C-120/25

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 26. februára 2026( 1 )

Vec C ‑ 120/25

Verband Wirtschaft im Wettbewerb, Verein für Lauterkeit in Handel und Industrie e.V.

2. To platí najmä v situáciách, keď je osobe ponúknutý výrobok bezplatne, napríklad v rámci žrebovania o ceny, bez toho, aby jej boli poskytnuté informácie o vlastnostiach uvedeného výrobku, a teda o možnom vplyve jeho budúceho používania.

3. V tomto konaní má Súdny dvor v podstate za úlohu určiť, do akej miery musia byť jednotlivci informovaní o vlastnostiach výrobku, aby mohli prijať informované rozhodnutie.

II. Skutkový stav v konaní vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

4. Spoločnosť PAYBACK, žalovaná vo veci samej, je prevádzkovateľom programu bonusových bodov s viacerými partnermi. Cieľom tejto spoločnosti je podporovať vernosť zákazníkov a prilákať nových zákazníkov tým, že používateľom programu bonusových bodov, ktorí nakupujú u niektorého z jej maloobchodných partnerov, ponúka tzv. PAYBACK body. Keď používatelia získajú určitý počet bodov, môžu si vybrať, či si ich nechajú vyplatiť alebo ich použijú na nákupy u zúčastnených partnerských spoločností.

5. Dňa 1. februára 2022 PAYBACK vo svojom online bulletine inzerovala žrebovanie o ceny s tvrdením Täglich ein neuer Gewinn, z. B. 2 x Samsung QLED 4K TV Q80A, 75 Zoll (Denne nová výhra, napr. 2 x 75‑palcový Samsung QLED 4K TV Q80A) spolu s obrázkom uvedeného televízora, ako aj tabuľkovým zoznamom možných výhier.

6. PAYBACK však neuviedla žiadne informácie o triede energetickej účinnosti toho výrobku, a to ani na obrázku televízora, ani v zozname možných výhier.

12. Naopak PAYBACK uviedla, že nie je „predávajúcim“ v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369( 6 ), pokiaľ ide o inzerované výrobky, a preto sa na ňu požiadavky stanovené vo vyššie uvedených ustanoveniach nevzťahujú.

13. Rozsudkom pre zmeškanie z 5. septembra 2022 Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I) žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zdržať sa vizuálnej reklamy a/alebo objednávania si vizuálnej reklamy na konkrétny model elektronického displeja bez uvedenia triedy energetickej účinnosti a príslušného rozsahu dostupných tried energetickej účinnosti na štítku.

14. Spoločnosť PAYBACK podala proti tomuto rozhodnutiu námietku, ktorú Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I) svojím konečným rozhodnutím z 23. januára 2023 zamietol.

15. Tá istá spoločnosť následne podala odvolanie vo veci samej na Oberlandesgericht München (Vyšší krajinský súd Mníchov, Nemecko; ďalej len „odvolací súd“).

16. Rozsudkom zo 14. marca 2024 odvolací súd odvolanie pripustil, rozsudok pre zmeškanie zrušil a žalobu zamietol. Uvedený súd rozhodol, že žaloba je prípustná, ale nedôvodná, a preto návrh žalobkyne na vydanie súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania zamietol.

17. Podľa odvolacieho súdu PAYBACK nemožno považovať za „predávajúceho“ v zmysle článku 2 ods. 13 nariadenia 2017/1369, a preto sa na ňu nevzťahujú požiadavky na označovanie energetickej účinnosti stanovené v danom nariadení. Tento súd rozhodol, že zákazník nepotrebuje informácie o energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov, ktoré sú ponúkané v rámci žrebovania, na prijatie informovaného rozhodnutia o transakcii, pretože zákazník si nevyberá výrobok, ale iba sa rozhoduje, či sa na samotnom žrebovaní zúčastní, za čo sa nevyžaduje žiadne protiplnenie.

23. Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru združenie, PAYBACK a Európska komisia.

24. Súdny dvor usúdil, že má dostatok informácií, a rozhodol vydať rozhodnutie bez pojednávania v súlade s článkom 76 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

III. Analýza

25. V roku 1992 Európska únia zaviedla požiadavky na energetické označovanie pre viaceré domáce spotrebiče s cieľom pomôcť jednotlivcom identifikovať energeticky účinné výrobky a obmedziť vplyv energeticky menej účinných výrobkov na životné prostredie.( 7 ) Tieto požiadavky sa na televízory ešte nevzťahovali.

