návrh na exekúciu vykonateľnej čiastkovej pohľadávky vo výške 25 000 eur spolu s úrokmi proti fyzickej osobe LN, a to na základe notárskej zápisnice vyhotovenej 28. mája 1999 v Nemecku v súvislosti so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. Táto zápisnica, ktorá sa týkala celkovej sumy 6 488 600 nemeckých mariek (DEM) (približne 3 317 568 eur), nadobudla vykonateľnosť 1. júna 1999.
22. Na podporu svojho návrhu predložila Thüringer Aufbaubank predmetnú notársku zápisnicu a osvedčenie o EET, ktoré 19. januára 2021 vydali príslušné nemecké orgány pomocou vzorového tlačiva uvedeného v prílohe III k nariadeniu č. 805/2004.
23. Dňa 24. marca 2022 podal LN námietku proti exekúcii.( 6 )
24. Bezirksgericht Judenburg (Okresný súd Judenburg) rozhodnutím z toho istého dňa zamietol námietku a vyhovel návrhu na exekúciu v zjednodušenom konaní upravenom v § 54b Exekučného poriadku, ktorý považoval za uplatniteľný.
25. Landesgericht Leoben (Krajinský súd Leoben, Rakúsko), rozhodujúci o odvolaní LN, zmenil toto rozhodnutie a nariadil prerušiť exekúciu a zrušiť exekučné úkony, ktoré sa už uskutočnili. Tento súd konštatoval, že notárska zápisnica z 28. mája 1999 nepatrí do časovej pôsobnosti nariadenia č. 805/2004, keďže sa toto nariadenie uplatňuje na exekučné tituly vyhotovené po 21. januári 2005. Uznanie a výkon tejto notárskej zápisnice vyhotovenej v Nemecku by sa teda v Rakúsku neriadil uvedeným nariadením, ale Dohovorom o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaným 27. septembra 1968 v Bruseli( 7 ), ktorý vyžaduje predchádzajúce konanie o vyhlásenie vykonateľnosti. V prejednávanej veci pritom v Rakúsku neprebehlo konanie o vyhlásenie vykonateľnosti uvedenej nemeckej notárskej zápisnice.
26. Landesgericht Leoben (Krajinský súd Leoben) konštatoval, že vydanie osvedčenia o EET príslušnými nemeckými orgánmi nemôže na tomto závere nič zmeniť, keďže v členskom štáte výkonu bolo možné overiť zjavný nesúlad tohto osvedčenia s pôsobnosťou nariadenia č. 805/2004.
27. Thüringer Aufbaubank podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok „Revision“ na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) – ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
28. Tento súd sa domnieva, že na to, aby rozhodol o tomto opravnom prostriedku, musí v podstate určiť, či v členskom štáte výkonu možno overiť dodržanie časovej pôsobnosti nariadenia č. 805/2004, takže by tento štát nebol viazaný osvedčením o EET vydaným v členskom štáte pôvodu.
29. Uvedený súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zo systematiky nariadenia č. 805/2004 vyplýva, že podmienky osvedčenia o EET možno overiť výlučne v členskom štáte pôvodu bez toho, aby to spôsobilo nedostatok právnej ochrany dlžníka, lebo prípadné chyby v rámci vydania osvedčenia možno v tomto štáte napadnúť využitím opravných prostriedkov stanovených v súlade s článkom 10 tohto nariadenia.
30. Tento súd však poukazuje na prúd v právnej náuke, podľa ktorého by bola nemožnosť overenia osvedčenia o EET v členskom štáte výkonu príliš obmedzujúca a mala by existovať možnosť spochybniť alebo aj bez návrhu preskúmať v tomto členskom štáte zjavné nedodržanie vecnej alebo časovej pôsobnosti nariadenia č. 805/2004.
31. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu z 28. mája 1999, predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že nepatrí do pôsobnosti ratione temporis nariadenia č. 805/2004, ktoré sa týka – ako vyplýva z jeho článku 26 – exekučných titulov vyhotovených po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, teda po 21. januári 2005.
32. Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 21 ods. 2 [nariadenia č. 805/2004] v spojení s článkom 25 [tohto nariadenia] vykladať v tom zmysle, že osvedčenie vykonateľnej verejnej listiny (v tomto prípade vykonateľnej notárskej zápisnice nemeckého notára) ako [EET] vydané príslušným orgánom v členskom štáte pôvodu – s použitím vzorového tlačiva uvedeného v prílohe III k nariadeniu – nemožno overiť v členskom štáte výkonu ani vtedy, ak je – s prihliadnutím na dátum vyhotovenia verejnej listiny – zrejmé, že nebola dodržaná pôsobnosť ratione temporis nariadenia?“
33. Písomné pripomienky predložila Európska komisia. Na pojednávaní uskutočnenom 12. novembra 2025 sa zúčastnili Thüringer Aufbaubank, nemecká vláda, ako aj Komisia.
IV. Analýza
34. Svojou jedinou prejudiciálnou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 21 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 v spojení s článkom 25 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že osvedčenie vykonateľnej verejnej listiny ako EET, vydané príslušným orgánom v členskom štáte pôvodu s použitím vzorového tlačiva uvedeného v prílohe III k tomuto nariadeniu, nemožno preskúmať v členskom štáte výkonu v prípade, ak vzhľadom na dátum vyhotovenia verejnej listiny zjavne nebola dodržaná časová pôsobnosť uvedeného nariadenia.( 8 )
35. Účastníci konania predložili vo svojich písomných pripomienkach a aj počas pojednávania diametrálne protichodné tézy.
36. Na jednej strane Komisia a Thüringer Aufbaubank zastávajú názor, že článok 21 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 v spojení s článkom 25 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že v členskom štáte výkonu je zakázané akékoľvek preskúmanie vo veci samej bez výnimky, takže overenie dodržania časovej pôsobnosti tohto nariadenia, čiže aj platnosti osvedčenia verejnej listiny ako EET, je vylúčené.
37. Na druhej strane nemecká vláda obhajuje myšlienku, že nariadenie č. 805/2004 sa neuplatňuje na situáciu, o ktorú ide vo veci samej, ako celok, keďže dátum vyhotovenia predmetnej verejnej listiny je skorší ako dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Odpoveď na otázku, či členský štát výkonu môže preskúmať osvedčenie tejto verejnej listiny ako EET, preto nemôže vyplývať z ustanovení uvedeného nariadenia, keďže žiadne z nich nie je uplatniteľné.
38. Na zodpovedanie prejudiciálnej otázky považujem za týchto podmienok za potrebné začať svoju analýzu preskúmaním uplatniteľnosti nariadenia č. 805/2004, a to najmä so zreteľom na jeho časovú pôsobnosť (časť A), aby som z toho vyvodil závery o právomociach členského štátu výkonu v súvislosti s preskúmaním verejnej listiny, ktorá bola vyhotovená pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, no napriek tomu bola na základe ustanovení tohto nariadenia osvedčená ako EET (časť B).
A. Úvodné pripomienky o uplatniteľnosti nariadenia č. 805/2004
39. Vzhľadom na spory medzi účastníkmi konania o tom, či je toto nariadenie uplatniteľné v prípade, ak bola verejná listina osvedčená ako EET vyhotovená pred nadobudnutím jeho účinnosti, považujem za potrebné určiť časovú pôsobnosť nariadenia č. 805/2004. Táto potreba je o to naliehavejšia, že súdy členských štátov zaujali odlišné prístupy.( 9 )
40. Podľa článku 26 sa nariadenie č. 805/2004 uplatňuje iba na rozhodnutia vydané, súdne zmiery schválené alebo uzavreté a dokumenty úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po jeho nadobudnutí účinnosti, a to nastalo 21. januára 2005.( 10 ) Ako vyplýva z článku 33 druhého odseku, uplatňovanie tohto nariadenia sa však odložilo na 21. októbra 2005. Osvedčenie o EET preto bolo možné vydať až od tohto druhého dátumu.( 11 )
41. Ako správne poznamenáva predkladajúci vnútroštátny súd, z týchto prechodných podmienok vyplýva, že rozhodujúcim kritériom na určenie, či verejná listina patrí do pôsobnosti nariadenia č. 805/2004, nie je dátum vydania osvedčenia o EET, ale dátum jej vyhotovenia alebo zaregistrovania( 12 ). Znenie článku 26 tohto nariadenia je v tomto ohľade jednoznačné.
