Súdny dvor Európskej únie·30.4.2026

C-274/25

ECLI:EU:C:2026:365

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62025CC0274
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 30. apríla 2026( 1 )

Vec C ‑ 274/25

Alternative Payments UAB

proti

Lietuvos Bankas

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]

„ Prejudiciálne konanie – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica (EÚ) 2015/2366 – Nariadenie (EÚ) č. 260/2012 – Typy platobných služieb – Služba inkasa – Účasť poskytovateľov platobných služieb platiteľa a príjemcu platby na inkase – Služba prijímania platobných transakcií – Platobná iniciačná služba “

1. V tomto prejudiciálnom konaní sa od Súdneho dvora žiada, aby vyložil viaceré ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 260/2012( 2 ) a smernice (EÚ) 2015/2366( 3 ) s cieľom rozhodnúť, kedy určitú platobnú službu možno klasifikovať ako „službu inkasa“.

2. V spore vo veci samej je potrebné objasniť, či poskytovateľ platobných služieb (ďalej len „PPS“) poskytuje službu inkasa, na poskytovanie ktorej v zásade nemá povolenie vydané orgánom dohľadu, alebo naopak poskytuje „službu prijímania platobných transakcií“ alebo „platobnú iniciačnú službu“.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

1. PSD2

3. V článku 4 sú vymedzené tieto pojmy:

„…

3. ‚platobná služba‘ je ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;

4. ‚platobná inštitúcia‘ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 11 udelené povolenie poskytovať a vykonávať platobné služby v celej Únii;

5. ‚platobná transakcia‘ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

…

9. ‚príjemca platby‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

…

11. ‚poskytovateľ platobných služieb‘ je subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 alebo právnická či fyzická osoba, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33;

12. ‚platobný účet‘ je účet, ktorý je vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb a ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

…

15. ‚platobná iniciačná služba‘ je služba, ktorou sa na žiadosť používateľa platobných služieb iniciuje platobný príkaz vo vzťahu k platobnému účtu, ktorý je vedený u iného poskytovateľa platobných služieb;

…

23. ‚inkaso‘ je platobná služba, pri ktorej sa z platobného účtu platiteľa odpíšu finančné prostriedky, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa daného príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo vlastnému poskytovateľovi platobných služieb platiteľa;

…

44. ‚prijímanie platobných transakcií‘ je platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzavrel s príjemcom platby zmluvu s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie, a ktorej výsledkom je prevod finančných prostriedkov príjemcovi platby;

…“

4. V prílohe I sú medzi činnosťami, ktoré patria k platobným službám podľa článku 4 bodu 3, uvedené okrem iného tieto činnosti:

„…

3. Vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb:

a) vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa;

b) vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného platobného nástroja alebo prostredníctvom podobného zariadenia;

c) vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.

4. Vykonávanie platobných transakcií, v prípade ktorých sú finančné prostriedky kryté úverovým rámcom poskytnutým používateľovi platobných služieb:

a) vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa;

b) vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného platobného nástroja alebo prostredníctvom podobného zariadenia;

c) vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.

5. Vydávanie platobných nástrojov a/alebo prijímanie platobných transakcií.

…

7. Platobné iniciačné služby.

…“

5. Článok 81 ods. 3 stanovuje:

„… Ak sa platobná transakcia iniciuje príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom, poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby zabezpečí, aby príjemca platby dostal plnú sumu platobnej transakcie.“

6. Článok 83 ods. 3 znie:

„Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby, aby previedol platobný príkaz iniciovaný príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom poskytovateľovi platobných služieb platiteľa v lehotách dohodnutých medzi príjemcom platby a poskytovateľom platobných služieb umožňujúcich vyrovnanie, pokiaľ ide o inkaso, k dohodnutému dátumu splatnosti.“

2. Nariadenie č. 260/2012

7. Podľa jeho článku 1 ods. 1 sa v tomto nariadení „ustanovujú pravidlá na úhrady a inkasá denominované v eurách v rámci Únie, keď sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v Únii alebo keď jediný poskytovateľ platobných služieb vykonávajúci danú platobnú transakciu sídli v Únii“.

8. V článku 2 sú vymedzené tieto pojmy:

„…

2. ‚inkaso‘ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, keď platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa;

3. ‚platiteľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má platobný účet a ktorá povolí uskutočnenie platobného príkazu z tohto platobného účtu tým, že dá svojmu poskytovateľovi platobných služieb pokyn na vykonanie platobnej transakcie, alebo v prípade, že platobný účet platiteľa neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá vydáva platobný príkaz v prospech platobného účtu príjemcu;

4. ‚príjemca‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má platobný účet a je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej operácie;

…

11. ‚platobný príkaz‘ je pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

…

20. ‚inkasovanie‘ je časť inkasa začínajúca sa jeho iniciovaním zo strany príjemcu a končiaca normálnym zaťažením platobného účtu platiteľa;

21. ‚oprávnenie‘ je vyjadrenie súhlasu a autorizácia platiteľa príjemcovi a (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu) poskytovateľovi platobných služieb platiteľa na to, aby sa umožnilo príjemcovi iniciovať inkasovanie na zaťaženie konkrétneho platobného účtu platiteľa a aby sa umožnilo poskytovateľovi platobných služieb platiteľa splniť tieto pokyny;

…“

9. Článok 5 ods. 3 stanovuje:

„3. Poskytovatelia platobných služieb vykonajú inkasá v súlade s týmito požiadavkami, pričom však súčasne podliehajú akejkoľvek povinnosti stanovenej vo vnútroštátnom práve, ktorým sa vykonáva smernica 95/46/ES:

a) poskytovateľ platobných služieb príjemcu musí zabezpečiť, aby:

i) príjemca poskytol údaje uvedené v bode 3 písm. a) prílohy s prvým inkasom a jednorazovým inkasom a každou následnou platobnou transakciou;

ii) platiteľ udelil súhlas príjemcovi, ako aj poskytovateľovi platobných služieb platiteľa (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu), pričom oprávnenia spolu s neskoršími úpravami alebo zrušením uloží príjemca alebo tretia strana v mene príjemcu a príjemcu o tejto požiadavke informuje poskytovateľ platobných služieb v súlade s článkami 41 a 42 smernice 2007/64/ES;

…“

B. Litovské právo

10. PSD2 bola prebratá do litovského práva okrem iného prostredníctvom zákona o platbách( 4 ) a zákona o platobných inštitúciách( 5 ).

1. Zákon o platbách

11. Článok 2 obsahuje podobné vymedzenia pojmov, aké sa nachádzajú v PSD2.

12. Článok 5 stanovuje, že platobné služby pozostávajú z platobných transakcií, ako je okrem iného vykonávanie inkás vrátane jednorazových inkás.

