C-234/25
ECLI:EU:C:2026:115
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0234
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 26. februára 2026( 1 )
Vec C ‑ 234/25
Sky Österreich Fernsehen GmbH
proti
Verein für Konsumenteninformation
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Práva spotrebiteľov – Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy – Strata práva na odstúpenie od zmluvy – Digitálna služba – Digitálny obsah – Predplatné streamovacej služby – Kvalifikácia takejto služby “
I. Úvod
1. V posledných rokoch sa využívanie platforiem prenosu v reálnom čase (ďalej len „streamovanie“) spopularizovalo, pričom ponuka týchto platforiem sa výrazne rozšírila: spotrebiteľom je dnes k dispozícii množstvo platforiem a obsah, ktorý ponúkajú, je bohatý. Hoci každá z týchto platforiem má určite svoje špecifiká, niektoré hlavné charakteristiky majú spoločné.
2. Poskytovanie streamovacej služby teda vedie k sprístupneniu obsahu, ako sú videá alebo hudobné diela, spotrebiteľovi na účely ich sledovania alebo počúvania. Tento obsah je uložený na serveri, ku ktorému majú spotrebitelia prístup so svojím koncovým zariadením prostredníctvom hypertextového odkazu alebo aplikácie. Môžu tak sledovať alebo počúvať dielo vybrané z obsahu dostupného cez internet naživo alebo na požiadanie v závislosti od podmienok svojho predplatného a poskytnutej ponuky.
3. Vo väčšine prípadov poskytovanie streamovacej služby ponúka spotrebiteľovi tiež možnosť stiahnutia vybraného obsahu, aby ho mohol sledovať alebo počúvať aj bez internetového pripojenia. V takom prípade sa teda vybrané dielo uloží na vlastné pamäťové médium a možno ho sledovať, a to aj bez prístupu na internet, vo všeobecnosti počas obmedzeného obdobia, po uplynutí ktorého už nebude možné získať prístup k dotknutému obsahu vo forme stiahnutého súboru, pričom tento obsah je stále dostupný online.
4. Okrem toho s ponukou obsahu na sledovanie alebo počúvanie je zvyčajne spojená personalizácia jeho prezentácie na platforme, ktorá je špecifická pre každého spotrebiteľa, prostredníctvom playlistov, akými sú prebiehajúce sledovania alebo počúvania, alebo personalizovaných návrhov na základe obsahu, ktorý už bol využitý.
5. Tieto platformy sú podstatou prejednávanej veci, v ktorej musí Súdny dvor určiť, či sa má poskytovanie streamovacej služby kvalifikovať ako „ponuka ‚digitálneho obsahu‘ alebo ako ponuka ‚digitálnej služby‘“ v zmysle ustanovení smernice 2011/83/EÚ( 2 ).
6. Takáto kvalifikácia nie je len sémantická. Podľa ustanovení tejto smernice totiž právo na odstúpenie od zmluvy stanovené uvedenou smernicou môže zaniknúť pred uplynutím lehoty 14 dní, ktorú v zásade stanovuje v prípade, keď sa poskytuje „digitálny obsah“, ale nie v prípade ponuky „digitálnej služby“.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica 2019/770
7. Odôvodnenia 19 a 57 smernice (EÚ) 2019/770( 3 ) uvádzajú:
„(19) Smernica by mala riešiť problematiku jednotlivých kategórií digitálneho obsahu, digitálnych služieb a ich dodávania. S cieľom reagovať na rýchly technologický vývoj a udržanie nadčasového charakteru pojmu digitálny obsah alebo digitálna služba by sa táto smernica mala vzťahovať okrem iného na počítačové programy, aplikácie, video súbory, audio súbory, hudobné súbory, digitálne hry, elektronické knihy (e‑knihy) alebo iné elektronické publikácie, ale aj digitálne služby, ktoré umožňujú vytváranie, spracúvanie, prístup alebo uchovávanie dát v digitálnej forme vrátane softvéru ako služby, napríklad výmenu video súborov a audio súborov alebo hostiteľské služby pre iné súbory, textové editory alebo hry ponúkané v prostredí kumulovaných serverových výpočtov (cloud computing) a sociálnych médií. Keďže existuje veľa spôsobov dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, napríklad prenos na hmotnom nosiči, jeho sťahovanie spotrebiteľmi na ich zariadenia, internetové vysielanie, umožnenie prístupu k skladovacím kapacitám digitálneho obsahu alebo prístup k využívaniu sociálnych médií, táto smernica by sa mala uplatňovať na všetok digitálny obsah bez ohľadu na médium použité na prenos digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na poskytnutie prístupu k digitálnemu obsahu alebo k digitálnej službe. Táto smernica by sa však nemala vzťahovať na služby prístupu k internetu.
