C-149/25

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 5. marca 2026( 1 )

Vec C ‑ 149/25

I Fly Aeroporikes Ypiresies AE,

Fraport Perifereiaka Aerodromia tis Elladas B AE

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko)]

„ Prejudiciálne konanie – Prideľovanie prevádzkových intervalov na letiskách Únie – Koordinované letiská a letiská s možným plánovaním letov – Vylúčenie letov prevádzkovaných v celom rozsahu podľa pravidiel letu za viditeľnosti [Visual Flight Rules (VFR)] – Právomoc členských štátov doplniť právne predpisy týkajúce sa prideľovania prevádzkových intervalov – Nariadenie (EHS) č. 95/93 – Právomoc schváliť miestne usmernenia na koordinovaných letiskách – Článok 5 ods. 1 písm. a), článok 5 ods. 3 a článok 8 ods. 5 – Nariadenie (ES) č. 1008/2008 – Právomoc schváliť vnútroštátne pravidlá na koordinovaných letiskách – Článok 19 ods. 1 – Obmedzenie členských štátov pri stanovovaní obmedzení používania letísk s možným plánovaním letov na lety VFR “

1. V roku 2023 Archi Politikis Aeroporias (APA) (Úrad civilného letectva, Grécko) schválil určité vnútroštátne predpisy týkajúce sa prideľovania prevádzkových intervalov( 2 ) na gréckych letiskách. Podľa týchto predpisov boli lety, na ktoré sa vzťahujú pravidlá letu za viditeľnosti (ďalej len „lety VFR“)( 3 ), vylúčené z prideľovania prevádzkových intervalov tak na „koordinovaných letiskách“, ako aj na „letiskách s možným plánovaním letov“.

2. Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či majú členské štáty právomoc prijať predpisy, ktorými sa dopĺňa nariadenie (EHS) č. 95/93( 4 ) a nariadenie (ES) č. 1008/2008( 5 ). V prípade, ak by mali takú právomoc, sa pýta, či sú členské štáty oprávnené rozšíriť režim prideľovania prevádzkových intervalov, ktorý sa vzťahuje na koordinované letiská, na letiská s možným plánovaním letov.

…

g) ‚koordinované letisko‘ znamená akékoľvek letisko, kde je na účely pristátia a vzletu pre leteckého dopravcu alebo iného leteckého prevádzkovateľa nevyhnutné, aby mu koordinátor pridelil prevádzkový interval, s výnimkou štátnych letov, núdzových pristátí a humanitárnych letov,

…

i) ‚letisko s možným plánovaním letov‘ znamená letisko s potenciálom preťaženia v určitej dobe dňa, týždňa alebo roka, ktoré je zvládnuteľné dobrovoľnou spoluprácou leteckých dopravcov, kde bol menovaný sprostredkovateľ letových plánov na uľahčenie prevádzky leteckých dopravcov vykonávajúcich služby alebo zamýšľajúcich vykonávať služby na tomto letisku,

…

m) ‚koordinačné parametre‘ znamená z prevádzkového hľadiska všetku kapacitu, ktorá je k dispozícii pre pridelenie prevádzkových intervalov na letisku počas každého koordinačného obdobia, odrážajúc všetky technické, prevádzkové a environmentálne faktory, ktoré ovplyvňujú výkon letiskovej infraštruktúry a jej rôzne podsystémy“.

ii) na žiadosť Komisie, najmä keď je letisko v skutočnosti prístupné len leteckým dopravcom, ktorým boli pridelené prevádzkové intervaly, alebo keď sa leteckí dopravcovia a zvlášť noví dopravcovia stretli s vážnymi problémami pri zabezpečení možnosti pristátia a vzletu na príslušnom letisku.

Táto analýza založená na všeobecne uznávaným metódach, stanoví každý nedostatok v kapacite, berúc do úvahy environmentálne obmedzenia na príslušnom letisku. Analýza posúdi možnosti prekonania takýchto nedostatkov pomocou novej alebo zmenenej infraštruktúry, prevádzkových zmien alebo akejkoľvek inej zmeny a predpokladaný časový rámec riešenia problémov. Analýza sa aktualizuje vždy, keď sa odkazuje na odsek 5 alebo keď nastanú na letisku zmeny, ktoré podstatne ovplyvnia jeho kapacitu a kapacitu využitia. Analýza ako aj použitá metóda sa poskytnú k dispozícii stranám, ktoré požiadali o analýzu a na žiadosť aj iným zainteresovaným stranám. Analýza sa súčasne oznámi Komisii.

