C-51/25
ECLI:EU:C:2026:112
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0051
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 26. februára 2026( 1 )
Vec C ‑ 51/25
Betaal Garant Nederland CV
proti
De Nederlandsche Bank NV,
za účasti:
Vereniging Eigen Huis
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskych veciach, Holandsko)]
„ Prejudiciálne konanie – Smernica (EÚ) 2015/2366 – Platobné služby na vnútornom trhu – Pojem platobná služba – Transakcia sprostredkovateľského subjektu prostredníctvom trojstrannej zmluvy spočívajúcej v uschovaní finančných prostriedkov klienta na bankovom účte tohto subjektu a ich neskoršom prevode na podnikateľa po udelení súhlasu klientom – Klasifikácia tejto transakcie – Záruka týkajúca sa nehnuteľností – Vykonávanie úhrad – Vedľajšia povaha platobných služieb – Platobné služby vykonávané subjektom, v prípade ktorého táto činnosť nie je predmetom jeho podnikateľskej činnosti – Poukazovanie peňazí “
1. Predmetom konania, v ktorom bol podaný prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, je otázka, či možno činnosť subjektu, ktorý ako sprostredkovateľ medzi klientom a zhotoviteľom stavby prijme finančné prostriedky od klienta (určené na zabezpečenie zaplatenia súm, ktoré sa majú zaplatiť zhotoviteľovi) a po udelení súhlasu klientom ich prevedie na zhotoviteľa, klasifikovať v súlade so smernicou (EÚ) 2015/2366( 2 ) ako „platobnú službu“.
2. Holandské právne predpisy zakazujú vykonávať činnosť poskytovateľa platobných služieb bez povolenia, ktoré udeľuje De Nederlandsche Bank NV (Holandská centrálna banka, ďalej len „DNB“). V tomto prípade podľa DNB subjekt, ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ, vykonával uvedenú činnosť bez potrebného povolenia.
3. Vnútroštátny súd žiada o výklad smernice 2015/2366 na účely posúdenia zákonnosti rozhodnutia, ktoré prijala DNB a ktorým bola uvedenému subjektu uložená povinnosť ukončiť svoju činnosť poskytovateľa platobných služieb, kým nebude mať potrebné povolenie.
I. Právny rámec
A. Právo Únie: smernica 2015/2366
4. V odôvodnení 6 sa uvádza:
„Na vyplnenie regulačných medzier a zároveň na zabezpečenie väčšej právnej istoty a jednotného uplatňovania legislatívneho rámca v celej Únii by sa mali stanoviť nové pravidlá. Súčasným a novým hráčom na trhu by sa mali zaručiť rovnocenné prevádzkové podmienky, čím sa umožní, aby nové spôsoby platby oslovili širší trh, a zabezpečí sa vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa pri využívaní uvedených platobných služieb v rámci celej Únie. Malo by to vytvoriť efektívnosť platobného systému ako celku a viesť k širšiemu výberu a väčšej transparentnosti platobných služieb, pričom by sa mala zároveň posilniť dôvera spotrebiteľov v harmonizovaný trh s platbami.“
5. Článok 1 ods. 1 stanovuje:
„1. V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, v súlade s ktorými členské štáty rozlišujú tieto kategórie poskytovateľov platobných služieb:
…
d) platobné inštitúcie;
…“
6. V článku 4 („Vymedzenie pojmov“) sa uvádza:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
3. ‚platobná služba‘ je ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;
4. ‚platobná inštitúcia‘ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 11 udelené povolenie poskytovať a vykonávať platobné služby v celej Únii;
5. ‚platobná transakcia‘ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;
…
8. ‚platiteľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povolí platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva platobný príkaz;
9. ‚príjemca platby‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;
10. ‚používateľ platobných služieb‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobnú službu ako platiteľ, príjemca platby, alebo ako platiteľ aj príjemca platby;
11. ‚poskytovateľ platobných služieb‘ je subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 alebo právnická či fyzická osoba, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33;
12. ‚platobný účet‘ je účet, ktorý je vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb a ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;
13. ‚platobný príkaz‘ je pokyn platiteľa alebo príjemcu platby svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;
…
20. ‚spotrebiteľ‘ je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná inak než na účely svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;
…
22. ‚poukázanie peňazí‘ je platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa prijímajú bez toho, aby sa vytvorili akékoľvek platobné účty v mene platiteľa alebo príjemcu platby, na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby, a/alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky prijímajú v mene príjemcu platby a sú mu sprístupnené;
…
24. ‚úhrada‘ je platobná služba pripísania finančných prostriedkov platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, na základe pokynu platiteľa;
…“
7. Príloha I stanovuje:
„PLATOBNÉ SLUŽBY
(podľa článku 4 bodu 3)
…
3. Vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb:
a) vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa;
b) vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného platobného nástroja alebo prostredníctvom podobného zariadenia;
c) vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.
…
6. Poukazovanie peňazí.
…“
B. Vnútroštátne právo. Wet op het financieel toezicht ( 3 )
8. Prostredníctvom Wft sa smernica 2015/2366 preberá do holandského práva.
9. Podľa jeho článku 1:1:
– „platobná služba je ktorákoľvek podnikateľská činnosť vymedzená v prílohe k smernici… o platobných službách“,
– „poskytovateľ platobných služieb je osoba, ktorej činnosť spočíva v poskytovaní platobných služieb“.
10. Článok 2:3a ods. 1 zakazuje komukoľvek so sídlom v Holandsku vykonávať činnosť poskytovateľa platobných služieb bez povolenia, ktoré na tento účel udeľuje DNB.
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
11. Betaal Garant Nederland CV (ďalej len „Betaal“) je spoločnosť, ktorá poskytuje súkromným osobám poradenské služby a záruky a garancie pri stavebných projektoch a stavbách.
12. Stichting BGN Zekerheidsstelling (ďalej len „nadácia Betaal“) je nadácia spojená so spoločnosťou Betaal.
13. Betaal ponúka súkromným osobám produkt „Afbouwgarantie“ (garancia zhotovenia stavby) a produkt „Zekerheidsstelling“ (záruka).