26. Rozsah pôsobnosti rámca energetického označovania, ktorý sa dnes riadi nariadením 2017/1369, sa však odvtedy vyvíjal a rozšíril na oveľa širšie spektrum výrobkov.( 8 )

27. Na základe posúdenia nákladov a prínosov požiadaviek na energetické označovanie sa ako uprednostňovaná možnosť ukázala možnosť zavedenia systému označovania energetickej účinnosti elektronických displejov vrátane televízorov, monitorov a informačných displejov, pretože prináša najvyššie úspory.( 9 )

33. Práve v kontexte tejto povinnosti sa objavuje prejednávaná prejudiciálna otázka.

34. Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či má byť žalovaná vo veci samej ako organizátor internetového žrebovania považovaná za „predávajúceho“ v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369, pokiaľ ide o televízor ponúkaný ako cena, a teda či porušila svoju informačnú povinnosť podľa článku 6 uvedeného nariadenia, keď neuviedla odkaz na triedu energetickej účinnosti uvedeného televízora a rozsah dostupných tried účinnosti.

35. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že štandardná metóda výkladu ustanovenia práva Únie spočíva v textovej, teleologickej a kontextuálnej analýze predmetných právnych predpisov( 12 ).

36. Vzhľadom na to bude moja analýza uvedenej otázky pozostávať z troch častí.

37. Začnem preskúmaním presného znenia článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369 a vymedzenia pojmu „predávajúci“, ktoré je v ňom uvedené, s cieľom zistiť, či by sa požiadavky na energetické označovanie mali vzťahovať na osoby, ktoré ponúkajú výrobky v rámci žrebovania o ceny. Potom sa zameriam na širšie politické ciele, ktoré sa sledujú prostredníctvom požiadaviek na energetické označovanie, aby som objasnila zamýšľaný rozsah pojmu „predávajúci“. Nakoniec sa budem zaoberať vymedzením pojmu „predávajúci“ v celom kontexte nariadenia 2017/1369 a posúdim, ako súvisí s ostatnými ustanoveniami daného nariadenia.

A. Doslovný výklad pojmu „predávajúci“

43. Ako vyplýva z článku 1 nariadenia Rady č. 1( 20 ), všetky úradné jazyky Únie vymenované v danom ustanovení predstavujú záväzné znenia aktov, ktoré sú v nich formulované, a teda všetkým jazykovým verziám aktu Únie musí byť v zásade priznaná rovnaká hodnota.

44. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora teda v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami konkrétneho ustanovenia sa má predmetné ustanovenie vykladať v kontexte celkovej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou.( 21 )

45. Je preto potrebné preskúmať celkové ciele nariadenia 2017/1369, aby sa zistilo, či sa činnosť predvádzania výrobkov uvedená v článku 2 bode 13 má vykladať ako činnosť spojená s účelom predaja, prenájmu alebo predaja na splátky – aby sa vylúčili reklamy, akou je reklama v prejednávanej veci –, alebo či sa činnosť predvádzania výrobkov má chápať ako činnosť nezávislá od tohto účelu – aby sa vymedzenie pojmu „predávajúci“ mohlo vykladať tak, že reklamy, akou je reklama v prejednávanej veci, doň spadajú.

46. Než sa však budem venovať analýze cieľov daného nariadenia, stručne sa zamyslím nad niektorými tvrdeniami, ktoré predložili Komisia, žalovaná vo veci samej a združenie v súvislosti so znením článku 2 bodu 13 uvedeného nariadenia.

2. Osobitné poznámky k požiadavke na platbu

47. Na základe nemeckej jazykovej verzie článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369 PAYBACK aj Komisia tvrdia, že organizátora žrebovania nemožno považovať za predávajúceho v zmysle daného nariadenia.

53. S použitím slova „prijíma“ v tomto vymedzení pojmu je spojený predpoklad, že do vymedzenia pojmu „zákazník“ by mohli patriť aj osoby, ktoré výrobky prijímajú inak než za odplatu, či už ako dar alebo ako výhru v žrebovaní.

54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ma výslovné znenie týchto ustanovení vedie k prvotnému záveru, že organizátor žrebovania, ako je žalovaná vo veci samej, ktorý predvádza výrobok v rámci obchodnej činnosti bez ohľadu na to, či sa predpokladá protihodnota, by sa mal považovať za „predávajúceho“ v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369, a teda podliehať požiadavkám na energetické označovanie stanoveným v uvedenom nariadení v spojení s delegovaným nariadením 2019/2013.

