C-131/25
ECLI:EU:C:2026:319
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0131
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 16. apríla 2026( 1 )
Vec C ‑ 131/25
Axel Dris
proti
Gouvernement de la Communauté française
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Články 18 a 21 ZFEÚ – Článok 2004/38/ES – Zásada zákazu diskriminácie – Prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu – Študenti, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu a ktorí odchádzajú do iného členského štátu, aby tam absolvovali vzdelanie – Kvóta na zápis študentov nerezidentov na bakalárske štúdium lekárskych vied po úspešnom zložení prijímacích skúšok – Študent, ktorý je rezidentom v Luxembursku a ukončil stredoškolské vzdelanie v Belgicku “
I. Úvod
1. V Luxemburskom veľkovojvodstve bola univerzita založená v priebehu roku 2003.( 2 ) Táto univerzita ponúka od roku 2020 trojročné bakalárske štúdium medicíny s možnosťou odísť v druhom ročníku na partnerské univerzity( 3 ) v Belgicku, Nemecku a vo Francúzsku.( 4 )
2. Až do akademického roka 2019/2020 mohli študenti študovať len prvý rok štúdia lekárskych vied na Luxemburskej univerzite a boli nútení v štúdiách pokračovať na jednej z týchto partnerských univerzít. Mnohí študenti, ktorí sú rezidentmi Luxemburska, uprednostňovali priamo od prvého ročníka štúdia lekárskych vied štúdium na univerzitách v Belgicku, v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, v Rakúsku, v Portugalsku, v Spojenom kráľovstve a vo Švajčiarsku. Napríklad počas akademického roka 2018/2019 absolvovalo 133 luxemburských rezidentov, ktorí podali žiadosť o finančnú podporu na vysokoškolské štúdium od luxemburského štátu, štúdium lekárskych vied v Belgicku.( 5 )
3. Do tohto kontextu patrí situácia študenta luxemburskej štátnej príslušnosti, pána Axela Drisa, s bydliskom v Luxembursku, ktorý absolvoval stredoškolské štúdium vo vzdelávacej inštitúcii nachádzajúcej sa v Arlone (Belgicko) a ktorý sa chce zapísať na univerzitu v Belgicku, aby študoval lekárske vedy. Táto situácia je základom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) a ktorý sa týka výkladu článku 18 prvého odseku a článku 21 ods. 1 ZFEÚ.
4. Francúzske spoločenstvo Belgicka( 6 ) odmietlo udeliť pánovi Drisovi doklad o úspešnom absolvovaní štúdia, ktoré by mu umožnilo zapísať sa na lekársku fakultu vo Francúzskom spoločenstve, napriek tomu, že úspešne zložil prijímacie skúšky na štúdium lekárskych vied a stomatológie, a to z dôvodu platného systému kvót na zápis študentov nerezidentov na bakalárske štúdium lekárskych vied (ďalej len „kvóty pre študentov nerezidentov“). Pri podaní opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu pán Dris najmä tvrdil, že jeho situácia je porovnateľná so situáciou študenta kvalifikovaného ako „rezident“ v zmysle článku 1 décret de la Communauté française régulant le nombre d’étudiants dans certains cursus de premier cycle de l’enseignement supérieur (dekrét Francúzskeho spoločenstva, ktorým sa upravuje počet študentov v niektorých študijných odboroch bakalárskeho štúdia vysokoškolského vzdelávania)( 7 ) zo 16. júna 2006, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej( 8 ), a to z dôvodu ukončenia jeho stredoškolského štúdia a získania diplomu o ukončení stredoškolského štúdia v tomto členskom štáte.
5. Belgická právna úprava, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, a najmä uvedený dekrét, bola v priebehu roka 2006 predmetom žaloby o zrušenie, ktorá viedla Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko) k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor. Tento návrh viedol k vydaniu rozsudku z 13. apríla 2010, Bressol a i.( 9 ), v nadväznosti na ktorý Cour constitutionnelle (Ústavný súd) svojím rozsudkom č. 89/2011 z 31. mája 2011 zrušil časť článku 8 uvedeného dekrétu.
6. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania teda nadväzuje na rozsudok Bressol a i. a vyzýva Súdny dvor, aby vzhľadom na články 18 a 21 ZFEÚ posúdil podobnosť medzi situáciou študentov, ktorí sú rezidentmi cezhraničnej oblasti, ktorí absolvovali stredoškolské štúdium v susednom členskom štáte, a situáciou študentov, ktorí sú rezidentmi v tomto neskôr uvedenom členskom štáte.
7. Navrhnem Súdnemu dvoru, aby dal rovnakú odpoveď ako v rozsudku Bressol a i., pričom spresním skutočnosti, ktoré bude musieť vnútroštátny súd, ktorý je súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, zohľadniť pri analýze situácie pána Drisa, na ktorého by sa podľa môjho názoru mal vzťahovať rovnaký režim ako na študentov, ktorí sú rezidentmi.
II. Právny rámec
A. Medzinárodné právo
8. Článok 1 accord particulier relatif à la coopération universitaire en formation médicale entre le Gouvernement de la Communauté française de Belgique et le Gouvernement du Grand‑Duché de Luxembourg (Osobitná dohoda o univerzitnej spolupráci v oblasti lekárskeho vzdelávania medzi vládou Francúzskeho spoločenstva Belgicka a vládou Luxemburského veľkovojvodstva)( 10 ) uvádza:
„Nemocničné zariadenia Luxemburského veľkovojvodstva prispievajú k lekárskej príprave poskytovanej univerzitami Francúzskeho spoločenstva…, najmä tým, že vo svojich zariadeniach prijímajú študentov medicíny prvého a druhého cyklu na neplatené stáže…“
9. Článok 2 tejto dohody stanovuje:
„Každoročne môže najviac 15 študentov Luxemburskej univerzity, ktorí majú vysvedčenie o dosiahnutí stredoškolského vzdelania vydané stredoškolskou vzdelávacou inštitúciou v Luxemburskom veľkovojvodstve a ktorí spĺňajú aktuálne podmienky prijatia na Luxemburskú univerzitu, pokračovať v bakalárskom štúdiu lekárskych vied a stomatológie na univerzite vo Francúzskom spoločenstve.