…

5. Keď sa kapacitné problémy vyskytnú aspoň raz počas plánovaného, obdobia[,] členský štát zabezpečí, aby bolo letisko určené ako koordinované letisko na príslušné obdobia[,] iba ak:

a) je nedostatok tak závažný, že sa nedá zabrániť značným meškaniam na letisku[,] a

b) nie sú žiadne iné možnosti riešenia týchto problémov v krátkej dobe.

…“.

6. Podľa článku 5 („Koordinačný výbor“):

„1. Na koordinovanom letisku členský štát zabezpečí ustanovenie koordinačného výboru. … .

Úlohou koordinačného výboru je:

a) vypracovať návrhy alebo poskytnúť rady pre koordinátora a/alebo členský štát týkajúce sa:

…

Na účely plánovacích konferencií sa parametre oznámia koordinátorovi letiska v dostatočnom predstihu predtým[,] než sa uskutoční prvé pridelenie prevádzkových intervalov.

…“.

8. V článku 8 („Proces prideľovania prevádzkových intervalov“) sa uvádza:

„…

5. Koordinátor zohľadní doplňujúce pravidlá a usmernenia stanovené leteckým dopravným odvetvím v celosvetovom rámci alebo v rámci spoločenstva, ako aj miestne usmernenia navrhnuté koordinačným výborom a schválené členským štátom alebo ktorýmkoľvek iným príslušným orgánom zodpovedným za dané letisko za predpokladu, že tieto pravidlá a usmernenia nemajú vplyv na nezávislé postavenie koordinátora, sú v súlade s právom spoločenstva a sú zamerané na zvýšenie efektívneho využitia kapacity letiska. … .

…“.

…“.

B. Grécke právo. Vnútroštátne predpisy týkajúce sa prideľovania prevádzkových intervalov na gréckych letiskách ( 6 )

11. V článku 2 („Prevádzka letov na koordinovaných letiskách alebo letiskách s možným plánovaním letov“) je uvedené:

„1. Vykonávanie letov na koordinované letiská a letiská s možným plánovaním letov alebo z nich nie je povolené bez schváleného prevádzkového intervalu (v závislosti od kategórie letiska). … .( 7 )

2. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na tieto druhy letov: [a)] lety vykonávané v celom rozsahu podľa pravidiel letu za viditeľnosti (Visual Flights Rules, VFR), [b)] lety presmerované na náhradné letisko z technických alebo meteorologických dôvodov, [c)] lety vykonávané na humanitárne účely, [d)] pátracie a záchranné lety, [e)] medicínske lety, [f)] štátne lety, [g)] vojenské lety.

Niektoré z týchto typov letov môžu byť vylúčené z výnimiek a podliehať obmedzeniam v prípadoch, keď je ohrozená normálna prevádzka príslušného letiska. V takýchto prípadoch sa zmeny prijateľných výnimiek zavedú prostredníctvom miestnych predpisov na základe analýzy vplyvu, po konzultácii so zainteresovanými stranami a schválení príslušným koordinačným výborom.

– I Fly, ktorá bola komerčným leteckým dopravcom, bola zodpovedná za prevádzkové aspekty projektu ako držiteľ platnej prevádzkovej licencie a osvedčenia leteckého prevádzkovateľa (AOC GR‑046), ktoré vydalo 9. decembra 2022 Ypiresia Politikis Aeroporias (riaditeľstvo pre civilné letectvo, Grécko);

– Cycladesair Aviation, ktorá bola poskytovateľom služieb cestovnej kancelárie, zabezpečovala obchodné aspekty projektu prostredníctvom riadenia rezervácií a ďalších súvisiacich služieb,

– Greenair Aviation, ktorá bola materskou spoločnosťou spoločnosti Cycladesair Aviation, si prenajala tri jednomotorové lietadlá s pevnými krídlami Cessna 208 B, ktoré I Fly používa na prevádzkovanie leteckých spojení v rámci Cycladic Project. Tieto lietadlá sú schválené na vykonávanie letov VFR.

15. Dňa 5. októbra 2023 predložili tieto tri letecké spoločnosti príslušnému gréckemu orgánu( 8 ) návrh účasti na postupe prideľovania prevádzkových intervalov na koordinačné obdobie letnej sezóny 2024 na koordinovaných letiskách Mykonos, Santorini, Chania, Rodos, Kythira, Kos, Heraklion a Paros.

