C-199/25

Fluvius Kempen, predtým Intercommunale Vereniging voor de Energiedistributie in de Kempen en het Antwerpse (IVEKA),

Fluvius IMEWO, predtým Intercommunale Maatschappij voor Energievoorziening in West ‑ en Oost ‑ Vlaanderen (IMEWO),

Fluvius West, predtým Fluvius West a Intercommunale Maatschappij voor Gas en Elektriciteit van het Westen (GASELWEST),

Fluvius Zenne ‑ Dijle, predtým Iverlek a Provinciale Brabantse Energiemaatschappij (P.B.E.),

Fluvius Midden ‑ Vlaanderen, predtým Intercommunale Vereniging voor Energieleveringen in Midden ‑ Vlaanderen (INTERGEM),

Fluvius Antwerpen,

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2019/943 – Článok 18 ods. 1 – Poplatky za prístup do sústav, za používanie sústav a za posilnenia sústav – Pojem ‚nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov‘ – Metodika spoplatňovania distribúcie elektriny, ktorá ako významnú zložku nákladov prevádzkovateľov sústav využíva metodiku vývoja historických nákladov – Možnosť dočasného zachovania účinkov vnútroštátnej regulácie, ktorá bola posúdená ako nezlučiteľná s právom Únie, s cieľom zabrániť situácii právnej neistoty “

I. Úvod

1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko), sa týka výkladu článku 18 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (EÚ) 2019/943( 2 ).

2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi desiatimi prevádzkovateľmi flámskych distribučných sústav (ďalej len „žalujúci PDS) a Vlaamse Nutsregulator, predtým Vlaamse Regulator van de Elektriciteits – en Gasmarkt (Flámsky regulátor trhu s elektrinou a plynom) (ďalej len „VREG“), týkajúcim sa rozhodnutia uvedeného regulátora, ktorým sa stanovuje metodika spoplatňovania uplatniteľná na distribúciu elektrickej energie a zemného plynu počas regulačného obdobia 2025 – 2028 (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

3. V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd na jednej strane v podstate pýta, či je s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia 2019/943, ktorý ešte nebol predmetom výkladu Súdneho dvora, zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť prevádzkovateľov distribučných sústav (ďalej len „PDS“) preniesť na svojich koncových odberateľov náklady spojené s plnením záväzkov služieb vo verejnom záujme (ďalej len „záväzky služieb vo verejnom záujme“), ktoré im uložil dotknutý členský štát, ako aj rozhodnutie, ktoré stanovuje metodiku spoplatňovania na základe posúdenia historických nákladov, a na druhej strane sa tento súd pýta na možnosť dočasne zachovať účinky tejto právnej úpravy v prípade, že by sa táto právna úprava považovala za nezlučiteľnú s právom Únie, aby sa predišlo situácii právnej neistoty.

b) stanoviť základné zásady dobre fungujúcich integrovaných trhov s elektrinou, ktoré umožnia všetkým poskytovateľom zdrojov a odberateľom elektriny nediskriminačný prístup na trh… a umožnia integráciu trhu a odvetvia a trhové odmeňovanie za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov;

…“

5. Článok 18 tohto nariadenia, nazvaný „Poplatky za prístup do sústav, používanie sústav a ich posilnenie“, znie:

„1. Poplatky účtované prevádzkovateľmi sústav za prístup do sústav vrátane poplatkov za pripojenie do sústavy, poplatkov za používanie sústav, prípadne poplatkov za súvisiace posilnenia sústav musia byť nákladovo orientované, transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti a flexibility sústavy, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy, a byť uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nesmú zahŕňať nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 1 a 6 smernice 2012/27/EÚ[( 3 )] a kritériá uvedené v prílohe XI k uvedenej smernici, musí metóda používaná na určenie sieťových poplatkov neutrálne podporovať celkovú efektívnosť systému v dlhodobom horizonte prostredníctvom cenových signálov odberateľom a výrobcom a predovšetkým sa musí uplatňovať tak, aby nedochádzalo k diskriminácii, a to ani v pozitívnom, ani v negatívnom zmysle medzi výrobou pripojenou na úrovni distribúcie a výrobou pripojenou na úrovni prenosu. …

2. Metodiky stanovovania taríf musia zohľadňovať fixné náklady prevádzkovateľov prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučnej sústavy a musia poskytovať vhodné stimuly, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, s cieľom zvyšovať efektívnosť vrátane energetickej efektívnosti, posilňovať integráciu trhu a bezpečnosť dodávok, podporu efektívnych investícií, ….

8. Metodiky určovania distribučných taríf musia poskytovať prevádzkovateľom distribučných sústav stimuly pre nákladovo najefektívnejšiu prevádzku a rozvoj ich sietí, a to aj prostredníctvom obstarávania služieb. Na tento účel regulačné orgány uznajú príslušné náklady za oprávnené a zahrnú ich do distribučných taríf a môžu zaviesť výkonnostné ciele, aby podnietili prevádzkovateľov distribučných sústav k zvyšovaniu efektívnosti. …“

2. Smernica (EÚ) 2019/944

6. Článok 2 smernice (EÚ) 2019/944( 4 ) s názvom „Vymedzenie pojmov“ v bode 57 spresňuje, že pojem „elektroenergetický podnik“ sa má chápať ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva aspoň jednu z týchto činností – výroba, prenos, distribúcia…“

