C-295/25

proti

Vlaams Gewest

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Štátna rada, Belgicko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Ekologická výroba a označovanie ekologických produktov – Nariadenie (EÚ) 2018/848 – Článok 7 písm. a), b) a c) – Časť IV, body 2.2.1 a 2.2.2 prílohy II – Používanie určitých produktov a látok pri spracovaní ekologických potravín – Prášok certifikovaný ako ekologický a získaný z očistených, sušených a rozdrvených usadenín riasy Lithothamnium calcareum, ktorá je prirodzene bohatá na uhličitan vápenatý – Nepovolenie “

I. Úvod

1. Môže byť používanie ekologickej zložky poľnohospodárskeho pôvodu zakázané vo výrobe spracovaných ekologických potravín?

II. Právo Únie

A. Nariadenie (ES) č. 178/2002

5. Článok 2 prvý a druhý odsek nariadenia (ES) č. 178/2002( 8 ) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia ‚potraviny‘ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.

‚Potraviny‘ znamenajú tiež nápoje, žuvačky a všetky látky vrátane vody, zámerne pridávanej do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy.

…“

ii) potraviny, či už v sušenej alebo koncentrovanej podobe vrátane aróm pridaných pri výrobe zložených potravín pre svoje aromatické, chuťové alebo výživové vlastnosti spolu s druhotným farbiacim účinkom;

…

b) ‚technologická pomocná látka‘ je akákoľvek látka, ktorá:

i) sa nekonzumuje ako potravina ako taká;

ii) sa zámerne používa pri spracovaní surovín, potravín alebo ich zložiek na určitý technologický účel počas úpravy a spracovania; a

iii) môže v konečnom výrobku zanechať rezídua látky alebo jej deriváty, ktorých prítomnosť je neúmyselná, ale nedá sa jej technicky zabrániť, avšak ktoré nepredstavujú žiadne zdravotné riziko a nemajú na konečný výrobok žiadny technologický vplyv.“

8. Odôvodnenia 6, 20, 51, 52 a 63 nariadenia 2018/848 stanovujú:

„(6) So zreteľom na ciele politiky [Európskej ú]nie v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby by právny rámec stanovený na vykonávanie tejto politiky mal byť zameraný na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, na zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov v produkty označené ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a na vytváranie podmienok, za ktorých môže táto politika napredovať v súlade s rozvojom výroby a vývojom na trhu.

…

(20) Keďže použitie vonkajších vstupov by sa malo v ekologickej poľnohospodárskej výrobe obmedziť, mali by sa identifikovať určité účely, na ktoré sa pri výrobe poľnohospodárskych produktov alebo spracovaných poľnohospodárskych produktov produkty a látky často používajú. V prípade, že sa produkty alebo látky bežne používajú na tieto účely, ich použitie by malo byť povolené len vtedy, ak boli povolené v súlade s týmto nariadením. Toto povolenie by však malo byť platné iba vtedy, ak použitie takých vonkajších vstupov v neekologickej výrobe nie je zakázané právom Únie alebo vnútroštátnym právom založeným na práve Únie. …

…

(51) Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú potraviny… by mali dodržiavať vhodné postupy na základe systematického určovania kritických krokov pri spracúvaní s cieľom zabezpečiť, aby spracované produkty boli v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Spracované produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mali vyrábať s použitím spracovateľských metód, ktorými sa zaručí, že v priebehu všetkých stupňov ekologickej poľnohospodárskej výroby je zachovaný ekologický charakter a kvalita produktov.