…
(57) Digitálny obsah alebo digitálne služby by sa mohli spotrebiteľom dodávať aj nepretržite počas určitého obdobia. Nepretržité dodávanie môže predstavovať prípady, keď obchodník sprístupňuje spotrebiteľom určitú digitálnu službu počas určitého alebo neurčitého obdobia, ako napríklad dvojročná zmluva o cloudovom úložisku alebo neobmedzené členstvo na platforme sociálnych médií. Charakteristickým prvkom tejto kategórie je skutočnosť, že spotrebiteľom sú digitálny obsah alebo digitálna služba prístupné alebo dostupné len počas obmedzeného trvania zmluvy alebo počas platnosti zmluvy na dobu neurčitú. Preto je odôvodnené, aby bol v takýchto prípadoch obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý sa prejaví počas uvedeného obdobia. Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie. Prípady ako internetové vysielanie videí by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru. Prípady, v ktorých sa konkrétne prvky digitálneho obsahu alebo digitálnej služby sprístupňujú pravidelne alebo pri viacerých príležitostiach počas obmedzeného trvania zmluvy alebo počas platnosti zmluvy na dobu neurčitú, by sa tiež mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia, napríklad keď sa v zmluve stanovuje, že kópia antivírusového softvéru sa môže používať jeden rok a bude sa automaticky aktualizovať prvý deň každého mesiaca počas tejto doby, alebo že obchodník vydá aktualizácie vždy, keď budú k dispozícii nové prvky digitálnej hry, a digitálny obsah alebo digitálna služba sú dostupné alebo prístupné spotrebiteľom iba počas obmedzeného trvania zmluvy alebo počas platnosti zmluvy na dobu neurčitú.“
8. Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v bodoch 1 a 2 stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. ‚digitálny obsah‘ sú dáta, ktoré sa vyprodukujú a dodajú v digitálnej forme;
2. ‚digitálna služba‘ je:
a) služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup; alebo
b) služba, ktorá umožňuje výmenu údajov v digitálnej forme alebo akúkoľvek inú interakciu s údajmi v digitálnej forme, ktoré nahráva alebo vytvára spotrebiteľ alebo iní používatelia uvedenej služby.“
9. Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 5 písm. g) stanovuje:
„5. Táto smernica sa neuplatňuje na zmluvy týkajúce sa:
…
g) dodávania digitálneho obsahu, keď sa digitálny obsah sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia, ako je napríklad digitálne filmové premietanie, okrem prenosu signálu;“
10. Článok 5 tej istej smernice s názvom „Dodanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby“ stanovuje:
„1. Obchodník dodá digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, obchodník dodá digitálny obsah alebo digitálnu službu bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
2. Obchodník si splní povinnosť dodania, keď:
a) sa umožní dostupnosť digitálneho obsahu alebo akýchkoľvek prostriedkov vhodných na prístup k digitálnemu obsahu alebo jeho stiahnutie alebo sa umožní prístup k nim spotrebiteľovi alebo do fyzického alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ [na tento účel zvolil];
b) sa digitálna služba sprístupní spotrebiteľovi alebo do fyzického alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel zvolil.“
2. Smernica (EÚ) 2019/2161
11. Odôvodnenia 30 a 38 smernice (EÚ) 2019/2161( 4 ) uvádzajú:
„(30) Vymedzenia pojmov digitálny obsah a digitálne služby v [smernici 2011/83] by sa mali zosúladiť s vymedzeniami uvedenými v [smernici 2019/770]. Digitálny obsah, na ktorý sa vzťahuje [smernica 2019/770], zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia. Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie. Prípady ako internetové vysielanie videí (web‑streaming) by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru. Preto môže byť zložité rozlišovať medzi určitými druhmi digitálneho obsahu a digitálnych služieb, keďže obidva môžu zahŕňať nepretržité dodávanie zo strany obchodníka počas celej doby platnosti zmluvy. Medzi digitálne služby patria napríklad služby spoločného využívania videosúborov a zvukových súborov a iné hostiteľské služby, textové editovanie alebo hry ponúkané v rámci cloudu, cloudového úložiska, webmailu, sociálnych médií a cloudových aplikácií. Neustála účasť poskytovateľa služby opodstatňuje uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa práva na odstúpenie od zmluvy podľa [smernice 2011/83], ktoré spotrebiteľovi účinne umožňuje odskúšať službu a v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy sa rozhodnúť, či ju bude ďalej využívať alebo nie. Pre mnohé zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, je typické jednorazové dodanie spotrebiteľovi konkrétneho digitálneho obsahu, ako napríklad konkrétneho hudobného alebo obrazového súboru. Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, naďalej podliehajú výnimke z práva na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 16 prvom odseku písm. m) [smernice 2011/83], podľa ktorej spotrebiteľovi zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy po začatí plnenia zmluvy, ktorým môže byť napríklad stiahnutie alebo stríming obsahu, pokiaľ spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že v dôsledku toho mu zaniká právo na odstúpenie od zmluvy. V prípade pochybností, či ide o zmluvu o dodávaní služieb alebo zmluvu o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa mali uplatňovať pravidlá upravujúce právo na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb.