7. Článok 9 tejto smernice s názvom „Povinnosti služby vo verejnom záujme“ v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2. So zreteľom na príslušné ustanovenia ZFEÚ, najmä na jej článok 106, členské štáty môžu podnikom pôsobiacim v sektore elektrickej energie z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok a ochrany životného prostredia, vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy. Takéto povinnosti musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné a overiteľné a pre elektroenergetické podniky Únie musia zaručovať rovnosť prístupu k spotrebiteľom v členskom štáte…

3. Finančná kompenzácia, iné formy kompenzácie a exkluzívne práva, ktoré členský štát udeľuje za plnenie povinností stanovených v odseku 2 tohto článku alebo za poskytovanie univerzálnej služby podľa článku 27, sa poskytujú nediskriminačným a transparentným spôsobom.“

9. Článok 59 tej istej smernice s názvom „Povinnosti a právomoci regulačných orgánov“ v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Regulačný orgán má tieto povinnosti:

a) v súlade s transparentnými kritériami stanovovať alebo schvaľovať prenosové alebo distribučné tarify alebo ich metodiky, alebo oboje.“

B. Belgické právo

10. Článok 4.1.30 ods. 1 decreet van 8 mei 2009 houdende algemene bepalingen betreffende het energiebeleid (Energiedecreet) [dekrét z 8. mája 2009 o všeobecných ustanoveniach v oblasti energetickej politiky (dekrét o energetike)]( 5 ) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti veci samej (ďalej len „dekrét o energetike“) stanovuje:

„[VREG] stanovuje metodiku spoplatňovania a vykonáva svoju právomoc v oblasti cien s cieľom podporiť stabilnú a predvídateľnú reguláciu, ktorá prispieva k riadnemu fungovaniu liberalizovaného trhu a umožňuje prevádzkovateľom distribučných sústav realizovať potrebné investície do svojich distribučných sietí.“

19. tarify nesmú obsahovať žiadne stimuly, ktoré poškodzujú celkovú efektívnosť vrátane energetickej efektívnosti výroby, distribúcie a dodávky elektriny…“

12. Článok 4.1.34 štvrtý odsek tohto dekrétu stanovuje:

„Odvolací súd môže na návrh jednej zo strán alebo ex offo rozhodnúť, že právne účinky úplne alebo čiastočne zrušeného rozhodnutia zostávajú v platnosti v celom rozsahu alebo čiastočne, alebo zostávajú v platnosti dočasne na dobu, ktorú určí. Toto opatrenie však možno nariadiť len z výnimočných dôvodov, ktoré odôvodňujú porušenie zásady zákonnosti, na základe osobitne odôvodneného rozhodnutia a po kontradiktórnom konaní. Toto rozhodnutie musí zohľadňovať aj záujmy tretích osôb.“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

13. Žalujúci PDS boli vymenovaní VREG na správu distribučných sústav elektrickej energie a zemného plynu vo vymedzených oblastiach nachádzajúcich sa vo Flámsku (Belgicko).

14. Prevádzkovanie týchto sústav spôsobuje žalujúcim PDS náklady, ktoré možno v rámci určitých obmedzení a podmienok získať späť od užívateľov uvedených sietí prostredníctvom sieťových taríf. Keďže však žalujúci PDS predstavujú zákonné monopoly, VREG reguluje svoje sieťové tarify stanovením uplatniteľnej metodiky spoplatňovania. Táto metodika, ktorá sa zvyčajne stanovuje na obdobie štyroch rokov, stanovuje úroveň príjmov, ktoré sú žalujúci PDS oprávnení dosahovať prostredníctvom sieťových taríf platených užívateľmi distribučnej sústavy na účely pokrytia ich prevádzkových nákladov.

17. Na tento účel uvedená metodika spoplatňovania zohľadňuje vývoj nákladov, ktoré znášajú žalujúci PDS. Presnejšie VREG po prvé zohľadňuje vývoj odvetvových endogénnych nákladov, a to agregovaných endogénnych nákladov všetkých flámskych PDS pre tú istú regulovanú činnosť počas predchádzajúceho tarifného obdobia, v prejednávanej veci obdobia 2019 – 2023. Po druhé VREG počas celého regulačného obdobia 2025 – 2028 stanovuje, že základná časť príjmu povolená pre endogénne náklady sa každoročne mení v závislosti od inflácie, takže táto základná časť sa opravuje ex post v závislosti od skutočnej inflácie. Po tretie okrem vývoja historických nákladov VREG zohľadňuje aj faktor stimulujúci efektívnosť nazvaný „frontier shift“, ktorý odráža zlepšenie produktivity dosiahnuté podnikmi s najlepšími výsledkami vďaka uplatňovaniu najlepších postupov (technologický pokrok) a ktorý je podľa VREG potrebný na kompenzáciu poklesu hospodárskej súťaže medzi žalujúcimi PDS. Nakoniec, po štvrté, k základnej časti povoleného príjmu pre endogénne náklady sa následne pripočítava päť ďalších endogénnych prvkov, ktoré však v danom prípade nie sú relevantné.

18. Žalujúci PDS podali 19. júla 2024 žalobu na Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhali zrušenia sporného rozhodnutia. Tvrdia najmä, že metodika spoplatňovania, ktorú VREG uplatňuje na stanovenie taríf za distribúciu elektriny a zemného plynu na roky 2025 – 2028, porušuje ustanovenia článkov 4.1.30 a 4.1.32 dekrétu o energetike, smernicu 2019/944, zásadu spoplatňovania zohľadňujúcu náklady, ako je stanovená v článku 18 nariadenia 2019/943, ako aj viaceré zásady týkajúce sa riadnej správy vecí verejných.

