C-27/25
ECLI:EU:C:2026:315
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0027
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 16. apríla 2026( 1 )
Spojené veci C ‑ 27/25 a C ‑ 356/25
SU a Wild Ireland Defence CLG
proti
An Coimisiún Pleanála, predtým An Bord Pleanála, a i.,
za účasti
Knocknamona Windfarm Limited
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Odvolací súd, Írsko)]
a
Paddy Massey
proti
An Coimisiún Pleanála, predtým An Bord Pleanála, a i.,
za účasti
Curns Energy Limited
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Vyšší súd)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Osobitné chránené územia – Posúdenie vplyvov plánu alebo projektu, ktorý môže mať významný vplyv na chránenú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality – Predbežné preskúmanie potreby posúdenia vplyvov – Chýbajúce stanovenie cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu “
I. Úvod
1. Článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch( 2 ) vyžaduje, aby členské štáty posúdili ex ante , či plán alebo projekt významne ovplyvňuje lokality sústavy Natura 2000. Predmetom posúdenia sú vplyvy týchto plánov alebo projektov na lokality z hľadiska cieľov ochrany týchto lokalít. Je však takéto posúdenie vôbec možné, ak členské štáty pre danú lokalitu nestanovili špecifické ciele ochrany? A sú takéto ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu tiež predpokladom predbežného preskúmania – skríningu – toho, či je potrebné úplné posúdenie vplyvov? Tieto otázky sú predmetom oboch prejednávaných vecí.
2. Pri týchto posúdeniach sa ciele ochrany totiž v prípade potreby môžu určiť aj inak ako ich stanovením špecificky pre konkrétnu lokalitu. To nemusí nevyhnutne viesť k zníženiu ochrany, naopak, rozsah ochrany môže byť dokonca širší pred stanovením špecifických cieľov ochrany, ktoré zahŕňa zvažovanie rôznych cieľov a iných záujmov. Smernica o biotopoch aspoň prechodne tiež stanovuje posúdenie vplyvov na tomto základe.
3. Otázka, či je stanovenie cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu napriek tomu predpokladom pre posúdenie vplyvov a skríning , nemá len procesný význam. Je totiž sporné, či orgány členských štátov vôbec smú povoliť plán alebo projekt, ak nemôžu vykonať skríning alebo – ak je to potrebné – posúdenie, ak nie sú stanovené ciele ochrany. Súhlas týchto orgánov totiž v súlade s článkom 6 ods. 3 druhou vetou smernice o biotopoch predpokladá takéto posúdenie. Tento problém by sa mohol týkať veľmi veľkého počtu projektov v Únii, keďže je sporné, v akom rozsahu a prípadne kedy členské štáty stanovili ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu.
II. Právny rámec
A. Smernica o ochrane vtáctva
4. V súčasnosti platná smernica o ochrane vtáctva( 3 ) je kodifikovaným znením predchádzajúcej smernice z roku 1979( 4 ), ktorou vtedajšie Európske hospodárske spoločenstvo prvýkrát prijalo predpisy upravujúce ochranu prírody. Podľa všetkého sú však obe verzie na účely tohto konania totožné.
5. Článok 4 smernice o ochrane vtáctva stanovuje označenie osobitných chránených území pre vtáctvo (ďalej len „OCHÚ“):
„1. Druhy uvedené v prílohe I sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.
V tejto súvislosti sa venuje pozornosť:
a) druhom, ktorým hrozí vyhynutie;
b) druhom citlivým na špecifické zmeny biotopov;
c) druhom, ktoré sú považované za vzácne vzhľadom na ich malú početnosť alebo obmedzené rozšírenie v danej oblasti;
d) iným druhom, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť z dôvodov špecifického charakteru ich biotopov.
Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií.
Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica.
2. Členské štáty prijmú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, berúc do úvahy potrebu ich ochrany v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu.
3. …
4. Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku. Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území.“
B. Smernica o biotopoch
6. Smernica o biotopoch z roku 1992 rozširuje rozsah pôsobnosti právnych predpisov EÚ o ochrane prírody na ďalšie živočíšne a rastlinné druhy a na určité typy biotopov a čiastočne integruje staršiu smernicu o ochrane vtáctva.
7. Ciele ochrany sú uvedené v odôvodnení 8 a 10 smernice o biotopoch:
„keďže je vhodné na každom označenom území vykonať potrebné opatrenia týkajúce sa sledovaných cieľov ochrany.
…
keďže sa musí urobiť primerané vyhodnotenie [primerané posúdenie – neoficiálny preklad ] každého plánu alebo programu, ktorý môže mať významný vplyv na ciele ochrany v lokalite, ktorá bola označená alebo bude označená v budúcnosti“.
8. Článok 3 ods. 1 smernice o biotopoch opisuje sieť európskych chránených území:
„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.
Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice [o ochrane vtáctva].“
9. Označenie chránených území podľa smernice o biotopoch predpokladá, že členské štáty najprv identifikujú vhodné lokality na základe vedeckých kritérií a navrhnú ich Komisii (článok 4 ods. 1). Následne ich Komisia musí vyhlásiť za lokality európskeho významu (článok 4 ods. 2).
10. Článok 4 ods. 4 smernice o biotopoch upravuje vyznačenie oblastí spoločenského významu za osobitné chránené územia:
„Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.“
11. Už predtým sa však podľa článku 4 ods. 5 smernice o biotopoch na lokality európskeho významu vzťahujú určité režimy ochrany:
„Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa [článku 4 ods. 2 tretieho pododseku], podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4.“
12. Ochranné ustanovenia pre tieto osobitné chránené územia sú stanovené v článku 6 smernice o biotopoch:
„1. Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.
2. Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.
3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [posúdeniu vplyvov – neoficiálny preklad ] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu [vplyvov na lokalitu – neoficiálny preklad ] a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
4. Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov [negatívnemu posúdeniu vplyvov – neoficiálny preklad ] na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu [z naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu – neoficiálny preklad ], vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. …“
13. Článok 7 smernice o biotopoch nahrádza ochranné ustanovenie smernice o ochrane vtáctva určitými ustanoveniami smernice o biotopoch:
„Záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 [smernice o ochrane vtáctva], pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 [smernice o ochrane vtáctva] alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice, a to odo dňa vykonania tejto smernice alebo oznámenia, alebo uznania členským štátom podľa [smernice o ochrane vtáctva], ak je tento druhý dátum neskorší.“
III. Skutkový stav
A. Vec Knocknamona
14. An Coimisiún Pleanála (predtým An Board Pleanála, Agentúra územného plánovania, Írsko, ďalej len „agentúra územného plánovania“) 28. septembra 2022 udelila spoločnosti Knocknamona Windfarm Limited (ďalej len „Knocknamona“) stavebné povolenie na zmeny už povolenej veternej elektrárne v írskom grófstve Waterford. Týmto rozhodnutím agentúra územného plánovania povolila výstavbu vyšších veterných turbín s celkovou výškou až 155 m a vyššieho meteorologického stožiaru (99 m).
15. V rámci posudzovania žiadosti o stavebné povolenie vykonala agentúra územného plánovania posúdenie vplyvov stavebného zámeru na päť chránených lokalít identifikovaných podľa smernice o biotopoch a smernice o ochrane vtáctva, vrátane OCHÚ Blackwater Callows nachádzajúceho sa v Corku a Waterforde. Toto OCHÚ chránené podľa smernice o ochrane vtáctva je vzdialené 13 km od najbližšieho bodu lokality veternej elektrárne a 13,5 km od najbližšej turbíny. Je nesporné, že v čase prijatia rozhodnutia agentúry územného plánovania neexistovali žiadne ciele ochrany špecifické pre OCHÚ Blackwater Callows.
