C-36/25

Energia Customer Solutions Limited,

Wind Generation Ireland Limited,

Holyford Windfarm Limited,

Cornavarrow Windfarm Limited,

Eshmore Limited,

GR Wind Farms 1 Limited,

Sigatoka Limited,

Glanaruddery Windfarms Limited,

Glencarbry Windfarm Limited,

Gortahile Windfarm Limited,

Killala Community Windfarm Designated Activity Company,

Kill Hills Windfarm Limited,

Tullynamoyle Wind Farm II Limited

proti

The Commission for Regulation of Utilities

za účasti:

Eirgrid PLC,

The Attorney General

B. Smernica (EÚ) 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou

III. Skutkový stav, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

IV. Právne posúdenie

A. Pôsobnosť článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 (otázka 1)

1. Úvodné poznámky

2. Kritériá a fungovanie kompenzačného mechanizmu upraveného v článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 [otázka 1 písm. a)]

1. Odlíšenie kritérií priameho účinku od priamej uplatniteľnosti

2. Splnenie kritérií priameho účinku

3. Predbežný záver

C. Iné prostriedky nápravy (otázka 3)

D. Zvyšné otázky (otázka 4)

1. Možno odložiť splnenie nároku na finančnú kompenzáciu? [otázka 4 písm. a) a b)]

1. Vnútorný trh s elektrinou liberalizovaný a harmonizovaný okrem iného nariadením (EÚ) 2019/943( 2 ) a smernicou (EÚ) 2019/944( 3 ) je v zásade založený na trhových pravidlách( 4 ). Zároveň však podporuje udržateľnú a dekarbonizovanú výrobu elektriny( 5 ), a preto sa v zásade uprednostňujú dodávky elektriny od výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „prednostný dispečing“). Zložité fungovanie trhov s elektrinou si však z dôvodov riadenia odberu a bezpečnosti sústavy niekedy vyžaduje aj netrhové zásahy prevádzkovateľov sústav, ako je zostupný redispečing, ktorý je predmetom sporu v tomto prípade. Taký redispečing má za následok, že dotknutý výrobca energie z obnoviteľných zdrojov – napríklad z veternej energie – dočasne nemôže dodať množstvo elektriny, ktoré vyrobil alebo by mohol vyrobiť, do sústavy a za to získa nárok na finančnú kompenzáciu voči prevádzkovateľovi sústavy. Zodpovedajúci nárok však vznikne aj vtedy, keď prevádzkovateľ sústavy nariadi vzostupný redispečing, teda uloží dotknutému výrobcovi, aby vyrobil a dodal do sústavy viac elektriny, ako by to urobil za trhových podmienok.

2. V konaní vo veci samej, v ktorom bol podaný prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, je sporné uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel a pravidiel stanovených v práve Únie, ktoré sa týkajú výpočtu finančnej kompenzácie za netrhový zostupný redispečing. Súdny dvor má preto po prvý raz príležitosť vyjadriť sa ku komplexným kritériám nároku na finančnú kompenzáciu stanoveného pre tento prípad, ktoré určuje právo Únie.

5. Článok 12 nariadenia 2019/943 upravuje dispečing výrobných kapacít a riadenie odberu. Podľa odseku 1, „ak nie je v odsekoch 2 až 6 stanovené inak, musia byť dispečing zariadení na výrobu elektriny a riadenie odberu nediskriminačné, transparentné a trhovo orientované“. Odseky 2 až 6 upravujú „prednostný dispečing“ pre zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.( 7 ) Podľa odseku 2 bez toho, aby boli dotknuté články 107, 108 a 109 ZFEÚ, členské štáty „zabezpečia, aby pri nasadzovaní zariadení vyrábajúcich elektrinu prevádzkovatelia sústav uprednostnili zariadenia na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, v rozsahu umožňujúcom bezpečnú prevádzku vnútroštátnej elektrizačnej sústavy, na základe transparentných a nediskriminačných kritérií, a ak takéto zariadeni[e] na výrobu elektriny [okrem iného]… má inštalovaný elektrický výkon menší než 400 kW“. Podľa odseku 4 to môžu členské štáty stanoviť aj pre zariadenia na výrobu elektriny, ktoré využívajú vysoko účinnú kogeneráciu, s rovnakým elektrickým výkonom. Podľa odseku 6 zariadenia na výrobu elektriny využívajúce obnoviteľné zdroje energie alebo vysoko účinnú kogeneráciu, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 4. júlom 2019 – a pri uvedení do prevádzky a podliehali prednostnému dispečingu podľa článku 15 ods. 5 smernice 2012/27/EÚ( 8 ) alebo článku 16 ods. 2 smernice 2009/28/ES( 9 ) – majú naďalej výhody z prednostného dispečingu.

6. V článku 13 nariadenia 2019/943, nazvanom „Redispečing“, sa okrem iného uvádza:

„1. Redispečing výroby a redispečing riadenia odberu sa musí zakladať na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách. Musí byť otvorený pre všetky technológie výroby, všetky uskladňovania energie a všetky riadenia odberu vrátane nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, pokiaľ to nie je technicky nerealizovateľné.