14. Služba týkajúca sa záruky, ktorú ponúka Betaal, sa používa, keď podnikateľ (zhotoviteľ) vykonáva pre klienta výstavbu bytu alebo budovy.
15. Zhotovitelia sú vystavení riziku nezaplatenia zo strany klienta, keďže klient môže podľa zákona zaplatiť cenu stavby vo viacerých splátkach a vo všeobecnosti musí zaplatiť poslednú splátku až vtedy, keď bol byt riadne odovzdaný.
16. Na účely pokrytia tohto rizika nezaplatenia môžu zhotovitelia vyžadovať od klientov, aby zložili sumu poslednej splátky u notára alebo aby poskytli náhradnú zábezpeku. Do tejto druhej kategórie patrí záruka, ktorú spravuje Betaal.( 4 )
17. Betaal poskytuje túto službu účastníkom zmluvy o dielo na základe dohody uzavretej medzi klientom, zhotoviteľom a samotnou spoločnosťou Betaal. Táto dohoda sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami záruky (ďalej len „VOP“) vypracovanými spoločnosťou Betaal, medzi ktorými sa nachádzajú tieto podmienky:
– klient zaplatí z prvej splátky, ktorú má zaplatiť zhotoviteľovi, určitú sumu nadácii Betaal (článok 1 VOP),
– suma záruky štandardne predstavuje 6 % zmluvnej sumy (článok 3 VOP). V nijakom prípade nemôže prekročiť 10 %‑nú hranicu stanovenú v článku 767 knihe 7 Burgerlijk Wetboek (holandský občiansky zákonník),
– zhotoviteľ vydá klientovi potvrdenie o zaplatení záruky (článok 4 VOP),
– ak bola zmluva o dielo zrealizovaná tak, že zhotoviteľ a klient sú spokojní, a bolo to písomne oznámené spoločnosti Betaal, suma záruky sa do piatich pracovných dní vyplatí zhotoviteľovi (článok 9 VOP),
– pokiaľ ide o náklady na záruku, klient platí 4 % z jej sumy, najmenej však 300 eur (článok 5 VOP). Záruka je rezervovaná a klient s ňou môže nakladať po prijatí fakturovanej sumy,
– výdavky hradené zhotoviteľom predstavujú 2,5 % sumy záruky, najmenej však 200 eur (článok 10 VOP). Tieto výdavky sa odpočítajú od sumy záruky pri jej odovzdaní zhotoviteľovi.
18. Vereniging Eigen Huis navrhlo, aby DNB prijala donucovacie opatrenia voči spoločnosti Betaal, keďže táto spoločnosť pravdepodobne vykonávala činnosť poisťovne bez toho, aby mala príslušné povolenie.
19. DNB preskúmala, či produkty „garancia zhotovenia stavby“ a „záruka“, ktoré ponúka Betaal, porušujú Wft.
20. DNB 8. decembra 2020 uložila spoločnosti Betaal povinnosť prestať ponúkať oba produkty( 5 ) a uložila jej penále( 6 ), pričom uviedla, že Betaal
– tým, že ponúka garanciu zhotovenia stavby, porušuje zákaz vykonávania činnosti poskytovateľa poistenia škody (s obmedzením rizika) bez povolenia, výnimky alebo oslobodenia. Také konanie je v rozpore s článkom 2:27 ods. 1, resp. článkom 2:48 ods. 1 Wft;
– tým, že ponúka záruku, porušuje zákaz vykonávania činnosti poskytovateľa platobných služieb bez povolenia. Také konanie je v rozpore s článkom 2:3a ods. 1 Wft.
21. DNB rozhodnutím zo 6. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla námietku spoločnosti Betaal proti rozhodnutiu o uložení penále ako nedôvodnú.
22. DNB po tom, čo konštatovala, že Betaal nezaplatila penále, rozhodnutím z 31. januára 2023 začala vymáhať splatné penále (ďalej len „rozhodnutie o vymáhaní“).
23. Betaal podala námietku proti rozhodnutiu o vymáhaní. DNB postúpila túto námietku na rechtbank Rotterdam (súd v Rotterdame, Holandsko).
24. Uvedený prvostupňový súd rozsudkom z 10. novembra 2022( 7 ) zamietol žalobu proti napadnutému rozhodnutiu ako nedôvodnú a žalobu proti rozhodnutiu o vymáhaní ako neprípustnú.
25. Podľa názoru tohto súdu DNB správne konštatovala, že Betaal potrebovala povolenie na to, aby mohla ponúkať záruku (ktorá je v tomto prejudiciálnom konaní jediným sporným prvkom), a že tým, že nemala toto povolenie, porušila Wft.
26. Rechtbank Rotterdam (súd v Rotterdame) najmä konštatoval, že
– Betaal nezávisle poskytuje v rámci vykonávania svojej činnosti pravidelne, systematicky a identifikovateľným spôsobom platobnú službu v zmysle Wft,
– služba, pri ktorej sa vykonávajú platobné transakcie vrátane úhrad finančných prostriedkov na platobný účet poskytovateľa platobných služieb, je platobnou službou,
– Betaal je sprostredkovateľom, ktorý vykonáva prevod finančných prostriedkov klienta (platiteľa) na zhotoviteľa (príjemcu platby). Na tom nič nemení skutočnosť, že nadácia Betaal vedie účet, na ktorom sa uschováva záruka,
– pre posúdenie otázky, či Betaal tým, že ponúka záruku, poskytuje platobnú službu, je irelevantné, kde medzitým uschováva finančné prostriedky.