42. V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že verejná listina, o ktorú ide v prejednávanom prípade, bola vyhotovená v roku 1999, a preto nepatrí do časovej pôsobnosti nariadenia č. 805/2004, ako je vymedzená v článku 26 tohto nariadenia.
43. Nazdávam sa však, že tento záver treba trocha spresniť.
44. Podľa môjho názoru sú totiž pre orgány a súdy v členskom štáte pôvodu obzvlášť relevantné ustanovenia článku 26 nariadenia č. 805/2004, ktorými sa obmedzuje časová pôsobnosť nariadenia na listiny vyhotovené po jeho dátume nadobudnutia účinnosti. Tieto ustanovenia umožňujú zabezpečiť, aby len tie verejné listiny a rozhodnutia, ktoré spadajú pod toto nariadenie, mohli byť osvedčené ako EET a mohli podliehať režimu podľa tohto nariadenia. Obmedzenie časovej pôsobnosti uvedeného nariadenia je preto podľa môjho názoru predpokladom pre osvedčenie verejnej listiny ako EET.
45. V situácii, o akú ide vo veci samej, mal teda dátum vyhotovenia predmetnej verejnej listiny viesť k tomu, že orgán členského štátu pôvodu nemôže osvedčiť túto listinu ako EET, keďže zjavne nepatrí do časovej pôsobnosti tohto nariadenia.
46. V prejednávanej veci bola predmetná verejná listina napriek dátumu vyhotovenia osvedčená ako EET podľa postupu stanoveného v nariadení č. 805/2004 s použitím vzorového tlačiva uvedeného v prílohe III k tomuto nariadeniu. Inak povedané, poverený orgán v členskom štáte pôvodu uplatnil – aj keď nesprávne – ustanovenia tohto nariadenia. Týmto spôsobom má teraz veriteľ vo veci samej k dispozícii EET na základe uvedeného nariadenia.
47. Ako zdôrazňuje Komisia, osvedčenie verejnej listiny ako EET predpokladá, že orgán, ktorý ju takto osvedčil, usúdil, že nariadenie č. 805/2004 je uplatniteľné a že táto listina má podliehať režimu upravenému ustanoveniami tohto nariadenia. Tento orgán teda posúdil uplatniteľnosť uvedeného nariadenia, aj keď sa toto posúdenie ukázalo ako nesprávne.
48. Podľa názoru nemeckej vlády, pokiaľ bola verejná listina osvedčená ako EET vyhotovená pred dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 805/2004, neuplatňuje sa žiadne z jeho ustanovení.
49. Z dôvodov, ktoré som uviedol, však zastávam názor, že osvedčenie verejnej listiny ako EET príslušným orgánom alebo súdom členského štátu znamená, že sa uplatní mechanizmus voľného pohybu vytvorený nariadením č. 805/2004.
