C-30/25

62025CC0030

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 12. februára 2026 ( 1 )

Vec C‑30/25

Auditeur du travail,

proti

FR

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Belgicko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Výsady a imunity Európskej únie – Zmluva o fungovaní Európskej únie – Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie – Článok 10 druhý odsek – Funkčná imunita – Člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) – Zbavenie imunity – Člen, ktorý bol v rámci súdneho konania zbavený imunity a opätovne vymenovaný za člena v rámci nového volebného obdobia – Potreba nového zbavenia imunity“

I. Úvod

1.

A.

Právo Únie

1. Zmluva o fungovaní Európskej únie

4.

V článku 300 ZFEÚ sa stanovuje:

„1. Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, ktoré vykonávajú poradné funkcie.

6.

Článok 343 ZFEÚ znie:

„Únia požíva na území členských štátov výsady a imunity nevyhnutné pre plnenie svojich úloh za podmienok stanovených v [protokole o výsadách a imunitách]…“

2. Protokol o výsadách a imunitách

7.

Článok 10 protokolu o výsadách a imunitách stanovuje:

imunitu voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci svojho úradného postavenia vrátane ich ústnych alebo písomných prejavov, s výhradou použitia ustanovení zmlúv týkajúcich sa jednak pravidiel určujúcich zodpovednosť úradníkov a ostatných zamestnancov voči Únii a jednak právomoci Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhoduje o sporoch medzi Úniou a jej úradníkmi a ostatnými zamestnancami. Túto imunitu požívajú i po skončení výkonu svojej funkcie;

…“

9.

Článok 17 uvedeného protokolu stanovuje:

„Výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom Únie výlučne v záujme Únie.

Každý orgán Únie sa vzdá imunity priznanej úradníkovi alebo inému zamestnancovi, ak tento orgán uzná, že vzdanie sa imunity nie je v rozpore so záujmami Únie.“

„Úradníci sa musia zdržať všetkých foriem psychického alebo sexuálneho obťažovania.“

12.

Článok 24 prvý odsek uvedeného služobného poriadku stanovuje:

„Únia pomôže každému úradníkovi, najmä v konaní proti osobe, ktorá sa dopúšťa vyhrážania, urážania alebo ohovárania, alebo pri útoku na osobu alebo majetok, ktorému je vystavený on alebo jeho rodinný príslušník z dôvodu svojho postavenia alebo svojich povinností.“

B.

Medzinárodné právo

III. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15.

FR bol od 1. marca 2004 členom EHSV. V tomto postavení požíval imunitu na základe článku 343 ZFEÚ a článku 10 protokolu o výsadách a imunitách.

16.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal 6. decembra 2018 vyšetrovanie proti FR v súvislosti s obvineniami zo správania vykazujúceho znaky trestných činov a realizovaného voči členovi EHSV a členom personálu sekretariátu skupiny I.

17.

Začalo sa však nové volebné obdobie a FR bol vymenovaný za člena EHSV na nové funkčné obdobie od 21. septembra 2020 do 20. septembra 2025.

21.

Inšpektorát práce predvolal 20. marca 2024 FR pred vnútroštátny súd za násilie alebo psychické obťažovanie na pracovisku voči AN, FU, KH, GQ a ZT. Tieto osoby, rovnako ako EHSV, sa stali účastníkmi konania ako poškodené osoby. K vytýkaným skutkom došlo v období od 1. januára 2011 do 31. júla 2020.

22.

FR pred vnútroštátnym súdom tvrdil, že po obnovení jeho funkčného obdobia člena EHSV v rámci nového volebného obdobia mal inšpektorát práce predtým, ako ho predvolal, požiadať o nové zbavenie imunity a získať ho, bez čoho nebolo možné začať trestné konanie v zmysle vnútroštátneho práva.

23.

26.

Písomné pripomienky predložili žalobcovia vo veci samej, konkrétne AN, FU, KH, GQ a ZT, inšpektorát práce a EHSV, obžalovaný vo veci samej, belgická vláda a Európska komisia. Súdny dvor podľa článku 76 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku upustil od nariadenia pojednávania. Súdny dvor však položil otázky účastníkom konania vo veci samej, belgickej vláde a Komisii, na ktoré odpovedali písomne.

