C-254/25

proti

Wojewoda Śląski

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice, Poľsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prisťahovalecká politika – Podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia – Smernica (EÚ) 2016/801 – Procesné záruky – Prerušenie lehôt na spracovanie žiadostí o povolenie podaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín – Právo na účinný prostriedok nápravy – Zásada ekvivalencie “

Úvod

1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania podal Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice, Poľsko) v rámci sporu medzi A.A. (ďalej len „žalobca“), štátnym príslušníkom tretej krajiny, a Wojewoda Śląski (Sliezsky vojvoda, Poľsko) (ďalej len „vojvoda“). Spor vo veci samej prebieha v kontexte invázie Ruskej federácie na Ukrajinu vo februári 2022, po ktorej Poľsko zaznamenalo príchod veľkého množstva vysídlených osôb. Poľský zákonodarca prijal ustanovenia zamerané jednak na prerušenie lehôt na spracovanie žiadostí o povolenie na pobyt, okrem iného na účely štúdia, a jednak na vylúčenie uplatňovania vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa nečinnosti príslušného orgánu tak, aby tomuto orgánu nebolo možné uložiť nijakú peňažnú sankciu z dôvodu nedodržania stanovených lehôt na vydanie rozhodnutia.

Smernica 2016/801

5. Článok 5 smernice 2016/801, nazvaný „Zásady“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1. Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania listinných dôkazov preukáže, že príslušník tretej krajiny spĺňa:

a) všeobecné podmienky stanovené v článku 7 a

b) podľa príslušných osobitných podmienok v článkoch 8, 11, 12, 13, 14 alebo 16.

…

…

5. Proti každému rozhodnutiu o vyhlásení žiadosti za neprijateľnú, o zamietnutí žiadosti, o zamietnutí obnovenia alebo odňatí povolenia je možné v dotknutom členskom štáte podať opravný prostriedok v súlade s vnútroštátnym právom. V písomnom oznámení sa uvedie súd alebo správny orgán, na ktorom možno podať odvolanie, a lehota na podanie odvolania.“

Vykonávacie rozhodnutie 2022/382

7. Podľa odôvodnení 3 a 7 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému príchodu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana( 3 ), invázia Ruskej federácie na Ukrajinu, ktorú Európska rada odsúdila 24. februára 2022, vyvolala hromadný príchod vysídlených osôb z Ukrajiny, ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny alebo regiónu pôvodu, a rozsah príchodu môže spôsobiť, že azylové systémy členských štátov nebudú schopné spracovať príchody bez nepriaznivého vplyvu na účinnosť ich fungovania a záujmy dotknutých osôb a ostatných osôb žiadajúcich o ochranu.

Vykonávacie rozhodnutie 2024/1836

8. Podľa odôvodnení 7 a 8 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2024/1836 z 25. júna 2024, ktorým sa predlžuje dočasná ochrana zavedená vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2022/382( 4 ), v dôsledku pokračovania vojny, zložitých humanitárnych podmienok, nestability a rizika eskalácie nemožno vylúčiť ďalšie príchody veľkého počtu osôb a pretrvávanie rizika, ktoré by mohlo ohroziť efektívne fungovanie vnútroštátnych azylových systémov, takže predĺženie dočasnej ochrany je potrebné na zabezpečenie okamžitej ochrany a prístupu k harmonizovanému súboru práv s obmedzením formalít a zabránenie tomu, aby zánik tohto režimu spôsobil súčasné a hromadné podávanie žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré by mohlo preťažiť tieto systémy.

b) povolenie na trvalý pobyt;

c) povolenia na dlhodobý pobyt – EÚ;

(2) zmeny:

a) povolenia na prechodný pobyt a pracovného povolenia;

b) povolenia na prechodný pobyt na účely výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania;

(3) odňatia cudzincom:

(1) sa neuplatňujú ustanovenia týkajúce sa nečinnosti orgánu povereného konaním vo veciach uvedených v odseku 1 a jeho povinnosti informovať účastníka alebo zúčastnenú osobu konania o tom, že vec nebola vybavená v lehote;

(2) nemožno orgánu poverenému konaním vo veciach uvedených v odseku 1 uložiť nijakú pokutu ani povinnosť zaplatiť peňažnú sumu žiadateľom za to, že nerozhodol v zákonom predpísanej lehote.