(63) Používanie určitých produktov alebo látok ako účinných látok na použitie v prípravkoch na ochranu rastlín, na ktoré sa vzťahuje na rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1107/2009[( 11 )], hnojív, pôdnych pomocných látok, živín, neekologických zložiek výživy zvierat rôzneho pôvodu, kŕmnych doplnkových látok, technologických pomocných látok a prostriedkov na čistenie a dezinfekciu v ekologickej poľnohospodárskej výrobe by sa malo obmedziť na minimum a malo by podliehať osobitným podmienkam stanoveným v tomto nariadení. Ten istý prístup by sa mal uplatňovať aj na používanie produktov a látok ako prídavných látok v potravinách a technologických pomocných látok a na používanie neekologických poľnohospodárskych zložiek pri výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa akékoľvek možné používanie takýchto produktov a látok v ekologickej poľnohospodárskej výrobe všeobecne, a osobitne vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, malo vymedziť, a to za predpokladu splnenia zásad stanovených v tomto nariadení a určitých kritérií.“

9. Článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/848 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na nasledujúce produkty, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva vrátane akvakultúry a včelárstva, ako sú uvedené v prílohe I k ZFEÚ, a na produkty, ktoré pochádzajú z uvedených produktov, a to v prípade, že sa takéto produkty vyrábajú, pripravujú, označujú, distribuujú, umiestňujú na trh, dovážajú do Únie alebo vyvážajú z Únie alebo sú určené na výrobu, prípravu, označovanie, distribúciu, umiestnenie na trh, dovoz do Únie alebo vývoz z Únie:

…

45. ‚potraviny‘ sú potraviny vymedzené v článku 2 nariadenia [č. 178/2002];

…

51. ‚zložka‘ je zložka vymedzená v článku 2 ods. 2 písm. f) nariadenia [č. 1169/2011], alebo v prípade produktov iných ako potraviny je to akákoľvek látka alebo produkt, ktoré sa používajú pri výrobe alebo príprave produktov a nachádzajú sa aj v konečnom produkte, hoci aj v pozmenenom stave;

…

61. ‚prídavná látka v potravinách‘ je prídavná látka v potravinách vymedzená v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia [č. 1333/2008];

b) obmedzenie používania prídavných látok v potravinách, neekologických zložiek, ktoré majú hlavne technologickú a senzorickú funkciu, a mikroživín a technologických pomocných látok s cieľom používať ich v minimálnej miere a iba v prípade zásadnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely;

c) vylúčenie látok a postupov spracovania, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o pravý charakter produktu;

…“

12. Článok 9 ods. 3 prvý pododsek tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely a používania uvedené v článkoch 24 a 25 a v prílohe II je možné v ekologickej poľnohospodárskej výrobe používať iba produkty a látky povolené podľa týchto ustanovení pod podmienkou, že ich použitie v neekologickej poľnohospodárskej výrobe bolo tiež povolené v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie a v uplatniteľnom prípade v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami založenými na práve Únie.“

13. Článok 16 tohto nariadenia stanovuje:

„2. [Európska k]omisia môže okrem produktov a látok povolených v súlade s odsekom 1 povoliť určité produkty a látky na používanie vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a vo výrobe kvasníc používaných ako potraviny… a zaradí všetky takéto povolené produkty a látky do užších zoznamov na tieto účely:

a) ako prídavné látky v potravinách a technologické pomocné látky;

b) ako neekologické poľnohospodárske zložky, ktoré sa majú používať pri výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby;

c) ako technologické pomocné látky pri výrobe kvasníc a produktov z kvasníc.

…

4. Povoľovanie produktov a látok uvedených v odseku 2 na používanie vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo vo výrobe kvasníc používaných ako potraviny… podlieha zásadám stanoveným v kapitole II a týmto kritériám, ktorých splnenie sa vyhodnocuje ako celok:

…“

15. Podľa časti III bodu 2.2.1. prílohy II k tomuto nariadeniu sa zber voľne rastúcich rias a ich častí považuje za ekologickú poľnohospodársku výrobu za určitých podmienok spresnených v tomto bode.

