C-280/25

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 18. decembra 2025( 1 )

Vec C ‑ 280/25 [Lin II] ( i )

Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Oradea

„ Prejudiciálne konanie – Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Článok 325 ods. 1 ZFEÚ – Dohovor o ochrane finančných záujmov – Článok 2 ods. 1 – Povinnosť bojovať odradzujúcimi a účinnými opatreniami proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie – Pojem závažný podvod – Premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti – Systematické riziko beztrestnosti – Ochrana základných práv – Článok 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie – Zásada zákonnosti trestných činov a trestov – Požiadavky predvídateľnosti a určitosti trestného zákona – Zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona (lex mitior) – Vnútroštátny štandard ochrany základných práv – Uplatňovanie rozsudku Lin I – Obmedzenia zásady prednosti práva Únie – Právoplatné vnútroštátne rozsudky s právnou silou rozhodnutej veci – Prípady premlčania trestnej zodpovednosti, ktoré vznikli pred vydaním rozsudku Lin I a neboli uznané právoplatným rozsudkom – Vnútroštátna zásada zákazu vzniku lex tertia pri uplatňovaní priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona – Nepredvídateľnosť a neurčitosť kritéria systematického rizika beztrestnosti “

1. Súdny dvor v rozsudku Lin( 2 ) vyložil článok 325 ods. 1 ZFEÚ a článok 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov( 3 ) takto:

„… súdy členského štátu nie sú povinné upustiť od uplatnenia rozsudkov ústavného súdu tohto členského štátu, ktorými sa vyhlasuje za neplatné vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré upravuje dôvody prerušenia premlčacej lehoty v trestných veciach, z dôvodu porušenia zásady zákonnosti trestných činov a trestov, ako je chránená vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o jej požiadavky týkajúce sa predvídateľnosti a určitosti trestného zákona, aj keď tieto rozsudky majú za následok, že značný počet trestných vecí, vrátane vecí týkajúcich sa trestných činov závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy [Európskej únie], sa ukončí z dôvodu premlčania trestnej zodpovednosti.

B. Rumunské právo

1. Trestnoprávne predpisy

4. V rozsudku Lin I sú tiež citované rumunské právne predpisy (Ústava Rumunska, Trestný zákon z roku 1968, zmenený v roku 1996( 5 ), Trestný zákon z roku 2009( 6 ), zmenený mimoriadnym nariadením č. 71 z 30. mája 2022( 7 ), Trestný poriadok( 8 ) a zákon č. 241/2005( 9 )), ktoré sa uplatnia na spor.

2. Judikatúra rumunských súdov týkajúca sa premlčania v trestných veciach, ktorá bola vydaná pred vydaním rozsudku Lin I ( 10 )

a) Rozsudok Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko) č. 297/2018

5. Curtea Constituțională (Ústavný súd) rozsudkom č. 297/2018 z 26. apríla 2018, uverejneným 25. júna 2018, ktorým vyhovel námietke protiústavnosti, rozhodol, že prerušenie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti z dôvodu vykonania akéhokoľvek procesného úkonu v konaní, ako bolo stanovené v článku 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009, je protiústavné.

– pokiaľ nedošlo k tomuto legislatívnemu zásahu, súdne orgány nemohli samy určiť dôvody prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti. Uplatňovanie článku 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 bolo teda nejednoznačné a nepredvídateľné, čo spôsobilo nejednotnú súdnu prax. Platný právny rámec neposkytoval legislatívne prvky potrebné na zabezpečenie predvídateľného uplatňovania článku 155 ods. 1 spomenutého Trestného zákona po vydaní rozsudku č. 297/2018,

– v dôsledku toho rumunské pozitívne právo nestanovovalo žiadny prípad prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti odo dňa uverejnenia rozsudku č. 297/2018 do nadobudnutia účinnosti normatívneho aktu zákonodarcu, ktorý by výslovne upravoval dôvody prerušenia tejto lehoty.( 12 )

c) Rozsudok Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) č. 67/2022

10. Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) v rozsudku č. 67/2022 z 25. októbra 2022 (ďalej len „rozsudok č. 67/2022“), uverejnenom 28. novembra 2022, uviedol tieto konštatovania:

– normy týkajúce sa prerušenia premlčania sú normami hmotného (materiálneho) trestného práva. Z hľadiska ich časovej pôsobnosti sa na ne vzťahuje zásada zákazu retroaktívneho uplatnenia ustanovení trestného zákona stanovená v článku 3 Trestného zákona z roku 2009, s výnimkou priaznivejších predpisov, v súlade so zásadou lex mitior podľa článku 15 ods. 2 Ústavy Rumunska a článku 5 spomenutého Trestného zákona,

– v období od 25. júna 2018 [dátum uverejnenia rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018, spresneného rozsudkom Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 358/2022] do 30. mája 2022 článok 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 nestanovoval žiadny dôvod prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti,

14. V období od 3. mája 2012 do 23. januára 2014 M. G. D. ako konateľ dvoch obchodných spoločností jedine na základe úmyslu spáchať trestný čin opakovane a vedome poskytol B. V., spoluobžalovanému v danej veci, dvanásť daňových faktúr týkajúcich sa fiktívnych nákupov.

15. B. V. zaevidoval tieto faktúry do účtovníctva inej obchodnej spoločnosti s cieľom znížiť základ dane a spôsobiť škodu štátnej pokladnici. Škoda spôsobená štátnej pokladnici dosiahla 268 536 rumunských lei (RON) (čo sa rovná 59 304 eurám), z ktorých suma DPH dosahovala 163 656 RON (čo sa rovná 36 142 eurám).

16. Dňa 24. februára 2022 Tribunalul Bihor (Krajský súd Bihor, Rumunsko) odsúdil M. G. D. za skutky, z ktorých bol obvinený, ako spolupáchateľa trestného činu daňového podvodu.