4. Skutočnosť, že orgán poverený konaním vo veciach uvedených v odseku 1 prestal konať alebo konal oneskorene v období uvedenom v odseku 1, nemôže byť dôvodom na podanie žaloby na nečinnosť ani žaloby pre prieťahy v konaní alebo pre namietanie porušenia práva účastníka na to, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočného odkladu.“

10. Tento článok 100d nadobudol účinnosť 1. januára 2023 a bol viackrát zmenený, pričom koncový dátum, do ktorého sa pozastavilo plynutie lehôt, bol postupne stanovený na 24. augusta 2023, 4. marca 2024 a potom 30. júna 2024. Uvedený článok nahradil článok 100c toho istého zákona, ktorý bol účinný do 31. decembra 2022.

Zákon o cudzincoch

11. V článku 3 ustawa o cudzoziemcach (zákon o cudzincoch) z 12. decembra 2013( 7 ) sa uvádza:

2. Lehota podľa odseku 1 začína plynúť v deň, keď nastala posledná z týchto skutočností:

(1) cudzinec osobne podal žiadosť o povolenie na prechodný pobyt alebo sa osobne dostavil na vojvodský úrad po podaní uvedenej žiadosti, pokiaľ sa na cudzinca vzťahuje povinnosť osobného dostavenia sa, alebo

(2) cudzinec podal žiadosť o povolenie na prechodný pobyt, ktorá neobsahuje formálne nedostatky alebo ktorej nedostatky boli odstránené, alebo

(3) cudzinec predložil dokumenty uvedené v článku 106 ods. 2 bode 2 alebo uplynula lehota uvedená v článku 106 ods. 2a, určená vojvodom.

3. V prípade konania týkajúceho sa udelenia povolenia na prechodný pobyt podľa článku 139a ods. 1 a článku 139o ods. 1 lehota podľa odseku 1 začína plynúť odo dňa, keď nastala posledná z týchto skutočností:

(1) hostiteľský subjekt podal žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, uvedenú v článku 139a ods. 1 alebo v článku 139o ods. 1, ktorá neobsahuje formálne nedostatky alebo ktorej nedostatky boli odstránené, alebo

14. Článok 149 tohto zákona stanovuje:

„1. Ak súd vyhovie žalobe na nečinnosť alebo pre neprimeranú dĺžku konania vedeného orgánmi vo veciach uvedených v článku 3 ods. 2 bodoch 1 až 4 alebo žalobe pre neprimeranú dĺžku konania vo veciach uvedených v článku 3 ods. 2 bode 4a, súd:

(1) uloží orgánu povinnosť prijať v určenej lehote akt, rozhodnutie poskytujúce výklad alebo opatrenie;

(2) uloží orgánu povinnosť konštatovať alebo uznať existenciu práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo zákona;

(3) vyhlási, že sa orgán dopustil nečinnosti alebo spôsobil neprimeranú dĺžku konania.

1a. Súd určí, či nečinnosť alebo neprimeraná dĺžka konania vedeného orgánom predstavujú hrubé porušenie práva.

17. Keďže o žiadosti žalobcu nebolo stále rozhodnuté, podal žalobca proti tomuto orgánu 22. novembra 2024 žalobu na nečinnosť na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom. Žalobca vo svojej žalobe vytýkal vojvodovi zjavné zmeškanie lehoty na spracovanie žiadosti o povolenie na prechodný pobyt a navrhol, aby bol správnemu orgánu uložený príkaz vydať toto povolenie do štrnástich dní a povinnosť zaplatiť mu náhradu škody alebo subsidiárne zaplatiť pokutu.

18. Vo svojom vyjadrení k žalobe vojvoda zase navrhol zamietnuť žalobu s odvolaním sa najmä na článok 100d zákona z 12. marca 2022. Podľa tohto článku začínajú lehoty na spracovanie žiadostí v konaniach vedených vojvodom plynúť až od 30. septembra 2025 alebo ich plynutie je do tohto dátumu pozastavené, a to z dôvodu postupného nárastu počtu žiadostí o povolenie na pobyt v dôsledku agresie Ruskej federácie voči Ukrajine 24. februára 2022. Ukončenie tohto prerušenia lehôt bolo pôvodne stanovené na 31. decembra 2022, avšak bolo viackrát predĺžené. Vojvoda poukázal aj na to, že podľa tohto článku 100d sa až do 30. septembra 2025 neuplatňujú ustanovenia o nečinnosti orgánu a jeho povinnosti informovať účastníka konania o tom, že vec nebude vybavená v stanovenej lehote, a že v prospech žiadateľov nemožno uložiť nijakú pokutu ani povinnosť zaplatiť náhradu za nedodržanie zákonom stanovených lehôt.

19. Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice), ktorý má pochybnosti o súlade uvedeného prerušenia lehôt a nemožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín podať účinný prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánov verejnej správy s právom Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

2. Majú sa skutočnosť, že cudzincom/štátnym príslušníkom tretích krajín je vo vnútroštátnom právnom poriadku dlhodobo a opakovane odopieraná možnosť uplatniť právo na účinný prostriedok nápravy, ktorého cieľom je odstránenie prieťahov v konaní orgánov verejnej správy, ako je opísané v prvej otázke, ako aj nemožnosť vnútroštátneho správneho súdu uložiť jednak povinnosť zaplatiť primeranú peňažnú sumu ako náhradu za porušenie práva na to, aby orgány konali bez zbytočného odkladu, a jednak nariadenie prijatia správneho aktu v súdom určenej lehote, zatiaľ čo poľským štátnym príslušníkom nie sú tieto práva odopreté v rámci ich vlastných správnych konaní, vykladať v tom zmysle, že:

a) nie sú v súlade s požiadavkami všeobecného záujmu a že nadmerne obmedzujú rozsah základných práv Únie (článok 2 a článok 6 ods. 1 a 3 ZEÚ v spojení s článkom 52 ods. 1 až 3 Charty);

b) sú diskriminačné voči cudzincom/štátnym príslušníkom tretích krajín (článok 2 ZEÚ, články 10 a 18 ZFEÚ, článok 20 a článok 21 ods. 1 a 2 Charty);

c) porušujú zásadu spravodlivosti (článok 2 ZEÚ);

d) bránia skutočnému a účinnému prístupu k spravodlivosti (článok 2 ZEÚ, článok 67 ods. 4 ZFEÚ, článok 47 v spojení s článkom 51 ods. 1 Charty)[?]“

20. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili poľská vláda a Európska komisia.

22. Na zodpovedanie týchto otázok, pri ktorých má Súdny dvor posúdiť zlučiteľnosť takéhoto vylúčenia prostriedkov nápravy s právom Únie, konkrétne s relevantnými ustanoveniami smernice 2016/801 a s článkom 47 Charty( 9 ), považujem za potrebné preskúmať postupne niekoľko aspektov. V prvom rade treba pripomenúť cieľ smernice 2016/801, aby sa objasnila funkcia a rozsah postupu vydávania povolení na pobyt podľa tohto nástroja. V druhom rade je s prihliadnutím na článok 34 tejto smernice a právo na účinnú súdnu ochranu zaručenú článkom 47 Charty potrebné posúdiť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá znemožnila uplatnenie alebo pozastavila plynutie lehôt na posúdenie žiadostí o povolenie na pobyt, podaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín na účely štúdia na území Poľska. V tejto súvislosti bude potrebné preskúmať, či a do akej miery táto právna úprava narúša potrebný účinok smernice 2016/801 najmä s ohľadom na zásady ekvivalencie a efektivity. V treťom rade bude potrebné analyzovať tvrdenie poľskej vlády založené na existencii prípadu vyššej moci a posúdiť, či príchod veľkého množstva vysídlených osôb po agresii Ruskej federácie voči Ukrajine môže predstavovať takýto prípad, ktorý by odôvodňoval sporné odchýlenie sa od práva Únie.

Cieľ smernice 2016/801 a lehota na spracovanie žiadostí o povolenie na pobyt podľa jej článku 3 4 ods. 1

