C-151/25
ECLI:EU:C:2025:1011
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0151
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 18. decembra 2025( 1 )
Vec C ‑ 151/25 [Viaudret] ( i )
F. B.
proti
Région wallonne,
za účasti:
Parc éolien de Leuze ‑ en ‑ Hainaut SA,
e ‑ NosVents SA,
Electrabel SA
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aarhuský dohovor – Článok 6 – Účasť verejnosti – Článok 6 ods. 1 – Body 20 a 22 prílohy I – Článok 6 ods. 10 – Prehodnotenie alebo aktualizácia prevádzkových podmienok pre činnosť – Predĺženie doby platnosti povolenia na výstavbu a prevádzku veterného parku – Povinnosť podriadiť toto predĺženie fáze účasti verejnosti “
I. Úvod
1. Aarhuský dohovor( 2 ) bol vyzdvihovaný ako „najambicióznejší počin v oblasti environmentálnej demokracie, ktorý sa doposiaľ uskutočnil pod záštitou Spojených národov“.( 3 ) V Deklarácii z Luccy, prijatej na prvom zasadnutí zmluvných strán Aarhuského dohovoru, je tento dohovor označený za „prelom v participatívnej demokracii“.( 4 )
2. Aarhuský dohovor je založený na troch pilieroch: prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti, pričom každým z týchto pilierov sa vykonáva jedno z troch environmentálnych procesných práv.( 5 ) Spomedzi týchto troch práv je tým „najvýraznejšie demokratickým“( 6 ) právo verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia. Toto právo prispieva k jednému z cieľov Aarhuského dohovoru, a to konkrétne, ako sa uvádza v jeho desiatom odôvodnení, podporiť zodpovednosť a transparentnosť orgánov verejnej moci a verejnú podporu rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia.( 7 )
3. Prejednávaná vec nastoľuje otázku, či rozhodnutie o predĺžení platnosti environmentálneho povolenia na činnosť, ktorá patrí do pôsobnosti článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru, o 10 rokov vyžaduje fázu účasti verejnosti a či tento článok ako celok bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade takéhoto predĺženia platnosti nestanovuje účasť verejnosti. Táto vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť poskytnúť výklad článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého sa požiadavky účasti verejnosti na rozhodovaniach stanovené v bodoch 2 až 9 tohto článku 6 použijú mutatis mutandis a v prípade, keď orgán verejnej moci prehodnotí alebo aktualizuje prevádzkové podmienky pre činnosť uvedenú v odseku 1. Okrem toho sa najmä zaoberá sa otázkou, či sa predĺženie trvania činnosti, na ktorú sa vzťahuje článok 6 ods. 1 písm. a), má považovať za prehodnotenie alebo aktualizáciu prevádzkových podmienok pre predmetnú činnosť, a preto v prípade potreby vyžaduje účasť verejnosti.
II. Právny rámec
A. Medzinárodné právo
4. Článok 6 Aarhuského dohovoru, nazvaný „Účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach“, v odsekoch 1 a 10 stanovuje:
„1. Každá strana:
a) bude uplatňovať ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam či povoliť navrhované činnosti uvedené v prílohe I,
b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom bude tiež uplatňovať ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam,
…
10. Každá strana zabezpečí, že v prípade, keď orgán verejnej moci prehodnotí alebo aktualizuje prevádzkové podmienky pre činnosť uvedenú v odseku 1, ustanovenia odsekov 2 až 9 tohto článku sa v prípade potreby primerane použijú.“
5. Príloha I Aarhuského dohovoru obsahuje zoznam činností uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a). Body 20 a 22 tejto prílohy znejú:
„20. Ktorákoľvek činnosť neuvedená v odseku 1 – 19, kde je podľa vnútroštátneho práva zabezpečená účasť verejnosti v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
…
22. Akákoľvek zmena alebo rozšírenie činností, kde takáto zmena alebo rozšírenie splní kritériá/limity stanovené v tejto prílohe, bude predmetom článku 6 odsek 1 písm. a). Akákoľvek iná zmena alebo rozšírenie činností bude predmetom článku 6 odsek 1 písm. b).“
B. Právo Európskej únie
6. Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1; ďalej len „smernica o PVŽP“) uvádza:
„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významné vplyvy na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie. Tieto projekty sú definované v článku 4.“
7. Článok 4 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP stanovuje:
„1. Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.
2. Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10…“
8. Príloha II smernice o PVŽP obsahuje zoznam projektov uvedených v článku 4 ods. 2 tejto smernice. Hlava 3 tejto prílohy, nazvaná „Energetika“, v písmene i) zahŕňa:
„Zariadenia pre zachytávanie veternej energie na výrobu energie (veterné farmy)“.
C. Vnútroštátne právo
9. Doplnením prvej vety článku 50 ods. 1) décret relatif au permis d’environnement (dekrét o environmentálnych povoleniach) z 11. marca 1999 ( Moniteur belge z 8. júna 1999, s. 21114) (ďalej len „dekrét o environmentálnych povoleniach“), ktorý stanovuje maximálnu dobu environmentálneho povolenia na 20 rokov, článok 89 décret du 23 juin 2016 modifiant le Code de l’Environnement, le Code de l’Eau et divers décrets en matière de déchets et de permis d’environnement (dekrét z 23. júna, ktorým sa mení zákonník o životnom prostredí, zákonník o vode a rôzne dekréty v oblasti odpadov a environmentálnych povolení; ďalej len „dekrét z 23. júna 2016“) stanovuje, že maximálna doba platnosti povolenia pre veternú turbínu je 30 rokov.
10. Podľa článku 109 prvého odseku dekrétu z 23. júna 2016 sa zmena týkajúca sa maximálnej 30‑ročnej doby platnosti environmentálneho povolenia pre veternú turbínu uplatňuje na žiadosti podané po nadobudnutí účinnosti tohto dekrétu, t. j. po 1. auguste 2016. Pokiaľ ide o povolenia platné pred 1. augustom 2016, článok 109 druhý odsek tohto dekrétu stanovuje, že ich platnosť možno predĺžiť jedenkrát najviac o 10 rokov.
11. Tieto ustanovenia sa vykonávajú prostredníctvom arrêté du Gouvernement wallon du 20 avril 2017 modifiant l’arrêté du Gouvernement wallon du 4 juillet 2002 relatif à la procédure et à diverses mesures d’exécution du décret du 11 mars 1999 relatif au permis d’environnement et portant exécution des articles 108 et 109 du décret du 23 juin 2016 modifiant le Code de l’Environnement, le Code de l’Eau et divers décrets en matière de déchets et de permis d’environnement (nariadenie valónskej vlády z 20. apríla 2017, ktorým sa mení nariadenie valónskej vlády zo 4. júla 2002 o konaní a rôznych vykonávacích opatreniach k [dekrétu o environmentálnych povoleniach] a ktorým sa vykonávajú články 108 a 109 [dekrétu z 23. júna 2016], ďalej len „nariadenie z 20. apríla 2017“).