17. Dňa 21. marca 2024 Curtea de Apel Oradea (Odvolací súd Oradea, Rumunsko) vyhovel odvolaniu, ktoré podal M. G. D. proti prvostupňovému rozsudku.

18. Rozsudkom z 21. marca 2024 bolo nariadené zastavenie trestného stíhania vedeného proti M. G. D. na základe konštatovania, že uplynula premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti za pokračujúci trestný čin spolupáchateľstva pri daňovom podvode, ktorý je vymedzený v článku 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 241/2005.( 14 )

19. Prokuratúra podala proti rozsudku z 21. marca 2024 kasačný opravný prostriedok. V ňom tvrdí, že zastavenie trestného stíhania nie je opodstatnené, keďže sa mal uplatniť rozsudok Lin I( 15 ), a preto premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti neuplynula( 16 ).

2. V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, majú sa ustanovenia článku 2 ZEÚ, článku 4 ods. 2 a 3 ZEÚ, článku 2 ods. 2 ZFEÚ, článku 325 ods. 1 ZFEÚ a článku 2 ods. 1 [dohovoru o ochrane finančných záujmov] v súlade s ich výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor v rozsudku [Lin I], [ako aj] článku 49 ods. 1, článku 52 ods. 3 a článku 53 Charty vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má v rámci trestného konania vo veci trestných činov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty (DPH) upustiť od uplatnenia vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa zásady priaznivejšieho trestnoprávneho predpisu ( lex mitior ), ako vyplýva zo záväznej judikatúry najvyššieho súdu daného členského štátu, t. j. štandardu, podľa ktorého procesnými úkonmi vykonanými pred vyhlásením neplatnosti ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúceho dôvody prerušenia premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti nedochádza k prerušeniu premlčania, a to v prípade, že:

a) neuplatnenie uvedeného vnútroštátneho štandardu je nezlučiteľné so zákazom uplatnenia lex tertia – ústavnej zásady;

b) v súlade s uvedenou vnútroštátnou judikatúrou možno usúdiť, že všeobecná premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti uplynula pred vyhlásením rozsudku Lin [I];

c) neuplatnenie uvedeného vnútroštátneho štandardu na základe práva Únie má za následok zabezpečenie úrovne ochrany základných práv zakotvených v Charte, ktorá nie je rovnocenná alebo porovnateľná s ochranou zaručenou článkom 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach [(ďalej len ‚EDĽP‘)];

24. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či v prípade neexistencie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorým by sa stanovovala minimálna suma, na základe ktorej by bolo možné považovať podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie za závažný, podvod v oblasti DPH sa bude klasifikovať ako závažný, len ak sa týka sumy vyššej než 50 000 eur.

25. Ustanoveniami práva Únie, ktorých výklad vnútroštátny súd potrebuje, sú článok 325 ZFEÚ, ako aj článok 1 ods. 1 a články 2 a 9 dohovoru o ochrane finančných záujmov, a to vzhľadom na zásadu zákonnosti trestných činov a testov, ktorá je zakotvená v článku 49 Charty.

1. Článok 3 2 5 ZFEÚ

26. Článok 325 ods. 1 ZFEÚ zaväzuje členské štáty, aby zamedzili podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom odrádzajúcich a účinných opatrení.( 17 ) V tomto ustanovení sa neuvádza, že sa majú sankcionovať iba závažné podvody, a je v ňom použitý iba pojem podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie bez prívlastkov.

27. Pripomínam, že v článku 325 ZFEÚ sa nespomína pojem závažný podvod , ktorý sa však nachádza v dohovore o ochrane finančných záujmov (článok 2).

28. Výklad článku 325 ZFEÚ preto neposkytuje nijakú konkrétnu odpoveď na prvú otázku položenú vnútroštátnym súdom.

32. Súdny dvor rozhodol, že článok 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov je formulovaný jasne a presne a nie je spojený s nijakou podmienkou, takže má priamy účinok.( 18 )

33. Rozlišovanie medzi kategóriami podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie je teda neoddeliteľnou súčasťou dohovoru o ochrane finančných záujmov. Podľa článku 2 tohto dohovoru:

– za malé podvody sa považujú podvody týkajúce sa sumy nižšej ako 4 000 eur, ktoré sa netýkajú obzvlášť vážnych okolností. Členské štáty môžu sankcionovať tieto malé podvody správnymi sankciami, hoci im nič nebráni v tom, aby ich sankcionovali trestnými sankciami,

– iné ako malé podvody, ktoré však nevyhnutne nie sú ani závažné, sú podvody týkajúce sa sumy vyššej ako 4 000 eur, ktoré sa týkajú obzvlášť vážnych okolností. Členské štáty ich musia trestať účinnými a odstrašujúcimi sankciami,

– závažné podvody sú podvody týkajúce sa sumy vyššej ako 4 000 eur, ktoré sa týkajú obzvlášť vážnych okolností a ktoré spôsobujú škodu finančným záujmom Únie vo výške „minimálnej sumy, ktorú stanoví každý členský štát“. Túto minimálnu sumu nie je možné stanoviť na viac ako 50 000 eur. Členské štáty musia trestať závažné podvody účinnými a odstrašujúcimi sankciami, ktoré musia zahŕňať zbavenie slobody, ktoré môže viesť k vydaniu stíhaných osôb.

34. Dohovor o ochrane finančných záujmov podľa jeho článku 9 nebráni tomu, aby členské štáty prijali vnútroštátne právne predpisy, podľa ktorých sa podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie sankcionujú prísnejšie.

