C-238/25
ECLI:EU:C:2026:380
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0238
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ANDREA BIONDI
prednesené 7. mája 2026( 1 )
Vec C ‑ 238/25
Land Nordrhein ‑ Westfalen
proti
Bizerba,
za účasti:
Vertreterin des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Smernica 2014/31/EÚ – Váhy s neautomatickou činnosťou – Zariadenie, ktoré zaznamenáva výsledok váženia, pričom ho samostatne netlačí ani nezobrazuje – Pojem ‚váhy s neautomatickou činnosťou‘ – Základné požiadavky – Indikácia hodnoty hmotnosti – Bežné podmienky používania – Dodatočné požiadavky na priamy predaj verejnosti – Harmonizované normy – EN 45501:2015 – Označenie CE a doplnkové metrologické označenie – Podmienky prípustnosti “
I. Úvod
1. Vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania žiada v prejednávanej veci Súdny dvor o vysvetlenie pôsobnosti smernice 2014/31/EÚ( 2 ), konkrétne o odpoveď na otázku, či zariadenie, ktoré určuje hmotnosť telesa, zaznamenáva výsledok váženia a prenáša ho na externé indikačné zariadenie, môže predstavovať váhy s neautomatickou činnosťou, a v prípade kladnej odpovede, za akých podmienok môže toto zariadenie spĺňať základné požiadavky stanovené v smernici pre takéto váhy a mať označenie CE a dodatočné metrologické označenie. Prejednávaná vec zároveň poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť objasniť vzťah medzi ustanoveniami konkrétnej harmonizačnej smernice a technickými normami prijatými v jej rámci.
II. Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka
2. Spoločnosť Bizerba SE & Co. KG (ďalej len „Bizerba“) je výrobcom modelu CS 300, prístroja na určovanie hmotnosti, ktorý sa na účely použitia v maloobchode začleňuje do pokladničných systémov iných výrobcov, a tak umožňuje váženie pri účtovaní na pokladnici (ďalej len „model CS 300“). Výsledky váženia sa zaznamenávajú prostredníctvom softvéru na váženie, ktorý prenáša údaje do pokladničného počítača prostredníctvom dátového rozhrania. Hodnoty váženia sú viditeľné pre používateľa a zákazníkov na monitore pokladničného systému prostredníctvom softvérového modulu licencovaného samotnou spoločnosťou Bizerba. Model CS 300 nemá vlastný displej.
3. Physikalisch‑Technische Bundesanstalt (Fyzikálno‑technický spolkový ústav, Nemecko, ďalej len „Fyzikálno‑technický ústav“) vydal pre typ prístroja „váha s neautomatickou činnosťou vypočítavajúca cenu a používaná pri priamom predaji verejnosti“, typové označenie „CS300…“, najprv v roku 2016 osvedčenie o schválení typu ES platné do marca 2019. Následne Bizerba vydala vyhlásenie EÚ o zhode. Po skončení platnosti osvedčenia o schválení typu vydal Fyzikálno-technický spolkový ústav certifikát EÚ skúšky typu platný do novembra 2028.( 3 )
4. Regierungspräsidium Tübingen (Regionálny vládny úrad v Tübingene, Nemecko) ako uznaný orgán posudzovania zhody certifikoval systém kvality predložený spoločnosťou Bizerba v súlade so smernicou 2014/31/EÚ. Na základe tohto uznania je Bizerba oprávnená umiestňovať metrologické označenie podľa postupu upraveného v prílohe II k smernici 2014/31/EÚ – modul D.( 4 ) S odvolaním sa na certifikát EÚ skúšky typu, ktorý vydal Fyzikálno‑technický ústav, a systém kvality certifikovaný Regionálnym vládnym úradom v Tübingene, Bizerba vystavila v roku 2020 vyhlásenie EÚ o zhode pre model prístroja CS 300. Po ukončení výrobného procesu Bizerba umiestnila na model CS 300 pred jeho dodaním výrobcom pokladničných systémov, čiže pred jeho uvedením na trh, štítok, na ktorom sú uvedené okrem iného označenie CE a doplnkové metrologické označenie.
5. Na základe inšpekcie v predajni vykonanej vo februári 2019 orgán dohľadu pre Land Nordrhein‑Westfalen (Spolková krajina Severné Porýnie‑Vestfálsko, Nemecko, ďalej len „Land“) konštatoval, že predmetný prístroj nemôže mať uvedené označenie pred jeho začlenením do pokladničného systému vybaveného vlastným zobrazovacím zariadením. Rozhodnutím z 31. januára 2020 preto orgán dohľadu zakázal spoločnosti Bizerba uvádzať na trh v tejto spolkovej krajine zariadenia s označením CE a/alebo metrologickým označením umiestnenými pred takýmto začlenením.
6. Po zrušení uvedeného rozhodnutia rozsudkom Verwaltungsgericht Köln (Správny súd Kolín, Nemecko) a potvrdení tohto rozsudku na Oberverwaltungsgericht Nordrhein‑Westfalen (Vyšší správny súd pre Severné Porýnie‑Vestfálsko, Nemecko), Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko) prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je merací prístroj váhou s neautomatickou činnosťou v zmysle článku 2 bodov 1 a 2 smernice 2014/31/EÚ aj vtedy, keď sa výsledok váženia nevytlačí ani viditeľne nezobrazí, ale sa len uloží?“
7. Písomné pripomienky predložili Bizerba, Land, nemecká, grécka a rakúska vláda a tiež Európska komisia; všetci účastníci konania a ďalší účastníci sa zúčastnili na pojednávaní 12. februára 2026.