Týchto študentov vyberá Luxemburská univerzita spomedzi študentov, ktorí úspešne ukončili prvý ročník študijného programu ,Akademický bakalársky študijný program v oblasti prírodných vied – študijný odbor medicína‘ len v danom roku a dosiahli dostatočne vysoké umiestnenie po kvalifikačnej skúške na konci roka, v ktorej sa miesta udeľujú podľa dosiahnutých výsledkov na základe celkového priemeru.
Podrobnosti spolupráce sú stanovené v osobitných medziuniverzitných dohodách uzavretých medzi Luxemburskou univerzitou a príslušnými univerzitami Francúzskeho spoločenstva…“
B. Belgické právo
10. Článok 1 dekrétu zo 16. júna 2006 uvádza:
„Študentom rezidentom v zmysle tohto dekrétu je študent, ktorý v čase zápisu na inštitúciu vysokoškolského vzdelávania preukáže, že jeho hlavné bydlisko je v Belgicku a spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:
1° má právo na trvalý pobyt v Belgicku;
2° mal hlavné bydlisko v Belgicku aspoň 6 mesiacov pred zápisom na inštitúciu vysokoškolského vzdelávania a súčasne bol zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činnou osobou alebo poberal príjem nahrádzajúci príjem z pracovnej činnosti poskytnutý belgickou verejnou službou,
…
7° mal v čase zápisu na inštitúciu vysokoškolského vzdelávania hlavné bydlisko v Belgicku najmenej tri roky;
…
‚Právo na trvalý pobyt‘ v zmysle odseku 1 bodu 1 pre občanov iného členského štátu Európskej únie znamená právo priznané na základe článkov 16 a 17 smernice [smernice 2004/38/ES( 11 )]…“
11. Článok 1 ods. 1 décret de la Communauté française relatif aux études de sciences médicales et dentaires (dekrét Francúzskeho spoločenstva o štúdiu lekárskych vied a stomatológie)( 12 ) z 29. marca 2017, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej,( 13 ) stanovuje:
„Prístup na bakalárske štúdium lekárskych vied a na bakalárske štúdium v oblasti stomatológie s cieľom získať príslušný titul majú len študenti, ktorí spĺňajú všeobecné podmienky prístupu k bakalárskemu štúdiu uvedené v článku 107 décret [de la Communauté française] du 7 novembre 2013 définissant le paysage de l’enseignement supérieur et l’organisation académique des études (dekrét [Francúzskeho spoločenstva] zo 7. novembra 2013, ktorým sa vymedzuje štruktúra vysokoškolského vzdelávania a akademická organizácia štúdia)[( 14 )] a ktorí sú držiteľmi dokladu o úspešnom absolvovaní skúšky vydaného po vykonaní prijímacej a prístupovej skúšky na bakalárske štúdium lekárskych vied alebo na bakalárske štúdium stomatológie, ďalej len ‚prijímacia a prístupová skúška‘.“
12. Článok 6 dekrétu z 29. marca 2017 stanovuje:
„1. Najneskôr do troch dní od rokovania predseda komisie pre vstupnú a prístupovú skúšku oznámi uchádzačom výsledky skúšky prostredníctvom [Académie de recherche et d’enseignement supérieur [Akadémia výskumu a vysokoškolského vzdelávania, Belgicko (ARES)] a zoznam úspešných uchádzačov zašle univerzitným inštitúciám, ktoré sú oprávnené organizovať a organizujú bakalárske štúdium medicínskych vied alebo bakalárske štúdium stomatológie.
Najneskôr do desiatich dní od konania skúšky vydá komisia pre prijímacie a prístupové skúšky prostredníctvom ARES úspešným uchádzačom doklad o úspešnom absolvovaní prijímacej a prístupovej skúšky. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné podmienky prístupu, študent, ktorý je držiteľom tohto dokladu, je zapísaný na štúdium v univerzitnej inštitúcii určenej pri jeho zápise na skúšku v súlade s článkom 1 ods. 3.
Tento doklad o úspešnom absolvovaní skúšky platí len pre nasledujúci akademický rok. Potvrdenie je osobné a neprenosné. V prípade vyššej moci, ktorú komisia pre vstupnú a prístupovú skúšku riadne posúdi, môže byť tento doklad uznaný počas dvoch po sebe nasledujúcich akademických rokov.
2. Komisia pre prijímacie a prístupové skúšky uplatňuje pri rozhodovaní tento systém: pre každý študijný odbor sa stanoví číslo T, ktoré sa rovná celkovému počtu uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali prijímacie a prístupové skúšky uvedené v článku 1, a číslo NR pre každý študijný odbor, ktoré sa rovná počtu uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali prijímacie a prístupové skúšky a ktorí nie sú považovaní za študentov rezidentov v zmysle článku 1 dekrétu zo 16. júna 2006…
Keď pomer medzi týmto číslom NR a číslom T dosiahne percentuálny podiel vyšší než 30 %, komisia pre prijímacie a prístupové skúšky zostaví poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali prijímaciu skúšku a ktorých nemožno považovať za študentov rezidentov, s cieľom určiť tých, ktorým sa vydá doklad o úspešnom absolvovaní skúšky. Komisia zoradí týchto uchádzačov zostupne podľa celkových známok, ktoré každý uchádzač získal na prijímacej a prístupovej skúške. Doklady o úspešnom absolvovaní skúšky udeľuje uchádzačom, ktorí úspešne absolvovali prijímaciu skúšku, v príslušnom poradí, až do okamihu, keď podiel uchádzačov, ktorých nemožno považovať za študentov rezidentov, nezodpovedá 30 % z celkového počtu úspešných uchádzačov.