16. Dňa 30. októbra 2023 riaditeľ Úradu civilného letectva prijal sporné rozhodnutie.

17. Dňa 3. novembra 2023 Národný orgán pre koordináciu letov oznámil spoločnosti I Fly, že jej žiadostiam o pridelenie prevádzkových intervalov na koordinovaných letiskách Chania, Rodos, Kythira, Kos, Mykonos, Santorini, Heraklion a Paros nemožno vyhovieť. Uviedol, že podľa článku 2 ods. 2 písm. a) sporného rozhodnutia sa na lety VFR nevzťahuje povinnosť mať pridelené prevádzkové intervaly.

„1. Majú sa články nariadenia č. 95/93 v znení neskorších predpisov [najmä články 2 písm. a), g) a i), články 3, 4, 8, 10 a článok 14 ods. 1] – vykladané aj s prihliadnutím na: a) článok 15 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 (ktorý zaručuje právo leteckých dopravcov Spoločenstva vykonávať letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva) a b) článok 16 a článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie [(ďalej len ‚Charta‘)] – vykladať v tom zmysle, že výlučne a vyčerpávajúcim spôsobom stanovujú lehoty a podmienky prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách označených za ‚koordinované‘, v dôsledku čoho bránia vnútroštátnym vykonávacím predpisom, ktoré

– na jednej strane vylučujú z prideľovania prevádzkových intervalov kategóriu leteckých dopravcov, ktorí v celom rozsahu prevádzkujú lety podľa pravidiel VFR (Visual Flights Rules),

– na druhej strane rozširujú uplatňovanie systému prideľovania prevádzkových intervalov na letiská určené ako letiská ‚s možným plánovaním letov‘?

2. Alebo naopak, majú sa uvedené ustanovenia nariadenia č. 95/93 – vykladané okrem iného s prihliadnutím na odôvodnenie 5 nariadenia č. 793/2004 (podľa ktorého ‚špeciálne činnosti‘ nemusia podliehať pravidlám prideľovania prevádzkových intervalov, ak to nie je nevyhnutné) a ustanovenie článku 19 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 (podľa ktorého možno prijať aj ‚vnútroštátne‘ pravidlá prideľovania prevádzkových intervalov) – vykladať v tom zmysle, že členským štátom priznávajú právomoc spresniť ustanovenia tohto nariadenia

– na jednej strane tým, že zakážu prideľovanie prevádzkových intervalov kategórii leteckých dopravcov, ktorí v celom rozsahu prevádzkujú lety podľa pravidiel VFR,

A. Úvod

26. Pre lepšie pochopenie sporu je vhodné uviesť na úvod niekoľko stručných úvah.

1. Organizácia letísk

27. Worldwide Airport Slot Guidelines (celosvetové usmernenia o prevádzkových intervaloch letísk ), ktoré schválilo Medzinárodné združenie leteckých dopravcov (IATA)( 10 ), stanovujú tri úrovne letísk na základe intenzity ich využitia. Každá úroveň má odlišný systém prideľovania kapacity infraštruktúry pre pristátia a vzlety medzi leteckých dopravcov, ktorí využívajú letisko:

– úroveň 1 – nevyžaduje sa prideľovanie prevádzkových intervalov ani koordinácia,

– úroveň 2 – existuje „sprostredkovateľ“, ktorý odporúča plánovanie letov,

– v súlade s odsekom 3 členský štát musí vykonať dôkladnú analýzu kapacity na letisku vždy, keď to považuje za nevyhnutné, alebo na žiadosť leteckých dopravcov predstavujúcich viac než polovicu výkonov na letisku alebo na žiadosť riadiaceho orgánu letiska, „keď jeden z nich usúdi, že kapacita nestačí pre skutočné alebo plánované výkony v určitých obdobiach“. Komisia môže tiež požiadať členský štát, aby vykonal uvedenú analýzu;

– odsek 5 stanovuje podmienky, ktoré vyžadujú, aby bolo letisko určené ako koordinované letisko, a to z dôvodu kapacitných problémov.

