C-268/25

Minnucci Associati Srl,

Mi.Cos.SpA,

ItesaSrl,

Maceg Srl,

Tekno Kons Innovation Srl,

Cartorender Srl,

za účasti

Le Generali Costruzioni SpA,

VIA Ingegneria Srl

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie v odvetví železničnej dopravy – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 57 ods. 2 – Právoplatne konštatované porušenia povinnosti zaplatiť daň – Zaplatenie alebo priznanie dane po uplynutí lehoty na predloženie ponuky – Dôvod na povinné vylúčenie – Smernica 2014/25/EÚ – Článok 79 ods. 2 – Článok 80 – Vylúčenie alebo nahradenie člena dočasného združenia – Vedomosť splnomocneného subjektu, ako aj jeho povinnosť náležitej starostlivosti a monitorovania “

Obsah

III. Skutkový stav, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

IV. Právne posúdenie

A. Predmet a rozsah prejudiciálnych otázok

B. Možno daňový dlh splatiť len do uplynutia lehoty na predloženie ponuky?

C. Možno nahradiť člena združenia, v súvislosti s ktorým vznikol dôvod na povinné vylúčenie (ktorý nemožno odstrániť)?

1. Podmienky

V. Návrh

I. Úvod

1. Predmetom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania je výklad ustanovení týkajúcich sa vylúčenia uchádzačov podľa smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní( 2 ) a smernice 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb( 3 ). Hospodárske subjekty, ktoré predložili ponuku v rámci postupu verejného obstarávania a včas si nesplnili povinnosť zaplatiť dane, sa podľa týchto ustanovení musia povinne vylúčiť z tohto postupu.

2. Súdny dvor sa v tomto prípade musí po prvýkrát zaoberať otázkou, dokedy si hospodársky subjekt, ktorý je členom dočasného združenia, počas postupu obstarávania musí splniť povinnosť zaplatiť dane, aby zabránil svojmu vylúčeniu z postupu obstarávania. Navyše sa kladie otázka, či a za akých podmienok má združenie možnosť samo vylúčiť alebo nahradiť takýto hospodársky subjekt, aby zabránilo vlastnému vylúčeniu.

3. Tieto otázky sa kladú v kontexte zadávania verejnej zákazky v železničnom sektore v Taliansku. Podľa vnútroštátnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na konanie vo veci samej, nemá byť možné vylúčiť alebo nahradiť spoločnosť, ktorá je členom dočasného združenia a v prípade ktorej existuje dôvod na povinné vylúčenie spočívajúci v porušení povinnosti zaplatiť daň, ak po prvé tento dôvod na vylúčenie zanikol až po uplynutí lehoty na predloženie ponuky a po druhé združenie navrhne také vylúčenie alebo nahradenie až po oznámení dôvodu na vylúčenie verejným obstarávateľom. To znamená, že združenie príde o zákazku v dôsledku nezrovnalostí, ktoré sa vzťahujú len na jedného z jeho členov. V prejednávanom prípade treba objasniť, či sú také ustanovenia zlučiteľné s článkom 57 smernice 2014/24 v spojení s článkom 79 ods. 2 a článkom 80 smernice 2014/25.

…

Povinnosť vylúčiť hospodársky subjekt sa uplatňuje aj v prípadoch, keď je osoba, ktorá bola konečným rozsudkom odsúdená, členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto hospodárskeho subjektu alebo ktorá má v tomto subjekte právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu.

2. Z účasti na postupe obstarávania bude vylúčený každý hospodársky subjekt, v prípade ktorého verejný obstarávateľ vie, že tento hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, a ak bola táto skutočnosť potvrdená konečným a záväzným súdnym alebo správnym rozhodnutím v súlade s právnymi ustanoveniami krajiny, v ktorej je usadený, alebo ustanoveniami členského štátu verejného obstarávateľa.

Verejní obstarávatelia môžu okrem toho hospodársky subjekt vylúčiť alebo členské štáty ich môžu požiadať, aby ho vylúčili z účasti na postupe obstarávania, ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Tento odsek sa viac neuplatňuje, ak hospodársky subjekt splnil svoje povinnosti tým, že zaplatil alebo uzavrel záväznú dohodu s cieľom zaplatiť splatné dane alebo príspevky na sociálne zabezpečenie vrátane akýchkoľvek prípadných vzniknutých úrokov alebo sankcií.