13. V súlade s článkom 6 ods. 3 sa platobné inštitúcie považujú za PPS.

2. Zákon o platobných inštitúciách

14. Podľa článku 2 ods. 5 platobná inštitúcia je právnická osoba, ktorej bolo udelené povolenie platobnej inštitúcie alebo povolenie platobnej inštitúcie len na poskytovanie služieb informácií o účte alebo povolenie platobnej inštitúcie na vykonávanie obmedzených činností.

15. Článok 4 ods. 1 stanovuje, že platobná inštitúcia môže poskytovať len platobné služby uvedené v povolení, ktoré jej vydal orgán dohľadu.

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

16. Alternative Payments UAB je spoločnosť, ktorej rada Lietuvos Bankas (Národná banka Litvy) 16. septembra 2014 udelila povolenie, ktoré ju oprávňovalo poskytovať dva typy platobných služieb: službu prijímania platobných transakcií a službu poukazovania peňazí.

17. V roku 2017 sa Alternative Payments pripojila k platobnému systému CENTROlink v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)( 6 ) pre inkasá.

18. Dňa 26. augusta 2022 Národná banka Litvy zrušila( 7 ) povolenie udelené spoločnosti Alternative Payments, pričom rozhodla, že táto spoločnosť sa dopustila celkovo desiatich porušení. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka len piateho porušenia spočívajúceho v tom, že Alternative Payments poskytovala služby inkasa bez potrebného povolenia.

19. V bode 5 napadnutého rozhodnutia sa uvádza:

– Alternative Payments je držiteľom povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie na poskytovanie platobných služieb, ako je vydávanie platobných nástrojov a/alebo prijímanie platobných transakcií (článok 5 ods. 5 zákona o platbách),

– Alternative Payments však tiež vykonávala inkasá (článok 5 ods. 3 zákona o platbách), lebo založila platobné účty pre všetkých zákazníkov vo formáte IBAN( 8 ) a pre každého zákazníka vytvorila identifikačný kód,

– Alternative Payments odpísala finančné prostriedky z platobného účtu platiteľa, keď platobnú transakciu inicioval príjemca (obchodník, ktorý je zákazníkom spoločnosti Alternative Payments), ktorý získal súhlas platiteľa na takéto odpísanie,

– Alternative Payments previedla finančné prostriedky odpísané z platobného účtu platiteľa na účet príjemcu otvorený touto spoločnosťou vo formáte IBAN v platobnom systéme CENTROlink. Následne sa finančné prostriedky previedli v rôznych intervaloch na platobné účty určené zákazníkmi spoločnosti Alternative Payments otvorené u iných PPS.

20. Alternative Payments podala žalobu, ktorou navrhla, aby Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva; od 1. januára 2024 Krajský správny súd) zrušil napadnuté rozhodnutie.

21. Prvostupňový súd rozsudkom zo 14. septembra 2023 uvedenú žalobu zamietol. Najmä konštatoval, že došlo k porušeniam uvedeným v napadnutom rozhodnutí a že Alternative Payments ako držiteľ povolenia na poskytovanie iných platobných služieb neoprávnene poskytovala služby inkasa.

22. Alternative Payments podala odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorým sa domáhala zrušenia prvostupňového rozsudku a napadnutého rozhodnutia. Podľa rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu( 9 ) vo svojom odvolaní uviedla, že

– prvostupňový súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Alternative Payments poskytuje službu inkasa, a keď konštatoval, že kľúčovým kritériom na posúdenie toho, či poskytovaná služba je inkasom, nie je otvorenie platobných účtov pre obchodných zákazníkov tejto spoločnosti, ale toho, kto iniciuje platobnú transakciu;

– Alternative Payments neotvára ani nemonitoruje platobné účty obchodníkov, čo je charakteristickou črtou služby inkasa, ani nevykonáva transakcie inkasa, aké vykonáva PPS platiteľa;

– v roku 2017 Európska platobná rada( 10 ) schválila žiadosť spoločnosti Alternative Payments o členstvo v systéme SEPA inkás a v systéme SEPA úhrad. Podľa názoru tejto spoločnosti to potvrdzuje, že SEPA inkaso je len technickým riešením potrebným na to, aby mohla poskytovať službu spracovania platieb (prijímania transakcií);

– služby poskytované spoločnosťou Alternative Payments sú v súlade s jej povolením, čo preukazuje zmluva s adresovateľným držiteľom BIC, na základe ktorej Národná banka Litvy umožnila spoločnosti Alternative Payments zadávať platobné príkazy a prijímať platby z retailového platobného systému SEPA‑MMS.

23. Národná banka Litvy vo svojom odvolaní navrhla zamietnuť odvolanie a potvrdiť prvostupňový rozsudok.

24. Za týchto okolností Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd) predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Majú sa článok 2 bod 2 nariadenia [č. 260/2012] a článok 4 bod 23, ako aj bod 3 písm. a) a bod 4 písm. a) prílohy I k [PSD2] vykladať v tom zmysle, že za poskytovateľa služby inkasa sa má považovať len [PPS] platiteľa, alebo ide o službu, ktorú poskytuje [PPS] platiteľa aj príjemcu?

2. Majú sa článok 2 bod 2 nariadenia [č. 260/2012] a článok 4 bod 23 [PSD2], ako aj bod 3 písm. a) a bod 4 písm. a) prílohy I k tejto smernici za okolností, o aké ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že platobná inštitúcia ako [PPS] príjemcu, ktorý odovzdáva príkazy na inkaso, ale sama priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom) a ukladá ich na účty s obmedzenou funkčnosťou, poskytuje službu inkasa?

3. Pokiaľ odpoveď na prvú otázku znie, že [PPS] príjemcu sa nepovažuje za poskytovateľa služieb inkasa, a odpoveď na druhú otázku je záporná, majú sa článok 4 bod 44 [PSD2] a bod 5 prílohy I k tejto smernici za okolností, o aké ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že platobná inštitúcia ako [PPS] príjemcu, ktorá odovzdáva príkazy na inkaso, ale sama priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom), a následne tieto finančné prostriedky prevádza na účty zákazníkov vedené u iných [PPS], poskytuje službu spracovania platobných transakcií?

4. V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku, majú sa článok 4 bod 15 [PSD2] a bod 7 prílohy I k tejto smernici za okolností, o aké ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že platobná inštitúcia ako [PPS] príjemcu, ktorý iniciuje službu inkasa na základe príkazu príjemcu, ale sama nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom), sa má považovať za poskytovateľa platobnej iniciačnej služby?“

III. Konanie na Súdnom dvore

25. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 10. apríla 2025.