50. Platí to najmä preto, že akýkoľvek iný výklad by mal za následok narušenie potrebného účinku mechanizmu zavedeného nariadením č. 805/2004, ktorého cieľom je voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín týkajúcich sa nesporných nárokov.( 13 ) To by totiž viedlo k tomu, že príslušné súdy alebo orgány členského štátu výkonu by systematicky preverovali, či predmetná verejná listina alebo rozhodnutie a ich osvedčenie ako EET patria do časovej pôsobnosti tohto nariadenia, a to aj vtedy, keď by – na rozdiel od prejednávaného prípadu – nebolo zjavné, že došlo k porušeniu uvedeného nariadenia. Z dôvodov, ktoré uvediem nižšie, však zastávam názor, že na overenie časovej pôsobnosti sa vzťahuje zákaz, aby členský štát výkonu akokoľvek vecne preskúmal rozhodnutie alebo verejnú listinu a ich osvedčenie ako EET. Nemožno teda uvažovať o tom, že by mal členský štát výkonu možnosť zakaždým, keď prejednáva návrh založený na EET, overiť, či členský štát pôvodu správne uplatnil toto nariadenie.
B. Rozsah zákazu preskúmania vecnej stránky rozhodnutia alebo verejnej listiny a ich osvedčenia ako EET v členskom štáte výkonu
51. Zákaz preskúmania vecnej stránky verejnej listiny a jej osvedčenia ako EET v členskom štáte výkonu vyplýva z článku 21 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 v spojení s článkom 25 tohto nariadenia.
52. Na to, aby sa určilo, či sa takýto zákaz vzťahuje aj na overenie časovej pôsobnosti, je potrebný výklad príslušných ustanovení s prihliadnutím nielen na ich znenie, ale aj na kontext, do ktorého patria, a ciele, ktoré sleduje akt, ktorého sú súčasťou.( 14 )
1. Doslovný výklad
53. Pokiaľ ide o znenie článku 21 ods. 2 nariadenia č. 805/2004, z viacerých jazykových verzií tohto ustanovenia vyplýva, že toto ustanovenie výslovne stanovuje, že preskúmanie vecnej stránky nie je možné „za žiadnych okolností“( 15 ). Treba zdôrazniť, že hoci toto spresnenie nie je uvedené v nemeckej jazykovej verzii, bolo už obsiahnuté – minimálne v anglickej jazykovej verzii – v pôvodnom návrhu Komisie.( 16 ) Uvedené spresnenie navyše zodpovedá obvyklej formulácii zákazu vecného preskúmania, ako je zakotvený v oblasti spolupráce v občianskych veciach už od Bruselského dohovoru.( 17 )
54. Rovnako podotýkam, že v oblasti spolupráce v občianskych veciach zákaz vecného preskúmania bráni súdu členského štátu výkonu kontrolovať presnosť hodnotení z hľadiska práva alebo skutkového stavu, ktoré urobil súd členského štátu pôvodu.( 18 )
55. Pokiaľ ide konkrétne o nariadenie č. 805/2004, Súdny dvor rozhodol, že žiadny spor týkajúci sa rozhodnutia vydaného v členskom štáte pôvodu alebo jeho osvedčenia ako EET nemôže byť predložený na posúdenie týmto súdom alebo orgánom.( 19 ) Na rozdiel od iných ustanovení sekundárneho práva zakotvujúcich zákaz vecného preskúmania v oblasti spolupráce v občianskych veciach Únie článok 21 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje tento zákaz nielen vo vzťahu k rozhodnutiu (alebo súdnemu zmieru prípadne verejnej listine, podľa okolností), ale aj k jeho osvedčeniu ako EET.
56. Inými slovami, zákaz vecného preskúmania sa týka aj analýzy, ktorá viedla príslušný orgán k osvedčeniu predmetnej verejnej listiny ako EET. Príslušný orgán alebo súd v členskom štáte pôvodu musí pritom podľa svojho vnútroštátneho práva určiť, v ktorom okamihu sa má rozhodnutie považovať za vydané a verejná listina za vyhotovenú alebo zaregistrovanú v zmysle článku 26 nariadenia č. 805/2004. Otázka, či listina patrí do časovej pôsobnosti tohto nariadenia, teda predstavuje úkon právnej kvalifikácie, ktorý vykonáva príslušný súd alebo orgán členského štátu pôvodu a ktorý nemožno kontrolovať v členskom štáte výkonu.