IV. Analýza

27.

Vnútroštátny súd vo svojej otázke položenej Súdnemu dvoru odkazuje na článok 10 protokolu o výsadách a imunitách. Treba poznamenať, že tento článok vo svojom prvom odseku stanovuje, že zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na práci inštitúcií Únie, ich poradcovia a technickí odborníci pri výkone svojich povinností a počas ciest na miesto zasadnutia a z neho požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody. Druhý odsek tohto článku rozširuje tento režim na členov poradných orgánov Únie, ktorým poskytuje tieto záruky za rovnakých podmienok a na rovnaké účely.

28.

Pokiaľ ide na druhej strane o poradie preskúmania prejudiciálnej otázky, pred určením režimu imunity členov EHSV treba určiť, či sa ich právne postavenie viac približuje právnemu postaveniu úradníkov a ostatných zamestnancov Únie alebo zástupcov členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na práci inštitúcií Únie.

32.

Na tento účel článok 10 druhý odsek protokolu o výsadách a imunitách nedefinuje právne postavenie uvedených členov. Ako v podstate tvrdia účastníci konania vo veci samej a Komisia, pokiaľ ide o imunitu členov EHSV, článok 17 druhý odsek tohto protokolu sa uplatňuje analogicky z dôvodu funkčnej povahy imunity, ktorú požívajú členovia EHSV. Toto posledné uvedené ustanovenie sa však podľa svojho znenia týka len úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, ktorých režim imunity je stanovený v článku 11 uvedeného protokolu.

33.

V tomto štádiu je teda potrebné položiť si otázku, ako uviedol EHSV, či sa postavenie členov EHSV môže približovať postaveniu úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, čo je nevyhnutnou podmienkou analogického uplatnenia režimu imunity stanoveného v článkoch 11 a 17 protokolu o výsadách a imunitách. Rozsah predpokladanej imunity totiž závisí od kategórie inštitucionálnych subjektov, do ktorej členovia EHSV patria, čo si najprv vyžaduje preskúmať povahu ich mandátu a postavenie EHSV v inštitucionálnom rámci Únie.

A.

36.

Túto poradnú povahu jeho funkcií potvrdzuje článok 304 prvý odsek ZFEÚ. Podľa tohto ustanovenia EHSV poskytuje poradenstvo Parlamentu, Rade alebo Komisii v prípadoch stanovených v Zmluvách a môže tak urobiť vždy, keď to tieto inštitúcie považujú za vhodné. Okrem toho má možnosť vydávať stanoviská z vlastnej iniciatívy, čo zdôrazňuje jeho poslanie zasahovať do tvorby politík Únie.

37.

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že EHSV ako poradný orgán Únie prispieva k inštitucionálnej rovnováhe Únie. ( 7 ) Hoci Súdny dvor objasnil, že úlohou EHSV je poskytovať poradenstvo Rade a Komisii v súvislosti s riešením konkrétnych hospodárskych a sociálnych problémov tým, že im poskytne stanoviská založené na jeho osobitných znalostiach a poznatkoch, ( 8 ) domnievam sa, že táto úloha je v súčasnosti rozšírená aj v prospech Parlamentu, keďže sa teraz môže podľa článku 304 ZFEÚ poradiť s EHSV. Ak je poradenstvo výslovne stanovené v Zmluvách, je povinnou fázou konania. ( 9 )

38.

Začlenenie EHSV do inštitucionálneho rámca Únie je navyše potvrdené inými ustanoveniami primárneho práva. V jedinom článku protokolu č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov a agentúr a útvarov Európskej únie sa EHSV zaraďuje medzi orgány Únie. Inštitucionálna povaha EHSV vyplýva z hospodárskeho a finančného rámca Únie. Podľa článku 301 tretieho odseku ZFEÚ prináleží Rade, aby určila náhrady pre členov výboru, čo svedčí o tom, že finančné postavenie výboru je priamo určené inštitúciou a je súčasťou všeobecnej štruktúry rozpočtu Únie.