20. Za týchto okolností sa predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade pýta na zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom druhou vetou nariadenia 2019/943, podľa ktorého sieťové tarify nesmú zahŕňať „nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov“, čo je pojem, ktorý nie je v tomto nariadení definovaný. Podľa nej výraz „nesúvisiace politické ciele“ sleduje ciele, ktoré nesúvisia s rozvojom a prevádzkou samotných sústav. Tento súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä prostredníctvom povinnosti nákupu tzv. „zelených“ certifikátov a certifikátov kogenerácie, zrejme sleduje ciele energetickej politiky, ktoré sa odlišujú od cieľov týkajúcich sa rozvoja alebo efektívnej prevádzky distribučných sústav. Uvedený súd sa teda pýta, či sú „nesúvisiace náklady“ týkajúce sa záväzkov služieb vo verejnom záujme, ktoré nijako nesúvisia so správou sústavy a ktoré sa v Belgicku premietajú do taríf podľa dekrétu o energetike, zlučiteľné s týmto ustanovením.

23. Za týchto okolností Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 18 ods. 1 druhá veta nariadenia [2019/943] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 4.1.32 ods. 1 bod 10 [dekrétu o energetike], ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o energetickej politike, podľa ktorého sa zahrnú do poplatkov náklady na [záväzky služieb vo verejnom záujme] uložené dekrétom alebo na jeho základe, ktoré nie sú financované z daní, odvodov, dotácií, príspevkov a poplatkov?

2. Má sa článok 18 ods. 1 prvá veta nariadenia [2019/943] vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby regulačný orgán určil metodiku spoplatňovania distribúcie elektriny, ktorá využíva metodiku vývoja historických nákladov (pri ktorej sa príjmy určujú na základe minulých nákladov) vo vzťahu k významnej časti nákladov [PDS] podliehajúcich regulácii príjmov, alebo má byť použitie tejto metodiky podporené skutočnosťou, že výška historických nákladov sa preskúmava s ohľadom na jej efektívnosť?

3. Ak by odvolací súd na základe odpovedí na uvedené prejudiciálne otázky dospel k záveru, že VREG nesplnil jednu alebo viacero povinností vyplývajúcich z ustanovení uvedených v týchto otázkach, mohol by dočasne zachovať ich účinky, aby sa zabránilo právnej neistote?“

24. Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru žalujúci PDS, VREG, belgická a fínska vláda, ako aj Európska komisia. Títo účastníci konania tiež predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 11. februára 2025.

28. Treba však konštatovať, že dekrét o energetike slúžil ako základ pre zavedenie systému podpory elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ktorý príslušné belgické orgány oznámili Komisii a ktorý bol predmetom rozhodnutia C(2018) 1003 final zo 16. februára 2016 o štátnej pomoci SA.46013 (2017/N) – Belgicko, Osvedčenia o elektrickej energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a osvedčenia o vysokoúčinnej kombinovanej výrobe vo Flámsku (ďalej len „rozhodnutie Komisie o povolení“)( 11 ). V uvedenom rozhodnutí Komisia rozhodla nevzniesť voči tomuto režimu námietky, keďže ho považovala za zlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.( 12 )

31. V rámci sporu vo veci samej treba preto overiť, či predkladajúci vnútroštátny súd môže posúdiť možnosť zaúčtovať do sieťových taríf náklady súvisiace s plnením záväzkov služieb vo verejnom záujme uložených žalujúcim PDS štátom na základe dekrétu o energetike z hľadiska článku 18 ods. 1 prvého pododseku druhej vety nariadenia 2019/943, hoci tento dekrét už bol predmetom rozhodnutia Komisie o povolení, ktorým sa konštatuje jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

32. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že v rozsudku Tiberis Holding Súdny dvor konštatoval neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), z dôvodu, že výklad článku 3 smernice 2009/28/ES( 17 ) a článku 4 smernice (EÚ) 2018/2001( 18 ), o ktorý požiadal tento súd, v podstate nebol relevantný na účely rozhodnutia sporu vo veci samej, keďže právo Únie bráni tomu, aby vnútroštátny súd posúdil súlad mechanizmu záporného stimulu, o ktorý išlo v tejto veci, s týmito ustanoveniami, pretože tento mechanizmus je neoddeliteľne spojený s fungovaním schémy štátnej pomoci, ktorú Komisia vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom rozhodnutím C(2016) 2726 final z 28. apríla 2016 o štátnej pomoci SA.43756 (2015/N) – Podpora elektriny z obnoviteľných zdrojov v Taliansku.

34. V tejto súvislosti spresňujem, že schéma podpory energie z obnoviteľných zdrojov zavedená belgickou vládou a schválená Komisiou má za cieľ podporiť výrobu elektrickej energie vo fotovoltických zariadeniach prostredníctvom povinnosti odkúpenia a zaručenej minimálnej ceny. Z rozhodnutia Komisie o povolení predovšetkým vyplýva, že tento systém je založený na vytvorení trhu so zelenými certifikátmi, na ktorom sa zúčastňujú rôzne subjekty energetického trhu a v rámci ktorého sú prevádzkovatelia sústav zo zákona povinní nakupovať certifikáty za zaručenú minimálnu cenu, ak výrobcovia nenájdu kupujúcich na trhu.( 21 ) Na základe dôkladnej analýzy príslušných ustanovení dekrétu o energetike a konkrétneho fungovania mechanizmu podpory obnoviteľných zdrojov energie, vrátane úlohy zverenej prevádzkovateľom sústav v rámci odkúpenia zelených certifikátov, Komisia dospela k záveru, že uvedený režim je v súlade s pravidlami o štátnej pomoci.

