C-61/25

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 13. mája 2026( 1 )

Vec C ‑ 61/25 P

Európska komisia

2. V tomto rozhodnutí Komisia vylúčila sumu financovania vo výške 9 968 215,15 eura, a to z dôvodu absencie kontrol zo strany španielskych orgánov v rokoch 2016 až 2017, na účely overenia ochrany prirodzených biotopov chránených druhov voľne rastúcich rastlín v oblasti Kastília a León (Španielsko). Tieto kontroly boli podľa Komisie vyžadované na základe pravidiel krížového plnenia stanovených v nariadení (EÚ) č. 1306/2013( 3 ), ktoré spája financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky( 4 ) s dodržiavaním základných noriem poľnohospodármi, najmä v oblasti životného prostredia. Komisia konkrétne vytýkala Španielskemu kráľovstvu, že nekontrolovalo na mieste, či poľnohospodári, ktorí sú príjemcami pomoci Únie, dodržiavajú povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (SMR) 3( 5 ), ktoré sú vymedzené v súlade s prílohou II k nariadeniu č. 1306/2013 a na základe odkazu v tejto prílohe aj s opatreniami na vykonanie článku 6 ods. 1 a 2 smernice 92/43/EHS( 6 ).

3. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd uviedol, že článok 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 stanovuje, že povinnosť vykonávať kontroly krížového plnenia sa týka len dodržiavania opatrení na vykonanie tejto smernice na vnútroštátnej úrovni. Keďže pritom v oblasti Kastília a León nebol prijatý žiadny plán ani iné ochranné opatrenie v súlade s článkom 6 ods. 1 a 2 smernice 92/43, požiadavky kladené na poľnohospodárov podľa SMR 3 neboli dostatočne presné na to, aby umožnili španielskym orgánom kontrolovať ich dodržiavanie. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že Komisia nebola oprávnená považovať absenciu kontrol za nesúlad, a teda uplatniť finančnú opravu.

„(54) … systém krížového plnenia začleňuje do SPP základné normy pre životné prostredie… Cieľom krížového plnenia je prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva prostredníctvom lepšej informovanosti na strane prijímateľov o potrebe dodržiavania týchto základných noriem. Jeho cieľom je tiež prispieť k tomu, aby bola SPP vo väčšom súlade s očakávaniami spoločnosti, a to prostredníctvom zlepšenia súladu tejto politiky s politikou v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, zdravia zvierat, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Systém krížového plnenia predstavuje neoddeliteľnú súčasť SPP, a preto by sa mal zachovať. Jeho pôsobnosť, ktorá zatiaľ spočíva v samostatných zoznamoch povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy, by sa však mala zefektívniť tak, aby sa zabezpečila konzistentnosť systému krížového plnenia a aby sa viac zviditeľnil. Na tieto účely by sa mali požiadavky a normy sformulovať do jedného zoznamu a zoskupiť podľa oblastí a otázok. …

(55) Členské štáty musia plne zaviesť povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia s cieľom zabezpečiť funkčnosť na úrovni poľnohospodárskeho podniku a potrebné rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi.

…

(59) Prijímatelia by mali jasne vedieť, čo musia dodržiavať, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa krížového plnenia. Na tento účel by členské štáty mali všetky požiadavky a normy, ktoré sú súčasťou týchto pravidiel, oznámiť vyčerpávajúcim, zrozumiteľným a vysvetľujúcim spôsobom, a ak je to možné, aj elektronickou cestou.

…

2. Členské štáty zavedú účinné systémy riadenia a kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich režimy podpory Únie, a tak minimalizovať riziko finančnej ujmy pre Úniu.

…“

8. Hlava VI nariadenia č. 1306/2013, nazvaná „Krížové plnenie“, obsahovala kapitolu I s názvom „Rozsah pôsobnosti“, ktorá zahŕňala články 91 až 95 tohto nariadenia, ako aj kapitolu II s názvom „Systém kontroly a správne sankcie v súvislosti s krížovým plnením“, ktorá zahŕňala články 96 až 101 uvedeného nariadenia.

9. Článok 91 nariadenia č. 1306/2013, nazvaný „Všeobecná zásada“, znel:

„1. Keď prijímateľ uvedený v článku 92 nedodržiava pravidlá krížového plnenia stanovené v článku 93, uloží sa mu správn[a] sankcia.

