C-312/25
ECLI:EU:C:2026:487
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0312
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
RIMVYDAS NORKUS
prednesené 11. júna 2026( 1 )
Vec C ‑ 312/25 P
EN
proti
Súdnemu dvoru Európskej únie
„ Odvolanie – Verejná služba – Služobný poriadok úradníkov Európskej únie – Dávky sociálneho zabezpečenia – Článok 72 – Spoločný systém zdravotného poistenia (SSZP) Európskej únie – Poistenie proti ‚chorobe‘ – Náhrada nákladov na lekársky asistovanú reprodukciu, či už v súvislosti s akoukoľvek patológiou alebo bez nej – Výplatná listina – Príspevok úradníka do SSZP – Nezmenená sadzba príspevku – Námietka nezákonnosti – Prípustnosť – Pravidlá aktívnej legitimácie – Existencia aktu, ktorý má na úradníka negatívny účinok “
I. Úvod
1. Týmto odvolaním EN (ďalej len „odvolateľ“) navrhuje, aby Súdny dvor zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie( 2 ) z 13. februára 2025, vo veci EN/Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Všeobecný súd v tomto uznesení zamietol ako neprípustnú, z dôvodu absencie aktívnej legitimácie, žalobu odvolateľa založenú na článku 270 ZFEÚ, ktorou sa domáha zrušenia jeho výplatnej listiny za mesiac december 2023, ako aj všetkých jeho nasledujúcich výplatných listín v rozsahu, v akom sa týkajú jeho príspevku do Spoločného systému zdravotného poistenia (ďalej len „SSZP“) Európskej únie.
2. Úradníci inštitúcií Európskej únie sú poistení proti „chorobe“ a sú povinní platiť príspevok v súvislosti s týmto poistným krytím. V roku 2023 bol SSZP rozšírený tak, aby pokrýval časť nákladov na lekársky asistovanú reprodukciu, či už v súvislosti s akoukoľvek patológiou alebo bez nej.( 3 ) Odvolateľ sa domnieva, že keďže SSZP poisťuje svojich členov proti „chorobe“, vyberanie jeho príspevku do tohto systému na účely financovania voliteľných zákrokov alebo liečby nesúvisiacej s patológiou je okrem iného v rozpore so Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie (ďalej len „Služobný poriadok“).( 4 ) Preto okrem iného tvrdí, že jeho výplatná listina za december 2023 predstavuje akt, ktorý má na jeho majetkové a nemajetkové záujmy negatívny účinok, keďže odráža jeho povinnosť prispievať do SSZP, a tak prispievať na protiprávne náhrady nákladov.
3. Všeobecný súd zastával medzi iným názor, že žaloba odvolateľa nesmerovala proti aktu, ktorý má na jeho majetkové a nemajetkové záujmy negatívny účinok, keďže sadzba jeho príspevku do SSZP zostala nezmenená napriek dodatku zavedenému v roku 2023, ktorý rozšíril krytie podľa tohto poistného systému. Navyše Všeobecný súd rozlišoval medzi pravidlami o náhrade zdravotných nákladov a pravidlami, ktorými sa stanovuje sadzba príspevkov úradníkov do SSZP. Všeobecný súd tiež usúdil, že odvolateľ nepreukázal, že rozšírené krytie ohrozovalo finančnú rovnováhu SSZP.
4. Toto odvolanie kladie novú právnu otázku o aktívnej legitimácii vo veciach týkajúcich sa verejnej služby a konkrétnejšie o existencii aktu, ktorý má na úradníka negatívny účinok v kontexte dodatku k pravidlám o náhrade zdravotných nákladov v rámci SSZP, keď sadzba príspevkov úradníka do tohto systému zostáva nezmenená, a teda neodráža sa na výplatnej listine tohto úradníka.
II. Právny rámec
5. Článok 72 ods. 1 Služobného poriadku, ktorý patrí do kapitoly 2 Hlavy 5, nazvanej „Dávky sociálneho zabezpečenia“, stanovuje:
„Úradník… [je] zdravotne poisten[ý] do výšky 80 % výdavkov, ktoré [mu] vzniknú v súlade s predpismi vypracovanými na základe dohody medzi menovacími orgánmi každej inštitúcie Únie, po porade s Výborom pre služobný poriadok.…
…
Menovacie orgány inštitúcií môžu, podľa pravidiel uvedených v prvom pododseku, delegovať na jednu inštitúciu spomedzi seba právomoc stanoviť pravidlá, ktorými sa bude riadiť úhrada výdavkov…
Jedna tretina príspevku, požadovaná na úhradu tohto poistenia, sa bude účtovať úradníkovi, pričom táto čiastka nepresiahne 2 % z jeho základného platu.“
6. Na účely definovania podmienok uplatnenia článku 72 Služobného poriadku inštitúcie prijali Spoločné pravidlá zdravotného poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Spoločné pravidlá“)( 5 ).