…

5. Pod podmienkou splnenia požiadaviek súvisiacich so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti elektrizačnej sústavy, ktoré sú založené na transparentných a nediskriminačných kritériách stanovených regulačnými orgánmi, musia prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav:

a) zaručiť schopnosť prenosových sústav a distribučných sústav prenášať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kogeneráciou pri čo najmenšom možnom redispečingu…;

b) prijať vhodné sieťové a trhové prevádzkové opatrenia s cieľom minimalizovať zostupný redispečing elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo z vysoko účinnej kogenerácie;

…

6. Ak sa používa netrhový zostupný redispečing, uplatňujú sa tieto zásady:

a) dodatočné prevádzkové náklady spôsobené redispečingom, ako sú dodatočné náklady na palivo v prípade vzostupného redispečingu alebo zabezpečenie záložného tepla v prípade zostupného redispečingu zariadení na výrobu elektriny využívajúcich vysoko účinnú kogeneráciu;

b) čisté príjmy z predaja elektrickej energie na dennom trhu, ktorú by zariadenie na výrobu elektriny, uskladňovanie energie alebo riadenie odberu energie vyrobilo, ak by nebol požadovaný redispečing; ak sa zariadeniam na výrobu energie, uskladňovanie energie a riadenie odberu energie poskytuje finančná podpora na základe objemu vyrobenej alebo spotrebovanej elektrickej energie, finančná podpora, ktorá by sa prijala bez požadovaného redispečingu sa považuje za súčasť čistých príjmov.“

7. Článok 19a nariadenia 2019/943 upravuje podporu „zmlúv o nákupe elektriny“.

8. Článok 19d tohto nariadenia upravuje „systémy priamej podpory cien pre investície vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv“ do novej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

B. Smernica (EÚ) 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou

9. Článok 59 smernice 2019/944 upravuje povinnosti a právomoci regulačných orgánov. Podľa ods. 1 písm. a) má regulačný orgán právomoc „v súlade s transparentnými kritériami stanovovať alebo schvaľovať prenosové alebo distribučné tarify alebo ich metodiky, alebo oboje“.

12. SEMC schválil 22. marca 2022 na základe článku 59 smernice 2019/944 „dokument o rozhodnutí o dispečingu, redispečingu a kompenzácii podľa nariadenia (EÚ) 2019/943“ (SEM‑22‑009) [Decision Paper on Dispatch, Redispatch and Compensation Pursuant to Regulation (EU) 2019/943 (ďalej len „sporné rozhodnutie“)]. Na účely prebratia požiadaviek stanovených okrem iného v článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 a poskytnutia finančnej kompenzácie pre zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v prípade netrhového redispečingu sporné rozhodnutie stanovuje nasledujúce zásady:( 10 )

„a) v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie uvedených do prevádzky po 4. júli 2019 by sa kompenzácia založená na vyššej z hodnôt ex ante príjmov zariadenia alebo ušlej podpory nemala považovať za ‚neopodstatnene vysokú‘, pokiaľ neexistuje presvedčivý dôvod na konštatovanie opaku.

Akákoľvek ušlá podpora pre takéto zariadenia by mala vo všeobecnosti pochádzať z konkurenčne orientovaných podporných programov založených na aukciách, v prípade ktorých ponuky odrážajú trhové príjmy, vrátane tých, ktoré boli zavedené článkom 13 ods. 7;

b) v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie uvedených do prevádzky pred 4. júlom 2019 by sa kompenzácia založená na vyššej z hodnôt ex ante príjmov zariadenia alebo ušlej podpory mala považovať za ‚neopodstatnene vysokú‘, pokiaľ neexistuje presvedčivý dôvod na konštatovanie opaku.

Akákoľvek ušlá podpora pre takéto zariadenia by mala vo všeobecnosti pochádzať z programov, v prípade ktorých je podpora založená na priemerných nákladoch na elektrinu z rôznych obnoviteľných zdrojov energie.“

15. Supreme Court (Najvyšší súd) ako predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o odvolaní, má pochybnosti o výklade článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 a kladie si otázku, či je toto ustanovenie priamo uplatniteľné. Poukazuje na to, že sporné rozhodnutie okrem iného vylučuje nárok tzv. výrobcov de minimis , ktorí sa nezúčastňujú na trhu ex ante – t. j. na obchodovaní s elektrinou pre nasledujúci deň –, na finančnú kompenzáciu. Navyše zdôrazňuje veľký ekonomický význam finančnej podpory výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, okrem iného prostredníctvom podpory zmlúv o nákupe elektriny (Corporate Power Purchase Agreements, ďalej len „CPPA“).( 11 ) Týmito zmluvami sa odberatelia zaväzujú nakupovať elektrinu za dohodnutú cenu (ďalej len „realizačná cena“), ktorá môže byť z niekedy vyššia alebo nižšia než trhová cena. Takéto CPPA majú vo všeobecnosti formu rozdielových zmlúv, pričom ak je trhová cena vyššia než realizačná cena, výrobca elektriny doplatí rozdiel kupujúcemu, a ak je trhová referenčná cena nižšia, kupujúci doplatí rozdiel výrobcovi. CRU zastáva názor, že nárok výrobcu na realizačnú cenu, ktorá presahuje trhovú cenu, však nepatrí do pôsobnosti článku 13 ods. 7 písm. b) 2019/943, a teda nemusí byť predmetom kompenzácie v prípade zostupného redispečingu.

16. Supreme Court (Najvyšší súd) prerušil konanie a podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ požiadal Súdny dvor, aby odpovedal na nasledujúce otázky:

1. a) Vyžaduje článok 13 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/943, aby výrobcovia s pevným prístupom, voči ktorým prevádzkovateľ sústavy uplatní zostupný dispečing, dostali úplnú kompenzáciu za príjmy stratené v dôsledku redispečingu (vrátane akejkoľvek ušlej finančnej podpory) tak, aby sa výrobca dostal do rovnakej finančnej situácie, v akej by sa nachádzal, keby redispečingu nepodliehal, a aby mu preto bola prípadná možnosť redispečingu ľahostajná?