3. Systém prideľovania prevádzkových intervalov

31. Článok 8 nariadenia č. 95/93 stanovuje proces prideľovania prevádzkových intervalov. Tieto intervaly sa prideľujú z fondu prevádzkových intervalov žiadajúcim leteckým dopravcom ako povolenia na používanie infraštruktúry letiska na účely pristátia alebo vzletu v požadovanom plánovacom období. Fond prevádzkových intervalov je upravený v článku 10 toho istého nariadenia.( 12 )

4. Znenie prejudiciálnych otázok

32. Súhlasím s Komisiou a gréckou vládou v tom, že obe prejudiciálne otázky v podstate nastoľujú tú istú otázku, ktorá je v prvej prejudiciálnej otázke sformulovaná záporne a v druhej prejudiciálnej otázke kladne. Táto otázka sa zase týka dvoch odlišných problémov:

– podľa nariadenia č. 95/93 lety VFR nie sú vylúčené z jeho pôsobnosti. Príslušné orgány preto nemajú právomoc prijímať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa prideľovania prevádzkových intervalov pre túto kategóriu letov;

– všeobecné vylúčenie letov VFR stanovené gréckymi vnútroštátnymi predpismi na základe technických charakteristík letu môže byť v rozpore so zásadami neutrality, transparentnosti a nediskriminácie, ktorými sa podľa druhého odôvodnenia nariadenia č. 95/93 riadi právo Únie týkajúce sa prístupu k letiskovej infraštruktúre;

– článok 2 ods. 2 písm. a) sporného rozhodnutia teda treba zrušiť v rozsahu, v akom vylučuje leteckých dopravcov, ktorí prevádzkujú lety vykonávané v celom rozsahu v súlade s pravidlami VFR, z prideľovania prevádzkových intervalov na koordinovaných vnútroštátnych letiskách;

– keďže však Súdny dvor o tejto otázke ešte nerozhodol, existujú pochybnosti o tom, či členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia na vykonanie nariadenia č. 95/93 prostredníctvom konkrétnejších ustanovení týkajúcich sa prideľovania prevádzkových intervalov na koordinovaných letiskách.

1. Výnimky z prideľovania prevádzkových intervalov na koordinovaných letiskách

35. Spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, tvrdia, že z definície pojmu koordinované letisko [článok 2 písm. g) nariadenia č. 95/93] vyplýva, že ktorýkoľvek letecký dopravca, ktorý má leteckú licenciu, má právo na pridelenie prevádzkového intervalu.

2. Právomoc členských štátov doplniť ustanovenia nariadenia č. 95/93

41. Ako uvádza Komisia,( 16 ) v nariadení č. 95/93 sa vôbec nerozlišuje medzi prevádzkovými intervalmi letov VFR a letov IFR. V definíciách pojmov „prevádzkový interval“ [článok 2 písm. a)], „koordinované letisko“ [článok 2 písm. g)] a „letecký dopravca“ [článok 2 písm. f)] ani v žiadnom inom z jeho ustanovení sa nenachádzajú takéto rozdiely.

42. Vychádzajúc z uvedeného predpokladu, majú členské štáty určitú mieru voľnej úvahy na doplnenie právnej úpravy obsiahnutej v nariadení č. 95/93 do takej miery, že vylúčia lety VFR z prideľovania prevádzkových intervalov?

43. Súdny dvor vo všeobecnosti priznal členským štátom možnosť „prijímať vykonávacie opatrenia k nariadeniu v prípade, ak tieto opatrenia neobmedzujú jeho priamu uplatniteľnosť, nezastierajú jeho povahu ako práva Únie a spresňujú, že sa nimi vykonáva voľná úvaha v rozsahu vymedzenom týmto nariadením, pričom zostávajú v medziach stanovených jeho ustanoveniami“.( 17 )

44. Preto „vychádzajúc z príslušných ustanovení dotknutého nariadenia vykladaných s ohľadom na jeho ciele treba určiť, či tieto ustanovenia zakazujú, ukladajú alebo umožňujú členským štátom vydať niektoré vykonávacie opatrenia a či, najmä v tomto poslednom uvedenom prípade, dotknuté opatrenie spadá do rámca voľnej úvahy priznanej každému členskému štátu“.( 18 )

45. Nariadenie č. 95/93 po jeho reforme vykonanej nariadením č. 793/2004 má zabezpečiť určitú flexibilitu systému, čo sa zdôrazňuje v odôvodnení 5 druhého uvedeného nariadenia, ktoré bolo spomenuté vyššie. Podľa neho „špeciálne činnosti, ako je prevádzka vrtuľníkov, by nemali podliehať pravidlám prideľovania prevádzkových intervalov, pokiaľ to nie je nevyhnutné“.