7. Článok 1 Spoločných pravidiel stanovuje:
„V súlade s článkom 72 služobného poriadku sa ustanovuje spoločný systém zdravotného poistenia inštitúcií Európskych spoločenstiev (SSZP). [SSZP] zabezpečuje príjemcom v rámci obmedzení a za podmienok stanovených v týchto Spoločných pravidlách a všeobecných vykonávacích ustanoveniach prijatých na základe článku 52 náhradu výdavkov, ktoré vznikli v dôsledku choroby, úrazu alebo materstva, ako aj vyplatenie príspevku na pohreb.
Príjemcami sú účastníci [SSZP] a spolupoistené osoby.
…“
8. Článok 2 Spoločných pravidiel, nazvaný „Účasť v systéme“, stanovuje:
„1. Účastníkmi [SSZP] sú:
– úradník,
…“
9. Článok 3 Spoločných pravidiel s názvom „Príspevok“ stanovuje:
„1. Výška príspevku do [SSZP] je 5,1 % základného platu…, pričom účastník uhradí jednu tretinu a dve tretiny uhradia inštitúcie a príslušné orgány.
…“
10. Článok 52 ods. 1 Spoločných pravidiel stanovuje:
„V zmysle článku 72 ods. 1 tretieho pododseku služobného poriadku delegujú inštitúcie na [Európsku k]omisiu právomoc na stanovenie, prostredníctvom všeobecných vykonávacích ustanovení, pravidiel, ktorými sa riadi náhrada výdavkov s cieľom zachovať finančnú rovnováhu [SSZP] v súlade so zásadou sociálneho zabezpečenia, ktorá je základom článku 72 ods. 1 prvého pododseku služobného poriadku.“
11. Dňa 2. júla 2007 Komisia prijala rozhodnutie C(2007) 3195, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia o náhrade zdravotných nákladov (ďalej len „VVU“). Kapitola 7 hlavy II VVU bola nazvaná „Tehotenstvo, pôrod a neplodnosť“ a v bode 3 sa okrem iného uvádzalo, že náhrada niektorých nákladov liečby a služieb súvisiacich s neplodnosťou spojenou s patologickým problémom účastníka/účastníčky SSZP, jeho manželky/manžela alebo partnera/partnerky sa nahrádzajú za určitých podmienok.
12. Dňa 17. novembra 2023 Komisia prijala rozhodnutie 7673. Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje:
„Príloha k [VVU] sa dopĺňa takto:
a) V hlave II kapitole 7 sa názov nahrádza takto:
‚Kapitola 7 – Tehotenstvo, pôrod a liečba neplodnosti (vrátane [lekársky asistovanej] reprodukcie)‘
b) V hlave II kapitole 7 sa bod 3 nahrádza takto:
‚3. Nahrádzaná liečba a služby súvisiace s liečbou neplodnosti (vrátane [lekársky asistovanej] reprodukcie)
Liečba a služby týkajúce sa plodnosti a lekársky asistovanej reprodukcie, či už súvisia s nejakou patológiou alebo nie, môžu byť nahradené za podmienok stanovených v tejto časti, a pokiaľ nesúvisia s dobrovoľným zákrokom sterilizácie, ktorému sa v minulosti podrobil ktorýkoľvek z budúcich rodičov.
…‘
…“
III. Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie na Všeobecnom súde
13. Odvolateľ, EN, je úradníkom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „odporca“).
14. Dňa 26. februára 2024 podal odvolateľ sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 Služobného poriadku, v ktorej žiadal zrušenie svojej výplatnej listiny za december 2023 a všetkých nasledujúcich mesačných výplatných listín v rozsahu, v akom sa týkajú jeho príspevku do SSZP. Na podporu tejto sťažnosti odvolateľ vzniesol námietku nezákonnosti proti rozhodnutiu 7673, a to konkrétne jeho článku 1 písm. b), a v potrebnom rozsahu aj článku 72 ods. 1 štvrtého pododseku Služobného poriadku a článku 3 ods. 1 prvého pododseku Spoločných pravidiel.
15. Vo svojej sťažnosti odvolateľ tvrdil, že článok 1 písm. b) rozhodnutia 7673, ktorý stanovuje náhradu určitých nákladov aj napriek absencii patologického problému, porušuje článok 72 ods. 1 Služobného poriadku a má negatívny účinok na jeho majetkové a nemajetkové záujmy. Odvolateľ uviedol, že v súlade s článkom 72 ods. 1 Služobného poriadku je SSZP a príspevky, z ktorých je financovaný, určený na poskytovanie poistného krytia v prípade „choroby“. Alternatívne odvolateľ tvrdil, že článok 1 písm. b) rozhodnutia 7673 vedie k nerovnakému zaobchádzaniu, nie je dostatočne odôvodnený, predstavuje zjavnú chybu a porušuje článok 1, článok 2, článok 3 ods. 2 písm. b) a článok 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Odvolateľ okrem toho uvádzal, že Komisia prekročila svoje právomoci.
16. Dňa 19. apríla 2024 výbor Súdneho dvora pre sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť nebola namierená proti úkonu, ktorý by mal na odvolateľa negatívny účinok, a preto jeho sťažnosť zamietol ako neprípustnú.
17. Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. júla 2024 podal odvolateľ žalobu na zrušenie predmetných výplatných listín a rozhodnutia výboru Súdneho dvora pre sťažnosti o zamietnutí jeho sťažnosti.