…
(38) V článku 16 prvom odseku písm. m) [smernice 2011/83] sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ ide o digitálny obsah, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, ak spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že tým stráca svoje právo na odstúpenie od zmluvy. V článku 14 ods. 4 písm. b) uvedenej smernice sa stanovuje zmluvná sankcia v prípade, ak obchodník nesplní túto požiadavku, konkrétne taká, že spotrebiteľ nemusí zaplatiť za použitý digitálny obsah. Požiadavka na získanie predchádzajúceho výslovného súhlasu a potvrdenia spotrebiteľa je vzhľadom na to relevantná iba pre digitálny obsah dodávaný za úhradu ceny. Preto je potrebné zmeniť článok 16 prvý odsek písm. m) tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej musia obchodníci získať predchádzajúci výslovný súhlas a potvrdenie spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy, na základe ktorých je spotrebiteľ povinný zaplatiť.“
3. Smernica 2011/83
12. Smernica 2011/83 bola zmenená smernicou 2019/2161. Lehota na prebratie uplynula 28. novembra 2021 a vnútroštátne ustanovenia preberajúce smernicu sa musia uplatňovať od 28. mája 2022.
13. Článok 2 smernice 2011/83, zmenenej smernicou 2019/2161, stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
6. ‚zmluva o dodávaní služieb‘ je akákoľvek zmluva, ktorá nie je kúpnou zmluvou a na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaviaže dodávať spotrebiteľovi službu vrátane digitálnej služby;
…
11. ‚digitálny obsah‘ je digitálny obsah v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 [smernice 2019/770];
…
16. ‚digitálna služba‘ je digitálna služba v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 [smernice 2019/770];
…“
14. Článok 14 tejto smernice, zmenenej smernicou 2019/2161, s názvom „Záväzky spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy“ stanovuje:
„…
2a. V prípade odstúpenia od zmluvy sa spotrebiteľ zdrží používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a ich poskytovania tretím stranám.
3. Ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy po tom, ako predložil žiadosť v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo článkom 8 ods. 8, uhradí obchodníkovi sumu úmernú rozsahu poskytnutého plnenia do chvíle, keď obchodníka informoval o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy, v porovnaní s celkovým rozsahom služieb, ktoré sa majú poskytnúť podľa zmluvy. Primeraná suma, ktorú má spotrebiteľ uhradiť obchodníkovi sa vypočíta na základe celkovej ceny dohodnutej v zmluve. Ak je celková cena nadhodnotená, primeraná suma sa vypočíta na základe trhovej hodnoty poskytnutého plnenia.
4. Spotrebiteľ neznáša žiadne náklady za:
…
b) úplné alebo čiastočné dodanie digitálneho obsahu, ktorý nie je dodaný na hmotnom nosiči, ak:
i) spotrebiteľ neudelil pred uplynutím 14‑dňovej alebo 30‑dňovej lehoty uvedenej v článku 9 predchádzajúci výslovný súhlas so začatím poskytovania;
ii) spotrebiteľ nepotvrdil, že udelením súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy, alebo
iii) obchodník neposkytol potvrdenie v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 7.
…“
15. Článok 16 uvedenej smernice, zmenenej smernicou 2019/2161, stanovuje:
„Členské štáty neustanovia právo na odstúpenie od zmluvy uvedené v článkoch 9 až 15 v súvislosti so zmluvami uzavretými na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, pokiaľ ide:
a) o zmluvy o dodávaní služieb, u ktorých došlo k úplnému dodaniu služby, ale ak je spotrebiteľ na základe zmluvy povinný zaplatiť, len ak sa jej dodávanie začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ potvrdil, že po úplnom splnení zmluvy obchodníkom mu zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy;
…
i) o dodanie zapečatených zvukových záznamov alebo zapečatených obrazových záznamov alebo zapečateného počítačového softvéru, ktoré boli po dodaní rozpečatené;
j) o dodanie novín, periodík a časopisov s výnimkou zmlúv o predplatnom na dodávku takýchto publikácií;
…
m) o zmluvy o dodaní digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči, ak sa jeho dodanie už začalo, a ak je spotrebiteľ na základe zmluvy povinný zaplatiť, ak:
i) spotrebiteľ udelil predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy;
ii) spotrebiteľ potvrdil, že mu tým zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy, a
iii) obchodník poskytol potvrdenie v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 7.
…“
B. Rakúske právo
16. V § 3 Bundesgesetz über Fernabsatz‑ und außerhalb von Geschäftsräumen geschlossene Verträge (Fern‑ und Auswärtsgeschäfte‑Gesetz – FAGG) (spolkový zákon o predaji na diaľku a zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov)( 5 ) sú stanovené tieto definície:
„…
4. ‚digitálna služba‘ je digitálny obsah alebo poskytovanie digitálnych služieb;
5. ‚digitálny obsah‘ sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme, vrátane údajov vytvorených podľa pokynov spotrebiteľa;
6. ‚poskytovanie digitálnych služieb‘ je
a) poskytnutie služby, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo
b) poskytnutie služby, ktorá umožňuje výmenu údajov v digitálnej forme, ktoré nahráva alebo vytvára spotrebiteľ alebo iní používatelia uvedenej služby, alebo akúkoľvek inú interakciu s týmito údajmi,
a to vždy vrátane služieb, ktoré boli vytvorené podľa pokynov spotrebiteľa.