12. Ustanovenia uvedené v bodoch 10 a 11 nezahŕňajú účasť verejnosti na príslušnom rozhodovacom procese.
III. Skutkové okolnosti, vnútroštátne konanie a prejudiciálne otázky
13. Dňa 28. augusta 2009 bolo spoločnosti s ručením obmedzeným Parc éolien de Leuze‑en‑Hainaut (PELZ) SA udelené prvé jednotné povolenie( 8 ) na výstavbu a prevádzku veterného parku s desiatimi veternými turbínami v obci Leuze‑en‑Hainaut (Belgicko) (ďalej len „veterný park“). Na základe tohto povolenia bol veterný park vybudovaný a uvedený do prevádzky. Toto povolenie zrušila Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) 16. apríla 2014 a 8. septembra 2014 bolo po ďalšom doplňujúcom preskúmaní vydané nové povolenie, ktoré bolo následne zrušené 25. januára 2017. Napokon po opätovnom preskúmaní bolo 6. júna 2017 udelené nové povolenie na obdobie 20 rokov od 28. augusta 2009 do 28. augusta 2029.
14. Dňa 2. apríla 2020 technický úradník vydal na žiadosť jedného z prevádzkovateľov veterného parku rozhodnutie o predĺžení doby platnosti povolenia zo 6. júna 2017 (pokiaľ ide o časť týkajúcu sa environmentálneho povolenia) o 10 rokov, t. j. do 28. augusta 2039 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
15. F. B., žalobca vo veci samej, ktorý býva v oblasti, kde sa veterný park nachádza, sa na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia.
16. Žalovaným vo veci samej je Région wallonne (Valónsky región). Spoločnostiam Parc éolien de Leuze‑en‑Hainaut, eNosVents SA a Electrabel SA bol povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom konania.
17. F. B. vo svojej žalobe uvádza žalobný dôvod založený najmä na porušení článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru, pričom tvrdí, že povolený veterný park patrí do pôsobnosti článku 6 ods. 1 písm. a) tohto dohovoru. Uvádza, že rozhodnutiu o zmene jeho prevádzkových podmienok mala predchádzať fáza účasti verejnosti. Neuskutočnenie takéhoto postupu spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
18. Žalovaný tvrdí, že vzhľadom na definíciu pojmov „projekt“ a „povolenie“ uvedenú v článku 1 ods. 2 písm. a) a c) smernice o PVŽP napadnuté rozhodnutie, ktoré len predlžuje dobu platnosti environmentálneho povolenia, nie je rozhodnutím o povolení projektu.
19. Vedľajší účastníci konania vo veci samej tvrdia, že predĺženie doby platnosti jednotného povolenia podľa článku 109 druhého odseku dekrétu z 23. júna 2016 nepatrí do pôsobnosti prílohy I Aarhuského dohovoru. Tvrdia, že ani toto ustanovenie, ani jeho vykonanie nariadením z 20. apríla 2017 nevyžadujú, aby predĺženie doby platnosti povolení pre veterné parky udelených pred 1. augustom 2016 podliehalo posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (PVŽP). Táto okolnosť bráni uplatneniu článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru.
20. Žalobca odpovedá, že smernica o PVŽP nie je relevantná, lebo sa nedovoláva porušenia tejto smernice. Tvrdí, že ak rozhodovací proces týkajúci sa určitej činnosti povinne zahŕňa fázu účasti verejnosti podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru, každý postup, ktorým orgán verejnej moci následne prehodnocuje alebo aktualizuje prevádzkové podmienky, za ktorých sa táto činnosť vykonáva, by mal takúto fázu zahŕňať. Správny orgán tým, že nevyžadoval fázu účasti verejnosti na rozhodovacom procese, nevykonal svoju voľnú úvahu.
21. Žalobca tiež odmieta námietku žalovaného a vedľajších účastníkov konania, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty, pričom tvrdí, že napadnuté rozhodnutie malo viesť ku konzultácii s verejnosťou, a teda k oznámeniu podľa článku D.29‑22(2) knihy I Code de l’Environnement (zákonník o životnom prostredí) na účely určenia lehoty na podanie žaloby.
22. Vnútroštátny súd uvádza, že nariadeniu z 20. apríla 2017 predchádzalo stanovisko legislatívnej sekcie Conseil d’État (Štátna rada). Podľa tohto stanoviska rozhodnutie o predĺžení doby platnosti povolenia na činnosť, ktorá je uvedená v prílohe I Aarhuského dohovoru alebo ktorá sa považuje za činnosť s potenciálne významným vplyvom na životné prostredie, mení podmienky, za ktorých sa táto činnosť vykonáva, a patrí do pôsobnosti článku 6 ods. 10 uvedeného dohovoru. V uvedenom stanovisku sa preto konštatovalo, že predmetné rozhodnutie musí podliehať účasti verejnosti v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 až 9 Aarhuského dohovoru.
23. Valónska vláda sa však s týmto stanoviskom nestotožnila. Neexistencia povinnosti uskutočniť proces účasti verejnosti je podľa jej názoru odôvodnená najmä potrebou zabrániť diskriminácii medzi starými povoleniami (udeľovanými na obdobie najviac 20 rokov) a novými povoleniami (udeľovanými na obdobie najviac 30 rokov). Ďalším odôvodnením bolo, že verejnosť už vyjadrila svoj názor na projekt bez ohľadu na jeho trvanie a podmienky, za ktorých sa činnosť vykonáva, sa nezmenili.
24. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že je nesporné, že predmetné povolenie pre veterný park patrí do pôsobnosti článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru v spojení s bodom 20 jeho prílohy I. Otázkou je, či napadnuté rozhodnutie o predĺžení platnosti tohto povolenia vyžaduje aj fázu účasti verejnosti.
25. Bolo by to tak v prípade, ak by rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia bolo možné kvalifikovať ako niektorú z týchto možností:
– ako povolenie na činnosť, na ktorú sa vzťahuje článok 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru a bod 20 prílohy I tohto dohovoru, alebo dokonca ako zmenu či rozšírenie tejto činnosti podľa bodu 22 tejto prílohy,
– ako povolenie na činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe I Aarhuského dohovoru, ale ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) tohto dohovoru,
– ako rozhodnutie o prehodnotení alebo aktualizácii prevádzkových podmienok pre činnosť, ktorá patrí do pôsobnosti článku 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru, v zmysle jeho článku 6 ods. 10.
26. Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„V právnom režime, v ktorom prevádzkovanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje príloha I Aarhuského dohovoru, podlieha povoleniu na prevádzku udeľovanému na maximálne obdobie 20 rokov:
(1) [M]ajú sa článok 6 ods. 1 a 10 a body 20 a 22 prílohy I Aarhuského dohovoru vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie o predĺžení prevádzkovania činnosti, ktorá bola pôvodne povolená na 20 rokov, o 10 rokov musí podliehať fáze účasti verejnosti?