16. Pri prijímaní svojho rozhodnutia sa agentúra územného plánovania opierala o správu svojho inšpektora. Podľa tejto správy sú ciele ochrany OCHÚ Blackwater Callows „všeobecným dokumentom o cieľoch ochrany“. Kvalifikovanými záujmami lokality, t. j. druhov a biotopov, pre ktoré je lokalita chránená, sú labuť spevavá ( Cygnus cygnus ), kačica hvizdárka ( Mareca penelope alebo Anas penelope ), kačica chrapka ( Anas crecca ), brehár čiernochvostý ( Limosa limosa ) a mokraďové biotopy, ako aj vodné vtáky, ktoré v nich žijú.
17. Inšpektor agentúry územného plánovania dospel k záveru, že pokiaľ ide o kvalifikovaný záujem (iný než labuť spevavá), nepriaznivé vplyvy na integritu lokality možno vylúčiť z dôvodu, že biotopy v lokalitách veterných elektrární nie sú vhodné pre žiadny z týchto druhov. Pokiaľ ide o labuť spevavú, inšpektor dospel k záveru, že príslušné prieskumy neuvádzali jej prítomnosť v lokalitách veternej elektrárne alebo v jej blízkosti. Preto dospel k záveru, že navrhovaná dodatočná výška a priemer rotora nebudú mať nepriaznivý vplyv na integritu OCHÚ vo vzťahu k týmto druhom. Žiadny z účastníkov konania nespochybňuje toto skutkové zistenie. Na základe uvedeného agentúra územného plánovania rozhodla, že stavebný zámer nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu OCHÚ Blackwater Callows.
18. SU a Wild Ireland Defence začali konanie, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia súdom, pričom okrem iného tvrdili, že ak neexistujú ciele ochrany OCHÚ Blackwater Callows, agentúra územného plánovania nemala právomoc vykonať posúdenie vplyvov stavebného zámeru.
19. High Court (Vyšší súd, Írsko) rozhodol, že za určitých okolností – v skutočnosti vo väčšine prípadov – sú na vykonanie platného posúdenia vplyvov potrebné ciele ochrany. Za konkrétnych skutkových okolností v prejednávanej veci však bolo možné vykonať platné posúdenie vplyvov aj bez takýchto cieľov. Vedecké dôkazy totiž preukázali, že kvalifikovaný záujem – v tomto prípade výskyt labute spevavej – by v každom prípade nebol ovplyvnený stavebným zámerom, a to úplne nezávisle od stanovenia cieľov ochrany. Agentúra územného plánovania s primeranou vedeckou istotou dospela k záveru, že projekt „ nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu dotknutej lokality “, lebo predmetný vplyv mimo dotknutej lokality si vyžaduje fyzický výskyt labute spevavej v lokalite veternej elektrárne Knocknamona, tento výskyt bol však vylúčený. Toto konštatovanie sa týka rizika kolízie vtákov s veternými turbínami.( 5 )
20. SU a Wild Ireland Defence podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Court of Appeal (Odvolací súd, Írsko).
B. Vec Curns
21. Curns Energy Limited (ďalej len „Curns“) podala 8. januára 2021 agentúre územného plánovania žiadosť o povolenie výstavby veternej elektrárne. Projekt sa nachádza 9,9 km od OCHÚ Blackwater Callows. Dokumentácia k žiadosti obsahovala okrem iného správu o posúdení vplyvov na životné prostredie, správu o predbežnom preskúmaní potreby posúdenia vplyvov a vyhlásenie tzv. „Natura Impact Statement“, vedecké stanovisko k vplyvom projektu na lokality sústavy Natura 2000 stanovené írskym právnym poriadkom.
22. Rozhodnutím z 8. novembra 2023 agentúra územného plánovania udelila stavebné povolenie na sporný projekt. Pán Paddy Massey podal 11. januára 2024 žalobu proti stavebnému povoleniu.
23. Ciele a opatrenia ochrany špecifické pre OCHÚ Blackwater Callows však boli stanovené až 24. marca 2024. V súdnom konaní bolo uznané, že toto stanovenie bolo oneskorené.
24. High Court (Vyšší súd) 11. apríla 2025 vylúčil akúkoľvek pravdepodobnú možnosť, že nezohľadnenie cieľov a/alebo opatrení ochrany v prejednávanej veci by malo vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000. Preto zamietol zrušenie stavebného povolenia bez ohľadu na výsledok návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci. Žiada však Súdny dvor, aby sa zaoberal prejudiciálnou otázkou, aby mohol rozhodnúť, či môže prinajmenšom v prospech žalobcu konštatovať, že predbežné preskúmanie potreby posúdenia vplyvov na lokalitu by predpokladalo stanovenie cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu.
IV. Návrh na začatie prejudiciálneho konania
25. Vo veci Knocknamona Court of Appeal (Odvolací súd) položil Súdnemu dvoru túto otázku:
Sú ciele ochrany, ktoré platia pre OCHÚ, predpokladom oprávnenia príslušného orgánu vykonať pri posudzovaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia platné posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch?
26. Predseda Súdneho dvora uznesením z 20. marca 2025, Knocknamona (C‑27/25, EU:C:2025:203), zamietol návrh Court of Appeal (Odvolací súd) na uplatnenie skráteného konania. Rozhodol však, že vec sa má prejednať prednostne.
27. Písomné pripomienky predložili SU a Wild Ireland Defence CLG, agentúra územného plánovania, Knocknamona Windfarms Limited, Írsko, ako aj Európska komisia.
28. V nadväznosti na vyššie uvedený návrh na začatie prejudiciálneho konania High Court (Vyšší súd) položil Súdnemu dvoru vo veci Curns túto doplňujúcu otázku:
Vyplýva z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ako sa uplatňuje na smernicu o ochrane vtáctva prostredníctvom článku 7 prvej uvedenej smernice, že posúdenie príslušného orgánu členského štátu, či by plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou OCHÚ alebo pre ňu nie je potrebný, pravdepodobne mohol mať významný nepriaznivý vplyv na túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, musí byť vykonané na základe cieľov alebo opatrení ochrany stanovených pre každú dotknutú lokalitu a/alebo najmä pre každú lokalitu, pre ktorú sa navrhuje nevykonať posúdenie vplyvov, lebo nie je pravdepodobné, že v tomto zmysle bude významne nepriaznivo ovplyvnená?
29. High Court (Vyšší súd) okrem toho uviedol, že pán Paddy Massey si výslovne želá, aby Súdny dvor neanonymizoval jeho meno v publikáciách týkajúcich sa veci.
30. Písomé pripomienky predložili pán Paddy Massey, Írsko a Komisia.
31. Dňa 22. októbra 2025 predseda Súdneho dvora spojil obe veci a tiež nariadil prednostné prejednanie veci Curns. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. marca 2026, sa zúčastnili SU a Wild Ireland Defence CLG, ako aj pán Paddy Massey spoločne, agentúra územného plánovania, Knocknamona, Curns, Írsko a Európska komisia.
V. Právne posúdenie
32. Návrhom na začatie prejudiciálneho konania vo veci Knocknamona sa má objasniť, či možno vykonať posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ak príslušné orgány nestanovili ciele ochrany špecifické pre dotknuté chránené územie. Vec Curns nastoľuje predchádzajúcu otázku, či ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu sú dokonca predpokladom predbežného preskúmania, či je vôbec potrebné posúdenie vplyvov.