…“
17. V § 18 tohto zákona s názvom „Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy“ sa stanovuje:
„1. Spotrebiteľ nemá právo na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov, ktoré sa týkajú
(1) poskytovania služieb, ak obchodník službu poskytol v plnom rozsahu, pričom v prípadoch, v ktorých je spotrebiteľ podľa zmluvy povinný zaplatiť, právo odstúpiť od zmluvy zanikne len vtedy, ak navyše obchodník začal plniť zmluvu s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa a ak spotrebiteľ
a) buď pred začiatkom poskytnutia služieb potvrdil, že berie na vedomie, že úplným vykonaním zmluvy stráca právo na odstúpenie od zmluvy;
b) alebo obchodníka výslovne vyzval na návštevu, aby vykonal opravné práce;
…
(11) sprístupnenia digitálneho obsahu, ktorý sa nemá dodávať na hmotnom nosiči, ak obchodník začal s plnením zmluvy, pričom v prípadoch, v ktorých je spotrebiteľ podľa zmluvy povinný zaplatiť, právo na odstúpenie od zmluvy zaniká len vtedy, ak navyše
a) spotrebiteľ výslovne súhlasil so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy;
b) spotrebiteľ potvrdil, že berie na vedomie, že predčasným začatím plnenia zmluvy stratí svoje právo na odstúpenie od zmluvy a
c) obchodník poskytol spotrebiteľovi vyhotovenie zmluvy alebo potvrdenie podľa § 5 ods. 2 alebo § 7 ods. 3.
…“
III. Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
18. Sky Österreich Fernsehen GmbH (ďalej len „Sky Österreich“), súkromná televízna spoločnosť so sídlom v Rakúsku, ponúka na tomto území okrem iného streamovacie služby. Digitálny obsah, ktorý je sprístupnený na sledovanie, sa nachádza na serveri, ku ktorému zákazníci dostali možnosť prístupu so svojím koncovým zariadením prostredníctvom odkazu alebo aplikácie, aby mohli prostredníctvom internetu sledovať programy zahrnuté do ich predplatného, a to buď naživo alebo na požiadanie. Možné je aj sťahovanie, v závislosti od príslušných poskytovateľov licencií na práva používania. Digitálny obsah možno uložiť na vlastné pamäťové médium a sledovať ho nezávisle od online prístupu. Stiahnutý obsah možno sledovať len raz a musí sa prezrieť do konca v rámci 48 hodín od začiatku prezerania.
19. Online predplatné streamovacích služieb je možné len vtedy, ak zákazník kliknutím súhlasí s touto zmluvnou podmienkou:
„Pri objednaní predplatného: Beriem na vedomie poučenie Sky X o odstúpení od zmluvy. Súhlasím, aby Sky už pred uplynutím 14 dňovej lehoty na odstúpenie od zmluvy začala vykonávať zmluvu a na základe toho v prípade objednávky predplatného strácam svoje právo na odstúpenie od zmluvy.“
20. Verein für Konsumenteninformation (ďalej len „VKI“), združenie na ochranu spotrebiteľov, sa domnieva, že táto informácia o práve na odstúpenie od zmluvy poskytnutá spotrebiteľom je nedostatočná. Podľa jej názoru predplatné streamovacích služieb predstavuje „digitálnu službu“, a preto až úplné poskytnutie služby vedie k zániku práva na odstúpenie, ak spotrebiteľ potvrdil, že toto právo v tom okamihu stratí. Naproti tomu Sky Österreich zastáva názor, že streamovacia služba predstavuje „digitálny obsah“, takže právo na odstúpenie od zmluvy zaniká hneď po začatí plnenia zmluvy.
21. Žaloba združenia VKI, ktorou sa toto združenie domáhalo, aby sa spoločnosti Sky Österreich uložila povinnosť upustiť od používania vyššie uvedenej zmluvnej podmienky vo svojich obchodných vzťahoch so spotrebiteľmi, bola na prvom stupni zamietnutá. Odvolací súd však vyhovel odvolaniu združenia VKI a zmenil prvostupňový rozsudok tak, že streamovaciu službu ponúkanú spoločnosťou Sky Österreich kvalifikoval ako „digitálnu službu“, v prípade ktorej právo na odstúpenie od zmluvy nemôže zaniknúť už pri začatí plnenia zmluvy, ale až v okamihu, keď bola služba úplne poskytnutá.
22. Na základe opravného prostriedku, ktorý podala Sky Österreich, sa Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom, pýta na kritériá umožňujúce určiť, či streamovacie služby, ktoré ponúkajú služby porovnateľné so službami spoločnosti Sky Österreich, majú byť zaradené medzi zmluvy o digitálnom obsahu alebo zmluvy o digitálnych službách.
23. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu služba poskytovaná spoločnosťou Sky Österreich spĺňa podmienku údajov, „ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme“, a teda zodpovedá definícii „digitálneho obsahu“. Poznamenáva, že streamovanie znamená len spôsob prenosu dát, pri ktorom sa dáta môžu už počas prenosu pozerať alebo počúvať. Toto plnenie by sa však mohlo považovať aj za „[uchovávanie údajov] v digitálnej forme alebo [prístup] k takýmto údajom“, a teda za „digitálnu službu“, a to tým skôr, že nie je poskytované jednorazovo, že je vo všeobecnosti sprevádzané zodpovedajúcou aktualizáciou ponuky a individuálnymi odporúčaniami založenými na správaní dotknutého používateľa a že zmluva je v zásade navrhnutá tak, aby mala určitú dobu trvania.
24. Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 16 písm. m) v spojení s článkom 2 bodom 11 [smernice 2011/83] vykladať v tom zmysle, že ponuka streamovacích služieb, v prípade ktorých sa digitálny obsah, ktorý je k dispozícií na sledovanie, nachádza na serveri, na ktorý zákazníci dostali možnosť prístupu so svojím koncovým zariadením prostredníctvom linku alebo aplikácie, a následne prostredníctvom internetu môžu sledovať programy obsiahnuté v ich predplatnom tak naživo, ako aj na požiadanie, resp. alternatívne stiahnuť digitálny obsah a uložiť na vlastnom nosiči a bez ohľadu na online prístup si ho môžu pozrieť raz za 48 hodín, predstavuje dodanie ‚digitálneho obsahu‘ v zmysle týchto ustanovení?“
25. Písomné pripomienky predložili VKI, Sky Österreich, talianska a poľská vláda, ako aj Európska komisia. Pojednávanie sa nekonalo.
IV. Analýza
26. Svojou jedinou prejudiciálnou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 bod 11 a článok 16 písm. m) smernice 2011/83 majú vykladať v tom zmysle, že streamovacia služba, v rámci ktorej sa obsah sprístupnený spotrebiteľovi nachádza na serveri, ku ktorému zákazníci dostali možnosť prístupu prostredníctvom hypertextového odkazu alebo aplikácie, aby si ho mohli pozrieť naživo alebo na požiadanie, či dokonca offline po jeho stiahnutí, predstavuje ponuku „digitálneho obsahu“, na ktorú sa za určitých podmienok nemusí vzťahovať právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní stanovené v tejto smernici.
27. Sky Österreich obhajuje tvrdenie, že služba, ktorú poskytuje, sa má kvalifikovať ako „ponuka ‚digitálneho obsahu‘“, pri ktorej sa dá predpokladať, že právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní sa neuplatní pod podmienkou, že spotrebiteľ bol o tom informovaný a potvrdil, že toto právo mu zanikne. Naproti tomu všetci ostatní účastníci konania tvrdia, že ponuka takej streamovacej služby, o akú ide vo veci samej, je ponukou „digitálnej služby“, na ktorú sa nemôže vzťahovať výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v článku 16 písm. m) smernice 2011/83, takže spotrebitelia by mali mať lehotu 14 dní na to, aby v prípade potreby zrušili svoje predplatné.
A. O pojmoch „digitálny obsah“ a „digitálna služba“
28. Pojmy „digitálny obsah“ a „digitálna služba“ sú v tomto poradí vymedzené v článku 2 bodoch 11 a 16 smernice 2011/83, ktorý odkazuje na definície uvedené v článku 2 bodoch 1 a 2 smernice 2019/770.
29. V súlade s ustálenou judikatúrou treba pri výklade týchto ustanovení zohľadniť nielen ich znenie, ale aj kontext, do ktorého patria, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou.( 6 )
1. Doslovný výklad
30. Článok 2 body 11 a 16 smernice 2011/83 vymedzuje „digitálny obsah“ ako „dáta, ktoré sa vyprodukujú a dodajú v digitálnej forme“ a „digitálnu službu“ ako službu, ktorá buď „spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup“, alebo „umožňuje výmenu údajov v digitálnej forme alebo akúkoľvek inú interakciu s údajmi v digitálnej forme, ktoré nahráva alebo vytvára spotrebiteľ alebo iní používatelia uvedenej služby“.
31. Treba konštatovať, že znenie smernice 2011/83 neumožňuje presne vymedziť, čo patrí do ponuky digitálneho obsahu a čo do ponuky digitálnej služby. Ako uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, ponuku streamovania možno kvalifikovať ako „dodanie digitálneho obsahu“, keďže umožňuje sprístupnenie a sledovanie údajov vytvorených v digitálnej forme, a tiež ako „poskytnutie digitálnej služby“, ktorá umožňuje spotrebiteľovi prístup k údajom a ich dočasné uchovávanie.