Na konci tohto postupu sa pre každý študijný odbor stanoví číslo L rovnajúce sa počtu študentov, ktorí získali doklad o úspešnom absolvovaní skúšky.“
13. Podľa článku 17 bis tohto dekrétu:
„Články 1 až 7 tohto dekrétu sa nevzťahujú na študentov, ktorí majú v rámci dohody [medzi Francúzskym spoločenstvom a Luxemburskom] prístup k pokračovaniu bakalárskeho štúdia v oblasti lekárskych vied na univerzite.“
III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka
14. Pán Dris, luxemburský štátny príslušník s bydliskom v luxemburskej obci hraničiacej s Belgickom, absolvoval stredoškolské štúdium vo vzdelávacej inštitúcii nachádzajúcej sa v meste Arlon.
15. Dňa 5. júla 2022 úspešne zložil vstupnú a prístupovú skúšku v oblasti lekárskych vied a stomatológie. Keďže však pán Dris nemohol byť kvalifikovaný ako „študent rezident“ v zmysle článku 1 dekrétu zo 16. júna 2006, uplatnila sa na neho kvóta študentov nerezidentov a vzhľadom na jeho priemer nezískal doklad o úspešnom absolvovaní skúšky, ktorý by mu umožňoval zapísať sa na lekársku fakultu vo Francúzskom spoločenstve.
16. Dňa 12. septembra 2022 podal pán Dris na Conseil d’État (Štátna rada) žalobu, ktorou sa domáhal v rámci konania mimoriadnej naliehavosti jednak odkladu výkonu rozhodnutia, ktorým mu bolo odmietnuté vydanie dokladu o úspešnom zložení skúšky, o ktorom sa dozvedel 14. júla 2022, pričom tento návrh bol zamietnutý rozsudkom tohto súdu z 27. septembra 2022, a jednak zrušenia tohto rozhodnutia.
17. Keďže pán Dris je luxemburským štátnym príslušníkom, ktorý má osvedčenie o vyššom stredoškolskom vzdelávaní vydané stredoškolskou vzdelávacou inštitúciou nachádzajúcou sa v Belgicku, sa po prvé domnieva, že je diskriminovaný v porovnaní:
– predovšetkým, luxemburskými štátnymi príslušníkmi, ktorí majú stredoškolský diplom vydaný stredoškolskou vzdelávacou inštitúciou nachádzajúcou sa v Luxembursku a ktorí z tohto dôvodu môžu nastúpiť na bakalárske štúdium lekárskych vied na univerzite vo Francúzskom spoločenstve,
– ďalej študentmi, ktorí majú osvedčenie o vyššom stredoškolskom vzdelávaní vydané stredoškolskou vzdelávacou inštitúciou nachádzajúcou sa v Belgicku a ktorí vzhľadom na to, že sú rezidentmi v zmysle článku 1 dekrétu zo 16. júna 2006, museli zložiť len vstupnú skúšku, a teda nepodliehali kvótam pre študentov nerezidentov, a
– napokon, študentmi, ktorí majú osvedčenie o vyššom stredoškolskom vzdelávaní vydané stredoškolskou vzdelávacou inštitúciou nachádzajúcou sa v Luxemburskom veľkovojvodstve a ktorí vzhľadom na to, že sú rezidentmi v zmysle článku 1 dekrétu zo 16. júna 2006, museli zložiť len vstupnú a prijímaciu skúšku, a teda nepodliehali kvótam pre študentov nerezidentov.
18. Po druhé sa pán Dris domnieva, že článok 1 dekrétu zo 16. júna 2006, články 1, 6 a 17 bis dekrétu z 29. marca 2017, ako aj dohoda medzi Francúzskym spoločenstvom a Luxemburskom tým, že nezohľadňujú situáciu cezhraničných študentov pri zavedení režimu vstupnej skúšky a zavedení výnimky stanovenej v prospech luxemburských študentov, porušujú článok 18 prvý odsek a článok 21 ods. 1 ZFEÚ.
19. Presnejšie, pokiaľ ide o jeho postavenie cezhraničného študenta, pán Dris sa najmä domnieva, že jeho situácia je podobná situácii študenta kvalifikovaného ako „rezident“ v zmysle článku 1 dekrétu zo 16. júna 2006, keďže celé svoje školské vzdelanie absolvoval v Belgicku, a jeho hlavné väzby, konkrétne mimoškolské činnosti alebo jeho priateľské vzťahy, sú v Belgicku. Dodáva, že občan Únie nemôže byť vystavený nepriaznivému zaobchádzaniu len z dôvodu, že využil svoju slobodu pohybu. S odvolaním sa na rozsudok Bressol a i. tak tvrdí, že kvóty pre študentov nerezidentov môžu byť odôvodnené len vo vzťahu k študentom, ktorí ešte nevyužili svoje právo voľného pohybu, ale nemožno ich uplatniť na študenta, ktorý vzhľadom na to, že využil svoju slobodu pohybu, už má väzbu s Francúzskym spoločenstvom.
20. Pán Dris dospel k záveru, že požadovaná podmienka bydliska predstavuje priamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, a dodáva, že rozsudok z 15. marca 2005, Bidar( 15 ), považuje študenta, ktorý študuje v členskom štáte, za rezidenta tohto štátu. Z tohto dôvodu s ním nemožno zaobchádzať inak ako so študentmi z cieľového členského štátu, aj keď nemá právne postavenie rezidenta.