27. Betaal podala proti prvostupňovému rozsudku odvolanie na College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskych veciach, Holandsko), ktorý predkladá Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 4 bod 3 smernice…2015/2366… v spojení s bodom 3 písm. c) prílohy I k tejto smernici vykladať v tom zmysle, že služba týkajúca sa prijímania a ďalšieho prevodu finančných prostriedkov, ktorú poskytuje subjekt ako sprostredkovateľ, predstavuje platobnú službu – konkrétne vykonávanie úhrad v zmysle tejto smernice –, ak tento subjekt v rámci zmluvy s klientom a zhotoviteľom prijíma finančné prostriedky od klienta na svojom platobnom účte a po udelení súhlasu klientom prevádza tieto finančné prostriedky z tohto platobného účtu na zhotoviteľa?“
III. Konanie na Súdnom dvore
28. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 28. januára 2025.
29. Písomné pripomienky predložili DNB, česká, talianska, holandská a nórska vláda, ako aj Európska komisia.
30. DNB, Komisia a nórska vláda sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. decembra 2025.
IV. Posúdenie
31. Vnútroštátny súd žiada o výklad článku 4 bodu 3 smernice 2015/2366 v spojení s bodom 3 písm. c) prílohy I k tejto smernici.
32. Podľa vnútroštátneho súdu mu odpoveď na jeho prejudiciálnu otázku umožní určiť, či služba ponúkaná spoločnosťou Betaal predstavuje platobnú službu v zmysle smernice 2015/2366, vzhľadom na to, že
– Betaal vystupuje ako sprostredkovateľ v rámci vzťahov medzi klientom a zhotoviteľom,
– Betaal prijíma finančné prostriedky od klienta na svoj platobný účet (platobný účet spoločnosti Betaal) a po udelení súhlasu klientom prevádza tieto finančné prostriedky z tohto platobného účtu na zhotoviteľa.
33. DNB a holandská vláda( 8 ) odporúčajú odpovedať na prejudiciálnu otázku kladne. Naopak, talianska vláda a Komisia obhajujú zápornú odpoveď. Česká vláda argumentuje v prospech kladnej odpovede za určitých podmienok( 9 ) a nakoniec nórska vláda tvrdí, že predmetná služba nie je platobnou službou, ale poukazovaním peňazí.
34. Na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.( 10 )
A. Doslovný výklad
35. Podľa článku 4 ods. 3 smernice 2015/2366 je platobná služba „ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I“.
36. Medzi činnosťami, ktoré podľa prílohy I k smernici 2015/2366 patria do kategórie platobných služieb, sa nachádza aj činnosť opísaná v písmene c) bodu 3. Podľa tohto ustanovenia môže byť platobnou službou „vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb“, ak táto transakcia spočíva vo „vykonávan[í] úhrad vrátane trvalých platobných príkazov“.
37. V článku 4 bode 24 smernice 2015/2366 je pojem úhrada vymedzený ako „platobná služba pripísania finančných prostriedkov platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, na základe pokynu platiteľa“.
38. DNB sa domnieva, že Betaal ako sprostredkovateľ vykonáva prevod finančných prostriedkov klienta ( platiteľa v zmysle článku 4 bodu 8) na zhotoviteľa ( príjemcu platby v zmysle článku 4 bodu 9), a preto poskytuje platobnú službu v zmysle článku 4 bodu 3 smernice 2015/2366 v spojení s bodom 3 prílohy I k tejto smernici.
39. Na tento účel treba zdôrazniť, že DNB
– nespochybňuje, že Betaal ani jej nadácia nemajú platobné účty vedené na meno svojich klientov,
– tiež nespochybňuje, že prevod finančných prostriedkov na zhotoviteľa sa vykonáva z účtu nadácie Betaal a nie z účtu klientov,
– uznáva, že Betaal nemôže spravovať finančné prostriedky, ktoré predstavujú záruky, pričom ich musí len blokovať od okamihu, keď ich klient vloží, až kým nebudú odblokované konečnou dohodou medzi klientom a zhotoviteľom,
– pripúšťa, že Betaal po dosiahnutí konečnej dohody medzi klientom a zhotoviteľom odovzdá finančné prostriedky zhotoviteľovi, a to po odpočítaní svojej provízie. Ide o odloženú a podmienenú platbu klienta zhotoviteľovi, ktorá sa zrealizuje po odovzdaní stavby v súlade s požiadavkami vlastníka,
– tvrdí, že účet, z ktorého sa vykoná prevod finančných prostriedkov na zhotoviteľa, je irelevantný, lebo vymedzenie vykonávania úhrad ako platobnej služby v prílohe I k smernici 2015/2366 je veľmi široké a zahŕňa vykonávanie úkonov subjektmi, ktoré nie sú bankami, ale ktoré majú za následok prevod finančných prostriedkov na platobné účty v bankových inštitúciách.
40. Vnútroštátny súd a DNB odkazujú na odpoveď Komisie, ktorá je súčasťou jednotného súboru pravidiel ( Single Rulebook ) Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“)( 11 ) a ktorá údajne podporuje extenzívny výklad, ktorý presadzuje DNB( 12 ).
41. Podľa uvedenej odpovede:
– prijímanie a poukazovanie finančných prostriedkov sa považuje za platobnú službu v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice 2015/2366 v spojení s prílohou I k tejto smernici,
– v závislosti od znenia zmluvných dohôd by sa to mohlo považovať napríklad za poukázanie peňazí (článok 4 ods. 22 v spojení s bodom 6 prílohy I) alebo za inú platobnú službu, napríklad vykonávanie platobných transakcií (bod 3 prílohy I).
42. Na pojednávaní však Komisia jasne vysvetlila, že táto odpoveď sa vzťahuje na iné služby prijímania a poukazovania finančných prostriedkov, než je služba zriaďovania záruk týkajúcich sa nehnuteľností poskytovaná spoločnosťou Betaal.
43. Podľa môjho názoru doslovný výklad článku 4 ods. 3 smernice 2015/2366 v spojení s bodom 3 písm. c) prílohy I k tejto smernici nepodporuje stanovisko DNB.