III. Právny rámec
A. Smernica 2014/31
8. Článok 1 smernice 2014/31 stanovuje:
„1. Táto smernica sa vzťahuje na všetky váhy s neautomatickou činnosťou.
2. Na účely tejto smernice sa rozlišujú tieto kategórie použitia váh s neautomatickou činnosťou:
…
f) určovanie ceny podľa hmotnosti pri priamom predaji verejnosti a pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov:
9. Článok 2 body 1 a 2 smernice 2014/31 s názvom „Vymedzenie pojmov“ obsahuje tieto:
„1. ‚váhy‘ sú meracím prístrojom slúžiacim na určenie hmotnosti telesa s využitím účinku gravitácie na toto teleso. Váhy môžu taktiež slúžiť na určenie iných veličín, množstiev, parametrov alebo charakteristík, ktoré sú odvodené z hmotnosti;
2. ‚váhy s neautomatickou činnosťou‘ alebo ‚váhy‘ sú váhy, ktoré pri vážení vyžadujú zásah operátora;
…
11. ‚harmonizovaná norma‘ je harmonizovaná norma vymedzená v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012[( 5 )].“
10. Článok 4 uvedenej smernice, nazvaný „Základné požiadavky“, stanovuje:
„Váhy, ktoré sa používajú alebo sú určené na použitie podľa článku 1 ods. 2 písm. a) až f), musia spĺňať základné požiadavky uvedené v prílohe I.
Ak je súčasťou váh zariadenie alebo ak sú váhy spojené so zariadením, ktoré sa nepoužíva ani nie je určené na použitie podľa článku 1 ods. 2 písm. a) až f), na takéto zariadenie sa základné požiadavky nevzťahujú.“
11. Článok 6 uvedenej smernice, nazvaný „Povinnosti výrobcov“, v odseku 2 stanovuje:
„V prípade váh, ktoré sú určené na použitie podľa článku 1 ods. 2 písm. a) až f), výrobcovia vypracujú technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe II a vykonajú alebo nechajú vykonať príslušný postup posúdenia zhody uvedený v článku 13.
Ak sa týmto postupom posudzovania zhody preukáže, že váhy, ktoré sú určené na použitie podľa článku 1 ods. 2 písm. a) až f), spĺňajú uplatniteľné požiadavky, výrobcovia vypracujú EÚ vyhlásenie o zhode a na výrobok umiestnia označenie CE a doplnkové metrologické označenie.“
12. Článok 17 smernice 2014/31, nazvaný „Pravidlá a podmienky umiestňovania označenia CE, doplnkového metrologického označenia a ďalšieho označenia“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Na každej váhe alebo jej štítku s údajmi musí byť viditeľne, čitateľne a nezmazateľne umiestnené označenie CE a doplnkové metrologické označenie.
2. Označenie CE a doplnkové metrologické označenie sa na váhy umiestňuje pred uvedením na trh.“
13. Príloha 1 k uvedenej smernici s názvom „Základné požiadavky“ stanovuje:
„Použitá terminológia je terminológiou Medzinárodnej organizácie pre legálnu metrológiu.
Predbežné ustanovenia
Ak váhy obsahujú alebo je k nim pripojených viac ako jedno indikačné alebo tlačiarenské zariadenie používané na použitie podľa článku 1 ods. 2 písm. a) až f), potom sa na takéto zariadenia, ktoré reprodukujú výsledky váženia a nemôžu ovplyvniť správnu funkciu váh, nevzťahujú základné požiadavky za predpokladu, že výsledky váženia sú vytlačené alebo zaznamenané správne a neodstrániteľne tou časťou váh, ktorá spĺňa základné požiadavky, a sú dostupné obom stranám zúčastneným na meraní. V prípade váh používaných pri priamom predaji verejnosti však indikačné zariadenia a tlačiarne pre predavača a zákazníka musia spĺňať základné požiadavky.
Metrologické požiadavky
…
Návrh a konštrukcia
8. Všeobecné požiadavky
8.1. Váhy musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby si pri správnom používaní a inštalácii v prostredí, pre ktoré sú určené, uchovali svoje metrologické vlastnosti. Hodnota hmotnosti musí byť indikovaná.
9. Indikácia výsledkov váženia a ďalších údajov súvisiacich s vážením Indikácia výsledkov váženia a ďalších údajov súvisiacich s vážením musí byť presná, jednoznačná a nezavádzajúca a indikačné zariadenie musí umožňovať za bežných podmienok používania bezproblémové odčítanie.
…
14. Váhy používané pri priamom predaji verejnosti, s hornou medzou váživosti neprevyšujúcou 100 kg: dodatočné požiadavky
Váhy používané pri priamom predaji verejnosti musia ukazovať všetky dôležité informácie o priebehu váženia a v prípade váh s indikáciou ceny musia zákazníkovi zreteľne ukazovať výpočet ceny predávaného výrobku.