40. Rumunsko prijalo vnútroštátne právne predpisy, v ktorých podľa informácií obsiahnutých v spise využilo možnosť sprísniť sankcionovanie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, ktorú mu ponúka dohovor o ochrane finančných záujmov.

41. V článku 9 ods. 1 zákona č. 241/2005 v znení účinnom k 23. januáru 2014 sú vymenované kategórie skutkov predstavujúcich trestné činy daňového podvodu, za ktoré sa ukladá trest odňatia slobody, bez ohľadu na výšku spôsobenej škody.

42. V článku 9 ods. 2 a 3 zákona č. 241/2005 sú stanovené minimálne limity pre spôsobenú škodu, ale len na účely zvýšenia dolnej a hornej hranice trestov odňatia slobody.

43. Legislatívne riešenie, pre ktoré sa rozhodlo Rumunsko, považujem za zlučiteľné s článkom 325 ZFEÚ a s dohovorom o ochrane finančných záujmov.

44. V prípade neexistencie vnútroštátneho predpisu, ktorý by stanovoval minimálny limit škody, prináleží vnútroštátnym súdom, aby určili, či existujú okolnosti, ktoré podľa ich všeobecných vnútroštátnych právnych predpisov stanovujú, že spáchané podvody sú závažné. Tieto okolnosti môžu zahŕňať pokračujúcu povahu trestného činu( 23 ), recidívu, stupeň organizovanosti podvodu, členstvo v skupine páchateľov alebo zločineckej organizácii a výšku podvodu.

4. Klasifikácia podvodu v spore vo veci samej

– takýto trestný čin sa podľa rumunského práva uplatniteľného v čase, keď došlo ku skutkovým okolnostiam, sankcionoval trestom odňatím slobody.

49. Z hľadiska práva Únie preto nič nebráni vnútroštátnemu súdu, aby s prihliadnutím na tieto prvky a ďalšie prvky, ktoré môže zvážiť podľa svojho vnútroštátneho práva (recidíva, členstvo v zločineckej organizácii a iné), klasifikoval trestný čin ako závažný podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie.

5. Predbežný záver

50. Aby som to zhrnul, článok 325 ods. 1 ZFEÚ a články 1, 2 a 9 dohovoru o ochrane finančných záujmov sa majú vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu klasifikovať podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie ako závažný aj vtedy, ak sa týka sumy, ktorá nie je vyššia ako 50 000 eur.

B. Druhá prejudiciálna otázka

51. Druhá prejudiciálna otázka má zložitú formuláciu.

– napokon budem venovať pozornosť predvídateľnosti a určitosti kritéria, ktoré podľa rozsudku Lin I umožňuje neuplatniť vnútroštátny štandard ochrany (oddiel 5).

1. Stav, ktorý v Rumunsku vyvolal rozsudok Lin I

55. Rozsudok Lin I bol vyhlásený 24. júla 2023. Ako som už uviedol, Súdny dvor v ňom konštatoval, že

– vnútroštátny štandard ochrany týkajúci sa predvídateľnosti trestného zákona [vyplývajúci z rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018] a vnútroštátny štandard ochrany týkajúci sa zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona [vyplývajúci z rozsudku Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) č. 67/2022] môžu vyvolať systematické riziko beztrestnosti závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie,

– oba štandardy sú v zásade nezlučiteľné s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ a s článkami 1 a 2 dohovoru o ochrane finančných záujmov. Predstavovali záruky, ktoré prekračovali rámec práv chránených článkom 49 Charty, a teda aj článkom 7 EDĽP. Vnútroštátne súdy však nemajú povinnosť neuplatniť rozsudky Curtea Constituțională (Ústavný súd) týkajúce sa prvého uvedeného štandardu.

56. V rozsudku Lin I bolo v súlade s precedensom tvoreným rozsudkom M. A. S. a M. B. akceptované vonkajšie obmedzenie prednosti práva Únie: rumunské súdy neboli povinné upustiť od uplatnenia vnútroštátnej judikatúry stanovenej rozsudkami Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022, a to napriek existencii systematického rizika beztrestnosti trestných činov závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie, keďže uvedené rozsudky sú založené na zásade zákonnosti trestných činov a trestov, ako je chránená vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o jej požiadavky týkajúce sa predvídateľnosti a určitosti trestného zákona.

– vnútroštátny štandard ochrany týkajúci sa zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, a to aj v oblasti prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti, je konkrétnym vyjadrením zásady zákonnosti trestných činov a trestov, ako je upravená v článku 7 EDĽP a v článku 49 Charty, a zabezpečuje širšiu ochranu, čo vyžaduje jeho prednostné uplatnenie,

– povinnosť, ktorá vyplýva vnútroštátnym súdom z rozsudku Lin I, zabezpečuje úroveň ochrany, ktorá nie je rovnocenná ani porovnateľná s ochranou zaručenou článkom 7 EDĽP. Pri posudzovaní zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov s právom Únie v oblasti ochrany finančných záujmov Únie Súdny dvor prihliadol na informácie a vysvetlenia vnútroštátneho súdu, ktoré nedostatočne a v niektorých prípadoch nesprávne odrážali právny stav vyplývajúci z vnútroštátnych rozsudkov týkajúcich sa zásady zákonnosti trestných činov a trestov a účinkov rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd),

– neuplatnenie judikatúry obsiahnutej v rozsudku č. 67/2022 by znamenalo tak porušenie základného práva na zákonnosť trestných činov a trestov, ako je vyjadrené vo vnútroštátnom právnom poriadku, ako aj porušenie právnej istoty, keďže by sa vytvorili predpoklady na rozdielne uplatňovanie právneho zaobchádzania so súbehom zákonov v priebehu času, a to v závislosti od druhu trestného činu a podľa toho, či ide o trestný čin poškodzujúci finančné záujmy Únie alebo o iný trestný čin.