32. Normotvorca Únie okrem toho pripúšťa, že stále môžu existovať pochybnosti o tom, či je určitá zmluva zmluvou o poskytnutí služby alebo zmluvou o dodaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči.( 7 )
33. Treba teda pristúpiť k systematickému a teleologickému výkladu týchto ustanovení s cieľom vymedziť hranicu medzi dodaním digitálneho obsahu v zmysle článku 2 bodu 11 smernice 2011/83, zmenenej smernicou 2019/2161, a poskytovaním digitálnych služieb v zmysle článku 2 bodu 16 tejto smernice.
2. Systematický výklad
34. V prvom rade, aj keď samotné znenie článku 2 bodov 11 a 16 smernice 2011/83 neumožňuje presne vymedziť, čo spadá pod pojem „digitálny obsah“ alebo pod pojem „digitálna služba“, užitočné usmernenia poskytujú práve smernice 2011/83 a 2019/2161, konkrétne ich odôvodnenia.
35. Na jednej strane, pokiaľ ide o digitálny obsah, odôvodnenie 19 smernice 2011/83 v jej pôvodnom znení tak uvádza ako príklady „počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty, bez ohľadu na to, či sú získavané prostredníctvom sťahovania, alebo metódou streamingu z hmotného nosiča alebo iným spôsobom“. Okrem toho, pokiaľ ide o digitálne služby, odôvodnenie 30 smernice 2019/2161 odkazuje na „služby spoločného využívania videosúborov a zvukových súborov a iné hostiteľské služby, textové editovanie alebo hry ponúkané v rámci cloudu, cloudového úložiska, webmailu, sociálnych médií a cloudových aplikácií“.
36. Hoci normotvorca v odôvodnení 30 smernice 2019/2161 opäť pripúšťa, že „môže byť zložité rozlišovať medzi určitými druhmi digitálneho obsahu a digitálnych služieb“, prostredníctvom týchto rôznych príkladov uvádza určité usmernenia k tomu, čo charakterizuje ponuku „digitálneho obsahu“ v porovnaní s ponukou „digitálnej služby“. Prvá z nich tak zahŕňa jednorazovú ponuku, ktorá je časovo obmedzená a týka sa ponúkaného obsahu, zatiaľ čo druhá predpokladá určitú dobu trvania a záväzok zo strany obchodníka, takže samotné dodanie určitého obsahu nepokrýva celé poskytnutie služby.
37. Na druhej strane to vyplýva aj zo spresnení, ktoré poskytol normotvorca, opäť v odôvodneniach smerníc 2011/83, 2019/770 a 2019/2161. Uvádza sa v nich totiž, že digitálny obsah „zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia“( 8 ), zatiaľ čo digitálne služby predpokladajú „neustálu účasť poskytovateľa služby“( 9 ). To je podľa môjho názoru rozhodujúce kritérium na vymedzenie toho, čo spadá pod pojem „digitálny obsah“ a pod pojem „digitálna služba“.
38. Ako zdôrazňuje Komisia, neustála účasť poskytovateľa služieb odhaľuje určitú dynamiku, a to tak pokiaľ ide o sprístupnený obsah, ako aj o služby ponúkané súčasne s týmto sprístupnením. Inak povedané, ponuka digitálnej služby sa na rozdiel od ponuky digitálneho obsahu nemôže obmedziť na jednorazové a obmedzené sprístupnenie.
39. V druhom rade sa mi takýto výklad zdá byť potvrdený znením článku 2 bodov 11 a 16 smernice 2011/83 s prihliadnutím na jej článok 16 písm. m), podľa ktorého sa právo na odstúpenie od zmluvy za určitých podmienok neuplatňuje na zmluvy o dodaní digitálneho obsahu.
40. Takáto výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy je totiž odôvodnená skutočnosťou, že v prípade ponuky digitálneho obsahu spotrebiteľ presne vie, aký obsah sa chystá sledovať alebo počúvať, keďže ide o jednorazovú a špecifickú ponuku. Okrem toho, len čo bol sprístupnený obsah prehliadnutý alebo vypočutý, má pre spotrebiteľa už len obmedzený význam, keďže bol využitý v celom rozsahu. Neexistuje teda obdobie, počas ktorého by si spotrebiteľ mohol vyskúšať sprístupnený obsah.
41. Inak je to v prípade ponuky digitálnej služby. V takom prípade je totiž existencia práva na odstúpenie od zmluvy vzhľadom na účasť obchodníka a plnenia spojené so sprístupnením obsahu plne odôvodnená. V rámci predplatného streamovacej platformy si tak zákazník môže „vyskúšať“ platformu, aby sa oboznámil s katalógom diel, ktoré ponúka, s jej prostredím a ponúkanými možnosťami sledovania alebo počúvania, ako aj s možnou personalizáciou platformy na základe využitého obsahu. V tejto situácii teda nejde len o spotrebovanie ponúkaného obsahu, ale o overenie, či služba ponúkaná obchodníkom ako celok vyhovuje spotrebiteľovi. Ak to tak nie je, môže uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy.