16. Podľa časti IV bodu 2 prílohy II k tomuto nariadeniu s názvom „Podrobné požiadavky na výrobu spracovaných potravín“:

„…

2.2.1. Pri spracovaní potravín sa môžu používať len prídavné látky v potravinách, technologické pomocné látky a neekologické poľnohospodárske zložky, ktoré sú povolené podľa článku 24 alebo článku 25 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a produkty a látky uvedené v bode 2.2.2…

2.2.2. Pri spracovaní potravín sa môžu použiť tieto produkty a látky:

…“

E. Vykonávacie nariadenie 2021/1165

17. Odôvodnenie 14 vykonávacieho nariadenia 2021/1165 stanovuje:

„Vzhľadom na zloženie určitých neekologických poľnohospodárskych zložiek môžu niektoré z ich použití v spracovaných potravinách z ekologickej poľnohospodárskej výroby zodpovedať použitiam ako prídavné látky v potravinách, technologické pomocné látky v potravinách alebo produkty a látky uvedené v časti IV bode 2.2.2 prílohy II k nariadeniu [2018/848]. Uvedené použitia si vyžadujú osobitné povolenie v súlade s časťou IV bodom 2.2 prílohy II k nariadeniu [2018/848] a takéto použitia by sa nemali povoliť na základe povolenia neekologických poľnohospodárskych zložiek.“

18. Článok 6 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Na účely článku 24 ods. 2 písm. a) nariadenia [2018/848] sa ako prídavné látky v potravinách vrátane potravinárskych enzýmov, ktoré sa majú používať ako prídavné látky v potravinách, a technologické pomocné látky pri výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby môžu používať len produkty a látky uvedené v časti A prílohy V k tomuto nariadeniu, a to pod podmienkou, že ich použitie je v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie, najmä s nariadením [č. 1333/2008] a prípadne v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré vychádzajú z práva Únie.“

Ekologické potraviny, do ktorých sa látka môže pridávať

Osobitné podmienky a obmedzenia

…

…

…

…

…

…“

III. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka

21. Lima BV je spoločnosťou založenou podľa belgického práva, ktorá sa špecializuje v oblasti uvádzania na trh ekologických potravín rastlinného pôvodu, najmä dvoch ekologických nápojov, jedného na báze ryže a druhého na báze ovsa, ktorých charakteristickou zložkou je riasa Lithothamnium calcareum , získaná ekologickým zberom voľne žijúcich rias.

22. Kontrolný orgán sa vo svojom rozhodnutí o certifikácii z 13. apríla 2023 domnieval, že pokiaľ ide o lithothamnium, treba odlišovať riasy ( Lithothamnium sp. Algae ) od morského produktu, ktorý vznikol kalcifikáciou rias (maërlové vrstvy), pričom iba prvé uvedené možno kvalifikovať ako „poľnohospodársky produkt“. Dodal, že účel použitia zložky má prednosť pred jej charakteristikou ako ekologickej alebo neekologickej. Dospel k záveru, že pridanie zvyškov riasy lithothamnium bohatých na vápnik predstavuje obohatenie ekologických produktov, ktoré je v rozpore s časťou IV bodom 2.2 prílohy II k nariadeniu 2018/848, čo má za následok, že Lima „označuje a uvádza na trh produkty, ktoré nespĺňajú požiadavky na ekologické produkty“, čo odôvodňuje prijatie opatrenia „upozornenia“.

23. V nadväznosti na potvrdenie tohto rozhodnutia kontrolným orgánom z 5. mája 2023 podala Lima proti uvedenému rozhodnutiu správnu sťažnosť na Departement Landbouw en Visserij (Ministerstvo pre poľnohospodárstvo a rybárstvo, Belgicko) pri Vlaamse Overheid (Flámsky úrad, Belgicko). V rozhodnutí z 18. decembra 2023 vedúci oddelenia podpory príjmov ministerstva pre poľnohospodárstvo a rybárstvo uviedol, že pridanie prášku získaného z očistených, vysušených a rozdrvených usadenín riasy Lithothamnium calcareum nebolo povolené, keďže jeho účelom bolo obohacovanie vápnikom. Dospel k záveru, že opatrenie „upozornenia“ uložené spoločnosti Lima malo byť ponechané a že z neho vyplýva, že len nápoje, ktoré už boli vyrobené pred 1. januárom 2024, mohli byť ešte uvádzané na trh s odkazom na ekologický spôsob výroby.

28. Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či túto judikatúru možno jednoducho analogicky uplatniť, pretože v rozsudku Natumi sa Súdny dvor vyjadril k neekologickému prášku získanému z usadenín riasy Lithothamnium calcareum, ktoré sú očistené, vysušené a rozdrvené, zatiaľ čo v prejednávanej veci je riasa Lithothamnium calcareum používaná na prášok, certifikovaná ako ekologická. Okrem toho sa tento súd domnieva, že uplatniteľná právna úprava sa zmenila, najmä článkom 24 ods. 4 písm. d) nariadenia 2018/848, ktorý dopĺňa novú podmienku v oblasti povoľovania produktov a látok používaných v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, a to, že ekologická zložka nie je k dispozícii v dostatočnom množstve. Dodáva, že zoznam rias, ktoré možno pridávať ako neekologickú zložku poľnohospodárskeho pôvodu do spracovanej ekologickej potraviny, bol zredukovaný na dve riasy (riasa arame a riasa hijiki).( 16 ) Uvedený súd uvádza, že v dokumente „Frequently asked questions on organic rules“ („Často kladené otázky o pravidlách ekologickej poľnohospodárskej výroby“), uverejnenom Komisiou 30. novembra 2023 a pravidelne aktualizovanom( 17 ), sa uvádza, že hlavnou zložkou Lithothamnium calcareum je uhličitan vápenatý, ktorý je minerál a ktorého použitie v ekologickej výrobe si teda vyžaduje povolenie v súlade s časťou IV bodom 2.2.2 prílohy II k nariadeniu 2018/848, a že jeho hlavnou funkciou v spracovaných potravinách je pridanie vápnika.

29. Za týchto okolností Raad van State (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

31. Otázka položená predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa týka preskúmania, či existuje obmedzenie používania ekologických zložiek poľnohospodárskeho pôvodu vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby na základe článku 7 písm. b) a c) nariadenia 2018/848, ktorý stanovuje, že medzi osobitnými zásadami, ktoré sa uplatňujú na výrobu spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, existuje na jednej strane zásada používania prídavných látok, mikroživín a technologických pomocných látok v potravinách v minimálnej miere a iba v prípade zásadnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely, a na druhej strane zásada vylúčenia látok a postupov spracovania, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o pravý charakter produktu. Alebo stačí, ak je zložka poľnohospodárskeho pôvodu ekologická, na účely toho, aby mohla byť použitá pri spracovaní ekologických potravín, keďže článok 7 písm. a) tohto nariadenia stanovuje, že ďalšia osobitná zásada výroby spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa zakladá na výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby z ekologických poľnohospodárskych zložiek?

32. Judikatúra už stanovila zásady týkajúce sa rastlinných nápojov. Súdny dvor tak rozhodol, že názov „mlieko“ a názvy, ktoré sú výlučne vyhradené pre mliečne výrobky, nemôžu byť podľa právnych predpisov použité na označenie čisto rastlinného výrobku, pričom pridanie vysvetľujúcich a opisných výrazov poukazujúcich na rastlinný pôvod dotknutého výrobku nemá vplyv na tento zákaz.( 18 )