3. Členské štáty môžu výnimočne ustanoviť výnimku z povinného vylúčenia stanoveného v odsekoch 1 a 2 v prípade nadradených dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, akými sú napríklad verejné zdravie alebo ochrana životného prostredia.

Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak sa dané opatrenia považujú za nedostatočné, hospodársky subjekt dostane zoznam dôvodov tohto rozhodnutia.

…

7. Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. Určia predovšetkým trvanie maximálneho obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijme žiadne opatrenia uvedené v odseku 6, aby preukázal svoju spoľahlivosť. Ak sa trvanie obdobia vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku, toto obdobie nepresiahne päť rokov odo dňa odsúdenia na základe konečného rozsudku v prípadoch uvedených v odseku 1 a tri roky odo dňa príslušnej udalosti v prípadoch uvedených v odseku 4.“

6. Článok 59 ods. 1 smernice 2014/24 obsahuje okrem iného nasledujúce ustanovenia, ktorých predmetom je „jednotný európsky dokument pre obstarávanie“:

„Verejní obstarávatelia pri predložení žiadostí o účasť alebo ponúk akceptujú jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostávajúci z aktualizovaného vlastného vyhlásenia ako predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydaných orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami potvrdzujúci, že príslušný hospodársky subjekt spĺňa všetky tieto podmienky:

a) nenachádza sa v jednej zo situácií uvedených v článku 57, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené;

Verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59, 60 a 61 overí, či subjekty, na ktorých kapacitu sa má hospodársky subjekt v úmysle spoliehať [ktorých kapacitu má hospodársky subjekt v úmysle využiť – neoficiálny preklad ], spĺňajú príslušné podmienky účasti a či existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57. Verejný obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti, alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže požadovať, alebo členský štát môže od verejného obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na [Ak hospodársky subjekt využíva – neoficiálny preklad ] kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 19 ods. 2 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny [môžu využiť kapacity členov skupiny – neoficiálny preklad ] alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.“

2. Smernica 2014/25

9. V článku 2 bode 6 smernice 2014/25 je pojem „hospodársky subjekt“ vymedzený ako „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo obstarávateľ alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktorá na trhu ponúka uskutočnenie prác a/alebo realizáciu stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb“.

„…

Ak podľa článku 80 tejto smernice obstarávatelia odkázali na kritériá vylúčenia alebo podmienky účasti ustanovené v smernici 2014/24/EÚ, obstarávatelia overia v súlade s článkom 80 ods. 3 tejto smernice, či ostatné subjekty, na ktorých kapacity sa hospodársky subjekt plánuje spoliehať [ktorých kapacity má hospodársky subjekt v úmysle využiť – neoficiálny preklad ], spĺňajú príslušné podmienky účasti alebo či existujú dôvody na vylúčenie, na ktoré obstarávatelia odkázali, v súlade s článkom 57 smernice 2014/24/EÚ. Obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal. Obstarávateľ môže požadovať alebo členský štát môže od obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na [Ak hospodársky subjekt využíva – neoficiálny preklad ] kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomickej a finančnej situácie, obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupina hospodárskych subjektov podľa článku 37 sa môže spoliehať na kapacity účastníkov skupiny [môže využiť kapacity členov skupiny – neoficiálny preklad ] alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.“

13. Článok 80 smernice 2014/25, nazvaný „Použitie dôvodov na vylúčenie a podmienok účasti stanovených v smernici 2014/24/EÚ“, stanovuje:

B. Vnútroštátne právo

15. Prostredníctvom Decreto legislativo 31 marzo 2023, n. 36 – Codice dei contratti pubblici( 4 ) (legislatívny dekrét č. 36 z 31. marca 2023, zákonník verejného obstarávania; ďalej len „legislatívny dekrét č. 36/23“) sa preberajú vyššie uvedené ustanovenia smerníc.