„1. Pravidlá krížového plnenia pozostávajú z povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia podľa práva Únie a noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy stanovených na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú uvedené v prílohe II a ktoré sa týkajú týchto oblastí:

a) životné prostredie, zmena klímy a dobrý poľnohospodársky stav pôdy;

b) verejné zdravie a zdravie zvierat a rastlín;

c) dobré životné podmienky zvierat.

2. Právne akty uvedené v prílohe II pokiaľ ide o povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia sa uplatňujú v znení, ktoré je v účinnosti, a v prípade smerníc v znení transponovanom členskými štátmi.“

11. Článok 95 nariadenia č. 1306/2013, nazvaný „Informácie prijímateľom“, znel:

13. Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 2 až 35 napadnutého rozsudku a pre potreby týchto návrhov ich možno zhrnúť takto.

14. Na základe vyšetrovania vykonaného v autonómnej oblasti Kastília a León, ktoré sa týkalo podmienok vykonávania systému krížového plnenia stanoveného v hlave VI nariadenia č. 1306/2013, Komisia zistila v rámci troch hlavných kontrol v rokoch 2016 a 2017 viacero nedostatkov, ktoré sa týkali najmä rozsahu a kvality kontrol na mieste vykonaných španielskymi orgánmi. Podľa Komisie tieto nedostatky mohli predstavovať riziko pre fondy, a v dôsledku toho viesť k uplatneniu paušálnej finančnej opravy z celkovej sumy pomoci vyplatenej príjemcom, na ktorých sa vzťahoval systém krížového plnenia.

15. V nadväznosti na komunikáciu medzi španielskymi orgánmi a Komisiou, najmä pokiaľ ide o výpočet rizika pre fondy, ktoré predstavovali zistené nedostatky, a tiež v nadväznosti na správu zmierovacieho orgánu prijatú na základe článku 40 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, Komisia oznámila španielskym orgánom svoje konečné stanovisko. V tomto stanovisku trvala na svojich zisteniach týkajúcich sa nedostatkov v súvislosti s prvou a druhou hlavnou kontrolou, ako aj rizika, ktoré tieto nedostatky predstavujú pre fondy.

16. Tieto zistenia sa týkali – pokiaľ ide o druhé zo štyroch porušení v rámci prvej hlavnej kontroly, ktorého sa ako jediného týka toto konanie – SMR 3 a absencie kontrol na ochranu prirodzených biotopov chránených druhov voľne rastúcich rastlín v rokoch nároku 2016 a 2017. Komisia konkrétne konštatovala, že španielske orgány nevykonali kontroly krížového plnenia, ako to vyžaduje článok 96 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013, ako aj článok 24 ods. 1 a článok 65 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014.

21. Pokiaľ ide o druhú časť prvého žalobného dôvodu, ktorej sa týka toto odvolanie, Všeobecný súd najprv uviedol, že podľa článku 93 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sú pravidlá krížového plnenia SMR stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Pokiaľ ide konkrétnejšie o SMR 3, táto príloha II odkazuje na článok 6 ods. 1 a 2 smernice 92/43, ktorý stanovuje, že členské štáty vytvoria pre osobitné územia ochrany biotopov chránených druhov voľne rastúcich rastlín potrebné ochranné opatrenia, ktoré v prípade potreby zahŕňajú vhodné plány riadenia, a prijmú vhodné opatrenia na zabránenie poškodzovaniu týchto biotopov. Všeobecný súd tiež uviedol, že v oblasti Kastília a León bol článok 6 ods. 1 a 2 smernice 92/43 prebratý dekrétom č. 63/2007( 11 ), ktorý obsahuje zoznam chránených druhov voľne rastúcich rastlín v tejto autonómnej oblasti Španielska.

22. Všeobecný súd ďalej konštatoval, že spojenie dekrétu č. 63/2007, ktorý uznáva prítomnosť chránených druhov voľne rastúcich rastlín v oblasti Kastília a León, a absencie kontrol krížového plnenia SMR 3, ktoré sú osobitne zamerané na ochranu takýchto druhov, predstavuje dôkaz o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré môžu pretrvávať, pokiaľ ide o vykonané kontroly. V súlade s ustálenou judikatúrou uplatniteľnou v tejto oblasti z toho vyvodil, že Španielske kráľovstvo musí preukázať, že zistenia Komisie sú nesprávne.

