C-232/25

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 5. februára 2026( 1 )

Vec C ‑ 232/25 [Idziski] ( i )

Z.R.,

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Článok 5 bod 3 – Osobitná právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti – Miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Fyzické alebo právnické osoby, ktoré tvrdia, že ich práva na ochranu osobnosti boli porušené v dôsledku vysielania seriálu v televízii a na internete – Medzinárodná právomoc súdov členského štátu, iného ako je členský štát, v ktorom bol tento seriál vyrobený – Miesto vzniku škody – Centrum záujmov týchto osôb – Identifikácia ako jednotlivca – Žaloba o náhradu celej spôsobenej nemajetkovej ujmy – Žiadosť o uloženie povinnosti ospravedlniť sa a umiestniť pred každým odvysielaním uvedeného seriálu náležité vyhlásenie “

I. Úvod

1. Z.R., fyzická osoba, a Ś., združenie (ďalej len „žalobcovia“), obaja usadení v Poľsku, podali na poľské súdy žalobu proti U. a Z. (ďalej len „žalovaní“) so sídlom v Nemecku, v ktorej namietali porušenie ich práv na ochranu osobnosti v dôsledku vysielania seriálu v televízii v Poľsku a iných členských štátoch, ako aj na internete, ktorý vznikol v koprodukcii žalovaných. Žalobcovia žiadali jednak náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli v dôsledku vysielania tohto seriálu vo všetkých týchto členských štátoch, a jednak uloženie povinnosti žalovaným vyjadriť ospravedlnenie na všetkých príslušných televíznych kanáloch a internetových stránkach a uvádzať pred každým odvysielaním uvedeného seriálu, bez ohľadu na miesto, náležité vyhlásenie.

„(2) Niektoré odlišnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich právomoc súdov a uznávanie a výkon rozsudkov bránia zdravému fungovaniu vnútorného trhu. Vyžadujú sa ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon[u] rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením.

…

(11) Normy súdnej právomoci [Pravidlá právomoci – neoficiálny preklad ] musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania [predmet sporu – neoficiálny preklad ] alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. Bydlisko (sídlo) právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.

(12) Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou [sporom – neoficiálny preklad ] alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva [riadneho výkonu spravodlivosti – neoficiálny preklad ].

…

(15) V záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky. Musí existovať jasný a účinný spôsob riešenia prípadov litispendencie, súvisiacich nárokov a na odstránenie problémov, ktoré vyplývajú z rozdielneho určovania času, kedy začalo konanie, v právnych poriadkoch jednotlivých štátov. Na účely tohto nariadenia by sa mal tento čas definovať osobitne.“

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:

…

3. vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.“

2. Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012

9. Článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012( 7 ), ktorý sa nachádza v jeho kapitole II s názvom „Právomoc“ a v oddiele 2 tejto kapitoly s názvom „Osobitná právomoc“, znie:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:

1. Občiansky zákonník

12. Článok 23 ustawa z dnia 23 kwietnia 1964 r. – Kodeks cywilny (zákon z 23. apríla 1964, Občiansky zákonník) z 23. apríla 1964( 8 ) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“) stanovuje:

„Práva na ochranu osobnosti osoby, najmä zdravia, slobody, cti, slobody svedomia, mena alebo pseudonymu, dobrého mena, listového tajomstva, nedotknuteľnosti obydlia, vedeckej, umeleckej, vynálezcovskej a racionalizačnej tvorby, sú chránené občianskym právom nezávisle od ochrany poskytovanej inými zákonmi.“

13. Článok 24 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka znie:

„1. Osoba, ktorej práva na ochranu osobnosti sú ohrozené konaním inej osoby, môže požadovať, aby sa od tohto konania upustilo, okrem prípadu, že nie je protiprávne. V prípade porušenia svojich práv na ochranu osobnosti môže tiež vyžadovať, aby osoba, ktorá sa dopustila porušenia, vykonala úkony potrebné na odstránenie následkov, najmä aby urobila vyhlásenie, ktorého obsah a forma sú primerané. Podľa zásad stanovených v zákonníku môže nositeľ práv na ochranu osobnosti tiež požadovať finančné odškodnenie alebo vyplatenie určitej sumy peňazí na určený sociálny účel.

2. Ak porušenie práva na ochranu osobnosti spôsobilo majetkovú ujmu, poškodená osoba môže požadovať náhradu škody v súlade so všeobecnými zásadami.“

16. Článok 1099 Občianskeho súdneho poriadku stanovuje:

„1. Súd konajúci vo veci zohľadní ex offo nedostatok medzinárodnej právomoci v akomkoľvek štádiu konania. Ak sa zistí, že vnútroštátne súdy nemajú medzinárodnú právomoc, súd konajúci vo veci žalobu alebo návrh zamietne.