16. Článok 94 ods. 6 legislatívneho dekrétu č. 36/23 stanovuje:

„Každý hospodársky subjekt, ktorý sa dopustil právoplatne preukázaných závažných porušení povinností týkajúcich sa platenia daní a poplatkov alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie podľa talianskych právnych predpisov alebo právnych predpisov štátu, v ktorom má sídlo, je… vylúčený. Za právoplatne preukázané závažné porušenia sa považujú tie porušenia, ktoré sú uvedené v prílohe II.10. Tento odsek sa neuplatňuje, ak hospodársky subjekt splnil svoje povinnosti zaplatením alebo záväzným prísľubom zaplatiť splatné dane alebo príspevky na sociálne zabezpečenie vrátane prípadných úrokov alebo sankcií, alebo ak daňový dlh alebo dlh na sociálnom zabezpečení v každom prípade úplne zanikol, za predpokladu, že k splateniu, platbe alebo vzniku príslušného záväzku došlo pred uplynutím lehoty na predloženie ponuky.“

17. Článok 96 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 36/23 sa týka dôvodov na vylúčenie jednotlivých hospodárskych subjektov. Je v ňom stanovené, že ustanovenie týkajúce sa nápravných opatrení sa neuplatňuje z dôvodu automatického vylúčenia upraveného v článku 94 ods. 6.

18. Článok 97 legislatívneho dekrétu č. 36/23 stanovuje:

III. Skutkový stav, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

19. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka sporu medzi dočasným združením podnikov, ktoré sa skladá zo splnomocnenej a vedúcej spoločnosti ETS Srl a zo spoločností Minnucci Associati Srl, Mi.Cos.SpA, Itesa Srl, Maceg Srl, Tekno Kons Innovation Srl, Cartorender Srl, Rilievi Topografici di Boninsegna G. & C. Snc, Tecno Top Srl, I.G. Service Srl a Sub‑Service Srl, ktoré zastupuje (ďalej len „združenie“), a štátnou železničnou spoločnosťou Rete Ferroviaria Italiana SpA (ďalej len „RFI“) ako obstarávateľom.

23. Dňa 5. novembra 2024 zadala RFI verejnú zákazku dočasnému združeniu VIA Ingegneria Srl, ktoré sa umiestnilo na druhom mieste.

24. Proti tomuto rozhodnutiu, ako aj proti rozhodnutiu o vylúčení podalo združenie žalobu na predkladajúci vnútroštátny súd – Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio). VIA Ingegneria vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej spoločnosti RFI.

25. Združenie odôvodnilo svoju žalobu nesprávnym prebratím právnych predpisov Únie týkajúcich sa verejného obstarávania. Po prvé uviedlo, že mu bola odňatá možnosť napraviť prípadné nezrovnalosti, ktoré boli zistené u jedného z jeho členov, a to aj po uplynutí lehoty na predloženie ponúk, ale ešte predtým, ako verejný obstarávateľ vydal rozhodnutie o vylúčení. Po druhé tvrdilo, že združeniu nebola poskytnutá možnosť vylúčiť alebo nahradiť tohto člena, hoci by to neviedlo k žiadnej podstatnej zmene pôvodnej ponuky.

26. Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti najmä o zlučiteľnosti článku 94 ods. 6 a článku 97 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 36/23 s pravidlami verejného obstarávania stanovenými v práve Únie a zásadou proporcionality v rozsahu, v akom tieto vnútroštátne predpisy vylučujú prípadné nápravné opatrenia, ak k nim nedošlo pred uplynutím lehoty na predloženie ponúk, resp. neumožňujú združeniu vylúčiť alebo nahradiť člena, ktorého sa týka dôvod na vylúčenie, bez ohľadu na to, kedy sa o ňom spoločnosť splnomocnená členmi združenia dozvedela.

27. Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

IV. Právne posúdenie

A. Predmet a rozsah prejudiciálnych otázok

29. Predkladajúci vnútroštátny súd svojím návrhom na začatie prejudiciálneho konania žiada o výklad článku 57 ods. 2 smernice 2014/24, na ktorý odkazuje článok 80 ods. 1 smernice 2014/25. Pri zodpovedaní prejudiciálnych otázok však treba zohľadniť aj článok 79 smernice 2014/25.