– zamietol druhú časť prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú,

– vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o piatej a šiestej časti prvého žalobného dôvodu, ako aj o druhom žalobnom dôvode a

– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

26. Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

– zamietol odvolanie,

– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

29. V druhom odvolacom dôvode uvedenom na podporu svojho odvolania Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že Španielske kráľovstvo mohlo vyvrátiť dôkaz o existencii vážnych a odôvodnených pochybností, pokiaľ ide o povinnosť vykonať kontroly na mieste s cieľom zabezpečiť dodržiavanie SMR 3, tým, že sa odvolalo na to, že samo nešpecifikovalo vo vnútroštátnom práve povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 1 a 2 smernice 92/43. Konkrétnejšie sa Komisia domnieva, že tento záver Všeobecného súdu sa nemôže zakladať na článku 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že znamená, že členský štát nemusí vykonávať kontroly krížového plnenia na mieste, ak požiadavky, ktoré sa majú overiť, neboli predtým stanovené vnútroštátnymi orgánmi. Naopak, ak členský štát nedodrží svoju povinnosť zaviesť SMR, a z tohto dôvodu sa nevykoná žiadna kontrola na mieste, tento členský štát si neplní svoju povinnosť mať systém kontrol zaručujúci účinnú kontrolu dodržiavania SMR, ako to vyžaduje najmä článok 96 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013, ako aj článok 24 ods. 1 a článok 65 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014. Odlišný výklad by mohol tak zbaviť potrebného účinku nariadenie č. 1306/2013 a vykonávacie nariadenie č. 809/2014, ako aj nesplniť účel požiadaviek stanovených v oblasti krížového plnenia.

31. Na úvod treba pripomenúť, že prejednávaná vec sa týka rozhodnutia prijatého Komisiou v rámci postupu zúčtovania výdavkov stanoveného v článku 52 nariadenia č. 1306/2013. Cieľom tohto postupu, ktorý prebieha medzi touto inštitúciou a každým z členských štátov, ktoré získali financovanie SPP, je overiť, či dotknutý členský štát má, ako to vyžaduje článok 58 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013, účinné systémy kontroly a riadenia, ktoré umožňujú zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich schémy pomoci Únie a minimalizovať riziko finančnej ujmy pre Úniu. Postup zúčtovania výdavkov sa týka aj otázky, či v rámci tohto systému dotknutý členský štát vykonal kontroly potrebné na určenie, či boli dodržané pravidlá stanovené v nariadení č. 1306/2013, vrátane pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia. Ako Všeobecný súd správne zdôrazňuje v bode 75 napadnutého rozsudku, ak tieto kontroly neboli vykonané alebo boli nedostatočné, Komisia je povinná vykonať finančnú opravu s cieľom zabrániť tomu, že sumy budú účtované fondom bez toho, aby sa použili na financovanie cieľa sledovaného právom Únie.( 12 )

32. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely preukázania existencie porušenia pravidiel spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov prináleží Komisii predložiť dôkaz o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s kontrolami vykonanými vnútroštátnymi správnymi orgánmi alebo s nesprávnosťou číselných údajov, ktoré poskytli, bez toho, aby musela vyčerpávajúcim spôsobom preukázať nedostatočnosť týchto kontrol alebo nesprávnosť týchto číselných údajov. Toto zmiernenie dôkazného bremena Komisie možno vysvetliť tým, že práve členský štát má najlepšiu možnosť zhromaždiť a overiť údaje potrebné na zúčtovanie výdavkov fondov, a preto mu prináleží, aby predložil čo najpodrobnejší a najúplnejší dôkaz o skutočnom stave jeho kontrol alebo číselných údajov, a prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie.( 13 )

35. Pokiaľ ide o konkrétny cieľ ochrany biodiverzity, príloha II k uvedenému nariadeniu v rubrike „SMR 3“ uvádza, že pravidlami, ktoré musia poľnohospodári dodržiavať, sú najmä pravidlá stanovené v smernici 92/43, konkrétnejšie v jej článku 6 ods. 1 a 2. Ako uviedol Všeobecný súd v bode 72 napadnutého rozsudku, toto ustanovenie stanovuje, že na jednej strane členské štáty vytvoria pre osobitné územia ochrany biotopov chránených druhov voľne rastúcich rastlín potrebné ochranné opatrenia, ktoré v prípade potreby zahŕňajú vhodné plány riadenia, a že na druhej strane členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabránenie poškodzovaniu týchto biotopov. V oblasti Kastília a León, ktorá je španielskou autonómnou oblasťou dotknutou v prejednávanej veci, bol článok 6 ods. 1 a 2 smernice 92/43 prebratý dekrétom č. 63/2007. Tento dekrét obsahoval zoznam chránených druhov voľne rastúcich rastlín a predpokladal prijatie plánov obnovy a ochrany biotopov týchto druhov.( 15 )

36. Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd mohol oprávnene konštatovať, že Komisia preukázala existenciu vážnych a odôvodnených pochybností v zmysle judikatúry uvedenej v bode 32 vyššie, keďže napriek tomu, že prítomnosť chránených druhov voľne rastúcich rastlín v oblasti Kastília a León bola uznaná vnútroštátnou právnou úpravou preberajúcou smernicu 92/43, nebola vykonaná žiadna kontrola krížového plnenia SMR 3, ktorá by bola osobitne zameraná na ochranu takýchto druhov.