21. Pán Dris tiež tvrdí, že luxemburskí žiaci, ktorí vykonávajú školskú dochádzku v Belgicku, a belgickí žiaci, ktorí vykonávajú školskú dochádzku v Provincii Luxemburg, majú rovnako veľkú zónu zamestnanosti a že osoby poskytujúce starostlivosť s absolvovaným vzdelaním budú poskytovať služby v tejto veľkej zóne zamestnanosti a príslušnom širšom regióne. Veľkú časť ponuky starostlivosti, ktorá je k dispozícii obyvateľom Provincie Luxemburg, poskytujú poskytovatelia starostlivosti z Luxemburského veľkovojvodstva. Dodáva, že spomínaná belgická pohraničná oblasť trpí akútnym nedostatkom lekárov.
22. Vláda Francúzskeho spoločenstva tieto tvrdenia spochybňuje, pričom najmä tvrdí, že na jednej strane sa situácia cezhraničných študentov nelíši od situácie študentov nerezidentov, ktorí získali osvedčenie o vyššom stredoškolskom vzdelávaní vydané stredoškolskou vzdelávacou inštitúciou nachádzajúcou sa v Belgicku. Na druhej strane neobstojí tvrdenie, podľa ktorého cezhraničný študent bude pravdepodobne ponúkať svoje lekárske služby na belgickom území, keďže toto platí pre každého študenta nerezidenta, ktorý sa po ukončení svojho štúdia rozhodne usadiť v Belgicku, a okrem toho vychádza z predpokladu, že takýto cezhraničný študent bude „cezhraničným“ lekárom v nadväznosti na svoje akademické medicínske štúdium, čo je len špekulatívne.
23. Okrem toho judikatúra Súdneho dvora, na ktorú sa odvoláva pán Dris, nie je relevantná, keďže sa týkala vnútroštátnych právnych úprav v oblasti finančnej pomoci na štúdium a sociálnych dávok, pretože spor vo veci samej sa týka obmedzení odôvodnených požiadavkami verejného zdravia.
24. Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa článok 18 prvý odsek a článok 21 ods. 1 ZFEÚ, samostatne alebo v spojení s článkom 165 ods. 1, článkom 165 ods. 2 druhou zarážkou ZFEÚ a článkom 14 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že bránia systému kvót pre študentov ‚nerezidentov‘, ako je systém zavedený článkom 1 dekrétu [zo 16. júna 2006], a článkami 1, 6 a 17 bis dekrétu [z 29. marca 2017] pre prístup k univerzitnému štúdiu lekárstva s cieľom zachovať kvalitné lekárske služby, ako aj zaručiť ciele v oblasti kvality vedenia študenta počas odbornej prípravy a ochrany verejného zdravia z dôvodu vysokého podielu študentov nerezidentov, ktorí po ukončení úplného lekárskeho vzdelávania územie opúšťajú?“
25. Písomné pripomienky predložili pán Dris, belgická vláda, ako aj Európska komisia, ktorí sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. januára 2026, na ktorom títo účastníci konania tiež odpovedali na otázky na ústne zodpovedanie položené Súdnym dvorom.
IV. Analýza
26. Pred preskúmaním otázky, ktorú položil predkladajúci vnútroštátny súd v podstate k tomu, či článok 18 prvý odsek a článok 21 ods. 1 ZFEÚ bránia právnej úprave, ktorá v súvislosti s prístupom k štúdiu lekárskych vied stanovuje kvóty pre študentov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte, ktorý toto štúdium organizuje, považujem za dôležité na úvod spresniť dve skutočnosti.
A. Úvodné pripomienky
27. Na jednej strane sa na rozdiel od tvrdení Komisie uvedených v jej písomných pripomienkach, zopakovaných na pojednávaní, domnievam, že smernica 2004/38 sa na vznik práva pána Drisa na pobyt v Belgicku v prejednávanej veci neuplatňuje. Článok 6 ods. 1 tejto smernice totiž uvádza, že „občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek podmienok alebo formalít iných, ako je požiadavka vlastniť platný preukaz totožnosti alebo pas“. Samotná skutočnosť, že osoba vycestuje na jeden deň do iného členského štátu bez toho, aby tam prespala, nestačí na vznik tohto práva na prechodný pobyt, ktoré tomuto občanovi umožňuje využiť rovnosť zaobchádzania stanovenú v článku 24 ods. 1 uvedenej smernice. Okrem toho odsek 2 tohto článku upravuje výnimky, a to konkrétne, že hostiteľský členský štát nie je „povinný pred nadobudnutím práva trvalého pobytu udeliť pomoc vo forme príspevku na výživu počas štúdia, vrátane odborného vzdelávania, pozostávajúcu zo študentských štipendií alebo študentských pôžičiek osobám iným, ako sú pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby, ktoré si zachovávajú takýto štatút, a ich rodinní príslušníci“.
28. Nemyslím si, že by sme mohli vyvodiť opačný záver z rozsudku Bressol a i.( 16 ), v ktorom sa Súdny dvor uspokojil s požiadavkou, aby predkladajúci vnútroštátny súd overil, či sa niektorí žalobcovia zdržiavali v Belgicku predtým, ako sa chceli zapísať do jedného z dotknutých študijných programov. Postavenie pána Drisa ako luxemburského občana a rezidenta však nie je spochybnené.
29. Z toho vyvodzujem, že smernica 2004/38 nie je uplatniteľná na spor vo veci samej.
30. Na druhej strane dohoda medzi Francúzskym spoločenstvom a Luxemburskom, na ktorú odkazuje článok 17 bis dekrétu z 29. marca 2017, v podstate stanovuje, že určitý počet študentov z Luxemburskej univerzity, ktorí majú luxemburský stredoškolský diplom, môže pokračovať v štúdiu lekárskych vied začatých na Luxemburskej univerzite na univerzite vo Francúzskom spoločenstve, keďže Luxemburská univerzita nemá úplný študijný program lekárskych vied.
31. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pán Dris nespĺňa podmienky prístupu k tejto medziuniverzitnej spolupráci, keďže nemá diplom o stredoškolskom štúdiu vydaný stredoškolskou vzdelávacou inštitúciou v Luxemburskom veľkovojvodstve a nezačal študovať lekárske vedy na Luxemburskej univerzite.
32. Predmetom sporu vo veci samej je pritom žaloba smerujúca k zrušeniu rozhodnutia komisie nevydať pánovi Drisovi doklad o úspešnom zložení skúšky po tom, čo sa naňho uplatnil režim kvót pre študentov nerezidentov. Prejudiciálna otázka je preto podľa môjho názoru hypotetická v rozsahu, v akom sa týka článku 17 bis dekrétu z 29. marca 2017.
B. O veci samej
33. Pokiaľ ide o vec samu, treba pripomenúť, že vnútroštátna právna úprava, ktorá niektorých štátnych príslušníkov znevýhodňuje len z dôvodu, že uplatnili svoju slobodu pohybu a pobytu v inom členskom štáte, predstavuje obmedzenie slobôd, ktoré článok 21 ods. 1 ZFEÚ priznáva každému občanovi Únie,( 17 ) najmä v oblasti vzdelávania.( 18 )
34. V rozsudku Bressol a i. Súdny dvor pripomenul, že zásada zákazu diskriminácie zakazuje nielen priamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akúkoľvek nepriamu formu diskriminácie, ktorá v dôsledku uplatnenia iných rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedie k rovnakému výsledku.( 19 ) Pokiaľ teda ustanovenie vnútroštátneho práva nie je objektívne odôvodnené a primerané sledovanému cieľu, treba ho považovať za nepriamo diskriminačné, ak je samotnou svojou povahou spôsobilé dotknúť sa viac štátnych príslušníkov iných členských štátov ako vlastných štátnych príslušníkov, pričom v dôsledku toho hrozí, že podstatnejšie znevýhodní prvých uvedených.( 20 )
35. Okrem toho Súdny dvor v tomto rozsudku spresnil, že členské štáty si môžu zvoliť systém vzdelávania založený na výbere študentov pod podmienkou, že tento systém nie je diskriminačný.( 21 )
36. V prejednávanej veci predmetné dekréty stanovujú odlišné podmienky výberu v závislosti od bydliska študentov a vymedzujú tento pojem viacerými kritériami. Pre študentov nerezidentov môže byť skutočnosť, že zložili vstupnú skúšku, nedostatočná na prístup k štúdiu medicínskych vied v Belgicku. Ak totiž títo študenti predstavujú viac ako 30 % celkového počtu študentov, ktorí zložili vstupnú skúšku, sú zaradení podľa ich výsledkov, v dôsledku čoho percentuálny podiel študentov nerezidentov, ktorým bolo odovzdané potvrdenie o úspešnom absolvovaní skúšky nevyhnutné na prístup k štúdiu medicínskych vied, je obmedzený na 30 % celkového počtu študentov, ktorí zložili vstupnú skúšku.( 22 ) Naopak študenti rezidenti, ktorí zložili vstupnú skúšku, získajú potvrdenie o úspešnom zložení skúšky bez ohľadu na ich počet.
37. Táto vnútroštátna právna úprava tak vytvára nerovnosť v zaobchádzaní medzi študentmi rezidentmi a študentmi nerezidentmi. Podmienka bydliska, o akú ide vo veci samej, je pritom ľahšie splnená vlastnými štátnymi príslušníkmi, ktorí majú bydlisko najčastejšie v Belgicku, než štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, ktorých bydlisko sa často nachádza v inom členskom štáte.( 23 ) Takéto rozdielne zaobchádzanie predstavuje obmedzenie práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov.
38. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora môže byť obmedzenie práva na voľný pohyb a pobyt odôvodnené z hľadiska práva Únie len vtedy, ak vychádza z objektívnych hľadísk všeobecného záujmu, ktoré sú nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých osôb, a je primerané cieľu legitímne sledovanému vnútroštátnym právom.( 24 )
39. Rozsudok Bressol a i. poskytol niekoľko usmernení umožňujúcich odpovedať na prejudiciálnu otázku. Súdny dvor tak pripustil, že cieľ „zachovani[a] kvalitných a vyvážených zdravotníckych služieb prístupných pre všetkých“ je legitímny v rozsahu, v akom prispieva k realizácii vysokej úrovne ochrany verejného zdravia,( 25 ) najmä zárukou kvality programov vzdelávania.( 26 ) V tomto ohľade pripomenul právomoc predkladajúceho vnútroštátneho súdu posúdiť, v akom rozsahu vnútroštátna právna úprava môže zaručiť uskutočnenie uvedeného cieľa a či neprekračuje to, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.( 27 ) Na poskytnutie užitočnej odpovede predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu( 28 ) Súdny dvor predpokladá odôvodnenie v troch etapách.
40. Po prvé musí predkladajúci vnútroštátny súd overiť, že skutočne existuje riziko z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva,( 29 ) pričom Súdny dvor spresnil, že členský štát môže prijať ochranné opatrenia bez toho, aby čakal, kým sa nedostatok zdravotníckych odborníkov alebo riziká týkajúce sa kvality vzdelávania v skutočnosti prejavia.( 30 ) Okrem toho musia príslušné orgány preukázať, že tieto riziká existujú, pričom pristúpia k analýze číselných údajov a zohľadnia predovšetkým vplyv skupiny študentov nerezidentov, ktorí získali belgický diplom o absolvovaní stredoškolského štúdia v zariadení Francúzskeho spoločenstva, na naplnenie cieľa spočívajúceho v zaručení dostupnosti odborníkov vo Francúzskom spoločenstve. Ďalej treba zohľadniť možnosť, že študenti rezidenti sa po ukončení svojho štúdia rozhodnú vykonávať svoje povolanie v inom štáte, ako je Belgické kráľovstvo. Napokon táto analýza musí zohľadniť možné usadenie sa vo Francúzskom spoločenstve, na účely výkonu lekárskeho povolania, osôb, ktoré tam neštudovali.( 31 )
41. V rámci tejto analýzy bude tiež možné zohľadniť možnosti vykonávania všetkých alebo časti praktických stáží v nemocničných zariadeniach Luxemburského veľkovojvodstva, podľa znenia článku 1 dohody medzi Francúzskym spoločenstvom a Luxemburskom.