23. V prvom rade je východiskom posúdenia znenie článku 34 ods. 1 smernice 2016/801, podľa ktorého „príslušné orgány dotknutého členského štátu prijmú rozhodnutie o žiadosti o povolenie alebo o jeho obnovení a žiadateľovi rozhodnutie písomne oznámia v súlade s postupmi oznamovania podľa vnútroštátneho práva, a to čo najskôr, najneskôr však do 90 dní od podania úplnej žiadosti“.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ predmetné vnútroštátne právne predpisy stanovujú, že lehoty na spracovanie postupov týkajúcich sa povolenia na prechodný pobyt nezačnú plynúť, alebo ak začali plynúť, pozastavujú sa na príslušné obdobie v konaniach vedených vojvodom, bránia plynutiu lehoty stanovenej v článku 34 ods. 1 smernice 2016/801 nad rámec situácie uvedenej v článku 34 ods. 3 tejto smernice. Takáto právna úprava môže byť v zásade v rozpore s harmonizovaným rámcom, o ktorý usiloval normotvorca Únie. Ciele smernice 2016/801, ako vyplývajú najmä z jej odôvodnení 3 a 14, by totiž ostali opomenuté, ak by prieťahy v posudzovaní žiadostí viedli k tomu, že by dotknutí študenti nemohli začať štúdium na začiatku akademického roka alebo by sa naň dokonca nemohli zapísať. V takejto situácii by ani štátny príslušník tretej krajiny konajúci s náležitou starostlivosťou nemohol počas trvania po sebe nasledujúcich zastavení plynutia lehôt na spracovanie žiadostí o povolenie na pobyt na účely štúdia plne požívať práva, ktoré mu priznáva táto smernica.

28. Vo veci samej pritom pozastavenie plynutia lehôt sprevádza neuplatniteľnosť opravných prostriedkov uvedených v článku 100d ods. 3 zákona z 12. marca 2022. Preto treba preskúmať, či je toto vylúčenie opravných prostriedkov v súlade so smernicou 2016/801 a s článkom 47 Charty.

Článok 3 4 ods. 5 smernice 2016/801 a právo na účinnú súdnu ochranu

29. Teraz prejdem k jadru otázok predkladajúceho vnútroštátneho súdu, v ktorých ide v podstate o to, či sú neuplatniteľnosť opravného prostriedku smerujúceho proti nečinnosti štátnych orgánov v kontexte pozastavenia plynutia lehôt na posúdenie žiadostí o prechodný pobyt, ako aj vylúčenie možnosti uložiť príslušnému orgánu pokutu alebo povinnosť zaplatiť žiadateľovi náhradu škody, zlučiteľné s právom Únie.

34. Z uvedeného vyplýva – ako to Súdny dvor pripomenul najmä v rozsudku Darvate( 16 )–, že hoci je v prípade chýbajúcej právnej úpravy Únie v danej oblasti na vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky prostriedkov nápravy určených na zabezpečenie ochrany individuálnych práv odvodených z právneho poriadku Únie, členské štáty sú zodpovedné za to, aby bolo v každom prípade zabezpečené dodržanie práva na účinnú súdnu ochranu týchto práv, tak ako je zaručené v článku 47 Charty.

35. Súdy dvor už spresnil rozsah pôsobnosti článku 34 ods. 5 smernice 2016/801 najmä v rozsudkoch Perle a Darvate. Z rozsudku Darvate na jednej stane vyplýva, že toto ustanovenie v spojení s článkom 47 Charty nevyžaduje, aby mal štátny príslušník tretej krajiny na napadnutie zamietnutia svojej žiadosti o prijatie na účely štúdia k dispozícii výnimočný opravný prostriedok uplatňovaný v rámci naliehavého konania, a to ani vtedy, keď môže dodržanie lehôt riadneho konania ohroziť priebeh jeho štúdia, ani opravný prostriedok, ktorý by súdu priznával právomoc nariadiť predbežné opatrenia ukladajúce orgánom povinnosť prijať nové rozhodnutie na účely vydania požadovaného povolenia, a dokonca ani právomoc nahradiť posúdenie správnych orgánov svojím vlastným posúdením alebo sám prijať nové rozhodnutie.

36. Z rozsudku Perle na druhej strane vyplýva, že toto ustanovenie v spojení s článkom 47 Charty nebráni tomu, aby sa opravný prostriedok proti zamietavému rozhodnutiu podal vo forme žaloby o neplatnosť bez právomoci súdu nahradiť rozhodnutie ani prijať nové rozhodnutie, za predpokladu, že podmienky výkonu tohto opravného prostriedku a prípadne spôsob výkonu zrušujúceho rozsudku umožňujú prijať v krátkej lehote nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s posúdením súdu, tak aby sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná s náležitou starostlivosťou, zaistilo plné využitie práv, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2016/801.( 17 )