2. Nedostatok medzinárodnej právomoci je dôvodom neplatnosti konania.“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

17. Z.R. s bydliskom v Poľsku bol kapitánom poľskej armády. Vo veku 16 rokov bol deportovaný do tábora Osvienčim‑Brezinka, neskôr pôsobil v Związek Walki Zbrojnej (Zväz ozbrojeného boja) a slúžil ako vojak v rámci vojenskej organizácie [X] (ďalej len „vojenská organizácia X“). Z.R. sa podieľal na záchrane alebo ukrývaní osôb patriacich k židovskej komunite a zúčastnil sa bojov počas povstania vo Varšave (Poľsko). Po druhej svetovej vojne ho Urząd Bezpieczeństwa (Úrad pre bezpečnosť) zatkol a odsúdil na dvanásť rokov väzenia za to, že poskytol úkryt členovi tzv. „cichociemny“, poľských elitných výsadkárov. Z.R. sa nikdy osobne nestretol s antisemitským správaním vojakov vojenskej organizácie X. Záleží mu na zachovaní odkazu vojakov tohto útvaru, ako aj na pripomínaní zásluh Poliakov pri záchrane židovskej komunity.

18. Ś. so sídlom v Poľsku je združenie s právnou subjektivitou, ktoré zoskupuje bývalých vojakov vojenskej organizácie X a ktorého predmetom činnosti je podľa jeho stanov okrem iného ochrana dôstojnosti, dobrého mena a pamiatky tejto vojenskej organizácie, ako aj jeho vojakov. Ś. má v súčasnosti približne 5 000 členov.

20. Vo svojich žalobných návrhoch žalobcovia žiadali po prvé, aby bolo žalovaným nariadené odvysielať náležité vyhlásenie (ospravedlnenie) v poľskej televízii na uvedenom kanáli, pričom text tohto ospravedlnenia mal byť prečítaný vo vysielaní, po druhé, aby mohli na základe Občianskeho zákonníka sami uverejniť ospravedlnenie, ak nebude odvysielané v stanovenej lehote, po tretie, aby bolo žalovaným nariadené uverejniť náležité vyhlásenie (ospravedlnenie) v nemčine na dvoch určených internetových stránkach, po štvrté, aby bolo žalovaným nariadené vydať na ostatných televíznych kanáloch, na ktorých bol televízny seriál vysielaný, konkrétne v nemeckej, írskej, španielskej, holandskej, rakúskej a nórskej televízii, náležité vyhlásenie (ospravedlnenie), a to na uvedených kanáloch a v jazyku dotknutej krajiny, po piate, aby bolo žalovaným nariadené nepoužívať v tomto seriáli symbol X (páska s grafickým prvkom, v strede ktorého sú horizontálne umiestnené národné farby), po šieste, aby bolo žalovaným nariadené prestať porušovať ich práva na ochranu osobnosti prostredníctvom osobitného úvodného textu, ktorý sa zobrazuje pred každým vysielaním uvedeného seriálu bez ohľadu na miesto vysielania, a po siedme, aby bola žalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Z.R. sumu 25 000 poľských zlotých (PLN) (približne 5 750 eur) ako náhradu ujmy spôsobenej porušením jeho práv na ochranu osobnosti.

21. Žalovaní pred Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov) vzniesli námietku nedostatku právomoci poľských súdov, pričom tvrdili, že medzinárodnú právomoc rozhodovať o návrhoch žalobcov majú nemecké súdy. Uznesením z 18. júla 2016 tento súd zamietol výhradu založenú na nedostatku právomoci poľských súdov. Uznesením zo 16. mája 2017 Sąd Apelacyjny w Krakowie (Odvolací súd Krakov, Poľsko) zamietol odvolanie podané proti tomuto uzneseniu.

23. V tejto súvislosti ten istý súd konštatoval, že dej televízneho seriálu porušuje práva na ochranu osobnosti Z.R., najmä jeho národnú identitu. Toto porušenie však z hľadiska článku 24 Občianskeho zákonníka nebolo protiprávne vzhľadom na stav historických poznatkov, ktorý umožňoval žalovaným spracovať sporné témy tohto seriálu spôsobom, akým to urobili. Obsah uvedeného seriálu teda podľa neho spadá do rámca slobody umeleckého prejavu. Naproti tomu nedošlo k zásahu do cti Z.R. z dôvodu, že nebol individualizovaný ako osoba, na ktorú sa vzťahovali hanlivé scény toho istého seriálu. Pokiaľ ide o Ś., Sąd Apelacyjny w Krakowie (Odvolací súd Krakov) rozhodol, že vo vzťahu k tomuto združeniu boli porušené práva na ochranu osobnosti týkajúce sa jeho dobrej povesti a dobrej povesti bývalých členov vojenskej organizácie X zoskupených v tomto združení. Tento súd zdôraznil, že televízny seriál pripisoval členom tejto organizácie výslovne antisemitské črty, ktoré stav historických poznatkov neodôvodňuje, čím prekročil hranice slobody umeleckého prejavu.

24. Žalobcovia a žalovaní podali proti rozsudku Sąd Apelacyjny w Krakowie (Odvolací súd Krakov) kasačný opravný prostriedok na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd). Okrem ostatných dôvodov uvedených v ich kasačnom opravnom prostriedku žalovaní vzniesli námietku neplatnosti konania z dôvodu, že vec bola preskúmaná, hoci poľské súdy nemali v tejto súvislosti medzinárodnú právomoc v súlade s článkom 1099 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení najmä s článkom 5 bodom 3 nariadenia č. 44/2001.