44. Zo znenia ustanovení, o výklad ktorých žiada vnútroštátny súd, vyplýva, že prevod finančných prostriedkov, na ktorý sa v nich odkazuje, musí vykonať poskytovateľ platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa.( 13 )
45. Ako však zdôrazňuje vnútroštátny súd,( 14 ) v tejto veci dochádza k dvom odlišným platobným transakciám:
– pri prvej transakcii dáva klient, ktorý koná ako platiteľ (článok 4 bod 8 smernice 2015/2366), svojej banke, ktorá koná ako poskytovateľ platobných služieb (článok 4 bod 11), platobný príkaz (článok 4 bod 13). Tento platobný príkaz zahŕňa prevod finančných prostriedkov z platobného účtu (článok 4 bod 12) klienta na platobný účet nadácie Betaal, ktorá by sa mohla považovať za príjemcu platby (článok 4 bod 9). Práve banka klienta vykonáva túto platobnú transakciu (bod 3 prílohy I), a preto poskytuje platobnú službu. Betaal ani nadácia Betaal nevykonávajú túto platobnú transakciu;
– pri druhej transakcii nadácia Betaal, ktorý koná ako platiteľ (článok 4 bod 8 smernice 2015/2366), dáva platobný príkaz (článok 4 bod 13) svojej banke, ktorá koná ako poskytovateľ platobných služieb (článok 4 bod 11). Tento platobný príkaz zahŕňa prevod finančných prostriedkov z platobného účtu (článok 4 bod 12) nadácie Betaal na platobný účet zhotoviteľa ako príjemcu platby (článok 4 bod 9). Nadácia Betaal vykonáva túto platobnú transakciu (bod 3 prílohy I), a preto poskytuje platobnú službu. Betaal ani nadácia Betaal opäť nevykonávajú túto platobnú transakciu.
46. Ide teda o poskytovanie dvoch platobných služieb, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie, a nie Betaal. Klienti spoločnosti Betaal nemajú u tohto subjektu ani u nadácie Betaal platobné účty, ktoré by im umožňovali dávať spoločnosti Betaal platobné príkazy na vykonávanie prevodov v prospech zhotoviteľov.
47. V rámci týchto dvoch platobných služieb, ktoré uskutočňuje banka klienta a banka nadácie Betaal, nedochádza k žiadnemu zásahu ani technickému úkonu zo strany spoločnosti Betaal na účely spracovania prevodov. V bode 3 prílohy I k smernici 2015/2366 je použitý pojem „vykonávanie platobných transakcií“ a v písmene c) tohto bodu je použitý pojem „vykonávanie úhrad“, čo poukazuje na technický zásah poskytovateľa platobných služieb do účtov.( 15 )
48. Pripomínam, že Betaal ani jej nadácia nevykonávajú tento technický zásah, keďže nevedú účty na meno klientov ani nespravujú ich účty. Za technickú správu na účely vykonávania úhrad a platobných transakcií sú zodpovedné ich príslušné banky.
49. Platobnou transakciou je podľa článku 4 bodu 5 smernice 2015/2366 „úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby“.
50. Betaal prevedie finančné prostriedky z účtu svojej nadácie na zhotoviteľa iba v prípade, že sa zhotoviteľ a klient domnievajú, že stavba bola riadne dokončená. Preto existuje základná transakcia , ktorá sa musí dokončiť predtým, ako môže Betaal dať svojej banke platobný príkaz (článok 4 bod 13 smernice 2015/2366). Z tohto dôvodu nemožno konštatovať, ako tvrdí DNB, že v rámci trojstranného právneho úkonu medzi vlastníkom, spoločnosťou Betaal a zhotoviteľom existuje jediná platobná služba.
51. Je pravda, že klient dá svojej banke príkaz, aby previedla peňažnú sumu tvoriacu záruku na spoločnosť Betaal. Nemožno však konštatovať, že existuje platobný príkaz klienta na prevod finančných prostriedkov na zhotoviteľa, lebo tento úkon nie je automatický.
52. Prípadná nezhoda medzi klientom a zhotoviteľom totiž bráni tomu, aby sa peniaze prevedené klientom na spoločnosť Betaal a uložené na účte jej nadácie vložili na účet zhotoviteľa. V prípade nezhody buď klient získa späť peňažnú sumu tvoriacu záruku, alebo sa táto peňažná suma vyplatí novému zhotoviteľovi, ktorý dokončí stavbu tak, aby zodpovedala požiadavkám klienta.
53. Z článku 80 smernice 2015/2366 vyplýva, že používatelia platobných služieb vo všeobecnosti nesmú odvolať platobný príkaz po tom, ako bol tento platobný príkaz prijatý poskytovateľom platobných služieb platiteľa. Naopak, v prejednávanom prípade môže klient ako ten, kto dáva príkaz na zaplatenie záruky, „odvolať“ prevod týchto finančných prostriedkov na zhotoviteľa, ktorý je príjemcom platby, ak nesúhlasí s dokončením stavebných prác na nehnuteľnosti.
54. Služba poskytovaná spoločnosťou Betaal spočíva v poskytnutí zábezpeky, ktorá uľahčuje plnenie zmluvy medzi klientom a zhotoviteľom: peňažné prevody potrebné na uskutočnenie tejto služby sú vo vzťahu k tomu zabezpečovaciemu prvku vedľajšie.