V súlade s článkom 300 ods. 2 ZFEÚ sa EHSV skladá zo zástupcov organizácií zamestnávateľov, zástupcov organizácií zamestnancov a iných zástupcov občianskej spoločnosti, najmä zo sociálno‑ekonomických, občianskych, profesijných a kultúrnych oblastí (ďalej len „zástupcovia sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti“). Štruktúra výboru je teda založená na funkčnom a odvetvovom zastupovaní hospodárskych a sociálnych záujmov, čo zodpovedá jeho poradnej úlohe: poskytovať inštitúciám Únie multidisciplinárne a špecializované odborné znalosti.

42.

Mechanizmus vymenovania tento záver potvrdzuje. Podľa článku 302 ods. 1 ZFEÚ sú členovia EHSV vymenovaní na obdobie piatich rokov na základe návrhov predložených členskými štátmi. V súlade s článkom 302 ods. 2 ZFEÚ sa však Rada uznáša po porade s Komisiou a môže požiadať o stanovisko organizácie, ktoré zastupujú rozličné hospodárske a sociálne odvetvia a občiansku spoločnosť, dotknuté činnosťou Únie. Konečné rozhodnutie tak prináleží inštitúcii Únie, ktorá dohliada na funkčnú súdržnosť zloženia výboru.

43.

Z uvedeného vyplýva, že hoci členské štáty predkladajú návrhy, určenie zloženia EHSV patrí do vlastnej právomoci Rady, ktorá sa vykonáva v inštitucionálnom rámci Únie a riadi sa cieľmi Zmlúv. Úloha členských štátov v prípravnej fáze nepriznáva EHSV reprezentatívnu povahu na vnútroštátnej úrovni, ale len zabezpečuje, aby sa zohľadnila sociálno‑ekonomická realita každého štátu.

44.

47.

Treba pripomenúť, že podľa článku 300 ods. 4 ZFEÚ členovia EHSV nie sú viazaní žiadnym záväzným mandátom a svoje funkcie vykonávajú úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme Únie. Podľa môjho názoru sa takáto nezávislosť musí vzťahovať nielen na vzťahy s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ale aj vo vzťahu k členským štátom, aby EHSV mohol plniť poradnú úlohu, ktorú mu zverujú Zmluvy. ( 14 )

48.

Táto nezávislosť vyplýva zo samotnej povahy mandátu členov EHSV. Je to v súlade s cieľom podporovať dialóg medzi inštitúciami a zástupcami sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti ( 15 ) s cieľom umožniť účasť sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti na rozhodovacom procese EÚ.

49.

EHSV preto zohráva reprezentatívnu úlohu sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti v inštitúciách EÚ; na úrovni rozhodovacieho procesu sa zameriavajú na sociálno‑ekonomické, občianske, profesionálne a kultúrne záujmy, ktorých členmi sú jeho zástupcovia.

53.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že nezávislosť, ktorou sa vyznačuje mandát členov EHSV, v spojení s prirovnaním ich statusu k režimu, ktorý sa uplatňuje na úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, umožňuje domnievať sa, že ich právne postavenie sa približuje ich právnemu postaveniu, a nie právnemu postaveniu zástupcov členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na práci inštitúcií Únie.

54.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že EHSV je poradným orgánom EÚ v zmysle primárneho práva a jej inštitucionálneho fungovania. Vzhľadom na zloženie tohto výboru, postup vymenovania jeho členov a všeobecný záujem Únie, ktorým sa riadi výkon ich funkcií, sa totiž zdá, že právne postavenie členov EHSV sa približuje právnemu postaveniu úradníkov a ostatných zamestnancov Únie a nemožno ho prirovnať k postaveniu zástupcov členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na práci inštitúcií Únie.

B.

O režime imunity členov EHSV

Na určenie presného rozsahu takto rozšírenej úpravy treba poznamenať, že zo znenia uvedeného článku vyplýva, že zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na činnosti inštitúcií Únie, ich poradcovia a technickí odborníci pri výkone svojej funkcie a počas ciest do a z miesta rokovania požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody. Táto formulácia preukazuje, že imunita nie je koncipovaná ako osobná výhoda, ale ako funkčná záruka určená na zabezpečenie nezávislosti a riadneho priebehu inštitucionálnych činností.

58.