48. Ďalšia ukážka flexibility pri prideľovaní prevádzkových intervalov sa nachádza v nariadení č. 1008/2008. V článku 15 ods. 1 tohto nariadenia je zakotvené právo „leteck[ých] dopravco[v] Spoločenstva… prevádzkovať letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva“ a článok 19 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že „výkon prepravných práv podlieha uverejneným pravidlám Spoločenstva, vnútroštátnym, regionálnym a miestnym pravidlám vzťahujúcim sa na bezpečnostnú ochranu, bezpečnosť leteckej prevádzky, ochranu životného prostredia a prideľovanie prevádzkových intervalov “.( 22 )

49. Výklad vyššie uvedených ustanovení teda nasvedčuje tomu, že nariadenia č. 95/93 a č. 1008/2008 splnomocňujú členské štáty, aby prostredníctvom vnútroštátnych alebo miestnych pravidiel doplnili právnu úpravu Únie týkajúcu sa prideľovania prevádzkových intervalov na koordinovaných letiskách.

50. Uvedená právomoc priznaná členským štátom však podlieha určitým obmedzeniam. Tie sú spomenuté v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 95/93: koordinátor zohľadní miestne usmernenia „za predpokladu, že tieto… usmernenia nemajú vplyv na nezávislé postavenie koordinátora, sú v súlade s právom spoločenstva a sú zamerané na zvýšenie efektívneho využitia kapacity letiska“.

51. V tejto súvislosti nie je opodstatnené odvolávať sa na článok 16 Charty.( 23 ) Sloboda podnikania (ktorá môže byť navyše obmedzená v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty) nie je porušená, keď príslušné orgány pri určovaní právneho rámca využívania verejnej infraštruktúry, ako sú letiská, prijmú objektívne kritériá, ktoré sa uplatňujú rovnako na všetkých prevádzkovateľov a ktorými stanovia rámec pre konanie platný na letiskách. Sporné rozhodnutie neovplyvňuje slobodu leteckých dopravcov formulovať vlastné rozhodnutia alebo prijímať svoju podnikateľskú politiku v medziach uvedeného rámca.

– nespĺňa definíciu uvedenú v článku 2 písm. m) nariadenia č. 95/93, podľa ktorej sú „koordinačné parametre“ spojené s vyjadrením kapacity dostupnej na konkrétnom letisku z prevádzkového hľadiska;

– možno ho považovať skôr za vnútroštátne pravidlo vydané na základe splnomocnenia uvedeného v článku 19 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, ktorý som spomenul vyššie. Podľa tohto ustanovenia výkon prepravných práv podlieha pravidlám Spoločenstva, vnútroštátnym, regionálnym a miestnym pravidlám vzťahujúcim sa okrem iného na prideľovanie prevádzkových intervalov.

56. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či má sporné rozhodnutie – čo je zrejme logické – vyššiu právnu silu ako miestne usmernenia gréckych letísk, a teda má pred nimi prednosť.

57. Ak sa potvrdí, že miestne usmernenia podliehajú spornému rozhodnutiu, koordinátor ich musí zohľadniť v súlade s článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 95/93. Predkladajúci vnútroštátny súd zasa môže objasniť, či miestne usmernenia, ktorými sa prijíma vnútroštátne pravidlo, sú v súlade s právom Únie a sú zamerané na zvýšenie efektívneho využitia kapacity letiska.

b) Odôvodnenie obmedzenia na lety VFR

58. Vychádzajúc z predpokladu, že nariadenie č. 1008/2008 v zásade splnomocňuje grécky štát, aby vydal sporné rozhodnutie, je potrebné objasniť, či sú obmedzenia prideľovania prevádzkových intervalov na lety VFR, ako sú vyjadrené v uvedenom rozhodnutí, odôvodnené.

61. Meškanie alebo zrušenie letov narúša správnu prevádzku letiska, keďže spôsobuje využitie celej kapacity samotného letiska a jeho vzdušného priestoru, ako aj meškania pri pristávaní a vzlete iných letov, ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú dostupnú prevádzkovú kapacitu letiska.