36. Hoci je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že riasa Lithothamnium calcareum nebola uvedená v ustanoveniach uplatniteľných na pridávania minerálov do výroby ekologických potravín( 27 ) a že ju „nemožno na prvý pohľad považovať za minerál“( 28 ), dodal, že iné ustanovenia( 29 ) v spojení s týmito poslednými uvedenými ustanoveniami zakazujú pridanie vápnika do spracovania ekologických potravín, akými sú nápoje na báze ryže a sóje, na účely ich obohatenia vápnikom.( 30 ) Konštatoval, že spoločnosť vyrábajúca tieto nápoje výslovne uznala, že používala túto riasu z dôvodu jej vysokého obsahu vápnika,( 31 ) a dospel k záveru, že používanie tohto prášku, ktorý má prirodzene vysoký obsah vápnika, ako neekologickej zložky poľnohospodárskeho pôvodu v zmysle článku 28 nariadenia č. 889/2008, zmeneného vykonávacím nariadením 2018/1584, by umožnilo obísť zákaz používať uhličitan vápenatý na účely obohatenia o vápnik.( 32 )

37. Nariadenie 2018/848, ktoré sa uplatňuje na výrobu ekologických potravín, objasnilo spôsob, akým sa spája režim uplatniteľný na neekologické zložky poľnohospodárskeho pôvodu a režim uplatniteľný na prídavné látky v potravinách a technologické pomocné látky vzhľadom na zásady stanovené v článku 7 tohto nariadenia v oblasti spracovania ekologických potravín, a to na výrobu z ekologických poľnohospodárskych zložiek a obmedzenie používania prídavných látok v potravinách.

38. Prikláňam sa k názoru, že samotné použitie zložky kvalifikovanej ako „ekologická poľnohospodárska zložka“ podľa zásady stanovenej v článku 7 písm. a) nariadenia 2018/848 nestačí na to, aby mohla byť akokoľvek použitá. Článok 7 písm. b) tohto nariadenia totiž stanovuje zásadu obmedzenia „používania prídavných látok v potravinách… a mikroživín a technologických pomocných látok s cieľom používať ich v minimálnej miere a iba v prípade zásadnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely“. Prídavná látka v potravinách, aj keď je ekologickou zložkou poľnohospodárskeho pôvodu, sa teda musí analyzovať v závislosti od jej použitia (zásadná technologická potreba alebo osobitný výživový účel).

42. Táto definícia prídavných látok v potravinách však stanovuje výnimky. Za prídavné látky v potravinách sa tak nepovažujú „potraviny, či už v sušenej alebo koncentrovanej podobe vrátane aróm pridaných pri výrobe zložených potravín pre svoje aromatické, chuťové alebo výživové vlastnosti spolu s druhotným farbiacim účinkom“( 34 ). Táto výnimka zahŕňa dve podmienky: musí ísť o potravinu a musí byť používaná pre svoje aromatické, chuťové alebo výživové vlastnosti.

43. V dôsledku toho je potrebné na jednej strane určiť, či prášok, o ktorý ide vo veci samej, možno kvalifikovať ako „potravinu“. Potraviny sú definované v článku 3 bode 45 nariadenia 2018/848 odkazom na článok 2 nariadenia č. 178/2002 ako „akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené“. V druhom pododseku tohto článku 2 je spresnené, že „potraviny znamenajú tiež nápoje, žuvačky a všetky látky vrátane vody, zámerne pridávanej do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy“. Táto definícia umožňuje tvrdiť, že predmetný prášok je potravinou ako látka zámerne pridávaná do potravín. Prvá podmienka výnimky uvedenej v predchádzajúcom bode je splnená.

44. Na druhej strane na splnenie druhej podmienky tejto výnimky je ešte potrebné, aby sa tento prášok používal pre jeho aromatické, chuťové alebo výživové vlastnosti. Pojem podobný ako „osobitné výživové účely“, nedefinovaný, ktorý je použitý v článku 7 písm. b) nariadenia 2018/848, je použitý v jednej zo zásad uplatniteľných na výrobu spracovaných ekologických potravín, na základe ktorej môžu byť v týchto potravinách použité prídavné látky v potravinách (druhým alternatívnym účelom je zásadná technologická potreba).( 35 )

49. Ďalšie zmienky o výživovom účele v nariadení 2018/848 sa týkajú živočíšnej výroby( 36 ) a rastlinnej výroby( 37 ). Domnievam sa, že súvislosť medzi všetkými týmito výživovými účelmi z ekologického hľadiska vyplýva zo skutočnosti, že sa týkajú prípadov, keď subjekt (dojča, malé dieťa, hospodárske zviera) alebo predmet (pôda, rastlina) nie je schopný sám si zabezpečiť vyváženú výživu.