4. Pokiaľ ide o správny význam a účinok článku 13 ods. 7:

a) Mohol národný regulačný orgán (NRO) so zreteľom na ustanovenia článku 71 nariadenia 2019943 prijať vykonávacie opatrenie, ktorým sa platba kompenzácie podľa článku 13 ods. 7 odložila na rok 2024?

b) Mohol NRO prijať vykonávacie opatrenie, ktorým odložil rozhodnutie o tom, či (a ak áno, tak v akom rozsahu) by sa mala vyplatiť kompenzácia podľa článku 13 ods. 7 za ušlú finančnú podporu?

c) Umožňuje článok 13 ods. 7 prijať vykonávacie opatrenie, ktoré i) obmedzuje kompenzáciu na výrobcov, ktorí sa zúčastňujú na ex ante (dennom) trhu, čím vylučuje výrobcov de minimis z kompenzácie v prípade redispečingu, a/alebo ii) stanovuje platbu kompenzácie dodávateľom elektriny, ktorí môžu byť sprostredkovateľmi, a nie výrobcami, na ktorých sa redispečing uplatňuje?

d) V prípade, že výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorý je zmluvnou stranou podnikovej zmluvy o nákupe energie (CPPA), je vystavený zostupnému redispečingu, musí kompenzácia splatná podľa článku 13 ods. 7 zahŕňať náhradu za stratu akýchkoľvek platieb, ktoré by boli splatné podľa zmluvy CPPA (v prípade, že by výrobca nepodliehal redispečingu) z dôvodu, že zmluvná realizačná cena prevyšuje príslušnú trhovú cenu, alebo takéto platby predstavujú formu finančnej podpory, ktorá nepatrí do pôsobnosti článku 13 ods. 7 písm. b)?

17. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 9. apríla 2025 bola žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu o prejednanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v zrýchlenom konaní podľa článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora zamietnutá.

21. Medzi účastníkmi konania je predovšetkým sporné, či článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 v prípade netrhového – v tomto prípade zostupného – redispečingu priznáva výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov nárok na „úplnú“ finančnú kompenzáciu voči prevádzkovateľovi sústavy. Tým sa myslí kompenzácia, ktorá zabezpečí, aby sa títo výrobcovia nachádzali v takej ekonomickej situácii, ako keby k redispečingu nedošlo a mohli by dodať elektrinu, ktorú vyrobili, a dostať za ňu platbu za platných trhových podmienok a pravidiel (ako aj s prihliadnutím na prednostný dispečing, ktorý sa na nich vzťahuje).

22. Účastníci konania sa zhodujú na tom, že mechanizmus kompenzácie za netrhový zostupný redispečing podľa článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 je založený na hypotetickom alebo kontrafaktuálnom posúdení. To vyplýva predovšetkým z článku 13 ods. 7 písm. b), podľa ktorého sa má kompenzácia určiť okrem iného na základe „čist[ých] príjm[ov] z predaja elektrickej energie na dennom trhu“, ktoré by dotknutý výrobca dosiahol, „ ak by nebol požadovaný redispečing “. V prípade takého redispečingu sa teda ekonomická situácia, ktorá v dôsledku neho vznikla, má porovnať s ekonomickou situáciou, ktorá by existovala, ak by množstvo elektrickej energie, ktorého sa týka redispečing, dodalo do sústavy a mohlo predať na dennom trhu.

23. Preto je potrebné podrobnejšie preskúmať kritériá, ktoré sa majú použiť v rámci tohto porovnávacieho posúdenia. Predkladajúci vnútroštátny súd sa v tejto súvislosti pýta najmä na rozsah slovného spojenia „neopodstatnene nízk[a] alebo neopodstatnene vysok[á] kompenzáci[a]“ uvedeného v článku 13 ods. 7 druhej vete nariadenia 2019/943 [otázka 1 písm. b)].

a) Doslovný výklad

27. Podľa článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 sa v prípade, ak sa používa netrhový redispečing, musí poskytnúť minimálna finančná kompenzácia („sa musí prinajmenšom rovnať“). Na výpočet tejto kompenzácie sú v tomto ustanovení uvedené dve rôzne metódy výpočtu (primárna, resp. sekundárna), ktoré sa v zásade uplatnia tak na vzostupný, ako aj na zostupný redispečing.( 16 )

28. Tieto dve metódy výpočtu majú spoločné to, že sú založené na dvoch variabilných parametroch, a to po prvé na výške „dodatočn[ých] prevádzkov[ých] náklad[ov]“ spôsobených redispečingom [písmeno a)] a po druhé na „čist[ých] príjm[och] z predaja elektrickej energie na dennom trhu“, ktoré by výrobca dosiahol, „ak by nebol požadovaný redispečing“ [písmeno b)]. Pojem ušlé „čisté príjmy“ nie je v nariadení 2019/943 bližšie vymedzený. Preto sa musí najprv použiť všeobecné chápanie tohto pojmu, podľa ktorého „čisté“ príjmy na rozdiel od „hrubých príjmov“ predstavujú príjmy po odpočítaní nákladov a poplatkov.( 17 )

29. Podľa – primárnej – prvej metódy výpočtu sa má kompenzácia vypočítať na základe vyššej z dvoch súm uvedených v písmenách a) a b) („sa musí… rovnať tomu z nasledujúcich prvkov, ktorý má vyššiu hodnotu“).