26. V tejto súvislosti, hoci sa vysielanie filmového diela tradičnými médiami, akými sú televízia alebo kino, odlišuje od vysielania cez internet tým, že a priori nepredpokladá takú univerzálnu dostupnosť vysielaného obsahu, na jednej strane vývoj streamovacej technológie, ako aj audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie svedčí proti rozlišovaniu na základe foriem vysielania na účely určenia medzinárodnej právomoci súdov. Toto dielo je totiž dostupné súbežne alebo po určitom čase aj na internete. Okrem toho vysielaniu filmu na tradičných kanáloch často predchádza reklamná a informačná kampaň vedená na internete. Na druhej strane v súčasnosti sprístupnenie diela na internete už nie je úplne mimo kontroly vysielateľa, keďže vďaka technológiám, ako je geografické blokovanie alebo geolokalizácia, môže byť po prvé šírenie obmedzené na určité územie a po druhé obsah diela sa môže líšiť v závislosti od miesta zobrazenia. Okrem toho, ak by sa pripustilo, že žaloba o náhradu celej škody môže byť podaná v členskom štáte, v ktorom má žalobca svoje centrum záujmov, len v súvislosti so sprístupnením seriálu na internete, viedlo by to v prípade súbežného šírenia online aj offline k fragmentácii sporu, ktorá by bola ťažko zlučiteľná s požiadavkami riadneho výkonu spravodlivosti.

27. Za týchto okolností rozlišovanie podľa toho, či bol film vysielaný tradičnými televíznymi vysielacími prostriedkami, čo by zbavilo súd členského štátu medzinárodnej právomoci rozhodovať o žalobe o náhradu celej spôsobenej škody, hoci by takúto právomoc mal, ak by bol tento film dostupný online v tomto štáte, nie je presvedčivé a kritérium založené na technickej forme vysielania, na ktorom je toto rozlišovanie založené, nemá ani dostatočný základ, ani primeranú mieru spoľahlivosti. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že riešenie prijaté v rozsudku Shevill, ktorý zavádza tzv. mozaikový prístup( 12 ), bolo vypracované v osobitom kontexte tlače pred viac ako 20 rokmi, teda v období, keď sa technické možnosti šírenia na diaľku podstatne líšili od tých, ktoré sú dostupné v súčasnosti.

30. Okrem toho uplatnenie „mozaikového“ prístupu so sebou prináša systémové riziko rozšírenia súbežných súdnych konaní vo viacerých členských štátoch medzi tými istými účastníkmi konania, čím by sa zároveň zvýšilo riziko rozdielnych súdnych rozhodnutí, čo je v rozpore s odôvodnením 15 tohto nariadenia č. 44/2001. Toto riziko by bolo ešte výraznejšie vo veciach porušenia práv na ochranu osobnosti z dôvodu neexistencie harmonizovaných kolíznych noriem v tejto oblasti( 14 ) a vzhľadom na potrebu vyváženia konfliktných základných hodnôt, akými sú česť, dobrá povesť, súkromný život a sloboda prejavu, ktorého výsledok sa môže značne líšiť v závislosti od uplatniteľného hmotného práva a citlivosti súdov rôznych členských štátov.

31. Vnútroštátny súd tiež uvádza, že požiadavka individuálnej identifikácie žalobcu, prinajmenšom nepriamej, má štrukturálny nedostatok v tom, že toto posúdenie sa často ukazuje ako citlivé a predovšetkým je úzko spojené s preskúmaním dôvodnosti veci. Tento súd tvrdí, že v tomto štádiu konania nemôže ďalej skúmať vecné otázky súvisiace s možnosťou žalobcov dovolávať sa svojich práv na ochranu osobnosti, najmä „národnej identity“, ktorej existencia je v poľskej právnej vede občianskeho práva stále predmetom rozsiahlych diskusií a doteraz nebola zakotvená v jeho judikatúre.

34. Vnútroštátny súd dodáva, že si kladie otázku, či by niektoré nepeňažné nároky žalobcov mohli spadať do medzinárodnej právomoci poľských súdov v rámci „mozaikového“ prístupu. V prejednávanej veci totiž žalobcovia nežiadajú, aby bol televízny seriál odstránený z internetu alebo aby nebol vysielaný v televízii, ale chcú na jednej strane zabrániť ďalšiemu porušovaniu ich práv na ochranu osobnosti uvedením konkrétnych informácií pred vysielaním tohto seriálu a na druhej strane chcú odstrániť následky porušenia, ku ktorému došlo, uverejnením náležitého vyhlásenia nielen na dotknutých internetových stránkach, ale aj na nemeckých a poľských televíznych kanáloch, na ktorých bol uvedený seriál vysielaný. Ak by uloženie povinnosti žalovaným uverejniť ospravedlnenie na dotknutých internetových stránkach bez ohľadu na ich obsah alebo uviesť určité informácie pred každým vysielaním televízneho seriálu nezávisle od miesta vysielania prekračovalo hranice právomoci poľských súdov vymedzené „mozaikovým“ prístupom, nemuselo by to nevyhnutne platiť napríklad v prípade žiadosti o uverejnenie ospravedlnenia na televíznom kanáli poľského verejnoprávneho vysielateľa alebo uvedenie určitých informácií pred vysielaním tohto seriálu, pokiaľ ide o vysielanie v Poľsku.