30. Článok 79 ods. 2 smernice 2014/25 totiž výslovne upravuje prípad, keď hospodársky subjekt pri vykonávaní zákazky využíva kapacity iného subjektu.( 5 ) Obstarávateľ musí podľa článku 79 ods. 2 druhého pododseku prvej vety v spojení s článkom 80 smernice 2014/25 preskúmať, či v súvislosti s týmto subjektom existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57 smernice 2014/24. Pokiaľ existujú dôvody na povinné vylúčenie, musí podľa článku 79 ods. 2 druhého pododseku druhej vety požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorého sa týkajú tieto dôvody. Podľa článku 79 ods. 2 štvrtého pododseku môžu skupiny hospodárskych subjektov – ako v tomto prípade dotknuté združenie – využívať kapacity členov skupiny za rovnakých podmienok, takže vzniká otázka, či tiež môžu nahradiť týchto členov (podrobnejšie bod 53 a nasl.).

31. Podstatou prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania je preto výklad dôvodu na vylúčenie podľa článku 57 ods. 2 smernice 2014/24 v spojení s článkom 79 ods. 2 a článkom 80 ods. 1 smernice 2014/25.

32. Prejudiciálne otázky teda treba súhrnne chápať ako otázku, či sa článok 57 ods. 2 smernice 2014/24 v spojení s článkom 79 ods. 2 a článkom 80 ods. 1 smernice 2014/25, ako aj zásada proporcionality stanovená v práve Únie majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym predpisom alebo ich výkladu, podľa ktorých má byť združenie vylúčené z postupu verejného obstarávania z dôvodu, že právoplatným správnym rozhodnutím sa konštatovalo, že jeden z jeho členov si nesplnil povinnosť zaplatiť dane pred uplynutím lehoty na predloženie ponuky, hoci tento člen splatil daňový dlh po uplynutí tejto lehoty, ale pred vylúčením združenia, a združenie už nemôže vylúčiť alebo nahradiť tohto člena len preto, lebo sa o dôvode na vylúčenie dozvedelo až od obstarávateľa.

37. Na účely výkladu ustanovenia práva Únie však treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou.( 7 )

38. Zo systematického hľadiska treba zohľadniť najmä článok 57 ods. 3 smernice 2014/24. Podľa tohto ustanovenia môžu členské štáty ustanoviť výnimku z povinného vylúčenia stanoveného v odseku 2 aj v prípade, ak by vylúčenie bolo jasne neprimerané, najmä ak bol hospodársky subjekt informovaný o presnej sume, ktorú má zaplatiť, pretože porušil svoje povinnosti súvisiace s platením daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, v takom čase, že nemal možnosť prijať opatrenia, ktoré sú stanovené v odseku 2 treťom pododseku, pred uplynutím lehoty na požiadanie o účasť, alebo – tak ako v tomto prípade – v prípade verejnej súťaže pred uplynutím lehoty na predloženie svojej ponuky (ďalej len „lehota na predloženie ponuky“).

39. Článok 57 ods. 3 smernice 2014/24 teda vychádza z predpokladu, že odstránenie dôvodu na vylúčenie podľa odseku 2 po uplynutí lehoty na predloženie ponuky je možné len výnimočne. Pokiaľ členský štát využije toto ustanovenie o výnimke, dotknutý hospodársky subjekt ešte môže splatiť daňový dlh alebo uzavrieť záväznú dohodu o platbe, aby zabránil svojmu vylúčeniu z postupu obstarávania, po uplynutí tejto lehoty len za reštriktívnych podmienok, ktoré sú tam uvedené. To a contrario znamená, že v prípade, ak tieto podmienky nie sú splnené, zodpovedajúce nápravné opatrenia sú v zásade možné len do uplynutia tejto lehoty. V prípade iného výkladu by toto ustanovenie inak bolo zbavené akéhokoľvek praktického účinku.