…
Váhy vypočítavajúce cenu musia základné indikácie ukazovať dostatočne dlho, aby ich zákazník mohol správne prečítať.
…
Váhy nesmú mať žiadne vlastnosti, ktoré by priamo alebo nepriamo viedli k indikáciám, ktorých interpretácia je sťažená alebo nejednoznačná.
…
Váhy podobné bežne používaným váham pri priamom predaji verejnosti, ktoré však nespĺňajú požiadavky tohto bodu, musia mať v blízkosti indikačného zariadenia neodstrániteľný nápis: ‚Neprípustné používať na priamy predaj verejnosti‘.“
B. Harmonizovaná norma EN 45501:2015
14. Príslušnou harmonizovanou normou( 6 ) je EN 45501:2015 „Metrologické aspekty váh s neautomatickou činnosťou“. Táto norma rozlišuje z technického hľadiska rôzne súčasti váh, pričom okrem iného vymedzuje „vážiaci modul“ ako časť váh, ktorá nemá vlastné indikačné zariadenie na zobrazenie výsledku.( 7 )
15. Odkazy na normu EN 45501:2015 sú uvedené v oznámení Komisie v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES( 8 ) o váhach s neautomatickou činnosťou( 9 ). Príloha ZZ k harmonizovanej norme EN 45001:2015 uvádza ustanovenia normy, na základe ktorých možno predpokladať zhodu v zmysle článku 12 smernice 2014/31( 10 ).
16. Bod 4.13.6 uvedenej harmonizovanej normy, nazvaný „Visibility“, stanovuje:“all primary indications (4.13.1…) shall be indicated clearly and simultaneously to both the vendor and the customer. If this is not possible with one display device two sets are necessary, one set each for the vendor and the customer.“ Tento bod však nepatrí medzi ustanovenia citované v prílohe ZZ.
C. Nemecké právo
17. Predmetná smernica bola do nemeckého práva implementovaná v podstate prostredníctvom Mess‑und Eichgesetz (MessEG)( 11 ) a Mess‑ und Eichverordnung (MessEV)( 12 ), ktoré podmieňujú uvedenie meracích prístrojov na trh splnením základných požiadaviek osvedčovaných prostredníctvom posúdenia zhody a predpísaného označenia a ktoré orgánom dohľadu udeľujú príslušné intervenčné právomoci.
IV. Analýza
18. Na úvod sa zdá byť vhodné pozastaviť sa nad komplexným právnym rámcom, ktorého je prejednávaná vec súčasťou: na jednej strane ho tvorí základný predpis, ktorým je smernica 2014/31; na druhej strane ide o súbor všeobecných ustanovení, ktoré dopĺňajú a spresňujú sekundárne pramene pozostávajúce z radu harmonizovaných noriem.
19. Rastúci význam týchto nástrojov v rámci systému riadenia Európskej únie je už v súčasnosti všeobecne uznávaný. Súdny dvor totiž potvrdil ich význam, pričom zároveň poukázal na niektoré nedostatky, ktorými sa súčasné usporiadanie stále vyznačuje. V rozsudku James Elliott Construction( 13 ) a nedávno aj v rozsudku Public.Resource.Org( 14 ) Súdny dvor zdôraznil, že harmonizované normy sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku EÚ, a preto podliehajú základným zásadám práva Únie, ako sú právna istota a dodržiavanie zásad právneho štátu.
20. Harmonizované normy, ktoré z veľkej časti vychádzajú z medzinárodných noriem, však neboli navrhnuté tak, aby plne spĺňali uvedené ciele. Na základe poverenia Komisie ich vypracúvajú európske normalizačné organizácie( 15 ) prostredníctvom zložitých schvaľovacích procesov, do ktorých je zapojených viacero zainteresovaných strán. Pokiaľ ide o ich obsah, zvyčajne ich tvoria technické ustanovenia, ktoré sa členia do viacerých úrovní, a vzhľadom na to, že ich prijímanie je často mimoriadne zdĺhavé, len ťažko stíhajú držať krok s technologickým vývojom.( 16 )
21. Zďaleka nejde o abstraktnú diskusiu, ale v skutočnosti o veľmi konkrétnu otázku, keďže dodržiavanie harmonizovaných noriem je za súčasného stavu povinné. Prispôsobenie sa harmonizovaným normám totiž vytvára predpoklad súladu s právom Únie. Nesúlad preto vedie k vážnym dôsledkom pre výrobcov, ktorí musia preukázať zhodu so základnými požiadavkami alternatívnymi spôsobmi, často technicky zložitými a nákladnými.
22. Ako jasne dokazuje prípad v prejednávanej veci, zložitosť a množstvo predpisov predstavujú významné výzvy tak pre vnútroštátne orgány, ako aj pre súkromných prevádzkovateľov. Potreba zabezpečiť dodržiavanie základných zásad Únie na jednej strane a plnú ochranu práv jednotlivcov a podnikov na strane druhej si za týchto okolností podľa môjho názoru vyžaduje, aby odpovede, ktoré sa majú poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, vychádzali zo smerovania, ktoré Súdny dvor vytýčil vo veciach James Elliott Construction a Public.Resource.Org.
23. Preto považujem za vhodnejšie vykonať túto analýzu nie z tradičného hľadiska hierarchického vzťahu medzi prameňmi, ale na základe jednotného výkladu týchto prameňov.