33. Preto je po niekoľkých odkazoch týkajúcich sa prípustnosti veci Curns (pozri v tejto súvislosti časť A) potrebné najprv uviesť predbežnú poznámku k obom týmto fázam posúdenia (pozri v tejto súvislosti časť B). Následne je potrebné vysvetliť povinnosť stanoviť ciele ochrany špecifické pre lokality sústavy Natura 2000 (pozri v tejto súvislosti časť C). Až potom možno preskúmať dôsledky neexistencie cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu na posúdenie vplyvov (pozri v tejto súvislosti časť D) a predbežné preskúmanie (pozri v tejto súvislosti časť E). Napokon pre prípad, že by sa Súdny dvor nestotožnil s mojím názorom, navrhnem ešte časové obmedzenie účinkov jeho rozhodnutia (pozri v tejto súvislosti časť F).
A. O prípustnosti veci Curns
34. Komisia sa domnieva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Curns je neprípustný z dôvodu, že High Court (Vyšší súd) už rozhodol vo veci samej. Odpoveď teda už nie je relevantná pre rozhodnutie.
35. Podľa argumentácie Írska síce toto rozhodnutie vo veci samej ešte nenadobudlo právnu silu rozhodnutej veci, lebo na Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko) sa ešte prejednáva návrh na rozhodnutie o prípustnosti odvolania, to však nemení nič na tom, že High Court (Vyšší súd) v súčasnosti (už) nie je pri rozhodovaní o spore vo veci samej odkázaný na odpoveď.
36. High Court (Vyšší súd) však uvádza, že ešte musí konštatovať, či by predbežné preskúmanie potreby posúdenia vplyvov na lokalitu predpokladalo ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu. Toto konštatovanie sa týka pôvodnej dôvodnosti žaloby. Ak by bola žaloba pôvodne dôvodná, malo by to prinajmenšom dôsledky pre často značné trovy konania na írskych súdoch.
37. Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.
B. Fungovanie posúdenia vplyvov a predbežného preskúmania
38. Článok 6 smernice o biotopoch stanovuje niekoľko špecifických povinností a postupov. Ako vyplýva z článku 2 ods. 2, navrhnú sa opatrenia, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy ako aj druhy divokej fauny a flóry európskeho významu. Ide teda o dosiahnutie všeobecnejšieho cieľa smernice, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia pre chránené územia podľa smernice.( 6 )
39. Pre povoľovacie konanie je dôležité predovšetkým posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, lebo podľa druhej vety tohto ustanovenia príslušné vnútroštátne orgány smú vydať súhlas s plánom alebo projektom na základe výsledkov posúdenia vplyvov iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu lokality sústavy Natura 2000. Podľa ustálenej judikatúry môžu k tomuto konštatovaniu dospieť len vtedy, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o tom, že projekt nebude mať nepriaznivé účinky na integritu danej lokality.( 7 )
40. Posúdenie vplyvov teda nemôže mať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť o vplyvoch plánovaných plánov alebo projektov na dotknuté chránené územie.( 8 )
41. Kedy sa však má vykonať posúdenie vplyvov?
42. Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha posúdeniu vplyvov.
43. Požiadavka posúdenia teda závisí od toho, či existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že plány alebo projekty značným spôsobom ovplyvnia predmetnú lokalitu. Pri výklade smernice o biotopoch v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť najmä zásadu predchádzania škodám, ktorá je jedným zo základov politiky vysokej úrovne ochrany, ktorú Únia uplatňuje v oblasti životného prostredia podľa článku 191 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ. Súdny dvor z toho vyvodil, že takáto pravdepodobnosť alebo takéto nebezpečenstvo existuje, ak nemôže byť na základe objektívnych skutočností vylúčené, že príslušný plán alebo projekt ovplyvňuje predmetnú lokalitu významným spôsobom.( 9 ) V prípade pochybností o neexistencii podstatných účinkov je preto potrebné uskutočniť úplné posúdenie.( 10 )
44. Vysvetlila som, že aj v prípade predbežného preskúmania musia mať takéto pochybnosti dôvodnú vedeckú povahu.( 11 ) V opačnom prípade by existovalo nebezpečenstvo, že posúdenie vplyvov by bolo potrebné vždy, keďže sa stále objavujú nedôvodné alebo nevedecké pochybnosti, ktoré však sotva možno zmysluplne vyvrátiť. Súdny dvor sa stotožnil s týmto názorom.( 12 )
45. Preto je kritériom tak pri predbežnom preskúmaní, ako aj pri samotnom posúdení vylúčenie dôvodných vedeckých pochybností, pokiaľ ide o neexistenciu významného ovplyvnenia lokalít sústavy Natura 2000.
46. Tieto dva stupne posudzovania sa však líšia, pokiaľ ide o rozsah posudzovania. Presné vymedzenie bude spravidla závisieť od okolností prejednávanej veci, ako aj od príslušných vedeckých a technických poznatkov. Ak z informácií v rámci predbežného preskúmania, ktoré už existujú nezávisle od projektu, nepochybne vyplýva, že projekt nebude mať vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000, nie je potrebné úplné posúdenie vplyvov. Ak sa na prvom stupni naopak ukáže, že je potrebné nové vedecké stanovisko a/alebo prenos poznatkov z iných oblastí, malo by sa vykonať posúdenie vplyvov( 13 ) vrátane účasti verejnosti( 14 ).
47. Referenčný bod oboch posúdení spočíva v cieľoch ochrany dotknutej lokality.
48. Pokiaľ ide o samotné posúdenie vplyvov, vyplýva to už z článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch, ktorý výslovne stanovuje posúdenie vplyvov na lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Je pravda, že cieľ posúdenia vplyvov týchto plánov alebo projektov na ciele ochrany je tak jasne vyjadrený len v nemeckom znení tohto ustanovenia, zatiaľ čo ostatné pôvodné znenia vyžadujú iba zohľadnenie cieľov ochrany. Desiate odôvodnenie však aj v iných jazykových zneniach spresňuje, že sa musí urobiť posúdenie každého plánu alebo projektu, ktorý môže mať významný vplyv na ciele ochrany v lokalite, ktorá bola označená alebo bude označená v budúcnosti.( 15 )
49. To zodpovedá funkcii cieľov ochrany. Tie definujú, ktoré biotopy alebo druhy nachádzajúce sa v danej lokalite, a tiež ktoré potenciály rozvoja biotopov a druhov( 16 ) majú byť chránené článkom 6 ods. 3. Vplyvy na biotopy, druhy alebo potenciály rozvoja, ktoré nie sú predmetom cieľov ochrany, naopak nemajú význam pre uplatňovanie tohto ustanovenia, a tým ani pre posúdenie vplyvov.( 17 )
50. Podľa ustálenej judikatúry je však potrebné aj pri predbežnom preskúmaní potreby vykonania úplného posúdenia vplyvov posúdiť, či hrozí, že príslušný plán alebo projekt ohrozí ciele ochrany stanovené pre danú lokalitu.( 18 )
51. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci Curns sa však High Court (Vyšší súd) domnieva, že by nebolo prakticky možné zohľadniť ciele ochrany všetkých vylúčených lokalít. Zďaleka najväčšiu časť lokalít je možné vylúčiť vzhľadom na vzdialenosť a z dôvodu neexistencie pravdepodobných vplyvov daného plánu alebo projektu na príslušnú lokalitu. Smernica o biotopoch tiež nevytvára žiadnu textovú súvislosť medzi predbežným preskúmaním a cieľmi ochrany. Predbežné preskúmanie preto nezávisí od stanovenia cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu.