35. Okrem toho najmä z rozhodnutia Komisie o povolení vyplýva, že povinnosť odkúpenia uložená PDS dekrétom o energetike má osobitný význam v rámci fungovania predmetnej schémy pomoci a bola zohľadnená v rámci posúdenia zlučiteľnosti, ako aj proporcionality oznámenej schémy. Keďže flámskym PDS bola zverená úloha konať ako „kupujúci poslednej inštancie“, v tom zmysle, že sú povinní kúpiť akékoľvek množstvo certifikátov, ktoré im ponúkajú účastníci trhu za minimálnu cenu stanovenú predmetnou vnútroštátnou právnou úpravou,( 22 ) ich zásah na trhu predstavuje ústredný prvok schémy pomoci, ktorého sa týka rozhodnutie Komisie o povolení.( 23 )

38. Na doplnenie uvádzam, že judikatúra vyplývajúca z rozsudku Tiberis Holding by mohla byť relevantnou len vtedy, ak by predkladajúci vnútroštátny súd konštatoval, že prípadná nezlučiteľnosť dekrétu o energetike s článkom 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 by mohla ovplyvniť intenzitu alebo podmienky pomoci schválenej Komisiou v rozsahu, v akom by viedla k zmene výšky tejto pomoci alebo k zmene podmienok, na základe ktorých bola vykonaná analýza jej zlučiteľnosti a vydané jej schválenie, alebo vtedy, ak by z nej vyplývalo, že táto prípadná nezlučiteľnosť by mohla ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti predmetnej schémy pomoci s vnútorným trhom, pričom v takom prípade by sa mohlo konštatovať, že ide o „novú pomoc“, s dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, a to tak z hľadiska právomoci vnútroštátneho súdu, ako aj z hľadiska neprípustnosti prvej prejudiciálnej otázky.( 27 ) Spis predložený Súdnemu dvoru však neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by tento záver podporila.

39. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa preto domnievam, že dôvody, ktoré viedli k záveru o neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Tiberis Holding, nemožno uplatniť na prejednávanú vec, a preto je prvá prejudiciálna otázka prípustná.

2. O veci samej

40. Na úvod poznamenávam, že výklad požadovaný predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa týka výlučne článku 18 ods. 1 prvého pododseku nariadenia 2019/943. Rovnako ako všetci účastníci konania sa však domnievam, že na účely poskytnutia užitočnej odpovede tomuto súdu treba zohľadniť tak článok 9 smernice 2019/944, ktorý stanovuje právny rámec uplatniteľný na záväzky služieb vo verejnom záujme v odvetví energetiky, ako aj články 57 a 59 tejto smernice, ktoré upravujú určenie a nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov, ako aj rozsah úloh, ktoré sú im zverené.

45. Zo znenia uvedeného ustanovenia na prvý pohľad vyplýva, že hoci normotvorca Únie zamýšľal upraviť poplatky za prístup do sústavy tým, že stanovil, aby náklady, ktoré s tým súvisia, boli spojené so skutočnou prevádzkou sústavy, tieto poplatky nesmú zahŕňať nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov, pričom pojmy „poplatky za prístup do sústav“, „nesúvisiace náklady“ a „nesúvisiace politické ciele“ nie sú v tomto nariadení definované.

46. V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 18 ods. 1 prvý pododsek nariadenia 2019/943, toto ustanovenie patrí do kapitoly III tohto nariadenia venovanej prístupu do sústavy a prípadným prípadom preťaženia siete, a konkrétnejšie do oddielu II tejto kapitoly, ktorý obsahuje dva články a je nazvaný „Sieťové poplatky a príjmy z preťaženia“.

47. V tejto súvislosti sa zdá, že hoci odseky 2 až 8 uvedeného ustanovenia obsahujú ďalšie spresnenia, pokiaľ ide o metodiku, ktorá sa má použiť na určenie poplatkov za prístup do sústavy, ako aj všeobecnejšie usmernenia týkajúce sa spoplatnenia prenosu a distribúcie elektriny, tieto skutočnosti samy osebe neumožňujú poskytnúť jasnú odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku.

48. Za týchto okolností a na účely úplného preskúmania kontextu, do ktorého patrí článok 18 ods. 1 prvý pododsek nariadenia 2019/943, treba zohľadniť aj určité ustanovenia vyplývajúce zo smernice 2019/944.

49. Pokiaľ ide o metodiku spoplatňovania, chcem poukázať na to, že v súlade s bodom 3 prílohy I tejto smernice, ktorá spresňuje minimálne požiadavky na vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní, sa cena účtovaná koncovému odberateľovi skladá z troch zložiek, a to po prvé zložky „energia a jej dodávka“, po druhé zložky „sieť“ (prenos a distribúciu) a po tretie zložky „dane, odvody, a poplatky“. Okrem toho, ako sa pripomína v bode 3, príslušné vymedzenie týchto zložiek je uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1952( 29 ), v ktorom sa výslovne stanovuje, že tretia zložka („dane, poplatky a odvody“) môže okrem iného zahŕňať poplatky súvisiace s podporou obnoviteľných zdrojov energie.