b) Rozsudok Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) 16/2024

– pokiaľ ide o mechanizmus uplatňovania priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona vo vnútroštátnom práve, Curtea Constituțională (Ústavný súd) [rozsudok Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 265/2014] konštatoval potrebu celkového uplatňovania najpriaznivejšieho trestnoprávneho predpisu, čo znamená výber jediného uplatniteľného trestnoprávneho predpisu, toho najpriaznivejšieho, spomedzi po sebe nasledujúcich predpisov, a to s použitím kritéria konkrétneho hodnotenia,

– len tak možno predísť zavedeniu rozdielneho právneho zaobchádzania v prípade súbehu trestných činov (napríklad ak sa konštatuje existencia dôvodov prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti v prípade podvodov súvisiacich s platbou DPH a zároveň neexistencia takých dôvodov v prípade podvodov týkajúcich sa dane z príjmov právnických osôb, ktoré nemajú nijakú súvislosť s rozpočtom Únie) alebo vytvoreniu dvojakého štandardu v oblasti základných práv, ktorý by mohol viesť k uloženiu nezákonného trestu,

– rumunské súdy teda aj po vyhlásení rozsudku Lin I musia na účely určenia, ktoré procesné úkony majú účinok spočívajúci v prerušení premlčacej lehoty pred 25. júnom 2018, celkovo určiť priaznivejšie ustanovenie trestného zákona a vyhnúť sa vytvoreniu lex tertia ,

– premlčanie trestnej zodpovednosti ako inštitút trestného práva hmotného predstavuje jedno z kritérií, ktoré treba zohľadniť pri celkovom uplatňovaní priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, pričom sa má posúdiť v kontexte mechanizmu vytvoreného rozsudkom Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 265/2014,

66. Lojalita, ktorú generálni advokáti musia preukazovať Súdnemu dvoru, vyžaduje, aby poukázali na to, čo považujú za slabé stránky už vyhláseného rozsudku, aby ho bolo možné buď lepšie vysvetliť (aj keď v zmysle, ktorý je v rozpore s návrhmi) a aby bolo vydané súdne rozhodnutie v najväčšej možnej miere odolné voči kritike( 32 ), alebo aby sa spresnilo (či dokonca opravilo), k čomu v skutočnosti došlo v prípade rozsudku M. A. S. a M. B. vo vzťahu k skoršiemu rozsudku Taricco, v rámci dialógu s najvyššími vnútroštátnymi súdmi.

67. Z tohto hľadiska sa domnievam, že podrobnejšie vysvetlenie by si vyžadovali najmä dva aspekty rozsudku Lin I.

68. Prvý sa týka konštatovania, ktoré je uvedené v bode 108 rozsudku Lin I: „z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pravidlá upravujúce premlčanie v trestných veciach nepatria do pôsobnosti článku 49 ods. 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok [Taricco], body 54 až 57)“.

69. Z uvedených bodov rozsudku Taricco pritom nemožno jednoznačne vyvodiť, že pravidlá upravujúce premlčanie v trestných veciach sú vylúčené z pôsobnosti článku 49 ods. 1 Charty. Ak Súdny dvor chce zachovať uvedené vylúčenie, mal by nájsť presvedčivejšie dôvody.

70. Druhý aspekt, ktorý si podľa môjho názoru vyžaduje buď podrobnejšie vysvetlenie, alebo najlepšie opravu, sa týka „zvýšenia“ systematického rizika beztrestnosti závažných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie ako kľúčového argumentu na odmietnutie vnútroštátneho štandardu retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona. Z dôvodov, ktoré uvediem nižšie, tento argument vyvoláva mnohé ťažkosti.( 33 )

75. Právo Únie v zásade nevyžaduje zrušenie rozhodnutia súdneho orgánu z dôvodu zohľadnenia výkladu príslušného ustanovenia tohto práva, ktorý prijal Súdny dvor po tom, ako toto rozhodnutie nadobudlo právnu silu rozhodnutej veci.( 34 )

76. Zásada právnej sily rozhodnutej veci zabezpečuje tak stabilitu práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti. Preto nie je možné napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov.( 35 )

77. Právo Únie teda vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých nadobúda súdne rozhodnutie právnu silu rozhodnutej veci, napriek tomu, že by sa ich neuplatnením umožnila náprava vnútroštátnej situácie nezlučiteľnej s týmto právom.( 36 )

78. Ak neexistuje právna úprava Únie v predmetnej oblasti, podmienky vykonávania zásady právnej sily rozhodnutej veci musí stanoviť vnútroštátny právny poriadok členských štátov v súlade s procesnou autonómiou týchto štátov a pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity.( 37 )

79. V súlade s touto judikatúrou a s výhradou posúdenia zo strany vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o jeho vnútroštátne právo, sa domnievam, že uplatnenie rozsudku Lin I nemôže viesť k zrušeniu právoplatných súdnych rozhodnutí vydaných pred vydaním tohto rozsudku. Táto právna nemožnosť sa vzťahuje aj na právoplatné rozsudky vydané (pred rozsudkom Lin I) na základe vyššieho vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa zásady lex mitior , aj keď tým vznikne beztrestnosť, pokiaľ ide o závažné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

85. Ako vysvetlím nižšie, na túto otázku treba podľa môjho názoru odpovedať záporne.

86. Bolo by možné tvrdiť, že článok 325 ZFEÚ a články 1 a 2 dohovoru o ochrane finančných záujmov sú pre Rumunsko záväzné od nadobudnutia ich platnosti (1. decembra 2009, resp. 1. januára 2008) a že v rozsudku Lin I boli uvedené ustanovenia vyložené s účinkami ex tunc .