24. V tejto situácii je podľa môjho názoru užitočné poukázať na ďalší faktor prispievajúci k celkovej komplexnosti. Spoločný rámec na uvádzanie výrobkov na trh (ďalej len „spoločný rámec“), zavedený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES( 17 ) a nariadením (ES) č. 765/2008( 18 ) týkajúcim sa akreditácie a dohľadu nad trhom, stanovil spoločné zásady a referenčné ustanovenia, ktoré sa majú uplatňovať vo všetkých sektorových právnych predpisoch, aby sa vytvoril ucelený základ pre revíziu alebo prepracovanie takýchto právnych predpisov.
25. Spoločný rámec nahradil logiku podrobnej technickej harmonizácie dvojstupňovým modelom: normotvorca stanovuje základné požiadavky z hľadiska funkčnosti bez vyžadovania konkrétnych technických riešení; Európske normalizačné organizácie vypracúvajú na základe poverenia Komisie( 19 ) harmonizované technické normy, ktorými špecifikujú technické riešenia zamerané na splnenie základných požiadaviek.
26. Smernica 2014/31, ktorá nahradila predchádzajúcu smernicu 2009/23, sa tomuto modelu prispôsobila, pričom v prílohe I stanovuje základné požiadavky a v prílohe II postupy posudzovania zhody.
27. Rozhodnutie formulovať základné požiadavky z hľadiska funkčnosti, bez ich viazania na konkrétne technické riešenia, odráža zásadu technologickej neutrality( 20 ) a znamená, že tieto základné požiadavky by sa mali vykladať autonómne, a to s ohľadom na ich znenie a na ciele smernice a nie so zreteľom na technické riešenia, ktoré v súčasnosti upravujú harmonizované normy.( 21 )
28. Systém zavedený smernicou 2014/31 preto rozlišuje medzi základnými požiadavkami stanovenými normotvorcom Únie a technickými riešeniami vypracovanými európskymi normalizačnými organizáciami, ktorých dodržiavanie môže zakladať predpoklad zhody s požiadavkami, na ktoré sa vzťahujú.
29. Ako bolo uvedené v bode 14 vyššie, na prístroje zodpovedajúce harmonizovaným normám, na ktoré sa odkazuje v Úradnom vestníku Európskej únie ( 22 ), sa totiž v súlade s článkom 12 uvedenej smernice vzťahuje predpoklad zhody. Tieto normy však nemôžu meniť ani obmedzovať rozsah ustanovení smernice.
30. V prípade, že prístroj nie je v úplnom súlade s harmonizovanou normou, zhodu možno stanoviť prostredníctvom jedného z postupov posudzovania stanovených v článku 13 smernice 2014/31.
31. V nadväznosti na uvedené konštatujem že hoci predkladajúci vnútroštátny súd formálne žiada Súdny dvor o vyjadrenie len v súvislosti s pojmom váhy s neautomatickou činnosťou podľa článku 2 bodov 1 a 2 smernice 2014/31/EÚ, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že uvedený súd sa zaoberá aj otázkou zhody predmetného zariadenia so základnými požiadavkami uvedenými v prílohe I a v danej súvislosti aj otázkou oprávnenosti umiestnenia označenia CE a doplňujúceho metrologického označenia pred jeho začlenením do pokladničného systému.
32. S cieľom poskytnúť užitočnú odpoveď predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu by mal preto Súdny dvor preskúmať nielen otázku, či sa na takéto zariadenie vzťahuje vymedzenie pojmu váhy s neautomatickou činnosťou, ale aj otázku, za akých podmienok môže spĺňať základné požiadavky stanovené v článku 4 uvedenej smernice a vymedzené v jej prílohe I a mať predpísané označenie, ak sa výsledok váženia zobrazuje prostredníctvom pripojeného externého zariadenia.
A. O kvalifikácii zariadenia ako váh s neautomatickou činnosťou
33. Pred meritórnym preskúmaním danej problematiky je potrebné presne určiť úlohu harmonizovanej normy EN 45501:2015 v kontexte smernice 2014/31.
34. V rámci systému tejto smernice stanovuje základné požiadavky normotvorca Únie, pričom dodržiavanie harmonizovaných noriem môže zakladať predpoklad zhody s požiadavkami, na ktoré sa tieto normy vzťahujú. Z uvedeného vyplýva, že harmonizovaná norma môže poskytovať užitočné technické usmernenia, nemôže však meniť ani obmedzovať pôsobnosť ustanovení smernice.
35. Skutočnosť, že norma EN 45501:2015 z technického hľadiska kvalifikuje model CS 300 ako „vážiaci modul“, preto sama osebe nestačí na to, aby sa vylúčila možnosť, že na tento model sa vzťahuje vymedzenie pojmu váhy s neautomatickou činnosťou podľa článku 2 bodov 1 a 2 smernice 2014/31. Túto otázku treba v prvom rade vyriešiť s ohľadom na znenie, štruktúru a účel predmetnej smernice.( 23 )
36. Okrem toho predpoklad zhody súvisiaci s dodržiavaním harmonizovanej normy EN 45501:2015 platí len v rozsahu ustanovení tejto normy uvedených v jej prílohe ZZ. Na ustanovenia, ktoré nie sú súčasťou tejto prílohy, ako napríklad bod 4.13.6, možno prihliadať ako na súvisiace technické prvky, ako také však nezakladajú predpoklad podľa článku 12 smernice 2014/31.