53. V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o ciele sledované nariadením 2019/943, z jeho článku 1 vyplýva, že jeho cieľom je najmä stanoviť základ pre efektívne dosahovanie cieľov energetickej únie a cieľa Únie týkajúceho sa klimatickej neutrality. Zameriava sa najmä na to, aby umožnil vytváranie trhových signálov podporujúcich efektívnosť, väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov, bezpečnosť dodávok, flexibilitu, udržateľnosť, dekarbonizáciu a inováciu.

54. Vzhľadom na úvahy uvedené v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov sa domnievam, že treba prijať nasledujúce závery.

55. V prvom rade poznamenávam, ako bolo uvedené v bodoch 44 a 45 vyššie, že článok 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 sa uplatňuje len na „poplatky“, ktoré súvisia s používaním, pripojením a posilňovaním sústavy. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje len na náklady skutočne vynaložené prevádzkovateľom sústavy, ktoré úzko súvisia so správou distribučnej sústavy, a neupravuje iné tarifné zložky, ktoré nijako nesúvisia so skutočným využívaním sústavy. Z toho a priori vyplýva, že náklady súvisiace so záväzkami služieb vo verejnom záujme v oblasti podpory energie z obnoviteľných zdrojov fakturované prevádzkovateľom sústavy nie sú súčasťou „poplatkov“ uvedených na základe uvedeného ustanovenia, a teda nepatria do jeho pôsobnosti.( 33 )

56. Z článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 okrem toho vyplýva, že členské štáty nesmú do poplatkov za prístup do sústavy uvedených v tomto ustanovení zahrnúť náklady, ktoré nie sú striktne spojené so správou sústavy a sledujú „nesúvisiace ciele“. Zdá sa, že toto obmedzenie odráža na jednej strane vôľu normotvorcu Únie zabrániť tomu, aby boli tieto poplatky odklonené od ich účelu a používané ako zvyškový mechanizmus financovania verejných politík bez zjavného prepojenia s elektrickou distribučnou a prenosovou sústavou, a na druhej strane zabezpečiť transparentnosť stanovovania cien, ktorá je základným prvkom riadneho fungovania trhov s elektrinou na úrovni Únie.( 34 )

60. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu teda prináleží preskúmať nielen formálnu kvalifikáciu a účel predmetného poplatku, ako aj jeho súvislosť s činnosťou siete, ale aj spôsob, akým sú tieto isté náklady začlenené do štruktúry taríf. Ak totiž tieto sieťové poplatky nemožno oddeliť od iných nákladov sledujúcich ciele nezávislé od sústavy, bolo by to a priori nezlučiteľné s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia 2019/943. Na druhej strane sa táto skutočnosť podľa môjho názoru neuplatňuje rovnakým spôsobom, ak sú náklady nesúvisiace so sieťou, ako napríklad náklady týkajúce záväzkov služieb vo verejnom záujme, jasne oddelené a dajú sa jasne odlíšiť od sieťových poplatkov alebo taríf.( 40 ) S výhradou overení, ktoré v tejto súvislosti prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, však nie je vylúčené, že na situáciu, o ktorú ide vo veci samej, sa vzťahuje táto posledná hypotéza.( 41 )

b) O v plyv e zahrnutia záväzkov služieb vo verejnom záujme do sieťových taríf vzhľadom na právomoci a úlohu zverenú vnútroštátnemu regulačnému orgánu

61. Druhá problematika nastolená predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa týka otázky, či začlenenie nákladov týkajúcich sa záväzkov služieb vo verejnom záujme do poplatkov za prístup do sústavy, ako je stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, môže ohroziť nezávislosť alebo rozhodovaciu autonómiu vnútroštátneho regulačného orgánu pri stanovovaní sieťových taríf v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 57 ods. 4 a 5 a článku 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944.( 42 )

64. V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci je nesporné, že stanovenie distribučných taríf a určenie uplatniteľnej metodiky spoplatňovania týkajúcej sa poplatkov za pripojenie patrí podľa článku 59 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice do výlučnej právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov, ktoré disponujú v danej oblasti širokou mierou voľnej úvahy, táto právomoc sa nemôže automaticky vzťahovať na iné aspekty energetickej politiky, ktoré nesúvisia s úlohami zverenými týmto orgánom na základe tohto ustanovenia a ktoré v dôsledku toho nepatria do jeho právomoci a ich určenie je v zásade výsadou zákonodarnej alebo výkonnej moci. Tak je to najmä v prípade stanovenia nákladov týkajúcich sa záväzkov služieb vo verejnom záujme v oblasti podpory energie z obnoviteľných zdrojov a spôsobov vymáhania týchto nákladov. Spôsob, akým chce členský štát podporovať trh s energiou z obnoviteľných zdrojov na svojom území, či už ide o priame dotácie, daňové mechanizmy alebo, ako v prejednávanej veci, opatrenie parafiškálnej povahy spočívajúce v prenesení nákladov na konečných spotrebiteľov, je totiž výhradne voľbou energetickej politiky, ktorá nepatrí do právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov.( 46 )

65. Inými slovami, hoci stanovenie „poplatkov“ súvisiacich so sústavou uvedených v článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 jednoznačne patrí do právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov podľa článku 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944, nemôže to tak byť v prípade „daní alebo iných poplatkov“, ktoré nesúvisia s prístupom k sústave alebo jej používaním, a preto v zásade nepatria do pôsobnosti tohto článku 18 ods. 1.( 47 )