57. Podľa môjho názoru z toho vyplýva, že na preskúmanie časovej pôsobnosti príslušným orgánom alebo súdom členského štátu sa vzťahuje zákaz opätovného preskúmania vecnej stránky osvedčenia o EET.
58. K tomuto záveru podľa môjho názoru vedie aj systematický a teleologický výklad týchto ustanovení.
2. Systematický výklad
59. Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 21 ods. 2 nariadenia č. 805/2004, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora zrušenie doložky vykonateľnosti podľa článku 5 tohto nariadenia spočíva na jasnom rozdelení právomocí medzi súdy a orgány členského štátu pôvodu a súdy a orgány členského štátu výkonu.( 20 )
60. Keď normotvorca Únie týmto spôsobom obmedzil právomoci členského štátu výkonu v súvislosti s možnosťou preskúmania rozhodnutia alebo verejnej listiny osvedčených ako EET, súbežne upravil v členskom štáte pôvodu mechanizmy zabezpečujúce dlžníkovi možnosť spochybniť toto osvedčenie.
61. Ako zdôrazňuje Komisia, článok 10 ods. 1 nariadenia č. 805/2004 stanovuje, že osvedčenie o EET musí byť na žiadosť podanú pôvodnému súdu podľa okolností buď opravené, alebo stiahnuté. Článok 25 ods. 3 tohto nariadenia okrem toho stanovuje, že tento postup sa analogicky uplatní na osvedčenie verejnej listiny ako EET.
62. Osobitne by som chcel poukázať na to, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 805/2004 výslovne stanovuje, že osvedčenie možno v členskom štáte pôvodu stiahnuť, ak bolo udelené nesprávne so zreteľom na požiadavky stanovené v tomto nariadení. Na jednej strane pritom v uvedenom nariadení nie sú nijako obmedzené dôvody, na základe ktorých možno konštatovať nesprávne udelenie osvedčenia. Na druhej strane – ako som zdôraznil – analýza časovej pôsobnosti podlieha požiadavkám, ktoré má príslušný orgán alebo príslušný súd preskúmať pri vydávaní osvedčenia o EET. Za týchto podmienok zastávam názor, že nedodržanie časovej pôsobnosti tohto nariadenia patrí medzi dôvody umožňujúce konštatovať nesprávne udelenie osvedčenia o EET.
63. Inými slovami, jedine príslušné orgány alebo súdy členského štátu pôvodu môžu opätovne preskúmať rozhodnutie o udelení osvedčenia, aby rozhodli, či ho treba z nejakého dôvodu stiahnuť.
64. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 805/2004 je jediným nástrojom, ktorý má dlžník k dispozícii na to, aby namietal, že verejná listina alebo rozhodnutie boli nesprávne osvedčené ako EET. Ako pritom vyplýva z odôvodnenia 10 tohto nariadenia, zrušenie akýchkoľvek kontrol v členskom štáte výkonu je neoddeliteľne spojené s existenciou dostatočnej záruky dodržania práva na obhajobu. Za týchto podmienok sa nazdávam, že pojem „nesprávne udelenie“ umožňujúci súdu členského štátu pôvodu stiahnuť osvedčenie treba vykladať flexibilne.
65. Túto možnosť stiahnutia dopĺňa ďalší mechanizmus v členskom štáte výkonu, ktorého cieľom je, aby v prípade podania žiadosti o stiahnutie osvedčenia mohol dlžník požiadať o obmedzenie alebo prerušenie vykonávacieho konania v súlade s článkom 23 nariadenia č. 805/2004.
66. V tomto ohľade možnosť dlžníka dosiahnuť prerušenie exekúcie podlieha reštriktívnym podmienkam. Jednak je podmienená súdnym konaním iniciovaným dlžníkom v členskom štáte pôvodu vo veci rozhodnutia alebo verejnej listiny, ktoré sú predmetom osvedčenia, alebo stiahnutia prípadne opravy EET. Jednak predpokladá existenciu „výnimočných okolností“, pričom túto podmienku treba podľa judikatúry vykladať reštriktívne.( 21 ) V tejto súvislosti by som však chcel zdôrazniť, že situácia, o akú ide vo veci samej – keď je súdu členského štátu výkonu zrejmé, že nebola dodržaná pôsobnosť nariadenia č. 805/2004 –, by mala spadať pod pojem „výnimočné okolnosti“ a reštriktívna judikatúra Súdneho dvora súvisiaca s týmto pojmom by sa na ňu mala uplatňovať flexibilnejšie.
