C-33/25
ECLI:EU:C:2026:461
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0033
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 4. júna 2026( 1 )
Vec C ‑ 33/25
T vof
proti
Stichting Bloembollenkeuringsdienst
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskych veciach, Holandsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 98/56/ES – Rozsah pôsobnosti – Výsadba kvetinových cibuliek napadnutých vírusom – Presadzovanie práva – Pokuta – Zachovanie genetickej rozmanitosti “
I. Úvod
1. V rokoch 1636 a 1637 bolo Holandské kráľovstvo svedkom „tulipánovej mánie“, ktorá je všeobecne považovaná za prvú ekonomickú bublinu v histórii. Počas tohto obdobia mohla cena tulipánovej cibuľky prevýšiť cenu nehnuteľnosti alebo umeleckého diela. Zdá sa, že bublinu spustil zrejme tzv. „pestrokvetý tulipán“, vzácna, tajomná a nádherná dvojfarebná kvetina, ktorá viedla k prudkému nárastu dopytu. Až v roku 1928 sa zistilo, že zafarbenie kvetiny bolo v skutočnosti spôsobené vírusom – vírusom pestrokvetosti tulipánov (ďalej len „TBV“).( 2 )
2. Vo veci samej bolo v prípade niekoľkých dávok tulipánov zistené, že sú napadnuté TBV. Príslušný orgán zakázal ich opätovnú výsadbu, a to bez ohľadu na to, či boli výsledné cibuľky určené na uvádzanie do obehu.
3. Predkladajúci vnútroštátny súd teda žiada o objasnenie rozsahu pôsobnosti smernice 98/56/ES( 3 ). Pýta sa, či sa požiadavky týkajúce sa fytosanitárneho stavu a kvality, ktoré sú stanovené v tejto smernici, vzťahujú výlučne na fázu uvádzania do obehu, alebo rovnako aj na fázu výsadby, a pokiaľ iba na prvú uvedenú fázu, či členské štáty môžu tieto požiadavky rozšíriť aj na fázu výsadby.
4. Dá sa povedať, že prejednávaná vec ilustruje pád pestrokvetého tulipánu, ktorý sa z luxusného tovaru stal nežiaducim, či dokonca zakázaným tovarom.( 4 )
II. Právny rámec
A. Právo Únie
5. Odôvodnenia 3, 8, 9 a 10 smernice 98/56 znejú takto:
„(3) keďže vytvorenie harmonizovaných podmienok na úrovni [Európskej únie] zabezpečí, aby nákupcovia v [celej Únii] obdržali množiteľský materiál, ktorý je zdravý a má dobrú kvalitu;
…
(8) keďže v prvom Rade je zodpovednosťou dodávateľov množiteľského materiálu zabezpečiť, aby ich výrobky spĺňali podmienky ustanovené v tejto smernici;
(9) keďže príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní kontrol a prehliadok majú zabezpečiť, aby dodávatelia spĺňali tieto podmienky;
(10) keďže majú byť zavedené kontrolné opatrenia [Únie] s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie štandardov ustanovených v tejto smernici vo všetkých členských štátoch;“
6. Podľa prvej vety jej článku 1 ods. 1 „táto smernica platí pre uvádzanie množiteľského materiálu okrasných rastlín do obehu v [Únii]“.
7. Článok 2 v bodoch 2 a 3 stanovuje:
„Pre účely tejto smernice platia nasledujúce definície:
…
2. ‚Dodávateľ‘: akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa profesionálne zaoberá uvádzaním do obehu alebo dovozom rozmnožovacieho materiálu.
3. ‚Uvádzanie do obehu‘: predaj alebo dodávky dodávateľa inej osobe. ‚Uvádzanie do obehu‘ [‚Predaj‘ – neoficiálny preklad ] zahŕňa držanie k dispozícii alebo na sklade, vystavovanie s cieľom predaja, ponúkanie na predaj.“
8. Článok 3 tejto smernice stanovuje:
„1. Dodávatelia môžu uvádzať množiteľský materiál do obehu len vtedy, ak spĺňa požiadavky ustanovené v tejto smernici.
2. Odsek 1 neplatí pre množiteľský materiál určený na:
…
c) zachovanie genetickej rozmanitosti.
3. Podrobné pravidlá pre uplatňovanie odseku 2 môžu byť prijaté v súlade s postupom ustanoveným v článku 17.“
9. Článok 5 ods. 1, 2 a 4 tejto smernice stanovuje:
„1. … množiteľský materiál pri uvádzaní do obehu:
– musí byť aspoň pri vizuálnej kontrole skutočne bez akýchkoľvek škodlivých organizmov, ktoré poškodzujú kvalitu alebo ich akýchkoľvek príznakov alebo symptómov, ktoré znižujú jeho užitočnosť,
…
– pri uvádzaní do obehu s odkazom na odrodu podľa článku 9 musí mať dostatočnú odrodovú pravosť a čistotu.
2. Akýkoľvek množiteľský materiál, ktorý na základe viditeľných príznakov a symptómov nie je skutočne bez škodlivých organizmov, musí byť riadne spracovaný [ošetrený – neoficiálny preklad ] alebo, ak je to potrebné, musí sa odstrániť.
…
4. V prípade kvetinových cibuliek musia byť splnené aj nasledujúce požiadavky:
– množiteľský materiál musí byť získaný priamo z materiálu, ktorý bol v štádiu na poraste skontrolovaný, skutočne bez akýchkoľvek škodlivých organizmov a nákaz, ich príznakov alebo symptómov.“
10. Podľa článku 7 ods. 1 a 2 tejto smernice:
„1. Dodávatelia, ktorí sa zaoberajú výrobou množiteľského materiálu:
– identifikujú a monitorujú kritické body vo svojom pestovateľskom procese, ktoré majú vplyv na kvalitu materiálu,
– vedú informácie pre skúmanie, ak je to požadované zodpovedným úradným orgánom v súvislosti s monitorovaním ustanoveným v prvej zarážke,
– ak je to potrebné, odoberajú vzorky na analýzu v laboratóriu s primeranými zariadeniami a odbornosťou,
– zabezpečujú, aby počas výroby zostali dávky množiteľského materiálu oddelene identifikovateľné.
2. Ak sa v priestoroch dodávateľa, ktorý sa zaoberá výrobou množiteľského materiálu, vyskytne škodlivý organizmus uvedený v smernici 77/93/EHS( 5 ) alebo v akýchkoľvek opatreniach určených podľa článku 5 (5), dodávateľ to oznámi zodpovednému úradnému orgánu a vykoná všetky opatrenia stanovené týmto orgánom.“
11. Článok 8 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:
„1. Množiteľský materiál sa uvádza do obehu v dávkach…
2. Pri uvádzaní do obehu musí byť k množiteľskému materiálu pripojená etiketa alebo iný dokument, ktorý vyhotoví dodávateľ.“
12. Článok 12 ods. 1 stanovuje:
„Členské štáty požadujú, aby dodávatelia prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami tejto smernice. Členské štáty v tejto súvislosti zabezpečia úradnú kontrolu množiteľského materiálu:
– aspoň náhodnou kontrolou a
– aspoň pokiaľ ide o uvádzanie do obehu pre osoby, ktoré sa profesionálne zaoberajú výrobou alebo uvádzaním do obehu [predajom – neoficiálny preklad ] okrasných rastlín alebo ich množiteľského materiálu,
s cieľom overiť súlad s požiadavkami. …
…“
13. Článok 13 stanovuje:
„1. Ak sa počas úradných kontrol uvedených v článku 12 alebo skúšok uvedených v článku 14 zistí, že množiteľský materiál nespĺňa požiadavky tejto smernice, zodpovedný úradný orgán zabezpečí, aby dodávateľ zabezpečil nápravu, alebo, ak to nie je možné, zakáže uvádzanie tohto množiteľského materiálu do obehu v [Únii].
2. Ak sa zistí, že množiteľský materiál, ktorý uvádza do obehu určitý dodávateľ, nespĺňa požiadavky tejto smernice, príslušný členský štát zabezpečí prijatie primeraných opatrení v súvislosti s týmto dodávateľom.
3. Akékoľvek opatrenia prijaté podľa odseku 2 musia byť zrušené, akonáhle sa s dostatočnou istotou zistí, že množiteľský materiál určený na uvádzanie do obehu dodávateľom bude v budúcnosti spĺňať požiadavky a podmienky tejto smernice.“
14. Článok 15 tejto smernice stanovuje, že „uvádzanie do obehu množiteľského materiálu, ktorý spĺňa požiadavky tejto smernice, nemá podliehať žiadnym iným obmedzeniam, pokiaľ ide o dodávateľa, kvalitu, fytosanitárny stav rastlín, označovanie a balenie, ako sú obmedzenia ustanovené v tejto smernici“.