35. Okrem toho vnútroštátny súd zastáva názor, že podľa autonómneho významu skutočnosťou, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, nie je v skúmanej konfigurácii len produkcia televízneho seriálu, ale aj jeho šírenie v určitom členskom štáte. V tomto rámci by súdy členského štátu, v ktorom bol tento seriál vysielaný, mohli mať medzinárodnú právomoc založenú predovšetkým na určení, že škoda vznikla v tomto štáte a len sekundárne na tom, že táto škoda sa prejavila v uvedenom štáte. Pochybnosti o uplatniteľnosti takejto úvahy na prejednávanú vec však možno vysvetliť tým, že uvedený seriál bol vyrobený v Nemecku a že jedinými žalovanými pred poľským súdom sú jeho producenti, zatiaľ čo v Poľsku vysielal tento seriál poľský verejnoprávny vysielateľ, ktorý nie je účastníkom konania vo veci samej.

keďže:

– žalobcovia majú centrum záujmov a bydlisko (sídlo) v tomto členskom štáte [vysielania],

– žalobcovia spájajú porušenie ich práv na ochranu osobnosti so spôsobom filmového zobrazenia vojakov [vojenskej organizácie X] tohto členského štátu, pričom jeden zo žalobcov je bývalým vojakom tejto vojenskej organizácie a druhý je združením bývalých vojakov tejto vojenskej organizácie, ktorého štatutárnym cieľom je najmä ochrana pamäti, historickej pravdy a dôstojnosti tejto organizácie,

– obsah filmu, vrátane spôsobu zobrazenia vojakov vojenskej organizácie [X], má na území tohto členského štátu [vysielania] v historickom, kultúrnom a spoločenskom kontexte objektívne zásadný význam?

2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku – má sa článok 5 bod 3 v spojení s odôvodneniami 11 a 12 nariadenia [č. 44/2001] vykladať v tom zmysle, že vo veciach porušenia práv na ochranu osobnosti obsahom kinematografického diela majú súdy členského štátu, v ktorom bol film odvysielaný, iného ako je štát, v ktorom bol film vyrobený, medzinárodnú právomoc rozhodovať vo veciach nárokov na:

a) nepeňažné plnenie zamerané na odstránenie následkov porušenia práva na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo v súvislosti s odvysielaním filmu na území členského štátu, v ktorom bola podaná žaloba, vrátane uloženia povinnosti ospravedlniť sa v tomto štáte a uloženia povinnosti umiestniť vyhlásenie primeraného obsahu pred každým odvysielaním filmu v tomto členskom štáte, alebo

A. O prvej prejudiciálnej otázke

41. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, v ktorom bol v televízii a na internete odvysielaný seriál porušujúci práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, iný než členský štát, v ktorom bol tento seriál vyrobený, majú medzinárodnú právomoc rozhodovať o celej žalobe, ktorej predmetom je na jednej strane nepeňažné plnenie zamerané na odstránenie následkov porušenia práv na ochranu osobnosti, vrátane uloženia povinnosti ospravedlniť sa prostredníctvom televíznych kanálov, na ktorých bol uvedený seriál odvysielaný v rôznych dotknutých členských štátoch, a uverejniť toto ospravedlnenie na uvedených internetových stránkach, ako aj uloženia povinnosti umiestniť pred každým odvysielaním toho istého seriálu, bez ohľadu na miesto vysielania, vyhlásenie s náležitým obsahom, a na druhej strane peňažné plnenie zamerané na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práv na ochranu osobnosti, a to aj v dôsledku šírenia seriálu v iných členských štátoch.

42. Na úvod pripomínam, že žalobcovia podali svoju žalobu na Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov) 19. novembra 2013. V dôsledku toho, ako uviedol vnútroštátny súd, sa nariadenie č. 44/2001 naďalej uplatňuje na spor vo veci samej. Hoci totiž bolo toto nariadenie zrušené nariadením č. 1215/2012 v súlade s jeho článkom 80, článok 66 ods. 2 tohto posledného uvedeného nariadenia spresňuje, že nariadenie č. 44/2001 sa naďalej uplatňuje okrem iného na rozsudky vydané v konaniach začatých pred 10. januárom 2015, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia.

1. O judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001

46. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať autonómne a reštriktívne. Toto pravidlo osobitnej právomoci je založené na existencii osobitne úzkej väzby medzi sporom a súdom miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácie konania.( 20 ) Okrem toho požiadavka takéhoto prepojenia má zaručiť právnu istotu a vylúčiť možnosť, aby osoba bola žalovaná na súde členského štátu, ktorého právomoc nemohla rozumne predvídať, pričom tento aspekt je dôležitý predovšetkým v sporoch týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.( 21 ) V oblasti mimozmluvnej zodpovednosti je súd miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, zvyčajne najlepšie spôsobilý rozhodnúť najmä z dôvodov blízkosti sporu a jednoduchšieho vykonávania dôkazov.( 22 )

47. Okrem toho pojem „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ sa vzťahuje tak na miesto, kde vznikla škoda, ako aj na miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla ku vzniku tejto škody, takže osobu možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest. Obe tieto miesta môžu predstavovať významnú spojitosť z hľadiska súdnej právomoci vzhľadom na to, že každé z nich môže podľa okolností poskytnúť zvlášť užitočné údaje týkajúce sa dôkazov a organizácie konania.( 23 )

