C-154/25
ECLI:EU:C:2026:321
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0154
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
zo 16. apríla 2026( 1 )
Vec C ‑ 154/25
Európska komisia
proti
Francúzskej republike
„ Konanie o porušení povinnosti – Smernica (EÚ) 2020/2184 – Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu – Prekročenie parametrickej hodnoty pre dusičnany – Nápravné opatrenia na ukončenie porušenia – Ostatné nápravné opatrenia – Zmena ustanovení počas konania pred podaním žaloby “
I. Úvod
1. Touto žalobou sa Komisia domáha konštatovania, že Francúzsko porušilo tretiu smernicu o pitnej vode( 2 ) v celkovo 107 distribučných jednotkách pitnej vody z dôvodu nadmerných hodnôt dusičnanov v pitnej vode.
2. Pre dusičnany v pitnej vode platí už od prvej smernice o pitnej vode,( 3 ) t. j. od roku 1985, parametrická hodnota 50 mg/l. Táto hodnota zodpovedá odporúčanej hodnote, ktorú od roku 1993 uverejňuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, World Health Organisation).( 4 )
3. Podľa WHO sú najčastejšími zdrojmi dusičnanov vo vode poľnohospodárske činnosti (anorganické hnojivá a hnojovka), čistenie odpadových vôd, odpadové produkty obsahujúce dusík, ako aj odpadové vody z priemyselných procesov a motorových vozidiel.( 5 ) WHO vidí riziká pre ľudské zdravie predovšetkým v tom, že sa dusičnany (NO3) premieňajú na dusitany (NO2), čo môže viesť k methemoglobinémii, oxidácii červených krviniek, ktoré potom už nedokážu transportovať kyslík. Týmto rizikom sú postihnuté predovšetkým dojčatá do veku šiestich mesiacov, ktoré sú kŕmené z fľaše. Okrem toho u tehotných žien a dojčiat existuje riziko nepriaznivých účinkov na štítnu žľazu. Je tiež možné, že existuje súvislosť medzi rizikom rakoviny a endogénnou nitrozáciou v dôsledku vysokého príjmu dusičnanov a nitrozovateľných zlúčenín.( 6 )
4. Prekročenie parametrickej hodnoty je nesporné, avšak strany sa nezhodujú v tom, či Francúzsko v určitých prípadoch preukázalo včasné ukončenie porušenia a či bola reakcia na porušenia dostatočná.
5. Okrem toho Komisia toto konanie začala ešte v čase platnosti druhej smernice o pitnej vode,( 7 ) a preto opierala výzvu podľa článku 258 ods. 1 ZFEÚ o tento starší právny predpis. Vzniká tak otázka prípustnosti žaloby, ktorá sa opiera o tretiu smernicu o pitnej vode.
II. Právny rámec
6. Podľa článku 24 ods. 1 tretej smernice o pitnej vode mala byť táto smernica transponovaná do 12. januára 2023.
7. Komisia však konanie pred podaním žaloby začala na základe druhej smernice o pitnej vode, ktorá zase nahradila prvú smernicu o pitnej vode.
8. Obsah dusičnanov v pitnej vode, ktorý je predmetom prvého žalobného dôvodu, nesmie podľa všetkých troch smerníc od 17. júla 1985 prekročiť parametrickú hodnotu 50 mg/l.( 8 ) Pokiaľ ide o ostatné ustanovenia, druhá a tretia smernica sa však líšia.
A. Tretia smernica o pitnej vode
9. Komisia opiera druhý a tretí žalobný dôvod o článok 14 ods. 2 a 3 tretej smernice o pitnej vode. Článok 14 stanovuje, aké opatrenia musia členské štáty prijať v prípade prekročenia parametrických hodnôt:
„2. Ak napriek opatreniam prijatým s cieľom splnenia povinností uložených v článku 4 ods. 1 nespĺňa voda určená na ľudskú spotrebu parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5 a bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 2, zabezpečí príslušný členský štát, aby sa čo najskôr prijali nápravné opatrenia nevyhnutné na obnovenie kvality tejto vody a uprednostňuje ich presadzovanie so zreteľom okrem iného na rozsah, v akom bola príslušná parametrická hodnota prekročená, a na súvisiacu možnú hrozbu pre ľudské zdravie.
…
3. Bez ohľadu na to, či došlo k nedodržaniu parametrických hodnôt, členské štáty zabezpečia, aby sa zakázalo akékoľvek dodávanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, alebo aby sa obmedzilo používanie takejto vody, a aby sa prijali akékoľvek iné nápravné opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu ľudského zdravia.
Členské štáty považujú nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v prílohe I častiach A a B ako možnú hrozbu pre ľudské zdravie s výnimkou prípadu, ak príslušný orgán považuje nesúlad s parametrickou hodnotou za bezvýznamný.
4. V prípadoch opísaných v odsekoch 2 a 3, keď sa nesúlad s parametrickými hodnotami považuje za možnú hrozbu pre ľudské zdravie, prijmú členské štáty čo najskôr všetky tieto opatrenia:
a) informujú všetkých dotknutých spotrebiteľov o možnej hrozbe pre ľudské zdravie a jej príčine, o prekročení parametrickej hodnoty a prijatých nápravných opatreniach vrátane zákazu alebo obmedzenia používania či iných opatrení;
b) spotrebiteľom poskytujú potrebné poradenstvo o podmienkach spotreby a používania vody a pravidelne ho aktualizujú, pričom venujú osobitnú pozornosť skupinám obyvateľstva vystaveným zvýšenej miere zdravotného rizika súvisiaceho s vodou; a
c) informujú spotrebiteľov, keď sa preukáže, že možná hrozba pre ľudské zdravie už neexistuje, a informujú ich o tom, že služba opäť funguje normálne.
5. Príslušné orgány alebo iné relevantné orgány rozhodnú, aké opatrenia sa podľa odseku 3 majú prijať, a to s prihliadnutím na riziká pre ľudské zdravie, ktoré by spôsobilo prerušenie zásobovania alebo obmedzenie používania vody určenej na ľudskú spotrebu.“
10. Ustanovenie o odchýlkach z článku 9 druhej smernice o pitnej vode nebolo prevzaté do tretej smernice, avšak článok 26 tejto smernice upravoval zachovanie platnosti už povolených odchýlok:
„Odchýlky povolené členskými štátmi podľa článku 9 ods. 1 [druhej smernice o pitnej vode], ktoré sú stále platné 12. januára 2023, ostávajú v platnosti do konca ich doby platnosti. Možno ich obnoviť v súlade s článkom 15 tejto smernice, len ak ešte nebola povolená druhá odchýlka. Právo požiadať Komisiu o tretiu odchýlku v súlade s článkom 9 ods. 2 [druhej smernice o pitnej vode] sa bude naďalej uplatňovať pre druhé odchýlky, ktoré sú stále platné 12. januára 2021.“
B. Druhá smernica o pitnej vode
11. Uvedené ustanovenia článku 14 tretej smernice o pitnej vode boli čiastočne obsiahnuté už v článku 8 druhej smernice o pitnej vode:
„2. [Vo veľkej miere zodpovedá článku 14 ods. 2 tretej smernice o pitnej vode.]
3. [Prvá veta sa vo veľkej miere zhoduje s článkom 14 ods. 3 prvým pododsekom tretej smernice o pitnej vode.] V takýchto prípadoch bude spotrebiteľ okamžite informovaný a dostane potrebné informácie.
4. [Vo veľkej miere zodpovedá článku 14 ods. 5 tretej smernice o pitnej vode.]“
12. V článku 9 druhej smernice o pitnej vode bolo upravené poskytovanie odchýlok z parametrických hodnôt:
„1. Členské štáty môžu poskytnúť výnimky z parametrických hodnôt uvedených v časti B prílohy I alebo stanovených v súlade s článkom 5 ods. 3 až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak odchýlka neprestavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami. Platnosť odchyliek bude obmedzená na čo najkratšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť tri roky, a na konci tohto obdobia sa uskutoční kontrola s cieľom zistiť, či sa dosiahol dostatočný pokrok. Ak chce členský štát poskytnúť druhú odchýlku, kontrolu spolu s odôvodnením svojho rozhodnutia o druhej odchýlke oznámi Komisii. Obdobie platnosti tejto druhej odchýlky nesmie prekročiť tri roky.