26. Písomné pripomienky predložili Alternative Payments, česká, talianska a litovská vláda, ako aj Európska komisia.

27. Súdny dvor nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie.

IV. Posúdenie

A. Úvodné úvahy

28. Pre určenie typu platobných služieb, ktoré poskytuje Alternative Payments, sú dôležité skutkové okolnosti, ktoré predkladajúci vnútroštátny súd považuje za preukázané a ktoré sú opísané v bodoch 13.1 až 13.6 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu takto:

– „V spoločnosti [Alternative Payments] má každý zákazník (obchodník) otvorený účet vo formáte IBAN a je mu pridelený identifikačný kód, ale funkčnosť týchto účtov je obmedzená a zákazníci (obchodníci) nemajú k týmto účtom prístup, nemôžu iniciovať platby atď.“

– „Platiteľ (kupujúci) udelil súhlas zákazníkovi (obchodníkovi, príjemcovi) spoločnosti [Alternative Payments] na odpísanie finančných prostriedkov zo svojho účtu.“

– „Zákazník (obchodník) spoločnosti [Alternative Payments], ktorý je konečným príjemcom finančných prostriedkov, iniciuje odpísanie z účtu platiteľa (kupujúceho).“

– „Spoločnosť [Alternative Payments] poskytuje príkazy na inkaso svojich zákazníkov (obchodníkov, príjemcov finančných prostriedkov) systému SEPA inkás prostredníctvom služieb platobného systému CENTROlink a na základe toho sa finančné prostriedky inkasujú na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov finančných prostriedkov, ktoré sa udeľujú zákazníkom (obchodníkom, príjemcom) na pravidelné odpisovanie finančných prostriedkov z ich platobných účtov. Odpísanie finančných prostriedkov z účtu platiteľa vykonáva [PPS], ktorý otvára a spravuje jeho účet.“

– „Inkasované finančné prostriedky sa prevedú na obmedzené účty otvorené pre zákazníkov (obchodníkov, príjemcov finančných prostriedkov) v systéme spoločnosti [Alternative Payments]. Spoločnosť [Alternative Payments] tieto finančné prostriedky následne prevedie na platobné účty určené zákazníkmi (obchodníkmi, príjemcami finančných prostriedkov) u iných [PPS].“

– „Podľa všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti [Alternative Payments] spoločnosť [Alternative Payments] poskytuje svojim zákazníkom službu SEPA inkasa a alternatívnymi prostriedkami uľahčuje prijímanie a spracovanie platobných transakcií od zákazníkov, ktorí platia za tovar a služby. … Zákazník spoločnosti [Alternative Payments] je povinný získať oprávnenie na SEPA inkaso od svojho používateľa (dlžníka). Používateľ môže požiadať svojho [PPS] o vrátenie finančných prostriedkov inkasovaných prostredníctvom SEPA inkasa do ôsmich týždňov od inkasovania finančných prostriedkov a spoločnosť [Alternative Payments] nesmie odmietnuť prijať… vrátenie…“.

B. Prvá prejudiciálna otázka

29. Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či sa článok 2 bod 2 nariadenia č. 260/2012 a článok 4 bod 23, ako aj bod 3 písm. a) a bod 4 písm. a) prílohy I k PSD2 majú „vykladať v tom zmysle, že za poskytovateľa služby inkasa sa má považovať len [PPS] platiteľa, alebo ide o službu, ktorú poskytuje [PPS] platiteľa aj príjemcu“.

30. V prílohe I k PSD2 sú vymenované platobné služby, na ktoré odkazuje článok 4 bod 3 tejto smernice. V bode 3 písm. a) tejto prílohy je uvedené „vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u [PPS] používateľa alebo u iného [PPS]“ a konkrétne „vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa“.( 11 )

31. Súdny dvor vymedzil pojem inkaso podľa smernice 2007/64/ES( 12 ), ktorý je podobný príslušnému pojmu uvedenému v PSD2, extenzívne. Najmä konštatoval, že

– pojem „platobné služby“ sa uplatňuje na inkaso iniciované príjemcom z účtu, ktorého nie je majiteľom, a to aj v prípade absencie akejkoľvek súvisiacej povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby, ak platiteľ, majiteľ zaťaženého platobného účtu súhlasil s týmto inkasom,( 13 )

– platobnou službou je tiež vykonanie inkasa iniciovaného príjemcom z platobného účtu, ktorého nie je majiteľom, ku ktorému majiteľ zaťaženého účtu neudelil súhlas.( 14 )

32. Pre lepšie pochopenie diskusie je vhodné opísať hlavné znaky tejto služby s cieľom rozhodnúť, či sa na jej vykonávaní podieľa jeden alebo obaja dotknutí PPS.

1. Inkaso

33. Zoznam platobných služieb, ktorý sa nachádza v PSD2, zahŕňa transakcie, ktoré sú obvykle spojené so správou platobného účtu, ako je vykonávanie úhrad a inkaso. Obe transakcie sú základnými platobnými službami realizovanými v rámci SEPA, ktorých sa týka nariadenie č. 260/2012.

34. Pri inkase platiteľ a majiteľ účtu (odosielateľ platby) oprávňuje inú osobu (príjemcu platby, veriteľa odosielateľa platby), aby odpísala finančné prostriedky z platobného účtu samotného platiteľa.

35. Transakcie prostredníctvom inkasa sú veľmi častými platobnými službami. Klasickým príkladom je inkaso platieb z bankového účtu za dodávky vody, energie, telefónne alebo internetové služby, ktoré je zvyčajne opakovaným inkasom. Existujú aj jednorazové alebo príležitostné služby inkasa (napríklad inkaso platieb dlžných daňovej správe).

36. Pri inkase: a) transakciu iniciuje príjemca platby bez priamej účasti odosielateľa platby, aj keď odosielateľ platby (platiteľ) prostredníctvom oprávnenia( 15 ) musel udeliť predchádzajúci súhlas, a b) služba je založená na bankovom účte.

37. Inkasá v rámci SEPA majú dva varianty: základná forma (CORE) a druhá na výhradné použitie medzi podnikmi, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo profesionálmi (B2B). PPS, ktorí ponúkajú služby inkasa, musia byť členmi systému CORE, zatiaľ čo možnosť B2B má dobrovoľný charakter.

38. Spomedzi vlastností inkasa treba poukázať na tieto:( 16 )

– majiteľ účtu, z ktorého sa majú odpísať finančné prostriedky, musí predtým udeliť súhlas s vykonaním platieb z tohto účtu. Tento súhlas bude vyjadrený formou oprávnenia, ktoré bude obsahovať údaje potrebné na to, aby veriteľ predložil inkaso,

– oprávnenie je prostriedok, ktorým dlžník a) dovolí veriteľovi iniciovať inkaso odpísaním finančných prostriedkov z jeho účtu, a b) splnomocní svoju platobnú inštitúciu, aby z jeho účtu odpísala finančné prostriedky na základe inkás, ktoré predložil PPS veriteľa,

– veriteľ musí uchovávať oprávnenie spolu s jeho neskoršími úpravami alebo zrušením,

– inkasá sa musia predložiť pred dátumom ich vykonania, pričom vtedy si musí dlžník splniť platobnú povinnosť. Lehota splatnosti sa líši podľa toho, či ide o jedinú transakciu, o prvú transakciu zo série opakovaných inkás alebo o inkaso, ktoré je súčasťou série opakovaných inkás,

– jedinečný identifikátor veriteľa a referenčné číslo oprávnenia sú povinné. Oba údaje identifikujú veriteľa a inkasá, ktoré sa na základe neho vydajú. V prípade opakovaných platieb tieto údaje musia zostať nezmenené,

– kód IBAN sa používa ako identifikátor účtu dlžníka,

– kód BIC identifikuje finančnú inštitúciu dlžníka,

– sú stanovené určité maximálne lehoty na vrátenie na žiadosť dlžníka, ktoré sa v prípade neautorizovaných platieb predlžujú.