62. Grécka vláda( 25 ) konkrétne na podporu odôvodnenia rozdielneho zaobchádzania s letmi VFR v porovnaní s letmi IFR uvádza pravidlo SERA.5005, ktoré je súčasťou oddielu 5 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu č. 923/2012 („Meteorologické podmienky na let za viditeľnosti, pravidlá na let za viditeľnosti, zvláštne lety VFR a pravidlá na let podľa prístrojov“). Toto pravidlo stanovuje harmonizované predpisy pre let za viditeľnosti, najmä pokiaľ ide o minimálnu dohľadnosť a vzdialenosť od oblakov, obmedzenia v dôsledku meteorologických podmienok, ako aj osobitné obmedzenia pre nočné lety.

63. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že môžu existovať dôvody na odôvodnenie opatrenia, aké bolo schválené v spornom rozhodnutí. Komisia správne zdôrazňuje, že na letiskách, ktorých kapacita je úplne využitá (teda na koordinovaných letiskách s nedostatočnou kapacitou, ktoré nie sú schopné vyhovieť všetkým žiadostiam o využívanie prevádzkových intervalov), je nevyhnutné, aby sa kapacita letiska využívala čo najefektívnejšie. Keďže lety VFR do veľkej miery závisia od meteorologických podmienok a podmienok viditeľnosti, pravdepodobnosť meškania alebo zrušenia je oveľa vyššia ako v prípade letov IFR. V rovnakej miere by prideľovanie prevádzkových intervalov letom VFR mohlo brániť efektívnemu využívaniu koordinovaných letísk na úkor letov IFR.( 26 )

69. Fraport uvádza, že vzhľadom na to, že spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, uviedli, že prevádzkujú lety iba medzi letiskami Chania, Rodos, Kythira, Kos, Mykonos, Santorini, Heraklion a Paros (všetky tieto letiská sú určené ako „koordinované“ letiská), zákaz prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách s možným plánovaním letov sa ich netýka.

70. Je pravda, že na prvý pohľad by táto časť otázky bola hypotetická, keďže spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, prejavili záujem o pridelenie kapacity na využívanie infraštruktúry koordinovaných letísk.

71. Obmedzenie možnosti spoločností, ktoré sú žalobkyňami, prevádzkovať pravidelné komerčné lety s pristátím alebo vzletom na letiskách s možným plánovaním letov by však mohlo zmariť akúkoľvek možnosť prístupu na tieto letiská ako riešenie ťažkostí s využívaním koordinovaných letísk. V tomto rozsahu sú tieto spoločnosti oprávnené napadnúť režim uplatniteľný na letiská s možným plánovaním letov, pričom o ich návrhu musí rozhodnúť predkladajúci vnútroštátny súd.( 29 )

72. Analýza, ktorú som vykonal, pokiaľ ide o vylúčenie letov VFR z koordinovaných letísk, sa vzťahuje len na tento typ letísk. Situácia v prípade letísk s možným plánovaním letov je výrazne odlišná.

73. V článku 2 písm. i) nariadenia č. 95/93 sú stanovené základné znaky letísk s možným plánovaním letov: za letiská s možným plánovaním letov sa považujú letiská s „potenciálom preťaženia v určitej dobe dňa, týždňa alebo roka, ktoré je zvládnuteľné dobrovoľnou spoluprácou leteckých dopravcov, kde bol menovaný sprostredkovateľ letových plánov na uľahčenie prevádzky leteckých dopravcov vykonávajúcich služby alebo zamýšľajúcich vykonávať služby na tomto letisku“.

75. Tieto rozdiely, ktoré sú prirodzene významné, odôvodňujú odlišné zaobchádzanie s oboma kategóriami letísk.

76. V každom prípade je podstatné, že právny režim stanovený predovšetkým v článkoch 5 a 8 nariadenia č. 95/93 a v článku 19 nariadenia č. 1008/2008 priznáva členským štátom právomoc prijímať vnútroštátne pravidlá a miestne usmernenia iba vo vzťahu ku koordinovaným letiskám.

77. Samotná grécka vláda výslovne uznáva, že podľa článku 2 písm. g) a i) nariadenia č. 95/93 členské štáty nemôžu na základe voľnej úvahy rozšíriť systém prideľovania prevádzkových intervalov, ktorý sa vzťahuje na koordinované letiská, na letiská s možným plánovaním letov.( 35 )

78. V tom istom zmysle Komisia tvrdí, že nariadenie č. 95/93 nestanovuje možnosť rozšíriť uplatňovanie systému prideľovania prevádzkových intervalov na letiská s možným plánovaním letov. V tejto poslednej kategórii letísk prevažujú dobrovoľné dohody medzi leteckými dopravcami, prípadne s pomocou sprostredkovateľa letových plánov.( 36 )

79. Súhlasím so stanoviskom Komisie a gréckej vlády. Rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, preto prekračuje hranice stanovené normotvorcom Únie, v rámci ktorých členské štáty môžu doplniť právne predpisy Únie, pokiaľ ide o letiská s možným plánovaním letov.