2. Vo výnimočných prípadoch členský štát môže požiadať Komisiu o tretiu odchýlku na obdobie maximálne troch rokov. Komisia rozhodne o takejto žiadosti do troch mesiacov.“
III. Konanie pred podaním žaloby a návrhy
13. Dňa 30. októbra 2020 zaslala Komisia Francúzsku list podľa článku 258 ods. 1 ZFEÚ s výzvou, aby sa vyjadrilo k obvineniu, že v dôsledku znečistenia pitnej vody dusičnanmi v rôznych obciach v šiestich regiónoch došlo k porušeniu článku 4 ods. 1 v spojení s prílohou I, ako aj článku 8 ods. 2, 3 a 7 druhej smernice o pitnej vode.
14. Komisia oprela svoje odôvodnené stanovisko z 15. februára 2023 o článok 4 ods. 1 v spojení s prílohou I, ako aj o článok 14 ods. 2 a 3 tretej smernice o pitnej vode. V tomto stanovisku stanovila Komisia Francúzsku lehotu do 15. apríla 2023 na odstránenie namietaných porušení.
15. Dňa 21. februára 2025 Komisia podala predmetnú žalobu, v ktorej navrhuje
1. konštatovať, že Francúzska republika si tým, že:
– v súvislosti so 107 distribučnými jednotkami pitnej vody uvedenými v žalobe neprijala potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania minimálnych požiadaviek týkajúcich sa parametrickej hodnoty pre dusičnany vo vode určenej na ľudskú spotrebu,
– v súvislosti s týmito 107 distribučnými jednotkami pitnej vody neprijala čo najskôr nápravné opatrenia na obnovenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a nezabezpečila, aby sa uprednostnilo ich presadzovanie so zreteľom okrem iného na rozsah, v akom bola príslušná parametrická hodnota prekročená, a na súvisiacu možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a
– neobmedzila používanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá trvalo prekračovala parametrickú hodnotu pre dusičnany, neprijala žiadne ďalšie nápravné opatrenia potrebné na ochranu ľudského zdravia a dostatočne neinformovala spotrebiteľov,
porušila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 v spojení s prílohou I časť B a článkom 14 ods. 2 a 3 tretej smernice o pitnej vode;
2. uložiť Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
16. Francúzska republika navrhuje žalobu zamietnuť a uložiť Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
17. Účastníci konania sa vyjadrili písomne a ústne na pojednávaní 4. februára 2026.
IV. Právne posúdenie
18. Komisia uvádza tri žalobné dôvody. Po prvé Francúzsko porušilo v 107 distribučných jednotkách pitnej vody článok 4 ods. 1 v spojení s prílohou I časťou B tretej smernice o pitnej vode, keďže tento členský štát neprijal potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania minimálnych požiadaviek týkajúcich sa parametrickej hodnoty pre dusičnany vo výške 50 mg/l v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu. Po druhé tento členský štát neprijal čo najskôr nápravné opatrenia na obnovenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a nezabezpečil, aby sa uprednostnilo ich presadzovanie, čo predstavuje porušenie článku 14 ods. 2. A po tretie Francúzsko v rozpore s článkom 14 ods. 3 neobmedzilo používanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá trvalo prekračovala parametrickú hodnotu pre dusičnany, neprijalo žiadne ďalšie nápravné opatrenia potrebné na ochranu ľudského zdravia a nedostatočne informovalo spotrebiteľov.
A. Prípustnosť žaloby ako celku
19. Komisia oprela výzvu na predloženie stanoviska podľa článku 258 ods. 1 ZFEÚ o druhú smernicu o pitnej vode, zatiaľ čo odôvodnené stanovisko k nej sa opieralo o tretiu smernicu o pitnej vode, ktorej lehota na transpozíciu medzitým uplynula. Preto je potrebné najskôr ex offo posúdiť prípustnosť žaloby.( 9 )
20. Návrhy uvedené v žalobe sa v zásade nesmú týkať iných porušení, ako sú tie, ktoré boli vytýkané vo výzve. Riadny priebeh predsúdneho konania totiž predstavuje podstatnú záruku, ktorú zmluva zamýšľa, na ochranu práv dotknutého členského štátu, ako aj na to, aby prípadné súdne konanie malo za predmet jasne vymedzený právny spor.( 10 ) Komisia je však oprávnená domáhať sa určenia nesplnenia povinností, ktoré majú pôvod v pôvodnej verzii právneho predpisu Únie, následne zmeneného alebo zrušeného, ktoré nové ustanovenia právneho predpisu Únie zachovali.( 11 )
21. Prípustnosť prvých dvoch žalobných dôvodov sa tým nespochybňuje, pretože Komisia ich opiera o ustanovenia tretej smernice o pitnej vode, ktoré s rovnakým obsahom boli už obsiahnuté v druhej smernici o pitnej vode.
22. Predmet sporu sa však nemôže rozšíriť na povinnosti vyplývajúce z nových ustanovení, ktoré nemajú ekvivalent v pôvodnom znení príslušného právneho aktu. Tým by došlo k porušeniu podstatných formálnych náležitostí riadneho konania o nesplnení povinnosti.( 12 )
23. Základy tretieho žalobného dôvodu sa však líšia od príslušných ustanovení druhej smernice o pitnej vode.
24. Preto sú prvé dva žalobné dôvody prípustné. Prípustnosť tretieho žalobného dôvodu však podrobnejšie preskúmam nižšie (v časti D) v súvislosti s jeho opodstatnenosťou.
B. Dodržiavanie parametrickej hodnoty pre dusičnany (prvý žalobný dôvod)
25. V prvom žalobnom dôvode Komisia namieta, že parametrická hodnota 50 mg/l pre dusičnany podľa článku 4 ods. 1 a prílohy I časti B tretej smernice o pitnej vode je prekročená v 107 distribučných jednotkách pitnej vody, ktoré sú uvedené v prílohe A.8 žaloby.
26. Podľa článku 4 ods. 1 v spojení s prílohou I časťou B tretej smernice o pitnej vode sú členské štáty povinné dodržiavať parametrickú hodnotu 50 mg/l, pokiaľ ide o maximálnu prípustnú koncentráciu dusičnanov v pitnej vode. Strany sa zhodujú, že ide o povinnosť dosiahnuť určitý výsledok.( 13 )
27. Pokiaľ ide o 65 z týchto distribučných jednotiek pitnej vody, Francúzsko bezvýhradne uznáva porušenie.
28. V prípade ďalších 34 distribučných jednotiek pitnej vody Francúzsko informuje Súdny dvor, že v súčasnosti je v nich dodržiavanie parametrickej hodnoty zabezpečené. Členský štát však nespochybňuje, že pre posúdenie žaloby je rozhodujúca situácia v čase uplynutia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku Komisie,( 14 ) t. j. 15. apríl 2023, a že k tomuto dátumu nebola v týchto distribučných jednotkách ešte dodržaná parametrická hodnota.
29. Sporné je preto už len dodržiavanie parametrickej hodnoty pre dusičnany v ôsmich distribučných jednotkách pitnej vody. Tieto jednotky sú preskúmané nižšie.
1. Distribučná jednotka pitnej vody Chevregny (002000143), Aisne , Hauts ‑ de ‑ France
30. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Chevregny (002000143) v departemente Aisne v regióne Hauts‑de‑France je napojených 185 spotrebiteľov. Podľa nesporných tvrdení Francúzska sa posledné zistené prekročenie parametrickej hodnoty datuje na 19. október 2022. Naopak, šesť nameraných hodnôt bolo zaznamenaných v období od 3. novembra 2022 do 6. apríla 2023 a všetky hodnoty namerané odvtedy boli nižšie ako parametrická hodnota. Francúzsko preto zastáva názor, že k 15. aprílu 2023 táto distribučná jednotka pitnej vody dodržala parametrickú hodnotu.
31. Komisia na to vo svojej odpovedi namietala, že namerané hodnoty k dátumu uplynutia lehoty ešte nepreukázali trvalé dodržiavanie parametrickej hodnoty. Odvoláva sa pritom na rozsudok, podľa ktorého prípadné bodové dodržanie parametrických hodnôt nespôsobuje spochybnenie trvalého charakteru namietaného porušenia ako celku, ak neskoršie merania ukazujú, že tieto hodnoty boli naďalej prekračované po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.( 15 ) Ako správne uvádza Francúzsko, tento argument však neplatí v súvislosti s distribučnou jednotkou pitnej vody v Chevregny, pretože podľa dostupných údajov tam nebola parametrická hodnota po uplynutí tejto lehoty ďalej prekračovaná.
32. Na ústnom pojednávaní Komisia naopak argumentovala, že trvalé ukončenie prekračovania parametrickej hodnoty pre dusičnany možno uznať len na základe nameraných hodnôt za celý rok. Zaťaženie pitnej vody dusičnanmi totiž závisí najmä od poľnohospodárstva a od poveternostných podmienok.