30. Len v prípade, ak má táto metóda za následok „neopodstatnene nízku alebo neopodstatnene vysokú kompenzáciu“, treba v rámci druhej metódy výpočtu navzájom skombinovať sumy uvedené v písmenách a) a b) („ich kombinácii“).( 18 ) Pojem „kombinácia“ tiež nie je v nariadení 2019/943 bližšie spresnený. Mohol by sa chápať v zmysle priemeru alebo aritmetického priemeru oboch súm zistených v rámci prvej metódy výpočtu [podľa písmen a) a b)]. Nemusí to však byť tak. Tento pojem by mohol vzťahovať aj na súčet oboch súm. V každom prípade je potrebné nejakým spôsobom uviesť (dodatočné) prevádzkové náklady a ušlé (hypotetické) čisté príjmy do vzájomnej súvislosti. To naznačuje, že prevádzkovateľ sústavy má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o to, ako sa tieto dve sumy skombinujú.

34. Preto už (aritmetická) prvá metóda výpočtu nemôže v každom prípade zabezpečiť „úplnú“ finančnú kompenzáciu, akú presadzujú odporcovia v odvolacom konaní.

35. To platí tým skôr v rámci druhej metódy výpočtu. Táto metóda stanovuje možnosť upraviť výšku kompenzácie buď smerom nahor, alebo smerom nadol, ak prevádzkovateľ sústavy považuje túto sumu za „neopodstatnene“ nízku alebo vysokú. „Kombinácia“ oboch súm podľa písmen a) a b) pritom tvorí iba východisko na určenie finančnej kompenzácie. V súvislosti so slovným spojením „neopodstatnene nízk[a] alebo neopodstatnene vysok[á] kompenzáci[a]“, ktoré má za následok, že sa vôbec uplatní druhá metóda výpočtu, navyše vyplýva, že toto slovné spojenie si vyžaduje hodnotiace posúdenie. Má totiž – opačne povedané – umožniť dosiahnuť kompenzáciu, ktorá je z hľadiska výšky „opodstatnená“, teda primeraná .( 19 )

36. Druhá metóda výpočtu je preto pomocnou konštrukciou na určenie (hypotetickej) ekonomickej situácie bez nariadeného redispečingu. To je zrejmé aj v prípade vzostupného redispečingu – ktorý v tomto prípade nie je predmetom sporu. Hoci zvýšenie množstva elektriny dodávanej do sústavy, ktoré je s tým spojené, v zásade poskytuje dotknutému výrobcovi elektriny dodatočné príjmy, v článku 13 ods. 7 písm. a) nariadenia 2019/943 sa aj v tomto prípade uznáva, že môžu vzniknúť dodatočné prevádzkové náklady, napr. náklady na palivo, ktoré prípadne prevyšujú alebo neprimerane obmedzujú tieto príjmy( 20 ).

38. „Nárok na finančnú kompenzáciu“ upravený v článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 logicky nie je bližšie spresnený pojmom „úplný“ („full compensation“).( 21 ) V tejto súvislosti sa tiež nehovorí o záruke minimálneho príjmu , ale len o minimálnej kompenzácii (bod 27 vyššie).( 22 ) Na rozdiel od názoru odporcov v odvolacom konaní naopak normotvorca Únie – o čom svedčí aj historická analýza (bod 43) – zámerne upustil od takého spresnenia a upravil len nárok na určitú finančnú kompenzáciu.( 23 ) Tento nárok je preto obmedzený z hľadiska výšky na sumu, ktorá vyplynie z porovnávacích hypotéz a metód výpočtu stanovených v tomto ustanovení. Pokiaľ ide o jeho výšku, nevyhnutne nezodpovedá sume, ktorá by vyplynula z dodania a predaja objemu elektriny zníženého v dôsledku zostupného redispečingu, ale má sa tomuto výsledku – ako odporcovia v odvolacom konaní tiež uznali na pojednávaní okrem iného s odkazom na zásadu proporcionality – len čo najviac priblížiť.

39. Výsledok tohto doslovného výkladu potvrdzujú systematické a teleologické úvahy, ako aj vývoj nariadenia 2019/943.

b) Systematický, teleologický a historický výklad

40. Zo systematického hľadiska nariadenie 2019/943 nestanovuje minimálnu hranicu pre príjmy ani pre kompenzáciu ušlých príjmov, ktorá sa za každých okolností musí dosiahnuť. Možnosť stanovená v článku 10 ods. 2 uplatňovať „harmonizované limity týkajúce sa maximálnych a minimálnych zúčtovacích cien pre denné a vnútrodenné časové rámce“( 24 ) predstavuje v tomto smere výnimku a nemožno ju preniesť na redispečing upravený v článku 13.

43. Z legislatívneho vývoja nariadenia 2019/943 vyplýva rovnaký záver. Komisia vo svojom návrhu obmedzila nárok na finančnú kompenzáciu na prípad netrhového zostupného redispečingu a na 90 % (hypotetických) čistých príjmov z predaja elektriny na dennom trhu.( 25 ) Je pravda, že Rada neskôr vypustila odkaz na limit vo výške 90 %, takže boli spomenuté už len ušlé (hypotetické) čisté príjmy. V kompromise, ktorý nakoniec prijali Rada a Európsky parlament, však čisté príjmy neboli stanovené ako jediné kritérium na výpočet finančnej kompenzácie a namiesto toho boli zavedené dodatočné kritériá pre obe metódy výpočtu: „dodatočné prevádzkové náklady“ v písmene a) – vrátane vzostupného redispečingu – a ušlé „čisté príjmy“ v písmene b), ako aj „ich kombináci[a]“ pre prípad „neopodstatnene nízk[ej] alebo neopodstatnene vysok[ej] kompenzáci[e]“.( 26 ) Normotvorca Únie preto predpokladal, že pri požadovanom hypotetickom porovnávacom posúdení v prípade netrhového zostupného redispečingu z aritmetického hľadiska nemožno dosiahnuť, aby mali výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov rovnaké postavenie, ktoré je z ekonomického hľadiska úplne „neutrálne“, ale možno dosiahnuť len orientačnú hodnotu, ktorej cieľom je v čo najväčšej miere ich odškodniť.

c) Predbežný záver týkajúci sa otázky 1 písm. a)

44. Na otázku 1 písm. a) preto treba odpovedať tak, že článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 priznáva výrobcom s pevným prístupom a zárukou zásobovania, voči ktorým sa uplatní netrhový zostupný redispečing, nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá čo najviac zodpovedá ušlým hypotetickým príjmom (vrátane ušlej finančnej podpory) v prípade dodania predmetného množstva elektrickej energie za trhových podmienok, ale z ekonomického hľadiska ich nevyhnutne úplne neneutralizuje.