52. Na prvý pohľad sa tento názor zdá byť presvedčivý. Sústava Natura 2000 zahŕňa viac ako 27 000 lokalít( 19 ) s mnohými cieľmi ochrany. Je nepredstaviteľné vykonať konkrétne posúdenie každej jednotlivej lokality a všetkých cieľov ochrany, ktoré sú pre ňu stanovené, s cieľom overiť, či určitý plán alebo projekt môže mať na ňu významný vplyv. V praxi sú takmer všetky lokality vylúčené z posúdenia bez konkrétneho zohľadnenia ich cieľov ochrany, lebo sa zdá nemožné, že by plán alebo projekt mal vplyv. Tento predpoklad je pravdepodobne vo väčšine prípadov založený na vzdialenosti projektu od vylúčených oblastí.
53. Tento postup je však založený prinajmenšom na implicitných predpokladoch týkajúcich sa cieľov ochrany vylúčených lokalít a potenciálnych vplyvov projektu.
54. Možnosť vplyvu totiž závisí od predmetu, na ktorý by sa mohol uplatniť. V prípade neexistencie takéhoto predmetu nemožno identifikovať ani vylúčiť žiadny vplyv. Ciele ochrany však konkretizujú predmet vplyvov plánov alebo projektov,( 20 ) ktoré treba posúdiť v rámci predbežného preskúmania.
55. Ak sa preto ciele ochrany pre takmer všetky existujúce lokality sústavy Natura 2000 jednotlivo neposudzujú, je to len preto, lebo nie je možné si predstaviť žiadny vplyv projektu na ciele ochrany, napríklad vzhľadom na vzdialenosť od lokality. Aj takýto predpoklad však možno za určitých okolností vyvrátiť, napríklad ak rieka spája projekt so vzdialenými lokalitami sústavy Natura 2000.( 21 )
56. V dôsledku toho otázku, či plán alebo projekt môže mať významný vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000, možno posúdiť rovnako len z hľadiska cieľov ochrany tejto lokality.
C. Stanovenie cieľov ochrany
57. Hoci preto ciele ochrany predstavujú referenčný bod pre posúdenie vplyvov a predbežné preskúmanie, zo smernice o biotopoch a smernice o ochrane vtáctva vyplýva len nepriamo, že členské štáty musia stanoviť špecifické ciele ochrany pre každú lokalitu sústavy Natura 2000.
58. Spomedzi pôvodných jazykových znení článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch len nemecké znenie používa pojem stanovenie cieľov ochrany, a preto výslovne vyžaduje rozhodnutie o týchto cieľoch. Ostatné pôvodné znenia( 22 ) odkazujú len na ciele ochrany danej lokality bez uvedenia, ako tieto ciele vzniknú.
59. Pokiaľ však ide o chránené územia podľa smernice o biotopoch, z funkcie cieľov ochrany vyplýva, že si vyžadujú stanovenie, čo okrem iného vyplýva aj z iných ustanovení smernice o biotopoch (pozri v tejto súvislosti oddiel 1). Tento záver treba prenesene uplatniť na OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva (pozri v tejto súvislosti oddiel 2), ako napríklad na OCHÚ Blackwater Callows.
1. Ciele ochrany chránených území podľa smernice o biotopoch
60. Stanovenie cieľov ochrany predpokladá najmä článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 smernice o biotopoch.( 23 )
61. Článok 4 ods. 4 smernice o biotopoch ukladá členským štátom povinnosť, aby pri označovaní chránených území vypracovali priority. Pritom musia zohľadniť význam týchto lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené. Je preto potrebné vykonať vedecké posúdenie dotknutej lokality, najmä typov biotopov a druhov, ktoré sa v nej vyskytujú, so zreteľom na sústavu európskych chránených území Natura 2000.
62. Vypracovanie týchto priorít pritom znamená, že tieto ciele ochrany už boli stanovené.( 24 ) Pri vypracovaní priorít totiž príslušné orgány rozhodujú o poradí priority, ktoré pripisujú jednotlivým cieľom ochrany príslušnej lokality vo vzájomnom vzťahu, ale aj v celkovom kontexte sústavy Natura 2000. Ak by sa ciele ochrany stanovili až neskôr, nebolo by zaručené, že skôr vypracované priority ich už komplexne zohľadnia.
63. Okrem toho je v článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch stanovené, že členské štáty vytvoria potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.( 25 )
64. Identifikácia ekologických požiadaviek a s nimi súvisiacich ochranných opatrení tiež nevyhnutne( 26 ) predpokladá, že ciele ochrany sú už stanovené.( 27 ) Tieto požiadavky majú vedeckú povahu a vzťahujú sa na určité biotopy a druhy v chránenej oblasti definované cieľmi ochrany. Ôsme odôvodnenie smernice o biotopoch preto tiež spája ochranné opatrenia podľa článku 6 ods. 1 s cieľmi ochrany.
2. Ciele ochrany chránených území (OCHÚ) podľa smernice o ochrane vtáctva
65. Doterajšie úvahy týkajúce sa stanovenia cieľov ochrany chránených území podľa smernice o biotopoch nemožno priamo preniesť na OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva. Je pravda, že článok 7 smernice o biotopoch stanovuje, že článok 6 ods. 2 až 4 sa uplatňuje na OCHÚ, pričom článok 6 ods. 3 predpokladá existenciu cieľov ochrany. Článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 sa však neuplatňujú na OCHÚ.
66. Na OCHÚ sa naopak naďalej uplatňuje článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva. Hoci sú tieto povinnosti ochrany formulované menej konkrétne, v praxi sú zamerané na zabezpečenie ochrany v OCHÚ, ktorá je rovnocenná ochrane podľa článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch.( 28 ) Rovnocenná ochrana však zahŕňa stanovenie cieľov ochrany.
67. Aj vypracovanie priorít a identifikácia ekologických požiadaviek sú už zakotvené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva. Podľa týchto ustanovení sa totiž opatrenia musia prijať s prihliadnutím na požiadavky ochrany druhov. Tieto požiadavky závisia od konkrétnej situácie v dotknutom OCHÚ.( 29 )
68. Z týchto dôvodov Súdny dvor v rozsudku Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. potvrdil, že členské štáty musia stanoviť aj ciele ochrany pre OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva.( 30 )
D. Dôsledky pre posúdenie vplyvov
69. Vyplýva však z povinnosti stanoviť ciele ochrany, že posúdenie vplyvov nie je bez takéhoto stanovenia povolené?
70. Treba pripustiť, že posúdenie vplyvov by bolo skutočne nemožné, ak by sa ciele ochrany nedali identifikovať bez ich stanovenia špecifického pre danú lokalitu.
71. Ako totiž už bolo uvedené( 31 ), plán alebo projekt je podlieha posúdeniu jeho vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch.
72. Ako správne zdôrazňujú SU a Wild Ireland Defence, Súdny dvor preto nedávno konštatoval, že ciele ochrany dotknutej lokality predstavujú povinný referenčný bod pre posúdenie vplyvov.( 32 ) Zo širšieho kontextu tohto konštatovania tiež vyplýva, že Súdny dvor mal skutočne na mysli ciele ochrany, ktoré musia príslušné orgány stanoviť osobitne pre príslušné lokality.( 33 )
73. Z toho však nemožno vyvodiť záver, že toto stanovenie je nevyhnutnou podmienkou posúdenia vplyvov, lebo ciele ochrany možno v prípade potreby identifikovať aj inak (pozri v tejto súvislosti oddiel 1). Smernica o biotopoch aj stanovuje posúdenie vplyvov na tomto základe aspoň prechodne, a to bez zníženia ochrany lokalít (pozri v tejto súvislosti oddiel 2).