33. Táto argumentácia je v zásade presvedčivá a Francúzsko ju nespochybňuje. Počasie aj poľnohospodárstvo prechádzajú ročným cyklom, ktorý môže viesť k tomu, že zdroje pitnej vody vykazujú v určitých obdobiach vyššie hodnoty dusičnanov. Ak nie sú predložené žiadne iné dôkazy, kvalita pitnej vody sa musí monitorovať najmenej jeden rok, aby sa zistilo, či bola príčina nadmerných hodnôt dusičnanov skutočne odstránená.
34. Táto argumentácia sa však netýka ukončenia porušenia ako takého, ale výlučne dôkazu o jeho ukončení.
35. Smernica o pitnej vode síce stanovuje povinnosť dosiahnuť určitý výsledok v súlade s parametrickými hodnotami, avšak táto povinnosť nie je formulovaná tak, aby členské štáty museli kedykoľvek preukázať súlad s týmito hodnotami za uplynulý rok.
36. Porušenie sa však skončí, ak členský štát odstráni príčinu prekročenia. Mohol by napríklad používať pitnú vodu z iného, menej znečisteného zdroja, alebo prijať technické opatrenia na odstránenie dusičnanov. Ak sú tieto opatrenia dostatočne účinné, parametrické hodnoty budú v budúcnosti dodržané a členský štát by si úplne splnil svoju povinnosť.
37. Na splnení si tejto povinnosti sa nič nemení, ak ju členský štát pri uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska ešte nemôže úplne preukázať. Pri pripojení na nový zdroj by pre tento dôkaz nemalo byť potrebné predložiť celý nasledujúci ročný cyklus dodržiavania parametra. Skôr by malo stačiť preukázať toto pripojenie a kvalitu nového zdroja v minulosti.
38. Ak by však v prípade nedostatku iných dôkazov bolo potrebné predložiť namerané hodnoty za celý nasledujúci rok, musí byť možné tieto dôkazy predložiť v súdnom konaní s cieľom vyvrátiť obvinenie Komisie.
39. Súdny dvor už v súvislosti s prekročením parametrickej hodnoty uznal dôkazy Komisie z obdobia po uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska. Tieto neskoršie prekročenia v prvom rade dokazovali, že pri uplynutí lehoty ešte neboli prijaté všetky potrebné opatrenia na ukončenie porušenia. A po druhé ukázali, že členský štát trvalo zlyhal („défaut persistant“) pri prijímaní potrebných opatrení na ukončenie porušenia.( 16 ) Na preukázanie takýchto systematických a pretrvávajúcich porušení môže Komisia predložiť dôkazy, ktoré sa vzťahujú na obdobie po uplynutí lehoty.( 17 )
40. Ak však Komisia pomocou takýchto dôkazov môže preukázať porušenia, musí mať aj dotknutý členský štát možnosť predložiť takéto dôkazy, aby sa zbavil obvinenia. To vyžaduje zásada rovnosti zbraní, ktorá je nevyhnutnou podmienkou spravodlivého procesu, zaručeného najmä článkom 47 Charty základných práv Európskej únie,( 18 ) a má za cieľ zabezpečiť rovnosť medzi účastníkmi konania.( 19 ) Podľa toho musí mať každý účastník konania, vrátane členských štátov a orgánov,( 20 ) primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane.( 21 )
41. Prijateľnosť dôkazov z obdobia po uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska však v konaní podľa článku 258 ZFEÚ nemení nič na rozhodujúcom časovom bode pre zistenie porušenia, pretože informácie z nasledujúcich období sa využívajú len na vyvodenie záverov o situácii v danom časovom bode.
42. Pre distribučnú jednotku pitnej vody Chevregny v každom prípade z dodržiavania parametrickej hodnoty od 3. novembra 2022 vyplýva, že v čase uplynutia lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska bola príčina prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany odstránená.
2. Distribučná jednotka pitnej vody Wanquetin (062000861), Pas ‑ de ‑ Calais , Hauts ‑ de ‑ France
43. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Wanquetin (062000861) v departemente Pas‑de‑Calais v regióne Hauts‑de‑France je napojených 727 spotrebiteľov. Pred 14. aprílom 2023 boli tri po sebe idúce namerané hodnoty pod parametrickou hodnotou, avšak 5. júna, 5. októbra a 18. decembra tohto roku bola parametrická hodnota opäť prekročená.
44. Táto distribučná jednotka pitnej vody je preto príkladom iba dočasného dodržania parametrickej hodnoty, čo práve nedokazuje, že Francúzsko k uplynutiu lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska trvalo odstránilo príčinu prekročení.
45. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že pokiaľ ide o distribučnú jednotku pitnej vody Wanquetin, prvý žalobný dôvod je opodstatnený.
3. Distribučná jednotka pitnej vody Arconcey (021000666), Côte ‑ d’Or , Bourgogne ‑ Franche ‑ Comté
46. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Arconcey (021000666) v departemente Côte‑d’Or v regióne Bourgogne‑Franche‑Comté je napojených 223 spotrebiteľov. Podľa tvrdení Francúzska sa posledné zistené prekročenie parametrickej hodnoty datuje na 9. februára 2023. Predtým sa namerané hodnoty pohybovali niekoľko rokov v rozmedzí 60 až 70 mg/l dusičnanov. Od 12. apríla 2023 sú namerané hodnoty naopak výrazne pod parametrickou hodnotou, väčšinou medzi 30 a 40 mg/l. Dôvodom môže byť skutočnosť, že táto distribučná jednotka bola v marci 2023 pripojená k inej sieti pitnej vody.
47. Namerané hodnoty tak potvrdzujú, že v distribučnej jednotke pitnej vody Arconcey bola pri uplynutí lehoty na podanie odôvodneného stanoviska trvalo odstránená príčina prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany.
4. Distribučná jednotka pitnej vody Charencey (021000834), Côte ‑ d’Or , Bourgogne ‑ Franche ‑ Comté
48. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Charencey (021000834) v departemente Côte‑d’Or v regióne Bourgogne‑Franche‑Comté je napojených 36 spotrebiteľov. Podľa tvrdení Francúzska sú namerané hodnoty od 8. decembra 2022 výrazne pod parametrickou hodnotou, väčšinou pod 20 mg/l. Dôvodom je pravdepodobne pripojenie k inej sieti pitnej vody v januári 2023. Predtým dochádzalo občas k výraznému prekročeniu.
49. Aj v tomto prípade najnovšie namerané hodnoty potvrdzujú, že v distribučnej jednotke pitnej vody Charencey bola pri uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska trvalo odstránená príčina prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany.
5. Distribučná jednotka pitnej vody Saint ‑ Seine ‑ l ’ Abbaye (021001229) , Côte ‑ d’Or , Bourgogne ‑ Franche ‑ Comté
50. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Saint‑Seine‑l’Abbaye (021001229) v departemente Côte‑d’Or v regióne Bourgogne‑Franche‑Comté je napojených 307 spotrebiteľov. Podľa tvrdení Francúzska sa namerané hodnoty od 6. marca 2023 s klesajúcou tendenciou pohybujú pod parametrickou hodnotou.
51. Najnovšie namerané hodnoty teda ukazujú, že v distribučnej jednotke pitnej vody Saint‑Seine‑l’Abbaye bola pri uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska príčina prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany tiež trvalo odstránená.
6. Distribučná jednotka pitnej vody Turcey (021001767), Côte ‑ d’Or , Bourgogne ‑ Franche ‑ Comté
52. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Turcey (021001767) v departemente Côte‑d’Or v regióne Bourgogne‑Franche‑Comté je napojených 177 spotrebiteľov. Podľa tvrdení Francúzska boli namerané hodnoty v období od 2. januára do 25. septembra 2023 nižšie ako parametrická hodnota, avšak 29. novembra 2023 došlo k výraznému prekročeniu a aj 24. januára 2024 bola parametrická hodnota opäť prekročená. Odvtedy zostali namerané hodnoty pod parametrickou hodnotou.
53. Uvedené prekročenia ukazujú, že v distribučnej jednotke pitnej vody Turcey nebola pri uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska príčina prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany ešte trvalo odstránená.
7. Distribučná jednotka pitnej vody Charmes (052001856), Haute ‑ Marne , Grand Est
54. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Charmes (052001856) v departemente Haute‑Marne v regióne Grand Est je napojených 148 spotrebiteľov. Posledné prekročenie parametrickej hodnoty sa datuje k 28. októbru 2022. Odvtedy sú namerané hodnoty nižšie, naposledy s klesajúcou tendenciou.