B. Holandské právo
15. Ustanovenie § 1 Landbouwkwaliteitsbesluit 2007 (nariadenie o zabezpečení kvality poľnohospodárskych výrobkov z roku 2007) preberá do holandského práva určité definície uvedené v článku 2 smernice 98/56. Definícia pojmu „uvádzanie do obehu“ zodpovedá definícii stanovenej v tejto smernici.
16. Podľa § 9 tohto nariadenia „množiteľský materiál kvetinových cibuliek sa môže uvádzať do obehu, len pokiaľ je v súlade s článkami 3 až 9 smernice [98/56] a s predpismi prijatými v tomto nariadení alebo na jeho základe.“
III. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
17. T V.O.F. (ďalej len „žalobkyňa“) je vennootschap onder firma (verejná obchodná spoločnosť), ktorá sa zaoberá pestovaním kvetinových cibuliek. Je členom Stichting Bloembollenkeuringsdienst (Nadácia pre kontrolu kvetinových cibuliek“; ďalej len „BKD“).
18. Na jar 2020 BKD pri kontrolách na mieste v priestoroch žalobkyne zistila, že päť dávok tulipánov, každá inej odrody, je napadnutých TBV (ďalej len „dotknuté dávky“). Tieto dávky preto vyhlásila za nevyhovujúce.
19. V rámci 2021 Registratie voorjaarsgewassen (registrácia jarných rastlín na rok 2021) žalobkyňa uviedla, že dotknuté dávky opätovne vysadila.
20. BKD listom z 20. januára 2021 požiadala o objasnenie tejto záležitosti. Žalobkyňa e‑mailom z 21. januára 2021 odpovedala, že zaregistrovala viac ako 400 odrôd, v prípade dotknutých piatich dávok tak však neurobila. Navyše požiadala o výnimku na výsadbu týchto dávok.
21. Dňa 25. januára 2021 BKD nariadila žalobkyni zlikvidovať tri z dotknutých dávok, v opačnom prípade bude vec predložená Tuchtgerecht voor de Bloembollensector (Disciplinárny súd pre odvetvie kvetinových cibuliek, Holandsko). Okrem toho udelila výnimku na jednorazovú výsadbu zostávajúcich dvoch dávok za určitých podmienok. BKD informovala žalobkyňu, že túto vec z dôvodu predčasnej výsadby a nepodania žiadosti včas predloží uvedenému súdu na preskúmanie.
22. Nasledujúci deň žalobkyňa požiadala o povolenie na sanáciu dávok prostredníctvom identifikácie a odstránenia tých cibuliek tulipánov, ktoré sú kontaminované TBV, čo BKD odmietla. Žalobkyňa preto po vykopaní cibuliek kvetín identifikovala a odstránila z dvoch z dotknutých dávok tie cibuľky, ktoré boli kontaminované TBV, a ostatné tri dávky zlikvidovala.
23. V disciplinárnom vyhlásení BKD kládla žalobkyni za vinu, že na jeseň roka 2020 vysadila alebo prinajmenšom pestovala kvetinové cibuľky tulipánov dotknutých dávok s cieľom ich zozbierania alebo prinajmenšom vypestovania na komerčné účely, pričom tieto kvetinové cibuľky neboli získané priamo z materiálu, ktorý bol v štádiu na poraste skontrolovaný, skutočne bez akýchkoľvek škodlivých organizmov a nákaz, ich príznakov alebo symptómov, ako to vyžaduje § 9 nariadenia o zabezpečení kvality poľnohospodárskych výrobkov z roku 2007 v spojení s článkom 3 ods. 1 a článkom 5 ods. 4 smernice 98/56.
24. Dňa 13. januára 2022 Tuchtgerecht voor de Bloembollensector (Disciplinárny súd pre odvetvie kvetinových cibuliek) vyhlásil tieto obvinenia za preukázané a uložil žalobkyni pokutu vo výške 12 500 eur.
25. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskych veciach, Holandsko), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
26. Žalobkyňa pred týmto súdom tvrdí, že je jediným pestovateľom, ktorý pestuje predmetné odrody, z ktorých je k dispozícii len malý počet cibuliek. Likvidácia cibuliek by teda viedla aj k likvidácii odrody. Keď sa u takejto vzácnej odrody tulipánov zistia nákazy, pestovateľ sa pokúsi identifikovať a odstrániť napadnuté cibuľky, aby zabránil zániku odrody. Z čisto komerčných dôvodov by bolo logickejšie zlikvidovať všetky napadnuté cibuľky, alebo prinajmenšom ich opätovne nevysádzať, keďže náklady na ich identifikáciu a odstránenie často prevyšujú výsledné výnosy. Hoci žalobkyňa v roku 2020 dotknuté dávky vysadila, následne ich neuviedla do obehu, ani nemala v úmysle to urobiť.
27. BKD tvrdí, že výsadba dávok, ktoré boli vyhlásené za nevyhovujúce, je porušením článku 3 ods. 1 smernice 98/56 v spojení s článkom 5 ods. 4 tejto smernice. Podľa jej názoru definícia pojmu „uvádzanie do obehu“, ako je uvedená v článku 2 bode 3 tejto smernice, zahŕňa „držanie k dispozícii“. Žalobkyňa držala dávky kvetinových cibuliek „k dispozícii“ tým, že ich pestovala, a teda uviedla do obehu. Preto sa uplatnia požiadavky, ktoré musí množiteľský materiál spĺňať podľa článkov 3 až 9 smernice 98/56 (a na ktoré sa odkazuje v § 9 nariadenia o zabezpečení kvality poľnohospodárskych výrobkov z roku 2007).
28. Za týchto okolností predkladajúci vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa slovné spojenie ‚držanie k dispozícii alebo na sklade‘ uvedené v článku 2 bode 3 [smernice 98/56] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj prípad, keď množiteľský materiál v podobe kvetinových cibuliek bol vysadený, ale nebol ešte zozbieraný, takže aj výsadba kvetinových cibuliek predstavuje ich uvádzanie do obehu v zmysle tohto ustanovenia?
2. Platí výnimka stanovená v článku 3 ods. 2 písm. c) [smernice 98/56] aj pre prípad, že pestovateľ kvetinových cibuliek vysadí kvetinové cibuľky s cieľom zachovať určitý kultivar[( 6 )]?
3. Možno sa na výnimku stanovenú v článku 3 ods. 2 písm. c) [smernice 98/56] odvolávať aj vtedy, keď doposiaľ neboli prijaté podrobné pravidlá pre uplatňovanie v zmysle článku 3 ods. 3 [smernice 98/56]?
4. Umožňuje [smernica 98/56] – aj vzhľadom na jej odôvodnenie 10 – členským štátom, aby vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých na vykonanie [smernice 98/56], ktoré odkazujú na články 3 až 9 [smernice 98/56], priznali pojmu ‚uvádzanie do obehu‘ širší význam ako definícia uvedená v článku 2 bode 3 [smernice 98/56], takže aj výsadba kvetinových cibuliek sa považuje za „uvádzanie do obehu“ a porušenie týchto vnútroštátnych právnych predpisov možno sankcionovať pokutou?“
29. Písomné pripomienky predložili grécka a holandská vláda, ako aj Európska komisia. Tí istí účastníci konania, ako aj žalobkyňa sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 5. marca 2026.
IV. Posúdenie
A. O prvej a štvrtej prejudiciálnej otázke
1. Úvodné poznámky
30. Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Súdny dvor môže takisto považovať za nevyhnutné zohľadniť aj ustanovenia práva Únie, na ktoré vnútroštátny súd vo svojich otázkach neodkazoval.( 7 )
31. Okrem toho skutočnosť, že vo svojich otázkach predkladajúci vnútroštátny súd formálne odkázal na určité konkrétne ustanovenia práva Únie, nebráni Súdnemu dvoru, aby mu poskytol všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci samej, a aby zo všetkých informácií poskytnutých týmto súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu, abstrahoval tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad vzhľadom na predmet sporu.( 8 )
32. V tejto súvislosti sa prvá otázka vzhľadom na jej znenie týka len toho, či definícia pojmu „uvádzanie do obehu“ uvedená v článku 2 bode 3 smernice 98/56, najmä výraz „držanie k dispozícii alebo na sklade“, zahŕňa výsadbu kvetinových cibuliek, ktoré ešte neboli zozbierané. V prípade zápornej odpovede na túto otázku sa predkladajúci vnútroštátny súd svojou štvrtou otázkou pýta, či členský štát môže rozšíriť túto definíciu tak, aby zahŕňala výsadbu kvetinových cibuliek, takže porušenie vnútroštátneho práva odkazujúceho na články 3 až 9 smernice 98/56 môže byť sankcionované pokutou.
33. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ako aj z tvrdení, ktoré boli uvedené na pojednávaní, však vyplýva, že predmet sporu vo veci samej je širší, než naznačuje znenie otázok, keďže sa týka aj rozsahu harmonizácie stanovenej smernicou 98/56 a najmä článkom 5 ods. 4 tejto smernice.
34. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu ide v skutočnosti o to, či Tuchtgerecht voor de Bloembollensector (Disciplinárny súd pre odvetvie kvetinových cibuliek) správne konštatoval, že žalobkyňa tým, že opätovne vysadila dotknuté dávky, ktoré boli vyhlásené za nevyhovujúce z dôvodu prítomnosti TBV, porušila článok 3 ods. 1 v spojení s článkom 5 ods. 4 smernice 98/56.
35. Okrem toho sa zdá, že predkladajúci vnútroštátny súd uprednostňuje výklad pojmu „uvádzanie do obehu“ uvedeného v článku 2 bode 3 smernice 98/56, ktorý nezahŕňa činnosti, ktoré sa uskutočňujú vo fáze (výroby) výsadby kvetinových cibuliek,( 9 ) keď ešte nie sú hotovým výrobkom. Grécka vláda a Komisia sa stotožňujú s týmto názorom. Holandská vláda na pojednávaní pripustila, že fáza výsadby striktne vzaté nespadá do rámca pojmu „uvádzanie do obehu“. Napriek tomu trvala na tom, že smernica 98/56 stanovuje pravidlá uplatniteľné na fázu výsadby.
36. Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd tým, že vo svojej štvrtej otázke a vo svojom odôvodnení uvádza odôvodnenia 10 a 18 smernice 98/56, žiada o objasnenie miery harmonizácie stanovenej touto smernicou, ako aj právomoci, ktorú si členské štáty ponechali na reguláciu oblasti množiteľského materiálu okrasných rastlín.
37. Z toho teda vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 a článok 5 ods. 4 smernice 98/56 majú vykladať v tom zmysle, že bránia opätovnej výsadbe materiálu, v prípade ktorého sa v štádiu na poraste zistilo, že nie je skutočne bez škodlivých organizmov a nákaz, bez ohľadu na to, či je výsledný množiteľský materiál určený na uvádzanie do obehu, ako je definované v článku 2 bode 3 tejto smernice.
38. V prípade zápornej odpovede na túto otázku sa predkladajúci vnútroštátny súd svojou štvrtou otázkou v podstate pýta, či sa má smernica 98/56 vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom zakázať opätovnú výsadbu materiálu, v prípade ktorého sa v štádiu na poraste zistilo, že nie je skutočne bez škodlivých organizmov a nákaz, bez ohľadu na to, či je výsledný množiteľský materiál určený na uvádzanie do obehu.
2. O prvej prejudiciálnej otázke
a) Úvodné ustanovenia smernice 98/56 sa zameriavajú na „uvádzanie do obehu“ množiteľského materiálu
39. Smernica 98/56 stanovuje požiadavky, ktoré musí spĺňať samotný množiteľský materiál (hlava III), dodávatelia množiteľského materiálu (hlava IV), ako aj predaj a označovanie množiteľského materiálu (hlava V).
40. Tieto požiadavky sa majú uplatňovať v danom rozsahu pôsobnosti. Podľa článku 1 ods. 1 smernice 98/56 (v rámci hlavy I s názvom „Predmet úpravy“) táto smernica platí pre uvádzanie množiteľského materiálu okrasných rastlín do obehu v Európskej únii.
41. „Uvádzanie do obehu“ je definované v článku 2 bode 3 smernice 98/56 ako „predaj alebo dodávky dodávateľa inej osobe. ‚Uvádzanie do obehu‘ [‚Predaj‘ – neoficiálny preklad ] zahŕňa držanie k dispozícii alebo na sklade, vystavovanie s cieľom predaja, ponúkanie na predaj“. Podobne podľa článku 2 bodu 2 tejto smernice „dodávateľ“ znamená „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa profesionálne zaoberá uvádzaním do obehu alebo dovozom rozmnožovacieho materiálu“.
42. Okrem toho podľa článku 3 ods. 1 smernice 98/56 dodávatelia môžu uvádzať množiteľský materiál do obehu len vtedy, ak spĺňa požiadavky ustanovené v tejto smernici.
43. Podľa môjho názoru zo spoločného výkladu týchto úvodných ustanovení vyplýva, že rozsah pôsobnosti smernice 98/56 je obmedzený na uvádzanie množiteľského materiálu do obehu, a tým vylučuje výrobu tohto materiálu.
44. Článok 5 ods. 4 smernice 98/56 však vyžaduje, aby sa množiteľský materiál kontroloval v štádiu na poraste, čo vyvoláva otázku, či sa v ňom stanovená požiadavka týkajúca sa fytosanitárneho stavu vzťahuje aj na fázu výroby.
45. Na zodpovedanie otázky, ktorú položil predkladajúci vnútroštátny súd, je teda potrebné preskúmať kontext, do ktorého uvedené ustanovenia patria, a ciele smernice 98/56. Prvky relevantné pre výklad ustanovení práva Únie môže poskytnúť aj história ich vzniku.( 10 )
b) Vývoj od smernice 91/682/EHS k smernici 98/56
46. Pokiaľ ide o genézu smernice 98/56, z jej odôvodnení 19 až 23 vyplýva, že jej cieľom je zjednodušiť režim zavedený jej predchodkyňou, smernicou 91/682/EHS( 11 ), a to objasnením osôb, ktoré sa majú riadiť týmto právnym režimom.( 12 )
47. Na tento účel sa definícia pojmu „dodávateľ“ zmenila tak, aby zahŕňala výrazne menej činností.( 13 ) Zatiaľ čo podľa článku 3 písm. c) smernice 91/682 táto definícia zahŕňala „rozmnožovanie, výrobu, uchovávanie a/alebo spracovanie a uvádzanie na trh“ množiteľského materiálu alebo okrasných rastlín, definícia stanovená v článku 2 bode 2 smernice 98/56 sa vzťahuje len na činnosti „uvádzania do obehu alebo dovozu“.
48. Musím však poukázať aj na to, že smernica 91/682 sa podľa svojho článku 1 ods. 1 uplatňovala na uvádzanie do obehu množiteľského materiálu okrasných rastlín a okrasných rastlín.
49. Aby bolo možné plne pochopiť, či bol rozsah pôsobnosti smernice 91/682 širší ako rozsah pôsobnosti smernice 98/56, je potrebné porovnať všeobecnú štruktúru oboch smerníc.
c) Všeobecná štruktúra smernice 91/682
50. Pokiaľ ide o všeobecnú štruktúru smernice 91/682, hneď na úvod by som chcel spresniť, že rovnako ako z článku 3 písm. c) tejto smernice týkajúceho sa definície pojmu „dodávateľ“, z viacerých ďalšie ustanovení tejto smernice vyplýva, že požiadavky v nej stanovené sa vzťahovali rovnako na fázu uvádzania do obehu, ako aj na fázu výroby.
51. Po prvé článok 5 ods. 1 smernice 91/682 stanovoval, že „členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu so štandardmi stanovenými v tejto smernici vo všetkých fázach výroby a uvádzania do obehu …“ [ neoficiálny preklad ].( 14 )
52. Po druhé článok 17 smernice 91/682 stanovoval, že „členské štáty zabezpečia úradnú kontrolu množiteľského materiálu a okrasných rastlín počas výroby a uvádzania do obehu aspoň náhodnou kontrolou s cieľom overiť súlad s požiadavkami a podmienkami tejto smernice“ [ neoficiálny preklad ].( 15 )
53. Po tretie a v každom prípade všetky ustanovenia smernice 91/682, ktoré stanovovali požiadavky týkajúce sa kvality a fytosanitárneho stavu množiteľského materiálu, boli určené „dodávateľom“, a teda vždy zahŕňali všetky činnosti uvedené v bode 47 vyššie.
54. To ma privádza k posúdeniu všeobecnej štruktúry smernice 98/56.
d) Všeobecná štruktúra smernice 98/56
55. Ako bolo uvedené vyššie, hlava III smernice 98/56, ktorá obsahuje články 3 až 5 tejto smernice, stanovuje požiadavky, ktoré musí spĺňať množiteľský materiál.
56. V tejto súvislosti je článok 3 ods. 1 smernice 98/56 všeobecným ustanovením, ktoré určuje dôsledok nesplnenia požiadaviek uvedených v hlave III, a to, že dodávatelia nesmú uvádzať množiteľský materiál do obehu. Odsek 2 uvedeného článku predstavuje odchýlku z jeho odseku 1, keďže stanovuje, že dodávatelia môžu uvádzať do obehu množiteľský materiál určený na účely uvedené v písmenách a) až c), aj keď tento množiteľský materiál nespĺňa tieto požiadavky.( 16 )
57. Články 4 a 5 smernice 98/56 sú základnými ustanoveniami, ktoré definujú požiadavky, ktoré musí spĺňať množiteľský materiál. Možno rozlíšiť dva súbory požiadaviek relevantných pre prejednávanú vec: (i) požiadavky vzťahujúce sa na všetok materiál stanovené v článku 4 a článku 5 ods. 1 a (ii) požiadavku vzťahujúcu sa na kvetinové cibuľky podľa článku 5 ods. 4. Toto ustanovenie budem vzhľadom na jeho relevantnosť pre prejednávanú vec analyzovať samostatne.
58. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť spĺňať príslušné podmienky stanovené v iných aktoch Únie( 17 ), musí teda všetok množiteľský materiál pri uvádzaní do obehu spĺňať požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 98/56, ktorého prvá zarážka vyžaduje, aby množiteľský materiál bol aspoň na základe vizuálnej kontroly skutočne bez akýchkoľvek škodlivých organizmov, ktoré poškodzujú kvalitu, alebo ich akýchkoľvek príznakov alebo symptómov, ktoré znižujú jeho užitočnosť.
59. V tejto súvislosti v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 98/56, ak materiál nie je na základe viditeľných príznakov alebo symptómov skutočne bez škodlivých organizmov, musí byť riadne ošetrený alebo, ak je to potrebné, odstránený.
60. V tomto kontexte holandská vláda v podstate vykladá článok 5 ods. 2 smernice 98/56 tak, že požiadavky stanovené v článku 5 tejto smernice sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je materiál určený na uvádzanie na obehu.
61. S týmto názorom nesúhlasím.
62. Po prvé, ako preukazuje podobné znenie použité v článku 5 ods. 1 prvej zarážke a v článku 5 ods. 2 smernice 98/56, tieto dve ustanovenia sa zaoberajú tou istou požiadavkou, pričom druhé z týchto ustanovení určuje konkrétny dôsledok nesplnenia požiadavky stanovenej v prvom z týchto ustanovení. Po druhé článok 5 ods. 2 tejto smernice nemožno vykladať nezávisle od jej článku 5 ods. 1 a článku 3 ods. 1, podľa ktorých sa požiadavky stanovené uvedenou smernicou uplatňujú len na množiteľský materiál pri uvádzaní do obehu .
63. Článok 5 ods. 2 smernice 98/56 tak v podstate ponúka alternatívu k zákazu uvádzania do obehu. Ak je materiál riadne ošetrený, možno ho naďalej uvádzať do obehu. Táto možnosť sa ponúka len v súvislosti s požiadavkou stanovenou v článku 5 ods. 1 prvej zarážke smernice 98/56, lebo tá je jedinou požiadavkou, ktorú možno splniť ošetrením množiteľského materiálu. Naproti tomu ostatné štyri zarážky článku 5 ods. 1 tejto smernice sa týkajú aspektov, ktoré nemožno úspešne ošetriť (ako sú nedostatky, alebo neuspokojivá životaschopnosť, rozmery, klíčivosť, alebo odrodová pravosť a čistota). Nesplnenie týchto požiadaviek preto môže viesť len k zákazu uvádzať tento materiál do obehu v súlade s článkom 3 ods. 1 tejto smernice.
64. Tento výklad potvrdzuje aj článok 7 ods. 2 smernice 98/56. Článok 7, ktorý sa nachádza v hlave IV upravujúcej požiadavky, ktoré musia spĺňať dodávatelia( 18 ), ukladá osobitné požiadavky dodávateľom, ktorí sa zaoberajú výrobou množiteľského materiálu. Konkrétne podľa jeho odseku 2, ak sa v priestoroch dodávateľa, ktorý sa zaoberá výrobou množiteľského materiálu, vyskytne škodlivý organizmus uvedený v nariadení 2016/2031( 19 ) alebo v akýchkoľvek opatreniach stanovených podľa článku 5 ods. 5 smernice 98/56, dodávateľ to musí oznámiť zodpovednému úradnému orgánu a musí vykonať všetky opatrenia stanovené týmto orgánom .
65. Článok 7 ods. 2 smernice 98/56 tak výslovne predpokladá prijatie opatrení na presadzovanie práva vo fáze výroby, ak nastanú okolnosti v ňom uvedené. Podľa môjho názoru mimo tohto rámca nemôže k takémuto presadzovaniu práva dochádzať. V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že BKD sa odvolávala na uplatnenie tohto ustanovenia.
66. Teraz posúdim hlavu V smernice 98/56, ktorá má názov „Predaj a označovanie množiteľského materiálu“. Tento názov by mohol vyvolávať dojem, že ostatné požiadavky, napríklad požiadavky uvedené v hlave III, ktoré musí spĺňať množiteľský materiál, sa uplatňujú aj na iné fázy. Nemyslím si však, že je to tak. Ustanovenia hlavy V v podstate vyžadujú, aby sa množiteľský materiál uvádzal do obehu v dávkach (článok 8 ods. 1), s odkazom na odrodu, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 9, a aby k nemu bola pripojená etiketa (článok 8 ods. 2). Požiadavky podľa hlavy III, ako aj podľa hlavy V sa teda týkajú aspektov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výrobku( 20 ) a uplatňujú sa vo fáze uvádzania do obehu. Jediný rozdiel spočíva v tom, že požiadavky podľa hlavy III súvisia s vnútornými vlastnosťami množiteľského materiálu, zatiaľ čo požiadavky podľa hlavy V súvisia s jeho vonkajšími vlastnosťami.
67. Napokon hlava VIII smernice 98/56 sa týka kontrolných opatrení a všeobecných ustanovení, pričom na účely prejednávanej veci sú osobitne relevantné jej články 12 a 13. Zatiaľ čo článok 12 sa týka kontrol na overenie súladu s požiadavkami tejto smernice, článok 13 sa zaoberá presadzovaním práva.
68. V tejto súvislosti podľa článku 12 ods. 1 smernice 98/56 členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia( 21 ) prijali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s požiadavkami tejto smernice. Na tento účel podľa druhej zarážky uvedeného ustanovenia zabezpečia najmä úradnú kontrolu množiteľského materiálu, aspoň pokiaľ ide o uvádzanie do obehu pre osoby, ktoré sa profesionálne zaoberajú výrobou alebo predajom okrasných rastlín alebo ich množiteľského materiálu.
69. Všetky zainteresované strany, ktoré sa zúčastňujú konania na Súdnom dvore, sa zamerali na výrazy „aspoň“ a „pokiaľ ide o uvádzanie do obehu“, pričom tvrdili, že kontroly sa môžu vykonávať aj vo fáze výroby. Hoci je tento výklad prijateľný, zdá sa mi, že dôraz by sa mal klásť na typ uvádzania do obehu, v súvislosti s ktorým sú kontroly povinné.( 22 )
70. Tento môj výklad potvrdzuje aj výklad článku 12 ods. 1 druhej zarážky v spojení s článkom 6 ods. 2 a článkom 8 ods. 3 a 4 smernice 98/56. Podľa uvedených ustanovení „uvádzanie množiteľského materiálu [do obehu pre] osob[y], ktoré sa profesionálne nezaoberajú výrobou alebo predajom okrasných rastlín alebo ich množiteľského materiálu“ je oslobodené od určitých požiadaviek, ktoré stanovuje uvedená smernica. Vyplýva z toho, že druhá zarážka článku 12 ods. 1 sa má posudzovať ako celok a nemá sa zameriavať na rozlišovanie medzi „uvádzaním do obehu“ a „výrobou“.
71. Rovnako, ak by rozsah pôsobnosti smernice 98/56 zahŕňal aj výrobu, kontroly v tejto fáze by neboli dobrovoľné.
72. Jedna vec je v každom prípade istá: zatiaľ čo článok 17 smernice 91/682 vyžadoval úradné kontroly počas výroby a uvádzania do obehu, smernica 98/56 odkazuje len na uvádzanie do obehu.( 23 )
73. Napokon článok 13 ods. 1 smernice 98/56 stanovuje všeobecné dôsledky nesplnenia požiadaviek tejto smernice, medzi ktoré patrí zabezpečenie, aby dodávateľ prijal vhodné nápravné opatrenia( 24 ), alebo, ak to nie je možné, zákaz uvádzania do obehu. Podľa článku 13 ods. 2, ak dodávateľ nespĺňa požiadavky tejto smernice, prijmú sa voči nemu primerané opatrenia za podmienok stanovených v článku 13 ods. 3.
74. Na záver možno konštatovať, že smernica 91/682 sa zrejme uplatňovala rovnako na fázu výroby, ako aj na fázu uvádzania do obehu. Naproti tomu smernica 98/56 sa zrejme uplatňuje len na fázu uvádzania do obehu, bez toho, aby bol dotknutý jej článok 7, ktorý sa výslovne vzťahuje na dodávateľov zaoberajúcich sa výrobou množiteľského materiálu.
75. Tento záver je však spochybnený článkom 5 ods. 4 smernice 98/56( 25 ), ktorý vyžaduje, aby sa kvetinové cibuľky kontrolovali v štádiu na poraste. Preto je potrebné objasniť rozsah pôsobnosti tohto konkrétneho právneho ustanovenia.
e) O rozsahu pôsobnosti článku 5 ods. 4 smernice 98/56
76. Z uvedených skutočností vyplýva, že iba dve ustanovenia smernice 98/56, konkrétne článok 7 a článok 5 ods. 4, zdá sa spochybňujú inak jednoznačný záver, že táto smernica sa uplatňuje len na uvádzanie množiteľského materiálu okrasných rastlín do obehu.