(2) [M]á sa článok 6 ods. 1 a 10 Aarhuského dohovoru vykladať v tom zmysle, že s týmto článkom nie je zlučiteľný právny režim, v ktorom konanie o predĺžení prevádzkovania činnosti o 10 rokov nikdy nezahŕňa fázu účasti verejnosti?“
27. Písomné pripomienky predložili F. B., Electrabel, Belgické kráľovstvo a Európska komisia.
IV. Posúdenie
28. Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má buď článok 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru v spojení s bodmi 20 a 22 jeho prílohy I, alebo článok 6 ods. 10 tohto dohovoru vykladať v tom zmysle, že pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa prevádzka veterného parku pôvodne povolená na 20 rokov predlžuje o 10 rokov, sa vyžaduje fáza účasti verejnosti. Pýta sa tiež, či tieto ustanovenia bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej rozhodovací proces týkajúci sa vykonávania predmetnej činnosti po dobu ďalších 10 rokov nezahŕňa fázu účasti verejnosti.
29. Otázka vnútroštátneho súdu bola položená v rámci žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú podal F. B., obyvateľ oblasti, v ktorej sa veterný park nachádza, ktorý kritizuje neuskutočnenie fázy účasti verejnosti.
30. Na úvod treba pripomenúť, že ustanovenia Aarhuského dohovoru podpísaného Spoločenstvom a následne schváleného rozhodnutím Rady 2005/370/ES( 9 ) sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie.( 10 ) Preto, ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, Európska únia a členské štáty musia dodržiavať povinnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a konkrétne povinnosti vyplývajúce z jeho článku 6 upravujúceho účasť verejnosti.
31. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na prvé povolenie na predmetnú činnosť (veterný park) sa vyžaduje zabezpečenie účasti verejnosti. Táto činnosť patrí do pôsobnosti článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru v spojení s bodom 20 prílohy I tohto dohovoru. Tento bod 20 totiž rozširuje požiadavky týkajúce sa účasti verejnosti stanovené v článku 6 Aarhuského dohovoru na akúkoľvek činnosť, pre ktorú vnútroštátna právna úprava stanovuje účasť verejnosti na procese PVŽP, čo je prípad činnosti, o ktorú ide vo veci samej( 11 ).
32. Táto činnosť, na ktorú sa podľa vnútroštátneho práva vyžaduje PVŽP, patrí do pôsobnosti smernice o PVŽP.( 12 ) V hlave 3 písm. i) prílohy II smernice o PVŽP sú medzi projekty uvedené v článku 4 ods. 2 tejto smernice zaradené „zariadenia pre zachytávanie veternej energie na výrobu energie (veterné farmy)“, podľa ktorých členské štáty určia, či daný projekt bude podliehať PVŽP.
33. Napadnutým rozhodnutím sa predlžuje doba platnosti prvého povolenia na činnosť, v prípade ktorej sa vyžaduje účasť verejnosti (podľa smernice o PVŽP a Aarhuského dohovoru, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie).
34. Uplatniteľná právna úprava, na základe ktorej bolo prijaté napadnuté rozhodnutie o predĺžení trvania predmetnej činnosti, však nestanovuje fázu účasti verejnosti ako nevyhnutnú podmienku pre dotknutý rozhodovací proces.
35. Spornou otázkou preto je, či malo dôjsť k účasti verejnosti na procese predĺženia trvania predmetnej činnosti podľa Aarhuského dohovoru.( 13 )
36. Vnútroštátny súd skúma tri právne ustanovenia, ktoré sa môžu uplatniť na obnovenie povolenia na činnosť povolenú podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru. Prvým je článok 6 ods. 1 písm. a) v spojení s bodom 20 alebo bodom 22 prílohy I Aarhuského dohovoru, druhým je článok 6 ods. 1 písm. b) a tretím je článok 6 ods. 10 tohto dohovoru. V každom z týchto ustanovení sa určuje, či a za akých podmienok existuje povinnosť fázy účasti verejnosti.
37. Na rozhodnutie o predĺžení trvania povolenej činnosti možno uplatniť dve právne kvalifikácie: nové rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti po prvé podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru v spojení s bodom 20 jeho prílohy I alebo bodom 22 tejto prílohy (navrhovaná činnosť uvedená v prílohe I), alebo po druhé podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tohto dohovoru (navrhovaná činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe I, ale má významný vplyv na životné prostredie). Podľa druhej kvalifikácie toto rozhodnutie predstavuje prehodnotenie alebo aktualizáciu prevádzkových podmienok pre činnosť podľa článku 6 ods. 10 tohto dohovoru.
A. O obnovení povolenia ako rozhodnutí, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť [článok 6 ods. 1 písm. a) a b)]
38. Článok 6 Aarhuského dohovoru stanovuje právo účasti verejnosti na rozhodovacom procese pre vymedzené činnosti.
39. Článok 6 ods. 1 písm. a) a b) spoločne stanovujú kritériá, ktoré určujú, ktoré rozhodnutia musia podliehať účasti verejnosti. Obe tieto písmená spája skutočnosť, že zohľadňujú potenciálne významný vplyv navrhovaných činností na životné prostredie.( 14 ) Písmeno a) odkazuje na činnosti uvedené v prílohe I, o ktorých sa predpokladá, že majú potenciálne významný vplyv na životné prostredie. Písmeno b) stanovuje, že ustanovenia týkajúce sa účasti verejnosti sa v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou uplatňujú tiež na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I, ktoré však môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
40. Vzhľadom na možné uplatnenie tohto ustanovenia F. B. vo svojich písomných pripomienkach v podstate tvrdí, že obnovenie povolenia na predmetnú činnosť (veterný park) treba vo vzťahu k tejto činnosti považovať za nové rozhodnutie. Keďže pôvodné povolenie bolo vydané podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru v spojení s bodom 20 jeho prílohy I( 15 ), obnovenie tohto povolenia by sa preto podľa neho malo považovať za nové rozhodnutie, a teda by malo viesť k účasti verejnosti. Obnovenie by sa alternatívne mohlo považovať za rozšírenie alebo zmenu tejto činnosti podľa bodu 22 prílohy I, alebo za rozhodnutie týkajúce sa činnosti, ktorá nie je uvedená v prílohe I, ale môže mať významný vplyv na životné prostredie.
1. O obnovení povolenia ako rozhodnutí, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť uvedená v prílohe I [článok 6 ods. 1 písm. a) a bod 20 prílohy I]
41. Účasť verejnosti sa v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru vzťahuje na rozhodnutia o tom, či sa majú povoliť navrhované činnosti uvedené v jeho prílohe I.( 16 )
42. Ako som už vysvetlila vyššie( 17 ), bod 20 prílohy I Aarhuského dohovoru rozširuje článok 6 na akúkoľvek činnosť, na ktorú sa nevzťahujú body 1 až 19 tejto prílohy, ak sa v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou stanovuje účasť verejnosti v rámci procesu PVŽP.( 18 )
43. Určenie, či určitá činnosť patrí do pôsobnosti bodu 20 prílohy I dohovoru, závisí od troch prvkov, ktorými sú konkrétne i) účasť verejnosti, ii) posudzovanie vplyvov na životné prostredie, v rámci ktorého je zabezpečená účasť verejnosti, a iii) vnútroštátna právna úprava ustanovujúca posudzovanie vplyvov na životné prostredie.( 19 )
44. Ak teda vnútroštátna právna úprava nevyžaduje na účely udelenia alebo obnovenia povolenia posudzovanie vplyvov na životné prostredie, samotný bod 20 prílohy I nemôže takúto požiadavku stanoviť.