50. Neskôr rozsudok eDate potvrdil judikatúru Shevill, pričom spresnil, že úvahy uvedené v tomto rozsudku a pripomenuté v predchádzajúcom bode môžu platiť aj pre iné médiá a komunikačné prostriedky a môžu zahŕňať veľkú škálu porušení práv na ochranu osobnosti existujúcich v jednotlivých právnych poriadkoch.( 30 ) Súdny dvor najmä dodal, že uverejnenie obsahu na internetovej stránke sa odlišuje od územne obmedzeného šírenia takého média, ako je tlač, v tom, že cieľom tohto uverejnenia je v zásade všadeprítomnosť tohto obsahu, pričom s týmto obsahom sa môže okamžite oboznámiť neobmedzený počet používateľov internetu kdekoľvek na svete nezávisle od toho, či má jeho vydavateľ v úmysle, aby tento obsah bol prístupný mimo členského štátu jeho usadenia a mimo jeho kontroly, a že preto treba prispôsobiť kritériá väzby tak, aby osoba, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo porušené prostredníctvom internetu, mohla podľa miesta, kde sa prejavila škoda spôsobená v Európskej únii uvedeným porušením, podať žalobu o náhradu celej tejto škody. Vzhľadom na to, že dosah obsahu uverejneného na internete na práva na ochranu osobnosti môže byť najlepšie posúdený súdom miesta, kde má údajný poškodený centrum svojich záujmov , priznanie právomoci tomuto súdu spĺňa cieľ spočívajúci v riadnom výkone spravodlivosti.( 31 ) Miestom, kde má osoba centrum svojich záujmov, je vo všeobecnosti miesto jej obvyklého pobytu.( 32 ) Z tohto rozsudku tak vyplýva, že osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, má možnosť podať žalobu o náhradu celej škody, ktorá jej bola spôsobená, buď na súdy členského štátu, v ktorom je vydavateľ tohto obsahu usadený, alebo na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov. Táto osoba môže tiež podať žalobu na súdy každého členského štátu, na ktorého území je alebo bol prístupný obsah uverejnený na internete, pričom tieto súdy majú právomoc rozhodovať len o škode spôsobenej na území členského štátu sídla súdu, na ktorý je žaloba podaná.( 33 )

52. V tejto súvislosti uvedený súd poukazuje na viacero tvrdení v prospech konštatovania, že uplatniteľná je len judikatúra eDate, ktorá vedie k uznaniu medzinárodnej právomoci poľských súdov, pokiaľ ide o žalobu o náhradu celej škody podanú žalobcami. Tvrdí teda, že riešenie prijaté v rozsudku Shevill, ktoré sa týka výkladu článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, bolo vypracované v kontexte tlače pred viac ako 20 rokmi, konkrétne v období, keď sa technické možnosti šírenia na diaľku podstatne líšili od tých, ktoré sú dostupné v súčasnosti, a že vývoj streamovacej technológie, ako aj audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie svedčí proti rozlišovaniu na základe foriem vysielania na účely určenia medzinárodnej právomoci súdov. Okrem toho vďaka technológiám, ako je geografické blokovanie alebo geolokalizácia, môže byť na jednej strane šírenie obmedzené na určité územie a na druhej strane obsah diela sa môže líšiť v závislosti od miesta zobrazenia. Obmedzenie žaloby o náhradu celej škody v štáte, v ktorom má žalobca centrum svojich záujmov, len v súvislosti so sprístupnením filmu na internete, by navyše viedlo k ťažko akceptovateľnej fragmentácii sporu v prípade súbežného šírenia sporného obsahu online a offline.

53. V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor judikatúru Shevillkonštantne potvrdzoval, a to aj v jeho nedávnych rozsudkoch.( 34 )Preto na účely určenia, či vo veci samej majú poľské súdy medzinárodnú právomoc rozhodovať o celej škode, treba zohľadniť aj túto judikatúru, a nielen judikatúru eDate. Okrem toho sa výklad práva Únie musí vykonať v čase skutkových okolností vo veci samej, teda pred rokom 2015. Technologický vývoj, ku ktorému došlo neskôr, sa preto nezdá byť v prejednávanej veci relevantný.

56. Samotná skutočnosť, že seriál je súbežne vysielaný na televíznom kanáli a na internete, nemôže zmeniť tento výklad. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa má totiž pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001 vykladať autonómne a reštriktívne. ( 39 ) Vzhľadom na to, že vysielanie cez internet sa jasne líši od televízneho vysielania, nie je potrebné rozšíriť na televíziu riešenie prijaté pre internet, ak nie sú splnené podmienky stanovené v rozsudku eDate. Okrem toho by takýto prístup viedol k situácii neistoty, keďže v závislosti od voľby producentov nie je možné dosiahnuť, aby každé vysielanie obsahu v televízii bolo nevyhnutne sprevádzané dostupnosťou na internete, čo by znamenalo posudzovanie jednotlivých prípadov s cieľom overiť podmienky vysielania tohto obsahu, ktoré sa môžu v priebehu času aj meniť.

57. Pokiaľ ide o geografické blokovanie alebo geolokalizáciu v súvislosti so šírením na internete, tie by mohli viesť k záveru, že podmienka všadeprítomnosti obsahu stanovená v rozsudku eDate nie je splnená, čo by malo za následok to, že v takom prípade by sa mala uplatniť judikatúra Shevill a nie to, že táto judikatúra nie je uplatniteľná na televízny seriál.