49. V súlade s úvahami uvedenými v bode 27 a nasl. vyššie článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 v zásade neumožňuje použiť fixné percentuálne hodnoty a domnienky, ktoré neprípustným spôsobom obmedzujú mieru voľnej úvahy prevádzkovateľa sústavy uznanú v tejto súvislosti, nad rámec kritérií, ktoré sú komplexne upravené v uvedenom ustanovení, alebo odchylne od nich (podrobnejšie body 64 a 65). To tiež zohľadňuje skutočnosť, že prevádzkovateľ sústavy má vzhľadom na osobitné postavenie a úlohu, ktoré mu priznáva toto nariadenie, a to zabezpečiť riadne fungovanie trhu s elektrinou pod dohľadom národného regulačného orgánu,( 29 ) najlepšie predpoklady na to, aby určil primeranú kompenzáciu. Vnútroštátny súd to tiež musí zohľadniť pri preskúmaní primeranosti tejto kompenzácie. To zase potvrdzuje, že výška kompenzácie určená prevádzkovateľom sústavy nevyhnutne presne nezodpovedá ekonomickej situácii, v akej by sa výrobca nachádzal, ak by k redispečingu nedošlo, ale sa jej len čo najviac približuje (bod 38 vyššie).

50. Na otázku 1 písm. b) teda treba odpovedať tak, že cieľom slovného spojenia „neopodstatnene nízk[a] alebo neopodstatnene vysok[á] kompenzáci[a]“ uvedeného v článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 je poskytnúť výrobcovi, ktorého sa týka netrhový zostupný redispečing, primeranú finančnú kompenzáciu. Prevádzkovateľ sústavy má v tejto súvislosti určitú mieru voľnej úvahy.

4. Prípustnosť vnútroštátnych vykonávacích opatrení, ktoré podmieňujú nárok na finančnú kompenzáciu využívaním výhod prednostného dispečingu [otázka 1 písm. c)]

54. Na otázku 1 písm. c) preto treba odpovedať tak, že nárok na finančnú kompenzáciu podľa článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 nezávisí od toho, či výrobca, ktorého sa týka netrhový zostupný redispečing, využíva výhody prednostného dispečingu alebo nie, a splnenie tohto nároku tiež nemožno podmieniť takým rozlišovaním vo vnútroštátnych vykonávacích opatreniach.

B. Má článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 priamy účinok? (otázka 2)

55. Otázkou 2 sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sú ustanovenia článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 dostatočne jasné, presné a bezpodmienečné, a teda priamo uplatniteľné [otázka 2 písm. a)], a či a do akej miery vyžadujú alebo umožňujú prijatie vnútroštátnych implementačných alebo vykonávacích opatrení [otázka 2 písm. b)]. Považujem za užitočné odpovedať na tieto otázky spoločne.

1. Odlíšenie kritérií priameho účinku od priamej uplatniteľnosti

59. Ak ustanovenie práva Únie – ako v tomto prípade ustanovenia článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 – ponecháva príslušným vnútroštátnym orgánom, pokiaľ ide o posúdenie splnenia podmienok, ktoré sú v ňom stanovené, a opatrení, ktoré sa majú prijať, určitú mieru voľnej úvahy, resp. diskrečnej právomoci, nevyhnutne to nemá vplyv na jeho dostatočne presnú a bezpodmienečnú povahu v zmysle priameho účinku. Podľa ustálenej judikatúry taká miera voľnej úvahy, resp. diskrečnej právomoci nie je podmienkou ani dodatočnou požiadavkou týkajúcou sa vykonávania alebo účinnosti v zmysle zásad spomenutých v bode 57 vyššie.( 37 )

60. Podľa tejto judikatúry sa naopak možno domnievať, že ustanovenie práva Únie je bezpodmienečné a presné, aj keď členským štátom ponecháva určitú mieru voľnej úvahy pri jeho vykonávaní, pokiaľ jednoznačne ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, ktorá nie je viazaná žiadnou podmienkou týkajúcou sa jej uplatnenia.( 38 ) Súdny dvor v súčasnosti v konečnom dôsledku považuje podmienky týkajúce sa bezpodmienečnosti povinnosti a dostatočnej určitosti za rovnocenné. Neurčité povinnosti, ktoré samy osebe ponechávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, teda tiež môžu byť priamo uplatniteľné.( 39 ) To platí najmä pre prípady, v ktorých toto ustanovenie určuje spôsob dosiahnutia minimálnej ochrany alebo výsledku, ktoré vyžaduje.( 40 )

61. Za týchto podmienok považujem – ako preukážem nižšie – ustanovenia článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 týkajúce sa spôsobu výpočtu finančnej kompenzácie za priamo uplatniteľné.