42. V každom prípade z riešenia prijatého Súdnym dvorom v rozsudku PE Digital( 10 ) vyplýva, že článok 16 písm. m) smernice 2011/83 predstavuje výnimku z práva na odstúpenie od zmluvy, ktorý sa má ako ustanovenie práva Únie obmedzujúce práva priznané na účely ochrany spotrebiteľov vykladať reštriktívne.( 11 ) Inými slovami, pojem „digitálny obsah“, ktorý vedie k uplatneniu výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy, nemôže mať širší význam, a preto by sa mal podľa môjho názoru obmedziť na jednorazové úkony dodania. Ak služba presahuje rámec takéhoto úkonu, mala by byť teda kvalifikovaná ako „digitálna služba“ v zmysle článku 2 bodu 16 tejto smernice.
43. Za týchto podmienok zastávam názor, že zo systematického výkladu článku 2 bodov 11 a 16 a článku 16 písm. m) smernice 2011/83 vyplýva, že taká streamovacia služba, o akú ide v prejednávanej veci, nepredstavuje ponuku „digitálneho obsahu“.
44. Túto úvahu podporuje aj teleologický výklad týchto ustanovení.
3. Teleologický výklad
45. Cieľom smernice 2011/83 je vytvoriť spravodlivú rovnováhu „medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov“( 12 ).
46. Ako už Súdny dvor rozhodol, cieľom práva na odstúpenie od zmluvy je chrániť spotrebiteľa v osobitnej situácii pri kúpe na diaľku, keď nemá možnosť konkrétne vidieť výrobok alebo sa oboznámiť s charakteristikami služby pred uzavretím zmluvy. Právo na odstúpenie od zmluvy teda kompenzuje nevýhodu, ktorá vzniká spotrebiteľovi pri zmluve na diaľku, takým spôsobom, že mu priznáva zodpovedajúcu lehotu na rozmyslenie, počas ktorej má možnosť preskúmať a vyskúšať nadobudnutý tovar.( 13 )
47. Výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v článku 16 písm. m) smernice 2011/83 sa týka ochrany obchodníka v prípade, keď je obsah, ktorý ponúka, známy a možno ho okamžite využiť. V takejto situácii, ako zdôrazňuje talianska vláda, spotrebiteľ v plnom rozsahu využíva všetky výhody plnenia v okamihu jeho poskytnutia. Okrem toho, ako tvrdí Sky Österreich, v súvislosti s digitálnym obsahom nie je možné obnoviť status quo ante v prospech záujmov obchodníka, takže umožnenie spotrebiteľovi neskôr odstúpiť od zmluvy by v konečnom dôsledku znamenalo, že obchodník dodá digitálny obsah bezplatne.
48. Za týchto podmienok práve širšia povaha „digitálnej služby“, ktorá si vyžaduje neustále zapojenie obchodníka na rozdiel od jednoduchého dodania „digitálneho obsahu“, odôvodňuje, aby spotrebiteľ mohol uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ak po vyskúšaní služby nie je spokojný. Naproti tomu práve jednorazová a špecifická povaha „digitálneho obsahu“ odôvodňuje to, že spotrebiteľ si ho nemôže vyskúšať, pričom pred sprístupnením dotknutého obsahu bol oboznámený s tým, aké presné plnenie dostane.
49. Z preskúmania cieľov smernice 2011/83, zmenenej smernicou 2019/2161, teda rovnako vyplýva, že taká streamovacia služba, o akú ide v prejednávanej veci, nepredstavuje ponuku „digitálneho obsahu“, na ktorú sa nemusí vzťahovať právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní stanovené v tejto smernici.
B. O možnosti zneužitia
50. Takýto záver nie je podľa môjho názoru spochybnený tvrdením spoločnosti Sky Österreich, podľa ktorého umožnenie spotrebiteľovi využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy v rámci predplatného takej streamovacej ponuky, o akú ide vo veci samej, by určite viedlo k zneužívaniu predplatného.
51. Sky Österreich tak uvádza, že najväčší nárast predplatného streamovacej služby je zaznamenaný najmä pri vydaní prvej alebo poslednej série populárnych seriálov alebo v čase kľúčových zápasov futbalových súťaží. Poznamenáva, že ak by mal spotrebiteľ možnosť zrušiť svoje predplatné ihneď po využití obsahu, mohol by dotknutý obsah sledovať takmer zadarmo.
52. Ako však zdôraznila Komisia, túto možnosť zneužitia normotvorca výslovne zohľadnil v článku 14 ods. 3 smernice 2011/83, zmenenej smernicou 2019/2161, v ktorom stanovil, že „ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy…, uhradí obchodníkovi sumu úmernú rozsahu poskytnutého plnenia do chvíle, keď obchodníka informoval o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy, v porovnaní s celkovým rozsahom služieb, ktoré sa majú poskytnúť podľa zmluvy“.