2. Subjekty, ktoré sa podieľajú na službe inkasa

39. Inkaso je tak v PSD2 (článok 4 bod 23), ako aj v nariadení č. 260/2012 (článok 2 bod 2) vymedzené formuláciou, ktorú som už citoval.( 17 )

40. V oboch definíciách, ktoré sú v podstate zhodné, je stanovené, že pri inkase: a) sa z platobného účtu platiteľa odpíšu finančné prostriedky, b) platobnú transakciu iniciuje príjemca platby (veriteľ) a c) platiteľ predtým udelil súhlas príjemcovi platby, PPS príjemcu platby alebo PPS samotného platiteľa.

41. V uvedených definíciách však nie je výslovne určené, ktorého alebo ktorých PPS treba považovať za poskytovateľov platobnej služby inkasa.( 18 )

42. Alternative Payments z uvedených definícií vyvodzuje, že platobnú službu inkasa poskytuje len PPS platiteľa.( 19 ) Podľa jej názoru:

– inkaso si vyžaduje odpísanie finančných prostriedkov z účtu platiteľa, čo môže vykonať len jeho PPS, ktorý spravuje tento platobný účet. PPS príjemcu platby nemôže vykonávať úkony týkajúce sa platobného účtu platiteľa a jeho činnosť je obmedzená na výlučne technické zabezpečenie odpísania finančných prostriedkov,

– PPS príjemcu platby bude poskytovať platobnú službu inkasa len vtedy, ak bude tá istá inštitúcia súčasne PPS príjemcu platby a platiteľa.

43. Domnievam sa však, že na poskytovaní inkasa sa podieľa tak PPS platiteľa (dlžníka), ako aj PPS príjemcu platby (veriteľa). Toto stanovisko zastávam zo štyroch dôvodov.

44. V prvom rade pojem „oprávnenie“ uvedený v článku 2 bode 21 nariadenia č. 260/2012 ako vyjadrenie súhlasu a autorizácia platiteľa príjemcovi a (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu) PPS platiteľa, predpokladá, že v právnom vzťahu, ktorý je predmetom inkasa, vystupujú dvaja PPS.

45. Pri tejto transakcii sa umožňuje príjemcovi platby, aby prostredníctvom svojho PPS zadal platobný príkaz PPS platiteľa, aby tento PPS vykonal platbu odpísaním finančných prostriedkov z účtu platiteľa. PPS platiteľa a príjemcu platby z tohto hľadiska spoločne poskytujú službu inkasa.

46. V druhom rade článok 81 ods. 3 a článok 83 ods. 3 PSD2, ktoré som už citoval,( 20 ) ukladajú konkrétne povinnosti pre

– PPS platiteľa, aby zabezpečil, že „… príjemca platby dostane plnú sumu platobnej transakcie“ iniciovanej platiteľom,

– PPS príjemcu platby, aby v prípade, „ak sa platobná transakcia iniciuje príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom,… zabezpečil, aby príjemca platby dostal plnú sumu platobnej transakcie“ (článok 81 ods. 3),

– PPS príjemcu platby, ktorý musí previesť platobný príkaz iniciovaný príjemcom platby PPS platiteľa v dohodnutých lehotách (článok 83 ods. 3).

47. Pripomínam, že tieto dve ustanovenia ukladajú PPS príjemcu platby konkrétne povinnosti na správne vykonanie inkasa. PSD2 teda predpokladá, že na službe inkasa sa okrem PPS platiteľa musí podieľať aj PPS príjemcu platby. Účasť PPS príjemcu platby nie je len technický úkon na to, aby sa finančné prostriedky previedli na platobný účet príjemcu platby.

48. V treťom rade účasť platiteľa, jeho PPS, príjemcu platby a jeho PPS na inkase tiež vyplýva z kapitoly 7 príručky týkajúcej sa základného systému( 21 ) SEPA inkasa (ďalej len „príručka“)( 22 ), ktorú schválila Európska platobná rada.

49. V príručke je transakcia inkasa vymedzená ako „postup vykonania platby pomocou inkasa od odpísania finančných prostriedkov iniciovaného veriteľom po jeho dokončenie, ktorým je normálne vykonanie [finančné prostriedky sa pripíšu na platobný účet príjemcu], alebo odmietnutie, vrátenie alebo vrátenie odpísanej sumy [po prijatí pokynu platiteľa na vrátenie finančných prostriedkov, na ktoré má nárok]“.( 23 )

50. Z opisu povahy SEPA inkás, ktorý sa nachádza v príručke( 24 ), vyplýva, že

– SEPA inkaso je platobný nástroj, ktorý sa riadi príručkou, na inkasovanie platieb v eurách v celej oblasti SEPA z účtov určených na prijímanie inkasovaných platieb,

– transakcie na inkasovanie finančných prostriedkov od dlžníka, ktorý má účet vedený u jeho PPS, iniciuje veriteľ prostredníctvom jeho PPS v súlade s dohodou medzi dlžníkom a veriteľom. Táto dohoda je založená na autorizácii pre PPS veriteľa a dlžníka, ktorú veriteľovi poskytne dlžník, na vykonanie inkasa z jeho účtu, nazvanej oprávnenie,

– tak dlžník, ako aj veriteľ musia byť majiteľmi účtu vedeného u PPS, ktorý sa nachádza v rámci SEPA,

– inkasá vykonané podľa príručky sú transakcie odlišné od súvisiacej zmluvy, na ktorej sú založené.( 25 )

51. V systéme SEPA je inkaso komplexnou platobnou transakciou, na ktorej sa vo vzájomnej súčinnosti podieľajú tak PPS platiteľa , ako aj PPS príjemcu platby.

52. Stručne povedané, článok 2 bod 2 nariadenia č. 260/2012 a článok 4 bod 23 PSD2 sa majú vykladať v tom zmysle, že službu inkasa poskytujú tak PPS platiteľa, ako aj PPS príjemcu platby.

C. Druhá prejudiciálna otázka

53. Svojou druhou otázkou, ktorá v značnej miere súvisí s prvou otázkou, sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či za okolností, o aké ide vo veci samej, PPS príjemcu platby poskytuje službu inkasa.