87. V tomto zmysle by bol rumunský štandard ochrany týkajúci sa zásady lex mitior , ktorý vyplýva z rozsudku Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) č. 67/2022, nezlučiteľný s právnymi predpismi Únie už od okamihu, keď tieto predpisy (ktoré majú priamy účinok) vstúpili do platnosti v Rumunsku. Prednosť práva Únie by viedla k tomu, že by sa konštatovalo, že trestná zodpovednosť za závažné podvody v oblasti DPH stále trvá, ak by k ich premlčaniu došlo na základe rumunského štandardu týkajúceho sa zásady lex mitior pred vydaním rozsudku Lin I, bez toho, aby (premlčanie) bolo konštatované právoplatným rozsudkom.

88. Domnievam sa však, že judikatúra ESĽP, ktorá sa uplatní v rámci článku 49 Charty podľa jej článku 52 ods. 3, vyžaduje, aby sa tento výklad odmietol.

89. Podľa ESĽP:

– obnovenie trestnej zodpovednosti po uplynutí premlčacej lehoty je nezlučiteľné so základnými zásadami zákonnosti ( nullum crimen, nulla poena sine lege ) a predvídateľnosti zakotvenými v článku 7 EDĽP,

92. K tomuto predbežnému záveru som dospel z viacerých dôvodov vzhľadom na to, že rozsudok Lin I:

– neobsahuje konštatovanie, že trestné činy závažných podvodov v oblasti DPH, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, sú nepremlčateľné,( 47 )

– zaviedol nemožnosť odvolávať sa na rumunský štandard ochrany týkajúci sa zásady lex mitior (ktorý je vyšší ako štandard práva Únie) spôsobom, ktorý by mal byť jednoznačnejší. Táto nemožnosť navyše bola zavedená na základe predpokladu, ktorý podľa vnútroštátnych súdov presne neodráža vnútroštátne právo, keďže vnútroštátny štandard ochrany týkajúci sa zásady retroaktívneho uplatnenia lex mitior , a to aj v oblasti prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti, je neoddeliteľným prejavom zásady zákonnosti trestných činov a trestov,

– viedol k rozdielnym výkladom, ako sa zdôrazňuje v rozsudkoch Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) č. 37/2024 a 16/2024, ako aj v prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania svedčí o tom, že aj v rámci samotného Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) pretrvávajú značné rozpory, pokiaľ ide o uplatňovanie rozsudku Lin I, v závislosti od toho, ktoré rozhodovacie zloženie tohto najvyššieho súdu má rozhodnúť,( 48 )

– odkláňa sa od smerovania nastaveného v rozsudku M. A. S. a M. B., ktorý sa týka pravidiel premlčania v trestných veciach v Taliansku. Neuplatňovanie rumunského štandardu týkajúceho sa zásady lex mitior umožňuje uložiť trestné sankcie určitým osobám, ktorým by sa tieto osoby vyhli, ak by sa uplatnil vnútroštátny štandard, ako to bolo v Taliansku,( 49 )

95. Preto bolo rozhodnutie Súdneho dvora priznať pravidlám týkajúcim sa premlčania trestnej zodpovednosti procesný charakter( 53 ) v rozsudku Taricco rozporuplné a bolo ho potrebné spresniť v rozsudku M. A. S. a M. B. Ako som už vysvetlil, v poslednom uvedenom rozsudku sa po akceptovaní hmotnoprávneho charakteru pravidiel týkajúcich sa premlčania v talianskom práve uznalo obmedzenie prednosti práva Únie.( 54 )

96. V iných prípadoch samotný Súdny dvor uznal, že premlčanie stanovené v ustanoveniach práva Únie nemá procesnú, ale hmotnoprávnu povahu. V rozsudku Volvo a DAF Trucks konkrétne samotný Súdny dvor konštatoval, že „… na rozdiel od procesných lehôt sa dotknutá premlčacia lehota tým, že jej uplynutím dochádza k zániku možnosti podať žalobu na súd, vzťahuje na hmotné právo, lebo má vplyv na výkon subjektívneho práva, ktorého sa dotknutá osoba už viac nemôže účinne dovolávať na súde“.( 55 ) Preto uznal, že článok 10 („Premlčacie lehoty“) smernice 2014/104( 56 ) nemá procesný, ale hmotnoprávny charakter.

97. Preto sa domnievam, že ustanovenia práva Únie, ktoré sú uvedené v druhej prejudiciálnej otázke:

– nevyžadujú preskúmanie právoplatných trestných rozsudkov s právnou silou rozhodnutej veci, v ktorých sa konštatovalo, že premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti uplynula pred vydaním rozsudku Lin I, na základe vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona,

– nebránia uplatneniu vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona na trestné činy spáchané pred vydaním rozsudku Lin I, keďže tento rozsudok nepredstavuje jasný a predvídateľný právny základ na obnovenie trestnej zodpovednosti za trestné činy, o ktorých rumunské súdy rozhodli, že sú premlčané, pričom ich rozhodnutia ešte nie sú právoplatné.

– pri určovaní priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona treba vziať do úvahy viaceré prvky, ako sú druh a závažnosť trestov, podmienky vzniku trestnej zodpovednosti, dôvody vylúčenia trestnej zodpovednosti, vplyv priťažujúcich, poľahčujúcich alebo oslobodzujúcich okolností, pravidlá týkajúce sa účasti, pokusu, recidívy a ďalšie.( 58 )

101. Ak som ho správne pochopil, zákaz vytvoriť lex tertia bráni tomu, aby vnútroštátne súdy v prípade, keď existujú viaceré po sebe nasledujúce právne úpravy, kombinovali prvky jednej z nich (napríklad tie, ktoré sa týkajú definície trestných činov a trestov) s prvkami inej právnej úpravy (napríklad pravidlá upravujúce premlčanie trestnej zodpovednosti). Tak sa má zabrániť tomu, aby súdy „vytvorili“ najpriaznivejší trestný zákon.