50. Po druhé to, či je prídavná látka ekologická, alebo nie, nemá vplyv na používanie uhličitanu vápenatého. V časti A oddiele A1 prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu 2021/1165 totiž nie je spresnené, že tento produkt musí pochádzať len z ekologickej výroby, na rozdiel od iných prídavných látok( 38 ). V pôvodnom znení nariadenia č. 889/2008 tabuľka prídavných látok v časti A prílohy VIII neuvádzala žiadnu zmienku o ekologickom pôvode. Táto požiadavka používať tieto prídavné látky pochádzajúce z ekologickej výroby sa objavila s vykonávacím nariadením 2019/2164, ktoré nahradilo dotknutú tabuľku. Tento vývoj sa prejavil v článku 24 ods. 4 nariadenia 2018/848, ktorý stanovuje, že povoľovanie neekologických prídavných látok podlieha viacerým zásadám, medzi ktorými je absencia dostatočného množstva ekologickej zložky. Teda a contrario , pokiaľ je táto zložka k dispozícii, prídavná látka musí pochádzať z ekologickej výroby. Prídavné látky v potravinách teda môžu alebo nemusia pochádzať z ekologickej výroby.

51. Túto analýzu podľa môjho názoru potvrdzuje znenie článku 7 vykonávacieho nariadenia 2021/1165, ktoré spresňuje, že pokiaľ je neekologická poľnohospodárska zložka použitá ako prídavná látka v potravinách, vzťahuje sa na ňu režim uplatniteľný na túto prídavnú látku. Hoci bolo nadobudnutie účinnosti tohto článku posunuté na 1. január 2024( 39 ), nová právna úprava je jasná: je to účel používania neekologickej zložky poľnohospodárskeho pôvodu, ktorý určuje uplatniteľný režim.

55. Treba uviesť, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2025/973( 41 ) zlúčilo zoznam prídavných látok v potravinách (oddiel A1) a zoznam technologických pomocných látok (oddiel A2) v časti A prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu 2021/1165 vzhľadom na skutočnosť, že „v závislosti od ich technologickej funkcie v konečnom výrobku by sa určité výrobky klasifikované ako technologické pomocné látky mali namiesto toho klasifikovať ako prídavné látky v potravinách a určité iné výrobky by sa mali klasifikovať ako prídavné látky v potravinách a ako technologické pomocné látky v potravinách podľa ich použitia“( 42 ).

56. Vykonávacie nariadenie 2025/973 vo svojom odôvodnení 18 tiež spresňuje, že „z uvedeného zlúčeného zoznamu by sa mala vypustiť osobitná podmienka, že doplnková látka ‚uhličitan vápenatý‘ sa nemá používať na farbenie ani obohacovanie vápnikom, keďže pravidlá stanovené v časti IV bode 2.2.2 písm. c)[( 43 )], d)[( 44 )] a f) prílohy II k nariadeniu [2018/848] už uvedenú podmienku obsahujú“( 45 ).

V. Návrh

60. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položila Raad van State (Štátna rada, Belgicko) takto:

Článok 24 ods. 2 písm. a), ako aj časť IV, bod 2.2.1 a bod 2.2.2. písm. f) bod i) prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2022/474 zo 17. januára 2022, v spojení s článkom 7 písm. b) nariadenia 2018/848

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

prášok certifikovaný ako ekologický, získaný z očistených, sušených a rozdrvených usadenín riasy Lithothamnium calcareum , ktorá je prirodzene bohatá na uhličitan vápenatý, ktorý sa používa na obohatenie vápnikom pri spracovaní potravín, je zakázaný, keďže uhličitan vápenatý nemôže byť používaný na tento účel a keďže používanie vápnika v potravinách určených na bežnú spotrebu sa priamo nevyžaduje zákonom.