65. Existujú však pochybnosti o tom, či je to tak v prípade kritérií na výpočet nároku na finančnú kompenzáciu stanovených v spornom rozhodnutí. Metóda výpočtu, ktorá je v ňom upravená, je totiž založená okrem iného na (presne vyčíslených) „ ex ante príjmoch“ a domnienke o existencii „neopodstatnene“ vysokej alebo nízkej sumy, ktorá je s nimi spojená a ktorú možno vyvrátiť len „presvedčivým dôvodom“. Prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal tieto kritériá z hľadiska ich zlučiteľnosti s priamo uplatniteľnými ustanoveniami článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 a objasnil, či musí v tomto smere uprednostniť posledné uvedené ustanovenia.

3. Predbežný záver

66. Na otázku 2 preto treba odpovedať tak, že článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943, hoci priznáva prevádzkovateľovi sústavy určitú mieru voľnej úvahy, spĺňa podmienky priameho účinku, pričom nezakazuje prijatie vnútroštátnych implementačných alebo vykonávacích opatrení na vykonanie tejto voľnej úvahy. Tieto opatrenia však nesmú byť v rozpore s kritériami a metódami výpočtu, ktoré sú v ňom stanovené, a nesmú prekračovať medze tejto voľnej úvahy, čo musí preskúmať predkladajúci vnútroštátny súd.

C. Iné prostriedky nápravy (otázka 3)

67. Otázka 3 sa týka možných ďalších prostriedkov nápravy a kladie sa len pod podmienkou, že článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 nemá priamy účinok. Preto na ňu netreba odpovedať.

68. Ak by Súdny dvor v súvislosti s otázkou 2 dospel k inému záveru, než aký je uvedený v bode 66 vyššie, stačí odkázať na ustálenú judikatúru, podľa ktorej vnútroštátne súdy aj v prípade neexistencie priameho účinku musia v čo najväčšej možnej miere vyložiť svoje vnútroštátne právo spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie, a poskytnúť jednotlivcom možnosť získať odškodnenie v prípade zásahu do ich práv v dôsledku porušenia práva Únie, ktoré možno pripísať členskému štátu.( 41 )

a) Prvá časť: vylúčenie malých výrobcov?

72. Prvou časťou otázky 4 písm. c) sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 umožňuje prijať vnútroštátne vykonávacie opatrenia, ktoré v prípade (netrhového zostupného) redispečingu obmedzujú nárok na finančnú kompenzáciu na tých výrobcov, ktorí sa zúčastňujú na ex ante (dennom) trhu, takže nepriznávajú tento nárok výrobcom de minimis . Výrobcami de minimis , ktorých toto nariadenie neupravuje, by mohli byť podľa účastníkov konania malí výrobcovia, ktorí sa často nezúčastňujú na írskom dennom trhu alebo vnútrodennom trhu.

73. Ako Komisia a odporcovia v odvolacom konaní správne uvádzajú, nárok na finančnú kompenzáciu zo strany prevádzkovateľa sústavy podľa článku 13 ods. 7 prvej vety nariadenia 2019/943 vyžaduje len to, aby výrobcovia, ktorých sa týka netrhový zostupný redispečing („prevádzkovate[lia] zariadenia na výrobu, uskladňovanie alebo riadenie odberu energie“), v zmluve o pripojení prijali záruku za záväzné zásobovanie elektrinou. Kapacita výroby elektriny alebo rozsah dodávok elektriny sú v tomto smere nepodstatné. Kritérium „čisté príjmy z predaja elektrickej energie na dennom trhu“, ktoré je stanovené v článku 13 ods. 7 písm. b), slúži v tomto prípade len na určenie výšky finančnej kompenzácie podľa prvej metódy výpočtu, ale neobmedzuje nárok na kompenzáciu z hľadiska dôvodu.

76. Na prvú časť otázky 4 písm. c) preto treba odpovedať tak, že článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 neumožňuje prijať vnútroštátne vykonávacie opatrenia, ktoré v prípade (netrhového zostupného) redispečingu obmedzujú nárok na finančnú kompenzáciu na tých výrobcov, ktorí sa zúčastňujú na ex ante (dennom) trhu, alebo nepriznávajú tento nárok takzvaným výrobcom de minimis .

b) Druhá časť: Majú sprostredkovatelia nárok na kompenzáciu?

77. Druhou časťou otázky 4 písm. c) sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 umožňuje prijať vnútroštátne vykonávacie opatrenia, ktoré rozširujú nárok na finančnú kompenzáciu v prípade (netrhového zostupného) redispečingu na dodávateľov elektriny, ktorí sú možno len sprostredkovateľmi, a nie výrobcami. Odporcovia v odvolacom konaní to čiastočne popierajú. Podľa ich názoru môže navyše prevádzkovateľ sústavy vyplatiť kompenzáciu len priamo výrobcovi, ktorý má na ňu nárok.

78. Ako bolo vysvetlené v bode 73 vyššie, článok 13 ods. 7 prvá veta nariadenia 2019/943 obmedzuje nárok na finančnú kompenzáciu voči prevádzkovateľovi sústavy na výrobcov elektriny, ktorých sa týka netrhový redispečing („prevádzkovate[ľ] zariadenia na výrobu, uskladňovanie alebo riadenie odberu energie“), ktorí v zmluve o pripojení prijali záruku za záväzné zásobovanie elektrinou. Okrem toho len títo výrobcovia majú „dodatočné prevádzkové náklady“ v zmysle článku 13 ods. 7 písm. a) nariadenia 2019/943, ktoré sa majú zohľadniť v rámci oboch metód výpočtu na určenie tejto kompenzácie. To v zásade vylučuje sprostredkovateľov, ktorí nie sú ani výrobcami, ani neprevádzkujú jedno z uvedených zariadení, ani neuzavreli zmluvu o pripojení so zárukou zásobovania elektrinou, z osobnej pôsobnosti nároku na kompenzáciu.