102. Vnútroštátny súd v odpovedi na otázky Súdneho dvora týkajúce sa tohto zákazu uviedol, že ak by sa uplatnil rozsudok Lin I, najpriaznivejší trestný zákon by vyplynul zo spojenia viacerých ustanovení niekoľkých zákonov. Na pojednávaní rumunská vláda potvrdila toto tvrdenie.

103. Na prerušenie premlčacej lehoty v prípade závažného podvodu v oblasti DPH spáchaného 1. januára 2016, na ktorý sa podľa rumunského práva vzťahuje desaťročná premlčacia lehota, by sa teda postupne uplatnili:

– právna úprava obsiahnutá v článku 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009, ktorá bola účinná do jej vyhlásenia za neplatnú rozsudkom Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018. Podľa tejto právnej úprav by akýkoľvek procesný úkon bez ohľadu na to, či sa oznámi obvinenému, spôsobil prerušenie premlčacej lehoty,

107. Ak sa Súdny dvor v rozsudku Lin I neriadil precedensom tvoreným rozsudkom M. A. S. a M. B. a odmietol uplatnenie vyššieho vnútroštátneho štandardu ochrany rumunskými súdmi, pokiaľ ide o lex mitior , nevidím dôvod na zmenu tejto judikatúry s cieľom dodržať ústavnú požiadavku týkajúcu sa nevytvorenia lex tertia .

108. Zákaz vytvorenia lex tertia je totiž len jedným z vnútroštátnych pravidiel (hoci má právnu silu ústavnej zásady), ktorými sa v Rumunsku riadi vykonávanie zásady retroaktívneho uplatnenia ustanovení trestného zákona, ktoré sú priaznivejšie pre obvineného. V rozsudku Lin I sa táto zásada ako celok odmieta, keďže sa v ňom konštatuje, že rumunské súdy sú povinné neuplatniť príslušný vnútroštátny štandard ochrany, aby sa predišlo riziku beztrestnosti podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

109. Pokiaľ ide o rozdiel v zaobchádzaní medzi režimom premlčania uplatniteľným (podľa rozsudku Lin I) na podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie a režimom týkajúcim sa iných trestných činov, tento rozdiel určite existuje. Vyplýva z neho, že na obvineného by sa vzťahovali rôzne pravidlá týkajúce sa prerušenia premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti v závislosti od toho, či ide o trestné činy týkajúce sa DPH alebo o trestné činy týkajúce sa napríklad dane z príjmov právnických osôb.

110. Uvedený rozdiel však:

– na jednej strane neznamená uplatnenie lex tertia vo vzťahu k zásade lex mitior , ale vyplýva z rozsahu pôsobnosti práva Únie, konkrétne článku 325 ZFEÚ,

– na druhej strane znamená, že na daňové podvody, na ktoré sa článok 325 ZFEÚ nevzťahuje, by sa uplatňoval rumunský štandard ochrany týkajúci sa zásady priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona.

116. Z úvah Súdneho dvora týkajúcich sa uvedeného rozlišovania( 62 ) vyplýva, že prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie je ohrozená iba v druhom prípade (teda ak vnútroštátny súd uplatní vnútroštátny štandard týkajúci sa lex mitior v prípade procesných úkonov, ku ktorým došlo pred 25. júnom 2018).

117. Inak povedané, rozsudok Lin I toleruje systematické riziko beztrestnosti v prípade závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, ktoré boli spáchané od 25. júna 2018 do 30. mája 2022, keď vyplýva z uplatnenia vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa predvídateľnosti trestného zákona, ale neakceptuje uvedené riziko, keď sa vzťahuje na prípady, ktoré nastali pred 25. júnom 2018, v ktorých sa uplatňuje vnútroštátny štandard ochrany týkajúci sa zásady lex mitior (čo je ďalšia zložka tej istej zásady zákonnosti trestných činov a trestov).

118. Podľa môjho názoru rozsudok Lin I neposkytuje dostatočné argumenty na preukázanie, prečo sa systematické riziko beztrestnosti líši v závislosti od toho, ktorý vnútroštátny štandard sa uplatňuje.

119. V prvom rade vnútroštátny štandard ochrany lex mitior má obmedzený vplyv na zánik trestnej zodpovednosti. Nespôsobuje dekriminalizáciu trestných činov závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie. Má len zabrániť prerušeniu premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti v období od 1. februára 2014 do 25. júna 2018 retroaktívnym predĺžením platnosti režimu uplatniteľného v období od 25. júna 2018 do 30. mája 2022, ktorý bol v rozsudku Lin I potvrdený.

120. V prípadoch, ako je prejednávaný prípad, sa v rozsudku vydanom v odvolacom konaní na základe uplatnenia vnútroštátneho štandardu týkajúceho sa lex mitior konštatovalo, že zanikla trestná zodpovednosť jedného obvineného (spolupáchateľa trestného činu s premlčacou lehotou osem rokov), ale nie druhého obvineného (páchateľa trestného činu s premlčacou lehotou desať rokov). Vnútroštátny štandard týkajúci sa lex mitior len spätne predlžuje neexistenciu procesných úkonov, ktoré môžu prerušiť premlčaciu lehotu, ale – opakujem – nedekriminalizuje závažné podvody v oblasti DPH ani neskracuje premlčaciu lehotu na ich stíhanie.

124. Vzhľadom na neistotu vyvolanú rozsudkom Súdneho dvora sa pritom pripustilo, že vnútroštátne súdy nie sú povinné upustiť od uplatnenia vnútroštátnych ustanovení, o ktoré išlo v uvedenej veci. Tú istú judikatúru možno uplatniť aj na rozsudok Lin I, pokiaľ ide o podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie, ku ktorým došlo v Rumunsku pred 25. júnom 2018.