55. Tieto namerané hodnoty umožňujú usúdiť, že pri uplynutí lehoty na podanie odôvodneného stanoviska bola príčina prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany v distribučnej jednotke pitnej vody Charmes odstránená.
8. Distribučná jednotka pitnej vody Fays (052000917), Haute ‑ Marne , Grand Est
56. Na sieť distribučnej jednotky pitnej vody Fays (052000917) v departemente Haute‑Marne v regióne Grand Est je napojených 65 spotrebiteľov. Od 10. februára 2023 sú namerané hodnoty s výnimkou 28. augusta 2023 nižšie ako parametrická hodnota, avšak nie o veľa.
57. Uvedené prekročenie, ako aj malý rozdiel medzi nameranými hodnotami a parametrickou hodnotou ukazujú, že pri uplynutí lehoty na podanie odôvodneného stanoviska v distribučnej jednotke pitnej vody Fays nebola príčina prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany ešte odstránená.
9. Predbežný záver
58. Francúzsko si tým, že v súvislosti so 107 distribučnými jednotkami pitnej vody uvedenými v prílohe A.8 žaloby, s výnimkou distribučných jednotiek Chevregny, Arconcey, Charencey, Saint‑Seine‑l’Abbaye a Charmes neprijalo potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania minimálnych požiadaviek týkajúcich sa parametrickej hodnoty 50 mg/l pre dusičnany vo vode určenej na ľudskú spotrebu, nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 v spojení s prílohou I časťou B tretej smernice o pitnej vode.
C. Nápravné opatrenia na obnovenie kvality pitnej vody (druhý žalobný dôvod)
59. V druhom žalobnom dôvode Komisia tvrdí, že Francúzsko porušilo článok 14 ods. 2 tretej smernice o pitnej vode v súvislosti so 107 distribučnými jednotkami pitnej vody, ktoré sú uvedené v prílohe A.8 žaloby.
60. Podľa článku 14 ods. 2 prvého pododseku tretej smernice o pitnej vode sa čo najskôr prijmú nápravné opatrenia nevyhnutné na obnovenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ak táto voda nespĺňa parametrické hodnoty uvedené v prílohe I časti B. Okrem toho sa uprednostňuje presadzovanie týchto opatrení so zreteľom okrem iného na rozsah, v akom bola príslušná parametrická hodnota prekročená, a na súvisiacu možnú hrozbu pre ľudské zdravie.
61. Táto povinnosť, podobne ako článok 4 ods. 1 v spojení s prílohou I časťou B tretej smernice o pitnej vode, zakladá pre členské štáty povinnosť dosiahnuť určitý výsledok,( 22 ) a to zabezpečiť dodržiavanie parametrických hodnôt. Je spojená s povinnosťou konať urýchlene, pretože opatrenia podľa článku 14 ods. 2 sa majú prijať „čo najskôr“ a „uprednostniť“.( 23 )
62. Komisia tvrdí, že porušenie tejto povinnosti vyplýva už zo skutočnosti, že prekročenia v distribučných jednotkách trvali od šiestich do 36 rokov.
1. Prípustnosť žalobného dôvodu v súvislosti s piatimi distribučnými jednotkami pitnej vody, v ktorých prekročenie parametrickej hodnoty skončilo
63. Francúzsko síce zastáva názor, že v prípade ôsmich distribučných oblastí, v ktorých podľa jeho názoru nebolo v rozhodnom čase možné zistiť prekročenie parametrickej hodnoty pre dusičnany, nedošlo ani k porušeniu článku 14 ods. 2 tretej smernice o pitnej vode.
64. Toto tvrdenie je však potrebné zamietnuť bez ohľadu na výsledok preskúmania prvého žalobného dôvodu. Francúzsko síce pri uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska už nebolo povinné prijať ďalšie nápravné opatrenia v prípade piatich distribučných jednotiek, v ktorých porušenie skončilo. To však nebráni Súdnemu dvoru konštatovať, že Francúzsko neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto výsledku čo najskôr a prednostne.
65. To obzvlášť jasne dokazuje prípad distribučnej jednotky pitnej vody v Chevregny, keďže podľa tvrdenia Komisie, ktoré Francúzsko nespochybnilo, tam porušenie trvalo od roku 1997 do roku 2022, teda 25 rokov. Toto porušenie zjavne nebolo ukončené čo najskôr a prednostne.
66. Je pravda, že Súdny dvor v oblasti verejného obstarávania považoval žaloby Komisie za neprípustné, ak pri uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku už všetky účinky oznámenia o verejnom obstarávaní alebo sporných zmlúv pominuli.( 24 ) To by bol prípad distribučných jednotiek, v ktorých porušenie v rozhodujúcom čase už skončilo.( 25 )
67. Uvedenú judikatúru však chápem ako výnimku zo zásady, že Komisia nemusí v konaní o nesplnení povinnosti preukázať konkrétny právny záujem.( 26 ) Táto zásada neznamená, že právny záujem nie je potrebný, ale len to, že sa tento záujem v konaní o nesplnení povinnosti predpokladá. Predpoklad sa však môže výnimočne vyvrátiť, čo sa stalo v uvedených prípadoch týkajúcich sa verejného obstarávania.
68. V danom prípade však naďalej existuje dostatočný záujem na konštatovaní, že Francúzsko neprijalo nápravné opatrenia vo všetkých 107 jednotkách čo najskôr a prednostne.
69. Po prvé Francúzsko popiera porušenie v súvislosti so všetkými 107 distribučnými jednotkami. Už z tohto dôvodu má Komisia oprávnený záujem na tom, aby Súdny dvor vyjasnil tento spor aj v súvislosti s piatimi jednotkami, v ktorých bolo porušenie už ukončené.( 27 )
70. Po druhé v danom prípade existuje záujem na konštatovaní porušenia aj preto, lebo žaloba sa týka mnohých podobných prípadov, v ktorých takéto porušenie pretrváva. Z toho vyplýva, že existuje určité riziko opakovania, ktoré môže odôvodňovať záujem na konaní.( 28 )
71. Po tretie odsúdenie Francúzska v súvislosti s piatimi distribučnými jednotkami v tejto veci by mohlo mať význam, ak by v budúcnosti bolo potrebné uložiť penále a/alebo paušálnu pokutu podľa článku 260 ods. 2 druhej vety ZFEÚ z dôvodu nedostatočného vykonania rozsudku. Toto konštatovanie by bolo náznakom toho, že účinné zabránenie budúcemu opakovaniu príslušných porušení práva Únie si vyžaduje prijatie odradzujúceho opatrenia,( 29 ) pretože by to podčiarklo závažnosť predmetného porušenia.
72. Druhý žalobný dôvod je teda prípustný vo vzťahu ku všetkým 107 distribučným jednotkám pitnej vody, ktoré sú uvedené v prílohe A.8 k žalobe.
2. Opodstatnenosť žalobného dôvodu
73. Vo veci samej Francúzsko zastáva názor, že s nápravnými opatreniami nebolo v omeškaní, keďže prekročenia v prípade 52 distribučných jednotiek trvali menej ako desať rokov.
74. V tejto súvislosti nie je potrebné riešiť, či Francúzsko tým implicitne uznáva porušenie v prípade ostatných distribučných jednotiek, pretože toto tvrdenie nezohľadňuje dôsledky časového a procesného rámca, ktorý pre nápravné opatrenia stanovil najmä článok 9 druhej smernice o pitnej vode.
75. Článok 9 ods. 1 druhej smernice o pitnej vode umožňoval členským štátom odchýlku od parametrických hodnôt uvedených v prílohe I časti B v dĺžke trvania až troch rokov, pokiaľ tieto odchýlky nepredstavovali potenciálne ohrozenie ľudského zdravia a dodávky pitnej vody v dotknutej oblasti nebolo možné udržať iným primeraným spôsobom. Podľa tohto ustanovenia bola povolená druhá odchýlka na obdobie až troch rokov, ak členský štát informoval Komisiu. A podľa článku 9 ods. 2 prvej vety mohol členský štát za výnimočných okolností predložiť Komisii žiadosť o tretie povolenie odchýlky na obdobie najviac troch rokov, o čom musela rozhodnúť Komisia. Článok 9 ods. 3 stanovoval, že členský štát musel pri schvaľovaní odchýlky uviesť určité informácie. Naopak, pre odchýlky kratšie ako 30 dní stanovoval článok 9 ods. 4 zjednodušené schvaľovanie.
76. Tieto ustanovenia boli v danom prípade v zásade uplatniteľné, pretože lehota na transpozíciu tretej smernice o pitnej vode uplynula až 12. januára 2023, teda krátko pred odôvodneným stanoviskom z 15. februára 2023, a podľa článku 26 ods. 2 tejto smernice zostali v tom čase povolené odchýlky na základe druhej smernice v platnosti.