37. Vymedzenie pojmu „váhy“ podľa článku 2 bodu 1 smernice 2014/31 vychádza z funkcie „určenia hmotnosti“. Toto slovné spojenie je neutrálne vo vzťahu k spôsobu, akým sa výsledok oznamuje používateľom. Hmotnosť sa „určuje“ v okamihu jej merania a zaznamenávania, bez ohľadu na to, či túto hodnotu možno ihneď vnímať: určenie logicky a funkčne predchádza „zobrazeniu“, pričom nie je jeho predpokladom.
38. Podobne, ani vymedzenie pojmu „váhy s neautomatickou činnosťou“ podľa článku 2 bodu 2 uvedenej smernice( 24 ) neobsahuje nijaký odkaz na prítomnosť displeja. Keďže model CS 300 vyžaduje zásah operátora, pričom túto skutočnosť nikto nespochybňuje, tento prístroj zodpovedá uvedenej definícii.
39. Na druhej strane, v rozsudku Marhon, vynesenom v inom kontexte, Súdny dvor vysvetlil, že pôsobnosť smernice 2014/31 treba chápať široko a že článok 2 body 1 a 2 tejto smernice definuje pojem „váhy s neautomatickou činnosťou“ odkazom na funkciu, ktorú tieto prístroje zabezpečujú, bez zohľadnenia spôsobov alebo oblastí ich používania.( 25 )
40. Aj v prejednávanej veci je preto potrebné vychádzať predovšetkým z normatívneho vymedzenia predmetných váh a nepripisovať rozhodujúci význam technickým prvkom, na ktoré takáto definícia neodkazuje.
41. Štruktúra smernice 2014/31 potvrdzuje tento výklad. Normotvorca použil pojem „viditeľne“ len v tých prípadoch, keď mal v úmysle túto požiadavku výslovne stanoviť, napríklad v článku 17 ods. 1 v súvislosti s viditeľnosťou označenia CE a doplnkového metrologického označenia a v článku 18 v súvislosti so značkou obmedzeného používania.( 26 ) Skutočnosť, že v bode 8.1 prílohy I k uvedenej smernici sa tento pojem neuvádza, nie je náhodná: normotvorca použil pasívny tvar „musí byť indikovaná“, pričom nešpecifikuje, že informácia by mala pochádzať priamo z prístroja, ani že má byť viditeľná počas celej životnosti výrobku.
42. Predbežné ustanovenia v prílohe I sa výslovne vzťahujú na prípad, ak váhy „obsahujú alebo je k nim pripojených viac ako jedno indikačné alebo tlačiarenské zariadenie“. Keďže dve uvedené situácie sa považujú za rovnocenné („obsahujú“ a „je k nim pripojených“), tieto ustanovenia dokazujú, že normotvorca zohľadnil situácie, keď indikačné zariadenie nie je súčasťou váh. Pripojenie k externému zariadeniu nie je výnimkou, ale výslovne stanoveným spôsobom; predbežné ustanovenia uvedené v prílohe I, citované v bode 13 vyššie (ďalej len „predbežné ustanovenia“), nevyžadujú, aby každé váhy mali medzi svojimi súčasťami aspoň jedno zobrazovacie zariadenie, ale vzťahujú sa na prípad, keď váhy „zahŕňajú“ alebo „je k nim pripojených“ viac zariadení.
43. Bod 8.3 prílohy I stanovuje, že „digitálne elektronické zariadenia musia zabezpečovať primeranú kontrolu správneho priebehu váženia“, čím sa predpokladá existencia pripojeného indikačného zariadenia, nestanovuje sa však, či má byť fyzicky zabudované. Podobne bod 5 prílohy I, ktorý vyžaduje, aby výsledky váženia danou váhou boli reprodukovateľné „pri použití iných indikačných zariadení“, predpokladá existenciu indikačného zariadenia, nevyžaduje však, aby bolo súčasťou váh.
44. Bod 14 prílohy I k smernici 2014/31 nevedie k inému záveru. Iste, tento bod predpokladá, aby sa základné indikácie pri priamom predaji verejnosti ukazovali zákazníkovi zreteľne a dostatočne zrozumiteľne. Toto ustanovenie sa však týka spôsobu, akým má prístroj fungovať za bežných podmienok používania.
45. V prípade integrovateľného vážiaceho modulu sú tieto podmienky splnené, ak je vážiaci modul súčasťou príslušného pokladničného systému a výsledok sa zobrazuje na termináli určenom pre predajcu a zákazníka. Bod 14 preto neukladá povinnosť zabudovať zobrazovacie zariadenie do modulu, ale vyžaduje, aby bolo súčasťou súboru prístrojov, na ktorý sa vzťahuje posúdenie zhody.
46. Druhá veta predbežných ustanovení prílohy I k smernici 2014/31 uvedený výklad potvrdzuje, keďže vyžaduje, aby indikačné zariadenia a tlačiarne pre predavača a zákazníka pri priamom predaji verejnosti spĺňali základné požiadavky. Nestanovuje sa však, aby tieto zariadenia boli nevyhnutne zabudované do metrologického modulu.