67. Ako uvádza Komisia, skúmanie týchto ustanovení dokazuje, že normotvorca Únie pri prijímaní nariadenia č 805/2004 zohľadnil skutočnosť, že osvedčenie mohlo byť vydané nesprávne a rozhodol sa to napraviť tak, že poskytol navrhovateľovi možnosť požiadať o stiahnutie osvedčenia v členskom štáte pôvodu a súčasne požiadať o prerušenie exekúcie v členskom štáte výkonu.
68. Z celkovej systematiky nariadenia č. 805/2004 teda podľa môjho názoru jasne vyplýva, že posúdenie časovej pôsobnosti tohto nariadenia možno kontrolovať iba v členskom štáte pôvodu v rozsahu možností, ktoré má dlžník na to, aby namietal nesprávne udelenie osvedčenia. V dôsledku uvedeného a vzhľadom na prísne rozdelenie právomocí sformulované v tomto právnom predpise celková systematika uvedeného nariadenia neumožňuje takéto preskúmanie v členskom štáte výkonu.
3. Teleologický výklad
69. Pokiaľ ide o cieľ nariadenia č. 805/2004, pripomínam, že na jeho pozadí je program prijatý Radou v roku 2000 v nadväznosti na zasadanie v Tampere s cieľom vykonávať zásadu vzájomného uznávania najmä odstránením sprostredkujúcich opatrení pred výkonom v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada.( 22 ) Veriteľom tak mala byť poskytnutá hmatateľná výhoda, keď získali možnosť dosiahnuť rýchly a účinný výkon v zahraničí bez zásahu súdnych orgánov členského štátu, v ktorom sa o výkon žiada, s prieťahmi a nákladmi, ktoré s tým súvisia.( 23 )
70. Účelom nariadenia č. 805/2004 je teda vytvorenie EET pre nesporné nároky, aby bol na základe stanovenia minimálnych pravidiel umožnený voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín vo všetkých členských štátoch.( 24 ) Ak pôvodný súd osvedčil vnútroštátne rozhodnutie ako EET, na účely výkonu sa s ním nakladá tak, ako keby bolo vydané v členskom štáte výkonu, a preto nie je potrebná doložka vykonateľnosti, ktorou sa konštatuje jeho vykonateľnosť v tomto členskom štáte.( 25 ) To isté platí pre súdne zmiery( 26 ) a verejné listiny.( 27 )
71. Súdny dvor tak rozhodol, že z kombinovaného znenia článkov 1 a 5 nariadenia č. 805/2004 v spojení s odôvodneniami 8, 10, 11 a 18 tohto nariadenia vyplýva, cieľom tohto nariadenia je v súlade so vzájomnou dôverou vo výkon spravodlivosti v členských štátoch, na ktorej je založené rozdelenie právomocí, na jednej strane medzi súdmi a orgánmi členského štátu pôvodu a na druhej strane súdmi a orgánmi členského štátu výkonu, zabezpečiť voľný pohyb najmä rozhodnutí o nesporných nárokoch, urýchliť a zjednodušiť ich výkon zrušením konania, ktorého cieľom je vykonať tieto rozhodnutia, pričom sa zabezpečí dodržanie práva na obhajobu.( 28 )
72. Podľa môjho názoru by umožnenie kontroly dodržania časovej pôsobnosti nariadenia č. 805/2004 v členskom štáte výkonu preto jednoznačne odporovalo tomuto cieľu, keďže by to viedlo k opätovnému zavedeniu systematickej kontroly osvedčenia o EET udeleného v členskom štáte pôvodu v tomto členskom štáte, a to nad rámec postupov stanovených v tomto nariadení a napriek výslovnému zákazu preskúmania vecnej stránky, ktorý toto nariadenie obsahuje.