77. Po prvé podľa toho by sa prechodné lehoty mohli uplatniť len vtedy, ak by ich Francúzsko aj využilo. Francúzsko však v tomto konaní neuplatňuje žiadne odchýlky. Bez uplatnenia ustanovenia o odchýlkach je však pri oneskoreniach trvajúcich niekoľko rokov bez informácií o už vykonaných opatreniach vylúčené akceptovať, že nápravné opatrenia boli vykonané čo najskôr a prednostne.
78. Po druhé pravidlá týkajúce sa odchýlok ukazujú, že podľa názoru normotvorcu by sa príčiny prekročenia mali spravidla odstrániť do troch rokov. Lehota ďalších troch rokov predpokladala informovanie Komisie, čím sa jej umožnilo skontrolovať, či boli splnené podmienky na udelenie odchýlky. Komisia mohla dodržiavanie podmienok presadiť prostredníctvom konania o nesplnení povinnosti. Na ďalšiu trojročnú lehotu boli potrebné výnimočné okolnosti, ktoré si vyžadovali uznanie zo strany Komisie.
79. Po tretie je sporné, či môžu byť splnené podmienky ustanovenia o odchýlke v prípade prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany. Francúzsko totiž uznáva, že prekročenie parametrickej hodnoty pre dusičnany ohrozuje zdravie dojčiat mladších ako šesť mesiacov a tehotných žien. Prekročenie teda predstavovalo potenciálne ohrozenie ľudského zdravia. To by mohlo znamenať, že takéto prekročenia musia byť odstránené v podstatne kratšej lehote, ako sú tri roky povolenej odchýlky.
80. Tým sa v zásade stáva neplatným aj tvrdenie Francúzska o priestore na voľnú úvahu, ktorý má vyplývať z toho, že podľa článku 14 ods. 2 tretej smernice o pitnej vode sa pri uprednostňovaní nápravných opatrení zohľadňuje okrem iného rozsah prekročenia príslušných parametrických hodnôt a s tým spojené možné ohrozenie ľudského zdravia. Tento priestor totiž nemôže podstatne predĺžiť lehotu na nápravu a neumožňuje obísť ustanovenia o odchýlkach podľa článku 9 druhej smernice o pitnej vode.
81. Pre doplnenie treba uviesť, že dĺžka prekročení v mnohých prípadoch neumožňuje zohľadniť ich rozsah ani výkonnosť dotknutých distribučných jednotiek. Je pravda, že často ide o veľmi malé jednotky s niekoľkými stovkami alebo dokonca menej ako 100 spotrebiteľmi. Pre takéto malé jednotky môže odstránenie prekročenia predstavovať značnú ekonomickú záťaž, najmä ak sa náklady rozložia na malý počet spotrebiteľov. Avšak práve v mnohých väčších jednotkách, kde je postihnutých viac ako 1 000 alebo dokonca niekoľko tisíc ľudí, prekročenia trvajú obzvlášť dlho. Napríklad v najväčšej jednotke Berck‑sur‑Mer (062000460) v departemente Pas‑de‑Calais v regióne Hauts‑de‑France s 20 611 spotrebiteľmi je hodnota parametra prekročená už 26 rokov. A v prílohe A.8 k žalobe sa nachádza osem ďalších jednotiek s viac ako 1 000 spotrebiteľmi, v ktorých prekročenia trvajú dlhšie ako 20 rokov.( 30 ) Nie je tam zrejmé žiadne priorizovanie ani komplexné zváženie záujmov.
82. Francúzsko teda porušilo článok 14 ods. 2 prvú vetu tretej smernice o pitnej vode tým, že v súvislosti so 107 distribučnými jednotkami pitnej vody, ktoré sú uvedené v prílohe A.8 k žalobe, neprijalo čo najskôr nápravné opatrenia na obnovenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a nezabezpečilo, aby sa uprednostnilo ich presadzovanie, pričom sa malo zohľadniť okrem iného rozsah prekročenia príslušných parametrických hodnôt a s tým spojené možné ohrozenie ľudského zdravia.
D. Iné nápravné opatrenia potrebné na ochranu ľudského zdravia (tretí žalobný dôvod)
83. V treťom žalobnom dôvode Komisia namieta, že Francúzsko neobmedzilo používanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá trvalo prekračovala parametrickú hodnotu pre dusičnany, neprijalo žiadne ďalšie nápravné opatrenia potrebné na ochranu ľudského zdravia a ani dostatočne neinformovalo spotrebiteľov.
84. Na rozdiel od ostatných dvoch sa tento žalobný dôvod síce výslovne nevzťahuje na všetkých 107 distribučných jednotiek pitnej vody, ktoré sú predmetom tejto veci. Z odôvodnenia žalobného dôvodu však vyplýva, že Komisia ho vzťahuje na všetky jednotky.
85. Francúzsko zastáva aj v súvislosti s týmto žalobným dôvodom názor, že porušenie už neexistuje v prípade jednotiek, u ktorých sa pri uplynutí lehoty na predloženie odôvodneného stanoviska už nezistilo žiadne prekročenie. Toto tvrdenie je však aj v tomto prípade z dôvodov, ktoré už boli uvedené( 31 ) potrebné zamietnuť.
86. Najskôr je potrebné objasniť, do akej miery je tvrdenie Komisie k tomuto žalobnému dôvodu prípustné, a následne preskúmať jeho opodstatnenosť.
1. Prípustnosť
87. Pochybnosti o prípustnosti vyplývajú z rozdielov medzi druhou a treťou smernicou o pitnej vode, keďže Komisia sa pri začatí konania pred podaním žaloby vo výzve z 30. októbra 2020 ešte odvolávala na druhú smernicu, avšak od odôvodneného stanoviska a najmä v žalobe uvádza tretiu smernicu.
88. V konaní o nesplnení povinnosti, ktoré Komisia začala na základe pôvodného znenia neskôr zmeneného alebo zrušeného právneho aktu Únie a ktoré vedie s odvolaním sa na nový právny akt Únie, sa Komisia môže – ako už bolo uvedené( 32 ) – opierať iba o ustanovenia, ktoré nový právny akt zachováva.
89. Pre prípustnosť tvrdenia Komisie je dôležité, že článok 14 ods. 3 druhý pododsek [k tomu bod a)] a článok 14 ods. 4 [k tomu bod c)] tretej smernice o pitnej vode neboli obsiahnuté v druhej smernici. Okrem toho je potrebné sa zaoberať drobnou zmenou článku 14 ods. 3 prvého pododseku [k tomu bod b)].
a) Článok 14 ods. 3 druhý pododsek tretej smernice o pitnej vode
90. Komisia výslovne opiera tretí žalobný dôvod o oba pododseky článku 14 ods. 3 tretej smernice o pitnej vode. Podľa prvého pododseku tohto ustanovenia členské štáty bez ohľadu na to, či došlo k nedodržaniu parametrických hodnôt, zabezpečia, aby sa zakázalo akékoľvek dodávanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, alebo aby sa obmedzilo používanie takejto vody, a aby sa prijali akékoľvek iné nápravné opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu ľudského zdravia. Druhý pododsek stanovuje, že členské štáty považujú nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v prílohe I častiach A a B ako možnú hrozbu pre ľudské zdravie s výnimkou prípadu, ak príslušný orgán považuje nesúlad s parametrickou hodnotou za bezvýznamný.
91. Avšak iba prvý pododsek bol (vo veľkej miere( 33 )) obsiahnutý v článku 8 ods. 3 druhej smernice o pitnej vode, na ktorú sa Komisia odvolala vo výzve pri začatí konania pred podaním žaloby.
92. Predpoklad v článku 14 ods. 3 druhom pododseku tretej smernice o pitnej vode, že nedodržanie minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty sa má považovať za možné ohrozenie ľudského zdravia, sa naopak nenachádza v príslušnom ustanovení druhej smernice o pitnej vode. V odôvodnení 27 druhej smernice sa skôr uvádza, že v prípade nezhody s parametrom, ktorý má indikačnú funkciu, musí príslušný členský štát zvážiť, či táto nezhoda nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie.
93. Komisia sa teda v tomto konaní nemôže opierať o predpoklad, že prekročenie parametrickej hodnoty pre dusičnany predstavuje možné ohrozenie ľudského zdravia. Príslušná námietka je neprípustná.