47. Ani odkaz na nápis „Neprípustné používať na priamy predaj verejnosti“, uvedený v bode 14 tejto prílohy, ktorý je potrebné umiestniť „v blízkosti indikačného zariadenia“, neznamená, že obrazovka má byť súčasťou vážiaceho modulu; predpokladá len existenciu obrazovky v rámci konkrétneho systému váh.
48. Vlády Nemecka, Grécka a Rakúska poukazujú na to, že povolenie váh s neautomatickou činnosťou bez vlastného displeja by ohrozilo ochranu verejnosti pred nesprávnymi výsledkami váženia a sťažilo by kontroly zhody. Tieto pripomienky si zaslúžia pozornosť, ale nemyslím si, že sú rozhodujúce.
49. Cieľ ochrany verejnosti nevyžaduje, aby sa táto ochrana zabezpečovala prostredníctvom zabudovania displeja do modulu, ale aby bol výsledok váženia za bežných podmienok používania prístupný a overiteľný jasným a nezavádzajúcim spôsobom. Externé zariadenie môže túto požiadavku rovnocenne spĺňať za predpokladu, že je súčasťou konfigurácie, na ktorú sa vzťahuje posúdenie zhody.
50. Pokiaľ ide o kontroly zhody, je potrebné, aby výrobca v certifikáte EÚ skúšky typu a v technických podkladoch presne opísal povolené konfigurácie, podmienky začlenenia a spôsoby overovania. Uvedená pripomienka sa preto týka kvality technickej dokumentácie a posudzovania zhody, nie však zásadnej prípustnosti integrovateľného vážiaceho modulu.
51. Úvahy niektorých zainteresovaných subjektov, ktoré v konaní na Súdnom dvore predložili svoje pripomienky, zavádzajú na základe výkladu štrukturálnu požiadavku – a to požiadavku na displej zabudovaný do samotného modulu – ktorú smernica nestanovuje. Takáto požiadavka by bola podľa môjho názoru v rozpore so zásadou technologickej neutrality vyplývajúcou zo spoločného rámca.( 27 ) Právne predpisy nemajú uprednostňovať ani vylučovať konkrétne technické riešenia, pričom voľba prostriedkov sa ponecháva na výrobcovi, pokiaľ sú splnené funkčné požiadavky.
52. Porovnanie so štruktúrou počítača – ktorý môže mať interný monitor (ako v prípade notebooku) alebo monitor externý, pričom to nemá vplyv na kvalifikáciu samotného zariadenia – na ktoré Bizerba poukázala na pojednávaní, ilustruje všeobecný princíp: funkcia nezávisí od fyzického umiestnenia komponentu, ktorým sa daná funkcia realizuje, ale od schopnosti celku dosiahnuť očakávaný výsledok. V prípade váh je očakávaným výsledkom určenie a zobrazenie hmotnosti; skutočnosť, či sa údaj zobrazuje na zabudovanom displeji alebo na pripojenom termináli, nemení funkčnú podstatu prístroja.
53. Z hľadiska praktických dôsledkov treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že zariadenia podobné modelu CS 300 sa uvádzajú na trh a používajú v maloobchodných predajniach – ako súčasť pokladničných systémov – už viac ako dvadsať rokov, čo potvrdila Bizerba, pričom toto tvrdenie nikto nespochybnil.
54. Odpoveď na otázku, či prístroj v prejedávanej veci nemožno jednoducho certifikovať ako „vážiaci modul“ namiesto „váh“, ktorú položil Súdny dvor na pojednávaní, poukazuje na praktický význam tohto rozdielu v kvalifikácii. Ako uvádza žalobkyňa, kvalifikácia prístroja ako obyčajného modulu by od výrobcov pokladničných systémov vyžadovala, aby pri začlenení tohto zariadenia sami preberali úlohu výrobcov konečných váh, čo by im ukladalo povinnosti týkajúce sa posudzovania zhody. Výsledkom by bola významná prekážka v pohybe modulárnych riešení na jednotnom trhu, čo by bolo v rozpore s cieľmi uľahčenia obchodu a technologickej neutrality, sledovanými v rámci spoločného rámca,( 28 ) a v konečnom dôsledku aj so samotným účelom smernice, ktorým je zabezpečiť, aby váhy spĺňali základné požiadavky.
55. Domnievam sa preto, že článok 2 body 1 a 2 smernice 2014/31 sa má vykladať v tom zmysle, že prístroj, ktorý určuje hmotnosť telesa, zaznamenáva výsledok váženia, prenáša ho do pripojeného externého indikačného zariadenia a vyžaduje zásah obsluhy počas váženia, môže predstavovať váhy s neautomatickou činnosťou, aj keď samostatne netlačí ani nezobrazuje výsledky váženia.
B. O dodržiavaní základných požiadaviek
56. Podľa bodu 8.1 prílohy I smernice 2014/31 musí byť hodnota hmotnosti indikovaná; predmetné ustanovenie však neupravuje konkrétne technické riešenie na účely takejto indikácie.