67. Okolnosť uvedená v bode 58 vyššie, podľa ktorej poplatky spojené so záväzkami služieb vo verejnom záujme neboli zaúčtované do tretej zložky spoplatňovania, ale do sieťových taríf, nemôže spochybniť predchádzajúcu analýzu a sama osebe nemôže viesť ku konštatovaniu nezlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, s článkom 57 ods. 4 a článkom 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944. Pokiaľ totiž predkladajúci vnútroštátny súd potvrdí, že náklady spojené so záväzkami služieb vo verejnom záujme, hoci sú formálne začlenené do sieťových poplatkov, boli v skutočnosti od týchto poplatkov jasne oddelené, takže konkrétne neovplyvňujú metodiku výpočtu a stanovovania sieťových poplatkov alebo taríf, takúto situáciu nemožno prirovnať k situácii, v ktorej zákonodarná alebo výkonná moc zamýšľala zasiahnuť do právomocí vnútroštátneho regulačného orgánu alebo narušiť jeho právomoc v oblasti stanovovania alebo schvaľovania tarifných metodík.

68. Napokon zdôrazňujem, že za predpokladu, že by sa dospelo k záveru, že náklady spojené s plnením záväzkov služieb vo verejnom záujme, ktoré sa majú preniesť na koncových odberateľov, patria medzi úlohy vnútroštátnych regulačných orgánov, judikatúra Súdneho dvora pripúšťa, že v určitých prípadoch, dokonca aj v oblastiach patriacich do právomoci vnútroštátneho regulačného orgánu, výkon právomocí členského štátu, pokiaľ ide o zriadenie svojej vnútroštátnej energetickej politiky, môže mať vplyv na náklady na prevádzku elektrizačnej sústavy bez toho, aby bol takýto zásah ako taký nezlučiteľný s článkom 57 ods. 4 a 5 smernice 2019/944.( 50 )

B. O druhej prejudiciálnej otázke

71. Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 18 ods. 1 prvý pododsek prvá veta nariadenia 2019/943 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny regulačný orgán prijal metodiku spoplatňovania distribúcie elektriny, ktorá v súvislosti s významnou časťou nákladov PDS podliehajúcich regulácii príjmov používa metodiku založenú na vývoji historických nákladov (a teda určuje príjmy na základe minulých nákladov), alebo či uplatnenie tejto metodiky musí byť podporené kontrolou úrovne historických nákladov z hľadiska ich efektívnosti.

72. Na úvod poznamenávam, že výklad požadovaný predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa týka len článku 18 ods. 1 prvého pododseku prvej vety nariadenia 2019/943, ktorý vyžaduje, aby poplatky za prístup do sústav odrážali náklady PDS v rozsahu, v akom zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného PDS. Na účely poskytnutia užitočnej odpovede tomuto súdu sa však domnievam, že túto otázku treba preformulovať s odkazom nie na odsek 1 tohto článku 18, ale skôr na jeho odseky 2 a 8.

73. V tejto súvislosti pripomínam, že článok 18 nariadenia 2019/943 vymenúva všeobecné zásady uplatniteľné na určovanie a schvaľovanie taríf za prístup do sústav, ktoré musia najmä odrážať náklady, podporovať integráciu trhu a zaistiť bezpečnosť dodávok, ako aj podporovať efektívne využívanie existujúcej siete prostredníctvom vhodných cenových signálov určených používateľom.

77. V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že metodika spoplatňovania, ktorú zvolil VREG, obsahuje faktory úpravy, ktorých cieľom je zabezpečiť zlepšenie všeobecnej efektívnosti, vrátane energetickej efektívnosti systému, a stanovuje tiež formu kontroly nákladov vynaložených žalujúcimi PDS, ktoré sú premietnuté do taríf elektriny.( 59 )

78. Po štvrté poznamenávam, že hoci sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na zlučiteľnosť metodiky uplatnenej VREG s požiadavkou stanovenou v článku 18 ods. 1 prvom pododseku nariadenia 2019/943, podľa ktorej náklady, ktoré možno preniesť, musia korešpondovať „s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy“, táto otázka zostáva v podstate teoretická, keďže tento súd sa nevyjadril k podrobnej argumentácii, ktorú predložili tak žalujúci PDS, ako aj VREG, pokiaľ ide o rôzne parametre a spôsoby metodiky spoplatňovania, ktorú prijal VREG.( 60 )

79. V tejto súvislosti považujem tiež za dôležité zdôrazniť, že hoci má Súdny dvor právomoc vykladať ustanovenia práva Únie, neprináleží mu posudzovať in abstracto jednotlivé parametre metodiky, ktorú použil VREG, ani sám určiť konkrétnu metodológiu, ktorú by bol tento orgán povinný uplatniť, ani rozhodnúť o vhodnosti náhradných kritérií, ktoré mohli byť v prejednávanej veci použité. Stanovenie primeranej metodiky totiž závisí od súboru skutkových okolností a technických parametrov, ktoré Súdny dvor nemá k dispozícii, a v každom prípade takéto konkrétne posúdenie prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu. Z toho vyplýva, že tomuto poslednému uvedenému súdu prináleží overiť, či metodika spoplatňovania napadnutá v prejednávanej veci spĺňa požiadavky stanovené v článku 18 nariadenia 2019/943, a to vzhľadom na všetky skutkové okolnosti, ktoré má k dispozícii.