82. Účastníci konania majú na túto otázku veľmi odlišný názor. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu je záruka realizačnej ceny – ktorá je prípadne aj vyššia ako trhová cena – v CPPA dôležitou súčasťou finančnej podpory výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov (bod 15 vyššie). Podľa sporného rozhodnutia ani podľa názoru CRU však nepredstavuje „finančnú podporu“ v zmysle článku 13 ods. 7 písm. b) nariadenia 2019/943. CRU sa domnieva, že to môže byť len podpora z verejných prostriedkov v zmysle štátnej dotácie.

83. Túto argumentáciu CRU tak z dôvodu širokého pojmu „finančná podpora“, ako aj zo systematických a teleologických dôvodov nepovažujem za presvedčivú. Podľa môjho názoru sa tento pojem vzťahuje tak na štátnu, ako aj na – prípadne štátom povolenú alebo iniciovanú – súkromnú finančnú podporu.

84. Pojem „finančná podpora“ nie je v nariadení 2019/943 vymedzený. Tiež nepodlieha – v každom prípade nie výslovne – výhrade uplatňovania článkov 107 a 108 ZFEÚ, čo by mohlo naznačovať, že sa možno vzťahuje iba na štátnu pomoc v zmysle pojmu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Táto výhrada sa naopak vzťahuje na zmluvy o nákupe elektriny – teda na súkromné CPPA, ktoré sú predmetom sporu v tomto prípade – upravené v článku 19a nariadenia 2019/943 (článok 19a ods. 4), takže sa zdá, že argumentácia CRU je už z tohto dôvodu nesprávna.

85. Podľa môjho názoru sa má článok 13 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia naopak v zásade vzťahovať na akúkoľvek formu finančnej podpory výroby elektriny – najmä z obnoviteľných zdrojov energie – bez ohľadu na to, či pochádza z verejných alebo súkromných zdrojov. Potvrdzuje to potenciálne zaradenie CPPA do kategórií prípustných nástrojov na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a zaručenie bezpečnosti dodávok stanovených v článkoch 19a, 19d a 21 nariadenia 2019/943.

88. „Finančná podpora“ v zmysle článku 13 ods. 7 písm. b) nariadenia 2019/943 môže preto určite vyplývať zo štátnej alebo štátom iniciovanej podpory zo súkromných zdrojov. Zo systematických a teleologických dôvodov však tiež nie je opodstatnené, aby sa pri výpočte finančnej kompenzácie nezohľadnili príjmy na základe CPPA, ktoré sú prípadne vyššie ako trhová cena.

89. Tak ako nariadenie prednostného dispečingu podľa článku 12 ods. 2 až 4 nariadenia 2019/943, na ktoré sa tiež vzťahuje výhrada dodržiavania pravidiel pomoci stanovených v článkoch 107, 108 a 109 ZFEÚ, totiž aj finančná kompenzácia podľa článku 13 ods. 7 má slúžiť na uprednostnenie výroby a dodávok energie z obnoviteľných zdrojov, resp. ich má zabezpečiť. Z trochu nekonzistentnej judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že zákonom nariadená podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nevyhnutne nespadá pod pojem štátna pomoc, a to pokiaľ sa podpora neposkytuje práve zo „štátnych prostriedkov“.( 48 ) Široký pojem „finančná podpora“, či už z verejných alebo súkromných prostriedkov, zohľadňuje túto myšlienku. Normotvorca Únie ho naopak zjavne zámerne zvolil tak, aby zahŕňal rôzne opatrenia, ktorými sa poskytuje finančná podpora na výrobu elektriny, najmä z obnoviteľných zdrojov energie, a to bez ohľadu na to, či zodpovedajú pojmu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo nie.

90. Na otázku 4 písm. d) teda treba odpovedať tak, že pojem „finančná podpora“ uvedený v článku 13 ods. 7 písm. b) nariadenia 2019/943 v zásade zahŕňa platby, ktoré sú vyššie ako trhová cena, v prospech výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov na základe zmlúv o nákupe elektriny, ako sú CPPA, v zmysle článku 19a nariadenia 2019/943.

3. a) Nárok na finančnú kompenzáciu sa podľa priamo uplatniteľných ustanovení článku 13 nariadenia 2019/943 v súlade s článkom 71 ods. 2 tohto nariadenia má splniť od 1. januára 2020, pričom jeho splnenie nemožno odložiť vnútroštátnymi vykonávacími opatreniami.

b) Článok 13 ods. 7 nariadenia 2019/943 neumožňuje prijať vnútroštátne vykonávacie opatrenia, ktoré

– v prípade (netrhového zostupného) redispečingu obmedzujú nárok na finančnú kompenzáciu na tých výrobcov, ktorí sa zúčastňujú na ex ante (dennom) trhu, alebo nepriznávajú tento nárok takzvaným výrobcom de minimis ,

– rozširujú nárok na finančnú kompenzáciu v prípade (netrhového zostupného) redispečingu na sprostredkovateľa, ktorý nespĺňa podmienky stanovené v prvej vete tohto ustanovenia. To nevylučuje, aby taký sprostredkovateľ plnil funkciu platobného zástupcu, pokiaľ to neohrozí splnenie nároku výrobcu na kompenzáciu a nedôjde k nespravodlivému presunu rizika platobnej neschopnosti, čo musí preskúmať predkladajúci vnútroštátny súd.

c) Pojem „finančná podpora“ uvedený v článku 13 ods. 7 písm. b) nariadenia 2019/943 v zásade zahŕňa platby, ktoré sú vyššie ako trhová cena, v prospech výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov na základe zmlúv o nákupe elektriny (Corporate Power Purchase Agreements) v zmysle článku 19a nariadenia 2019/943.