73. Platí to o to viac, že zavedenie takéhoto systému voľného pohybu rozhodnutí o nesporných nárokoch spočíva na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi v riadne vykonávanie práva Únie. Konkrétne, ako sa uvádza v odôvodnení 18 nariadenia č. 805/2004, vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v členských štátoch odôvodňuje, že súd jedného členského štátu môže považovať všetky podmienky pre vydanie osvedčenia TEE za splnené, aby mohlo byť rozhodnutie vykonané vo všetkých členských štátoch.
74. Okrem toho je tento voľný pohyb podľa môjho názoru založený na mimoriadne vysokom stupni vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, o čom svedčí absencia ustanovenia o verejnom poriadku, ktoré by umožňovalo členskému štátu výkonu nevykonať rozhodnutie, súdny zmier alebo verejnú listinu osvedčené ako EET.
75. Inými slovami, práve zásada vzájomnej dôvery odôvodňuje, že na jednej strane je vo výlučnej právomoci členského štátu pôvodu opraviť alebo stiahnuť EET a na druhej strane je súd členského štátu výkonu povinný považovať osvedčenie o EET za platné, pričom nesmie kontrolovať jeho správnosť ani vtedy, keď v dôsledku zjavného nedodržania časovej pôsobnosti nariadenia č. 805/2004 nemalo byť osvedčenie vôbec vydané.
76. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak znenie článku 21 ods. 2 a článku 25 nariadenia č. 805/2004, ako aj kontext, do ktorého tieto ustanovenia patria, a ciele, ktoré sleduje akt, ktorého sú súčasťou, naznačujú, že tieto ustanovenia bránia tomu, aby osvedčenie verejnej listiny ako EET mohlo byť preskúmané v členskom štáte výkonu v prípade, ak vzhľadom na dátum vyhotovenia verejnej listiny zjavne nebola dodržaná časová pôsobnosť tohto nariadenia.
V. Návrh
77. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), takto:
Článok 21 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, v spojení s článkom 25 tohto nariadenia
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v členskom štáte výkonu nemožno preskúmať osvedčenie vykonateľnej verejnej listiny ako EET, ktoré vydal príslušný orgán v členskom štáte pôvodu pomocou vzorového tlačiva uvedeného v prílohe III k tomuto nariadeniu, v prípade, ak vzhľadom na dátum vyhotovenia verejnej listiny zjavne nebola dodržaná časová pôsobnosť tohto nariadenia.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).
3 Dosiahnutom nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42; ďalej len „nariadenie Brusel I“).
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, s. 15; Mim. vyd. 19/07, s. 38).
5 Jediný dôvod zamietnutia osvedčeného rozhodnutia, upravený v článku 21 ods. 1 nariadenia č. 805/2005, je nezlučiteľnosť s predošlým rozhodnutím, a ten sa navyše nevzťahuje na verejné listiny; pozri článok 25 ods. 3 tohto nariadenia.
6 Podľa § 54c ods. 1 Exekučného poriadku.
7 Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32, ďalej len „Bruselský dohovor“.
8 V tejto súvislosti by som chcel spresniť, že v čase osvedčenia predmetnej verejnej listiny ako EET bolo v prejednávanej veci nariadenie č. 805/2004 v zmysle jeho článku 33 v platnosti. V tomto prípade teda nejde o dodržanie tohto ustanovenia. Naproti tomu článok 26 tohto nariadenia stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje len na verejné listiny vyhotovené alebo spísané po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia. V prejednávanom prípade teda ide práve o toto ustanovenie, ktorého cieľom je časovo obmedziť listiny, ktoré možno osvedčiť ako EET.