40. Avšak v prejednávanej veci, ako uvádza Komisia a s výhradou zistení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by dotknuté osoby mali počas obdobia uplatňovania článku 100d zákona z 12. marca 2022 k dispozícii iný prostriedok nápravy okrem tých, ktoré v dôsledku tohto ustanovenia nemožno použiť, ktorý by im umožnil dosiahnuť konštatovanie nečinnosti príslušného správneho orgánu alebo získanie náhrady spôsobenej škody. Nazdávam sa však, že podstatou samotnej myšlienky takej harmonizovanej maximálnej lehoty, aká je stanovená v článku 34 ods. 1 smernice 2016/801, je skutočnosť, že žiadateľ má podľa vnútroštátneho práva k dispozícii účinné prostriedky na napadnutie nečinnosti správnych orgánov alebo prieťahov, v dôsledku ktorých by táto lehota strácala význam.

41. Okrem toho pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie pravidiel Únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity).( 20 )

42. Nazdávam sa, že vo veci samej vzniká problém z hľadiska zásady ekvivalencie, keďže vnútroštátny zákonodarca znemožňuje uplatnenie prostriedkov nápravy, ktoré by v zásade mohla v takej situácii, o akú ide vo veci samej, využiť kategória osôb, konkrétne „cudzinci“ v zmysle 100d ods. 1 bodu 1 zákona z 12. marca 2022, ktorí chcú podať sťažnosť na nečinnosť správnych orgánov pri rozhodovaní o ich žiadostiach o povolenie na prechodný pobyt na účely štúdia, zatiaľ čo tieto prostriedky nápravy sú naďalej prístupné pre poľských štátnych príslušníkov, ktorí chcú namietať proti byrokratickým prieťahom v iných situáciách nečinnosti správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadostiach podliehajúcich výlučne vnútroštátnemu právu.

47. Napriek tomu, ako uviedla generálna advokátka Medina v návrhoch, ktoré predniesla vo veci Minister for Children, Equality, Disability, Integration and Youth a i.( 25 ), na preukázanie takéhoto odôvodnenia sa vyžaduje mimoriadne vysoký štandard. Odvolanie sa na vyššiu moc sa pripúšťa len vtedy, ak sa riadne preukáže objektívna nemožnosť splniť povinnosti vyplývajúce z práva Únie. Aj za neobvyklých a nepredvídateľných okolností je členský štát povinný prijať všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jeho moci, aby zabezpečil dodržiavanie práva Únie.

48. Z judikatúry konkrétne vyplýva, že účinky situácie vyššej moci nemôžu trvať dlhšie, ako je doba, ktorú správny orgán preukazujúci bežnú mieru starostlivosti vecne potrebuje na to, aby sa s ňou vysporiadal a prispôsobil sa jej.( 26 ) Okrem toho musí členský štát predložiť konkrétne a presné dôkazy spôsobilé preukázať existenciu prípadu „vyššej moci“( 27 ), pričom uvádzané udalosti musia byť podľa predpokladu krátkodobé a mať obmedzený vplyv.( 28 )

49. Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že členský štát, ktorý narazí na momentálne neprekonateľné ťažkosti, sa môže odvolávať na situáciu vyššej moci, ale len na obdobie nevyhnutné na prekonanie týchto ťažkostí.( 29 )

50. Vo veci samej prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti určil, či príchod množstva vysídlených osôb do Poľska po agresii Ruskej federácie proti Ukrajine od februára 2022 môže predstavovať prípad vyššej moci, ktorý by mohol odôvodňovať prijatie mimoriadnych a dočasných vnútroštátnych opatrení, ako je neuplatniteľnosť prostriedkov nápravy uvedených v článku 100d ods. 3 zákona z 12. marca 2022.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že na položené otázky je potrebné odpovedať tak, že článok 34 ods. 1 a 3 smernice 2016/801, v spojení s článkom 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré, ak nejde o prípad vyššej moci v zmysle judikatúry Súdneho dvora, vylučujú možnosť stanovenú vnútroštátnym právom, aby štátny príslušník tretej krajiny uplatnil účinný súdny prostriedok nápravy proti nečinnosti alebo prieťahom v konaní príslušného správneho orgánu pri posúdení žiadosti o povolenie na pobyt na účely štúdia, a dosiahol, že sa o tejto žiadosti rozhodne v určenej lehote.