18. V samostatnom dokumente, ktorý bol podaný do kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2024, odporca vzniesol námietku neprípustnosti na základe dvoch dôvodov. Odporca namietal po prvé, že nedošlo k žiadnemu úkonu, ktorý by na odvolateľa mal negatívny účinok v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 Služobného poriadku, a po druhé, že odvolateľ nemá na konaní právny záujem.
19. Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol žalobu podanú odvolateľom na základe prvej námietky neprípustnosti, ktorú vzniesol odporca. Všeobecný súd tak rozhodol, že žaloba odvolateľa nebola podaná proti aktu, ktorý by mal na neho negatívny účinok.
20. Dňa 30. apríla 2025 odvolateľ podal toto odvolanie do kancelárie Súdneho dvora.
IV. Návrhy odvolateľa
21. Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnuté uznesenie,
– uložil Súdnemu dvoru Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania.
22. Odporca navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie ako nedôvodné,
– uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.
23. Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza jediný odvolací dôvod. Tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že výplatná listina za december 2023 nemá na neho negatívny účinok.( 6 )
24. Jediný odvolací dôvod je rozdelený na viacero tvrdení. Vzhľadom na žiadosť Súdneho dvora obmedzím svoje stanovisko v tejto veci vo veľkej miere na hlavný argument jediného odvolacieho dôvodu, ktorý uviedol odvolateľ a ktorý sa týka bodov 31 až 35, 38 a 41 napadnutého uznesenia. Pre úplnosť sa stručne vyjadrím k argumentom, ktoré odvolateľ uviedol v súvislosti s bodom 42 napadnutého uznesenia.
V. Posúdenie
A. Argumentácia účastníkov konania
25. Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby namierenej proti jeho výplatnej listine za december 2023. Podľa odvolateľa je „hlavná téza Všeobecného súdu“ v napadnutom uznesení( 7 ) nasledujúca: vzhľadom na to, že sadzba jeho príspevku do SSZP zostala nezmenená a jeho výplatná listina za december 2023 neodzrkadľovala žiadnu zjavnú zmenu, táto výplatná listina nepredstavuje akt, ktorý má na neho negatívny účinok.
26. Odvolateľ okrem iného tvrdí, že existencia judikatúry, podľa ktorej má úradník záujem na podaní žaloby v prípade, ak je opatrenie zjavné z obsahu výplatnej listiny( 8 ), nemôže na základe úvahy a contrario odôvodňovať záver, že nemá aktívnu legitimáciu napadnúť protiprávne vyberanie príspevkov, ak výška sumy na výplatnej listine zostáva nezmenená.
27. Odvolateľ sa domnieva, že z bodu 41 napadnutého uznesenia vyplýva, že pokiaľ sa sadzba príspevku do SSZP nezmení, Komisia môže prijať akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa rozsahu nákladov oprávnených na náhradu, vrátane rozhodnutia o poskytovaní náhrady za výdavky na voliteľné zákroky, bez akéhokoľvek rizika podania žaloby zo strany prispievateľov do systému. Podľa odvolateľa hlavná téza Všeobecného súdu odporuje ustálenej judikatúre Súdneho dvora( 9 ), keďže dáva prednosť forme pred obsahom a má za následok čiastočné presmerovanie príspevkov určených na chorobu na voliteľné zákroky.
28. Odvolateľ tvrdí, že na rozdiel od odôvodnenia Všeobecného súdu uvedeného v bode 42 napadnutého uznesenia, aktívna legitimácia v tejto veci od neho nevyžaduje preukázať, že finančná rovnováha SSZP je rozhodnutím 7673 ohrozená, ani to, že toto rozhodnutie môže mať vplyv na budúce príspevky alebo na náhradu iných zdravotných nákladov. Postačuje, že sa od neho požaduje financovať protiprávne náhrady prostredníctvom jeho príspevkov. V každom prípade rozšírenie krytia v rámci SSZP na voliteľné liečebné zákroky bude mať nevyhnutne negatívny vplyv na rozpočet vyčlenený na výdavky na ochorenia.
29. Odporca tvrdí, že Všeobecný súd správne konštatoval, že neexistoval žiadny akt, ktorý by mal na odvolateľa negatívny účinok, keďže sadzba príspevku do SSZP zostala po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia 7673 nezmenená. Toto rozhodnutie nemalo pre odvolateľa žiadne finančné dôsledky, ktoré by sa odrazili na jeho výplatnej listine. Podľa odporcu rozhodnutie 7673 nemá vplyv na sadzbu príspevku do SSZP, ale skôr mení a dopĺňa VVU, ktoré stanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa náhrady zdravotných nákladov. Rozhodnutie 7673 tak nevytvára záväzné právne účinky, ktoré by mohli priamo a bezprostredne vplývať na odvolateľove záujmy tým, že by priniesli podstatnú zmenu jeho právneho postavenia odrážajúcu sa na jeho výplatnej listine.