1 Jazyk prednesu: francúzština.

8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463).

9 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 2008, s. 16).

10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18).

11 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1).

12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (Ú. v. EÚ L 181, 2013, s. 35).

19 V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Ú. v. ES L 183, 2002, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 490), zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 2008, s. 1).

20 V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 9), a nariadenia Komisie (EÚ) č. 432/2012 zo 16. mája 2012 o povolení určitých zdravotných tvrdení o iných potravinách, ako sú tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí (Ú. v. EÚ L 136, 2012, s. 1).

21 V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES zo 6. mája 2009 o potravinách na osobitné výživové účely (Ú. v. EÚ L 124, 2009, s. 21), a nariadenia Komisie (ES) č. 953/2009 z 13. októbra 2009 o látkach, ktoré sa na osobitné výživové účely môžu pridávať do potravín na špeciálne výživové použitie (Ú. v. EÚ L 269, 2009, s. 9).

22 Pozri rozsudok z 5. novembra 2014, Herbaria Kräuterparadies (C‑137/13, EU:C:2014:2335, bod 46).

23 (C‑240/23, EU:C:2024:852).

24 (C‑137/13, EU:C:2014:2335).

31 Pozri rozsudok Natumi (bod 68).

32 Pozri rozsudok Natumi (bod 69).

33 Táto posledná skutočnosť neumožňuje kvalifikovať tieto produkty ako „technologické pomocné látky“, ktoré musia v konečnom výrobku ostať len ako rezíduá bez zdravotných rizík a bez technologického vplyvu na tento výrobok. Pozri definíciu v článku 3 bode 65 nariadenia 2018/848, ktorá odkazuje na definíciu v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1333/2008.

34 Pozri článok 3 ods. 2 písm. a) druhý pododsek bod ii) nariadenia č. 1333/2008.

35 Pozri bod 38 vyššie.

36 Výraz „výživové účely“ je použitý v článku 8 písm. b); výraz „požiadavky na výživu“ je uvedený časti II bode 1.4.1 písm. b) prílohy II a v časti III bode 3.1.3.1 písm. a); výraz „výživové modely“ je použitý časti II bode 1.4.1 písm. d) prílohy II; výraz „výživové doplnkové látky“ je použitý v časti II bode 1.5.2.3 prílohy II; výraz „nutričné zloženie“ je uvedený v časti III bode 3.1.3.1 písm. b) bode ii) prílohy II, a výraz „potrebné živiny“ je použitý v časti III bode 3.1.3.2 písm. a) prílohy II.

43 Týkajúci sa farbív používaných na pečiatkovanie mäsa a vaječných škrupín.

44 Týkajúci sa tradičného farebného zdobenia škrupín uvarených vajec predávaných v príslušnom období roka.

45 Toto znenie spresňuje, že tak farbenie, ako aj obohatenie o vápnik s uhličitanom vápenatým sú zakázané.

46 Pozri analogicky rozsudok Natumi (bod 66).

47 Pozri v často kladených otázkach o ekologických pravidlách, uvedených v bode 28 vyššie, odpoveď na otázku 12 v časti 4.5 (s. 113 a 114) o možnosti používať Lithothamnium calcareum v ekologickej výrobe potravín: „Nie. Bod 2.2.2 písm. f), časti IV prílohy II k nariadeniu [2018/848] je relevantný… Hlavnou zložkou Lithothamnium calcareum je uhličitan vápenatý a jeho hlavnou funkciou je pridanie vápnika do spracovaných potravín. Preto vzhľadom na to, že uhličitan vápenatý je minerál, jeho použitie v ekologickej výrobe si vyžaduje povolenie v súlade s bodom 2.2.2 časťou IV prílohy II k nariadeniu [2018/848]“ (voľný preklad).