42. Členské štáty konkrétne nemôžu stanoviť maximálnu povolenú lehotu na povinné vylúčenie podľa článku 57 ods. 2 prvého pododseku smernice 2014/24. Podľa článku 57 ods. 7 druhej a tretej vety je to možné len v súvislosti s dôvodmi na vylúčenie stanovenými v odsekoch 1 a 4, ako aj s opatreniami na preukázanie spoľahlivosti stanovenými v odseku 6 (ktoré však neboli prijaté). Osobitné postavenie dôvodu na povinné vylúčenie v odseku 2 prvom pododseku v rámci systematiky článku 57 to potvrdzuje. Inak by totiž stačilo zahrnúť tento dôvod do zoznamu dôvodov na povinné vylúčenie podľa odseku 1.( 9 ) Normotvorca Únie teda pripisuje povinnosti uchádzača týkajúcej sa včasného platenia daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie taký veľký význam, že porušenie tejto povinnosti má v zásade viesť k trvalému vylúčeniu z postupu obstarávania.( 10 ) To tiež vysvetľuje, prečo sa príslušné nápravné opatrenie má prijať čo najskôr, a to pred uplynutím lehoty na predloženie ponuky.

43. Tento výklad potvrdzujú aj ostatné ciele smernice 2014/24.

44. Dôvody na vylúčenie stanovené v smernici 2014/24 chránia a obmedzujú širokú mieru voľnej úvahy verejného obstarávateľa pri výbere vhodných a spôsobilých uchádzačov. Verejný obstarávateľ je preto povinný v čo najskoršej fáze postupu obstarávania starostlivo preskúmať existenciu kritérií na vylúčenie, ktoré spochybňujú bezúhonnosť a spoľahlivosť uchádzača.( 11 ) Prípustnosť nápravných opatrení po uplynutí lehoty na predloženie ponuky by tomu však v zásade bránila.

48. Hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú na postupe obstarávania, sú preto podľa článku 57 ods. 2 prvého pododseku smernice 2014/24 povinné zaplatiť dlžné dane a príspevky na sociálne zabezpečenie najneskôr do uplynutia lehoty na predloženie ponuky a inak musia byť povinne vylúčené. Ak by totiž mali možnosť prijať nápravné opatrenia aj po uplynutí tejto lehoty alebo dokonca po tom, čo sa dozvedeli o umiestnení svojej ponuky, mohli by byť motivované splatiť svoje dlhy len v prípade umiestnenia na prvom mieste, resp. vôbec ich nesplatiť, ak by im zákazka aj tak nebola zadaná. Tým by sa však spochybnil význam povinnosti včas platiť dane a príspevky na sociálne zabezpečenie v rámci posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti uchádzačov, ktorý normotvorca Únie osobitne zdôrazňuje.

49. Z historického hľadiska tento záver podporuje článok 45 ods. 2 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby,( 15 ) ktorá bola zrušená smernicou 2014/24. Podľa tohto ustanovenia predstavovali porušenia povinnosti týkajúcej sa platenia daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie ešte dôvod na nepovinné vylúčenie, ktorý bol až článkom 57 ods. 2 prvým pododsekom smernice 2014/24 zmenený na dôvod na povinné vylúčenie. Tento vývoj tiež svedčí o veľkom význame, ktorý normotvorca Únie v súčasnosti pripisuje včasnému splneniu tejto povinnosti pri posudzovaní bezúhonnosti a spoľahlivosti dotknutých uchádzačov.

1. Podmienky

a) Možnosť uplatniť článok 7 9 ods. 2 druhý pododsek druhú vetu smernice 2014/25 na dočasné združenia

53. Článok 79 ods. 2 druhý pododsek druhá veta smernice 2014/25( 16 ) sa týka (možného) nahradenia „iného subjektu“, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie. V situácii, na ktorú sa toto ustanovenie priamo vzťahuje, hospodársky subjekt využíva kapacity iného subjektu (ďalej len „pomocný subjekt“) s cieľom splniť kritériá ekonomickej, finančnej, technickej a odbornej spôsobilosti na účely uchádzania sa o verejnú zákazku (a jej neskoršieho plnenia).( 17 )

54. Podľa článku 79 ods. 2 druhého pododseku prvej vety smernice 2014/25 obstarávateľ overí, či pomocné subjekty tiež spĺňajú podmienky účasti alebo či v súvislosti s nimi existuje dôvod na vylúčenie podľa článku 57 smernice 2014/24. Ak nespĺňajú príslušnú podmienku účasti alebo ak v súvislosti s nimi existujú dôvody na povinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal, obstarávateľ podľa článku 79 ods. 2 druhého pododseku druhej vety musí požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil dotknutý pomocný subjekt.( 18 ) Toto ustanovenie sa výslovne netýka členov združenia.