B. Analýza
30. V súlade s článkom 270 ZFEÚ úradník EÚ musí spor medzi ním a Úniou predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie v medziach a za podmienok stanovených Služobným poriadkom úradníkov Únie. Pokiaľ ide o pravidlá pre aktívnu legitimáciu, článok 90 ods. 2 Služobného poriadku stanovuje, že každá osoba, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť tohto poriadku, môže predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť proti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu. Článok 91 ods. 1 Služobného poriadku spresňuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať v každom spore medzi Európskou úniou a jednou z týchto osôb, pokiaľ ide o zákonnosť aktu, ktorý tejto osobe spôsobuje ujmu v zmysle tohto článku 90 ods. 2. Podľa judikatúry Súdneho dvora v zmysle článku 90 ods. 2 Služobného poriadku ujmu spôsobujú len akty alebo opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť priamo a bezprostredne záujmy žalobcu jednoznačnou zmenou jeho právneho postavenia.( 10 )
31. Pojem „akt, ktorý má na [úradníka] negatívny účinok“ v zmysle článku 90 ods. 2 Služobného poriadku sa totiž má vykladať extenzívne a má sa chápať ako akýkoľvek akt, ktorý môže priamo ovplyvniť konkrétnu právnu situáciu. Na účely stanovenia, či napadnutý akt vyvoláva takéto účinky, treba vychádzať z podstaty tohto aktu a posúdiť tieto účinky vzhľadom na objektívne kritériá, akými je obsah tohto aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom.( 11 )
32. Malý, ak vôbec nejaký, dôraz sa kladie na povinnosť preukázať podstatnú zmenu právneho postavenia úradníka, ak môže preukázať záujem na podaní žaloby. V tejto súvislosti, pokiaľ existuje zmena v právnom postavení úradníka, závažnosť alebo rozsah tejto zmeny je irelevantný. Právna zásada de minimis non curat lex sa v tomto kontexte neuplatňuje a v tejto súvislosti právne bremeno na preukázanie aktívnej legitimácie je nízke.
33. Pokiaľ ide o špecifickú oblasť výplatných listín, podľa judikatúry Súdneho dvora výplatná listina môže predstavovať akt negatívne ovplyvňujúci úradníka v zmysle článku 90 ods. 2 Služobného poriadku, a preto môže byť predmetom sťažnosti a prípadne aj žaloby.( 12 ) Individuálne a všeobecné opatrenia, ktoré majú negatívny účinok na úradníka, sa môžu po prvýkrát stať zjavnými až na výplatnej listine úradníka po zavedení týchto opatrení.
34. Pokiaľ ide o všeobecné opatrenia, úradníci často napádajú svoju výplatnú listinu za konkrétny mesiac a pri tej príležitosti vznesú námietku nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ vo vzťahu k týmto opatreniam, aby okrem iného lehoty predpísané na podanie sťažnosti a na začatie súdneho konania( 13 ) boli dodržané.( 14 ) V takých prípadoch to, čo je sporné, nie je súlad výplatnej listiny ako takej s právom, ale jej súlad s právom v tom, že sa v nej uplatňuje všeobecne uplatniteľné opatrenie na jednotlivca.( 15 ) Preto na to, aby taká žaloba bola prípustná, napadnutá výplatná listina musí predstavovať rozhodnutie menovacieho orgánu uplatniť všeobecné opatrenie na úradníka( 16 ) po prvýkrát.( 17 )
35. Podľa článku 277 ZFEÚ sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti tohto aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ. Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá každému účastníkovi konania zaručuje právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne záväzných aktov, ktoré tvoria základ takéhoto rozhodnutia, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré mu je určené. Keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecne záväzného aktu v rámci akejkoľvek žaloby, akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby. V prípade žalôb o neplatnosť podaných proti individuálnym rozhodnutiam tak Súdny dvor pripustil, že predmetom námietky nezákonnosti môžu byť ustanovenia všeobecne záväzného aktu, ktoré tvoria základ uvedených rozhodnutí alebo ktoré majú priamu právnu súvislosť s takýmito rozhodnutiami.( 18 )
36. Vzhľadom na to, že námietka nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ má vedľajší charakter, konštatovanie neprípustnosti príslušnej žaloby – v tomto prípade žaloby podanej na základe článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 Služobného poriadku – má za následok neprípustnosť námietky nezákonnosti.( 19 ) Preto sa prípustnosť žaloby podanej na základe Služobného poriadku neurčuje na základe opodstatnenosti námietky nezákonnosti.
37. V kontexte svojej žaloby, ktorou sa medzi iným domáha zrušenia svojej výplatnej listiny za december 2023, odvolateľ vzniesol námietku nezákonnosti, napádajúc rozhodnutie 7673, a konkrétne jeho článok 1 písm. b), a v potrebnom rozsahu aj článok 72 ods. 1 štvrtý pododsek Služobného poriadku a článok 3 ods. 1 prvý pododsek Spoločných pravidiel.( 20 )
38. Teraz sa zameriam na prípustnosť žaloby odvolateľa podľa článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 Služobného poriadku.