54. Spomedzi uvedených okolností predkladajúci vnútroštátny súd v znení otázky zdôrazňuje, že PPS príjemcu platby „odovzdáva príkazy na inkaso, ale s[ám] priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom) a ukladá ich na účty s obmedzenou funkčnosťou“.

55. Ustanovenia práva Únie, o výklad ktorých sa žiada, sú tie isté ako v predchádzajúcej prejudiciálnej otázke.

56. Pri zodpovedaní tejto otázky je potrebné zohľadniť postup vykonávania transakcií spoločnosti Alternative Payments opísaný v rozhodnutí predkladajúceho vnútroštátneho súdu:

– platiteľ (spotrebiteľ, kupujúci) udelí súhlas prostredníctvom oprávnenia obchodníkovi (príjemcovi) na odpísanie finančných prostriedkov zo svojho účtu,

– obchodník, zákazník spoločnosti Alternative Payments, je konečným príjemcom finančných prostriedkov a iniciuje odpísanie z účtu platiteľa (kupujúceho),

– Alternative Payments odovzdáva príkazy na inkaso svojich zákazníkov (obchodníkov, príjemcov) systému SEPA inkás prostredníctvom služieb platobného systému CENTROlink, ktorý spravuje Národná banka Litvy. Finančné prostriedky sa inkasujú na základe predchádzajúcich súhlasov (oprávnení), ktoré platitelia udelia obchodníkom na pravidelné odpisovanie finančných prostriedkov z ich platobných účtov,

– odpísanie finančných prostriedkov z účtu platiteľa vykonáva PPS platiteľa, ktorý otvára a spravuje uvedený účet,

– inkasované finančné prostriedky sa prevedú na obmedzené platobné účty otvorené pre zákazníkov (obchodníkov, príjemcov) v spoločnosti Alternative Payments. Každý zákazník má otvorený účet vo formáte IBAN a pridelí sa mu identifikačný kód, aj keď funkčnosť týchto účtov je obmedzená a zákazníci (obchodníci) k nim nemajú prístup a nemôžu iniciovať platby,

– Alternative Payments následne prevedie finančné prostriedky, ktoré inkasovala, na platobné účty určené zákazníkmi (obchodníkmi, príjemcami) u iných PPS.

57. Na základe týchto informácií sa od Súdneho dvora žiada odpoveď, v ktorej sa zohľadnia špecifické okolnosti zmlúv uzavretých spoločnosťou Alternative Payments a jej vzťahy s orgánmi dohľadu.( 26 ) Je však úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu posúdiť tieto okolnosti a vzťahy.

58. Súdny dvor môže poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu určité usmernenia, ktoré mu uľahčia výklad práva Únie, pričom nemôže vykonávať jeho funkcie namiesto neho.

59. Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že podľa rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu Alternative Payments „poskytuje svojim zákazníkom službu SEPA inkasa“.( 27 ) Považujem za ťažké uznať, že PPS, ktorý sa stane členom systému SEPA inkasa, by sa mohol súčasne považovať za subjekt, ktorý sa nepodieľa na poskytovaní služby inkasa.

60. Ak som to pochopil správne, Alternative Payments sa podieľa na výbere inkasa, ktorým spotrebitelia platia obchodníkom. Táto spoločnosť poskytuje obchodníkom, ktorí s ňou uzavrú zmluvu, službu, ktorá je zameraná na uľahčenie výberu ich platieb inkasom. Centralizuje správu tohto inkasa, pričom však obchodníci nemajú prístup k svojim účtom v spoločnosti Alternative Payments, lebo finančné prostriedky prijímajú na platobné účty vedené u svojich bežných PPS.

61. Účasť, ktorý má takéto znaky, spadá pod správu platobných služieb inkasa, pričom obmedzená funkčnosť účtov zákazníkov uvedenej spoločnosti (obchodníkov) nebráni takejto klasifikácii, ako vysvetlím nižšie.

62. V prvom rade obchodníci (zákazníci spoločnosti Alternative Payments) majú v tejto spoločnosti otvorené platobné účty vo formáte IBAN s identifikačným kódom a prevádzkou v rámci platobného systému CENTROlink podobné platobným účtom ktoréhokoľvek iného PPS, ktorý poskytuje službu inkasa „štandardným“ spôsobom.

63. V druhom rade Alternative Payments musí ako PPS príjemcu platby (obchodníka) dodržiavať článok 81 ods. 3 PSD2. Musí zabezpečiť, aby príjemca platby dostal plnú sumu platobnej transakcie a aby inkasoval príslušné finančné prostriedky. Ako PPS príjemcu platby musí previesť platobný príkaz PPS platiteľa (spotrebiteľa) „… v lehotách dohodnutých medzi príjemcom platby a [PPS] umožňujúcich vyrovnanie, pokiaľ ide o inkaso, k dohodnutému dátumu splatnosti“ (článok 83 ods. 3 PSD2).

64. V treťom rade Alternative Payments musí akceptovať a nemôže odmietnuť vrátenie finančných prostriedkov vybratých prostredníctvom SEPA inkasa, ak o to požiada PPS platiteľa do ôsmich týždňov po odpísaní finančných prostriedkov z účtu.

65. Skutočnosť, že príjemcovia nemajú prístup k účtom s obmedzenou funkčnosťou otvoreným v spoločnosti Alternative Payments, nebráni tomu, aby činnosť tejto spoločnosti umožnila príjemcom získať platby prostredníctvom SEPA inkasa, a uľahčuje prevod týchto finančných prostriedkov platiteľa na príjemcu na základe príkazu na inkaso, ktorý môže byť jednorazový alebo opakovaný.

66. Takto opísaná činnosť spoločnosti Alternative Payments svedčí o tom, že táto spoločnosť vystupuje ako poskytovateľ služby inkasa, na čo musí mať potrebné povolenie správneho orgánu.

67. Alternative Payments na svoju obranu uvádza, že len „predkladá príkazy na inkaso bankovým systémom, ktoré ich vykonajú“.( 28 ) Ako však Komisia( 29 ), ako aj česká, talianska a litovská vláda( 30 ) jednomyseľne tvrdia, funkcie, ktoré vykonávajú obaja PPS (PPS príjemcu platby a PPS platiteľa) v rámci služieb inkasa sa môžu líšiť, čo neznamená, že nesúvisia so spornou platobnou metódou.

68. Súhlasím s litovskou vládou v tom, že keď PPS vydáva príkazy na inkaso, vykonáva funkcie potrebné na realizáciu celého postupu platby inkasom v rámci systému SEPA bez ohľadu na to, či tento PPS sám priamo inkasuje finančné prostriedky.( 31 )

69. Stručne povedané, článok 2 bod 2 nariadenia č. 260/2012 a článok 4 bod 23 PSD2, ako aj bod 3 písm. a) a bod 4 písm. a) prílohy I k tejto smernici sa majú vykladať v tom zmysle, že PPS príjemcu platby, ktorý odovzdáva príkazy na inkaso, ale sám priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom) a ukladá ich na účty s obmedzenou funkčnosťou, poskytuje službu inkasa.