55. Následne je v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora potrebné pri výklade ustanovenia práva Únie ďalej zohľadniť ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, a kontext, v ktorom sa vyskytuje.

B. Ciele nariadenia 2017/1369

56. Ak z textového hľadiska existuje viacero výkladov rozsahu pôsobnosti požiadaviek na energetické označovanie, je dôležité pochopiť, prečo zákonodarca Únie tieto požiadavky vôbec zaviedol, aby bolo možné určiť, či žalovaná vo veci samej bola skutočne povinná takéto štítky uvádzať.

57. Z odôvodnení 2 a 10 nariadenia 2017/1369 vyplýva, že základnými cieľmi daného nariadenia je po prvé umožniť zákazníkom prijímať informované rozhodnutia, pokiaľ ide o spotrebu energie energeticky významných výrobkov( 23 ), a po druhé podporiť inováciu podnecovaním výrobcov, aby vyrábali energeticky účinnejšie výrobky.

63. Podobne v Komisiou uskutočnenom posúdení vplyvu energetických štítkov pre domáce spotrebiče väčšina respondentov uviedla, že informácie o energetickej účinnosti prostredníctvom energetických štítkov boli „veľmi alebo extrémne dôležité“ pri prijímaní ich obchodných rozhodnutí.( 29 )

64. Uvedené dôkazy ukazujú, že zákazníci nielenže očakávajú spoľahlivé informácie o energetickej hospodárnosti výrobku, ale týmto informáciám pripisujú aj značnú hodnotu pri rozhodovaní o získaní alebo používaní výrobku. Podobne to znamená, že zákazníci môžu byť odradení od akceptovania menej účinných energeticky významných výrobkov, ktoré pravdepodobne povedú k vyšším prevádzkovým nákladom.

65. Energetická účinnosť energeticky významného výrobku je podstatným faktorom vstupujúcim do rozhodovania jednotlivca o účasti na žrebovaní, v ktorom sa tento výrobok ponúka, pretože energetická neúčinnosť uvedeného výrobku môže od účasti odradiť.

66. Malo by sa však „informované rozhodovanie zákazníka“ chápať len ako rozhodovanie týkajúce sa nákupu tovaru alebo by malo zahŕňať aj rozhodnutie zákazníka zúčastniť sa na žrebovaní?

67. PAYBACK a Komisia tvrdia, že cieľom energetického označovania je uľahčiť informované porovnávanie konkurenčných výrobkov a že organizátor súťaže nemôže byť považovaný za „predávajúceho“, pretože účastníkom sa neponúka možnosť výberu medzi rôznymi modelmi toho istého výrobku, ale iba možnosť zúčastniť sa na žrebovaní o konkrétne ponúkané ceny.

68. Aj keď toto tvrdenie môže byť do určitej miery opodstatnené, zdá sa, že tento zúžený výklad tohto cieľa oslabuje širšie ciele ochrany životného prostredia vyplývajúce z požiadaviek na energetické označovanie.

74. Tým, že požiadavky na energetické označovanie informujú zákazníkov o potenciálnych ekonomických výhodách výberu energeticky účinnejších výrobkov, a tým ich odrádzajú od výberu menej účinných výrobkov, motivujú výrobcov, aby vyvíjali a vyrábali energeticky čo najúčinnejšie výrobky, a získali tak konkurenčnú výhodu.( 31 )

75. Čím ambicióznejšie sú teda požiadavky na energetické označovanie energeticky významných výrobkov, tým viac dávajú podnikom príležitosť pozitívne odlíšiť seba a svoje výrobky od výrobkov konkurencie, a teda stimulujú inováciu.( 32 )

76. Cieľom požiadaviek na označovanie energetickými štítkami je preto odmeniť najhospodárnejšie výrobky prostredníctvom povinného zaradenia do energetickej triedy a poskytnúť výhodu prvého hráča podnikom, ktoré ponúkajú energeticky účinnejšie výrobky.( 33 )

77. Odôvodnením 34 nariadenia 2017/1369 sa navyše členské štáty oprávňujú vytvárať stimuly na výrobu a používanie uvedených výrobkov. Členské štáty môžu samy rozhodnúť o povahe takýchto stimulov.