45. Uvedený záver potvrdzujú zistenia výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru (ďalej len „výbor pre dodržiavanie dohovoru“), že rozhodnutie o predĺžení trvania činnosti nepatrí do pôsobnosti bodu 20 prílohy I Aarhuského dohovoru, ak vnútroštátne právo nevyžaduje pre takéto obnovenie proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.( 20 )
46. Vo veci samej je zrejmé, že vnútroštátna právna úprava stanovuje PVŽP na účely v prípade udelenia prvého povolenia pre veterný park. Ako však Komisia v podstate uviedla vo svojich písomných podaniach, na obnovenie tohto povolenia sa takéto posudzovanie zrejme nevyžaduje.
47. Obnovenie sporného povolenia preto nemožno považovať za rozhodnutie patriace do pôsobnosti článku 6 ods. 1 písm. a) Aarhuského dohovoru v spojení s bodom 20 jeho prílohy I.
2. O obnovení povolenia ako zmene alebo rozšírení činnosti [článok 6 ods. 1 písm. a) a bod 22 prílohy I]
48. Bod 22 prílohy I Aarhuského dohovoru rozširuje pôsobnosť článku 6 Aarhuského dohovoru tak, že zahŕňa zmeny alebo rozšírenia činností, ak takáto zmena alebo rozšírenie samo osebe spĺňa kritériá alebo limity stanovené v tejto prílohe. Na akúkoľvek inú zmenu alebo rozšírenie činností, ktoré nespĺňa kritériá alebo limity stanovené v tejto prílohe, sa vzťahuje článok 6 ods. 1 písm. b) dohovoru.
49. Otázkou je, či sa má pojem „zmena alebo rozšírenie“ chápať tak, že zahŕňa samotné predĺženie trvania činnosti.
50. Keďže prvá veta bodu 22 prílohy I Aarhuského dohovoru je v podstate podobná bodu 24 prílohy I smernice o PVŽP( 21 ), treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora „z jeho znenia a systematiky vyplýva, že sa týka zmien alebo rozšírení projektu, ktoré sa najmä svojou povahou alebo rozsahom vyznačujú podobnými rizikami, pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie, ako samotný projekt“.( 22 )
51. Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne opatrenia, ktoré majú za následok predĺženie doby priemyselnej výroby elektrickej energie jadrovými elektrárňami o značnú dobu v trvaní desiatich rokov, pričom predtým bola ohraničená na štyridsať rokov, sa musia s ohľadom na významné rekonštrukčné práce, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na zastaranosť týchto elektrární a povinnosť zabezpečiť ich súlad s bezpečnostnými normami, považovať za opatrenia „s porovnateľným rozsahom, pokiaľ ide o riziká vplyvov na životné prostredie, aký má prvotné uvedenie uvedených elektrární do prevádzky“.( 23 )
52. Na základe tejto judikatúry, a ako v podstate uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, možno tvrdiť, že ak nedochádza k nijakým činnostiam a fyzickým zmenám, samotné predĺženie doby platnosti povolenia na už existujúcu činnosť, o aké ide vo veci samej, nemožno kvalifikovať ako zmenu alebo rozšírenie činnosti.
53. Rozsudok Súdneho dvora vo veci FCC Česká republika( 24 ), vydaný v kontexte smernice 2010/75, ktorou sa vykonávajú požiadavky týkajúce sa účasti verejnosti v oblasti priemyselných emisií, potvrdzuje tento výklad. V rámci tejto smernice je pojem „rozšírenie“ súčasťou definície pojmu „podstatná zmena“ uvedenej v článku 3 bode 9 smernice 2010/75. V súlade s článkom 24 ods. 1 písm. b) smernice 2010/75 udelenie povolenia na akúkoľvek „podstatnú zmenu“ podlieha účasti verejnosti. „Podstatná zmena“ je definovaná ako „zmena v charaktere alebo činnosti alebo rozšírenie zariadenia…, ktorá môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
54. Súdny dvor rozhodol, že „samotné predĺženie obdobia skládkovania odpadu nepredstavuje samo osebe zmenu rozmerov zariadenia ani skladovaciu kapacitu stanovenú v pôvodnom povolení, a nie je teda ,rozšírením‘ zariadenia“.( 25 )
55. Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, ktorú podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora možno považovať za vysvetľujúci dokument, ktorý prípadne možno zohľadniť popri iných skutočnostiach relevantných pre výklad tohto dohovoru, aj keď v ňom uvedené analýzy nemajú žiadnu záväznú silu a normatívny dosah, ktorý by sa spájal s ustanoveniami uvedeného dohovoru,( 26 ) potvrdzuje výklad, podľa ktorého sa bod 22 prílohy I dohovoru týka len fyzických zmien alebo rozšírení činností.( 27 )
56. V prípade následných správnych konaní, ak sa týkajú navrhovaných činností, na ktoré sa vzťahuje článok 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru, sa neuplatňuje toto ustanovenie v spojení s bodom 22 prílohy I, ale jeho článok 6 ods. 10.( 28 )
57. Samotné obnovenie povolenia vo veci samej, ktoré nezahŕňa nijakú fyzickú zmenu alebo rozšírenie dotknutej činnosti, preto nemožno kvalifikovať ako nové rozhodnutie. Ako však vysvetlím v časti B nižšie, týmto konštatovaním nie je dotknuté právo verejnosti na účasť na základe iného ustanovenia, konkrétne článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru, ktorý upravuje prehodnotenia a aktualizácie činností.
3. O obnovení povolenia ako rozhodnutí týkajúcom sa činnosti s významným vplyvom na životné prostredie [článok 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru]
58. Článok 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru uvádza, že ustanovenia článku 6 tohto dohovoru týkajúce sa účasti verejnosti na rozhodnutiach o vymedzených činnostiach sa budú uplatňovať na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I tohto dohovoru, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
59. Zo znenia článku 6 ods. 1 písm. b) vyplýva, že zmluvné strany Aarhuského dohovoru určia, či sa požiadavky týkajúce sa účasti verejnosti uplatňujú v prípadoch, keď navrhnutá činnosť môže mať významný vplyv na životné prostredie.( 29 )
60. Vzhľadom na predĺženie trvania dotknutej činnosti, ako Komisia v podstate zdôraznila vo svojich písomných pripomienkach, v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neexistuje dostatok dôkazov a informácií, aby mohol určiť, či toto predĺženie možno považovať za navrhovanú činnosť, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie.