D. Tretia a štvrtá prejudiciálna otázka

70. Tretia a štvrtá prejudiciálna otázka sa kladú pre prípad, že odpoveď na prvé dve prejudiciálne otázky by bola záporná. Keďže som Súdnemu dvoru navrhol, aby bola táto odpoveď záporná, nebolo by potrebné skúmať ich. Subsidiárne ich však preskúmam.

71. Týmito dvoma otázkami sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či by PPS príjemcu platby (teda Alternative Payments) za okolností, o aké ide vo veci samej:

– poskytoval „službu prijímania platobných transakcií“ (tretia prejudiciálna otázka),

– ak nejde o taký prípad, poskytoval „platobnú iniciačnú službu“ (štvrtá prejudiciálna otázka).

1. Služba prijímania platobných transakcií

72. V článku 4 bode 44 PSD2 je služba „prijímania platobných transakcií“ vymedzená formuláciou, ktorú som citoval vyššie.( 32 ) Táto služba je navyše spomenutá medzi platobnými službami, ktoré sú uvedené v bode 5 prílohy I k PSD2.

73. Prostredníctvom služby prijímania platobných transakcií PPS poskytuje potrebné nástroje, aby obchodník mohol ponúkať akceptáciu platby (kreditnými a debetnými) kartami alebo inými virtuálnymi platobnými metódami.( 33 )

74. Základom služby prijímania platobných transakcií je predchádzajúca zmluva medzi poskytovateľom tejto služby (PPS) a jeho zákazníkom (obchodníkom, príjemcom platby). Obe strany sa dohodnú, že PPS bude akceptovať a spracovávať platobné transakcie v prospech príjemcu platby, ktorých „výsledkom je prevod finančných prostriedkov príjemcovi platby“. Ide teda o službu poskytovanú na strane prijímateľa platobnej transakcie, lebo používateľ tejto platobnej služby vždy vystupuje ako príjemca platby.( 34 )

75. Je nesporné, že Alternative Payments je oprávnená poskytovať služby prijímania platobných transakcií. Ak by sa služby, ktoré sú predmetom sporu, dali zaradiť do tejto kategórie, vzťahovalo by sa na ne povolenie, ktoré má táto spoločnosť.

76. Problémom, ktorý vzniká, podľa rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu je, „ či inkaso možno použiť ako technické riešenie na poskytovanie služby prijímania platobných transakcií a či za okolností, o aké ide vo veci samej, keď platobná inštitúcia odovzdáva príkazy na inkaso a inkasuje finančné prostriedky, ktoré následne prevádza na účty zákazníkov vedené u iných [PPS], možno spoločnosť (platobnú inštitúciu) považovať za poskytovateľa služby prijímania platobných transakcií“.( 35 )

77. Podľa môjho názoru činnosť opísaná v rozhodnutí predkladajúceho vnútroštátneho súdu nespadá pod pojem služba prijímania platobných transakcií, ktorý je uvedený v PSD2, aj keď na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to naopak.

78. V prvom rade inkaso je platobná služba odlišná od prijímania platobných transakcií a prijímanie platobných transakcií nemožno poskytovať pomocou SEPA inkás ako nástroja. Inkasá nie sú „technickým riešením“ na poskytovanie služieb prijímania platobných transakcií. Ak by to bolo tak, PPS by mohli vykonávať skryté inkasá označované ako prijímanie platobných transakcií. Mohli by tak obísť povinnosť stanovenú v článkoch 76 a 77 PSD2 pre celoeurópsky systém inkás, ktorá je porovnateľná s bezpodmienečným právom na vrátenie finančných prostriedkov( 36 ) v období ôsmich týždňov od dátumu odpísania finančných prostriedkov z účtu a ktorá zaručuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v rámci SEPA.

79. V druhom rade služba inkasa je založená na existencii oprávnenia udeleného dlžníkom v prospech veriteľa, ktoré sa vzťahuje aj na vykonávanie opakovaných platieb. Naopak, v prípade služby prijímania platobných transakcií sa vyžaduje osobitná autorizácia na potvrdenie každej platobnej transakcie zákazníkom, aj keď má zákazník platnú zmluvu so svojím poskytovateľom služby prijímania platobných transakcií.

80. V súlade s jej vymedzením bola služba prijímania platobných transakcií dohodnutá „zmluv[ou]“ medzi obchodníkom (príjemcom platby) a jeho poskytovateľom služby prijímania platobných transakcií, takže z pohľadu tohto poskytovateľa vzťah s dlžníkmi, ktorí sú platiteľmi, nie je založený na oprávnení, ako je oprávnenie, na základe ktorého sa vykonávajú inkasá.

81. V treťom rade Alternative Payments používala nástroj SEPA inkás na poskytovanie svojej služby obchodníkom, čo znamená, že musela spĺňať požiadavky a technické požiadavky stanovené pre takéto prípady v článku 5 ods. 1 a 3 a v bodoch 1 a 3 prílohy k nariadeniu č. 260/2012. Tieto požiadavky a technické požiadavky sa odlišujú od tých, ktoré sa vzťahujú na služby prijímania platobných transakcií.

82. Aby som to zhrnul, článok 4 bod 44 PSD2 a bod 5 prílohy I k tejto smernici sa majú vykladať v tom zmysle, že PPS príjemcu platby (obchodníka), ktorý odovzdáva príkazy na inkaso, ale sám priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov (spotrebiteľov) udelených ich zákazníkom (obchodníkom, príjemcom), a následne tieto finančné prostriedky prevádza na účty svojich zákazníkov vedené u iných PPS, neposkytuje službu prijímania platobných transakcií.

2. Platobná iniciačná služba

83. Svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou predkladajúci vnútroštátny súd poukazuje na možnosť konštatovať, že Alternative Payments poskytuje platobnú iniciačnú službu.

84. „Platobná iniciačná služba“ je v článku 4 bode 15 PSD2 vymedzená formuláciou, ktorú som už citoval.( 37 ) Platobné iniciačné služby sú tiež označené ako platobné služby v bode 7 prílohy I k PSD2.

85. Pri prevádzkovaní platobných iniciačných služieb:

– spotrebiteľ, ktorý chce kúpiť tovar alebo služby od obchodníka, poskytne poskytovateľovi platobnej iniciačnej služby, ktorý používa svoje vlastné rozhranie, bezpečnostné údaje pre platobný účet spotrebiteľa vedený u jeho bežného PPS (spravidla bankovej inštitúcie),( 38 )

– poskytovateľ platobnej iniciačnej služby oznámi PPS obchodníka, že spotrebiteľ je pripravený vykonať platbu, a prakticky okamžite potvrdí obchodníkovi, že platobná transakcia bola iniciovaná,

– po tom, čo kupujúci potvrdí transakciu, obchodník mu dodá tovar alebo poskytne službu.