125. Situácia vyvolaná rozsudkom Lin I totiž spôsobuje rumunským súdom neistotu (pri uplatňovaní vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa zásady lex mitior ) porovnateľnú so situáciou, ktorá vznikla v Taliansku v dôsledku uplatňovania rozsudku Taricco. Táto okolnosť preto tiež odôvodňuje uznanie vonkajšieho obmedzenia prednosti práva Únie podobného tomu, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku M. A. S. a M. B.

V. Návrh

126. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil trestnoprávny senát Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), takto:

Článok 325 ods. 1 ZFEÚ a články 1, 2 a 9 Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktorý bol podpísaný v Bruseli 26. júla 1995 a tvorí prílohu aktu Rady z 26. júla 1995,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

Súdy členského štátu nemôžu prijať rozhodnutia nezlučiteľné s rozsudkom Lin.

V dôsledku toho tieto súdy

sú povinné upustiť od uplatnenia štandardu ochrany týkajúceho sa zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, pričom na túto povinnosť nemá vplyv vnútroštátne pravidlo, ktoré zakazuje uplatnenie lex tertia ,

nemôžu prehliadať, že v rozsudku Lin I sa konštatovala existencia systematického rizika beztrestnosti v prípade závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie v dôsledku uplatňovania vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa zásady priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, takže nie je nevyhnutné, aby tieto súdy posudzovali existenciu uvedeného rizika v každom prípade.

1 Jazyk prednesu: španielčina.

i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

8 Legea nr. 135/2010 privind Codul de procedură penală (zákon č. 135/2010 o Trestnom poriadku) ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 486, z 15. júla 2010).

9 Legea nr. 241/2005 (zákon č. 241/2005) ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 672, z 27. júla 2005), zmenený prostredníctvom Legea nr. 50/2013 (zákon č. 50/2013) ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 146, z 19. marca 2013) – znenie účinné k 23. januáru 2014.

10 V nasledujúcich bodoch citujem opis rozsudkov, ktorý som uviedol v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Lin I (EU:C:2023:532). [Zostávajúca časť tejto poznámky pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.]

11 Naopak Curtea Constituțională (Ústavný súd) konštatoval, že predchádzajúce legislatívne riešenie (článok 123 prvý odsek Trestného zákona z roku 1968) spĺňa podmienky predvídateľnosti stanovené Ústavou, keďže stanovovalo, že premlčaciu lehotu týkajúcu sa trestnej zodpovednosti môže prerušiť iba vykonanie úkonu, ktorý má byť podľa zákona oznámený obvinenému.

12 Uvedený normatívny akt bol prijatý niekoľko dní po vydaní rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 358/2022. Prostredníctvom OUG č. 71/2022 bol zmenený článok 155 Trestného zákona z roku 2009. Odsek 1 tohto článku odvtedy znie takto: „Plynutie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti sa preruší vykonaním akéhokoľvek procesného úkonu, ktorý sa musí podľa zákona oznámiť podozrivému alebo obvinenému.“

13 Ide jednak o rozhodovacie zloženie pre zjednocovanie judikatúry a jednak o rozhodovacie zloženie pre rozhodovanie o kasačných opravných prostriedkoch v záujme zákona.

20 Rozsudok Lin I, bod 80, a rozsudok z 5. decembra 2017, M. A. S. a M. B. (C‑42/17, EU:C:2017:936; ďalej len „rozsudok M. A. S. a M. B.“, bod 43).

21 Rozsudky Lin I, bod 97; Euro Box Promotion, bod 213, a M. A. S. a M. B., bod 39, ako aj rozsudok z 5. júna 2018, Kolev a i. (C‑612/15, EU:C:2018:392, bod 76).

22 Rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i. (C‑105/14, EU:C:2015:555; ďalej len „rozsudok Taricco“, bod 58). Pokiaľ ide o korupčné trestné činy, v bodoch 194, 203, 212 a 213 rozsudku Euro Box Promotion ani v uznesení z 9. januára 2024, Unitatea Administrativ Teritorială Judežul Braşov (C‑131/23, EU:C:2024:42, body 75 a 85), sa nepoužíva prívlastok „závažné“.

23 Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, bod 57.

24 Obvinenému sa kladie za vinu, že spáchal pokračujúci trestný čin spolupáchateľstva pri daňovom podvode, ktorý je vymedzený v článku 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 241/2005.

25 Keďže ku skutkom, ktorých sa týka obvinenie, došlo od roku 2012 do roku 2014, uplatní sa na ne dohovor o ochrane finančných záujmov, lebo smernica o ochrane finančných záujmov sa uplatňuje od 6. júla 2019.

32 Spomedzi autorov, ktorí kritizujú rozsudok Lin I, pozri ALONSO GARCÍA, R.: Límites y contra‑límites en la aplicación nacional de la CDFUE, y „preeminencia“ del derecho de la UE (STJUE 24 julio 2023, C‑107/23 PPU, asunto Lin). In: Revista Española de Derecho Europeo , 2024, č. 1, s. 149 až 167; CAIOLA, A.: La continuité d’une évolution jurisprudentielle. À la recherche de l’équilibre entre la protection des intérêts financiers de l’Union européenne et le respect du principe de légalité des délits et des peines. In: Revue des affaires européennes , 2023, č. 3, s. 783; DIMITRAKOPULOS, I.: Statutes of limitations and scope of Article 49 (1) of the EU Charter of Fundamental Rights: weaknesses of the ECJ’s approach in Taricco and Lin. In: European Law Review , 2025, č. 2, s. 221 až 228, a BONELLI, M.: Growing pains: Direct effect, primacy and fundamental rights after Lin . In: Common Market Law Review , 2024, č. 4, s. 1045 až 1076.