55. Článok 79 ods. 2 štvrtý pododsek smernice 2014/25 však stanovuje, že „skupina hospodárskych subjektov podľa článku 37“, teda aj združenie, môže využiť kapacity členov skupiny „za rovnakých podmienok“. Pojem „podmienky“ v zásade zahŕňa všetky ustanovenia článku 79 ods. 2, teda aj možnosť nahradiť člena združenia podľa článku 79 ods. 2 druhého pododseku druhej vety.

60. Toto ustanovenie podľa judikatúry týkajúcej sa článku 63 smernice 2014/24 predpokladá, že verejný obstarávateľ predtým, ako sa vyžaduje nahradenie pomocného subjektu, poskytne uchádzačovi, resp. tomuto subjektu možnosť predložiť mu prípadne prijaté nápravné opatrenia na nápravu konštatovanej nezrovnalosti a takto znovu preukázať požadovanú spoľahlivosť. Až keď uchádzač, resp. pomocný subjekt neprijal žiadne nápravné opatrenia alebo tieto opatrenia sú nedostatočné, verejný obstarávateľ môže (subsidiárne) požadovať nahradenie uvedeného subjektu.( 20 )

61. Tieto zásady možno uplatniť aj na článok 79 smernice 2014/25.

62. Ako bolo vysvetlené v bode 34 a nasl., člen združenia, v súvislosti s ktorým existuje dôvod na vylúčenie, musí najneskôr do uplynutia lehoty na predloženie ponuky prijať nápravné opatrenia, aby zabránil svojmu vylúčeniu podľa článku 57 ods. 2 smernice 2014/24. A contrario musí obstarávateľ tomuto členovi, resp. združeniu, ku ktorému tento člen patrí, najprv umožniť prijať také opatrenia až do uplynutia tejto lehoty. Až potom môže vylúčiť nielen tohto člena, ale aj združenie alebo vyžadovať od združenia, aby nahradilo tohto člena. Článok 79 ods. 2 druhý pododsek smernice 2014/25 teda vychádza – na rozdiel od toho, čo uvádzajú RFI, VIA Ingegneria a Taliansko – z toho, že v prípade dotknutého pomocného subjektu v tom čase už existuje dôvod na (povinné alebo nepovinné) vylúčenie podľa článku 57 smernice 2014/24 (pričom tento dôvod nemožno odstrániť).

63. Článok 79 ods. 2 druhý pododsek druhá veta smernice 2014/25( 21 ) stanovuje za týchto podmienok v prípade, ak – tak ako v prejednávanej veci – existuje dôvod na povinné vylúčenie, dokonca povinnosť obstarávateľa požadovať nahradenie dotknutého pomocného subjektu. Členské štáty preto v tejto súvislosti – na rozdiel od prípadu, keď existuje dôvod na nepovinné vylúčenie (článok 79 ods. 2 druhý pododsek tretia veta: „môže“) – nemajú nijakú mieru voľnej úvahy pri preberaní smernice.( 22 )