86. Platobné iniciačné služby sú obzvlášť dôležité v oblasti elektronického obchodu, keďže poskytujú základ, ktorý slúži ako prepojenie medzi webovou stránkou podnikateľa a online platformou PPS používateľa s cieľom iniciovať platby prostredníctvom internetu a zrýchliť obchodovanie s tovarom a službami.

87. Platobné iniciačné služby umožňujú osobám, ktoré nemajú platobné karty, uskutočňovať nákupy prostredníctvom internetu, na čo im jednoducho stačí, aby mali online platobný účet, čo nebolo možné pred príchodom tejto novej platobnej metódy.( 39 )

88. V odôvodnení 31 PSD2 je objasnené, že keď poskytovateľ platobných iniciačných služieb poskytuje výlučne tieto služby, nemá v žiadnom štádiu platobného reťazca v držbe finančné prostriedky používateľa.( 40 ) Ďalej sa v ňom uvádza, že ak chce poskytovateľ platobných iniciačných služieb poskytovať platobné služby, v súvislosti s ktorými má držba finančných prostriedkov používateľa zásadný význam, mal by pre tieto služby získať úplné povolenie.

89. V článku 66 ods. 3 písm. a) PSD2 sa zasa uvádza, že poskytovateľ týchto služieb „nesmie mať nikdy v súvislosti s poskytovaním platobnej iniciačnej služby v držbe finančné prostriedky platiteľa“.

90. Z informácií, ktoré sa nachádzajú v spise, vyplýva, že Alternative Payments má tieto finančné prostriedky v držbe počas trvania transakcie. Táto okolnosť nie je zlučiteľná so znakmi platobnej iniciačnej služby, ktorá je uvedená v článku 4 bode 15 PSD2, vykladanej vzhľadom na jej odôvodnenia, ani zo zákazom, ktorý obsahuje článok 66 ods. 3 písm. a) PSD2.

91. Alternative Payments uznáva, že jej činnosť nespĺňa požiadavky na to, aby sa klasifikovala ako platobná iniciačná služba.( 41 )

92. Aby som to zhrnul, PPS príjemcu platby (obchodníka), ktorý odovzdáva príkazy na inkaso, ale sám priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov (spotrebiteľov) udelených ich zákazníkom (obchodníkom, príjemcom), a následne tieto finančné prostriedky prevádza na účty svojich zákazníkov vedené u iných PPS, neposkytuje platobnú iniciačnú službu, ako je vymedzená v článku 4 bode 15 PSD2 a v bode 7 prílohy I k nej.

V. Návrh

93. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), takto:

1. Článok 4 bod 23, ako aj bod 3 písm. a) a bod 4 písm. a) prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES, a článok 2 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009,

sa majú vykladať v tom zmysle, že

– na vykonávaní služby inkasa sa podieľajú tak poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby,

– poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, ktorý odovzdáva príkazy na inkaso, ale sám priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom) a ukladá ich na účty s obmedzenou funkčnosťou, poskytuje službu inkasa.

2. Článok 4 bod 44 a bod 5 prílohy I k smernici 2015/2366 sa majú vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, ktorý odovzdáva príkazy na inkaso, ale sám priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom) a ukladá ich na účty s obmedzenou funkčnosťou, neposkytuje službu prijímania platobných transakcií.

3. Článok 4 bod 15 a bod 7 prílohy I k smernici 2015/2366 sa majú vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, ktorý odovzdáva príkazy na inkaso, ale sám priamo nevykonáva transakcie inkasa a inkasuje finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súhlasov platiteľov udelených zákazníkom (príjemcom) a ukladá ich na účty s obmedzenou funkčnosťou, neposkytuje platobnú iniciačnú službu.

1 Jazyk prednesu: španielčina.

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 2012, s. 22). Toto nariadenie bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/886 z 13. marca 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 260/2012 a (EÚ) 2021/1230 a smernice 98/26/ES a (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o okamžité úhrady v eurách (Ú. v. EÚ L, 2024/886). Nariadenie 2024/886 sa neuplatňuje na tento spor ratione temporis .

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35; ďalej len „PSD2“).

4 Lietuvos Respublikos mokėjimų įstatymas Nr. VIII‑1370 (zákon Litovskej republiky č. VIII‑1370 o platbách) z 28. októbra 1999 (ďalej len „zákon o platbách“).

5 Lietuvos Respublikos mokėjimo įstaigų įstatymas Nr. XI‑549 (zákon Litovskej republiky č. XI‑549 o platobných inštitúciách) z 10. decembra 2009 (ďalej len „zákon o platobných inštitúciách“).

6 SEPA je skratka anglického slovného spojenia Single Euro Payments Area (jednotná oblasť platieb v eurách). SEPA je oblasť, v ktorej môžu občania, podniky a iné hospodárske subjekty uskutočňovať a prijímať platby v eurách v Európe, v rámci vnútroštátnych hraníc a mimo nich, za rovnakých podmienok a s rovnakými právami a povinnosťami, bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú. Je to základný prvok vnútorného trhu s platbami.

7 Ide o rozhodnutie rady Národnej litovskej banky č. 03‑126 z 26. augusta 2022 o uplatnení vykonávacieho opatrenia na spoločnosť Alternative Payments (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

8 IBAN je identifikačné číslo medzinárodného platobného účtu, ktoré jednoznačne identifikuje individuálny platobný účet v členskom štáte.

9 Bod 11 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

10 EuropeanPaymentsCouncil(Európska platobná rada) je koordinačný a rozhodovací orgán európskeho bankového sektora, pokiaľ ide o platby, ktorého deklarovaným cieľom je podporovať a presadzovať vytvorenie SEPA.

11 V bode 4 písm. a) prílohy I je uvedené vykonávanie platobných transakcií, v prípade ktorých sú finančné prostriedky kryté úverovým rámcom poskytnutým používateľovi platobných služieb. Medzi týmito transakciami sa nachádza aj vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa.

12 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1).

13 Rozsudok z 11. apríla 2019, Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação (C‑295/18, EU:C:2019:320, bod 38): „… inkaso iniciované príjemcom z účtu, ktorého nie je majiteľom, patrí pod pojem ‚platobné služby‘ uvedený v článku 2 ods. 1 smernice 2007/64, a to aj v prípade absencie akejkoľvek súvisiacej povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby, ak platiteľ, majiteľ zaťaženého platobného účtu súhlasil s týmto inkasom…“.

14 Rozsudok z 11. apríla 2019, Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação (C‑295/18, EU:C:2019:320, bod 48): „… článok 2 ods. 1 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem ‚platobné služby‘ v zmysle tohto ustanovenia patrí vykonanie inkasa iniciované príjemcom z platobného účtu, ktorého nie je majiteľom, ku ktorému majiteľ zaťaženého účtu neudelil súhlas“.