94. Na druhej strane Francúzsku v zásade nič nebráni, aby sa odvolalo na to, že podľa článku 14 ods. 3 druhého pododseku tretej smernice o pitnej vode možno vylúčiť možné ohrozenie ľudského zdravia, ak príslušný orgán považuje nedodržanie parametrickej hodnoty za bezvýznamné. Tento medzičasom existujúci prostriedok obhajoby totiž nemožno Francúzsku odoprieť len preto, že Komisia zaslala výzvu príliš skoro. Priestor na voľnú úvahu, ktorý sa tým otvoril, by však nemal presahovať pôvodnú právomoc členských štátov na zváženie podľa odôvodnenia 27 druhej smernice.
b) Možnosti konania podľa článku 14 ods. 3 prvého pododseku tretej smernice o pitnej vode
95. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že článok 14 ods. 3 prvý pododsek tretej smernice o pitnej vode bol už obsiahnutý v článku 8 ods. 3 druhej smernice, aj jeho uplatnenie v tomto prípade vyvoláva problém prípustnosti. Tieto dve ustanovenia sa totiž vo veľkej miere zhodujú len v nemeckom a gréckom znení, zatiaľ čo všetky ostatné jazykové verzie článku 14 ods. 3 prvého pododseku tretej smernice o pitnej vode boli v porovnaní s článkom 8 ods. 3 prvou vetou druhej smernice mierne upravené. Komisia sa prinajmenšom implicitne odvoláva na toto upravené znenie.
96. Článok 8 ods. 3 prvá veta druhej smernice stanovoval v prípade možného ohrozenia ľudského zdravia tri možnosti postupu: po prvé zákaz dodávania vody, po druhé obmedzenie jej používania a po tretie iné opatrenia potrebné na ochranu ľudského zdravia. Všetky tri možnosti boli v nemeckom a gréckom znení článku 14 ods. 3 prvého pododseku tretej smernice spojené spojkou „alebo“. Príslušné orgány si tak mohli zvoliť jednu z týchto troch možností.
97. Všetky ostatné jazykové verzie článku 14 ods. 3 pododseku 1 tretej smernice o pitnej vode naopak stanovujú, že (buď) sa zakáže dodávanie, alebo sa obmedzí používanie a že (doplňujúco) sa prijmú akékoľvek iné potrebné opatrenia. Manévrovací priestor sa teda zúžil z troch na dve možnosti, a to na zákaz alebo obmedzenie, a navyše môže byť potrebné prijať ďalšie opatrenia.
98. Táto zmena z „alebo“ na „a“ sa už nachádza v návrhu Komisie, ktorá ju síce označila, ale nevysvetlila.( 34 ) Nemecký a grécky preklad návrhu však túto zmenu neprevzali.
99. Napriek týmto rozdielom v jazykových verziách však najmä článok 14 ods. 5 tretej smernice o pitnej vode naznačuje, že normotvorca Únie chcel členským štátom naďalej umožniť výber medzi všetkými tromi možnosťami konania. V konečnom dôsledku však táto otázka môže v danej veci zostať otvorená, pretože aj v tomto bode platí, že Komisia môže svoje námietky opierať o nový predpis len do tej miery, do akej zachováva starý predpis.
100. Preto v danej veci argument Komisie, že Francúzsko malo v prípade možného ohrozenia ľudského zdravia zvoliť medzi zákazom dodávania a obmedzením používania, je neprípustný. Francúzsko sa skôr môže odvolávať na to, že príslušným orgánom boli v zásade k dispozícii všetky tri možnosti.
c) Článok 14 ods. 4 tretej smernice o pitnej vode
101. Sporná je aj prípustnosť tvrdenia Komisie o vysvetlení informačných povinností v prípade prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany podľa článku 14 ods. 4 tretej smernice o pitnej vode, ktorý tieto povinnosti upravuje pomerne podrobne. Naopak, druhá smernica v článku 8 ods. 3 druhej vete stanovovala iba to, že spotrebitelia v prípadoch, ktoré dnes upravuje článok 14 ods. 3 prvý pododsek tretej smernice o pitnej vode, bude spotrebiteľ okamžite informovaný a dostane potrebné informácie. Okrem toho článok 8 ods. 7 stanovoval, že spotrebitelia budú informovaní v prípade, že bolo prijaté nápravné opatrenie, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú, že nezhoda s parametrickou hodnotou je bezvýznamná.
102. Článok 14 ods. 4 tretej smernice o pitnej vode zachováva povinnosť uvedenú v článku 8 ods. 3 druhej vete a článku 8 ods. 7 druhej smernice, podľa ktorej sa spotrebiteľom v prípade prekročenia parametrických hodnôt, ktoré predstavujú možné ohrozenie ľudského zdravia, poskytujú príslušné informácie a rady a informujú sa o nápravných opatreniach.
103. Členské štáty však mali pri určovaní rozsahu týchto informácií a rád podľa článku 8 ods. 3 druhej vety druhej smernice väčšiu voľnosť ako podľa článku 14 ods. 4 tretej smernice o pitnej vode. Táto väčšia voľnosť sa musí v danej veci zohľadniť pri posudzovaní, či Francúzsko splnilo svoje informačné povinnosti.
104. Okrem toho Komisia nemôže požadovať, aby Francúzsko poskytovalo informácie alebo rady v širšom rozsahu, ako by bolo potrebné podľa článku 14 ods. 4 tretej smernice, aj keby sa na základe okolností daného prípadu podľa článku 8 ods. 3 druhej vety druhej smernice javili dodatočné informácie alebo rady ako potrebné. Francúzsko totiž v rozhodnom čase podliehalo a aj dnes podlieha iba požiadavkám článku 14 ods. 4.( 35 )
d) Predbežný záver
105. Z toho vyplýva, že tvrdenie Komisie týkajúce sa tretieho žalobného dôvodu je neprípustné, pokiaľ sa odvoláva na zmeny článku 14 ods. 3 a 4 tretej smernice o pitnej vode v porovnaní s článkom 8 ods. 3 druhej smernice. Týka sa to predpokladu podľa článku 14 ods. 3 druhého pododseku tretej smernice, že prekročenie parametra pre dusičnany predstavuje možné ohrozenie ľudského zdravia, zmeny článku 14 ods. 3 prvého pododseku, pokiaľ ide o rôzne možnosti konania, a konkretizácie informačných povinností prostredníctvom článku 14 ods. 4.
2. Opodstatnenosť – dodržanie článku 14 ods. 3 prvého pododseku tretej smernice o pitnej vode
106. Na preukázanie opodstatnenosti tretieho žalobného dôvodu, t. j. porušenia článku 14 ods. 3 prvého pododseku tretej smernice o pitnej vode, musí Komisia najskôr preukázať, že prekročenie parametrickej hodnoty pre dusičnany predstavuje možné ohrozenie ľudského zdravia. Až na tomto základe je možné posúdiť, či Francúzsko prijalo potrebné nápravné opatrenia.
a) Možné ohrozenie ľudského zdravia
107. Hoci Komisia nemá k dispozícii predpoklad možného ohrozenia podľa článku 14 ods. 3 druhého pododseku tretej smernice o pitnej vode, táto otázka je v danej veci relatívne bezproblémová.
108. Francúzsko totiž uznáva, že prekročenie parametrickej hodnoty pre dusičnany predstavuje ohrozenie zdravia tehotných žien a dojčiat mladších ako šesť mesiacov. V tom spočíva možné ohrozenie ľudského zdravia.
109. Strany sa však nezhodujú v tom, či existujú ďalšie možné ohrozenia ľudského zdravia. Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na zásadu predbežnej opatrnosti, avšak bez ďalšej konkretizácie táto zásada ešte neumožňuje predpokladať možné ohrozenia.
110. Komisia poskytuje takéto konkretizovanie, pokiaľ ide o riziko rakovinových ochorení. Toto riziko spomína WHO v dokumente, na ktorý sa odvolávajú obe strany.( 36 ) A aj francúzsky úrad ANSES( 37 ) v správe, ktorú Francúzsko predložilo v konaní, dospel k záveru, že existuje pozitívna súvislosť medzi obsahom dusičnanov v pitnej vode a rizikom rakoviny hrubého čreva, ako aj podozrenie na súvislosť s rakovinou vaječníkov a obličiek.( 38 ) Francúzske odmietnutie rizík rakoviny ako možného ohrozenia ľudského zdravia je preto protirečivé a treba ho odmietnuť. Tieto riziká rakoviny skôr predstavujú ďalšie možné ohrozenie ľudského zdravia.
b) Nápravné opatrenia
111. V dôsledku toho vzniká otázka, či Francúzsko prijalo nápravné opatrenia, ktoré boli na základe možných ohrození zdravia tehotných žien a dojčiat a na základe rizík rakoviny nevyhnutné podľa článku 14 ods. 3 prvého pododseku tretej smernice o pitnej vode.