Návrh

56. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice, Poľsko), takto:

Článok 34 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré, ak nejde o prípad vyššej moci v zmysle judikatúry Súdneho dvora, vylučujú možnosť stanovenú vnútroštátnym právom, aby štátny príslušník tretej krajiny uplatnil účinný súdny prostriedok nápravy proti nečinnosti alebo prieťahom v konaní príslušného správneho orgánu pri posúdení žiadosti o povolenie na pobyt na účely štúdia, a dosiahol, že sa o tejto žiadosti rozhodne v určenej lehote.

7 Dz. U. z roku 2024, položka 769.

8 Dz. U. z roku 2024, položka 935.

9 Hoci predkladajúci vnútroštátny súd spomína aj zásady právneho štátu a dodržiavania ľudských práv (článok 2 a článok 6 ods. 3 ZEÚ), zásadu proporcionality (článok 52 ods. 1 Charty v spojení s ustanoveniami článku 51 ods. 1 Charty a článku 6 ods. 1 ZEÚ), zásadu prednosti a účinnosti práva Únie (článok 4 ods. 3 ZEÚ), ako aj právo na dobrú správu vecí verejných (článok 41 ods. 1 až 4 Charty v spojení s článkom 51 ods. 1 Charty a s článkom 6 ods. 1 ZEÚ), články 10 a 18 ZFEÚ, článok 20 a článok 21 ods. 1 a 2 Charty a článok 67 ods. 4 ZFEÚ, zastávam názor, že odpoveď Súdneho dvora sa môže zamerať iba na článok 34 smernice 2016/801 v spojení s článkom 47 Charty. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenom v článku 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu môže Súdny dvor preformulovať otázky, ktoré sú mu položené, a prípadne obmedziť svoj výklad len na tie ustanovenia, ktoré sú spomedzi ustanovení tvoriacich predmet návrhu na začatie prejudiciálneho konania relevantné. Pozri napríklad rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrikých a genetických údajov políciou) (C‑205/21, EU:C:2023:49, bod 77), v ktorom Súdny dvor preformuloval tretiu prejudiciálnu otázku položenú predkladajúcim vnútroštátnym súdom.

10 Poľská republika prebrala túto povinnosť v článku 112a ods. 1 zákona o cudzincoch, v ktorom je stanovená lehota 60 dní.

16 Rozsudok Darvate (bod 30). Pozri tiež rozsudok zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság (C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU, EU:C:2020:367, bod 142 a citovaná judikatúra).

17 Pozri rozsudky Perle (bod 67) a Darvate (body 45 a 46).

18 Pozri v tejto súvislosti Darvate (bod 33).

19 Pozri v tomto zmysle rozsudok Darvate (bod 33). Pozri tiež rozsudky z 13. marca 2007, Unibet (C‑432/05, EU:C:2007:163, bod 40), a z 24. októbra 2018, XC a i. (C‑234/17, EU:C:2018:853, bod 51).

20 Pozri rozsudky z 13. decembra 2017, El Hassani (C‑403/16, EU:C:2017:960, bod 26), a z 10. marca 2021, Konsul Rzeczypospolitej Polskiej w N. (C‑949/19, EU:C:2021:186, bod 43).

21 Poľská vláda sa v tejto súvislosti odvoláva na odôvodnenia 3 a 7 vykonávacieho rozhodnutia 2022/382, ktoré mali označiť ruskú agresiu ako nepredvídateľnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú, na základe čoho tvrdí, že potvrdzujú, že hromadný príchod vysídlených osôb z Ukrajiny spĺňa podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora na vymedzenie prípadu „vyššej moci“. Odvoláva sa aj na odôvodnenie 7 vykonávacieho rozhodnutia 2024/1836, podľa ktorého nemožno vylúčiť ďalšie príchody veľkého počtu osôb z Ukrajiny, pričom pretrváva riziko, ktoré by mohlo ohroziť efektívne fungovanie vnútroštátnych azylových systémov. Ja osobne usudzujem, že znenie citovaných ustanovení samo osebe nekvalifikuje ani ruskú agresiu na Ukrajine ako „nepredvídateľnú“ okolnosť, ani príchod množstva vysídlených osôb z tejto krajiny ako „vyššiu moc“.

28 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2024, Komisia/Írsko (Trihalometány v pitnej vode) (C‑481/22, EU:C:2024:85, bod 93).

29 Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina vo veci Minister for Children, Equality, Disability, Integration and Youth a i. (C‑97/24, EU:C:2025:269, bod 40).