58. Pokiaľ ide o fragmentáciu sporu, toto tvrdenie bolo zohľadnené v rozsudku Shevill. Súdny dvor totiž spresnil, že aj keď je pravda, že posúdenie rôznych aspektov toho istého sporu rôznymi súdmi má nevýhody, žalobca má vždy možnosť podať žalobu v celom rozsahu buď na súd v mieste bydliska žalovaného alebo na súd v mieste, kde má sídlo vydavateľ hanlivej správy.( 40 ) V tejto súvislosti pripomínam, že podľa všeobecného pravidla uvedeného v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 sa osoby s bydliskom na území členského štátu v zásade žalujú na súdoch tohto členského štátu. Pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 5 bode 3 tohto nariadenia má len povahu výnimky, ktorá sa nemôže stať všeobecným pravidlom, inak by boli spochybnené pravidlá o právomoci vymedzené v uvedenom nariadení.

62. Rovnako ako Komisia sa však domnievam, že v prípade Z.R. kritérium nepriamej identifikácie „ako jednotlivca“ znamená, že osobu možno rozpoznať na základe určitých osobitných charakteristík, ktoré jasne odkazujú na určitú osobu.( 43 ) Tento výklad navyše odráža judikatúru Shevill, podľa ktorej musí byť poškodená osoba známa.( 44 ) V tejto súvislosti Súdny dvor uznal individualizáciu v situáciách, v ktorých sa obsah uverejnený na internete týkal priamo osôb, ktorých práva na ochranu osobnosti boli údajne porušené, keďže v nich boli menovite uvedené.( 45 ) V spore vo veci samej pritom televízny seriál zobrazuje fiktívne postavy, čo znamená, že Z.R. nie je identifikovaný ako jednotlivec, a to ani nepriamo. Navyše, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Ś. má v súčasnosti približne 5 000 členov, čo podľa môjho názoru predstavuje rozsiahlu skupinu, a v dôsledku toho samotné členstvo osoby v tejto skupine nie je takej povahy, aby umožnilo dosiahnuť ciele predvídateľnosti pravidiel právomoci a právnej istoty.( 46 ) V každom prípade pripomínam, že treba vychádzať z času skutkových okolností vo veci samej, teda z obdobia, keď mohol byť počet žijúcich členov vojenskej organizácie X ešte vyšší ako v súčasnosti.

63. Všeobecnejšie, aj keby sa kritérium individualizácie vykladalo extenzívne, vydavateľ správy porušujúcej práva na ochranu osobnosti by nemohol poznať centrá záujmov osôb, ktorých sa táto správa týka a ktoré sa môžu nachádzať v rôznych štátoch.( 47 ) Okrem toho by takýto výklad mohol viesť k protichodným rozhodnutiam súdov rôznych členských štátov, na ktoré bola podaná žaloba. Uvedený výklad tak vyvoláva rovnakú kritiku, akú vnútroštátny súd formuloval voči „mozaikovému“ prístupu, keďže so sebou prináša systémové riziko rozšírenia súbežných súdnych konaní medzi tými istými účastníkmi konania vo viacerých členských štátoch.

65. Pokiaľ ide o Ś., z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nie je rozhodujúce, či je žalobca fyzickou osobou alebo právnickou osobou.( 49 ) V dôsledku toho právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej práva na ochranu osobnosti boli porušené uverejnením nesprávnych informácií o nej na internete a tým, že sa neodstránili komentáre, ktoré sa jej týkajú, môže podať žalobu, ktorou sa domáha opravy týchto informácií, odstránenia komentárov a náhrady celej škody, ktorá jej vznikla, na súdoch členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov.( 50 ) V prejednávanej veci však, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keďže toto združenie bolo založené desaťročia po skončení druhej svetovej vojny, televízny seriál neobsahuje žiadne informácie o ňom a neumožňuje jeho identifikáciu, či už priamu alebo nepriamu. Samotná skutočnosť, že predmetom činnosti uvedeného združenia je okrem iného ochrana dôstojnosti, dobrého mena a pamiatky tejto vojenskej organizácie, ako aj jeho vojakov, nemôže stačiť na jeho individualizáciu v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.( 51 ) Okrem toho, ako uviedol vnútroštátny súd, sídlo združenia, ktoré má podobný alebo zhodný predmet činnosti ako Ś., by sa mohlo nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte Únie, čo by malo rovnaké nevýhody ako tie, ktoré vyplývajú z judikatúry Shevill.