36 Rozsudok Profi Credit Polska, bod 38, ako aj rozsudky zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco (C‑600/19, EU:C:2022:394, bod 42); z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines (C‑370/17 a C‑371/18, EU:C:2020:260, bod 89); z 11. septembra 2019, Călin (C‑676/17, EU:C:2019:700, bod 27), a zo 6. októbra 2015, Târșia (C‑69/14, EU:C:2015:662, bod 29).

37 Rozsudok Profi Credit Polska, body 39 a 40, ako aj rozsudky z 24. októbra 2018, XC a i. (C‑234/17, EU:C:2018:853, bod 21), a z 10. júla 2014, Impresa Pizzarotti (C‑213/13, EU:C:2014:2067, bod 54).

38 Rozsudky z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines (C‑370/17 a C‑371/18, EU:C:2020:260, body 96 a 97), a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub (C‑2/08, EU:C:2009:506, body 29 až 31).

39 Rozsudok z 1. augusta 2025, Baji Trans (C‑544/23, EU:C:2025:614, body 100 až 107).

40 Rozsudok z 1. augusta 2025, Baji Trans (C‑544/23, EU:C:2025:614, bod 102).

41 ESĽP, poradné stanovisko P16‑2021‑001 z 26. apríla 2022 o uplatňovaní premlčania na vyšetrovanie, odsúdenie a tresty za trestné činy predstavujúce mučenie, bod 77 (ďalej len „poradné stanovisko ESĽP o premlčaní trestných činov predstavujúcich mučenie“), ako aj rozsudky z 18. júna 2020, Antia a Khupenia v. Gruzínsko (CE:ECHR:2020:0618JUD000752310, body 38 až 43), a z 22. septembra 2015 Borcea v. Rumunsko (CE:ECHR:2015:0922DEC005595914, bod 65).

46 BONELLI, M.: Growing pains: Direct effect, primacy and fundamental rights after Lin . In: Common Market Law Review , 2024, č. 4, s. 1046: „in general, the approach of the Court until Lin had proved difficult to predict and understand“.

47 Podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie nie je porovnateľný s trestným činom mučenia, ktorého nepremlčateľnosť vyplýva z jeho postavenia ako imperatívnej normy medzinárodného práva uznanej v medzinárodných zmluvách.

48 Zdá sa, že senát trestnoprávneho kolégia nesúhlasí s judikatúrou rozšírených rozhodovacích zložení Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd), ktoré majú právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch na zjednotenie judikatúry a o kasačných opravných prostriedkoch v záujme zákona. Tieto pochybnosti vznikajú aj vo veci C‑496/25, Lin III, ktorú prejednáva Súdny dvor.

49 Rozsudky M. A. S. a M. B., bod 60, a Taricco, bod 53.

50 Rozsudok Lin I, bod 122.

51 Nevyhnutne nevyplýva ani z EDĽP. ESĽP sa vo svojej judikatúre priklonil k názoru, že uvedené pravidlá majú procesnú povahu, keďže neurčujú trestné činy a sankcie, ktoré sa za ne ukladajú, ale len stanovujú predbežnú podmienku vyšetrenia veci (ESĽP, rozsudky z 22. júna 2000, Coëme a i. v. Belgicko, CE:ECHR:2000:0622JUD003249296, bod 149; z 12. februára 2013, Previti v. Taliansko, CE:ECHR:2013:0212DEC000184508, bod 80, a z 22. septembra 2015 Borcea v. Rumunsko, CE:ECHR:2015:0922DEC005595914, bod 64). ESĽP však konštatoval, že v prípade odsúdenia obvineného za trestný čin, ktorý je už premlčaný, dôjde k porušeniu článku 7 EDĽP, čo znamená priznanie materiálnej, a nie len procesnej povahy premlčaniu (poradné stanovisko ESĽP o premlčaní trestných činov predstavujúcich mučenie, body 72 až 77, a ESĽP, rozsudok z 18. júna 2020, Antia a Khupenia v. Gruzínsko, CE:ECHR:2020:0618JUD000752310, body 38 až 43).

58 Rozsudok Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 265/2014, body 31 a 32.

59 Rozsudok Lin I, bod 91.

60 Rozsudok Lin I, bod 94.

61 Rozsudok Lin I, body 122 a 123.

62 Rozsudok Lin I, bod 122: „na rozdiel od vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa predvídateľnosti trestného zákona, ktorý podľa vnútroštátneho súdu len neutralizuje prerušujúci účinok procesných úkonov, ku ktorým došlo počas obdobia od 25. júna 2018, keď bol uverejnený rozsudok Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018, do 30. mája 2022, keď nadobudlo účinnosť OUG č. 71/2002,… vnútroštátny štandard ochrany týkajúci sa zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ) umožňuje – aspoň v určitých prípadoch – neutralizovať prerušujúci účinok procesných úkonov, ku ktorým došlo aj pred 25. júnom 2018, ale po nadobudnutí účinnosti Trestného zákona 1. februára 2014, teda počas obdobia viac ako štyroch rokov“.

63 Rozsudok M. A. S. a M. B., bod 59: „… prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či podmienka požadovaná bodom 58 rozsudku Taricco, podľa ktorej predmetné ustanovenia trestného zákona bránia uloženiu účinných a odstrašujúcich trestnoprávnych sankcií v značnom množstve prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, vedie v talianskom právnom poriadku k situácii neistoty, pokiaľ ide o určenie uplatniteľného režimu premlčania, ktorý porušuje zásadu určitosti rozhodného práva. Ak je to skutočne tak, vnútroštátny súd nie je povinný upustiť od uplatnenia predmetných ustanovení trestného zákona“.