39. Z bodov 31 až 35, 38 a 41 napadnutého rozhodnutia a z v ňom citovanej judikatúry( 21 ) jasne vyplýva, že Všeobecný súd zastával názor, že odvolateľ nemá aktívnu legitimáciu, a to okrem iného z dôvodu neexistencie aktu, ktorý má voči nemu negatívny účinok, keďže rozhodnutie 7673 nespôsobilo žiadnu zmenu sadzby jeho príspevku do SSZP, ktorá by sa odrazila na jeho výplatnej listine za december 2023. Všeobecný súd vo svojom posúdení odkázal na judikatúru, v ktorej konštatoval, že úradník má aktívnu legitimáciu na napadnutie svojej prvej výplatnej listiny v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti všeobecne záväzného aktu, ktorým sa menia peňažné nároky abstraktnej kategórie úradníkov, ak táto výplatná listina predstavuje konkrétnu formu vykonania tohto aktu. V súlade s touto judikatúrou predmetná výplatná listina vo vzťahu k svojmu adresátovi nevyhnutne vyjadruje prijatie individuálne uplatniteľného administratívneho rozhodnutia vyvolávajúceho záväzné právne účinky, ktoré môžu priamo a bezprostredne ovplyvniť záujmy dotknutého úradníka.( 22 )
40. Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že Všeobecný súd sa neopieral o judikatúru citovanú v bodoch 32 a 33 napadnutého uznesenia s cieľom automaticky vylúčiť možnosť existencie aktu alebo opatrenia, ktoré by negatívne ovplyvňovalo majetkové záujmy úradníka( 23 ), a to ani keď sporná výplatná listina jeho existenciu jasne neuvádza. S odkazom na túto judikatúru Všeobecný súd len pripomenul „klasický scenár“, na ktorom môže byť založená aktívna legitimácia, keď sa účinky všeobecne záväzného aktu odrážajú na výplatnej listine úradníka.( 24 ) Z bodov 34 a 35 napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že táto skutková situácia v danej veci nenastala.
41. Okrem toho, na rozdiel od tvrdenia odvolateľa uvedeného v bodoch 25 až 27 vyššie, Všeobecný súd nezakladal svoje posúdenie neexistencie aktívnej legitimácie výlučne na skutočnosti, že sadzba príspevku (odvolateľa) do SSZP sa po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia 7673 nezmenila.( 25 )
42. Je potrebné zdôrazniť, že hoci Všeobecný súd túto otázku v bode 41 napadnutého uznesenia podrobne nerozvinul, presvedčivo vysvetlil právne dôvody, prečo skutočnosť, že sa sadzba príspevku do SSZP po prijatí rozhodnutia 7673 nezmenila, mala v danej veci a pre rozhodnutie Všeobecného súdu o absencii aktívnej legitimácie osobitný význam.
43. Všeobecný súd pripísal skutočnosť, že sa sadzba príspevku do SSZP po prijatí rozhodnutia 7673 nezmenila, právnym ustanoveniam, na ktorých je SSZP založený, a najmä rozlíšeniu medzi na jednej strane pravidlami stanovenými v článku 72 ods. 1 štvrtom pododseku Služobného poriadku a v článku 3 ods. 1 prvom pododseku Spoločných pravidiel týkajúcich sa sadzby príspevku do SSZP( 26 ) a na druhej strane pravidlami týkajúcimi sa vymedzenia nákladov oprávnených na náhradu v rámci SSZP. Z rozlíšenia, ktoré Všeobecný súd načrtol v súvislosti s týmito odlišnými pravidlami,( 27 ) jasne vyplýva, že Všeobecný súd zohľadnil okrem iného tak obsah rozhodnutia 7673, ako aj právny kontext, v ktorom bolo prijaté.( 28 )
44. Z bodu 41 napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že medzi sadzbou príspevku úradníka do SSZP a rozsahom náhrad podľa VVU neexistuje priama právna súvislosť.( 29 ) V tejto súvislosti sa nespochybňuje, že sadzba príspevku, ktorú odvolateľ platil do SSZP, zostala po prijatí rozhodnutia 7673 nezmenená. Súčasná sadzba príspevku do SSZP je stanovená na 5,1 % základného platu úradníka, tretinu z ktorej, teda 1,7 %, platí úradník. Hoci sadzba príspevku podľa článku 72 ods. 1 štvrtého pododseku Služobného poriadku, ktorá sa účtuje úradníkovi, nesmie presiahnuť 2 %, bola v Spoločných pravidlách, ktoré nadobudli účinnosť 1. decembra 2005, stanovená na 1,7 % a odvtedy sa nezmenila.
45. Okrem toho v súlade s právnym kontextom, v ktorom táto vec vznikla, by si zvýšenie sadzby príspevku úradníkov do SSZP nad súčasnú úroveň 1,7 % a až na maximálnu úroveň 2 % vyžadovalo zmenu Spoločných pravidiel, a zvýšenie sadzby príspevku úradníkov do systému nad úroveň 2 % by si vyžadovalo zmenu Služobného poriadku. Takéto zmeny nemožno dosiahnuť len úpravou pravidiel o náhrade nákladov podľa VVU, ako to urobilo rozhodnutie 7673. Preto pri absencii akejkoľvek priamej právnej súvislosti medzi sadzbou príspevku úradníka do SSZP a rozsahom práva na náhradu zdravotných nákladov podľa VVU, zastávam názor, že Všeobecný súd správne konštatoval, že odvolateľ nepreukázal existenciu aktu, ktorý by mal na neho negatívny účinok.