V. Návrh

1 Jazyk prednesu: španielčina.

2 V obvyklej terminológii medzinárodného letectva sa označujú ako „sloty“.

3 Lety, na ktoré sa vzťahujú pravidlá letu za viditeľnosti [ Visual Flight Rules (VFR)], a lety, na ktoré sa vzťahujú pravidlá letu podľa prístrojov [ Instruments Flight Rules (IFR)], sú upravené v oddiele 5 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010 (Ú. v. EÚ L 281, 2012, s. 1).

4 Nariadenie Rady z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spoločenstva (Ú. v. ES L 14, 1993, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 3). Toto nariadenie bolo zmenené okrem iného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) 793/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 138, 2004, s. 50; Mim. vyd. 07/008, s. 171).

5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3).

6 Tieto pravidlá boli schválené rozhodnutím riaditeľa Úradu civilného letectva č. 28893 z 30. októbra 2023 (FEK B’ 6288/1.11.2023, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

13 Odôvodnenie 15 nariadenia č. 793/2004.

14 „Koordinované letisko“ znamená podľa uvedeného ustanovenia letisko, kde je „na účely pristátia a vzletu pre leteckého dopravcu alebo iného leteckého prevádzkovateľa nevyhnutné, aby mu koordinátor pridelil prevádzkový interval…“.

15 „letiská so značným nedostatkom kapacity by mali byť na základe objektívnych kritérií po vykonaní kapacitnej analýzy určené ako ‚koordinované letiská‘. Na koordinovaných letiskách sa vyžadujú podrobné pravidlá, aby bolo zaručené úplné dodržiavanie princípov transparentnosti, nestrannosti a nediskriminácie. Špeciálne činnosti, ako je prevádzka vrtuľníkov, by nemali podliehať pravidlám prideľovania prevádzkových intervalov, pokiaľ to nie je nevyhnutné“.

16 Bod 17 písomných pripomienok Komisie.

17 Rozsudok z 30. marca 2017, Lingurár (C‑315/16, EU:C:2017:244, bod 18 a citovaná judikatúra).

18 Tamže, bod 19.

25 Body 28 až 30 písomných pripomienok gréckej vlády.

26 Body 27 a 28 písomných pripomienok Komisie. Komisia pripomína, že podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 95/93 „v situácii keď sa nemôže vyhovieť všetkým žiadostiam o pridelenie prevádzkových intervalov k spokojnosti príslušných leteckých dopravcov, uprednostnia sa obchodné letecké dopravné služby a najmä pravidelné dopravné služby a programované nepravidelné dopravné služby. V prípade konkurenčných žiadostí v tej istej kategórii služieb sa uprednostní celoročná prevádzka“.

27 Podľa Komisie bola táto alternatíva k prideľovaniu prevádzkových intervalov letom VFR zavedená aj v iných členských štátoch (Rakúsko).

28 Predkladajúci vnútroštátny súd to zdôraznil v bode 11 rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania po tom, čo uviedol, že lehota 14 dní pred uskutočnením letu nepostačuje na nevyhnutné plánovanie prevádzky pravidelných letov. Ďalej uviedol, že v každom prípade je otázne, či riadiaci orgán koordinovaného letiska vyhovie príslušnej žiadosti leteckého dopravcu.

29 Predkladajúci vnútroštátny súd v bode 11 svojho rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že nemožnosť prideliť prevádzkové intervaly letom VFR pre služby komerčnej osobnej leteckej dopravy na koordinovaných letiskách alebo letiskách s možným plánovaním letov v Grécku spôsobuje spoločnostiam, ktoré sú žalobkyňami, spoločnú škodu, keďže ohrozuje realizáciu ich podnikateľského plánu. Jednoznačne uznáva záujem týchto spoločností (a teda ich procesnú legitimáciu) na napadnutí sporného rozhodnutia v celom rozsahu.

36 Bod 38 písomných pripomienok Komisie.