Súdny dvor už mal navyše príležitosť spresniť povahu týchto „obvyklých imunít“, keď sa domnieval, že odkazujú na imunity stanovené vo Viedenskom dohovore. Tieto diplomatické imunity, ktoré sa priznávajú diplomatom s cieľom zabezpečiť účinné plnenie úloh diplomatických a konzulárnych misií na území štátu pôsobenia, však predovšetkým zodpovedajú funkčnej logike a svojou povahou nie sú vymáhateľné ich príjemcami voči štátom, ktoré zastupujú. ( 20 ) Táto základná charakteristika potvrdzuje, že cieľom dotknutých imunít nie je chrániť individuálne záujmy, ale zabezpečiť riadne fungovanie inštitúcií, v ktorých títo zástupcovia vykonávajú svoje úlohy.

59.

Keďže odkaz na medzinárodné právo vyplýva z výkladu článku 10 prvého odseku protokolu o výsadách a imunitách, zdá sa nevyhnutné chápať druhý odsek tohto článku s prihliadnutím na tento výkladový kontext a ciele, ktoré sleduje.

2. Kontextuálny výklad

Ako právny zdroj systému imunitných práv Únie ( 22 ) sa článok 343 ZFEÚ odvoláva na verziu protokolu o výsadách a imunitách z roku 1965, ktorá bola v roku 2016 kodifikovaná v konsolidovanej verzii ( 23 ). Tento odkaz znamená, že výklad režimu imunity Únie sa musí odteraz zakladať na tejto konsolidovanej verzii, ktorá odráža súčasnú vôľu autorov Zmlúv a zabezpečuje súdržnosť platného právneho rámca. ( 24 )

63.

V tejto súvislosti Súdny dvor už zdôraznil, že výsady a imunity priznané protokolom o výsadách a imunitách majú iba funkčnú povahu, keďže ich cieľom je vyhnúť sa tomu, aby vznikla prekážka činnosti a nezávislosti Únie. ( 25 ) Inými slovami, tieto imunity sú odôvodnené výlučne inštitucionálnymi požiadavkami, ktoré sú základom činnosti Únie.

64.

Hoci článok 343 ZFEÚ odkazuje na protokol o výsadách a imunitách s cieľom vymedziť rozsah imunít, tento odkaz sám osebe neumožňuje objasniť režim imunity uplatniteľný na členov EHSV. Presný rozsah tohto režimu totiž závisí od presného výkladu ustanovení tohto protokolu.

b) O analogickom uplatnení článku 9 protokolu o výsadách a imunitách

68.

O takejto analógii však možno uvažovať len pod podmienkou, že právne postavenie členov EHSV je podstatne podobné právnemu postaveniu poslancov Parlamentu. Analogické uplatnenie článku 9 uvedeného protokolu totiž predpokladá totožnosť inštitucionálneho účelu a logiky ochrany, keďže v opačnom prípade by toto prebratie bolo irelevantné.

69.

Funkcia režimu zavedeného týmto článkom 9, ktorý priznáva európskym poslancom imunitu počas trvania parlamentných zasadnutí, je však úzko spojená s demokratickou povahou poslaneckého mandátu.

70.

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že podľa článku 10 ods. 1 ZEÚ je fungovanie Únie založené na zastupiteľskej demokracii. ( 27 ) Na tomto základe článok 14 ods. 3 ZEÚ stanovuje, že poslanci sú volení vo všeobecných, priamych, slobodných a tajných voľbách. Tento spôsob voľby je hlavným znakom ich mandátu, ( 28 ) ktorý mu priznáva priamu demokratickú legitimitu, ktorá odôvodňuje posilnenú ochranu, ktorú požívajú. Z toho vyplýva, že cieľom režimu imunity zakotveného v článku 9 protokolu o výsadách a imunitách je predovšetkým zaručiť riadne fungovanie a nezávislosť Parlamentu, ako aj účinnosť práva byť volený zakotveného v článku 39 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). ( 29 ) Účel tejto imunity je teda neoddeliteľne spojený s voliteľnou a reprezentatívnou povahou parlamentného mandátu.

c) O analogickom uplatnení článku 17 prvého odseku protokolu o výsadách a imunitách v spojení s článkom 10 druhým odsekom tohto protokolu

74.

Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s článkom 343 ZFEÚ sa výsady a imunity priznané v rámci Únie musia posudzovať z hľadiska požiadaviek spojených s plnením jej úloh, domnievam sa, že článok 17 prvý odsek protokolu o výsadách a imunitách predstavuje relevantnú skutočnosť na účely analogického výkladu článku 10 druhého odseku tohto protokolu v situácii, o akú ide vo veci samej. Takáto analógia je odôvodnená sledovaným spoločným cieľom, ktorým je zaručiť nezávislosť a riadne fungovanie inštitúcií a orgánov Únie pri výkone ich úloh.

75.

Článok 17 prvý odsek protokolu o výsadách a imunitách totiž výslovne spresňuje, že výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom výlučne v záujme Únie.

76.

79.

V tejto súvislosti, ako uviedla Komisia, treba rozlišovať medzi režimom imunity diplomatov, ktorí požívajú trestnoprávnu imunitu v prijímajúcom štáte, a režimom imunity medzinárodných organizácií, ktorý je striktne obmedzený na zabezpečenie ich riadneho fungovania a nezávislosti. ( 32 ) Povaha, pôvod a účel týchto imunít sa zásadne líšia.

80.

Pojem „obvyklé imunity“ uvedený v článku 10 prvom odseku protokolu o výsadách a imunitách sa musí chápať ako odkaz na Viedenský dohovor. ( 33 ) Tento odkaz však nemožno vykladať tak, že členom poradných orgánov priznáva neobmedzenú diplomatickú imunitu. Článok 31 ods. 1 prvá veta tohto dohovoru totiž stanovuje, že diplomatický zástupca je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Medzinárodné právo z tejto imunity neumožňuje žiadnu výnimku. Medzinárodný súdny dvor okrem toho spresnil, že akákoľvek vôľa podrobiť diplomata trestnému konaniu by predstavovala závažné porušenie povinností, ktoré prijímajúcemu štátu vyplývajú z tohto ustanovenia. ( 34 )

81.

Rovnako článok 32 ods. 1 Viedenského dohovoru stanovuje, že iba zásah vysielajúceho štátu môže zbaviť diplomatického zástupcu imunity voči právomoci súdov. Tento mechanizmus, ktorý je založený na výsade tohto štátu, odráža účel diplomatickej imunity, ktorým je zabezpečiť účinné plnenie úloh diplomatických misií ako zástupcov štátov. ( 35 )

85.

Táto logika sa vzťahuje na členov EHSV, ktorí vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle, bez záväzného mandátu a v záujme Únie v súlade s článkom 300 ods. 4 ZFEÚ. Ak by mali autori Zmlúv v úmysle priznať im diplomatickú imunitu osobnej povahy, článok 10 druhý odsek protokolu o výsadách a imunitách mal byť formulovaný odlišne. ( 38 )

86.

Preto, hoci sa článok 10 prvý odsek protokolu o výsadách a imunitách uplatňuje na členov poradných orgánov, nemôže z toho vyplývať, že požívajú diplomatické imunity v užšom zmysle slova. Naopak, ich režim imunity musí byť spojený s funkčnou logikou charakteristickou pre imunity medzinárodných organizácií.

87.

Ako zdôraznili účastníci konania vo veci samej, belgická vláda a Komisia, režim imunity uplatniteľný na členov EHSV musí podľa môjho názoru umožniť zabezpečiť riadne fungovanie tohto výboru ako poradného orgánu začleneného do inštitucionálneho rámca, ktorý je poverený zabezpečením účasti zástupcov sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti na rozhodovacom procese Únie.

91.

V tejto súvislosti treba zohľadniť článok 47 Charty, ktorý zaručuje právo na účinnú súdnu ochranu, ak by výkon tohto práva obeťami mohol byť sťažený. Rozšírenie imunity členov EHSV nad rámec toho, čo je striktne funkčné, by bolo v rozpore s uvedeným právom. Funkčná imunita, hoci sleduje legitímny verejný záujem, nie je absolútna a musí byť v súlade s požiadavkou zabrániť beztrestnosti a zaručiť nezávislé a nestranné vyšetrovanie a rozhodnutia. ( 44 ) Ak teda vytýkané skutky nespadajú do záujmu Únie, ich pokrytie imunitou by vytvorilo riziko beztrestnosti, ktoré je nezlučiteľné s týmto ustanovením, čím by sa obetiam odoprel účinný opravný prostriedok.