37. V druhom rade, pokiaľ ide o záver Všeobecného súdu, podľa ktorého Španielske kráľovstvo vyvrátilo existenciu takejto vážnej a odôvodnenej pochybnosti, treba konštatovať, že toto posúdenie je založené na výklade článku 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013, ako ho Všeobecný súd podal v bode 78 napadnutého rozsudku a uplatnil v prejednávanej veci v bode 79 tohto rozsudku. Všeobecný súd v podstate konštatoval, že v súlade so znením tohto ustanovenia sa povinnosť vykonávať kontroly krížového plnenia týka iba dodržiavania opatrení na vykonanie smernice 92/43 na vnútroštátnej úrovni, v dôsledku čoho v prípadoch, keď nebol prijatý žiadny plán ani iné ochranné opatrenie, povinnosti spadajúce do SMR 3 nie sú dostatočne presné na to, aby sa od vnútroštátnych orgánov vyžadovala kontrola ich dodržiavania.

39. Pokiaľ ide o doslovný výklad, článok 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 stanovuje, že právne akty uvedené v jeho prílohe II v súvislosti so SMR sa uplatňujú v platnom znení a „v prípade smerníc v znení transponovanom členskými štátmi“. Z toho vyplýva, že ak sú SMR vymedzené vzhľadom na smernicu, ako je to v prejednávanej veci, kontroly krížového plnenia vykonávané na overenie dodržiavania týchto SMR sa musia uskutočniť s prihliadnutím na pravidlá, ktoré vykonávajú dotknutú smernicu, tak ako boli prijaté vnútroštátnymi orgánmi. Cieľom článku 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 je teda spresniť normatívny rámec, na základe ktorého sú členské štáty povinné preskúmať, či poľnohospodári, ktorí získali financovanie SPP, dodržiavajú pravidlá krížového plnenia stanovené v tomto nariadení. Na rozdiel od výkladu, ktorý podal Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, pritom žiadny prvok znenia tohto ustanovenia neumožňuje chápať ho tak, že členský štát je v prípade, že nie sú špecifikované SMR, oslobodený od svojej povinnosti vykonať kontroly krížového plnenia. Ide o sylogizmus, ktorý podľa môjho názoru nemá oporu v znení uvedeného ustanovenia.

40. Okrem toho treba uviesť, že pokiaľ ide o prípady, keď sú SMR vymedzené vzhľadom na smernicu, článok 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 používa vo svojom francúzskom jazykovom znení výraz „v znení transponovanom“ na označenie znenia, podľa ktorého vnútroštátne orgány musia vykonať svoje kontroly krížového plnenia( 17 ). Samotné znenie článku 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 teda predpokladá, že vnútroštátne orgány už predtým prijali opatrenia na základe SMR vo vzťahu k dotknutej smernici. V dôsledku toho znenie tohto ustanovenia nemožno použiť na vyvodenie akýchkoľvek právnych dôsledkov, ak nebola vykonaná konkretizácia SMR.

43. Pokiaľ ide o kontextuálny výklad, treba uviesť, že článok 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 sa nachádza v hlave VI tohto nariadenia s názvom „Krížové plnenie“. Článok 96 uvedeného nariadenia, ktorý patrí do tej istej hlavy, stanovuje povinnosť členských štátov vykonávať kontroly v záujme overenia, či príjemcovia finančnej pomoci Únie dodržiavajú SMR, a to najmä formou kontrol na mieste. Táto povinnosť je v podobnom znení zopakovaná v článku 24 ods. 1 písm. c), ako aj v článku 65 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, ktoré spresňujú, že kontroly zo strany vnútroštátnych orgánov sa musia vykonávať tak, aby sa zabezpečilo účinné overenie požiadaviek a noriem uplatniteľných v oblasti krížového plnenia. Keďže pritom tieto ustanovenia nestanovujú žiadnu výnimku, pokiaľ ide o vykonávanie kontrol, článok 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 nemožno z dôvodov koherencie vykladať tak, že umožňuje upustiť od hlavnej povinnosti, ktorá členským štátom vyplýva zo systému krížového plnenia.