V. Návrh

84. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko), takto:

1. Článok 18 ods. 1 prvý pododsek druhá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou, ako aj článok 57 ods. 4 a 5 a článok 59 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby sa do poplatkov za prístup do sústavy zaúčtovali náklady týkajúce sa plnenia záväzkov služieb vo verejnom záujme, ktoré prevádzkovateľovi sústavy ukladá členský štát na základe článku 9 ods. 2 smernice 2019/944 a ktoré nie sú financované prostredníctvom daní, odvodov, dotácií, príspevkov alebo poplatkov, pod podmienkou, že tieto náklady nie sú zahrnuté do metodiky stanovovania týchto poplatkov a že sú od uvedených poplatkov jasne odlíšené.

2. Článok 18 ods. 1 prvý pododsek druhá veta nariadenia 2019/943

5 Belgisch Staatsblad , 7. júla 2009, s. 46192.

6 Presnejšie, endogénne náklady sa delia na tri hlavné zložky, a to po prvé odpisové náklady, po druhé prevádzkové náklady vrátane nákladov a výnosov patriacich do položiek minimálnej štandardnej účtovnej schémy a po tretie náklady na investovaný kapitál.

7 Predkladajúci vnútroštátny súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudky z 5. októbra 2023, Osteopathie Van Hauwermeiren (C‑355/22, EU:C:2023:737, bod 30), a z 12. septembra 2024, Casino de Spa a i. (C‑741/22, EU:C:2024:732, body 52, 53 a 58 až 62, ako aj citovaná judikatúra).

8 Podľa VREG by si totiž vypracovanie novej metodiky spoplatňovania vyžadovalo aspoň dva roky, teda obdobie, počas ktorého by prevádzkovatelia sústav mohli financovať svoje záväzky služieb vo verejnom záujme bez toho, aby mali príslušné príjmy, čo by mohlo ovplyvniť ich platobnú schopnosť. Okrem toho by absencia dočasného zachovania mohla viesť k retroaktívnym úpravám faktúr.

9 Pozri najmä rozsudok z 1. augusta 2025, Tiberis Holding (C‑514/23, ďalej len „rozsudok Tiberis Holding“, EU:C:2025:597, bod 33 a citovaná judikatúra).

10 Pozri rozsudok Tiberis Holding (bod 35 a citovaná judikatúra).

17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16).

18 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82).

19 Pozri rozsudok Tiberis Holding (body 44 až 50 a citovaná judikatúra).

20 Pozri rozsudok Tiberis Holding (body 51 až 62 a citovaná judikatúra).

24 Žiadny z účastníkov konania nespochybňuje vzhľadom na iné ustanovenia práva Únie možnosť Belgického kráľovstva uložiť predmetné záväzky služieb vo verejnom záujme. To isté platí aj v súvislosti s podmienkami financovania stanovenými v týchto záväzkoch služieb vo verejnom záujme a možnosťou PDS preniesť súvisiace náklady na konečných spotrebiteľov. Ako bolo potvrdené na pojednávaní, predmetom prvej prejudiciálnej otázky je spôsob, akým sa náklady súvisiace so záväzkami služieb vo verejnom záujme majú zaúčtovať do taríf elektrickej energie, ako aj dôsledky ich zohľadnenia v sieťových tarifách, bez toho, aby bola akýmkoľvek spôsobom spochybnená existencia týchto záväzkov služieb vo verejnom záujme ani spôsob ich financovania, vrátane možnosti preniesť z nich vyplývajúce náklady na konečných spotrebiteľov.

25 Prvá prejudiciálna otázka sa totiž týka toho, či náklady spojené s odkúpením týchto zelených certifikátov možno premietnuť do sieťových taríf z hľadiska článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943. Okrem toho zo žiadnej skutočnosti uvedenej v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by predkladajúci vnútroštátny súd svojou otázkou chcel spochybniť mechanizmus odkúpenia zelených certifikátov alebo aj jeho spôsoby financovania.

26 Ustanovenie uplatniteľné v čase prijatia rozhodnutia Komisie o povolení, a to článok 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 15), bolo totiž formulované inak a nestanovalo takýto zákaz.

31 Zatiaľ čo sa v článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943 používa pojem „poplatky“ na označenie nákladov súvisiacich s prenosovou a distribučnou sieťou elektrickej energie, pojem „tarifa“ sa používa na označenie týchto nákladov v prílohe II nariadenia 2016/1952, na ktorú odkazuje bod 3 prílohy I smernice 2019/944. To isté platí, pokiaľ ide o článok 59 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ktorý odkazuje na prenosové a distribučné „tarify“ bez uvedenia poplatkov za prístup do sústavy uvedených v článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943. Treba tiež konštatovať, že pojem „poplatok“ sa používa tak na opis nákladov súvisiacich so sústavou (v zmysle článku 18 ods. 1 tohto nariadenia), ako aj nákladov súvisiacich so záväzkami služieb vo verejnom záujme (v rámci tretej tarifnej zložky stanovenej v bode 3 prílohy I k smernici 2019/944 a v prílohe II k nariadeniu 2016/1952). V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že všetci účastníci konania na pojednávaní potvrdili, že pojmy „tarify“ a „poplatky“ by sa podľa nich mali chápať zameniteľne.