68. Vo štvrtom rade podľa vnútroštátneho súdu, ak obsah, ktorý môže porušovať práva na ochranu osobnosti, neumožňuje individuálnu identifikáciu konkrétnych osôb, treba považovať za indíciu predvídateľnosti medzinárodnej právomoci nielen miesto, kde sa nachádza centrum záujmov dotknutých osôb, ale aj význam obsahu správy, ktorá môže porušovať práva na ochranu osobnosti, a bod, od ktorého má táto správa v historickom, kultúrnom a spoločenskom kontexte „objektívne významnú váhu“ na území členského štátu vysielania. Vnútroštátny súd zastáva názor, že takýto prístup, ktorý uprednostňuje skôr predmet sporu a jeho význam na konkrétnom mieste, ako osoby, ktoré by potenciálne mohli vystupovať ako žalobcovia, a miesto, kde sa nachádza centrum záujmov týchto osôb, sa zdá byť viac v súlade so správnym chápaním zásady predvídateľnosti medzinárodnej právomoci.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prvú otázku tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, v ktorom bol v televízii a na internete odvysielaný seriál porušujúci práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, iný než členský štát, v ktorom bol tento seriál vyrobený, nemajú, pokiaľ ide o televíziu, medzinárodnú právomoc rozhodovať o celej žalobe, ktorej predmetom je na jednej strane nepeňažné plnenie zamerané na odstránenie následkov porušenia práv na ochranu osobnosti, vrátane uloženia povinnosti ospravedlniť sa prostredníctvom televíznych kanálov, na ktorých bol uvedený seriál odvysielaný v rôznych dotknutých členských štátoch, ako aj uloženia povinnosti umiestniť pred každým odvysielaním toho istého seriálu, bez ohľadu na miesto vysielania, vyhlásenie s náležitým obsahom, a na druhej strane peňažné plnenie zamerané na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práv na ochranu osobnosti, a to aj v dôsledku šírenia televízneho seriálu v iných členských štátoch. Pokiaľ ide o internet, súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, majú právomoc rozhodovať o celej takejto žalobe len v prípade, ak sa v spornom obsahu nachádzajú objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré umožňujú priamo alebo nepriamo identifikovať túto osobu ako jednotlivca.

B. O druhej prejudiciálnej otázke

74. Ako bolo uvedené v odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku, judikatúra eDate, do ktorej patrí judikatúra uvádzaná v bode 72 vyššie, sa netýka vysielania obsahu v televízii, na ktoré sa vzťahuje judikatúra Shevill. Z tejto judikatúry vyplýva, že v súlade s mozaikovým prístupom má súd členského štátu, v ktorom došlo k porušeniu práv na ochranu osobnosti, právomoc rozhodovať o škodách spôsobených v tomto štáte. Ak to vnútroštátne právne predpisy umožňujú, tento súd môže nariadiť žalovanému, aby uviedol konkrétne informácie pred vysielaním seriálu, pokiaľ sa takéto uverejnenie týka výlučne vnútroštátneho územia. V prejednávanej veci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v súlade s článkom 24 Občianskeho zákonníka môžu byť nepeňažné nároky formulované tak, že ich preskúmanie patrí do právomoci súdu obmedzenej na posúdenie dôsledkov porušenia, ku ktorému došlo na území štátu sídla súdu.

75. Pokiaľ ide o šírenie na internete, súhlasím s argumentáciou vnútroštátneho súdu, podľa ktorej, ak je toto šírenie spojené s judikatúrou Shevill bez individualizácie žalobcov, súd prejednávajúci vec by mohol, tiež v rozsahu, v akom to vnútroštátne právne predpisy umožňujú, nariadiť žalovanému, aby konkrétne informácie týkajúce sa sporného obsahu uverejnil v inom médiu, ktorého dosah je obmedzený na územie dotknutého členského štátu, ako je tlač alebo celoštátna televízia, alebo aby sa tieto informácie týkali iba dôsledkov porušenia práv na ochranu osobnosti na území tohto štátu.

78. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania navyše vyplýva, že žalovaní sú výlučnými nositeľmi autorských práv k televíznemu seriálu a že na B. čiastočne previedli právo na použitie tohto seriálu na určitých územiach a tejto osobe udelili výhradnú licenciu na distribúciu práv na použitie tohto seriálu na iných územiach.( 58 ) Takáto zmluva, pri ktorej návrh na začatie prejudiciálneho konania navyše nespresňuje, či bola uzavretá v Poľsku, nemôže zmeniť miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, keďže ju nemožno stotožniť s konaním žalovaných v ktorejkoľvek krajine, v ktorej bol uvedený seriál vysielaný s ich súhlasom. Preto v súlade s článkom 5 bodom 3 poľské súdy nemajú medzinárodnú právomoc rozhodovať o celej žalobe podanej žalobcami len na základe toho, že rovnaký seriál bol šírený v Poľsku.

V. Návrh

81. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), takto:

1. Článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súdy členského štátu, v ktorom bol v televízii a na internete odvysielaný seriál porušujúci práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, iný než členský štát, v ktorom bol tento seriál vyrobený, nemajú, pokiaľ ide o televíziu, medzinárodnú právomoc rozhodovať o celej žalobe, ktorej predmetom je na jednej strane nepeňažné plnenie zamerané na odstránenie následkov porušenia práv na ochranu osobnosti, vrátane uloženia povinnosti ospravedlniť sa prostredníctvom televíznych kanálov, na ktorých bol uvedený seriál odvysielaný v rôznych dotknutých členských štátoch, ako aj uloženia povinnosti umiestniť pred každým odvysielaním toho istého seriálu, bez ohľadu na miesto vysielania, vyhlásenie s náležitým obsahom, a na druhej strane peňažné plnenie zamerané na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práv na ochranu osobnosti, a to aj v dôsledku šírenia televízneho seriálu v iných členských štátoch. Pokiaľ ide o internet, súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, majú právomoc rozhodovať o celej takejto žalobe len v prípade, ak sa v spornom obsahu nachádzajú objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré umožňujú priamo alebo nepriamo identifikovať túto osobu ako jednotlivca.