53. Toto riešenie sa uplatní aj v prípade, ak spotrebiteľ zruší svoje predplatné streamovacej platformy: obchodník dostane kompenzáciu zodpovedajúcu sprístupneniu obsahu počas obdobia, keď k nemu mal spotrebiteľ prístup.
54. Podľa spoločnosti Sky Österreich by však takáto kompenzácia nebola dostatočná vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej na určenie primeranej sumy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť obchodníkovi, keď tento spotrebiteľ výslovne požiadal, aby sa plnenie zmluvy začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, a od tejto zmluvy odstúpil, treba v zásade zohľadniť cenu dohodnutú v zmluve za všetky plnenia, ktoré sú predmetom tej istej zmluvy, a vypočítať časovo proporcionálnu sumu.( 14 ) Takýto výpočet by pritom podľa tejto spoločnosti nezohľadňoval rozdielne hodnoty ponúkaného obsahu, keďže finálová fáza športovej súťaže má inú ekonomickú hodnotu ako denný seriál.
55. Nemožno totiž opomenúť skutočnosť, že spotrebitelia by sa mohli pokúsiť uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy len preto, aby mali prístup k jedinému atraktívnemu obsahu, a že taký výpočet proporcionálnej sumy, ako je stanovený v judikatúre, nemusí byť primeranou kompenzáciou obchodníka.
56. Chcem však uviesť, že na jednej strane článok 14 ods. 3 smernice 2011/83 stanovuje zaplatenie sumy úmernej rozsahu poskytnutého plnenia , bez akejkoľvek zmienky o dĺžke trvania poskytovania dotknutej služby. Na druhej strane riešenie prijaté Súdnym dvorom v rozsudku PE Digital( 15 ) je podľa môjho názoru odôvodnené skutočnosťou, že ekonomická hodnota ponúkanej služby v tejto veci – internetovej stránky na zoznámenie – bola stabilná a konštantná. Inými slovami, pre spotrebiteľa nebolo atraktívnejšie predplatiť si službu v určitom čase, aby získal konkrétny obsah.
57. Vzhľadom na tieto úvahy zastávam názor, že toto riešenie nemožno striktne uplatniť na situáciu finančnej kompenzácie, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ, ktorý uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy po tom, čo si predplatil streamovaciu platformu, keďže táto kompenzácia by mohla podľa môjho názoru zohľadniť okrem doby, počas ktorej spotrebiteľ zostal predplatiteľom platformy, aj ekonomickú hodnotu rôzneho sprístupneného a sledovaného obsahu.( 16 )
58. Za týchto podmienok zotrvávam na závere uvedenom v bode 49 vyššie.
V. Návrh
59. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), takto:
Článok 2 body 11 a 16 a článok 16 písm. m) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
streamovacia služba, v rámci ktorej sa obsah sprístupnený spotrebiteľovi nachádza na serveri, ku ktorému zákazníci dostali možnosť prístupu prostredníctvom hypertextového odkazu alebo aplikácie, aby si ho mohli pozrieť naživo alebo na požiadanie, či dokonca offline po jeho stiahnutí, nepredstavuje ponuku „digitálneho obsahu“.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64).
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 2019, s. 1).
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 2019, s. 7).
5 BGBl. I č. 109/2022.
6 Rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck (292/82, EU:C:1983:335, bod 12); z 22. decembra 2022, Sambre & Biesme a Commune de Farciennes (C‑383/21 a C‑384/21, EU:C:2022:1022, bod 54), a z 15. januára 2026, AVR‑Afvalverwerking (C‑692/23, EU:C:2026:4, bod 37), a z 15. januára 2026, Ambito territoriale di caccia Ancona 2 (C‑615/24, EU:C:2026:10, bod 23).
7 Odôvodnenie 30 smernice 2019/2161.
8 Odôvodnenie 30 smernice 2019/2161.
9 Odôvodnenie 30 smernice 2019/2161.
10 Rozsudok z 8. októbra 2020 (C‑641/19, EU:C:2020:808).
11 Rozsudok z 8. októbra 2020, PE Digital (C‑641/19, EU:C:2020:808, bod 43).
12 Odôvodnenie 4 smernice 2011/83 a odôvodnenie 2 smernice 2019/770.
13 Rozsudok z 23. januára 2019, Walbusch Walter Busch (C‑430/17, EU:C:2019:47, bod 45).
14 Rozsudok z 8. októbra 2020, PE Digital (C‑641/19, EU:C:2020:808).
15 Rozsudok z 8. októbra 2020 (C‑641/19, EU:C:2020:808).
16 V tejto súvislosti sa mi zdá byť posúdenie ekonomickej hodnoty konkrétneho obsahu jednoduchšie, ak by bol takýto obsah dostupný aj na kúpu alebo prenájom mimo akéhokoľvek predplatného. Ponuka takejto možnosti síce pre obchodníka znamená, že už nebude uzatvárať so spotrebiteľmi iba zmluvy o dlhodobom predplatnom, avšak umožňuje presné vyčíslenie hodnoty vysielaného obsahu.