46. Jednoducho povedané, rozhodnutie 7673 nemohlo priamo a bezprostredne zasiahnuť do záujmov odvolateľa tým, že by spôsobilo podstatnú zmenu jeho právneho postavenia. Na to, aby k takejto zmene došlo, by sa museli prijať ďalšie opatrenia, ktorými by sa zmenili Spoločné pravidlá a/alebo Služobný poriadok.
47. Dôsledky rozhodnutia 7673 na právne postavenie odvolateľa, či už majetkové alebo nemajetkové, sú teda príliš vzdialené alebo nepriame na to, aby spĺňali pravidlá pre aktívnu legitimáciu, uvedené v článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 2 Služobného poriadku. Domnievam sa preto, že Všeobecný súd sa v bodoch 31 až 35, 38 a 41 napadnutého uznesenia nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že rozhodnutie 7673 nepredstavuje akt, ktorý má negatívny účinok na odvolateľa.
48. Domnievam sa tiež, že Všeobecný súd v bode 42 napadnutého uznesenia správne zamietol tvrdenie odvolateľa( 30 ), že má aktívnu legitimáciu vzhľadom na údajný budúci negatívny dopad náhrady liečby, o ktorú ide v tejto veci, na SSZP, keďže odvolateľ nepredložil žiadny dôkaz na podporu tohto tvrdenia, ale opieral sa iba o domnienky alebo hypotetické dôsledky. Podľa môjho názoru odvolateľ nemôže bez akéhokoľvek dôkazu jednoducho tvrdiť, že rozšírenie krytia na túto liečbu má nevyhnutne negatívny vplyv na rozpočet vyčlenený na liečbu chorôb.
49. Pre úplnosť by som ešte dodal, že v odôvodnení 6 rozhodnutia 7673 Komisia uviedla, že obmedzený počet príjemcov náhrady nákladov na lekársky asistovanú reprodukciu bez súvislosti s akoukoľvek patológiou neohrozí finančnú rovnováhu rozpočtu SSZP. Okrem toho Komisia v odôvodnení 5 uvedeného rozhodnutia poukázala na úspory v oblasti administratívy, ktoré by sa mohli dosiahnuť zaradením takýchto náhrad do SSZP.( 31 ) Z uvedených odôvodnení jasne vyplýva, že Komisia pri rozširovaní krytia v rámci SSZP na lekársky asistovanú reprodukciu bez súvislosti s akoukoľvek patológiou zvolila veľmi opatrný a vyvážený prístup( 32 ), a zdôrazňujú obmedzené skutočné náklady, ak vôbec nejaké, spojené s takýmito náhradami. Navyše, na rozdiel od tvrdení odvolateľa, neexistuje žiadny náznak, že by sa v budúcnosti krytie v rámci SSZP rozšírilo napríklad na „voliteľnú kozmetickú chirurgiu“ alebo že by sa náklady súvisiace s lekársky asistovanou reprodukciou bez súvislosti s akoukoľvek patológiou nahrádzali na úkor úhrady iných zdravotných nákladov. Neexistuje teda dôkaz, že rozhodnutie 7673 by slúžilo ako nejaká forma precedensu pre takéto rozšírenia.
50. Hoci nie je možné vylúčiť, že celkový nárast výdavkov na zdravotnú starostlivosť nahrádzaných v rámci SSZP by mohol v budúcnosti viesť k zmene pravidiel týkajúcich sa sadzby príspevku do tohto systému, táto možnosť nemá žiadny priamy ani bezprostredný význam a v súčasnosti neudeľuje odvolateľovi aktívnu legitimáciu podľa článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 Služobného poriadku, aby spochybňoval rozhodnutie 7673.( 33 ) Okrem toho tým, že sa odvolateľ odvoláva na údajný budúci vplyv náhrady nákladov súvisiacich s lekársky asistovanou reprodukciou bez súvislosti s akoukoľvek patológiou na SSZP, nepriamo priznáva, že jeho záujmy nie sú priamo a bezprostredne dotknuté.
51. Odvolateľ tiež v súvislosti s bodom 42 napadnutého uznesenia tvrdí( 34 ), že vzhľadom na to, že je povinný financovať protiprávne náhrady, nemusí preukazovať, že finančná rovnováha SSZP je ohrozená( 35 ), aby preukázal svoju aktívnu legitimáciu.