57. Podobne podľa bodu 9 tejto prílohy má byť indikácia výsledkov za bežných podmienok používania bezproblémovo odčítateľná. Ak má zariadenie podľa pôvodného návrhu fungovať ako súčasť integrovateľného vážiaceho modulu, k splneniu uvedených podmienok dochádza v predajni po začlenení modulu do príslušného pokladničného systému.
58. Pri váhach určených na priamy predaj verejnosti platí rovnaké konštatovanie, pokiaľ ide o bod 14 prílohy I: ak sa výsledok váženia indikuje na externom termináli, súlad so základnými požiadavkami je potrebné overiť nielen na vážiacom module, ale na celku pozostávajúcom z tohto modulu a z indikačného zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že zariadenie bez vlastného displeja, navrhnuté na prevádzku v rámci integrovateľného vážiaceho modulu, pri ktorom sa hodnota hmotnosti indikuje prostredníctvom pripojeného externého zariadenia, môže spĺňať základné požiadavky uvedené v prílohe I bodoch 8.1, 9 a prípadne bode 14 za predpokladu, že takéto externé zariadenie patrí do konfigurácie váh, na ktorú sa vzťahuje posúdenie zhody.
C. Označenie CE a metrologické označenie: podmienky a okamih umiestnenia
59. Zostáva určiť, či je možné umiestniť označenie CE a dodatočné metrologické označenie ešte pred fyzickým začlenením modulu do pokladničného systému. V tomto ohľade je potrebné vychádzať nielen z materiálneho sledu úkonov, ale aj z predmetu posudzovania zhody.
60. Skutočnosť, že takéto posudzovanie sa týkalo nielen samotného modulu, ale celých váh, tak, ako sa vymedzujú v certifikáte EÚ skúšky typu a v technických podkladoch, vrátane povolených konfigurácií pripojenia k indikačnému zariadeniu, v zásade nebráni možnosti umiestniť príslušné označenie na modul pred jeho konečným začlenením.
61. Naopak takéto označenie by nebolo v súlade so smernicou, ak by malo potvrdzovať zhodu modulu bez ohľadu na akúkoľvek neskoršiu konfiguráciu alebo v súvislosti s konfiguráciami, ktoré sa nezohľadnili pri posudzovaní zhody.
62. Nemecká vláda na pojednávaní uviedla, že v zásade nenamieta prípustnosť modulárnych váh vybavených externým zobrazovacím zariadením, ktoré môže mať aj samostatný kryt. Konkrétna námietka sa týka okamihu umiestnenia predmetného označenia: podľa Spolkovej republiky Nemecko označenie nemožno umiestniť pred zložením súboru „vážiaci modul + indikačné zariadenie“, pretože až vtedy je možné overiť zhodu váh ako celku vrátane presnosti prenosu signálu na displej.
63. Obavy nemeckej vlády sú z technického hľadiska opodstatnené. Ako sa uviedlo na pojednávaní, aj v prípade, že vážiaci modul funguje správne, porucha pri prenose signálu – napríklad chybné zapojenie – môže viesť k nesprávnemu zobrazeniu výsledku na POS termináli. Práve toto riziko odôvodňuje podmienku, podľa ktorej sa posúdenie zhody musí vzťahovať na celý súbor „modul + typ pokladničného systému/indikačného zariadenia“, a to v konfiguráciách uvedených v certifikáte EÚ skúšky typu. Nestačí len samostatne skontrolovať funkčnosť modulu, ale je potrebné overiť, že výsledok sa správne prenáša a zobrazuje v rámci príslušnej konfigurácie.
64. Je preto úlohou prekladajúceho vnútroštátneho súdu, aby overil, či označenie umiestnené na zariadení v danom konkrétnom prípade skutočne zodpovedá posúdeniu zhody, ktoré sa vzťahuje na príslušnú ucelenú konfiguráciu.
65. Ak by to tak nebolo, nešlo by o abstraktné popretie prípustnosti integrovateľného vážiaceho modulu, ale o zistenie nesúladu označenia v prejednávanej veci.
66. Smernica 2014/31 v konečnom dôsledku nestanovuje konkrétnu technickú konštrukciu váh, ale vo vzťahu k súboru prístrojov určenému na použitie vyžaduje, aby boli základné požiadavky overiteľným spôsobom splnené.
67. Rozhodujúcim prvkom preto nie je neexistencia displeja zabudovaného do modulu, ale skutočnosť, že funkciu indikácie za bežných podmienok používania zabezpečuje externé zariadenie zahrnuté do konfigurácie, na ktorú sa vzťahuje posúdenie zhody.
68. Za rovnakých podmienok platí, že označenie CE a doplnkové metrologické označenie možno umiestniť ešte pred fyzickým začlenením modulu, nemôžu však osvedčovať zhodu konfigurácií, ktoré sa pri posudzovaní zhody reálne nezohľadnili.
V. Návrh
69. S ohľadom na uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko), takto:
1. Článok 2 body 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu sa má vykladať v tom zmysle, že zariadenie, ktoré určuje hmotnosť telesa prostredníctvom pôsobenia gravitácie, zaznamenáva výsledok váženia, prenáša ho na pripojené externé indikačné zariadenie a vyžaduje zásah obsluhy počas váženia, môže predstavovať „váhy s neautomatickou činnosťou“, aj keď samostatne netlačí ani nezobrazuje výsledky váženia.