1. Provizórna identifikácia cieľov ochrany
74. Znalci developerov a schvaľovacie orgány môžu odvodiť ciele ochrany potrebné na posúdenie najmä z informácií, ktoré viedli k označeniu dotknutého chráneného územia( 34 ) a ktoré sú uvedené v tzv. štandardnom formulári údajov( 35 ) pre dotknutú lokalitu,( 36 ) ako aj prípadne s prihliadnutím na dodatočné poznatky o iných druhoch a typoch biotopov, ktoré sa v nej vyskytujú.( 37 )
75. Na posúdenie, či má plán alebo projekt vplyv na ciele ochrany, totiž spravidla stačí predpokladať, že ciele ochrany sa vzťahujú na všetky druhy a biotopy, ktoré sa vyskytujú na území a majú byť chránené. Územia podľa smernice o biotopoch predstavujú typy prirodzených biotopov podľa prílohy I k tejto smernici, vrátane druhov, ktoré sú pre ne charakteristické [článok 1 písm. e)] a druhov podľa prílohy II. V prípade OCHÚ ide o druhy vtákov uvedené v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva a o pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe I, ako aj o biotopy týchto druhov. Nemusí sa zohľadňovať iba výskyt typov biotopov alebo druhov, ktoré sa (správne) považujú za nevýznamné.( 38 )
76. Navyše môže byť potrebné rozšíriť ciele ochrany na určité potenciály rozvoja, ak je zlepšenie stavu typov biotopov alebo populácií druhov potrebné na obnovenie ich priaznivého stavu ochrany.( 39 ) Podľa článku 4 ods. 4 smernice o biotopoch totiž členské štáty majú vypracovať priority pre chránené územia okrem iného z hľadiska ich významu pre obnovenie do priaznivého stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II.
77. Aj pre OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva musia členské štáty za určitých okolností zahrnúť do cieľov ochrany aj ciele rozvoja, lebo podľa článku 3 ods. 1 musia zachovať alebo obnoviť dostatočnú rôznorodosť a rozlohu biotopov vtáctva.
78. Z toho vyplýva, že zahrnutie potenciálov rozvoja je nevyhnutné, ak je to potrebné vzhľadom na stav ochrany dotknutých typov biotopov a druhov v rámci sústavy Natura 2000 ako celku, vlastnosti lokality, ako aj potenciály rozvoja a zodpovedajúce ciele ochrany iných lokalít sústavy Natura 2000.
79. Komisia okrem iného presvedčivo uvádza, že posúdenie vplyvov bez stanovenia cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu môže byť spojené s osobitnými povinnosťami pre žiadateľov a schvaľovacie orgány týkajúcimi sa identifikácie a dokazovania. Ciele ochrany stanovené na bezpečnom vedeckom základe sú podstatne spoľahlivejšie ako ciele ochrany, ktoré sú identifikované len provizórne v rámci posúdenia vplyvov. Na splnenie požiadaviek posúdenia môžu byť preto potrebné ďalšie preskúmania. Ako totiž bolo uvedené, na základe úplných, presných a definitívnych zistení a záverov s prihliadnutím na najlepšie vedecké poznatky musí vylúčiť akúkoľvek dôvodnú pochybnosť, pokiaľ ide o neexistenciu škodlivých účinkov projektu na integritu dotknutej lokality.( 40 ) Preto sa musia vylúčiť aj pochybnosti o dostatočnosti cieľov ochrany, na ktorých sa posúdenie zakladá.
80. Komisia uplatňuje podobný prístup prostredníctvom novšieho návrhu nariadenia. Ak boli stanovené a zohľadnené ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu, za určitých podmienok by pri posúdení vplyvov mohlo byť možné použiť údaje staré až päť rokov.( 41 ) Z tohto návrhu vyplýva, že posúdenie vplyvov je možné aj bez stanovenia cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu. V tomto prípade by sa museli použiť len aktuálnejšie údaje. Okrem toho ilustruje názor Komisie, že ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu môžu uľahčiť vykonanie posúdenia vplyvov.
81. Preto treba konštatovať, že posúdenie vplyvov možno v praxi vykonať na základe provizórne identifikovaných cieľov ochrany, ak príslušné orgány ešte nestanovili ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu.
2. Prípustnosť posúdenia vplyvov na základe provizórnych cieľov ochrany
82. Pokiaľ ide o lokality identifikované na základe smernice o biotopoch, normotvorca dokonca implicitne predpokladal takúto metódu provizórnej identifikácie cieľov ochrany, ako správne zdôrazňujú Knocknamona, agentúra územného plánovania a Írsko. Článok 4 ods. 4 totiž poskytuje členským štátom lehotu šiestich rokov na vypracovanie priorít a tým aj cieľov ochrany chránených území po tom, ako ich Komisia zaradila do zoznamu lokalít európskeho významu vypracovaného Úniou podľa článku 4 ods. 2, t. j. označila ich za lokalitu sústavy Natura 2000.( 42 ) Počas tejto lehoty však lokality už podľa článku 4 ods. 5 podliehajú článku 6 ods. 3, pre ktorého uplatňovanie, ako už bolo uvedené( 43 ), sú ciele ochrany povinným referenčným bodom.
83. SU a Wild Ireland Defence tvrdia, že takáto provizórna identifikácia cieľov ochrany je prípustná len počas prechodného obdobia výslovne stanoveného v smernici o biotopoch. Pri neexistencii zodpovedajúceho prechodného obdobia v smernici o ochrane vtáctva by preto bola pri spornom OCHÚ úplne vylúčená.
84. S týmto názorom treba súhlasiť v tom, že bezodkladné stanovenie cieľov ochrany alebo prinajmenšom ich stanovenie v uvedenej lehote je potrebné na zabezpečenie optimálnej ochrany pre potreby dotknutého chráneného územia. Kým ešte nie sú stanovené ciele ochrany, nie sú známe priority ochrany lokality. Nie je teda ešte jasné, ako sa majú zdroje na správu lokality, ktoré sú svojou povahou obmedzené, rozdeliť medzi rôzne ciele ochrany. Navyše konflikty medzi rôznymi cieľmi ochrany môžu dokonca zablokovať ochranné opatrenia, pokiaľ nie je jasné, ktorý cieľ ochrany má prednosť.( 44 )
85. Neexistencia cieľov ochrany okrem iného bráni účinnej kontrole tzv. „cross compliance“ v súlade s článkom 93 ods. 2 a prílohou II k nariadeniu č. 1306/2013,( 45 ) teda dodržiavaniu článku 6 ods. 1 a 2 smernice o biotopoch pri obhospodarovaní poľnohospodárskych plôch. Ciele ochrany sú totiž nevyhnutné na určenie povinností poľnohospodárov v tejto súvislosti. Ak tieto povinnosti nie je možné určiť, nie je možné kontrolovať ich dodržiavanie.( 46 ) Keďže preto nie je splnená podmienka pre poskytnutie poľnohospodárskych podpôr, neexistencia cieľov ochrany by mohla brániť vyplateniu poľnohospodárskych podpôr členským štátom.( 47 )
86. Ako zdôrazňuje Curns, všetky tieto aspekty sa však týkajú skôr správy chránených území než posudzovania nepriaznivých vplyvov projektov na tieto územia.
87. Predovšetkým však pri OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva chýba prechodné obdobie už len preto, lebo táto smernica neobsahuje výslovné pravidlá týkajúce sa cieľov ochrany alebo ich stanovenia. Len na základe smernice o biotopoch, ktorá bola prijatá neskôr, je zrejmé, že členské štáty musia stanoviť ciele ochrany aj pre OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva. Nemožno však predpokladať, že normotvorca chcel prijatím smernice o biotopoch stanoviť pre posúdenie vplyvov v súvislosti s OCHÚ implicitne a bez porovnateľného prechodného obdobia prísnejšie požiadavky, než sú požiadavky v súvislosti s chránenými územiami podľa smernice o biotopoch.