92.

V každom prípade bežná imunita na základe odkazu na článok 31 ods. 1 prvú vetu Viedenského dohovoru neumožňuje žiadnu výnimku z trestnej právomoci štátu, zatiaľ čo imunita uplatniteľná na členov EHSV je podľa práva Únie obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na riadne fungovanie Únie.

93.

4. O podmienkach opätovného zbavenia imunity členov EHSV

95.

Vzhľadom na režim funkčnej imunity členov EHSV a vzhľadom na skutočnosť, že títo členovia pôsobia v poradnom orgáne Únie, ako uviedli ZT a Komisia, postup zbavenia imunity stále patrí do právomoci poradného orgánu, v ktorom dotknutý člen pôsobí, a nie do právomoci členského štátu. ( 49 ) Podľa článku 17 druhého odseku protokolu o výsadách a imunitách Únie sa každý orgán Únie vzdá imunity priznanej úradníkovi alebo inému zamestnancovi, ak tento orgán uzná, že vzdanie sa imunity nie je v rozpore so záujmami Únie. Vzhľadom na blízkosť právneho postavenia členov EHSV a právneho postavenia úradníkov a zamestnancov Únie sa domnievam, že tento mechanizmus sa vzťahuje aj na členov EHSV, čo znamená, že EHSV by mal mať právomoc zbaviť svojich členov imunity.

96.

Právo Únie však takúto právomoc výslovne nestanovuje, keďže zbavenie imunity v konaní vo veci samej bolo vykonané na základe nezáväzného aktu, konkrétne článku 9 štatútu členov EHSV. ( 50 ) Vzhľadom na nezávislosť, ktorú členom EHSV priznáva článok 300 ods. 4 ZFEÚ, a s cieľom zabrániť tomu, aby jeho poradná funkcia bola vystavená vonkajším tlakom, však podľa môjho názoru implicitná právomoc zbaviť imunity musí byť vyvodená z výkladu primárneho práva.

97.

Článok 10 druhý odsek Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie v spojení s článkom 343 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že režim funkčnej imunity, ktorý stanovuje, znamená, že ak Európsky hospodársky a sociálny výbor už priznal zbavenie imunity jednému z jeho členov za určité skutky z dôvodu, že takéto zbavenie nebolo v rozpore so záujmom Únie, nie je potrebné podať novú žiadosť o zbavenie imunity za tieto skutky. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa na skutky vytýkané v konaní vo veci samej skutočne vzťahuje prvé rozhodnutie tohto výboru o zbavení imunity.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ú. v. EÚ C 202, 2016, s. 266 .

( 3 ) Rokovací poriadok EHSV bol prijatý na plenárnom zasadnutí 17. júla 2002 ( Ú. v. ES L 268, 2002, s. 1 ) na základe článku 260 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2002. Okrem toho znenie štatútu členov EHSV z roku 2012, ktoré sa uplatňuje na spor vo veci samej, bolo prijaté na základe článku 13 ZEÚ, článkov 300, 301, 302 a 304 ZFEÚ, ustanovení kapitoly IV protokolu o výsadách a imunitách a rokovacieho poriadku EHSV.

( 4 ) Nariadenie (EHS) č. 1962/31 a (EAEÚ) č. 1962/11, ktorým sa stanovuje štatút úradníkov a zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, zmenené a doplnené nariadením Rady (EÚ) č. 1416/2013 zo 17. decembra 2013 ( Ú. v. EÚ L 353, 2013, s. 24 ) (ďalej len „Služobný poriadok úradníkov Európskej únie“)

( 5 ) Uzavretý vo Viedni 18. apríla 1961, ktorý nadobudol účinnosť 24. apríla 1964 ( Zbierka zmlúv Spojených národov , zv. 500, s. 95).

( 12 ) SMISMANS, S.: Law, Legitimacy, and European Governance. Functional Participation in Social Regulation . Oxford: Oxford University Press, 2004, s. 131.