78. Vzhľadom na tieto úvahy by vylúčenie každej osoby, ktorá predvádza energeticky významný výrobok z iných dôvodov než za priamu odplatu – ale pritom tak robí v rámci obchodnej činnosti –, z povinnosti energetického označovania stanovenej v nariadení 2017/1369 podľa môjho názoru ohrozilo cieľ rozvíjania inovácií. Vylúčenie by tak oslabilo mechanizmus, ktorý odmeňuje energeticky najúčinnejšie výrobky, výrobcov, ktorí ich vyrábajú, a predávajúcich, ktorí ich ponúkajú.

3. Podpora ochrany klímy a životného prostredia

84. Na tento účel sa „informované rozhodovanie zákazníka“ musí chápať ako schopnosť zákazníka posúdiť environmentálne aj ekonomické dôsledky budúceho používania energeticky významného výrobku a konať na základe týchto poznatkov vo všetkých situáciách, keď sú mu energeticky významné výrobky ponúkané či už za odplatu, alebo bezodplatne, a to aj ako potenciálna výhra v žrebovaní.

85. Podľa môjho názoru by preto úzky výklad pojmu „predávajúci“ v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369 – obmedzením rozsahu pôsobnosti povinnosti energetického označovania na osoby, ktoré predvádzajú výrobok, len keď je ponúkaný za odplatu – oslabil účinnosť daného nariadenia pri dosahovaní jeho širších cieľov v oblasti ochrany životného prostredia. Dôsledkom takéhoto reštriktívneho výkladu by bolo, že by sa zákazníkom odňala možnosť prijímať informované, energeticky uvedomelé rozhodnutia ohľaduplné k životnému prostrediu v súvislosti s energeticky významnými výrobkami, ktoré sa ponúkajú z iných dôvodov než za priamu odplatu, či už bezplatne, alebo ako výhra v žrebovaní (ako v prejednávanej veci).

86. S ohľadom na vyššie uvedenú diskusiu ma moja analýza celkového účelu požiadaviek na energetické označovanie vedie k záveru, že vymedzenie pojmu „predávajúci“ v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369 by sa malo vykladať tak, že zahŕňa aj osoby, ktoré inzerujú energeticky významné výrobky v rámci obchodnej činnosti z iných dôvodov než za priamu odplatu, napríklad v kontexte žrebovania.

87. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude moja nasledujúca analýza celkovej systematiky rámca energetického označovania slúžiť na overenie oprávnenosti tohto výkladu.

92. Použitie slova „prijíma“ v tomto vymedzení naznačuje, že normotvorca Únie nemal v úmysle obmedziť pojem „zákazník“ len na osoby, ktoré výrobok prijímajú za odplatu (t. j. nákup tohto tovaru), ale že do tohto vymedzenia chcel zahrnúť aj osoby, ktoré výrobky od predajcov prijímajú bezodplatne.

93. Tento legislatívny zámer, ktorý sa skrýva za touto konkrétnou formuláciou, je ešte zrejmejší vtedy, keď sa porovná s formuláciou, ktorú normotvorca Únie použil v smernici 2010/30, ktorá bola nariadením 2017/1369 nahradená.

94. Z odôvodnenia 14 smernice 2010/30 vyplýva, že požiadavky na energetické označovanie, ktoré sú v nej stanovené, sú určené na stimulovanie zákazníkov k tomu, „aby si kupovali [energeticky] účinnejšie výrobky“.( 38 )

95. V článku 10 uvedenej smernice, v ktorom sa upravovalo prijímanie delegovaných aktov, bolo navyše stanovené, že informácie uvedené na energetických štítkoch konkrétnych výrobkov by mali „koncovým užívateľom [umožniť], aby sa mohli pri nákupe kvalifikovanejšie rozhodovať “.( 39 )

96. Výslovným odkazom na „rozhodnutia o nákupe“ v uvedenej smernici sa obmedzil rozsah pôsobnosti povinností v oblasti energetického označovania na čisto transakčné situácie zahŕňajúce odmenu.

97. Naopak, podľa aktuálnej právnej úpravy a podľa článku 2 bodu 16 nariadenia 2017/1369 pojem „zákazník“ odkazuje na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá kupuje, prenajíma alebo prijíma výrobok.