55. Za týchto okolností Betaal neposkytuje platobnú službu, ale využíva platobné služby banky klienta a banky zhotoviteľa na poskytnutie zábezpeky. Ako som už uviedol, Betaal nezasahuje do technického fungovania vykonávania týchto platobných služieb ani nevykonáva kontrolu nad finančnými prostriedkami uloženými na účte jej nadácie na účely obchodovania a dosahovania zisku pomocou nich.( 16 )
B. Systematický výklad
56. Podľa odôvodnenia 24 smernice 2015/2366 uplatňovanie jej právneho rámca „… by sa malo obmedziť na poskytovateľov služieb, ktorí poskytujú platobné služby ako riadne zamestnanie alebo podnikateľskú činnosť v súlade s touto smernicou“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
57. V tom istom odôvodnení a v článku 1 ods. 1 smernice 2015/2366 sú stanovené kategórie poskytovateľov platobných služieb, ktorí môžu legitímne poskytovať platobné služby v celej Únii. K týmto kategóriám patria:
– úverové inštitúcie, ktoré prijímajú od používateľov vklady, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií, ktoré podliehajú prudenciálnym požiadavkám stanoveným v smernici 2013/36/EÚ( 17 ),
– inštitúcie elektronických peňazí vydávajúce elektronické peniaze, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií, ktoré podliehajú prudenciálnym požiadavkám stanoveným v smernici 2009/110/ES( 18 ),
– platobné inštitúcie a
– poštové podniky, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
58. Betaal ako poskytovateľ služby týkajúcej sa záruky pre klientov a stavebné spoločnosti v Holandsku nepatrí do žiadnej z týchto kategórií. V prípade „platobných inštitúcií“, na ktoré sa vzťahuje prísny režim smernice 2015/2366, sa vyžaduje, aby bolo poskytovanie platobných služieb ich hlavnou riadnou podnikateľskou činnosťou.( 19 )
59. Požiadavku týkajúcu sa podnikateľskej činnosti a poskytovania platobných služieb ako hlavnej činnosti vysvetľuje právny kontext smernice 2015/2366.
60. Klasifikácia transakcie ako „platobnej služby“ má totiž významné právne dôsledky pre subjekt, ktorý túto službu poskytuje v rámci riadnej podnikateľskej činnosti.
61. V prvom rade poskytovanie platobných služieb v rámci podnikateľskej činnosti platobnými inštitúciami podlieha povoleniu. Požiadavky a postup jeho udeľovania sú stanovené v kapitole 1 hlavy II smernice 2015/2366. V tejto súvislosti musí poskytovateľ najmä preukázať, že má systém riadenia a mechanizmy vnútornej kontroly a že je schopný používať vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy potrebné pre jeho riadne fungovanie.( 20 )
62. V druhom rade inštitúcia, ktorá poskytuje platobné služby, podlieha prudenciálnemu dohľadu: v súlade s článkom 23 smernice 2015/2366 príslušné orgány môžu najmä vykonávať kontroly na mieste a prípadne pozastaviť platnosť povolenia alebo ho odňať.
63. V treťom rade platobné inštitúcie musia spĺňať určité požiadavky týkajúce sa počiatočného kapitálu a vlastných zdrojov, ktoré sú podrobne uvedené v článkoch 6 až 9 smernice 2015/2366.
64. Vo štvrtom rade sa smernicou 2015/2366 zavádza harmonizovaný režim týkajúci sa zodpovednosti poskytovateľov platobných služieb za škodu v prípade neautorizovaných platobných transakcií (článok 73) alebo v prípade nevykonania, chybného vykonania alebo oneskoreného vykonania platobných transakcií (článok 89).
65. Prísnosť požiadaviek stanovených smernicou 2015/2366 má zmysel iba vtedy, keď sa uplatňuje na profesionálnych poskytovateľov platobných služieb. Tieto požiadavky sú neprimerané, keď sa uplatňujú na poskytovateľov iných druhov služieb, ktorí navyše vykonávajú peňažné prevody ako vedľajší prvok vo vzťahu k svojej hlavnej činnosti.
66. S výhradou posúdenia vnútroštátneho súdu sa zdá, že to platí aj pre spoločnosť Betaal, keďže jej hlavnou činnosťou je poskytovanie služieb záruky týkajúcej sa nehnuteľností kupujúcim a zhotoviteľom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v štádiu výstavby.
67. Ak by Betaal v rámci uskutočňovania svojej hlavnej činnosti vykonávala platobné transakcie ako vedľajšiu činnosť, táto okolnosť by nemala za následok, že Betaal je profesionálnym poskytovateľom platobných služieb, ktorý podlieha dohľadu DNB.
C. Teleologický výklad
68. DNB presadzuje extenzívny výklad smernice 2015/2366, ktorý zohľadňuje ochranu používateľov.( 21 ) Na pojednávaní DNB zdôraznila tento cieľ ako základ svojho stanoviska.
69. V odôvodnení 6 smernice 2015/2366( 22 ) sa totiž poukazuje na cieľ, ktorým je „… zabezpeč[iť]… vyšši[u] úroveň ochrany spotrebiteľa pri využívaní uvedených platobných služieb…“.( 23 )
70. Domnievam sa však, že cieľ ochrany spotrebiteľa nemôže mať pri výklade smernice 2015/2366 prednosť pred akýmkoľvek iným výkladovým kritériom.
71. Tento cieľ existuje popri iných cieľoch rovnakej úrovne, ako sú ciele týkajúce sa zabezpečenia „väčšej právnej istoty“ a „jednotného uplatňovania legislatívneho rámca“ a vytvorenia „efektívnos[ti] platobného systému ako celku“.( 24 )
72. Z tohto celkového hľadiska nie je opodstatnený extenzívny výklad pojmu poskytovateľ platobných služieb (na ktorého sa uplatní smernica 2015/2366), ktorý mení jeho znaky do takej miery, že sú nerozoznateľné od znakov iných pojmov, ktoré táto smernica neupravuje.
73. Ochrana používateľov platobných služieb preto nemôže viesť k tomu, že poskytovatelia iných služieb, ktorí vykonávajú prevody finančných prostriedkov ako vedľajšiu činnosť vo vzťahu k svojej hlavnej činnosti, budú podliehať prísnemu režimu uplatniteľnému na poskytovateľov platobných služieb, na ktorých sa vzťahuje smernica 2015/2366.
74. Toto rozšírenie by bolo ťažko akceptovateľné pre príslušníkov povolaní, ako sú notári alebo advokáti, ktorí prijímajú do úschovy finančné prostriedky od svojich klientov s cieľom neskôr ich odovzdať tretím osobám podľa prijatých pokynov. Príslušníci týchto právnických povolaní poskytujú pri výkone svojej činnosti služby týkajúce sa úschovy alebo záruky a vykonávajú potrebné prevody a platobné príkazy. To však neznamená, že sa na nich uplatnia prísne povinnosti stanovené smernicou 2015/2366.