9 Pozri najmä YESSIOU‑FALTSI, P.: The European Enforcement Order after Five Years of Experience in Greece, In: Revue Hellénique de Droit International , 2008, vol. 61, s. 735, 742 a 743 (grécke rozhodnutia osvedčené ako EET pred 21. októbrom 2005); Tribunal d’arrondissement Luxembourg (civil) (Oblastný súd Luxemburg, občianskoprávna sekcia), III. senát, rozsudok o osobitnom zaistení pohľadávky č. 37/2015, dostupný na https://justice.public.lu/fr/jurisprudence/juridictions‑judiciaires.html (EET vydaný v roku 2012 vo Francúzsku na základe uznesenia o neodkladnom opatrení, vydaného v roku 2003); Oberlandesgericht München (Vyšší krajinský súd Mníchov, Nemecko), ako aj uznesenie z 30. apríla 2007, 6 W 687/07, NJW‑RR, 2007, s. 1582 a 1583 (neuplatniteľnosť nariadenia na uznesenie o určení výšky trov konania, vydané 2. marca 2005).
10 Článok 33 nariadenia č. 805/2004.
11 Pozri tiež HUET, A.: Titre exécutoire européen, Répertoire de droit européen , Dalloz, august 2006, bod 7.
12 Pozri analogicky, pokiaľ ide o vymedzenie ratione temporis nariadení Brusel I a Brusel Ia, rozsudok zo 6. júna 2019, Weil (C‑361/18, EU:C:2019:473, bod 24).
13 Článok 1 nariadenia č. 805/2004.
14 Rozsudky zo 16. februára 2023, Lufthansa Technik AERO Alzey (C‑393/21, EU:C:2023:104, bod 33), a z 27. novembra 2025, Manuel Costa Filhos (C‑643/24, EU:C:2025:923, bod 37).
15 Pozri najmä grécku („Σε καμία περίπτωση“), španielsku („en ningún caso“), francúzsku („en aucun cas“), taliansku („in nessun caso“), holandskú („in geen geval“), poľskú („w żadnych okolicznościach“), portugalskú („em caso algum“), rumunskú („în niciun caz“) a anglickú („under no circumstances“) jazykovú verziu.
16 Pozri článok 22 ods. 2 návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky; KOM(2002) 159 v konečnom znení, s. 3.
17 Pozri najmä článok 29 Bruselského dohovoru a článok 52 nariadenia Brusel Ia.
18 Pozri najmä rozsudky z 28. marca 2000, Krombach (C‑7/98, EU:C:2000:164, bod 36), a naposledy zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol (C‑633/22, EU:C:2024:843, bod 36 a citovaná judikatúra).
19 Rozsudok zo 16. februára 2023, Lufthansa Technik AERO Alzey (C‑393/21, EU:C:2023:104, bod 41).
20 Rozsudky zo 16. februára 2023, Lufthansa Technik AERO Alzey (C‑393/21, EU:C:2023:104, bod 41), a z 27. novembra 2025, Manuel Costa Filhos (C‑643/24, EU:C:2025:923, bod 40).
21 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2023, Lufthansa Technik AERO Alzey (C‑393/21, EU:C:2023:104, body 34 a 35).
22 Pozri odôvodnenie 8 nariadenia č. 805/2004, ako aj oznámenie Rady (2001/C 12/01) „Návrh programu opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“ [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES C 12, 2001, s. 1 a 5).
23 Pozri odôvodnenia 8 a 9 nariadenia č. 805/2004.
24 Článok 1 nariadenia č. 805/2004.
25 Pozri článok 5 nariadenia č. 805/2004.
26 Článok 24 ods. 2 nariadenia č. 805/2004.
27 Článok 25 ods. 2 nariadenia č. 805/2004.
28 Rozsudok z 27. novembra 2025, Manuel Costa Filhos (C‑643/24, EU:C:2025:923, bod 53). Pozri tiež rozsudok zo 16. februára 2023, Lufthansa Technik AERO Alzey (C‑393/21, EU:C:2023:104, bod 45).