103. PAYBACK aj Komisia vo svojich písomných vyjadreniach predložených Súdnemu dvoru opakujú, že televízor ponúkaný ako výhra nebol inzerovaný na predaj, na prenájom ani na predaj na splátky, a PAYBACK ani neuviedla, že by bol k dispozícii na predaj v niektorej zo zúčastnených partnerských spoločností, a preto tvrdia, že medzi obchodnou činnosťou žalovanej, teda organizovaním programu bonusových bodov, a predvádzaním predmetného televízora chýba dostatočné prepojenie, aby sa mohlo uplatniť vymedzenie pojmu „predávajúci“.

104. Podobne PAYBACK tvrdí, že pojem „obchodná činnosť“ nemožno na účel vymedzenia pojmu „predávajúci“ chápať tak, že zahŕňa „obchodnú činnosť akéhokoľvek druhu“, pretože pri takomto výklade by sa prehliadlo výslovné použitie pojmov „predaj, prenájom alebo predaj na splátky“ v tomto vymedzení.

105. Okrem toho PAYBACK uvádza, že ak by „obchodná činnosť akéhokoľvek druhu“ stačila na to, aby bola osoba považovaná za „predávajúceho“, a teda podliehala požiadavkám na energetické označovanie, netýkalo by sa to len organizátorov žrebovaní. Podľa jej názoru platí, že ak by bol takýto výklad správny, mal by neprimeraný dôsledok spočívajúci v tom, že požiadavky na energetické označovanie by museli spĺňať všetky médiá – ako sú noviny, časopisy alebo televízne kanály –, ktoré konkrétny energeticky významný výrobok spomenú v reportáži.

106. Pripomeňme, že PAYBACK je prevádzkovateľom programu bonusových bodov pre viacerých partnerov, ktorého cieľom je prilákať a udržať zákazníkov pre jej firemných účastníkov, čo teda možno považovať za obchodnú činnosť žalovanej.

112. Uplatnenie tohto širokého chápania obchodných praktík na pojem „predávajúci“ obsiahnutý v článku 2 bode 13 nariadenia 2017/1369 by bolo v súlade s výslovným znením daného ustanovenia („či už odplatne, alebo bezodplatne“), ako aj s vymedzením pojmu „zákazník“ („fyzická alebo právnická osoba, ktorá… prijíma výrobok“), pričom z oboch vyplýva, že absencia platby nie je pre výklad pojmu „predávajúci“ na účely nariadenia 2017/1369 relevantná.

113. Navyše výklad pojmu „obchodná činnosť“ vzhľadom na vymedzenie pojmu „obchodné praktiky“ obsiahnuté v článku 2 písm. d) smernice 2005/29 tiež zmierňuje obavy žalovanej vo veci samej z toho, že by požiadavkami na energetické označovanie bolo viazané každé médium, ktoré v reportáži spomenie energeticky významný výrobok. Nebolo by to tak, pretože aj keď sa výrobok spomenie v rámci obchodnej činnosti, nemožno povedať, že takáto zmienka je priamo spojená s podporou predaja, predajom alebo dodávkou výrobku, čo teda vylučuje, aby sa na médiá vzťahovali požiadavky na označovanie energetickými štítkami stanovené v nariadení 2017/1369.( 44 )

114. Vzhľadom na vyššie uvedené a pri uplatnení na vec samu možno konštatovať, že predvádzanie televízora žalovanou v rámci žrebovania sa uskutočnilo v rámci jej obchodnej činnosti a priamo súvisí s dodávkou zákazníkovi, ktorý danú vec vyhral.

3. Pojmy „predvádzanie“ a „vizuálna reklama“

115. Predkladajúci vnútroštátny súd sa vo svojom uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania ďalej pýta, či možno konštatovať, že žalovaná vo veci samej televízor „predvádzala“, ako sa to predpokladá vo vymedzení v článku 2 bode 13 nariadenia 2017/1369, tým, že do svojej reklamy zahrnula jeho fotografiu a opísala ho v zozname možných výhier.

121. Bez ohľadu na opačné tvrdenie Komisie nemožno pochybovať o tom, že reklama na televízor v bulletine žalovanej predstavuje „vizuálnu reklamu“ v zmysle článku 4 písm. d) delegovaného nariadenia 2019/2013, v ktorom sa, ako už bolo uvedené, ukladá predávajúcim povinnosť zabezpečiť, aby každá vizuálna reklama na konkrétny model elektronického displeja, napríklad televízora, obsahovala príslušné informácie o triede energetickej účinnosti daného výrobku. Vzhľadom na to sa v danom prípade uplatňuje písmeno d) článku 4 delegovaného nariadenia, a nie jeho písmeno a).