52. Je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ vo svojich podaniach spochybňuje skutočnosť, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že pokiaľ sa nezvýši sadzba jeho príspevku do SSZP, nemôže napadnúť protiprávne zrážky na tento príspevok.( 36 ) Táto všeobecná námietka a konkrétnejšie tvrdenie vznesené vo vzťahu k bodu 42 napadnutého uznesenia zjavne zamieňa meritum žaloby s jej prípustnosťou. V napadnutom uznesení Všeobecný súd preskúmal prípustnosť žaloby odvolateľa v nadväznosti na námietku proti prípustnosti, ktorú vzniesol Súdny dvor. V takých prípadoch sa meritum veci, a teda v tejto veci otázka súladu rozhodnutia 7673 s právom, posudzuje len vtedy, ak je žaloba považovaná za prípustnú.( 37 )
53. Ak sa nepodarí vyvrátiť počiatočnú prekážku neprípustnosti, preskúmanie merita žaloby sa v zásade stáva zbytočným. Absencia takéhoto posúdenia nie je nežiaducim vedľajším účinkom pravidiel pre aktívnu legitimáciu alebo popretím účinnej súdnej ochrany, ale skôr výsledkom vedomého rozhodnutia normotvorcu EÚ( 38 ) zabezpečiť dostatočnú väzbu medzi účastníkom konania a predmetom sporu, čím sa zabráni súdnym konaniam, ktoré nemajú žiadny užitočný zmysel pre ochranu práv a záujmov účastníka konania. Ak by sa pravidlá pre aktívnu legitimáciu, za ktoré sa zasadzuje odvolateľ( 39 ), uplatňovali v ich logickom dôsledku, mohlo by to potenciálne otvoriť dvere pre žaloby vo verejnom záujme alebo actio popularis zo strany každého úradníka EÚ, ktorý prispieva do rozpočtu EÚ platením dane z príjmu alebo sociálneho zabezpečenia( 40 ) a ktorý chce spochybniť zákonnosť rozpočtových výdavkov EÚ. Články 90 a 91 Služobného poriadku a príslušná judikatúra takúto možnosť jednoznačne vylučujú. Navyše hoci nesúhlasím s tvrdením odvolateľa, že tieto pravidlá pre aktívnu legitimáciu obmedzujú právo na účinnú súdnu ochranu zaručené článkom 47 Charty,( 41 ) domnievam sa, že sú napriek tomu v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty, keďže sú stanovené zákonom( 42 ), rešpektujú podstatu tohto práva( 43 ) a dodržiavajú zásadu proporcionality.
VI. Návrh
54. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že argumenty odvolateľa namierené proti bodom 31 až 35, 38, 41 a 42 uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 13. februára 2025, EN/Súdny dvor Európskej únie (T‑366/24, EU:T:2025:164), by mali byť zamietnuté ako nedôvodné.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 T‑366/24, neuverejnené, EU:T:2025:164.
3 Rozhodnutie Komisie C(2023) 7673 final zo 17. novembra 2023, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie C(2007) 3195, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia o náhrade zdravotných nákladov (ďalej len „rozhodnutie 7673“).
4 Podľa odvolateľa rozhodnutie 7673 tiež „poskytuje akejkoľvek plodnej a zdravej osobe právo na to, aby SSZP kryl náklady odberu a dlhodobého uchovávania vajíčok na účely budúcej lekársky asistovanej reprodukcie“.
5 Spoločné pravidlá, ktoré v mene Súdneho dvora Európskej únie podpísali jeho predseda a tajomník 24. novembra 2005, nadobudli účinnosť 1. decembra 2005.
6 V bodoch 17 až 25 napadnutého uznesenia Všeobecný súd okrem iného uviedol, že predmetom žaloby, ktorá mu bola predložená, môže byť iba výplatná listina odvolateľa za december 2023. Okrem toho tento súd konštatoval, že následné výplatné listiny odvolateľa boli iba potvrdzujúcimi aktmi, a preto nemohli byť predmetom žaloby o neplatnosť. Všeobecný súd tiež poznamenal, že rozhodnutie výboru Súdneho dvora pre sťažnosti z 19. apríla 2024, ktorým bola zamietnutá sťažnosť odvolateľa, nepredstavuje úkon, ktorý má na odvolateľa negatívny účinok. V tomto odvolaní odvolateľ kritizuje rozhodnutie Všeobecného súdu o neprípustnosti jeho žaloby týkajúcej sa jeho výplatných listín za obdobie po decembri 2023. Prijíma však konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 18 až 20, 23 a 24 napadnutého uznesenia, podľa ktorého rozhodnutie tohto súdu o neprípustnosti týchto výplatných listín nemá vplyv na jeho práva a záujmy. Odvolanie odvolateľa teda smeruje proti bodom 28 až 51 napadnutého uznesenia a týka sa len rozhodnutia Všeobecného súdu o jeho výplatnej listine za december 2023.
7 Pozri body 31 až 35 a 38 napadnutého uznesenia.
8 Pozri judikatúru citovanú v bode 32 napadnutého uznesenia.
9 Rozsudky z 15. decembra 2022, Picard/Komisia (C‑366/21 P, EU:C:2022:984, bod 96 a citovaná judikatúra), a z 12. decembra 2024, DD/FRA (C‑130/22 P, EU:C:2024:1018, bod 73 a citovaná judikatúra).
10 Rozsudok z 27. novembra 2025, Heβler/Komisia (C‑137/24 P, EU:C:2025:918, body 30 a 31 a citovaná judikatúra). Opatrenie sa považuje za „akt spôsobujúci ujmu“ úradníkovi nielen vtedy, ak porušuje alebo ovplyvňuje individuálne právo, ktoré bolo tomuto úradníkovi priznané, ale všeobecnejšie aj vtedy, ak podstatným spôsobom mení jeho právne postavenie (rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P, EU:C:2020:481, bod 49). V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že rozhodnutie o zbavení imunity úradníka EÚ pred stíhaním v rámci vnútroštátneho trestného konania predstavuje „akt, ktorý má na neho negatívny účinok“ v zmysle Služobného poriadku. Súdny dvor rozhodol, že otázka, či opatrenie priznáva dotknutým osobám individuálne právo, je pre túto klasifikáciu irelevantná.