46. Napokon, pokiaľ ide o teleologický výklad, odôvodnenie Všeobecného súdu sa mi zdá byť tiež v rozpore s účelom nariadenia č. 1306/2013, a najmä s účelom pravidiel stanovených v tomto nariadení v oblasti krížového plnenia. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že cieľom týchto pravidiel je zabezpečiť prepojenie medzi financovaním Úniou na základe fondov a dosiahnutím cieľov sledovaných inými politikami Únie, ako je ochrana životného prostredia, zo strany príjemcov tohto financovania. Ako Všeobecný súd uviedol v bode 46 napadnutého rozsudku, z fondov sa financujú len intervencie uskutočnené v súlade s ustanoveniami práva Únie. Cieľ sledovaný nariadením č. 1306/2013, ktorým sa zavádza systém krížového plnenia, ako aj cieľ pravidiel, ktoré stanovuje, by však bol spochybnený, ak by sa článok 93 ods. 2 tohto nariadenia vykladal tak, že umožňuje členským štátom vyhnúť sa ich kontrolnej povinnosti tým, že sa odvolajú na vlastné neposkytnutie spresnení, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musia poľnohospodári splniť na základe SMR.

47. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadne z pravidiel, ktoré Súdny dvor stanovil na účely výkladu ustanovenia práva Únie, neumožňuje prijať výklad článku 93 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 podaný Všeobecným súdom, ako vyplýva z bodu 78 napadnutého rozsudku.

48. Tvrdenia, ktoré Španielske kráľovstvo uviedlo vo svojich písomných podaniach, nemôžu spochybniť predchádzajúci záver.

50. Po druhé, aj keby Komisia uviedla článok 95 nariadenia č. 1306/2013 po prvýkrát až vo svojom odvolaní na Súdnom dvore, ako tvrdí Španielske kráľovstvo, takáto zmienka nemôže predstavovať nové tvrdenie, ktoré by mohlo byť zamietnuté ako neprípustné. Komisia sa totiž odvoláva na toto ustanovenie obsiahnuté v hlave VI nariadenia č. 1306/2013, ktorá sa týka pravidiel krížového plnenia, s cieľom objasniť kontextuálny výklad, ktorý podľa jej názoru vyžaduje článok 93 ods. 2 tohto nariadenia. Ako bolo pritom uvedené v bode 38 vyššie, na účely určenia, či výklad podaný Všeobecným súdom a jeho uplatnenie na prejednávanú vec v napadnutom rozsudku boli poznačené pochybením, je potrebné určiť zmysel tohto ustanovenia okrem iného s prihliadnutím na jeho normatívny kontext. Treba teda konštatovať, že odvolanie sa Komisie na článok 95 nariadenia č. 1306/2013 bolo relevantné a prípustné v rámci právnej analýzy, ktorá sa mala vykonať v tomto konaní.

Návrh

54. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor:

– zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 20. novembra 2024, Španielsko/Komisia (T‑508/22, EU:T:2024:855),

– vrátil vec Všeobecnému súdu, aby meritórne rozhodol o piatej a šiestej časti prvého žalobného dôvodu, ako aj o druhom žalobnom dôvode

– a uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

1 Jazyk prednesu: francúzština.

8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 187).

9 Vykonávacie nariadenie Komisie zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69) (ďalej len „vykonávacie nariadenie č. 809/2014“).

10 Vykonávacie nariadenie Komisie zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59), zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/56 z 12. januára 2018 (Ú. v. EÚ L 10, 2018, s. 9) (ďalej len „vykonávacie nariadenie č. 908/2014“).

11 Decreto 63/2007 por el que se crean el Catálogo de Flora Protegida de Castilla y León y la figura de protección denominada Microrreserva de Flora (dekrét č. 63/2007, ktorým sa zriaďuje katalóg chránených rastlín v oblasti Kastília a León a systém ochrany nazývaný „mikrorezervácia flóry“) zo 14. júna 2007 (BOCL č. 119 z 20. júna 2007, s. 13197) (ďalej len „dekrét č. 63/2007“).

12 Pozri okrem iného rozsudok z 11. januára 2001, Grécko/Komisia (C‑247/98, EU:C:2001:4, bod 14), uvedený v napadnutom rozsudku.