77. Pokiaľ ide o článok 7 smernice 98/56, jeho znenie je predsa len celkom jednoduché. V dôsledku toho sú požiadavky kladené na výrobcov jasne vymedzené. Naproti tomu článok 5 ods. 4 tejto smernice nie je úplne jasný ani pokiaľ ide o typ materiálu, na ktorý sa vzťahuje, ani pokiaľ ide o právne dôsledky nesplnenia požiadavky, ktorú stanovuje.
78. Treba pripomenúť, že podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktoré sa uplatňuje na kvetinové cibuľky, množiteľský materiál musí byť získaný priamo z materiálu, ktorý bol v štádiu na poraste skontrolovaný, skutočne bez akýchkoľvek škodlivých organizmov a nákaz, ich príznakov alebo symptómov.
79. Ako uviedla Komisia na pojednávaní, článok 5 ods. 4 smernice 98/56 odkazuje na dva typy materiálu, a to rodičovský (alebo zdrojový) materiál a výsledný množiteľský materiál. Na jednej strane sa totiž kontroly v štádiu na poraste a podmienky fytosanitárneho stavu týkajú rodičovského materiálu. Na druhej strane toto ustanovenie sa uplatňuje na výsledný množiteľský materiál pri jeho uvádzaní do obehu.
80. V podstate je to rodičovský materiál, ktorý sa musí skontrolovať v štádiu na poraste a musí byť skutočne bez akýchkoľvek škodlivých organizmov a nákaz, ich príznakov alebo symptómov, bez ohľadu na to, či tento rodičovský materiál bude uvedený do obehu, alebo nie. Naopak, v súlade so všeobecnou štruktúrou smernice 98/56, a najmä jej článkom 5 ods. 1, výsledný množiteľský materiál, ktorý je určený na uvádzanie do obehu , musí byť získaný z rodičovského materiálu spĺňajúceho túto podmienku fytosanitárneho stavu.
81. Z toho teda vyplýva, že rodičovský materiál, pri kontrole ktorého sa zistilo, že nie je skutočne bez akýchkoľvek škodlivých organizmov a nákaz, ich príznakov alebo symptómov, nemôže byť opätovne vysadený na účely výroby množiteľského materiálu, ktorý je určený na uvádzanie do obehu. Naproti tomu, ak výsledný množiteľský materiál nie je určený na uvádzanie do obehu, požiadavka stanovená v článku 5 ods. 4 smernice 98/56 sa naň nevzťahuje.
82. Tento výklad je v súlade najmä s výkladom článku 7 ods. 2 smernice 98/56, ktorý je uvedený v bodoch 64 a 65 vyššie. V tejto súvislosti chápem článok 7 ods. 2 tejto smernice ako osobitné ustanovenie vo vzťahu k článku 5 ods. 4 tejto smernice. Na jednej strane prvé z týchto ustanovení sa zaoberá najmä vysadeným materiálom napadnutým škodlivým organizmom uvedeným v nariadení 2016/2031, pričom v takom prípade musia dodávatelia vykonať všetky opatrenia stanovené zodpovedným úradným orgánom, a to bez ohľadu na to, či tento materiál bude opätovne vysadený na účely získania množiteľského materiálu určeného na uvádzanie do obehu. Na druhej strane článok 5 ods. 4 smernice 98/56 sa týka materiálu kontaminovaného akýmikoľvek „škodlivými organizmami a nákazami“, ktoré nie sú nevyhnutne uvedené v nariadení 2016/2031. V takom prípade sa nepočíta s nijakými opatreniami týkajúcimi sa kontaminovaného rodičovského materiálu, keďže toto právne ustanovenie sa nevzťahuje na rodičovský materiál, ale na výsledný množiteľský materiál, ako som uviedol v bode 79 vyššie.
83. Okrem toho výklad, ktorý navrhujem v bodoch 80 a 81 vyššie, nenarúša potrebný účinok smernice 98/56, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby kupujúci získali množiteľský materiál, ktorý je zdravý a má dobrú kvalitu.( 26 )
84. Smernica 98/56 totiž obsahuje mechanizmy na vysledovanie zdroja množiteľského materiálu, čím sa zabezpečí, že tento materiál je získaný zo zdravého rodičovského materiálu. Predovšetkým v súlade s jej článkom 6 dodávatelia musia byť registrovaní, pokiaľ ide o činnosti, ktoré vykonávajú.( 27 ) Okrem toho podľa článku 8 ods. 1 musia dodávatelia viesť záznamy o zložení a pôvode jednotlivých dávok. Podobne podľa článku 8 ods. 2 pri uvádzaní do obehu musí byť k množiteľskému materiálu pripojená etiketa alebo iný dokument, ktorý vyhotoví dodávateľ.( 28 )
85. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok Bundesminister für Gesundheit( 29 ), na ktorý odkazuje holandská vláda vo svojich písomných pripomienkach.
86. V danom návrhu na začatie prejudiciálneho konania bola Súdnemu dvoru položená otázka, či sa má článok 23 ods. 2 smernice 2014/40/EÚ( 30 ) v spojení s jej článkom 2 ods. 40 vykladať v tom zmysle, že povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa na trh neuvádzali tabakové výrobky, ktorých označovanie jednotkových balení porušuje požiadavky týkajúce sa prezentácie týchto výrobkov, sa obmedzuje na fázu ich dodania maloobchodnou predajňou spotrebiteľovi, a teda vylučuje dodanie týchto výrobkov veľkoobchodníkom do maloobchodnej predajne.
87. Podľa článku 23 ods. 2 smernice 2014/40 členské štáty zabezpečia, aby sa na trh neuvádzali tabakové a súvisiace výrobky, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou a s vykonávacími a delegovanými aktmi, ktoré sú v nej stanovené. Článok 2 bod 40 tejto smernice vymedzuje pojem „uvádzanie na trh“ ako sprístupnenie výrobkov bez ohľadu na miesto ich výroby spotrebiteľom, ktorí sa nachádzajú v Únii, odplatne alebo bezodplatne, a to aj predajom na diaľku.( 31 )
88. Súdny dvor na základe kontextuálneho a teleologického výkladu predmetných ustanovení smernice 2014/40 rozhodol, že povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa na trh neuvádzali tabakové výrobky, ktorých označovanie jednotkových balení porušuje požiadavky týkajúce sa prezentácie týchto výrobkov, sa neobmedzuje na fázu ich dodania maloobchodnou predajňou spotrebiteľovi.( 32 )
89. Uplatneniu tejto judikatúry v prejednávanej veci bráni viacero aspektov. Po prvé vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Bundesminister für Gesundheit, bolo presadzovanie požiadaviek smernice 2014/40 vo fáze veľkoobchodného predaja kľúčové pre zabránenie tomu, aby sa nevyhovujúce výrobky v konečnom dôsledku sprístupnili spotrebiteľom. V tejto súvislosti by bolo zbytočné presadzovať požiadavky uvedenej smernice len vo fáze dodania tabakových výrobkov maloobchodnou predajňou spotrebiteľom, keďže predchádzajúce fázy nevyhnutne vedú k uvedeniu na trh v zmysle uvedenej smernice.( 33 )
90. Naproti tomu, ako tvrdí žalobkyňa v prejednávanej veci, výsadba množiteľského materiálu okrasných rastlín nevyhnutne nevedie k uvádzaniu do obehu, keďže môže sledovať iné ciele, ako napríklad zabránenie zániku určitej odrody.( 34 ) Podľa môjho názoru tento rozdiel potvrdzuje znenie článku 23 ods. 2 smernice 2014/40 a článku 13 ods. 1 smernice 98/56. Prvé z týchto ustanovení je všeobecnejšou povinnosťou a jeho potrebný účinok si môže vyžadovať zásah na iných úrovniach dodávateľského reťazca, pričom druhé z týchto ustanovení je špecifickejšou a cielenou povinnosťou, ktorá sa obmedzuje na zákaz uvádzania do obehu. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 84 vyššie, potrebný účinok smernice 98/56 je zaručený mechanizmami vysledovateľnosti, ktoré zavádza.
91. Po druhé množiteľský materiál okrasných rastlín a tabak sú zásadne odlišné výrobky. V dôsledku toho smernica 2014/40 a smernica 98/56 sledujú odlišné ciele a riadia sa úplne odlišnou logikou. Tabakové výrobky nie sú bežné komodity a vzhľadom najmä na škodlivé účinky tabaku na ľudské zdravie by sa mal veľký význam pripisovať ochrane zdravia, predovšetkým zníženiu prevalencie fajčenia u mladých ľudí.( 35 ) Smernica 2014/40 bola teda prijatá na základe článku 114 ZFEÚ, pričom vychádza z vysokej úrovne ochrany zdravia. Tento aspekt zohral rozhodujúcu úlohu v odôvodnení Súdneho dvora.( 36 ) Naopak smernica 98/56 bola prijatá na základe vtedajšieho článku 43 ZES, ktorý sa týka sa spoločnej poľnohospodárskej politiky.( 37 )
92. Navrhujem preto odpovedať na prvú otázku tak, že článok 3 ods. 1 a článok 5 ods. 4 smernice 98/56 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia opätovnej výsadbe materiálu, v prípade ktorého sa v štádiu na poraste zistilo, že nie je skutočne bez škodlivých organizmov a nákaz, a to za predpokladu, že výsledný množiteľský materiál nie je určený na uvádzanie do obehu, ako je definované v článku 2 bode 3 tejto smernice.