( 13 ) Ú. v. EÚ L 139, 2019, s. 15 .

( 14 ) Hoci sú členovia EHSV menovaní podľa zmlúv na základe osobných schopností, vykonávajú svoje funkcie v záujme skupín, ktoré zastupujú [pozri v tomto zmysle KLAMERT, M.: Article 300 . In: KELLERBAUER, M., KLAMERT, M., TOMKIN, J. (eds.): The EU Treaties and the Charter of Fundamental Rights . Oxford: Oxford University Press, 2019, s. 1954 až 1958].

( 15 ) BERNARD, N., LAVAL, C., NYS, A.: Le Comité économique et social . Édition de l’Université de Bruxelles, Brusel, 1972, s. 109.

( 16 ) Pozri v tomto zmysle a analogicky v oblasti vonkajších vzťahov rozsudky z 30. júna 1993, Parlament/Rada a Komisia ( C‑181/91 a C‑248/91 , EU:C:1993:271 , bod 12 ), a z 20. mája 2008, Komisia/Rada ( C‑91/05 , EU:C:2008:288 , bod 61 ).

( 17 ) V tejto súvislosti sa priradenie aktu k inštitúcii, orgánu alebo organizácii Únie musí uskutočniť s ohľadom na obsah uvedeného aktu a na všetky okolnosti, za ktorých bol prijatý [pozri rozsudok zo 14. júla 2022, Parlament/Rada (Sídlo Európskeho úradu práce) ( C‑743/19 , EU:C:2022:569 ), bod 29 ].

( 24 ) Poukazujem teda na to, že znenie článku 10 uvedeného protokolu, ktoré zodpovedá článku 11 v znení z roku 1965, nebolo nikdy zmenené, a preto v súčasnosti nemôže odôvodniť odlišný výklad.

( 25 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. júla 1990, Zwartveld a i. ( C‑2/88‑IMM , EU:C:1990:315 , bod 19 ), ako aj rozsudok z 30. novembra 2021, LR Ģenerālprokuratūra ( C-3/20 , EU:C:2021:969 , bod 57 ).

( 26 ) V bodoch 81 a 87 rozsudku Junqueras Vies Súdny dvor zdôraznil, že ak by sa vnútroštátny súd domnieval, že opatrenie o uvalení väzby by malo zostať zachované, bolo by v takom prípade potrebné požiadať o zbavenie tejto imunity v čo najkratšom čase.

( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Junqueras Vies (bod 63).

( 28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Junqueras Vies (body 64 a 65).

( 29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Junqueras Vies (body 85 a 86 a citovaná judikatúra).

( 36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Slovinsko (Archívy ECB) ( C‑316/19 , EU:C:2020:1030 , bod 103 ).

( 37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/RQ ( C‑831/18 P , EU:C:2020:481 , bod 47 a citovaná judikatúra).

( 38 ) Pozri v tomto zmysle SCHMIDT, C.: Le Protocole sur les privilèges et immunités des Communautés européennes. Commentaire de l’article 218 du Traité de Rome et de l’article 28, premier alinéa, du traité de fusion. In: Cahiers de droit européen , n os 1 a 2, 1991, s. 67 až 100, najmä s. 80.

( 39 ) Pozri rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson ( C‑617/10 , EU:C:2013:105 , bod 19 ), a z 1. augusta 2025, BAJI Trans ( C‑544/23 , EU:C:2025:614 , bod 49 ).

( 40 ) Pozri rozsudok z 29. júla 2024, Protectus ( C‑185/23 , EU:C:2024:657 , bod 42 a citovaná judikatúra).

( 41 ) Pozri rozsudky z 12. júna 2003, Schmidberger ( C‑112/00 , EU:C:2003:333 , bod 74 ), a zo 14. októbra 2004, Omega ( C‑36/02 , EU:C:2004:614 , bod 35 ).

( 48 ) Ú. v. EÚ L 110, 2019, s. 77 .

( 49 ) V súlade s Viedenským dohovorom je členským štátom štátneho príslušníka podľa medzinárodného práva vysielajúci štát, a teda v prejednávanej veci štát, ktorého štátnym príslušníkom je obvinený vo veci samej.

( ) Pozri poznámku pod čiarou 3 vyššie.