61. Treba zdôrazniť, že bod 22 prílohy I Aarhuského dohovoru rozširuje pôsobnosť článku 6 ods. 1 písm. b) na akúkoľvek zmenu alebo rozšírenie činností, ak takáto zmena alebo rozšírenie samo osebe nespĺňa kritériá alebo limity stanovené v prílohe I.
62. Z analýzy uvedenej v predchádzajúcej časti však vyplýva( 30 ), že zmena alebo rozšírenie činnosti podľa tohto bodu sa má chápať ako fyzická zmena alebo rozšírenie, takže samotné obnovenie povolenia – predĺženie doby jeho platnosti bez fyzických zmien alebo súvisiacich prác – sa nepovažuje za takúto zmenu alebo rozšírenie.
63. Za týchto okolností sa predmetné obnovenie povolenia nezdá byť rozhodnutím patriacim do pôsobnosti článku 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru v spojení s bodom 22 jeho prílohy I.
B. O obnovení povolenia ako prehodnotení alebo aktualizácii prevádzkových podmienok pre činnosť (článok 6 ods. 10)
64. Článok 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru vyžaduje, aby sa požiadavky týkajúce sa účasti verejnosti „v prípade potreby primerane“ uplatnili v prípade, keď orgán verejnej moci „prehodnotí alebo aktualizuje prevádzkové podmienky“ pre činnosť, na ktorú bolo udelené povolenie podľa odseku 1 tohto ustanovenia.
1. O podmienkach uplatnenia článku 6 ods. 10
65. Článok 6 ods. 10 „dopĺňa“( 31 ) bod 22 prílohy I Aarhuského dohovoru. Zatiaľ čo bod 22 sa týka fyzických zmien alebo rozšírenia činností, článok 6 ods. 10 rozširuje požiadavky týkajúce sa účasti verejnosti na prehodnotenie alebo aktualizácie prevádzkových podmienok pre činnosť, čo zahŕňa akékoľvek administratívne prehodnotenie alebo aktualizáciu, ktoré nemusia nevyhnutne zahŕňať fyzickú zmenu činnosti( 32 ).
66. Prehodnotenie alebo aktualizácia prevádzkových podmienok pre činnosť má za následok uplatnenie článku 6 ods. 10. Ako vyplýva zo samotného tohto pojmu, „prevádzkové podmienky“ sú všetky podmienky, ktoré sú potrebné na vykonávanie činnosti.( 33 ) Výraz „prehodnotí alebo aktualizuje“ je dostatočne široký na to, aby zahŕňal rozhodovací proces týkajúci sa životného prostredia, ktorý sa uskutočňuje následne po udelení prvého povolenia a ktorý vedie k zmene prevádzkových podmienok.
67. Článok 6 ods. 10 zachytáva svojou širokou definíciou životný cyklus činnosti, pokiaľ ide o záležitosti patriace do pôsobnosti Aarhuského dohovoru. Toto ustanovenie totiž prispieva k zabezpečeniu trvalého dosahovania cieľa účasti verejnosti, ktorým je, ako sa uvádza v deviatom odôvodnení Aarhuského dohovoru, poskytnúť verejnosti možnosť vyjadriť svoje záujmy a umožniť orgánom verejnej moci náležite tieto záujmy zohľadniť.
68. Uvedený záver potvrdzuje povaha určitých činností uvedených v prílohe I Aarhuského dohovoru, ktoré zahŕňajú využívanie prírodných zdrojov. Ako je vysvetlené v právnej doktríne, príslušné povolenia sa vo väčšine krajín „udeľujú len na obmedzené obdobie (zvyčajne do 10 rokov) a potom je potrebné ich obnoviť a/alebo aktualizovať“, a to z dôvodu, že „množstvo zdroja, ktorý sa má využiť, a podmienky takéhoto využívania vo veľkej miere závisia od stavu príslušného prírodného zdroja“.( 34 )
69. Článok 6 ods. 10 tohto dohovoru stanovuje, že odseky 2 až 9 tohto článku sa na účasť verejnosti uplatnia „v prípade potreby primerane“. Odkaz na „primerané“ uplatnenie požiadaviek týkajúcich sa účasti verejnosti uvedený v článku 6 ods. 10 jednoducho znamená „s nevyhnutnými zmenami“( 35 ). Pokiaľ ide o potrebnosť účasti verejnosti, hoci výraz „v prípade potreby“ zahŕňa „určitú mieru voľnej úvahy“, „neznamená úplnú mieru voľnej úvahy“( 36 ). Toto ustanovenie skôr „zavádza objektívne kritérium, ktoré treba zohľadniť v rámci cieľov dohovoru“( 37 ).
70. Potrebnosť účasti verejnosti v prípade prehodnotenia alebo aktualizácie prevádzkových podmienok činnosti súvisí s významnosťou vplyvov prehodnotenia alebo aktualizácie na životné prostredie. V štádiu určenia, či sa má navrhovaná činnosť povoliť, samá vziať do úvahy potenciálne významný vplyv na životné prostredie( 38 ), čo si zachováva relevantnosť aj v neskorších štádiách rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia.
71. Uvedený záver potvrdzujú aj zistenia výboru pre dodržiavanie dohovoru, ktorý zdôraznil, že pri určovaní, či bude „potrebné“, a teda nevyhnutné zabezpečiť proces účasti verejnosti, ak verejný orgán prehodnotí alebo aktualizuje prevádzkové podmienky činnosti podľa článku 6, sa uplatňuje „určitý druh testu významnosti“.( 39 )
72. Výraz „v prípade potreby“ sa musí uplatňovať tak, aby sa zachoval potrebný účinok článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru. Povinnosť zabezpečiť fázu účasti verejnosti by bola zbavená akéhokoľvek potrebného účinku, keby vnútroštátny právny rámec nestanovil možnosť posúdiť potrebnosť fázy účasti verejnosti na prehodnotenie alebo aktualizáciu činností.
73. Práve to bolo predmetom veci, v ktorej boli prijaté zistenia výboru pre dodržiavanie dohovoru týkajúce sa Európskej únie v súvislosti so smernicou 2010/75.( 40 ) Výbor pre dodržiavanie dohovoru konštatoval, že Európska únia ako zmluvná strana Aarhuského dohovoru nedodržiava jeho článok 6 ods. 10, keďže „zaviedla právny rámec, v ktorom sa nepočíta so žiadnou možnosťou účasti verejnosti na prehodnocovaniach a aktualizáciách podľa viacerých ustanovení tejto smernice v znení uplatniteľnom v čase týchto zistení.( 41 )
74. Treba uviesť, že na účely dosiahnutia súladu s Aarhuským dohovorom bola smernica 2010/75 zmenená s cieľom uviesť, že „členovia dotknutej verejnosti by mali včas dostať účinné príležitosti na účasť vo vydávaní povolení alebo aktualizácii ich podmienok stanovených príslušným orgánom, aj v prípadoch, keď sa podmienky povolenia prehodnocujú…“.( 42 )
2. O trvaní činnosti ako prevádzkovej podmienke a o obnovení povolenia vo veci samej
75. Článok 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru sa uplatňuje v prípade aktualizácie alebo prehodnotenia prevádzkových podmienok činnosti, to znamená všetkých podmienok potrebných na nepretržité vykonávanie činnosti( 43 ). Povolené trvanie činnosti je potrebné na nepretržité vykonávanie tejto činnosti a je súčasťou týchto prevádzkových podmienok.( 44 )
76. V dôsledku toho rozhodnutie, ktorým sa predlžuje trvanie činnosti, mení jej prevádzkové podmienky, a teda má za následok uplatnenie článku 6 ods. 10 dohovoru.