112. Ako už bolo uvedené, vo veci samej nemožno Francúzsku v zásade vytýkať, že príslušné orgány si vybrali medzi tromi druhmi nápravných opatrení stanovenými v článku 8 ods. 3 druhej smernice o pitnej vode. Ide po prvé o zákaz dodávania vody na ľudskú spotrebu, po druhé o obmedzenie jej používania a po tretie o akékoľvek iné potrebné opatrenia.
113. Podľa názoru Komisie by sa vzhľadom na možné ohrozenie ľudského zdravia mali pre všetky distribučné jednotky pitnej vody, ktorých sa prekročenie limitov týkalo, uložiť obmedzenia alebo dokonca zákazy.
114. Zdá sa však vylúčené, že znečistenie vody z vodovodu dusičnanmi môže v daných prípadoch odôvodňovať zákaz dodávania tejto vody z vodovodu. Ako správne uvádza Francúzsko, dodávanie je potrebné už len preto, že napriek znečisteniu dusičnanmi je zásobovanie vodou potrebné a bezpečné na iné účely ako na výživu, napríklad na osobnú hygienu, na čistenie alebo na zavlažovanie záhrad.
115. Predstaviteľné by však bolo obmedzenie používania vody z vodovodu na stravovacie účely. O účinnosti takéhoto obmedzenia by sa dalo pochybovať, keďže jeho presadzovanie v súkromných domácnostiach je prakticky nepredstaviteľné. Kontrola v reštauráciách a jedálňach sa však nezdá vylúčená. Okrem toho by takéto úradné nariadenie jasnejšie zdôraznilo význam možného ohrozenia ľudského zdravia než len poukazovanie naň. V dôsledku toho je potrebné zvážiť obmedzenie používania aspoň ako jednu z možností.
116. Najdôležitejšou alternatívou k obmedzeniu používania by bolo iba informovanie spotrebiteľov. Informácie síce nemusia nevyhnutne spĺňať požiadavky článku 14 ods. 4 tretej smernice o pitnej vode, avšak určité údaje sa javia ako nevyhnutné a mali by sa uvádzať aj v súvislosti s obmedzením používania.
117. To platí najmä pre prekročenie parametrickej hodnoty ako také a z toho vyplývajúce možné riziká pre ľudské zdravie. Obe informácie sú nevyhnutné, aby spotrebitelia mohli primerane reagovať.
118. Okrem toho boli členské štáty už podľa článku 8 ods. 3 druhej vety druhej smernice o pitnej vode povinné poskytovať „poradenstvo“. Museli teda spotrebiteľom poskytnúť aspoň odporúčania, ako by mali zaobchádzať s kontaminovanou vodou z vodovodu vzhľadom na možné riziká.
119. Článok 8 ods. 7 druhej smernice okrem toho vyžadoval informovať spotrebiteľov v prípade, že bolo prijaté nápravné opatrenie, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú, že nezhoda s parametrickou hodnotou je bezvýznamná. Keďže Francúzsko prinajmenšom uznáva, že prekročenie parametra pre dusičnany predstavuje možné ohrozenie zdravia tehotných žien a dojčiat, bolo by protirečivé, keby príslušné orgány považovali toto prekročenie za bezvýznamné. V dôsledku toho mali byť poskytnuté aj informácie o nápravných opatreniach.
120. Ďalším opatrením, ktoré by sa malo aspoň zvážiť, by bolo zabezpečenie alternatívneho zásobovania čistou vodou. Z praktického hľadiska sa v tomto smere javí ako realizovateľné najmä poskytovanie balenej vody. Takéto dodávanie by síce bolo užitočné pre dotknuté osoby a v prípade obmedzenia používania by mohlo prispieť k tomu, aby ho aj dodržiavali, avšak spotrebitelia by spravidla mali byť schopní zásobovať sa balenou vodou sami prostredníctvom pravidelných nákupov na účely výživy. Zároveň je potrebné sa obávať, že náklady na takéto zabezpečenie by práve v menších distribučných jednotkách boli neprimerané voči prínosom. Preto sa alternatívne zásobovanie čistou vodou v prípade prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany podľa práva Únie v zásade nejaví ako nevyhnutné. V konkrétnych prípadoch to môže byť inak, napríklad z dôvodu osobitnej ekonomickej núdze alebo obmedzenej mobility, avšak na odôvodnenie takejto povinnosti by to muselo byť primerane vysvetlené.
121. O tom, aké opatrenia sa majú prijať, rozhodnú podľa článku 14 ods. 5 (článok 8 ods. 4 druhej smernice o pitnej vode) príslušné orgány alebo iné relevantné orgány. Museli sa teda rozhodnúť medzi obmedzením používania kontaminovanej vody z vodovodu a jednoduchým informovaním spotrebiteľov. Pri tom museli zohľadniť aj riziká, ktoré by obmedzenie používania vody na ľudskú spotrebu spôsobilo pre ľudské zdravie.
122. Komisia preto mala zistiť, z akých dôvodov príslušné orgány alebo iné relevantné orgány upustili od obmedzení alebo od poskytovania určitých informácií, a vysvetliť, prečo toto posúdenie nie je správne.
123. Komisia sa odvoláva na údaje Francúzska, ktoré sú uvedené v tabuľkách v prílohe k odpovedi na výzvu( 39 ) a podrobne uvádzajú opatrenia prijaté pre každú distribučnú jednotku pitnej vody. Všeobecne tvrdí, že informácie nezohľadňujú potenciálne riziká prekročenia parametrickej hodnoty pre dusičnany. Informácie pre obyvateľstvo by totiž mali obsahovať vysvetlenia týkajúce sa potenciálnych vplyvov tohto prekročenia na ľudské zdravie.
124. Z tabuliek v prílohe k odpovedi na výzvu však vyplýva, že takmer vo všetkých dotknutých distribučných jednotkách pitnej vody bolo zakázané používanie vody na výživu tehotných žien a dojčiat alebo sa týmto skupinám aspoň neodporúčalo jej používanie.
125. Podľa údajov v týchto tabuľkách neboli tieto skupiny varované iba v troch jednotkách, ktoré sú uvedené aj v prílohe A.8 k žalobe. Ide o Cohons (052001829), Charmes (052001856) a Fays (052000917 [5200106 v prílohe A.8 k žalobe]), ktoré sa všetky nachádzajú v departemente Haute‑Marne v regióne Grand Est.
126. To, či obmedzenia a informácie týkajúce sa rizika pre tehotné ženy a dojčatá boli v ostatných prípadoch dostatočné, by si vyžadovalo posúdenie v jednotlivých prípadoch, ktoré však Komisia nevykonala.
127. Naopak, neexistujú žiadne informácie o tom, že by francúzske orgány spotrebiteľom vôbec spomenuli riziká rakoviny alebo sa nimi aspoň zaoberali. Ani v predmetnej veci sa Francúzsko k tomu konkrétne nevyjadruje. Z toho vyplýva, že príslušné orgány neprijali potrebné opatrenia v súvislosti s týmto možným ohrozením ľudského zdravia.
128. Vzhľadom na uvedené si Francúzsko tým, že nevydalo potrebné varovania a rady s ohľadom na možné ohrozenie zdravia tehotných žien a dojčiat v distribučných jednotkách Cohons, Charmes a Fays, ako aj s ohľadom na riziko rakoviny, ktoré sa týka všetkých spotrebiteľov, vo všetkých distribučných jednotkách uvedených v prílohe A.8 k žalobe, nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 14 ods. 3 prvého pododseku tretej smernice o pitnej vode.
129. V ostatných bodoch by sa tento žalobný dôvod mal zamietnuť.
V. O trovách
130. Podľa článku 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku znáša každá strana vlastné trovy konania, ak obe strany – ako v tomto prípade – mali úspech len v časti predmetu konania.
VI. Návrh
131. Vzhľadom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:
1. Francúzska republika si tým, že:
a) v 107 distribučných jednotkách pitnej vody, ktoré sú uvedené v prílohe A.8 k žalobe Komisie, s výnimkou distribučných jednotiek Chevregny, Arconcey, Charencey, Saint‑Seine‑l’Abbaye a Charmes, neprijala potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania minimálnych požiadaviek týkajúcich sa parametrickej hodnoty 50 mg/l pre dusičnany vo vode určenej na ľudskú spotrebu, nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 a prílohy I časti B smernice (EÚ) 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu;
b) v súvislosti so 107 distribučnými jednotkami pitnej vody, ktoré sú uvedené v prílohe A.8 k žalobe, neprijala čo najskôr nápravné opatrenia na obnovenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a nezabezpečila, aby sa uprednostnilo ich presadzovanie so zreteľom okrem iného na rozsah, v akom bola príslušná parametrická hodnota prekročená, a na súvisiacu možnú hrozbu pre ľudské zdravie, nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 14 ods. 2 smernice 2020/2184 a
c) vzhľadom na možné ohrozenie zdravia tehotných žien a dojčiat v distribučných jednotkách Cohons, Charmes a Fays, ako aj vzhľadom na riziko rakoviny pre všetkých spotrebiteľov vo všetkých distribučných jednotkách uvedených v prílohe A.8 k žalobe neuviedla potrebné varovania a rady, nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 14 ods. 3 prvého pododseku smernice 2020/2184.