15 Oprávnenie (ktoré sa tiež môže označovať ako príkaz na inkaso ) obsahuje autorizáciu udelenú platiteľom na to, aby sa od určitého dátumu mohlo začať odpisovanie finančných prostriedkov z jeho účtu.

16 Požiadavky vzťahujúce sa na SEPA inkasá sú stanovené predovšetkým v článku 5 ods. 1 a 3 a v bodoch 1 a 3 prílohy k nariadeniu č. 260/2012. Ich znaky sú podrobne opísané v dokumente SEPA, PreguntasFrecuentes– AdeudosdirectosSEPA, ktorý je dostupný na https://www.sepaesp.es/sepa/es/faqs/sdd/. [Zostávajúca časť poznámky pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov].

17 Body 3 a 4 vyššie.

18 Pozri v tom istom zmysle bod 24 písomných pripomienok Komisie a bod 15 písomných pripomienok litovskej vlády.

19 Táto spoločnosť uvádza na podporu svojho stanoviska – aj keď podľa môjho názoru neopodstatnene – rozsudok z 22. februára 2024, ABC Projektai (C‑661/22, EU:C:2024:148, bod 39). V tomto bode sa len konštatuje, že „článok 4 bod 23 tejto smernice… výslovne upravuje vykonávanie inkasa z platobného účtu iniciovaného príjemcom na základe súhlasu, ktorý mu dal platiteľ. Riadne vykonanie takejto platobnej transakcie pritom predpokladá, že na platobnom účte platiteľa sú vopred k dispozícii finančné prostriedky potrebné na túto transakciu“.

20 Body 5 a 6 vyššie.

21 Systém SEPA je súbor pravidiel, postupov a štandardov zameraných na dosiahnutie interoperability pri poskytovaní a uplatňovaní platobného nástroja SEPA dohodnutého na medzibankovej úrovni.

22 European Payments Council: SEPA Direct Debit Core Scheme Rulebook , EPC016‑06/ 2025, verzia 1.0, dátum zverejnenia: 28. novembra 2024, dátum uplatňovania: 5. októbra 2025, https://www.europeanpaymentscouncil.eu/sites/default/files/kb/file/2024‑11/EPC016‑06%202025%20SDD%20Core%20Rulebook%20version%201.0.pdf. Príručka obsahuje súbor medzibankových pravidiel, postupov a štandardov na vykonávanie inkasných platieb v eurách v rámci SEPA zo strany účastníkov systému. Cieľom je zabezpečiť priame, komplexné a plne elektronické spracovanie transakcií. Tento cieľ sa uplatní aj na rôzne procesy riadenia výnimiek, ako sú odmietnutia, vrátenia, stornovania, refundácie, zamietnutia a zrušenia. Medzi účastníkmi je povolené iba elektronické spracovanie informácií o príkazoch na inkaso. Dlžník a veriteľ si môžu vymeniť príkaz na inkaso v papierovom alebo elektronickom formáte.

23 S. 115 príručky.

24 S. 20 príručky.

25 Súvisiaca zmluva sa uzatvára medzi dlžníkom a veriteľom. Táto zmluva nemá vplyv na PPS, ktorý je veriteľom, ani na PPS, ktorý je dlžníkom, a nie je pre nich ani záväzná a týka sa ich len dohoda s ich zákazníkmi o podmienkach poskytovania služieb súvisiacich s inkasom.

26 Alternative Payments vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že Národná banka Litvy jej udelila oprávnenie poskytovať sporné služby, až kým v roku 2022 nezrušila jej povolenie.

27 Bod 33 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu in fine . Podobné konštatovanie sa nachádza v bode 13.6 toho istého rozhodnutia, ktorý je citovaný v bode 28 vyššie.

28 Bod 4 písomných pripomienok spoločnosti Alternative Payments. To isté tvrdenie sa opakuje v uvedenej alebo inej formulácii v iných bodoch jej písomných pripomienok.

29 Body 35 až 38 písomných pripomienok Komisie.

30 Bod 13 písomných pripomienok českej vlády, body 24 až 26 písomných pripomienok talianskej vlády a body 22, 23 a 26 až 34 písomných pripomienok litovskej vlády.

31 Bod 26 písomných pripomienok litovskej vlády.

32 Bod 3 vyššie. [Zostávajúca časť poznámky pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.]

33 Typickým príkladom služby prijímania platobných transakcií sú platby kreditnou kartou, ako vyplýva z odôvodnenia 10 PSD2: „Táto smernica zavádza neutrálne vymedzenie pojmu ‚prijímanie platobných transakcií‘ s cieľom podchytiť nielen tradičné modely prijímania štruktúrované na základe používania platobných kariet, ale aj odlišné obchodné modely, vrátane tých, v prípade ktorých vystupuje viac ako jeden prijímateľ. Týmto by sa malo zabezpečiť, aby sa obchodníkom poskytovala rovnaká ochrana bez ohľadu na použitý platobný nástroj, ak je táto činnosť rovnaká ako prijímanie transakcií uskutočnených kartami. …“.

34 Na strane odosielateľa v rámci platobnej transakcie (napríklad kartou) zvyčajne nájdeme inú platobnú službu, ktorou je služba „vydávania platobných nástrojov“, ktorá je vymedzená v článku 4 bode 45 PSD2 ako „platobná služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý na zmluvnom základe poskytuje platiteľovi platobný nástroj na iniciovanie a spracovanie platobných transakcií platiteľa“.

35 Bod 40 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu. Kurzívou zvýraznil vnútroštátny súd.

36 Takéto označenie je použité v odôvodnení 76 PSD2.

37 Bod 3 vyššie.

38 Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby (externý) poskytovateľ platobných iniciačných služieb získal prístup k jeho bankovému účtu a inicioval platbu v jeho mene.

39 Odôvodnenie 29 PSD2: „Platobné iniciačné služby umožňujú poskytovateľovi platobných iniciačných služieb poskytovať uistenie príjemcovi platby, že platba bola iniciovaná, aby stimulovala príjemcu platby na to, aby bez zbytočného odkladu uvoľnil tovar alebo poskytol službu. Takéto služby ponúkajú nízkonákladové riešenie obchodníkom aj spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom umožňujú nakupovať online aj vtedy, ak nie sú držiteľmi platobných kariet. …“

40 Práve pre túto okolnosť sa na poskytovateľov platobných iniciačných služieb, keďže nedisponujú finančnými prostriedkami svojich zákazníkov, nevzťahujú (prísnejšie) požiadavky, ktoré platia pre hospodárske subjekty, ktoré disponujú týmito finančnými prostriedkami.

41 Body 82 a 83 písomných pripomienok spoločnosti Alternative Payments.