1 Jazyk prednesu: nemčina.

7 „Prednostný dispečing“ je podľa článku 2 bodu 20 nariadenia 2019/943 „so zreteľom na model decentralizovaného dispečingu nasadzovanie elektrární na základe kritérií, ktoré sú odlišné od ekonomického poradia ponúk a so zreteľom na model centralizovaného dispečingu nasadzovanie elektrární na základe kritérií odlišných od ekonomického poradia a od obmedzení siete a ktoré uprednostňujú nasadzovanie určitých technológií výroby“. Pojmy „model centralizovaného dispečingu“ a „model decentralizovaného dispečingu“ sú vymedzené v článku 2 bodoch 29 a 30 tohto nariadenia.

8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 1).

9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16).

10 Pozri s. 27 a 28 sporného rozhodnutia.

11 Pozri tiež článok 19a nariadenia 2019/943.

12 Rozsudok z 24. júna 2019 (C‑573/17, EU:C:2019:530).

19 Jednotlivé jazykové verzie sa v tomto smere navzájom takmer neodlišujú. Vo francúzskej verzii („indûment“ namiesto „injustifié“) je však jednoznačnejšie vyjadrené, že v tejto súvislosti treba vykonať posúdenie týkajúce sa primeranosti kompenzácie.

20 Nie sú to teda ušlé (hypotetické) „čisté príjmy“ v zmysle článku 13 ods. 7 písm. b) nariadenia 2019/943. To navyše naznačuje, že v takom prípade sa vôbec neuplatní prvá, ale len druhá metóda výpočtu.

21 Pozri tiež článok 13 ods. 7 druhú vetu nariadenia 2019/943 („takáto finančná kompenzácia“).

22 Taká záruka minimálneho príjmu je odchylne od zásady stanovenej v článku 10 ods. 1 („nesmie existovať ani maximálny ani minimálny limit veľkoobchodnej ceny elektriny“) zakotvená len v článku 10 ods. 2 nariadenia 2019/943 („nominovaní organizátori trhu s elektrinou môžu uplatňovať harmonizované limity týkajúce sa maximálnych a minimálnych zúčtovacích cien pre denné a vnútrodenné časové rámce“).

23 Aj v súvislosti s trhovým redispečingom sa v článku 13 ods. 2 nariadenia 2019/943 hovorí len o tom, že „zdroje na redispečing sa vyberajú spomedzi výrobných zariadení, uskladňovania energie alebo riadenia odberu na základe trhových mechanizmov a musia byť finančne kompenzované “ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

24 To sa týka obchodovania s elektrinou v nasledujúci deň, ako aj krátkodobého obchodovania s elektrinou.

30 Zdá sa, že táto otázka – ako tiež tvrdia odporcovia v odvolacom konaní a ako CRU potvrdzuje vo svojich písomných pripomienkach – sa týka skôr článku 12 než článku 13 ods. 7 nariadenia 2019/943. Článok 12 ods. 2 totiž upravuje v zásade prednostný dispečing (v zmysle definície uvedenej v článku 2 bode 20) pre zariadenia na výrobu elektriny, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie a majú inštalovaný elektrický výkon menší než 400 kW. Podľa článku 12 ods. 4 to môžu členské štáty stanoviť aj pre zariadenia na výrobu elektriny, ktoré využívajú vysoko účinnú kogeneráciu, s rovnakým elektrickým výkonom. Článok 12 ods. 6 v tejto súvislosti zabezpečuje, aby zariadenia na výrobu elektriny využívajúce obnoviteľné zdroje energie alebo vysoko účinnú kogeneráciu, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 4. júlom 2019 – a ktoré pri svojom uvedení do prevádzky podľa pravidiel platných až do tohto okamihu využívali výhody prednostného dispečingu –, mali naďalej výhody z prednostného dispečingu. Rozhodnutie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, nadväzuje na tieto ustanovenia, keďže stanovuje rôzne metódy výpočtu pre nárok na finančnú kompenzáciu v závislosti od toho, či bolo zariadenie na výrobu elektriny uvedené do prevádzky pred alebo po 4. júli 2019.

31 Rozsudok z 24. júna 2019, C‑573/17, EU:C:2019:530, týkajúci sa otázky priameho účinku a prednosti ustanovení rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27).

38 V tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2014, GMAC UK (C‑589/12, EU:C:2014:2131, bod 32), a z 21. decembra 2023, Papier Mettler Italia (C‑86/22, EU:C:2023:1023, bod 77 a tam citovaná judikatúra). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Impact (C‑268/06, EU:C:2008:2, bod 96), ako aj v spojených veciach ECB a Komisia/Corneli (C‑777/22 P a C‑789/22 P, EU:C:2024:973, bod 89).

39 Pozri KOKOTT, J.: Zur unmittelbaren Wirkung des Unionsrechts. In: Archiv des öffentlichen Rechts , 2023, Bd. 148, s. 496 a nasl., na s. 501.

40 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2015, T‑Mobile Czech Republic a Vodafone Czech Republic (C‑508/14, EU:C:2015:657, bod 53), a zo 14. januára 2021, RTS infra a Aannemingsbedrijf Norré‑Behaegel (C‑387/19, EU:C:2021:13, bod 49), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Electrabel a i. (C‑633/23, EU:C:2025:131, body 34 až 36).

41 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2019, Popławski (C‑573/17, EU:C:2019:530, body 55 až 57 a tam citovaná judikatúra).

42 V tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2019, Popławski (C‑573/17, EU:C:2019:530, body 53 až 58).

43 Pozri článok 2 bod 20 nariadenia 2019/943.