2. V ostatných bodoch sa žaloba zamieta.
3. Európska komisia a Francúzska republika znášajú vlastné trovy konania.
1 Jazyk prednesu: nemčina.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 2020, s. 1).
3 Smernica Rady 80/778/EHS z 15. júla 1980 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 229, 1980, s. 11).
4 WHO, History of Guideline Development, Nitrate and nitrite.
5 WHO, Nitrate and Nitrite in Drinking‑water, 2016 (WHO/FWC/WSH/16.52, s. 1).
6 WHO, Nitrate and Nitrite in Drinking‑water, 2016 (WHO/FWC/WSH/16.52, s. 11 a nasl.).
7 Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 330, 1998, s. 32; Mim. vyd. 15/004, s. 90).
8 Článok 4 ods. 1 písm. b), článok 5 ods. 1 a príloha I časť C riadok 20 k prvej smernici o pitnej vode, článok 4 ods. 1 písm. b), článok 5 ods. 1 a príloha I časť B k druhej smernici o pitnej vode, ako aj článok 4 ods. 1 písm. b), článok 5 ods. 1 a príloha I časť B k tretej smernici o pitnej vode.
9 Pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Portugalsko (C‑52/08, EU:C:2011:337, bod 39).
10 Rozsudok z 9. novembra 1999, Komisia/Taliansko (C‑365/97, EU:C:1999:544, body 35 a 36).
11 Rozsudky z 9. novembra 1999, Komisia/Taliansko (C‑365/97, EU:C:1999:544, bod 36), a z 24. mája 2011, Komisia/Portugalsko (C‑52/08, EU:C:2011:337, bod 42).
12 Rozsudky z 10. septembra 2009, Komisia/Grécko (C‑416/07, EU:C:2009:528, bod 28); z 24. mája 2011, Komisia/Portugalsko (C‑52/08, EU:C:2011:337, bod 42), a zo 14. mája 2020, Komisia/Spojené kráľovstvo (DPH – Režim uplatniteľný pre termínové burzy) (C‑276/19, neuverejnené, EU:C:2020:368, bod 39).
13 K skôr platným smerniciam o pitnej vode pozri rozsudky zo 14. novembra 2002, Komisia/Írsko (C‑316/00, EU:C:2002:657, bod 37), a z 25. januára 2024, Komisia/Írsko (Trihalometány v pitnej vode) (C‑481/22, EU:C:2024:85, bod 65).
14 Rozsudky zo 7. septembra 2023, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – arzén a fluoridy) (C‑197/22, EU:C:2023:642, bod 51), a z 25. januára 2024, Komisia/Írsko (Trihalometány v pitnej vode) (C‑481/22, EU:C:2024:85, bod 43).
15 Rozsudok zo 7. septembra 2023, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – arzén a fluoridy) (C‑197/22, EU:C:2023:642, bod 65).
16 Rozsudky z 22. júna 2022, Komisia/Slovensko (Ochrana hlucháňa hôrneho) (C‑661/20, EU:C:2022:496, body 94 až 97); zo 7. septembra 2023, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – arzén a fluoridy) (C‑197/22, EU:C:2023:642, bod 55), a z 25. januára 2024, Komisia/Írsko (Trihalometány v pitnej vode) (C‑481/22, EU:C:2024:85, bod 81).
17 Rozsudky z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko (C‑494/01, EU:C:2005:250, bod 37), a z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko (C‑488/15, EU:C:2017:267, bod 42).
18 Rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada (C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 128).
19 Pozri rozsudky z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a. i. (C‑305/05, EU:C:2007:383, bod 31), a z 28. júla 2016, Conseil des ministres (C‑543/14, EU:C:2016:605, bod 40).
20 V tomto zmysle rozsudky z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. (C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 53); z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia (C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑‑532/07 P, EU:C:2010:541, bod 89), a z 10. septembra 2020, Rumunsko/Komisia (C‑498/19 P, EU:C:2020:686, bod 75).
21 Pozri rozsudky z 28. júla 2016, Conseil des ministres (C‑543/14, EU:C:2016:605, bod 40); zo 16. mája 2017, Berlioz Investment Fund (C‑682/15, EU:C:2017:373, bod 96), a z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada (C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 128).
22 Rozsudok zo 7. septembra 2023, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – arzén a fluoridy) (C‑197/22, EU:C:2023:642, bod 95).
23 Rozsudky zo 7. septembra 2023, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – arzén a fluoridy) (C‑197/22, EU:C:2023:642, bod 96), a z 25. januára 2024, Komisia/Írsko (Trihalometány v pitnej vode) (C‑481/22, EU:C:2024:85, bod 108).
24 Rozsudky z 31. marca 1992, Komisia/Taliansko (C‑362/90, EU:C:1992:158, body 11 a 13), a z 11. októbra 2007, Komisia/Grécko (C‑237/05, EU:C:2007:592, bod 29).
25 Pozri bod 58 vyššie.
26 Rozsudky zo 4. apríla 1974, Komisia/Francúzsko (167/73, EU:C:1974:35, bod 15); z 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko (C‑20/01 a C‑28/01, EU:C:2003:220, bod 29), a z 18. novembra 2020, Komisia/Nemecko (Vrátenie DPH – faktúry) (C‑371/19, neuverejnený, EU:C:2020:936, bod 45).
27 Pozri rozsudok z 10. marca 1987, Komisia/Taliansko (199/85, EU:C:1987:115, body 8 a 9).
28 Rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia (92/78, EU:C:1979:53, bod 32); zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia (C‑362/05 P, EU:C:2007:322, bod 50), a zo 6. septembra 2018, Bank Mellat/Rada (C‑430/16 P, EU:C:2018:668, bod 64).
29 Pozri rozsudky z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko (C‑121/07, EU:C:2008:695, bod 69); zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 89), a z 27. marca 2025, Komisia/Taliansko (Čistenie komunálnych odpadových vôd) (C‑515/23, EU:C:2025:209, bod 93).
30 Verton (062000461), Pas‑de‑Calais, Hauts‑de‑France: 1 947 spotrebiteľov, 26 rokov, Wavignies (060001115), Oise, Hauts‑de‑France: 1 200 spotrebiteľov, 25 rokov, CCSSOM Secteur Villiers Conflans (051001447), Marne, Grand Est: 1 861 spotrebiteľov, 36 rokov, Pars‑lès‑Romilly‑Gélannes Reseau (010000235), Aube, Grand Est: 3 122 spotrebiteľov, 15 rokov, Marigny‑Saint‑Flavy Reseau (010000239), Aube, Grand Est: 4 032 spotrebiteľov, 25 rokov, Villiers‑Saint‑Georges (077001446), Seine‑et‑Marne, Île‑de‑France: 1 214 spotrebiteľov, 28 rokov, Méréville (091000168), Essonne, Île‑de‑France: 3 271 spotrebiteľov, 21 rokov, Argent‑sur‑Sauldre (018000133), Cher, Centre‑Val de Loire: 2 285 spotrebiteľov, 25 rokov, a Dammarie (028000808), Eure‑et‑Loir, Centre‑Val de Loire: 1 551 spotrebiteľov, 24 rokov.
31 Pozri body 63 až 70 vyššie.
32 Pozri bod 20 vyššie.
33 Pozri bod 95 a nasl. nižšie.
34 Článok 12 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie), COM(2017) 753 final.
35 Pozri bod 94 vyššie.
36 Pozri bod 3 vyššie.
37 Agence nationale de sécurité sanitaire de l’alimentation, de l’environnement et du travail (Národný úrad pre bezpečnosť potravín, životného prostredia a práce, Francúzsko).
38 Évaluation des risques liés à la consommation de nitrates et nitrites (júl 2022), s. 194.
39 V prílohe A.2 k žalobe je obsiahnutých niekoľko príloh k odpovedi na výzvu. Druhá príloha, s. 138 až 152, podrobne uvádza opatrenia zdravotníckych orgánov, tretia príloha, s. 153 až 169, uvádza informácie a rady.