75. V Holandsku môže notár vykonávať správu záruk týkajúcich sa nehnuteľností rovnakým spôsobom ako Betaal. Holandské právne predpisy v skutočnosti výslovne stanovujú, že notári prijímajú od klientov zodpovedajúce finančné prostriedky na zabezpečenie zaplatenia súm, ktoré musia klienti zaplatiť zhotoviteľovi.( 25 )
76. Na základe stanoviska týkajúceho sa povahy poskytovanej služby, ktoré obhajuje DNB, by sa smernica 2015/2366 a prudenciálny dohľad, ktorý je v nej stanovený, mali uplatniť aj na notára, ktorý prijíma tieto finančné prostriedky od klienta a následne ich prevádza na zhotoviteľa. Na pojednávaní však DNB uznala, že smernica 2015/2366 sa nevzťahuje na príslušníkov povolaní, ako sú notári alebo advokáti, ktorí spravujú financie a vklady.( 26 )
77. Ak príslušníkov uvedených povolaní nemožno klasifikovať ako poskytovateľov platobných služieb v zmysle smernice 2015/2366 napriek tomu, že prijímajú finančné prostriedky od klientov s cieľom previesť ich na tretie osoby, je to okrem iných dôvodov preto, lebo neposkytujú také služby v rámci svojej hlavnej riadnej podnikateľskej činnosti, ale v rámci svojej vedľajšej alebo okrajovej činnosti, teda ako doplnok k svojim vlastným funkciám.
78. Ten istý argument pritom možno uplatniť aj na hlavnú činnosť vykonávanú spoločnosťou Betaal, ktorou nie je poskytovanie platobných služieb, ale poskytovanie záruk, aby sa zabezpečilo, že kupujúci bytov splatia svoj dlh voči zhotoviteľom, ktorí ich postavia.
79. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z pôsobnosti smernice 2015/2366 sú vylúčené subjekty, ktoré poskytujú samotné služby týkajúce sa záruky a v rámci vedľajšej činnosti poskytujú platobné služby.
80. Je pravda, že ak sú z pôsobnosti smernice 2015/2366 vylúčení poskytovatelia služieb týkajúcich sa záruky, ako je Betaal, to znamená, že používatelia nepožívajú rovnakú ochranu, akú táto smernica poskytuje tým, ktorí využívajú platobné služby poskytované platobnými inštitúciami.( 27 )
81. Táto okolnosť však nie je rozhodujúca pre zodpovedanie otázok vnútroštátneho súdu. Vo vnútroštátnom právnom poriadku môžu existovať iné mechanizmy na ochranu používateľov, ktoré chránia ich záujmy, či už prostredníctvom mechanizmov na zabezpečenie finančných prostriedkov, alebo tým, že zákon stanoví prísne podmienky pre subjekty, ktoré síce neposkytujú platobné služby, ale prijímajú finančné prostriedky od týchto klientov ako zábezpeku za splnenie svojich zmluvných záväzkov.
82. Stručne povedané, článok 4 ods. 3 smernice 2015/2366 v spojení s bodom 3 písm. c) prílohy I k tejto smernici sa má vykladať v tom zmysle, že prijímanie a ďalší prevod finančných prostriedkov, ktoré poskytuje subjekt ako sprostredkovateľ, nepredstavuje platobnú službu, ak tento subjekt v rámci zmluvy s klientom a zhotoviteľom prijíma finančné prostriedky od klienta na svojom platobnom účte a po udelení súhlasu klientom prevádza tieto finančné prostriedky z tohto platobného účtu na zhotoviteľa.
D. Poukazovanie peňazí?
83. Podľa nórskej vlády služba poskytovaná spoločnosťou Betaal spadá pod pojem „poukazovanie peňazí“,( 28 ) ktorý je uvedený v bode 6 prílohy I k smernici 2015/2366 a vymedzený v článku 4 bode 22 tejto smernice( 29 ).
84. Súdny dvor by v skutočnosti nemal rozhodnúť o výklade článku 4 bodu 22 smernice 2015/2366, čo je ustanovenie, ktoré v rozhodnutí vnútroštátneho súdu nie je uvedené.
85. Pre prípad, že Súdny dvor by predsa chcel reagovať na stanovisko nórskej vlády, nižšie ho preskúmam.
86. V odôvodnení 9 smernice 2015/2366 je vysvetlené, že poukázanie peňazí „je jednoduchou platobnou službou, ktorá je obyčajne založená na tom, že platiteľ poskytne hotovosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý poukáže zodpovedajúcu sumu napríklad prostredníctvom komunikačnej siete príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby“.
87. Nórska vláda po tom, čo uznala, že v tomto prípade dochádza k prijatiu finančných prostriedkov od platiteľa bez založenia platobného účtu vedeného na jeho meno alebo na meno príjemcu platby, uviedla, že dochádza k „poukazovaniu peňazí“ v zmysle spomenutých ustanovení.
88. Podľa môjho názoru existuje niekoľko argumentov, ktoré umožňujú odmietnuť toto stanovisko.
89. V prvom rade dynamika transakcií, na ktorých sa podieľa Betaal, nie je dynamikou „jednoduchej“ služby poukazovania peňazí, ktorá sa vyznačuje jej bezprostrednosťou a bezpodmienečným prevodom peňazí na príjemcu platby.( 30 )
90. V druhom rade pri poukazovaní peňazí príjemca platby dostane sumu, ktorú platiteľ previedol. V prípade spoločnosti Betaal táto automatickosť a bezpodmienečnosť neexistuje: klient mohol dať príkaz na prevod finančných prostriedkov, ktoré by sa nedostali k zhotoviteľovi, ktorý je príjemcom platby, ak by nehnuteľnosť nebola dokončená podľa požiadaviek platiteľa.