D. Záverečné poznámky

122. Napriek údajnej nejednoznačnosti rozsahu povinností energetického označovania v prípade predávajúcich, ktorí ponúkajú energeticky významné výrobky bezplatne, napríklad v rámci žrebovania, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak ustanovenie práva Únie môže byť predmetom výkladu viacerými spôsobmi, treba uprednostniť výklad, ktorý svojou povahou zabezpečuje jeho potrebný účinok( 47 ).

123. Na základe mojej hermeneutickej analýzy znenia článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369, ako aj širšieho kontextu, v ktorom toto ustanovenie pôsobí, a cieľov, ktoré sleduje, by obmedzenie rozsahu pôsobnosti požiadaviek na energetické označovanie stanovených v danom nariadení tak, aby sa vzťahovali len na predávajúcich, ktorí ponúkajú výrobky za priamu odplatu, oslabilo prínos týchto požiadaviek, ktoré preukázateľne prinášajú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o nasmerovanie zákazníkov na energeticky účinnejšie výrobky( 48 ).

124. Vzhľadom na svoju predchádzajúcu analýzu sa domnievam, že organizátor žrebovania, akým je žalovaná vo veci samej, ktorý predvádza výrobok v rámci obchodnej činnosti bez ohľadu na odplatu, by sa mal považovať za „predávajúceho“ v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia 2017/1369, a teda podliehať požiadavkám na energetické označovanie stanoveným v uvedenom nariadení v spojení s delegovaným nariadením 2019/2013.

3 Presné znenie daného ustanovenia je uvedené v bode 29 týchto návrhov.

4 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2013 z 11. marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o energetické označovanie elektronických displejov, a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1062/2010 (Ú. v. EÚ L 315, 2019, s. 1). V jeho článku 4 písm. d) sa vyžaduje, aby „každá vizuálna reklama konkrétneho modelu elektronického displeja, vrátane internetovej, obsahovala triedu energetickej účinnosti a rozsah tried energetickej účinnosti dostupných na štítku v súlade s prílohou VII“.

5 V tejto súvislosti pozri článok 1 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/2013.

6 V uvedenom ustanovení sa vymedzuje pojem „predávajúci“ tak, že je to „maloobchodník alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka na predaj, prenájom alebo na predaj na splátky alebo predvádza výrobky zákazníkom alebo osobám, ktoré vykonávajú montáž v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne“.

7 K tomu pozri smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. ES L 297, 1992, s. 16; Mim. vyd. 13/011, s. 216). Zoznam domácich spotrebičov zahrnutých do pôsobnosti danej smernice pozostával z chladničiek, mrazničiek a ich kombinácií, práčok, sušičiek a ich kombinácií, umývačiek riadu, rúr na pečenie, ohrievačov vody a zásobníkov teplej vody, zdrojov osvetlenia a klimatizačných zariadení. Viac informácií sa uvádza v oddiele o energetickom označovaní na webovom sídle Komisie https://energy‑efficient‑products.ec.europa.eu/ecodesign‑and‑energy‑label/understanding‑energy‑label/history‑energy‑labelling‑eu_en.

14 Chorvátska jazyková verzia: „‚trgovac‘ znači prodavač na malo ili druga fizička ili pravna osoba koja nudi na prodaju, iznajmljivanje, kupnju uz obročnu otplatu ili izlaže proizvode kupcima ili monterima u okviru trgovačke djelatnosti, bilo s plaćanjem ili bez plaćanja“.

15 Francúzska jazyková verzia: „‚revendeur‘: un détaillant ou une autre personne physique ou morale qui vend, loue, offre en location‑vente ou expose des produits à l'intention des clients ou des installateurs dans le cadre d'une activité commerciale, à titre onéreux ou gratuit“.

16 Írska jazyková verzia: „ciallaíonn ‚déileálaí‘ miondíoltóir nó duine nádúrtha nó dlítheanach eile a dhéanann táirgí a dhíol le custaiméirí nó le suiteálaithe, nó a fhruiliú, a thairiscint i gcomhair fruilcheannaigh nó a chur ar taispeáint do chustaiméirí nó do shuiteálaithe, le linn gníomhaíocht tráchtála, bíodh siad ar íocaíocht nó ná bíodh“.