88. Súdny dvor v skutočnosti totiž už tiež viackrát rozhodoval o uplatňovaní článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch na OCHÚ bez toho, že by bolo možné identifikovať stanovené ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu.( 48 )
89. Okrem toho sa ochranný účinok posúdenia vplyvov plánov alebo projektov zvyčajne nezníži, ak sa chýbajúce ciele ochrany a priority špecifické pre danú lokalitu nahradia provizórne identifikovanými cieľmi ochrany. Pri rovnocennom zohľadnení všetkých druhov a typov biotopov vyskytujúcich sa v danej lokalite, ako aj potenciálov rozvoja má toto posúdenie – na rozdiel od toho, čo tvrdia SU a Wild Ireland Defence – totiž za následok rozsiahlejšiu ochranu lokalít, než keby sa cieľmi ochrany spresnil význam rôznych predmetov ochrany.
90. Konkrétne v štandardnom formulári údajov pre OCHÚ Blackwater Callows je uvedených celkovo desať druhov vtákov uvedených v prílohe I( 49 ), zatiaľ čo medzičasom stanovené ciele ochrany( 50 ) zahŕňajú len päť z nich. Ak boli ostatné druhy pri stanovovaní cieľov ochrany správne klasifikované ako nevýznamné, vplyvy na tieto druhy by teda nemohli brániť projektu.
91. Bez stanovenia cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu, teda na základe provizórne identifikovaných cieľov ochrany, by bolo pravdepodobne výrazne ťažšie, alebo dokonca nemožné, odôvodniť tento záver. Stanovenie cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu a z toho vyplývajúce stanovenie priorít totiž predpokladá dôkladné vedecké posúdenie vlastností dotknutej lokality,( 51 ) ktoré ešte chýba v rámci len provizórnej identifikácie cieľov ochrany. To je dôvodom, prečo sa v prípade neexistencie cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu predpokladá, že všetky biotopy, populácie a potenciály rozvoja majú rovnaký význam, a preto majú byť chránené.
92. Z argumentácie Komisie,( 52 ) ktorá už bola preskúmaná, vyplýva, že ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu tak môžu v praxi uľahčiť povoľovanie projektov.
93. Na doplnenie treba poznamenať, že posúdenie vplyvov na základe provizórne identifikovaných cieľov ochrany môže viesť k následným problémom, ak sa dospeje k záveru, že projekt môže ovplyvniť integritu lokality. V takom prípade vzniká otázka, či je možné výnimočne udeliť povolenie na základe naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. Súdny dvor však v prejednávanej veci nemusí rozhodovať o tom, či zváženie potrebné na tento účel možno vykonať bez cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu a bez vypracovania priorít. V sporoch vo veci samej totiž podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu nič nenasvedčuje tomu, že by povolené veterné elektrárne vôbec mali nepriaznivý vplyv na predstaviteľné ciele ochrany.
94. Z toho vyplýva, že ak členský štát ešte nestanovil ciele ochrany špecifické pre lokalitu sústavy Natura 2000 dotknutú plánom alebo projektom, posúdenie podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch sa musí zakladať na predpoklade, že ciele ochrany chráneného územia podľa tejto smernice zahŕňajú všetky typy biotopov uvedené v prílohe I, ktoré sa v ňom nachádzajú, vrátane druhov, ktoré sú pre ne charakteristické, a všetky druhy uvedené v prílohe II, ktoré sa v ňom vyskytujú, a tiež, že ciele ochrany OCHÚ zahŕňajú všetky sťahovavé druhy uvedené v prílohe I, ktoré sa v ňom vyskytujú, a všetky pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe I. Navyše môže byť potrebné zahrnúť do takto identifikovaných cieľov ochrany potenciály rozvoja lokality, ktoré sú potrebné vzhľadom na stav ochrany dotknutých typov biotopov a druhov v rámci sústavy Natura 2000 ako celku, vlastnosti lokality, ako aj potenciály rozvoja a zodpovedajúce ciele ochrany iných lokalít sústavy Natura 2000, aby sa umožnila obnova biotopov a populácií. Nemusia sa zohľadňovať len nevýznamné výskyty typy biotopov a druhov.
E. Dôsledky pre predbežné preskúmanie
95. Vyššie uvedené úvahy týkajúce sa významu cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu pre posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch platia analogicky pre predbežné preskúmanie, či je takéto posúdenie vôbec potrebné.
96. Ako už bolo uvedené, ciele ochrany sú referenčným bodom pre toto posúdenie.( 53 ) Ani predpokladom predbežného preskúmania však nie je, aby členské štáty predtým stanovili ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu. Naopak ich stačí provizórne identifikovať na základe vlastností územia.
97. Túto možnosť normotvorca implicitne predpokladal pre územia podľa smernice o biotopoch počas prechodného obdobia podľa článku 4 ods. 4, rovnako ako v prípade samotného posúdenia vplyvov. V prípade OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva, ktorá nepoužíva pojem cieľov ochrany ani neobsahuje výslovnú povinnosť stanovenia ani príslušnú lehotu, musí preto táto možnosť tým skôr existovať.
98. Zníženie ochranného účinku systému posúdenia vplyvov tým nemožno očakávať ani pri predbežnom preskúmaní. Naopak bez cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu bude spravidla ťažšie vylúčiť významný nepriaznivý vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000 už pri predbežnom preskúmaní.
99. Po prvé v lokalite sa môžu vyskytovať biotopy, druhy alebo potenciály rozvoja, ktorým by ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu pripisovali malý význam. V rámci provizórnych cieľov ochrany to však spravidla nie je množné.( 54 ) Preto sa možné nepriaznivé vplyvy na tieto biotopy, druhy alebo potenciály rozvoja musia zohľadniť pri predbežnom preskúmaní a viesť k úplnému posúdeniu.
100. Po druhé bez výslovného stanovenia cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu môžu vzniknúť pochybnosti o rozsahu cieľov ochrany, ktoré sa majú provizórne prijať, najmä na základe nedostatočných poznatkov o biotopoch, druhoch a potenciáloch rozvoja vyskytujúcich sa v danej lokalite, ktoré môžu byť projektom nepriaznivo ovplyvnené. Ak tieto pochybnosti nemožno automaticky rozptýliť, je úplné posúdenie potrebné už len na objasnenie cieľov ochrany, ktoré sa majú prijať.
101. Pre predbežné preskúmanie preto platí to isté ako pre samotné posúdenie vplyvov: ak teda členský štát ešte nestanovil ciele ochrany špecifické pre lokalitu sústavy Natura 2000 dotknutú plánom alebo projektom, predbežné preskúmanie, skríning , či je potrebné posúdenie podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch, sa musí zakladať na predpoklade, že ciele ochrany chráneného územia podľa tejto smernice zahŕňajú všetky typy biotopov uvedené v prílohe I, ktoré sa v ňom nachádzajú, vrátane druhov, ktoré sú pre ne charakteristické, a všetky druhy uvedené v prílohe II, ktoré sa v ňom vyskytujú, a tiež, že ciele ochrany OCHÚ zahŕňajú všetky sťahovavé druhy uvedené v prílohe I, ktoré sa v ňom vyskytujú, a všetky pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe I. Navyše môže byť potrebné zahrnúť do takto identifikovaných cieľov ochrany potenciály rozvoja lokality, ktoré sú potrebné vzhľadom na stav ochrany dotknutých typov biotopov a druhov v rámci sústavy Natura 2000 ako celku, vlastnosti lokality, ako aj potenciály rozvoja a zodpovedajúce ciele ochrany iných lokalít sústavy Natura 2000, aby sa umožnila obnova biotopov a populácií. Nemusia sa zohľadňovať len nevýznamné výskyty typy biotopov a druhov.( 55 )
F. Časové obmedzenie účinku?
102. V prípade, že by sa Súdny dvor nestotožnil s mojím názorom a domnieval by sa, že stanovenie cieľov ochrany špecifické pre lokalitu je predpokladom pre posúdenie vplyvov a predbežné preskúmanie, mal by prinajmenšom časovo obmedziť účinok svojho rozhodnutia.