32 To zahŕňa najmä určenie spôsobov náhrady nákladov vyplývajúcich z ich realizácie.

33 To nevylučuje, aby sa určité záväzky služieb vo verejnom záujme vykonávali vo forme poplatkov za prevádzku alebo využívanie sústavy, ktoré preto patria do pôsobnosti článku 18 ods. 1 nariadenia 2019/943, najmä ak sú určené na pokrytie nákladov spojených s investíciami potrebnými na zlepšenie alebo ochranu sústavy alebo s pripojením odberateľov nachádzajúcich sa vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach.

38 Hoci sa prdkladajúci vnútroštátny súd k tejto otázke nevyjadril, stanoviská účastníkov konania sa líšia, pokiaľ ide o spôsob, akým sú náklady súvisiace so záväzkami služieb vo verejnom záujme skutočne zahrnuté do sieťových taríf, ako aj o existenciu skutočnej osobitnej tarify pre záväzky služieb vo verejnom záujme vo Flámsku, a tiež o presné spôsoby, akými sa tieto náklady účtujú. Žalujúci PDS a belgická vláda tvrdia, že pre záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme existuje samostatná „osobitná sadzba“, pričom tvrdia, že náklady týkajúce sa týchto záväzkov služieb vo verejnom záujme nijako neovplyvňujú metodiku výpočtu sieťových poplatkov. Toto tvrdenie však spochybňuje VREG, ktorý sa domnieva, že náklady záväzky vyplývajúce zo záväzkov služieb vo verejnom záujme nie sú predmetom samostatnej tarify.

39 Platí to o to viac, že uvedené ustanovenia práva Únie sa neodlišujú svojou jednoznačnosťou, ako bolo uvedené v bode 51 vyššie.

40 Tak by to bolo v prípade, keby náklady vyplývajúce zo záväzkov služieb vo verejnom záujme, hoci formálne súvisia s „poplatkami za prístup do sústavy“, boli účtované oddelene od týchto poplatkov.

43 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73) (C‑718/18, EU:C:2021:662, body 108 a 109, ako aj citovaná judikatúra).

44 Pozri rozsudok zo 6. marca 2025, Alajärven Sähkö a i. (C‑48/23, ďalej len „rozsudok Alajärven Sähkö a i.“ EU:C:2025:144, bod 30 a citovaná judikatúra).

45 Pozri rozsudok Alajärven Sähkö a i. (body 32 a 39 ako aj citovaná judikatúra).

46 V skutočnosti sú poplatky za záväzky služieb vo verejnom záujme podobné „klasickému“ podpornému mechanizmu, ktorý členské štáty používajú okrem iných nástrojov v rámci schém štátnej pomoci na energiu z obnoviteľných zdrojov.

47 Ako však bolo uvedené v bodoch 50 a 56 vyššie, náklady súvisiace so záväzkami služieb vo verejnom záujme, ktoré podporujú presadzovanie obnoviteľných zdrojov energie, patria v zásade do tejto poslednej kategórie.

48 V tejto súvislosti pripomínam, že v rámci prejednávanej veci dekrét o energetike stanovuje, že prenesenie nákladov prevádzkovateľmi sústav sa musí uskutočniť pod kontrolou VREG. Podľa písomných a ústnych pripomienok VREG a belgickej vlády sa dohľad, ktorý vykonáva VREG, týka najmä overenia súvislosti medzi týmito nákladmi a záväzkami služieb vo verejnom záujme, ako aj ich primeranosti.

55 Pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2025, Gaso a Conexus Baltic Grid (C‑87/24, EU:C:2025:826, bod 81). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesol v tejto veci (C‑87/24, EU:C:2025:249, bod 65).

56 Tak je to najmä v prípade, keď má vnútroštátny regulačný orgán vykonať výhľadové ekonomické analýzy s cieľom určiť pravdepodobnosť určitého vývoja relevantného trhu v predvídateľnom časovom rámci. Je samozrejmé, že takéto výhľadové analýzy sú často zložité a nevyhnutne neistejšie ako analýzy ex post . Pozri analogicky v súvislosti s oblasťou koncentrácií rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments (C‑376/20 P, EU:C:2023:561, body 82 a 83).

57 Treba objasniť, že väčšina vnútroštátnych regulačných orgánov v rámci Únie používa pri regulácii príjmov PDS metodiky založené na historických nákladoch na stanovenie ich sieťových taríf. V tejto súvislosti pozri správu Rady európskych energetických regulátorov (CEER) z roku 2023 o regulačných rámcoch pre európske energetické siete, s názvom „Regulatory Frameworks for European Energy Networks“, z 21. februára 2024, k dispozícii na adrese: https://www.ceer.eu/wp‑content/uploads/2024/04/RFR23‑Main‑report.pdf, najmä s. 166.

58 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 18 ods. 4 písm. b) nariadenia 2019/943 stanovuje, že pri stanovovaní poplatkov za prístup do sústavy sú jedným z prvkov, ktoré treba zohľadniť, „platby očakávané v budúcich obdobiach, odhadované na základe minulých období“.

59 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že metodika spoplatňovania, ktorú si VREG zvolil, stanovuje najmä kontrolu, ktorú vykonáva VREG nad primeranosťou nákladov vykazovaných PDS (ktorá spočíva okrem iného v overení, či sú náklady odôvodnené z hľadiska užívateľov distribučnej sústavy alebo všeobecného záujmu a či sa im nedalo zabrániť). Okrem toho VREG uplatňuje strop príjmov z endogénnych nákladov, ktorý tak predstavuje stimul efektívnosti. Pozri tiež bod 17 vyššie.