3. O štvrtej prejudiciálnej otázke
93. Vzhľadom na mnou navrhovanú odpoveď na prvú otázku je ďalšou otázkou, ktorú treba preskúmať, či členské štáty môžu rozšíriť a náležite presadzovať požiadavku stanovenú v článku 5 ods. 4 smernice 98/56 aj na množiteľský materiál, ktorý nie je určený na uvádzanie do obehu.
94. Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné rozlišovať medzi mierou harmonizácie a oblasťou harmonizácie.
95. Pokiaľ ide o mieru harmonizácie, z článku 15 smernice 98/56 vyplýva, ako tvrdí Komisia, že táto smernica je opatrením maximálnej (alebo úplnej) harmonizácie, pokiaľ ide o uvádzanie množiteľského materiálu do obehu, čo znamená, že členské štáty sú povinné neukladať prísnejšie obmedzenia než tie, ktoré stanovuje smernica, pokiaľ ide o dodávateľa, kvalitu, fytosanitárny stav rastlín, označovanie a balenie.( 38 )
96. Použitá miera harmonizácie mi však neumožňuje odpovedať na otázku, či členské štáty môžu rozšíriť požiadavky smernice 98/56 na fázu výsadby. To závisí od toho, či normotvorca Únie pri prijímaní tejto smernice vyčerpal celú oblasť množiteľského materiálu okrasných rastlín.( 39 )
97. V tejto súvislosti z mnou navrhovanej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku nevyhnutne vyplýva, že smernica 98/56 nevyčerpala celú oblasť množiteľského materiálu okrasných rastlín, keďže zavedený režim sa týka len uvádzania tohto materiálu do obehu.( 40 )
98. Keď teda členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovujú požiadavky týkajúce sa fytosanitárneho stavu a kvality, ktoré musí spĺňať množiteľský materiál, ktorý nie je určený na uvádzanie na obehu, takéto požiadavky patria do právomocí členských štátov a nie sú upravené smernicou 98/56.( 41 )
99. Je však potrebné uviesť dve doplňujúce poznámky.
100. V prvom rade podľa ustálenej judikatúry členský štát nemôže uplatňovať vnútroštátne ustanovenia, ktoré môžu ohroziť dosiahnutie cieľov sledovaných smernicou a tým ju zbaviť účinku.( 42 ) Okrem toho vnútroštátne ustanovenia musia byť v súlade s požiadavkami, ktoré členským štátom ukladá právo Únie.( 43 )
101. V druhom rade okolnosti prejednávanej veci vykazujú určité podobnosti s okolnosťami, keď sa vnútroštátna právna úprava priamo a bezpodmienečne prispôsobí v riešeniach, ktoré stanovuje pre situácie, na ktoré sa nevzťahuje akt práva Únie, riešeniam prijatým týmto aktom. V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora existuje jasný záujem Európskej únie na tom, aby sa ustanovenia prevzaté z uvedeného aktu Únie vykladali jednotne. To totiž umožňuje vyhnúť sa budúcim výkladovým rozdielom a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s týmito situáciami a so situáciami, ktoré patria do pôsobnosti uvedených ustanovení. Za týchto okolností preto existuje jasný záujem na tom, aby Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnej otázke.( 44 )
102. Podľa môjho názoru z tejto judikatúry vyplýva, že keď sa členské štáty rozhodnú uplatňovať požiadavky týkajúce sa fytosanitárneho stavu a kvality, ktoré sú stanovené v smernici 98/56, na fázu výsadby, tieto požiadavky sa musia vykladať rovnako, ako keď sa uplatňujú na fázu uvádzania do obehu.
103. Navrhujem preto odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku tak, že členské štáty môžu zakázať opätovnú výsadbu materiálu, v prípade ktorého sa v štádiu na poraste zistilo, že nie je skutočne bez škodlivých organizmov a nákaz, bez ohľadu na to, či je výsledný množiteľský materiál určený na uvádzanie do obehu, a to za predpokladu, že táto právna úprava je v súlade s právom Únie.
B. O druhej a tretej prejudiciálnej otázke
104. Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má odchýlka stanovená v článku 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 vykladať v tom zmysle, že sa tiež uplatňuje na určité odrody kvetinových cibuliek určené na zachovanie genetickej rozmanitosti, aj keď neboli prijaté podrobné pravidlá pre uplatňovanie tohto ustanovenia podľa článku 3 ods. 3 tejto smernice.
1. O potrebe odpovedať na tieto otázky
105. Článok 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 sa uplatňuje len na situácie, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice. Cieľom tohto ustanovenia je totiž umožniť uvádzanie do obehu určitého množstva množiteľského materiálu napriek tomu, že nespĺňa príslušné požiadavky týkajúce sa fytosanitárneho stavu a kvality, pokiaľ má takéto uvádzanie do obehu prispieť k zachovaniu genetickej rozmanitosti.( 45 ) Inými slovami, tejto odchýlky sa možno dovolávať len v súvislosti s materiálom určeným na uvádzanie do obehu.
106. V mnou navrhovanej odpovedi na prvú otázku som dospel k záveru, že výsadba kvetinových cibuliek, ktoré nie sú určené na uvádzanie do obehu, nepatrí do pôsobnosti smernice 98/56. Ak by sa Súdny dvor stotožnil s touto navrhovanou odpoveďou, bolo by možné dospieť k záveru, že odpoveď na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku už nie je potrebná.
107. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však nevyplýva, že odpovede na tieto otázky sa požadujú len v prípade, ak Súdny dvor rozhodne, že výsadba kvetinových cibuliek patrí do pôsobnosti smernice 98/56.
108. Okrem toho v mnou navrhovanej odpovedi na štvrtú prejudiciálnu otázku som tiež dospel k záveru, že členské štáty môžu v zásade rozšíriť požiadavky stanovené v smernici 98/56 na fázu výsadby. Z rovnakých dôvodov, aké viedli k tomuto záveru, je potrebné dodať, že členské môžu na túto fázu tiež uplatniť odchýlku stanovenú v článku 3 ods. 2 písm. c) tejto smernice.
109. V dôsledku toho a vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 101 vyššie navrhujem, aby Súdny dvor v každom prípade odpovedal na druhú a tretiu otázku.
2. Analýza
110. Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či sa odchýlka stanovená v článku 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 môže uplatniť na zachovanie genetickej rozmanitosti nielen celého druhu, ale aj určitej odrody( 46 ), zdá sa, že nič v znení tohto ustanovenia nebráni tomuto uplatneniu. Naopak samotný odkaz na „zachovanie genetickej rozmanitosti“ bez uvedenia dodatočných špecifikácií alebo požiadaviek naznačuje, že by sa mal vykladať tak, že zahŕňa aj zachovanie odrody.
111. Tento výklad podporuje po prvé kontext, do ktorého článok 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 patrí. Záujem chrániť odrody, ako aj zabezpečiť ich pravosť a čistotu jasne vyplýva zo znenia článku 5 ods. 1 poslednej zarážky a článku 9 tejto smernice v spojení s jej odôvodnením 11.
112. Po druhé, hoci sa smernica 98/56 usiluje zabezpečiť kupujúcim získanie zdravého a kvalitného množiteľského materiálu, jej ciele sa zdajú byť širšie ako len zabezpečenie ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právnym základom, na ktorom bola táto smernica prijatá, bol terajší článok 43 ZFEÚ týkajúci sa spoločnej poľnohospodárskej politiky.
113. Po tretie vzhľadom na významnú škálu odrôd tulipánových cibuliek, z ktorých niektorým hrozí zánik, by výklad článku 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 v tom zmysle, že zahŕňa zachovanie genetickej rozmanitosti iba druhov a nie odrôd, zbavil odchýlku v ňom stanovenú jej potrebného účinku.
114. V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či sa článok 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 môže uplatňovať, aj keď neboli prijaté podrobné opatrenia podľa článku 3 ods. 3 tejto smernice, treba zohľadniť predovšetkým znenie tohto druhého ustanovenia.