103. Je pravda, že výklad právnej normy Únie, ktorý podá Súdny dvor pri výkone svojej právomoci podľa článku 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje význam a dosah tejto normy tak, ako sa musí alebo by sa mala chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudla účinnosť.( 56 ) Súdny dvor však môže iba úplne výnimočne prostredníctvom uplatnenia všeobecnej zásady právnej istoty, ktorá je vlastná právnemu poriadku Únie, pristúpiť k obmedzeniu možnosti akejkoľvek dotknutej osoby dovolávať sa ustanovenia, ktoré vyložil, s cieľom spochybniť právne vzťahy, ktoré vznikli v dobrej viere. Na rozhodnutie o takom obmedzení je nevyhnutné, aby boli splnené dve podstatné kritériá, a to dobrá viera dotknutých osôb a hrozba vážnych ťažkostí.( 57 )
104. Tieto podmienky by boli splnené, ak by Súdny dvor rozhodol, že pri OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva je posúdenie vplyvov a predbežné preskúmanie jeho nevyhnutnosti možné až po tom, ako členské štáty stanovili ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu.
105. Možno sa obávať, že členské štáty doteraz nestanovili špecifické ciele ochrany pre mnohé OCHÚ. S povinnosťou stanoviť tieto ciele ochrany totiž musia počítať až od rozsudku z 12. septembra 2024, Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. (C‑66/23, EU:C:2024:733). V súvislosti s OCHÚ nie je táto povinnosť totiž výslovne uložená ani v smernici o ochrane vtáctva, ani v smernici o biotopoch. Na rozdiel od smernice o biotopoch, ktorá stanovuje konkrétne lehoty pre stanovenie cieľov ochrany, smernica o ochrane vtáctva ani nepoužíva pojem ciele ochrany.
106. Aj keby Súdny dvor neuznal dobrú vieru členských štátov vo vzťahu k OCHÚ, nebolo by možné z toho viniť developerov, ktorí s dôverou v platné vnútroštátne predpisy nemuseli počítať s tým, že nemohli získať zákonné povolenie na základe chýbajúcich cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu. Komisia vo svojich usmerneniach k výkladu tiež uvádza, že posúdenie vplyvov bez cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu je síce spojené so zvýšeným rizikom porušenia článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ale napriek tomu je možné.( 58 )
107. Zároveň existuje riziko vážnych ťažkostí. V súčasnosti nikto nedokáže odhadnúť, koľkých lokalít sústavy Natura 2000 sa tento problém týka, a tým skôr nie je možné odhadnúť, koľko skutočne vykonaných posúdení vplyvov alebo predbežných preskúmaní by bolo z dôvodu tohto nedostatku napadnuteľných. Preto by mohlo dôjsť k značným omeškaniam pri vykonávaní plánov alebo projektov, ktoré sa začali v dobrej viere( 59 ), bez toho, aby boli tieto omeškania odôvodnené nepriaznivými vplyvmi na lokality sústavy Natura 2000.
108. Agentúra územného plánovania to na pojednávaní vysvetlila na príklade Dublinu: keďže Komisia vyjadrila pochybnosti o kvalite medzičasom stanovených cieľov ochrany špecifických pre päť OCHÚ v Dublinskom zálive, existuje riziko, že v meste nebude možné schváliť žiadny projekt, ktorý by mohol viesť k vypúšťaniu odpadových vôd do zálivu. Pre toto riziko by bolo irelevantné, či by sa odpadové vody čistili v čistiarňach odpadových vôd do takej miery, aby sa vylúčil akýkoľvek nepriaznivý vplyv na OCHÚ.
109. Príslušné rozhodnutie Súdneho dvora by sa preto malo vzťahovať len na plány a projekty schválené po vyhlásení rozsudku v prejednávaných veciach. Súdny dvor by dokonca mohol zvážiť obmedzenie uplatnenia takéhoto rozhodnutia na povoľovacie konania, ktoré sa začnú až po vyhlásení rozsudku. Aj v prípade už prebiehajúcich povoľovacích konaní by už totiž mohli byť vykonané nákladné štúdie na posúdenie vplyvov projektov na základe provizórne stanovených cieľov ochrany, a to bez stanovenia cieľov ochrany špecifických pre danú lokalitu.( 60 )
VI. Návrh
110. Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené vo veciach Knocknamona a Curns takto:
Ak členský štát ešte nestanovil ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu sústavy Natura 2000, na ktorú sa vzťahuje plán alebo projekt, posúdenie podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ale aj predbežné preskúmanie, skríning , či je takéto posúdenie potrebné, musí vychádzať z predpokladu, že ciele ochrany chráneného územia podľa tejto smernice zahŕňajú všetky typy biotopov uvedené v prílohe I, ktoré sa tam vyskytujú, vrátane druhov, ktoré sú pre ne charakteristické, a všetky druhy uvedené v prílohe II, ktoré sa tam vyskytujú, ako aj že ciele ochrany osobitného chráneného územia podľa smernice 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva zahŕňajú všetky druhy vtákov uvedené v prílohe I k poslednej uvedenej smernici a všetky pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe I. Navyše môže byť potrebné zahrnúť do takto identifikovaných cieľov ochrany potenciály rozvoja lokality, ktoré sú potrebné vzhľadom na stav ochrany dotknutých typov biotopov a druhov v rámci sústavy Natura 2000 ako celku, vlastnosti lokality, ako aj potenciály rozvoja a zodpovedajúce ciele ochrany iných lokalít sústavy Natura 2000, aby sa umožnila obnova biotopov a populácií. Nemusia sa zohľadňovať len nevýznamné výskyty typy biotopov a druhov.
1 Jazyk prednesu: nemčina.
2 V spore vo veci samej je smerodajná smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenená smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193).
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7), zmenená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1010 z 5. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 170, 2019, s. 115).
4 Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98).
5 Ako poznamenáva Komisia, podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je jasné, či bolo predmetom posúdenia aj poškodenie chránených biotopov rušením spôsobeným zariadeniami. Pokiaľ ide o potrebu preskúmania tohto aspektu, pozri rozsudok zo 14. januára 2016, Komisia/Bulharsko (Kaliakra) (C‑141/14, EU:C:2016:8, bod 59), a návrhy, ktoré som predniesla v tejto veci (C‑141/14, EU:C:2015:528, body 94 až 99).
6 Rozsudky zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 106), a z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 116).
7 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 59); z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 120), a z 15. júna 2023, Eco Advocacy (C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 38).
8 Rozsudky z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko (C‑404/09, EU:C:2011:768, bod 100); zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 139); zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, bod 98), a z 15. júna 2023, Eco Advocacy (C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 39).
9 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, body 43 a 44); z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko (C‑418/04, EU:C:2007:780, bod 226), a z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman (C‑323/17, EU:C:2018:244, bod 34).
10 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 44); z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko (C‑418/04, EU:C:2007:780, bod 254), a zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, bod 114).