42. Po druhé, ak predkladajúci vnútroštátny súd usúdi, že riziká pre ochranu verejného zdravia sú preukázané, bude musieť vzhľadom na informácie poskytnuté príslušnými orgánmi posúdiť, či právnu úpravu dotknutú vo veci samej možno považovať za vhodnú na zabezpečenie dosiahnutia cieľa ochrany verejného zdravia.( 32 )
43. V tejto súvislosti bude musieť predkladajúci vnútroštátny súd posúdiť, či prispieva k tomuto cieľu kvóta založená na kritériu bydliska uplatňovaná na pána Drisa.
44. Kritérium, na ktorom sa môže zakladať kvóta študentov nerezidentov na prístup k vysokoškolskému štúdiu, bolo totiž predmetom diskusií. Komisia tak uznala jediné kritérium, spočívajúce v štáte, v ktorom bol získaný diplom o ukončení stredoškolského štúdia, a v máji 2017 uzavrela( 33 ) konanie o porušení povinnosti začaté proti Rakúskej republike 24. januára 2007.( 34 ) Naproti tomu Komisia na pojednávaní uviedla, že proti Belgickému kráľovstvu bolo začaté nové konanie vo forme EU‑Pilot vo veci kvót študentov nerezidentov pre prístup k štúdiu lekárskych vied na základe bydliska študenta a že k nemu bola pripojená žaloba pána Drisa podaná v roku 2023.
45. Hoci existenciu kritéria bydliska možno chápať tak, že jeho cieľom je obmedziť prístup k štúdiu medicínskych vied a vyhnúť sa univerzitnému „turizmu“ na účely štúdia v členskom štáte, v ktorom je prístup k týmto štúdiám menej prísny ako v iných členských štátoch, s tým cieľom, že výkon povolania sa potom bude vykonávať v inom členskom štáte, prípad pána Drisa ukazuje, že toto jediné kritérium je samo osebe v určitých situáciách nevhodné.
46. Keďže totiž pán Dris absolvoval celé svoje stredoškolské štúdium v Belgicku, osvedčené získaním diplomu o ukončení stredoškolského štúdia, strávil väčšinu svojho času v tomto členskom štáte, čo prispelo k rozvoju priateľských väzieb s ostatnými študentmi a k jeho zapojeniu do mimoškolských činností v Arlone. Keďže život dieťaťa je vo veľkej miere určovaný jeho školskou dochádzkou a mimoškolskými činnosťami, možno sa domnievať, že má väzbu s Belgickom, ktorá je rovnocenná s väzbou rezidenta v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy.
47. Súdny dvor rozhodol v podobnej diskusii o kritériu, ktoré sa má použiť pri poskytovaní finančnej podpory študentom nerezidentom.
48. V tejto súvislosti( 35 ) Súdny dvor už rozhodol, že jediná podmienka týkajúca sa miesta získania diplomu o ukončení stredoškolského štúdia má príliš všeobecnú a výlučnú povahu a že takáto podmienka neoprávnene uprednostňuje prvok, ktorý nemusí nevyhnutne odrážať skutočný a účinný stupeň väzby medzi žiadateľom o čakateľský príspevok a geografickým trhom práce.( 36 )
49. V tejto súvislosti Súdny dvor dospel k záveru, že skutočnosť, že dotknutý študent absolvoval významnú časť svojho stredoškolského štúdia v členskom štáte má ten následok, že nadviazal skutočné väzby so spoločnosťou tohto členského štátu.( 37 ) Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Bidar, vyplývala záruka dostatočnej integrácie do spoločnosti hostiteľského členského štátu z podmienok, ktoré vyžadovali predchádzajúci pobyt na území tohto členského štátu.( 38 ) Súdny dvor tak konštatoval, že právna úprava, o ktorú išlo v prejednávanej veci, ktorá sa týkala pomoci udelenej v podobe dotovanej pôžičky len pre študentov usadených na území členského štátu, neumožňovala štátnemu príslušníkovi iného členského štátu splniť túto podmienku, a to bez ohľadu na stupeň jeho skutočnej integrácie do spoločnosti hostiteľského členského štátu. V dôsledku toho Súdny dvor rozhodol, že takéto zaobchádzanie nemožno považovať za odôvodnené legitímnym cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou.( 39 )
50. Domnievam sa, že tento pojem „väzba“ by mohol byť užitočný pri zvažovaní situácií, v ktorých sa s občanmi Únie, ktorí využili slobodu pohybu s cieľom absolvovať stredoškolské štúdium potvrdené diplomom o ukončení stredoškolského štúdia v inom členskom štáte, ale ktorí tam nemajú bydlisko, zaobchádza inak ako s občanmi Únie, ktorí majú bydlisko v tomto členskom štáte. Táto väzba by mohla byť zhmotnená, aby sa zabránilo analýze každého jednotlivého prípadu v čase vstupnej skúšky, požiadavkou určitej dĺžky školskej dochádzky v Belgicku v rokoch bezprostredne predchádzajúcich diplomu, ktorý potvrdzuje ukončenie stredoškolského štúdia. Odstránila by sa tak obava z univerzitného turizmu vo vzťahu k mladým ľuďom, občanom Únie, ktorí absolvovali školskú dochádzku v Belgicku vo veku, v ktorom nedochádza k rozhodnutiam o profesijnom smerovaní.