115. V tomto kontexte článok 3 ods. 3 smernice 98/56 uvádza, že podrobné pravidlá pre uplatňovanie článku 3 ods. 2 „môžu“( 47 ) byť prijaté v súlade s komitologickým postupom stanoveným v článku 17 tejto smernice. Sloveso „môžu“ svedčí o tom, že prijatie takýchto podrobných pravidiel nie je povinné. Zdá sa, že normotvorca Únie ponechal na uvážení Komisie, či tieto pravidlá prijme.( 48 )
116. Ďalej treba pripomenúť, že konkrétny rozsah vykonania, ktoré vyžaduje smernica, je určený povahou jej ustanovení. V tejto súvislosti sa zdá, že článok 3 ods. 2 smernice 98/56 je dostatočne presný a bezpodmienečný na to, aby sa ho bolo možné dovolávať bez potreby spresnenia inými ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátneho práva.( 49 ) Toto ustanovenie totiž umožňuje dodávateľom uvádzať množiteľský materiál do obehu bez toho, aby spĺňal požiadavky stanovené touto smernicou, pod podmienkou, že tento materiál je určený na jeden z účelov vymenovaných v písmenách a) až c) tohto ustanovenia.( 50 ) Okrem toho, ako vyplýva zo samotného znenia článku 3 ods. 3 smernice 98/56, podrobné pravidlá, na ktoré odkazuje, majú za cieľ výlučne zabezpečiť správne a jednoduché uplatňovanie odchýlky stanovenej v článku 3 ods. 2 tejto smernice, a to bez toho, aby bola spochybnená bezpodmienečnosť tohto ustanovenia.( 51 )
117. Tento výklad podporuje aj porovnanie znenia článku 3 ods. 3 smernice 98/56 so znením iných ustanovení tejto smernice, ktoré vyžadujú prijatie pravidiel v súlade s článkom 17 tejto smernice. Ide o článok 8 ods. 3, článok 11 ods. 1 a článok 14 ods. 4 a 6 tejto smernice, kde je na rozdiel od článku 3 ods. 3 použité sloveso „musia“.( 52 )
118. Grécka a holandská vláda však tvrdia, že tento výklad je v rozpore s cieľmi smernice 98/56, lebo ohrozuje súlad s požiadavkami, ktoré sú v nej stanovené. Konkrétne potreba zabezpečiť kvalitu a zdravie množiteľského materiálu by si vyžadovala prinajmenšom zavedenie právnych predpisov prijatých na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, ktoré by upravovali umiestnenie materiálu, na ktorý sa vzťahuje odchýlka, ako aj opatrenia na jeho oddelenie od iného materiálu, ktorý podlieha požiadavkám podľa tejto smernice.
119. Pokiaľ ide o prijatie podrobných pravidiel na úrovni Únie, stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak zmysel ustanovenia práva Únie jednoznačne vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, Súdny dvor sa nemôže od tohto zmyslu odchýliť.( 53 ) Opakujem teda svoju pripomienku, že normotvorca Únie zrejme nepovažoval za potrebné prijať tieto pravidlá na úrovni Únie, pričom v tejto súvislosti uprednostnil ponechanie určitej miery voľnej úvahy Komisii.
120. Ak však členský štát usúdi, že na účely správneho vykonania článku 3 ods. 2 smernice 98/56 sú potrebné podrobné pravidlá, domnievam sa, že takéto pravidlá môže prijať.
121. V tomto kontexte treba po prvé pripomenúť, že ak akt Únie neobsahuje nijaké osobitné ustanovenie, jeho vykonanie prináleží predovšetkým členským štátom.( 54 ) V prejednávanej veci vzhľadom na fakultatívnu povahu prijatia podrobných pravidiel na úrovni Únie zastávam názor, že takéto pravidlá v zásade môžu byť prijaté na vnútroštátnej úrovni.
122. Po druhé pripomínam, že podrobné pravidlá na úrovni Únie sa majú prijať na základe komitologického postupu, ktorý je v podstate mechanizmom kontroly členských štátov nad výkonom vykonávacích právomocí Komisie (článok 291 ods. 3 ZFEÚ). To podľa môjho názoru svedčí o úmysle normotvorcu zabezpečiť zapojenie členských štátov za každých okolností.
123. Po tretie nezdá sa, že by prijatie podrobných pravidiel na vnútroštátnej úrovni a z toho vyplývajúca neexistencia jednotných postupov na úrovni Únie ohrozovali ciele smernice 98/56 alebo konkrétnejšie potrebný účinok odchýlky podľa článku 3 ods.2 písm. c) uvedenej smernice. Tento prístup totiž môže rešpektovať osobitné vnútroštátne požiadavky týkajúce sa zachovania genetickej rozmanitosti, ako je potreba získať status registrovaného konzervátora, aby sa mohol dovolávať uvedeného ustanovenia, ako uviedla grécka vláda, alebo požiadavky týkajúce sa umiestnenia s cieľom zmierniť riziko kontaminácie, ako uviedla holandská vláda.( 55 ) Prijaté podrobné pravidlá však nesmú nadmerne zaťažovať dodávateľov, ktorí sa zaoberajú zachovávaním genetickej rozmanitosti.
124. Po štvrté členský štát pri prijímaní podrobných pravidiel na účely vykonania článku 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 koná v súlade s článkom 4 ods. 3 druhým pododsekom ZEÚ, článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ a článkom 291 ods. 1 ZFEÚ.
125. Naopak členský štát, ktorý považuje podrobné pravidlá za potrebné na vykonanie článku 3 ods. 2 smernice 98/56, ale ešte takéto pravidlá neprijal, nemôže jednoducho odmietnuť na úkor jednotlivca uplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa tento článok preberá, z dôvodu neexistencie podrobných pravidiel na úrovni Únie. Ak by tak uvedený členský štát urobil, porušil by zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ.( 56 )
126. Navrhujem preto odpovedať na druhú a tretiu otázku tak, že odchýlka stanovená v článku 3 ods. 2 písm. c) smernice 98/56 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje tiež na určité odrody kvetinových cibuliek určené na zachovanie genetickej rozmanitosti, aj keď neboli prijaté podrobné pravidlá pre uplatňovanie tohto ustanovenia podľa článku 3 ods. 3 tejto smernice.
V. Návrh
127. S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskych veciach, Holandsko), takto:
1. Článok 3 ods. 1 a článok 5 ods. 4 smernice Rady 98/56/ES z 20. júla 1998 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín
sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia opätovnej výsadbe materiálu, v prípade ktorého sa v štádiu na poraste zistilo, že nie je skutočne bez škodlivých organizmov a nákaz, a to za predpokladu, že výsledný množiteľský materiál nie je určený na uvádzanie do obehu, ako je definované v článku 2 bode 3 tejto smernice.
2. Členské štáty môžu zakázať opätovnú výsadbu materiálu, v prípade ktorého sa v štádiu na poraste zistilo, že nie je skutočne bez škodlivých organizmov a nákaz, bez ohľadu na to, či je výsledný množiteľský materiál určený na uvádzanie do obehu, a to za predpokladu, že táto právna úprava je v súlade s právom Únie.
3. Článok 3 ods. 2 písm. c) a článok 3 ods. 3 smernice 98/56
sa majú vykladať v tom zmysle, že odchýlka stanovená v článku 3 ods. 2 písm. c) sa uplatňuje tiež na určité odrody kvetinových cibuliek určené na zachovanie genetickej rozmanitosti, aj keď neboli prijaté podrobné pravidlá pre uplatňovanie tohto ustanovenia podľa článku 3 ods. 3 tejto smernice.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 SCHIPPER, C.: Broken tulips: The beautiful curse, k dispozícii na https://amsterdamtulipmuseum.com/blogs/tulip‑facts/broken‑tulips‑the‑beautiful‑curse. Pokiaľ ide o podrobný opis histórie tulipánu, pozri DASH, M.: Tulipomania: The Story of the World’s Most Coveted Flower & the Extraordinary Passions it Aroused . New York: Three Rivers Press, 2000.
3 Smernica Rady z 20. júla 1998 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín (Ú. v. ES L 226, 1998, s. 16; Mim. vyd. 03/023, s. 363).
4 SCHIPPER, C.: poznámka pod čiarou 2, c. d., a SCHIPPER, C.: How dangerous is the Tulip breaking virus?, internetová stránka Amsterdam Tulip Museum, 25. októbra 2017, k dispozícii na https://amsterdamtulipmuseum.com/blogs/tulip‑facts/how‑dangerous‑is‑the‑tulip‑breaking‑ virus.
5 Smernica Rady z 21. decembra 1976 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny a rastlinné produkty do členských štátov [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 26, 1977, s. 20), zrušená a nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 2016, s. 4).
6 Predkladajúci vnútroštátny súd používa pojmy „kultivar“ a „odroda“ ako synonymá. V týchto návrhoch budem odkazovať len na „odrodu“.
7 Rozsudky z 20. marca 1986, Tissier (35/85, EU:C:1986:143, bod 9), a z 26. marca 2026, Isergartler (C‑618/24, EU:C:2026:251, bod 24 a citovaná judikatúra).
8 Rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond (83/78, EU:C:1978:214, bod 26), a z 26. marca 2026, Isergartler (C‑618/24, EU:C:2026:251, bod 25 a citovaná judikatúra).