91. V treťom rade, aby sa činnosť spoločnosti Betaal mohla klasifikovať ako platobná služba spočívajúca v poukazovaní peňazí, musela by sa vykonávať v rámci hlavnej podnikateľskej činnosti. Inak povedané, Betaal by musela vykonávať riadnu činnosť poukazovania peňazí, pričom jej činnosti týkajúce sa poukazovania peňazí by neboli vedľajšie alebo pomocné vo vzťahu k poskytovaniu služby týkajúcej sa záruky.
92. Ako som už vysvetlil, hlavnou činnosťou spoločnosti Betaal nie je vykonávať poukazovanie peňazí, ale poskytovať záruky na zabezpečenie platieb zákazníkov zhotoviteľom, ktorí im stavajú byty. Ak v tomto prípade dochádza k poukazovaniu peňazí, išlo by o pomocnú a vedľajšiu činnosť.
93. Tiež nepovažujem za správne, že nórska vláda prirovnáva službu spoločnosti Betaal týkajúcu sa záruky k službám, ktoré poskytujú „supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia[, ktorí poskytujú] podobnú službu verejnosti, ktorá umožňuje uskutočňovanie platieb za komunálne služby a platenie iných pravidelných účtov domácností“, uvedeným v odôvodnení 9 smernice 2015/2366.
94. Pripomínam, že táto analógia nie je vhodná vzhľadom na to, že a) supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia prevádzajú celú sumu finančných prostriedkov poukázaných zákazníkmi na zaplatenie určitých účtov bez odpočítania akejkoľvek sumy a b) služba, ktorú poskytujú, nie je vedľajšou a pomocnou službou vo vzťahu k inej hlavnej činnosti, ale poukazovaním peňazí na platenie týchto účtov, čo je služba, ktorú tieto subjekty v niektorých štátoch ponúkajú svojim klientom ako ďalšiu zo služieb, ktoré sú súčasťou ich portfólia (hlavných) služieb.
V. Návrh
95. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskych veciach, Holandsko), takto:
Článok 4 bod 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES, v spojení s bodom 3 písm. c) prílohy I k tejto smernici
sa má vykladať v tom zmysle, že:
prijímanie a ďalší prevod finančných prostriedkov, ktoré poskytuje subjekt ako sprostredkovateľ, nepredstavuje platobnú službu, ak tento subjekt v rámci zmluvy s klientom a zhotoviteľom prijíma finančné prostriedky od klienta na svojom platobnom účte a po udelení súhlasu klientom ich prevádza z tohto platobného účtu na zhotoviteľa.
1 Jazyk prednesu: španielčina.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35).
3 Zákon o finančnom dohľade (ďalej len „Wft“).
4 Klient teda môže zložiť poslednú splátku ceny za stavbu nie u notára, ale na účet nadácie Betaal.
5 Betaal bola povinná ukončiť tieto porušenia v lehote štyroch týždňov od oznámenia rozhodnutia (ochranná lehota) tým, že už nebude ponúkať garanciu zhotovenia stavby a záruku a prevedie, zmení alebo ukončí prebiehajúce zmluvy.
6 Penále predstavuje 10 000,00 eura za každý týždeň nesplnenia príkazu spoločnosťou Betaal v celom rozsahu (po uplynutí ochrannej lehoty). Maximálna suma penále predstavuje 50 000,00 eura.
7 ECLI:NL:RBROT:2022:9932.
8 Holandská vláda vo svojich písomných pripomienkach iba uviedla, že sa stotožňuje s názorom DNB a že svoje stanovisko prípadne vysvetlí ústne. Toto vysvetlenie napokon neposkytla, keďže sa nezúčastnila na pojednávaní.
9 Podľa názoru českej vlády predstavuje služba, aká je predmetom prejednávaného sporu, platobnú službu iba vtedy, ak ju subjekt poskytuje v rámci výkonu povolania alebo podnikateľskej činnosti, pričom nejde len o nevyhnutnú súčasť inej služby, a prevod finančných prostriedkov sa vykonáva výlučne na základe pokynu platiteľa alebo príjemcu platby.
10 Rozsudky z 1. augusta 2025, Alace a Canpelli (C‑758/24 a C‑759/24, EU:C:2025:591, bod 91); zo 6. júla 2023, Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides (Utečenec, ktorý sa dopustil závažného trestného činu) (C‑8/22, EU:C:2023:542, bod 29), a zo 17. novembra 1983, Merck (292/82, EU:C:1983:335, bod 12).
11 Odpoveď z 18. marca 2022 na otázku ID 2020_5216. Táto odpoveď nie je právne záväzná. Je dostupná v EBA, Single Rulebook Q&A, Question ID 2020_5216; www.eba.europa.eu/single‑rule‑book‑qa/qna/view/publicId/2020_5216.
12 DNB sa tiež odvoláva na odpoveď Komisie zo 6. januára 2023 na otázku ID 2020_5099, ale skutkové okolnosti, na ktorých bola táto otázka založená, sa líšia od skutkových okolností tohto prípadu. Táto odpoveď Komisie je dostupná na https://www.eba.europa.eu/single‑rule‑book‑qa/qna/view/publicId/2020_5099.
13 Rozsudok z 22. februára 2024, ABC Projektai (C‑661/22, EU:C:2024:148, bod 34): „… ak používateľ platobných služieb sprístupní finančné prostriedky platobnej inštitúcii a tieto finančné prostriedky sú pripísané na platobný účet vedený v tejto inštitúcii na meno tohto používateľa, tieto transakcie sa v zásade musia považovať za transakcie súvisiace s vedením platobného účtu upraveného v článku 4 bode 12 smernice 2015/2366, a teda za súčasť platobnej služby v zmysle jej článku 4 bodu 3“.