77. Nemôžem súhlasiť s tvrdením belgickej vlády, že článok 6 ods. 10 sa neuplatňuje, lebo nedošlo k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bola predmetná činnosť vykonávaná. Táto skutočnosť nemení nič na tom, že pôvodné celkové obdobie 20 rokov bolo predĺžené o polovicu, čo viedlo k zmene pôvodných prevádzkových podmienok( 45 ).
78. Pokiaľ ide o potrebnosť zabezpečenia účasti verejnosti, ako už bolo uvedené, orgány disponujú voľnou úvahou, ktorá sa však musí vykonávať v súlade s cieľmi Aarhuského dohovoru( 46 ).
79. Pokiaľ ide o obnovenie povolenia, neexistuje „aritmetický“ limit stanovený týmto dohovorom, nad rámec ktorého je potrebné zabezpečiť účasť verejnosti. Toto určenie treba vykonať na základe vecných kritérií. Potrebnosť účasti verejnosti v prípade obnovenia povolenia a posúdenie významných vplyvov na životné prostredie môžu závisieť okrem iného od povahy obnovovanej činnosti a od dĺžky predĺženia. Je tiež dôležité zohľadniť, či v predchádzajúcich fázach účasti verejnosti bola verejnosť informovaná o možných budúcich predĺženiach povolenia, a teda či mala možnosť vyjadriť sa k vplyvom na životné prostredie, ktoré s tým súvisia.( 47 )
80. V každom prípade výrazné predĺženie pôvodne povoleného trvania činnosti veľmi jasne poukazuje na potrebu zabezpečiť fázu účasti verejnosti. Uvedené konštatovanie je v súlade s cieľom účasti verejnosti, ktorým je poskytnúť verejnosti možnosť vyjadriť svoje záujmy( 48 ).
81. Výbor pre dodržiavanie dohovoru potvrdzuje tento výklad. Tento výbor opakovane konštatoval, že „s výnimkou prípadov, keď zmena povoleného trvania je minimálna a zjavne by mala zanedbateľné alebo nulové vplyvy na životné prostredie, je potrebné, aby predĺženia trvania podliehali ustanoveniam článku 6“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).( 49 ) Výbor pre dodržiavanie dohovoru konštatoval, že predĺženie trvania činnosti o päť rokov nie je „v nijakom prípade minimálne“, a teda vyžaduje účasť verejnosti.( 50 )
82. Vo veci samej bola platnosť povolenia predĺžená o 10 rokov. Predĺženie činnosti, ktorá bola pôvodne povolená na 20 rokov, o desať rokov je predĺžením jej pôvodného trvania o polovicu a takéto predĺženie nemožno považovať za „minimálne“. Okrem toho v čase predĺženia platnosti povolenia (2020) uplynulo od prvého uvedenia dotknutej činnosti do prevádzky (2009) viac ako 10 rokov.
83. Tieto faktory veľmi jasne poukazujú na potrebu účasti verejnosti. Posúdenie týchto okolností však v konečnom dôsledku prislúcha vnútroštátnemu súdu.
84. Ďalšou otázkou nastolenou v návrhu na začatie prejudiciálneho konania je neexistencia možnosti účasti verejnosti na obnovovaní povolení pre dotknutú činnosť vo vnútroštátnom legislatívnom rámci.
85. Z tohto návrhu vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré vnútroštátny zákonodarca nestanovil fázu účasti verejnosti, bolo, že keď prevádzkovateľ požiada o povolenie, je zabezpečená účasť verejnosti vrátane PVŽP bez ohľadu na dobu platnosti udeleného povolenia. Ďalším dôvodom bolo zabrániť diskriminácii medzi novými povoleniami pre veterné parky (udeľovanými na obdobie najviac 30 rokov) a povoleniami udelenými v rámci predchádzajúceho režimu (udeľovanými na obdobie najviac 20 rokov).
86. Nie som presvedčený o tom, že tieto dôvody odôvodňujú, aby zákonodarca vylúčil obnovenie povolení z pôsobnosti článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru. Po prvé totiž uplatnenie tohto ustanovenia nezávisí od toho, či udeleniu prvého povolenia predchádzala účasť verejnosti. Toto ustanovenie sa uplatňuje vo všetkých situáciách, keď sú prevádzkové podmienky činnosti „prehodnotené alebo aktualizované“, a vyžaduje, aby príslušný orgán posúdil, či je účasť verejnosti „potrebná“. Hoci výraz „v prípade potreby“ ponecháva orgánom verejnej moci určitú mieru voľnej úvahy, od výkonu tejto voľnej úvahy nemožno upustiť len na základe skutočnosti, že účasť verejnosti bola v minulosti zabezpečená v záležitostiach nesúvisiacich s prehodnotením alebo aktualizáciou prevádzkových podmienok. Ak by to tak nebolo, článok 6 ods. 10 by bol zbavený potrebného účinku. Všetky činnosti, vo vzťahu ku ktorým bola zabezpečená účasť verejnosti (v súvislosti s inými záležitosťami, než je prehodnotenie alebo aktualizácia prevádzkových podmienok pre činnosť), by totiž boli automaticky vyňaté.
87. Pokiaľ ide o činnosť dotknutú vo veci samej, od doby uvedenia veterného parku do prevádzky prebehli postupne štádiá súdneho zrušenia a opätovného preskúmania povolenia.( 51 ) Zo spisu pred Súdnym dvorom nie je jasné, či bola účasť verejnosti zabezpečená vo všetkých týchto štádiách. V každom prípade z nijakej skutočnosti nevyplýva, že verejnosť mala príležitosť vyjadriť sa osobitne k otázke prípadného výrazného predĺženia doby platnosti udeleného povolenia( 52 ).
88. Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že účasť verejnosti vedie k diskriminácii medzi držiteľmi starých povolení a držiteľmi nových povolení, považujem za dôležité pripomenúť, že uplatnenie článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru nie je dobrovoľné. Ak sú splnené podmienky na jeho uplatnenie, právo na účasť verejnosti musí byť zabezpečené.( 53 ) O potrebnosti účasti verejnosti pre danú činnosť sa musí rozhodnúť v súlade s cieľmi dohovoru.( 54 ) Účasť verejnosti nie je len odškrtnutím byrokratickej povinnosti, či obyčajnou formalitou. Ide o prostriedok na dosiahnutie cieľov environmentálnej demokracie sledovaných týmto dohovorom.( 55 )
89. Okrem toho článok 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru sa uplatňuje na všetkých prevádzkovateľov bez ohľadu na okamih povolenia ich činnosti. Preto v prípade prevádzkovateľov, ktorým boli udelené povolenia na 30 rokov, môže v prípade zmeny alebo aktualizácie prevádzkových podmienok ich činnosti existovať aj fáza účasti verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia.
90. Treba tiež spresniť, že skutočnosť, že PVŽP bolo vykonané v čase udelenia povolenia, nie je sama osebe rozhodujúca pre uplatnenie článku 6 ods. 10. Tento článok a vo všeobecnosti právo na účasť verejnosti podľa Aarhuského dohovoru nie sú synonymomPVŽP.( 56 ) Ako sa uvádza v príručke na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, rozsah pôsobnosti druhého piliera Aarhuského dohovoru je „odlišný a širší ako rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie“.( 57 ) Táto príručka uvádza ako príklad práve prehodnotenie alebo aktualizáciu prevádzkových podmienok vymedzených činností, ktoré v mnohých krajinách, pokiaľ nie sú spojené s významnou zmenou činnosti, nemusia nevyhnutne podliehať procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale skôr environmentálnemu povoleniu.( 58 )
91. Z týchto dôvodov zastávam názor, že článok 6 ods. 10 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nezahŕňa povinnosť orgánu verejnej moci preskúmať potrebnosť účasti verejnosti v prípade obnovovania povolení na prevádzkovanie veterných parkov o 10 rokov.
92. Citovaná judikatúra Súdneho dvora( 59 ) týkajúca sa predĺženia obdobia prevádzkovania skládky v kontexte smernice 2010/75/EÚ nemôže viesť k odlišnému výkladu. V rozsudku FCC Česká republika Súdny dvor rozhodol, že predĺženie obdobia skládkovania odpadu bez toho, aby sa zmenili maximálne schválené rozmery zariadenia alebo jeho celková možná kapacita, nie je „podstatnou zmenou“ v zmysle článku 3 bodu 9 tejto smernice. V dôsledku toho prevádzkovateľ skládky nemohol mať povinnosť požiadať o nové povolenie. Odôvodnenie Súdneho dvora bolo založené na pojme „podstatná zmena“, ktorý vyžaduje okrem iného „rozšírenie“ zariadenia.
93. Pôsobnosť článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru však nezávisí od „podstatnej zmeny“ alebo fyzického rozšírenia činnosti. Uplatňuje sa v prípade prehodnotenia alebo aktualizácie prevádzkových podmienok činnosti. Ako som už zdôraznila vyššie( 60 ), zatiaľ čo bod 22 prílohy I Aarhuského dohovoru sa uplatňuje na fyzické zmeny činnosti, článok 6 ods. 10 sa uplatňuje na následné správne konania( 61 ).
94. Okrem toho smernica 2010/75 bola od vydania rozsudku FCC Česká republika zmenená( 62 ) s cieľom stanoviť povinnosť účasti verejnosti v prípade, keď sa povolenie aktualizuje na žiadosť prevádzkovateľa s cieľom predĺžiť obdobie prevádzkovania skládky odpadov, ktorá dosahuje limity stanovené v bode 5.4 prílohy I tejto smernice.
95. Rozsudok vo veci FCC Česká republika by sa preto podľa môjho názoru nemal chápať ako prekážka výkladu, podľa ktorého obnovenie povolenia pre veterný park o 10 rokov je aktualizáciou prevádzkových podmienok tejto činnosti, ktorá má za následok uplatnenie článku 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru.
96. Vzhľadom na všetky uvedené úvahy sa článok 6 ods. 10 Aaarhuského dohovoru má vykladať v tom zmysle, že ukladá orgánu verejnej moci povinnosť posúdiť potrebnosť zabezpečenia fázy účasti verejnosti v prípade predĺženia doby platnosti povolenia pre veterný park, ktoré bolo pôvodne udelené na 20 rokov, o 10 rokov a bráni právnemu režimu, v ktorom konanie o obnovenie povolenia na takúto činnosť nezahŕňa povinnosť orgánu verejnej moci preskúmať potrebnosť zabezpečenia fázy účasti verejnosti.
V. Návrh
97. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položila Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), takto:
Článok 6 ods. 10 Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
sa má vykladať v tom zmysle, že ukladá orgánom verejnej moci povinnosť posúdiť potrebnosť zabezpečenia fázy účasti verejnosti v prípade predĺženia doby platnosti povolenia pre veterný park, ktoré bolo pôvodne udelené na 20 rokov, o 10 rokov a bráni právnemu režimu, v ktorom konanie o obnovenie povolenia na takúto činnosť nezahŕňa povinnosť orgánu verejnej moci preskúmať potrebnosť zabezpečenia fázy účasti verejnosti.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
2 Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, uzavretý v Aarhuse (Dánsko) 25. júna 1998 a schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1, ďalej len „Aarhuský dohovor“).
3 Európska hospodárska komisia OSN, The Aarhus Convention: An Implementation Guide. 2. vyd., 2014, s. 3 a 253 (ďalej len „príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru“).
4 Vyhlásenie z Luccy, 21. ‑ 23. október 2002, Lucca, Taliansko.
5 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 19.
6 BARITT, E.: The Foundations of the Aarhus Convention: Environmental Democracy, Rights and Stewardship. Oxford: Hart Publishing, 2020, s. 28.
7 Pozri vo všeobecnosti BÁNDI, G. (ed.): Environmental Democracy and Law. Groningen‑Amsterdamn: Europa Law Publishing, 2014.
8 Vo vnútroštátnej právnej úprave „jednotné povolenie“ ( permis unique ) označuje povolenie, ktoré sa týka „zmiešaného projektu“ vyžadujúceho environmentálne povolenie a zároveň stavebné povolenie. Pozri vymedzenie oboch pojmov podľa článku 1 bodov 11 a 12 a článku 81 dekrétu o environmentálnych povoleniach. Pozri tiež vymedzenie pojmu „ permis unique “ dostupné na stránke https://permis‑environnement.spw.wallonie.be/home/glossaire.html#permis‑unique.
9 Rozhodnutie Rady zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1).
10 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 2011, Lesoochranárske zoskupenie (C‑240/09, EU:C:2011:125 bod 30), a z 8. novembra 2022, Deutsche Umwelthilfe (Typové schválenie motorových vozidiel) (C‑873/19, EU:C:2022:857, bod 48).
11 F. B. vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že veterné parky s celkovou kapacitou 3 MW sú zariadeniami „triedy 1“, ktorých povolenie si vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie a verejné pripomienkové konanie.