9 Pre jednoduchosť budem používať výrazy „výroba“ a „výsadba“ ako synonymá.
10 Rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 50 a citovaná judikatúra), a z 26. marca 2026, Gonrieh (C‑819/25 PPU, EU:C:2026:252, bod 47 a citovaná judikatúra).
11 Smernica Rady z 19. decembra 1991 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín a s okrasnými rastlinami [ neoficiálny preklad ] Ú. v. ES L 376, 1991, s. 21).
12 Pozri odôvodnenie 22 smernice 98/56.
13 Pozri Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu ‑ Iniciatíva SLIM [KOM (1996) 559 v konečnom znení], správa Komisie týkajúca sa SLIM Pilot Project, s. 7 a príloha 1D, s. 11.
14 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
15 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
16 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 29. septembra 2021, Società agricola Vivai Maiorana a i./Komisia (T‑116/20, EU:T:2021:632, body 104 a 106).
17 Príslušné podmienky fytosanitárneho stavu podľa nariadenia 2016/2031 (pozri článok 4 smernice 98/56, ako aj bod 10 a poznámku pod čiarou 5 vyššie) a požiadavky vyplývajúce z nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 1997, s. 1; Mim. vyd. 15/003, s. 136) a smernice Európskeho Parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 1994, s. 10; Mim. vyd. 13/013, s. 349) (pozri článok 5 ods. 1 smernice 98/56 v spojení s článkom 1 ods. 1 druhou vetou tejto smernice).
18 Ako sú definovaní v článku 2 bode 2 smernice 98/56.
19 Pozri bod 10 a poznámku pod čiarou 5 vyššie.
20 Pozri analogicky rozsudok z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard (C‑267/91 a C‑268/91, EU:C:1993:905, bod 15), kde sa nerozlišuje medzi požiadavkami týkajúcimi sa označenia, tvaru, veľkosti, hmotnosti, zloženia, prezentácie, označovania etiketou alebo balenia.
21 Pozri správu Komisie Rade z 23. decembra 2002 o výsledkoch uplatňovania článku 12 smernice Rady 98/56/ES z 20. júla 1998 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín [KOM(2002) 761 v konečnom znení] (ďalej len „správa Komisie z 23. decembra 2002“), s. 2, v ktorej sa zdôrazňuje, že pojem „dodávateľ“ označuje osoby, ktoré sa profesionálne zaoberajú uvádzaním do obehu alebo dovozom množiteľského materiálu.
22 Pozri v rovnakom zmysle správu Komisie z 23. decembra 2002, s. 4.
23 Pozri bod 52 vyššie.
24 Medzi príklady nápravných opatrení patrí riadne ošetrenie, vhodné označovanie alebo neuvedenie odrôd, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 9 smernice 98/56.
25 Smernica 91/682 toto ustanovenie neobsahovala.
26 Odôvodnenie 3 smernice 98/56.
27 Pozri prílohu k správe Komisie z 23. decembra 2002, s. 8.
28 Pozri v tejto súvislosti smernicu Komisie 1999/66/ES z 28. júna 1999 stanovujúcu požiadavky týkajúce sa označenia alebo inej dokumentácie, ktorú vyhotovuje dodávateľ podľa smernice 98/56 (Ú. v. ES L 164, 1999, s. 76; Mim. vyd. 03/025, s. 450) – na základe požadovaných informácií na etikete by tak malo byť možné vysledovať rodičovský materiál. Pozri v rovnakom zmysle tiež správu Komisie z 23. decembra 2002, s. 4.
29 Rozsudok z 15. mája 2025 (C‑717/23, ďalej len „rozsudok Bundesminister für Gesundheit“, EU:C:2025:351).
30 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 1).
31 Rozsudok Bundesminister für Gesundheit (bod 34).
32 Rozsudok Bundesminister für Gesundheit (bod 52).
33 Pozri rozsudok Bundesminister für Gesundheit (bod 51) a návrhy, ktoré som predniesol v danej veci (EU:C:2025:29, bod 70).
34 Pozri bod 26 vyššie.
35 Odôvodnenie 8 smernice 2014/40.
36 Rozsudok Bundesminister für Gesundheit (body 49 až 51).
37 Toto ustanovenie bolo neskôr prečíslované na článok 37 ZES. V súčasnosti zodpovedá článku 43 ZFEÚ.
38 Pozri analogicky rozsudok z 5. apríla 1979, Ratti (148/78, EU:C:1979:110, body 26 a 27). V právnej literatúre pozri BARNARD, C.: The Substantive Law of the EU: The Four Freedoms . 7th ed. Oxford: Oxford University Press, 2022, s. 581, a SLOT, P. J.: Harmonisation. In: European Law Review . 1996, roč. 21, č. 5, s. 378 – 387, s. 382 a 383.
39 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2026, Almirall (C‑589/24, EU:C:2026:217, bod 41). V literatúre pozri SLOT, P. J.: poznámka pod čiarou 37, c. d., s. 388, a WEATHERHILL, S.: Maximum versus minimum harmonisation: Choosing between unity and diversity in the search for the soul of the internal market. In: N. N.Shuibhne, L. W. Gormley (ed.), From Single Market to Economic Union: Essays in Memory of John A. Usher .. Oxford: Oxford University Press, 2012, s. 192.
40 Pozri analogicky rozsudky z 5. októbra 1994, Centre d‘insémination de la Crespelle (C‑323/93, EU:C:1994:368, body 34 a 35), a zo 4. októbra 2024, AFAÏA (C‑228/23, EU:C:2024:829, bod 71).
41 Pozri analogicky rozsudok z 19. marca 2026, Almirall (C‑589/24, EU:C:2026:217, bod 40 a citovaná judikatúra).
42 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT (C‑609/17 a C‑610/17, EU:C:2019:981, bod 51 a citovaná judikatúra), a návrhy, ktoré som predniesol vo veci Almirall (C‑589/24, EU:C:2025:776, bod 60 a citovaná judikatúra).
43 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 1979, Denkavit Futtermitel (251/78, EU:C:1979:252, body 14 až 20), a z 10. júla 1984, Campus Oil a i. (72/83, EU:C:1984:256, body 27 až 31), ako aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Almirall (C‑589/24, EU:C:2025:776, bod 60 a citovaná judikatúra).
44 Rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi (C‑297/88 a C‑197/89, EU:C:1990:360, body 36 a 37), a z 5. marca 2026, AESTE (C‑210/24, EU:C:2026:145, bod 33 a citovaná judikatúra).
45 Pozri bod 56 vyššie, najmä odkaz na rozsudok z 29. septembra 2021, Società agricola Vivai Maiorana a i./Komisia (T‑116/20, EU:T:2021:632, body 104 a 106).
46 Pozri bod 26 vyššie. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobkyňa sa usiluje zachovať genetickú rozmanitosť dotknutých odrôd ako takých, teda bez prítomnosti TBV.
47 „Können“ v nemeckej verzii, „podrán“ v španielskej verzii, „peuvent“ vo francúzskej verzii, „possono“ v talianskej verzii, „można“ v poľskej verzii a „podem“ v portugalskej verzii.
48 Pozri a contrario rozsudok zo 16. decembra 2015, Švédsko/Komisia (T‑521/14, EU:T:2015:976, body 50, 52, 53, a 70).
49 Rozsudok zo 16. decembra 2015, Švédsko/Komisia (T‑521/14, EU:T:2015:976, bod 53).
50 Pokiaľ ide o presnú povahu článku 3 ods. 2 smernice 98/56, pozri analogicky rozsudok z 19. januára 1982, Becker (8/81, EU:C:1982:7, bod 27).
51 Pozri analogicky rozsudok z 19. januára 1982, Becker (8/81, EU:C:1982:7, body 32 a 33).
52 „Devem“ v portugalskej verzii článku 8 ods. 3 smernice 98/56. V portugalskej verzii zostávajúcich dvoch uvedených ustanovení, ako aj v nemeckej, španielskej, talianskej, francúzskej a poľskej verzii všetkých troch uvedených ustanovení sú použité výrazy, z ktorých vyplýva povinnosť konať.
53 Rozsudok z 29. júla 2024, HDI Global a MS Amlin Insurance (C‑771/22 a C‑45/23, EU:C:2024:644, bod 56 a citovaná judikatúra).
54 Rozsudok z 23. novembra 1995, Nutral/Komisia (C‑476/93 P, EU:C:1995:401, bod 14). V právnej literatúre pozri LENAERTS, K. a VAN NUFFEL, P.: EU Constitutional Law . Oxford: Oxford University Press, 2021, s. 565.
55 Pozri bod 118 vyššie.
56 Pozri rozsudok z 19. januára 1982, Becker (8/81, EU:C:1982:7, bod 33). Pozri analogicky rozsudky z 5. apríla 1979, Ratti (148/78, EU:C:1979:110, bod 22), a z 3. septembra 2014, GMAC UK (C‑589/12, EU:C:2014:2131, bod 39 a citovaná judikatúra).