17 Talianska jazyková verzia: „‚distributore“, il dettagliante o altra persona fisica o giuridica che offre in vendita, noleggio, oppure locazione‑vendita o espone prodotti ai clienti o installatori nel corso di un'attività commerciale, a titolo oneroso o meno“.

18 Slovinská jazyková verzia: „‚trgovec‘ pomeni prodajalca na drobno ali drugo fizično ali pravno osebo, ki izdelke strankam ponuja naprodaj, v najem ali v nakup s pridržanim lastništvom ali jih razstavlja, ali monterje, ki izvajajo gospodarsko dejavnost, bodisi odplačno ali neodplačno“.

19 Anglická jazyková verzia: „‚ dealer ‘ means a retailer or other natural or legal person who offers for sale, hire, or hire purchase, or displays products to customers or installers in the course of a commercial activity, whether or not in return for payment “.

26 Pozri dokument Commission Staff Working Document – Impact assessment – Accompanying the document – Proposal for a regulation of the European Parliament and of the Council setting a framework for energy efficiency labelling and repealing Directive 2010/30/EU (Pracovný dokument útvarov Komisie – Posúdenie vplyvu – Pripojené k dokumentu – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre označovanie energetickej účinnosti a zrušuje smernica 2010/30/EÚ) [SWD(2015) 0139 final – 2015/0149 (COD); ďalej len „posúdenie vplyvu nariadenia 2017/1369“]. Pozri najmä oddiel 4.2.2. s nadpisom „Achievements of the legislative framework“(Dosiahnuté výsledky legislatívneho rámca).

27 Dôvodová správa pripojená k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre označovanie energetickej účinnosti a zrušuje smernica 2010/30/EÚ [COM(2015) 341 final – 2015/0149 (COD); ďalej len „dôvodová správa k nariadeniu 2017/1369“]. Pozri najmä oddiel 3.5 s nadpisom „Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie“.

28 London Economics a IPSOS: Study on the impact of the energy label – and potential changes to it – on consumer understanding and on purchase decisions – ENER/C3/2013 ‑ 428 – Interim report , (Štúdia o vplyve energetického štítka a jeho potenciálnych zmien na chápanie spotrebiteľov a na rozhodnutia o kúpe – ENER/C3/2013‑428 – predbežná správa), 2014.

29 CentERdata, van Giesen, R., Elsen, M.: Study on consumer understanding of draft energy labels for household washing machines, household washer ‑ dryers and household dishwashers (Štúdia spotrebiteľského chápania návrhov energetických štítkov práčok pre domácnosť, práčok so sušičkou pre domácnosť a umývačiek riadu pre domácnosť). Č. FWC ENER/C3/2015‑631/04 pod rámcovou zmluvou č. ENER/C3/2015‑631.

36 Ako sa uvádza v dôvodovej správe k nariadeniu 2017/1369, Európska rada v roku 2014 stanovila ciele do roku 2030, a to zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 % a znížiť emisie skleníkových plynov o 40 %. Pozri aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 1).

37 Posúdenie vplyvu nariadenia 2017/1369, oddiel 4.1.1 s nadpisom „The basic problem“ (Základný problém).

38 Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. Treba poznamenať, že v smernici 2010/30 sa hovorí o „koncových užívateľoch“, a nie o „zákazníkoch“.

39 Pozri najmä tretí odsek článku 10 ods. 1 smernice 2010/30 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

40 Pozri analogicky rozsudok z 25. júla 2018, Dyson (C‑632/16, EU:C:2018:599, bod 33).

41 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

48 Commission Staff Working Document – Impact assessment – Accompanying the document – Commission Regulation (EU) laying down ecodesign requirements for electronic displays pursuant to Directive 2009/125/EC of the European Parliament and of the Council, amending Commission Regulation (EC) No 1275/2008 and repealing Commission Regulation (EC) 642/2009 and Commission Delegated Regulation (EU) .../... supplementing Regulation (EU) 2017/1369 of the European Parliament and of the Council with regard to energy labelling of electronic displays and repealing Commission Delegated Regulation (EU) No 1062/2010 (Pracovný dokument útvarov Komisie – Posúdenie vplyvu – Pripojené k dokumentu – Nariadenie Komisie, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn elektronických displejov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 642/2009 a delegované nariadenie Komisie (EÚ) ..../..., ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o energetické označovanie elektronických displejov, a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1062/2010) [SWD(2019)0354 final]. Pozri najmä oddiel 1.5 s názvom „Need to act“ (Potreba konať).