51. Domnievam sa teda, že systém kvót pre študentov nerezidentov, ktorý je v súčasnosti stanovený pre štúdium medicínskych vied, by mohol byť predmetom diskusie, pokiaľ ide o jeho schopnosť zaručiť dosiahnutie cieľa verejného zdravia, najmä pokiaľ ide o otázku, či obmedzenie počtu študentov v rovnakej situácii, ako je pán Dris, skutočne môže zvýšiť počet absolventov pripravených zabezpečiť v konečnom dôsledku dostupnosť zdravotníckej starostlivosti v rámci Francúzskeho spoločenstva.( 40 )
52. Po tretie prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu v každom prípade posúdiť, či právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom nepovažuje za „rezidentov“ v zmysle článku 1 dekrétu zo 16. júna 2006 študentov, ktorí podobne ako pán Dris absolvovali veľkú časť svojho stredoškolského vzdelania osvedčeného úspešným získaním diplomu o ukončení stredoškolského štúdia v Belgicku, hoci mali bydlisko v Luxembursku, neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa, to znamená, či neexistujú menej obmedzujúce opatrenia, ktoré by umožnili jeho dosiahnutie.( 41 )
53. Tiež v oblasti finančnej podpory vysokoškolského štúdia Súdny dvor pristúpil k overeniu proporcionality uvedenému v predchádzajúcom bode vyššie a uznal, že podmienka bydliska nepredstavuje nevyhnutne jediný reprezentatívny prvok skutočnej väzby dotknutej osoby k uvedenému členskému štátu a má preto príliš výlučnú povahu.( 42 ) V rozsudku Giersch a i. totiž Súdny dvor rozhodol, že „existencia primeranej pravdepodobnosti, že sa príjemcovia podpory vrátia do Luxemburska a zapoja sa do pracovného trhu tohto členského štátu, aby prispeli k jeho hospodárskemu rozvoju, môže byť preukázaná aj na základe iných prvkov, než je požiadavka podmienky predchádzajúceho bydliska dotknutého študenta“( 43 ). V tomto rozsudku Súdny dvor pripustil, že možno zohľadniť skutočnosť, že tento študent býva sám alebo so svojimi rodičmi v členskom štáte, ktorý hraničí s členským štátom, v ktorom jeho rodičia už značný čas pracujú.( 44 )
54. Treba konštatovať, že rozsudky Bidar a Giersch a i., ktoré sa netýkajú prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, sa zaoberajú finančnou pomocou na absolvovanie takéhoto štúdia. Toto kritérium integrácie v zmysle skutočného vzťahu alebo skutočného stupňa väzby s hostiteľskou spoločnosťou, ako bolo vyložené v týchto rozsudkoch, by však mohlo priznať potrebný účinok slobode pohybu v oblasti vzdelávania, pokiaľ nie je sprevádzané trvalým pobytom v členskom štáte, v ktorom sa absolvovalo stredoškolské štúdium, a bol získaný diplomom o ukončení stredoškolského štúdia, čo je prípad cezhraničných oblastí. Pre žiakov na internátnej škole je väzba ešte silnejšia.
55. Okrem toho v podobných situáciách, ako je situácia pána Drisa, nebráni geografická blízkosť spojená s cezhraničnou situáciou výkonu povolania v zóne zamestnanosti dotknutého regiónu, z ktorého by mohli mať prospech luxemburskí a belgickí pacienti, aj keď sa nachádzajú na luxemburskej strane hranice. Existuje totiž smernica, ktorá upravuje cezhraničnú zdravotnú starostlivosť( 45 ), z ktorej vychádza judikatúra týkajúca sa preplácania nákladov za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.( 46 ) Okrem toho Francúzske spoločenstvo vzhľadom na nedostatok odborníkov v oblasti zdravotníctva zaviedlo dotácie na zamestnávanie s cieľom prilákať mladých odborníkov a posilniť tak počet zamestnancov v tomto regióne.( 47 )
56. V dôsledku toho navrhujem odpovedať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu tak, že články 18 a 21 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za rezidentov v Belgicku nepovažuje študentov, ktorí absolvovali celé stredoškolské štúdium alebo jeho veľkú časť, osvedčené získaním diplomu o ukončení stredoškolského štúdia, v Belgicku, pričom majú bydlisko v inom členskom štáte, s cieľom obmedziť počet študentov nerezidentov, ktorí sa môžu po prvýkrát zapísať do študijného programu lekárskych vied inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.
V. Návrh
57. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré mu položila Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), odpovedal takto:
Články 18 a 21 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za rezidentov v Belgicku nepovažuje študentov, ktorí absolvovali celé stredoškolské štúdium alebo jeho veľkú časť, osvedčené získaním diplomu o ukončení stredoškolského štúdia, v Belgicku, pričom majú bydlisko v inom členskom štáte, s cieľom obmedziť počet študentov nerezidentov, ktorí sa môžu po prvýkrát zapísať do študijného programu lekárskych vied inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Pozri loi portant création de l’Université du Luxembourg (zákon o založení Luxemburskej univerzity) z 12. augusta 2003 ( Mémorial A 149, s. 2990), ktorý nadobudol účinnosť 10. októbra 2003. Luxemburská univerzita prevzala študijné programy, ktoré dovtedy poskytovalo Centre Universitaire de Luxembourg, Institut Supérieur de Technologie, Institut Supérieur d’Études et de Recherches Pédagogiques a Institut d’Études Éducatives et Sociales (pozri články 54 až 57 tohto zákona).
3 Pozri kritériá prijatia na tento „bakalársky“ program na internetovom sídle Luxemburskej univerzity: https://www.uni.lu/fstm‑fr/study‑programs/bachelor‑en‑medecine/.