12 Smernicou o PVŽP sa vykonávajú požiadavky Aarhuského dohovoru týkajúce sa účasti verejnosti, pokiaľ ide o projekty, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice. Pozri odôvodnenie 5 smernice 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 2003, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466).
13 Žalobca kritizuje len neúčasť verejnosti. Neuvádza nijakú námietku v súvislosti s uskutočnením PVŽP v súlade so smernicou o PVŽP.
14 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 131.
15 Pozri bod 31 vyššie.
16 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 126. Podľa tejto príručky (s. 131) je pojem „navrhované činnosti“ dostatočne široký na to, aby zahŕňal tak pojem „projekt“ podľa smernice o PVŽP, ako aj pojem „zariadenie“ použitý v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 2010, s. 17).
17 Bod 31 vyššie.
18 Pozri bod 31 vyššie a príručku na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 131.
19 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2008/35 (Gruzínsko), z 18. júna 2010, bod 43.
20 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2013/107 (Írsko), z 19. augusta 2019, bod 75.
21 V bode 24 prílohy I smernice o PVŽP je medzi projekty uvedené v článku 4 ods. 1 tejto smernice zahrnutá „akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v [prílohe I], ak takáto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe“.
22 Rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie and Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 78).
23 Rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie and Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen (C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 79). Súdny dvor konštatoval, že opatrenia, o ktoré išlo v danej veci, predstavujú spolu s modernizačnými prácami, ktoré sú s nimi neoddeliteľne spojené, „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. smernice o PVŽP (pozri body 63 až 71, 90 a 94 tohto rozsudku).
24 Rozsudok z 2. júna 2022, (C‑43/21, EU:C:2022:425) ďalej len „rozsudok FCC Česká republika“.
25 Rozsudok FCC Česká republika, bod 36.
26 Rozsudok z 8. novembra 2022, Deutsche Umwelthilfe (Typové schválenie motorových vozidiel) (C‑873/19, EU:C:2022:857, bod 55).
27 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 132 a 158.
28 Tamže.
29 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 132.
30 Bod 57 vyššie.
31 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 158.
32 Ak dotknutá zmena zahŕňa fyzickú zmenu, patrí už do pôsobnosti bodu 22 prílohy I. Pozri bod 55 vyššie.
33 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2014/122 (Španielsko), zo 17. decembra 2020, bod 73, Výbor pre dodržiavanie dohovoru konštatoval, že „prevádzkové podmienky“ činnosti zahŕňajú „všetky podmienky povolenia a nielen technické alebo funkčné podmienky ovplyvňujúce výrobný proces“. V súlade s týmito zisteniami a odporúčaniami výbor rozhodol v bode 17 svojho odporúčania pre Holandské kráľovstvo týkajúce sa vykonávania bodu 3 písm. a) rozhodnutia VII/8m, z 28. novembra 2023, že „všetky podmienky týkajúce sa povolenia, či už sú obsiahnuté v povolení alebo nie, treba považovať za prevádzkové podmienky“.
34 JENDROŚKA, J.: Public participation under Article 6 of the Aarhus Convention. In: BÁNDI, G., poznámka pod čiarou 7, c. d., s. 136. Pozri tiež príručku na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 158.
35 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 159.
36 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2009/41 (Slovensko), zo 17. decembra 2010, bod 55.
37 Tamže, bod 56.
38 Pozri bod 39 vyššie.
39 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2014/121 (Európska únia), z 30. marca 2020, bod 99. Podľa týchto zistení sa test významnosti týka otázky, či prehodnotenie alebo aktualizácia „môže významne zmeniť základné parametre činnosti alebo bude ‚riešiť‘ významné environmentálne aspekty činnosti“ [bod 104 s odkazom na zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2006/17 (Európske spoločenstvo) z 2. mája 2008].
40 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2014/121 (Európska únia), poznámka pod čiarou 39, c. d..
41 Tamže, body 109 a 120.
42 Pozri odôvodnenie 37 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2010/75 a smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L, 2024/1785, 15.7.2024).
43 Pozri bod 66 vyššie.
44 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2014/104 (Holandsko), z 18. júna 2017, bod 65, v ktorom sa zdôrazňuje, že povolené trvanie činnosti je „zjavne prevádzkovou podmienkou“. V príručke na uplatňovanie Aarhuského dohovoru sa uvádza, že „v mnohých krajinách sa environmentálne povolenia udeľujú len na obmedzené obdobie (zvyčajne do 10 rokov) a potom sa musia obnoviť a/alebo aktualizovať“ (s. 158).
45 Pozri v tomto zmysle Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2013/107 (Írsko), z 19. augusta 2019, bod 84.
46 Pozri bod 67 vyššie.
47 Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci FCC Česká republika (C‑43/21, EU:C:2022:64, bod 67).
48 V prípade veterných fariem by mohla verejnosť chcieť vyjadriť svoj názor napríklad v súvislosti s otázkami, ako sú možné úrovne hluku alebo vizuálneho rušenia (stroboskopický efekt). Pozri vo všeobecnosti VANDENPUT, T. a VERMER, D.: Éoliennes. In: DELNOY, M., BORN, Ch.‑Hu.: Actualités choisies en droit de l’urbanisme et de l'environnement . Limal: Anthemis, Liège, 2021, s. 218 ‑ 249, na s. 228.
49 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámení ACCC/C/2014/104 (Holandsko), poznámka pod čiarou 44, c. d., bod 71; ACCC/C/2013/107 (Írsko), poznámka pod čiarou 45, c. d., bod 83; ACCC/C/2016/143 (Česká republika), z 26. júla 2021, bod 106; ACCC/C/2014/121 (Európska únia), poznámka pod čiarou 39, c. d., bod 102.
50 Zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2013/107 (Írsko), poznámka pod čiarou 45, c. d., bod 84.
51 Pozri bod 13 vyššie.
52 Pozri v tomto zmysle zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2013/107 (Írsko), poznámka pod čiarou 45, c. d., bod 85.
53 Pozri článok 1 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého „každá Strana bude zaručovať práva na… účasť verejnosti na rozhodovacom procese… v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
54 Pozri ACCC/C/2014/121 (Európska únia), poznámka pod čiarou 39, c. d., bod 97; a ACCC/C/2016/143 (Česká republika), poznámka pod čiarou 49, c. d., bod 103.
55 Pozri moje úvodné poznámky vyššie.
56 Ako konštatuje výbor pre dodržiavanie dohovoru, „dohovor nestanovuje, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je povinnou súčasťou účasti verejnosti; vyžaduje len, aby v prípade, ak je podľa vnútroštátnej právnej úpravy účasť verejnosti stanovená v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie ([bod 20 prílohy] I dohovoru), na takúto účasť verejnosti sa musia uplatňovať ustanovenia článku 6“ (zistenia a odporúčania týkajúce sa oznámenia ACCC/C/2008/24 (Španielsko), z 8. februára 2011, bod 82).
57 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 122.
58 Tamže.
59 Bod 53 vyššie.
60 Bod 65 vyššie.
61 Príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, s. 158.
62 Pozri bod 74 vyššie.