3 Rozsudok zo 7. marca 1995, Shevill a i. (C‑68/93, ďalej len „rozsudok Shevill“ alebo len „judikatúra Shevill“, EU:C:1995:61).

4 Rozsudok z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i. (C‑509/09 a C‑161/10, ďalej len „rozsudok eDate“ alebo len „judikatúra eDate“, EU:C:2011:685).

5 Pozri v prospech zachovania judikatúry Shevill návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón v spojených veciach eDate Advertising a i. (C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:192, body 33 až 41), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Gtflix Tv (C‑251/20, EU:C:2021:745, body 42 až 94). Pozri v opačnom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Bolagsupplysningen a Ilsjan (C‑194/16, EU:C:2017:554, body 73 až 90).

6 Pozri najmä LUTZI, T.: Shevill is dead, long live Shevill! In: Law Quarterly Review , 2018, vol. 134, s. 208 – 213.

7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

8 Dz. U. z roku 1964, č. 43, položka 296.

15 Uznesenie Idziski (C‑232/25, EU:C:2025:389).

16 Rozsudok z 9. decembra 2021, HRVATSKE ŠUME (C‑242/20, bod 30 a citovaná judikatúra).

17 Pozri rozsudok zo 14. júla 2016, Granarolo (C‑196/15, EU:C:2016:559, bod 17 a citovaná judikatúra).

18 Podľa tohto odôvodnenia „treba zaručiť kontinuitu medzi [Dohovorom z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a o výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32, ďalej len „Bruselský dohovor“)], [nariadením č. 44/2001] a týmto nariadením a musia sa určiť prechodné ustanovenia na tento účel. Rovnaká potreba kontinuity sa týka aj výkladu Bruselského dohovoru… a nariadení, ktoré ho nahradili, Súdnym dvorom Európskej únie“.

19 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, ÖFAB (C‑147/12, EU:C:2013:490, bod 29 a citovaná judikatúra), ako aj z 10. júla 2025, Chmieka (C‑99/24, EU:C:2025:563, bod 43 a citovaná judikatúra).

20 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2025, Stichting Right to Consumer Justice a Stichting App Stores Claims (C‑34/24, ďalej len „rozsudok Stichting Right to Consumer Justice“, EU:C:2025:936, body 44 a 45, ako aj citovaná judikatúra).

27 Pozri rozsudok Shevill (bod 32).

28 Pozri rozsudok z 11. januára 1990, Dumez France a Tracoba (C‑220/88, EU:C:1990:8, bod 18).

29 Vo svojich návrhoch, ktoré predniesol v spojených veciach eDate Advertising a i. (C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:192, point 38), generálny advokát Cruz Villalón zdôraznil, že riešenie odvodené z rozsudku Shevill bráni tomu, aby sa z osobitného kritéria právomoci uvedeného v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001 stal ekvivalent všeobecného kritéria právomoci, ktorý má prednosť pred súdom podľa miesta bydliska žalovaného, a zároveň umožňuje vyhnúť sa forum actoris.

30 Pozri rozsudok eDate (bod 44).

31 Pozri rozsudok eDate (body 45 a 48).

32 Pozri rozsudok eDate (bod 49).

39 Pozri bod 46 vyššie.

40 Pozri bod 49 vyššie.

41 Pozri, pokiaľ ide o tieto podmienky, bod 28 vyššie.

42 Pozri rozsudok Mittelbayerischer Verlag (bod 43).

43 Vo svojich návrhoch prednesených vo veci Mittelbayerischer Verlag (C‑800/19, EU:C:2021:124, body 51 až 57) generálny advokát Bobek navrhol, aby Súdny dvor prijal širší prístup, ktorý však v rozsudku vydanom v danej veci nebol prijatý.

44 Rozsudok Shevill (bod 29).

51 Z prísnej požiadavky individualizácie osoby, ktorá tvrdí, že došlo k porušeniu jej práva na ochranu osobnosti, vyplýva, že judikatúru týkajúcu sa práva hospodárskej súťaže, podľa ktorej združenie poverené obranou kolektívnych záujmov určitých podnikov môže v zásade podať žalobu o neplatnosť podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ iba v prípade, že môže tvrdiť, že má na veci vlastný záujem, alebo v prípade, že podniky, ktoré zastupuje, alebo aspoň niektoré z nich, majú samostatnú aktívnu legitimáciu (pozri rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P, EU:C:2023:685, bod 80 a citovaná judikatúra), nemožno uplatniť analogicky.

52 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken (C‑393/23, EU:C:2025:85, body 41 až 43, ako aj citovaná judikatúra).

53 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 1990, Dumez France a Tracoba (C‑220/88, EU:C:1990:8, bod 20).

54 Chcem dodať, že vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Mittelbayerischer Verlag, sa týkala výrazu „poľský vyhladzovací tábor Treblinka“, ktorý má v historickom, kultúrnom a spoločenskom kontexte objektívne značný význam. Súd však rozhodol, že žalobca musí byť identifikovaný ako jednotlivec, čo v tomto prípade nebolo splnené. V dôsledku toho objektívne značný význam veci v danom členskom štáte nie je dostatočným prvkom na stanovenie medzinárodnej právomoci súdov tohto členského štátu, pokiaľ ide o celú škodu.

55 Pozri rozsudky Bolagsupplysningen a Ilsjan (bod 48) ako aj Gtflix (bod 32).