4 Pozri podrobnosti o počte študentov prijatých do každého z týchto štátov na internetovom sídle Luxemburskej univerzity: https://www.uni.lu/fstm‑fr/study‑programs/bachelor‑en‑medecine/universites‑partenaires/.
5 Pozri dôvodovú správu k návrhu loi portant organisation d’études spécialisées en médecine à l’Université du Luxembourg (zákon o organizácii odborného štúdia v oblasti medicíny na Luxemburskej univerzite) z 31. júla 2020 ( Mémorial A 662), ktorá je k dispozícii na: https://wdocs‑pub.chd.lu/docs/Dossiers_parlementaires/7531/20250515_Dep%C3%B4t.pdf (s. 3).
6 Ďalej len „Francúzske spoločenstvo“.
7 Moniteur belge zo 6. júla 2006, s. 34055.
8 Ďalej len „dekrét zo 16. júna 2006“.
9 (C‑73/08, ďalej len „rozsudok Bressol a i.“, EU:C:2010:181).
10 Podpísaná v Bruseli 17. júla 2017 (ďalej len „dohoda medzi Francúzskym spoločenstvom a Luxemburskom“). Táto dohoda bola zrušená a nahradená accord particulier relatif à la coopération universitaire en formation médicale entre le Gouvernement du Grand‑Duché de Luxembourg et le Gouvernement de la Communauté française (Osobitná dohoda o univerzitnej spolupráci v oblasti lekárskej odbornej prípravy medzi vládou Luxemburského veľkovojvodstva a vládou Francúzskeho spoločenstva), uzavretou v Luxemburgu 4. januára 2022, ktorá v čase skutkových okolností sporu vo veci samej ešte nebola účinná.
11 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).
12 Moniteur belge zo 14. apríla 2017, s. 51063.
13 Ďalej len „dekrét z 29. marca 2017“.
14 Moniteur belge z 18. decembra 2013, s. 99347.
15 (C‑209/03, ďalej len „rozsudok Bidar“, EU:C:2005:169).
16 Pozri rozsudok Bressol a i. (body 34, 37 a 39).
17 Pozri rozsudok zo 16. januára 2025, Ministarstvo financija (Štipendium Erasmus+) (C‑277/23, EU:C:2025:18, bod 38 a citovaná judikatúra).
18 Pozri rozsudok zo 16. januára 2025, Ministarstvo financija (Štipendium Erasmus+) (C‑277/23, EU:C:2025:18, bod 40 a citovaná judikatúra).
19 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 40 a citovaná judikatúra).
20 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 41 a citovaná judikatúra).
21 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 29).
22 Pozri článok 6 ods. 2 dekrétu z 29. marca 2017.
23 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 45 a citovaná judikatúra).
24 Pozri rozsudok zo 16. januára 2025, Ministarstvo financija (Štipendium Erasmus+) (C‑277/23, EU:C:2025:18, bod 53 a citovaná judikatúra).
25 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 62 a citovaná judikatúra).
26 Pozri rozsudok Bressol a i. (body 54 a 67).
27 Pozri rozsudok Bressol a i. (body 63 a 64).
28 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 65).
29 Pozri rozsudok Bressol a i. (body 66 až 74).
30 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 70).
31 Pozri analogicky rozsudok Bressol a i. (bod 73). Rozsudok Ústavného súdu č. 89/2011 z 31. mája 2011 vyvodil dôsledky z rozsudku Bressol a i., pričom analyzoval každé z odvetví dotknutých predmetnou právnou úpravou z hľadiska kritérií uvedených Súdnym dvorom. Kvóty pre študentov nerezidentov tak boli odôvodnené, pokiaľ ide o študijné programy v oblasti fyzioterapie a veterinárnych štúdií, ale neboli uznané za odôvodnené vo vzťahu k ďalším siedmim študijným programom, ktoré po analýze vnútroštátnym súdom, vzhľadom na informácie poskytnuté Súdnym dvorom, neboli dotknuté nedostatkom ich absolventov do takej miery, aby vyvolali skutočné riziko pre verejné zdravie. V dôsledku toho Belgické kráľovstvo prestalo uplatňovať tento systém kvót pre študentov nerezidentov v siedmich z deviatich odvetví, pre ktoré neexistovalo skutočné riziko pre verejné zdravie.
32 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 75).
33 Pozri tlačovú správu Komisie dostupnú na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/fr/ip_17_1282.
34 Pozri konanie INFR(1998)2308 a tlačovú správu Komisie s názvom „Voľný pohyb študentov: Komisia zasiela Rakúsku a Belgicku formálne výzvy“ z 24. januára 2007, ktoré sú k dispozícii na: ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/fr/ip_07_76.
35 Na rozdiel od stanoviska Komisie voči Rakúskej republike v oblasti kvót pre študentov nerezidentov (pozri bod 44 vyššie).
36 Pozri rozsudok z 11. júla 2002, D’Hoop (C‑224/98, EU:C:2002:432, bod 39).
37 Pozri rozsudok Bidar (bod 62).
38 Pozri rozsudok Bidar (bod 60).
39 Pozri rozsudok Bidar (bod 61).
40 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 76).
41 Pozri rozsudok Bressol a i. (bod 77).
42 Pozri rozsudok z 20. júna 2013, Giersch a i. (C‑20/12, ďalej len „rozsudok Giersch a i.“, EU:C:2013:411, bod 73).
43 Pozri rozsudok Giersch a i. (bod 77).
44 Pozri rozsudok Giersch a i. (bod 78).
45 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 2011, s. 45).
46 Pozri napríklad rozsudok zo 4. septembra 2025, Casa Judežeană de Asigurări de Sănătate Mureș a i. (C‑489/23, EU:C:2025:651).
47 Pozri, pokiaľ ide o zdravotné sestry v Provincii Luxemburg: https://www.province.luxembourg.be/actualites/subvention‑infirmier.