11 Návrhy vo veci Eco Advocacy (C‑721/21, EU:C:2023:39, body 91 až 93).
12 Rozsudky z 15. júna 2023, Eco Advocacy (C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 42), a zo 6. marca 2025, Waltham Abbey Residents Association (C‑41/24, EU:C:2025:140, bod 48).
13 Napríklad návrhy, ktoré som predniesla vo veci Eco Advocacy (C‑721/21, EU:C:2023:39, bod 105).
14 Rozsudok z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, bod 49).
15 Rozsudok zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 46).
16 Pokiaľ ide o potenciály rozvoja, pozri body 76 až 78 nižšie.
17 Pozri rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 47), a zo 4. októbra 2007, Komisia/Taliansko (C‑179/06, EU:C:2007:578, bod 35).
18 Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 48); z 11. apríla 2013, Sweetman a i. (C‑258/11, EU:C:2013:220, bod 30), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 112).
19 Európska environmentálna agentúra, Natura 2000 sites designated under the EU Habitats and Birds Directives (zverejnené 5. novembra 2025), https://www.eea.europa.eu/en/analysis/indicators/natura‑2000‑sites‑designated‑under.
20 Pozri rovnako bod 49.
21 Pozri napríklad rozsudok z 26. apríla 2017, Komisia/Nemecko (C‑142/16, EU:C:2017:301, body 29 až 33).
22 Ide o anglické, dánske, francúzske, grécke, talianske, holandské, portugalské a španielske znenie. Ostatné jazykové znenia neboli predmetom legislatívneho postupu, ktorý viedol k prijatiu článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.
23 Rozsudky zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑849/19, EU:C:2020:1047, body 46 až 53); z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑444/21, EU:C:2023:524, body 64 a 65), a tiež z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑116/22, EU:C:2023:687, body 105 a 106).
24 Rozsudky zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 46); z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑444/21, EU:C:2023:524, bod 64), a tiež z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑116/22, EU:C:2023:687, bod 105).
25 Pozri rovnako rozsudky zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 213), a zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 59).
26 Rozsudky zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 52), a tiež z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑444/21, EU:C:2023:524, bod 157).
27 Rozsudky zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) (C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 207); zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑849/19, EU:C:2020:1047, body 49 a 50), a z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑444/21, EU:C:2023:524, bod 155).
28 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) (C‑441/17, EU:C:2018:255, body 207 až 209 a tiež 213 a 221).
29 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (Hanság a Nízke Taury) (C‑535/07, EU:C:2010:602, body 62 až 66).
30 Rozsudok z 12. septembra 2024 (C‑66/23, EU:C:2024:733, bod 46).
31 Pozri body 48 a 49 vyššie.
32 Rozsudok z 12. septembra 2024, Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. (C‑66/23, EU:C:2024:733, bod 42).
33 Rozsudok z 12. septembra 2024, Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. (C‑66/23, EU:C:2024:733, najmä body 45 a 46).
34 Pozri rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 54), a zo 7. novembra 2018, Holohan a i. (C‑461/17, EU:C:2018:883, body 35 a 37), a tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veciach CFE a Terre wallonne (C‑43/18 a C‑321/18, EU:C:2019:56, bod 76) a vo veci Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. (C‑66/23, EU:C:2024:150, bod 45), a tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Ćapeta vo veci Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑116/22, EU:C:2023:317, bod 31).
35 Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/484/EÚ z 11. júla 2011 o formáte poskytovania informácií o lokalitách sústavy Natura 2000 [oznámené pod číslom K(2011) 4892] (Ú. v. EÚ L 198, 2011, s. 39).
36 Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Komisia/Taliansko (Santa Caterina) (C‑304/05, EU:C:2007:228, bod 33).
37 Pozri rozsudok z 12. septembra 2024, Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. (C‑66/23, EU:C:2024:733, body 47 až 49).
38 Rozsudok z 12. septembra 2024, Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. (C‑66/23, EU:C:2024:733, najmä bod 48), a tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Komisia/Taliansko (Santa Caterina) (C‑304/05, EU:C:2007:228, bod 34).
39 Pozri moje návrhy vo veci Vereniging Hoekschewaards Landschap (C‑281/16, EU:C:2017:476, body 52 až 63).
40 Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 8.
41 Článok 4 ods. 5 druhá veta návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o urýchlení environmentálnych hodnotení [COM(2025) 984 final, s. 28 a 29].
42 Rozsudky zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑849/19, EU:C:2020:1047, bod 53); z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑444/21, EU:C:2023:524, bod 65), a tiež z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑116/22, EU:C:2023:687, bod 106).
43 Pozri bod 72 vyššie.
44 Rozsudok zo 4. marca 2010, Komisia/Francúzsko (C‑241/08, EU:C:2010:114, bod 53), a tiež napríklad návrhy, ktoré som predniesla vo veci Latvijas valsts meži (C‑434/22, EU:C:2023:595, bod 41), týkajúce sa protipožiarnych opatrení v sústave chránených území Natura 2000.
45 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549).
46 Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 20. novembra 2024, Španielsko/Komisia (T‑508/22, EU:T:2024:855, body 78 až 80).
47 Pozri rozsudok zo 17. decembra 2020, Francúzsko/Komisia (C‑404/19 P, EU:C:2020:1041, bod 51 a tam citovaná judikatúra).
48 Pozri napríklad rozsudky z 29. januára 2004, Komisia/Rakúsko (Wörschacher Moos) (C‑209/02, EU:C:2004:61, bod 22 a nasl.); z 20. septembra 2007, Komisia/Taliansko (Santa Caterina) (C‑304/05, EU:C:2007:532, body 16, 17 a 95), a z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko (Alto Sil) (C‑404/09, EU:C:2011:768, body 101 a 102).
49 https://natura2000.eea.europa.eu/?sitecode=IE0004094&views=Sites_View.
50 https://www.npws.ie/sites/default/files/protected‑ sites/conservation_objectives/CO004094_0.pdf.
51 Napríklad návrhy, ktoré som predniesla vo veci Elliniki Ornithologiki Etaireia a i. (C‑66/23, EU:C:2024:150, body 56 až 64).
52 Pozri body 79 a 80 vyššie.
53 Pozri body 50 až 56 vyššie.
54 Pozri bod 91 vyššie.
55 Pozri bod 94 vyššie.
56 Rozsudky zo 6. marca 2007, Meilicke a i. (C‑292/04, EU:C:2007:132, bod 34), a z 23. apríla 2020, Herst (C‑401/18, EU:C:2020:295, bod 54).
57 Rozsudky zo 6. marca 2007, Meilicke a i. (C‑292/04, EU:C:2007:132, bod 35), a z 23. apríla 2020, Herst (C‑401/18, EU:C:2020:295, bod 56).
58 Pozri usmernenie pre posudzovanie plánov a projektov v sústave chránených území Natura 2000, (september 2021, s. 7).
59 Pozri rozsudok z 28. apríla 2016, Borealis Polyolefine a i. (C‑191/14, C‑192/14, C‑295/14, C‑389/14 a C‑391/14 až C‑393/14, EU:C:2016:311, bod 105).
60 Pozri rozsudky z 18. júna 1998, Gedeputeerde Staten van Noord‑Holland (C‑81/96, EU:C:1998:305, body 23 a 24), ktorý sa týka všeobecného posudzovania vplyvov na životné prostredie, a rozsudok z 23. marca 2006, Komisia/Rakúsko (Lauteracher Ried) (C‑209/04, EU:C:2006:195, body 56 a 57), ktorý sa týka posúdenia vplyvov podľa smernice o biotopoch.