14 Body 12.1 až 12.3 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
15 V tomto smere súhlasím s konštatovaniami, ktoré uviedol vnútroštátny súd v bode 13.5 svojho rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania: „… z kontextu ustanovení kapitoly smernice 2015/2366 nazvanej ‚Vykonávanie platobných transakcií‘ (články 78 až 93) a z definícií pojmov platobná transakcia, platiteľ a príjemca platby [by sa dalo] vyvodiť, že vykonávanie platobných transakcií sa má chápať hlavne v technickom zmysle a ‚vykonávanie‘ sa vzťahuje na uskutočnenie platobnej transakcie na platobný účet. …. Tieto ustanovenia podľa všetkého vyžadujú priamu a technickú časť poskytovateľa platobných služieb na prevode finančných prostriedkov z jedného platobného účtu na iný platobný účet.“ Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
16 Na pojednávaní DNB potvrdila, že Betaal nevykonáva finančné sprostredkovanie s finančnými prostriedkami zo záruk, teda že je povinná ponechať ich zablokované a že ich nepoužíva na maximalizáciu svojich ziskov. Betaal preto nie je podobná subjektom finančného sprostredkovania, ktorých riziká odôvodňujú ich podriadenie prudenciálnemu dohľadu DNB.
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338).
18 Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 2009, s. 7).
19 V rozsudku z 22. marca 2018, Rasool (C‑568/16, EU:C:2018:211, bod 36), bolo v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1), uvedené, že jej uplatnenie sa má vzťahovať iba na poskytovateľov platobných služieb, ktorých „hlavná činnosť“ pozostáva z poskytovania platobných služieb užívateľom týchto služieb. V bode 37 tohto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že hlavnou činnosťou žalovanej spoločnosti bolo prevádzkovanie herní a že v tejto súvislosti vykonávané transakcie týkajúce sa multifunkčných terminálov, ktoré umožňovali užívateľom výmenu a výber peňazí, predstavovali službu, ktorá mala vo vzťahu k uvedenej činnosti iba vedľajšiu povahu.
20 Betaal nemala toto povolenie, a preto jej DNB uložila povinnosť ukončiť svoju činnosť.
21 Na účely tohto sporu nie je dôležité spresniť, či by chránenými používateľmi boli iba tí, ktorí majú postavenie „spotrebiteľa“ v užšom zmysle, alebo aj tí, ktorí nemajú toto postavenie (napríklad podniky). V odôvodnení 53 smernice 2015/2366 sa uvádza: „Keďže spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej pozícii, nepotrebujú ani rovnakú úroveň ochrany. Hoci je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov ustanoveniami, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť, je rozumné, aby sa podniky a organizácie mohli dohodnúť inak, ak nejde o dohodu so spotrebiteľom. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť, že s mikropodnikmi… sa bude zaobchádzať rovnako ako so spotrebiteľmi. V každom prípade by sa však niektoré základné ustanovenia tejto smernice mali uplatňovať vždy bez ohľadu na postavenie používateľa.“
22 Citovanom v bode 4 vyššie.
23 Pozri rozsudok z 2. septembra 2021, CRCAM (C‑337/20, EU:C:2021:671, bod 44), týkajúci sa účelu smernice 2007/64, ktorý sa do veľkej miery zhoduje s cieľmi smernice 2015/2366.
24 Odôvodnenie 6 smernice 2015/2366.
25 Podľa článku 767 knihy 7 Burgerlijk Wetboek (holandský občiansky zákonník): „Stavebník môže byť povinný uskutočniť len tie platby, ktoré aspoň približne zodpovedajú postupu výstavby alebo hodnote majetku, ktorý bol na neho prevedený; na účely zabezpečenia splnenia jeho povinností však možno dohodnúť, že stavebník zloží u notára sumu, ktorá nemôže byť vyššia ako 10 % ceny stavby, alebo že poskytne náhradnú zábezpeku za túto sumu. Suma zaplatená nad rámec tejto sumy predstavuje neoprávnenú platbu.“
26 V tom istom zmysle sa vyjadrila talianska vláda (body 37 a 38 jej písomných pripomienok). Podľa jej názoru by extenzívny výklad sporného ustanovenia mohol výrazne rozšíriť pojem platobná služba , a to s ťažko predvídateľnými dôsledkami. Činnosti, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú voľne a na ktoré sa nevzťahujú predpisy o platobných službách, by mohli patriť do pôsobnosti týchto predpisov, ak by sa služba opísaná v návrhu na začatie prejudiciálneho konania klasifikovala ako platobná služba . Dodáva, že v takom prípade by sa podobná klasifikácia mala použiť aj v prípade služby týkajúcej sa úschovy ceny za prevod vlastníctva alebo prevod, zriadenie alebo zánik iných vecných práv k nehnuteľnostiam alebo nehmotnému majetku u notára. Podobne by sa za poskytovateľa platobných služieb mohol považovať akýkoľvek subjekt, ktorý poskytuje podobnú službu týkajúcu sa zábezpeky alebo úschovy finančných prostriedkov.
27 Na pojednávaní DNB poukázala na to, že môže dôjsť k úpadku poskytovateľov záruky a k nemožnosti získať späť finančné prostriedky určené na tento účel. Dodala, že sa to stalo aj v prípade spoločnosti Betaal.
28 Slovné spojenie poukazovanie peňazí je do určitej miery nejednoznačné. Jeho preklad v jednotlivých jazykových verziách, ktoré som preštudoval [„money remittance“ (angličtina), „transmission de fonds“ (francúzština), „Finanztransfer“ (nemčina), „geldtransfer“ (holandčina), „rimessa di denaro“ (taliančina), „envio de fundos“ (portugalčina) alebo „remiterea de bani“ (rumunčina)], neumožňuje dospieť k veľmi presným výsledkom týkajúcim sa jeho sémantického poľa na účely jeho odlíšenia od iných viac či menej podobných pojmov.
29 Citovanom v bode 6 vyššie.
30 Betaal neprevádza na zhotoviteľa všetky peniaze poukázané klientom. Podľa článku 10 VOP Betaal odpočíta od sumy prijatej od klienta sumu vo výške 2,5 % záruky, najmenej však 200 eur, ktorá sa neprevedie ani nevyplatí zhotoviteľovi.