67. Tieto zásady možno uplatniť aj na združenie, ktoré má v úmysle nahradiť (alebo – ako v prejednávanom prípade – len vylúčiť) jedného zo svojich členov, v súvislosti s ktorým vznikol dôvod na povinné vylúčenie. To vyplýva aj z článku 19 ods. 2 tretieho pododseku smernice 2014/24, ako aj z článku 36 ods. 1 smernice 2014/25. Podľa týchto ustanovení sú združenia rovnocenné iným hospodárskym subjektom, resp. sa samy majú považovať za hospodárske subjekty. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že uplatnenie dôvodu na (nepovinné) vylúčenie sa musí nezávisle od solidárnej právnej zodpovednosti členov združenia zakladať na individuálne nesprávnom alebo nedbanlivostnom konaní.( 24 ) Inak povedané, musí existovať pochybenie, ktoré možno pripísať združeniu, resp. jeho členom, a toto pochybenie sa musí konkrétne preukázať. Tvrdenie, ktoré uvádzajú RFI, VIA Ingegneria a Taliansko, že združenie ako také v zásade automaticky zodpovedá za predloženú ponuku, a teda aj za pochybenie jedného zo svojich členov( 25 ), preto treba zamietnuť.

68. Systematické úvahy tiež podporujú výklad, podľa ktorého pochybenie člena, v súvislosti s ktorým existuje dôvod na vylúčenie podľa článku 57 ods. 2 smernice 2014/24, nemožno automaticky pripísať združeniu na účely odôvodnenia jeho vylúčenia z postupu obstarávania.

71. Na to, aby bolo možné konštatovať porušenie povinnosti náležitej starostlivosti združenia, prípadne prostredníctvom člena, ktorého splnomocnilo (a ktorý má kontrolnú právomoc), teda verejný obstarávateľ musí v individuálnom prípade preskúmať a posúdiť, či združenie alebo jeho splnomocnený člen boli schopní (včas) preskúmať, či v prípade jedného z členov združenia vznikol dôvod na vylúčenie( 31 ), alebo dokonca – prijatím zodpovedajúcich nápravných opatrení – odstrániť tento dôvod alebo mu zabrániť.

72. To, či je to tak v konkrétnom prípade, musí v konečnom dôsledku posúdiť vnútroštátny súd. Ako tvrdí Komisia, nemožno úplne vylúčiť, že splnomocnený člen združenia ETS – z právneho alebo skutkového hľadiska – vôbec nebol schopný dozvedieť sa o existencii dôvodu na vylúčenie pred tým, ako sa o ňom RFI dozvedela od talianskych daňových orgánov a oznámila to spoločnosti ETS. Na druhej strane – ako najmä Taliansko a VIA Ingegneria uviedli na pojednávaní – za porušenie povinnosti náležitej starostlivosti zo strany združenia by sa dalo považovať to, že je možné, že ETS pred predložením ponuky porušila svoje povinnosti tým, že nevyžadovala od všetkých členov združenia predloženie potvrdenia o splnení daňových povinností.

73. Napokon ešte treba objasniť, či by vylúčenie spoločnosti Sub‑Service zo združenia viedlo k neprípustnej následnej zmene ponuky.

b) Podstatná následná zmena ponuky

74. Ako je uvedené v bode 45, zásady rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti, ktoré zabezpečujú súťaž uchádzačov, v zásade bránia následnej zmene už predloženej ponuky.

78. Podľa rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu by mal člen, ktorého sa týka dôvod na povinné vylúčenie, prevziať len 0,31 % plnenia ponúknutého združením. Splnomocnený člen združenia ETS navyše uviedol, že vylúčenie dotknutého člena nemá nepriaznivý vplyv na účasť združenia na postupe obstarávania ani nemá za následok zmenu jeho technickej a ekonomickej ponuky.

79. S výhradou preskúmania predkladajúcim vnútroštátnym súdom by – ako uvádza Komisia – vylúčenie tohto člena – vzhľadom na to, že má len okrajový podiel na predloženej ponuke vo výške 0,31 % – preto mohlo predstavovať iba vnútornú reorganizáciu združenia bez podstatného významu. Predkladajúci vnútroštátny súd pritom ďalej musí preskúmať, či verejný obstarávateľ vzhľadom na tieto okolnosti podľa článku 97 ods. 2 druhej vety legislatívneho dekrétu č. 36/23 mohol alebo dokonca mal upustiť od vylúčenia združenia z postupu obstarávania. Toto ustanovenie totiž zjavne priznáva obstarávateľovi určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o otázku, či je nápravné opatrenie navrhnuté združením dostatočné („považujú za dostatočné a prijaté včas“). Ak by to bolo tak, toto ustanovenie by sa tiež mohlo vykladať v súlade so smernicou – najmä vzhľadom na článok 79 ods. 2 druhý pododsek smernice 2014/25( 36 ) –, čo tiež musí posúdiť predkladajúci vnútroštátny súd.