2. Článok 4 smernice 2014/31/EÚ v spojení s predbežnými ustanoveniami prílohy I k uvedenej smernici a bodmi 8.1, 9 a 14 tejto prílohy, ako aj s článkom 6 ods. 2 a článkom 17 uvedenej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
takéto zariadenie môže spĺňať základné požiadavky smernice, ak funkciu indikácie za bežných prevádzkových podmienok zabezpečuje externé zobrazovacie zariadenie, ktoré je súčasťou súboru prístrojov, na ktorý sa vzťahuje posúdenie zhody;
v prípade váh určených na priamy predaj verejnosti sa základné požiadavky vzťahujú aj na externé indikačné zariadenie, ktoré však musí byť ich neoddeliteľnou súčasťou na účely príslušného overenia zhody;
označenie CE a doplnkové metrologické označenie možno umiestniť na modul pred jeho fyzickým začlenením len v prípade, že vykonané posúdenie zhody sa týkalo príslušného súboru prístrojov v konfiguráciách, na ktoré sa vzťahujú certifikát EÚ skúšky typu a technické podklady; predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či táto podmienka bola v prejednávanej veci splnená.
1 Jazyk prednesu: taliančina.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 2014, s. 107).
3 Certifikátom EÚ skúšky typu príslušný orgán potvrdzuje, že reprezentatívny vzor výrobku spĺňa uplatniteľné základné požiadavky, pričom predstavuje základ pre následné vyhlásenie výrobcu o zhode. Pozri prílohu II k smernici 2014/31/EÚ, modul B.
4 Modul D je postup posudzovania zhody založenej na zabezpečení kvality výrobného procesu.
5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 2012, s. 12).
6 Pozri bod 8 vyššie.
7 Pozri bod T.2.2.7 harmonizovanej normy EN 45501:2015, nazvaný „Weighing module“, podľa ktorého: „Part of the weighing instrument that comprises all mechanical and electronic devices (i.e. load receptor, load‑transmitting device, load cell, and analog data processing device or digital data processing device) but not having the means to display the weighing result. It may optionally have devices for further processing (digital) data and operating the instrument“.
8 Pre úplnosť treba uviesť, že smernica 2009/23/ES (Ú. v. EÚ L 122, 2009, s. 6) bola zrušená smernicou 2014/31.
9 Ú. v. EÚ C 300, 2015, s. 3. Ako sa okrem iného uvádza v tomto oznámení, „európske normalizačné organizácie prijímajú harmonizované normy v angličtine (CEN a CENELEC uverejňujú aj vo francúzštine a v nemčine)…“.
10 Článok 12 smernice 2014/31, nazvaný „Predpoklad zhody váh“, stanovuje: „Váhy, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie , sa považujú za váhy, ktoré sú v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy alebo ich časti vzťahujú.“
11 Zákon o meraní a kalibrácii z 25. júla 2013 (BGBl. 2013 I, s. 2722).
12 Nariadenie o meraní a kalibrácii z 11. decembra 2014 (BGBl. I s. 2010, 2011).
13 Rozsudok z 27. októbra 2016, James Elliott Construction (C‑613/14, EU:C:2016:821, body 38 až 40).
14 Rozsudok z 5. marca 2024, Public.Resource.Org a i. (C‑588/21 P, EU:C:2024:201, bod 70).
15 Európske normalizačné organizácie sú oficiálne uznané nariadením č. 1025/2012. Ide o Európsky výbor pre normalizáciu „CEN“, Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike „CENELEC“ a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy „ETSI“.
16 Ide o dobre známe obavy. Inštitúcie Európskej únie si v skutočnosti plne uvedomujú potrebu prehodnotiť základy tohto regulačného modelu. Pozri https://ec.europa.eu/info/law/better‑regulation/have‑your‑say/initiatives/14511‑Standardisation‑Regulation‑revision_en.
17 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 2008, s. 82).
18 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 2008, s. 30).
19 Dochádza k tomu prostredníctvom formálneho aktu, ktorým Komisia poveruje normalizačnú organizáciu vypracovaním technickej normy, spĺňajúcej základné požiadavky konkrétnej smernice.
20 Pozri rozsudok z 20. júna 2024, GEMA (C‑135/23, EU:C:2024:526), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že podľa zásady technologickej neutrality „musí zákon všeobecným spôsobom stanoviť práva a povinnosti osôb, aby sa neuprednostnilo využívanie jednej technológie na úkor inej“ (bod 37).
21 Pozri v tomto zmysle oznámenie Komisie: Modrá príručka na vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa výrobkov 2022 (Ú. v. EÚ C 247, 2022, s. 1, bod 1.1).
22 Ako napr. harmonizovaná norma EN 45501:2015, pozri poznámku pod čiarou 11 vyššie.
23 Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Pozri rozsudok zo 4. júla 2024, Marhon (C‑283/23, EU:C:2024:569, bod 26).
24 Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „váhy s neautomatickou činnosťou“, pozri bod 8 vyššie.
25 Pozri rozsudok zo 4. júla 2024, Marhon (C‑283/23, EU:C:2024:569, body 27 a 30).
26 Značka obmedzeného používania sa uvádza v bode 3 prílohy III k smernici 2014/31.
27 Pozri bod 27 vyššie.
28 Pozri bod 24 vyššie.