3. Predbežný záver

80. Združeniu teda v zásade treba umožniť, aby vylúčilo alebo nahradilo člena, v súvislosti s ktorým existuje dôvod na povinné vylúčenie podľa článku 57 ods. 2 smernice 2014/25, aby samo nebolo vylúčené z postupu obstarávania. To je podmienené tým, že združenie alebo jeho splnomocnený člen nie sú schopní – zo skutkového alebo právneho hľadiska – včas konštatovať existenciu tohto dôvodu na vylúčenie, zabrániť jeho vzniku alebo prijať v tomto smere dostatočné nápravné opatrenia. Pokiaľ by mal člen, ktorý má byť vylúčený alebo nahradený, prevziať len okrajový podiel ponúknutého plnenia, takéto vylúčenie alebo nahradenie môže viesť len k nepodstatnej zmene ponuky združenia, ktorá nemá nepriaznivý vplyv na súťaž uchádzačov. Predkladajúci vnútroštátny súd musí posúdiť, či sú tieto podmienky splnené a či sa príslušné vnútroštátne právne predpisy môžu vykladať a uplatňovať v súlade s týmito zásadami.

4 GURI č. 77 z 31. marca 2023, riadna príloha č. 12.

5 Článok 63 ods. 1 smernice 2014/24, ktorý je v tomto smere sformulovaný rovnako, sa neuplatní na prejednávaný prípad.

6 To znamená „právoplatné“ správne rozhodnutie v zmysle nemeckého práva.

7 Rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i. (C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 109 a tam citovaná judikatúra).

8 V tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, HSC Baltic a i. (C‑682/21, EU:C:2023:48, bod 51).

9 Pozri DE MARS, S.: „Exclusion and self‑cleaning in Article 57: discretion at the expense of clarity and trade?“ In: ØLYKKE, G. S., SANCHEZ GRAELLS, A. (eds.): Reformation or Deformation of the EU Public Procurement Rules. Cheltenham; Northampton: Edward Elgar Law, 2016, s. 257.

16 Toto ustanovenie znie: „Obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal.“

17 Pozri v tomto zmysle – pokiaľ ide o článok 63 smernice 2014/24 – rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i. (C‑210/20, EU:C:2021:445, body 29 a 30).

18 Podľa článku 79 ods. 2 druhého pododseku tretej vety smernice 2014/25 má obstarávateľ naopak v tejto súvislosti určitú mieru voľnej úvahy („môže“).

19 Pozri rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras (C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 149 a nasl.). Pozri tiež uznesenie z 30. septembra 2022, ĒDIENS & KM.LV (C‑592/21, EU:C:2022:746, bod 22 a tam citovaná judikatúra).

20 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júna 2021, Rad Service a i. (C‑210/20, EU:C:2021:445, body 36 a 37, ako aj tam citovaná judikatúra), a zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras (C‑927/19, EU:C:2021:700, body 153 a 154).

21 Rovnako článok 63 ods. 1 druhý pododsek druhá veta smernice 2014/25.

28 V tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras (C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 156 a tam citovaná judikatúra).

29 Pozri rozsudky z 19. mája 2009, Assitur (C‑538/07, EU:C:2009:317, bod 26), a z 23. decembra 2009, CoNISMa (C‑305/08, EU:C:2009:807, bod 37).

30 V tomto zmysle rozsudok z 23. decembra 2009, CoNISMa (C‑305/08, EU:C:2009:807, bod 37), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci MT Højgaard a Züblin (C‑396/14, EU:C:2015:774 bod 58).

31 V tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras (C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 157 a tam citovaná judikatúra).

32 V tomto zmysle treba zrejme chápať rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i. (C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 44 a tam citovaná judikatúra).

33 V tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci MT Højgaard a Züblin (C‑396/14, EU:C:2015:774 bod 63).