11 Rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA (C‑130/22 P, EU:C:2024:1018, bod 73 a citovaná judikatúra).
12 Rozsudky z 25. mája 2000, Kögler/Súdny dvor (C‑82/98 P, EU:C:2000:282, bod 47 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok z 19. januára 1984, Andersen a i./Parlament (262/80, EU:C:1984:18, bod 4).
13 Pozri článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 3 Služobného poriadku. Pozri tiež rozsudok z 23. apríla 2008, Pickering/Komisia (F‑103/05, EU:F:2008:45, body 75 a 76).
14 V rozsudku z 18. apríla 2024, Dumitrescu a i./Komisia a Súdny dvor (C‑567/22 P až C‑570/22 P, EU:C:2024:336), Súdny dvor na základe námietky nezákonnosti zrušil rozhodnutia inštitúcií EÚ, ktorými sa stanovil nárok určitých úradníkov na paušálnu úhradu cestovných výdavkov podľa článku 8 ods. 2 druhého pododseku prílohy VII k Služobnému poriadku. Súdny dvor tiež zrušil ich výplatné listiny za mesiace jún a júl 2014, keďže predmetné rozhodnutia sa po prvýkrát odrazili v týchto výplatných listinách. Pre ďalšie vysvetlenie pozri rozsudok z 15. júna 2022, Dumitrescu a Schwarz/Komisia (T‑531/16, EU:T:2022:362, body 8, 21 a 25).
15 Rozsudok z 12. decembra 2019, Tàpias/Rada (T‑527/16, EU:T:2019:856, body 35 a 36 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok z 23. apríla 2008, Pickering/Komisia (F‑103/05, EU:F:2008:45, body 72 až 76).
16 Rozsudok z 19. januára 1984, Andersen a i./Parlament (262/80, EU:C:1984:18, bod 4).
17 Rozsudok z 12. decembra 2019, Tàpias/Rada (T‑527/16, EU:T:2019:856, body 37, 38 a 51 až 53 a citovaná judikatúra).
18 Rozsudok z 27. apríla 2023, HC/Komisia (C‑102/22 P, EU:C:2023:351, body 63 až 66 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Calhau Correia de Paiva (C‑511/21 P, EU:C:2023:208, bod 19 a citovaná judikatúra). V kontexte výplatných listín pozri rozsudok zo 4. októbra 2018, Tataram/Komisia (T‑546/16, EU:T:2018:644, bod 49). Tento súd zamietol žalobu o zrušenie výplatnej listiny úradníka ako neprípustnú okrem iného z toho dôvodu, že námietka nezákonnosti bola vznesená voči aktu, ktorý nemal žiadny vplyv na rozhodnutie sporu a nemal s ním žiadnu priamu právnu súvislosť.
19 Rozsudok z 12. decembra 2019, Tàpias/Rada (T‑527/16, EU:T:2019:856, bod 50 a citovaná judikatúra). Pozri analogicky rozsudok z 5. marca 2020, Credito Fondiario/SRB (C‑69/19 P, EU:C:2020:178, bod 64 a citovaná judikatúra), a uznesenie z 28. júna 1993, Donatab a i./Komisia (C‑64/93, EU:C:1993:266, body 19 a 20 a citovaná judikatúra).
20 Vo svojej replike v tomto odvolacom konaní odvolateľ tvrdil, že odporca a Všeobecný súd nesprávne vykladali znenie jeho žaloby. Zdôraznil, že jeho námietka nezákonnosti nesmeruje len proti rozhodnutiu 7673, ale proti kombinácii tohto rozhodnutia, článku 72 ods. 1 štvrtému pododseku Služobného poriadku a článku 3 ods. 1 prvému pododseku Spoločných pravidiel. Treba však zdôrazniť, že vo svojich podaniach pred Všeobecným súdom odvolateľ tvrdil, že namietaná nezákonnosť vyplýva iba z rozhodnutia 7673, a nie zo Služobného poriadku alebo Spoločných pravidiel. V tejto súvislosti odvolateľ uviedol, že námietku nezákonnosti rozšíril aj na tieto opatrenia iba „z opatrnosti“. V bode 49 napadnutého uznesenia Všeobecný súd konštatoval, že aj keby bolo rozšírenie námietky nezákonnosti na článok 72 ods. 1 štvrtý pododsek Služobného poriadku a článok 3 ods. 1 prvý pododsek Spoločných pravidiel prípustné, toto rozšírenie by nemalo vplyv na rozhodnutie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 34, 35 a 41 napadnutého uznesenia.
21 Uznesenie z 26. septembra 2022, OO/EIB (T‑134/22, EU:T:2022:616, bod 20 a citovaná judikatúra); rozsudky z 12. decembra 2019 Tàpias/Rada (T‑527/16, EU:T:2019:856, bod 37), a z 28. júna 2006, Grünheid/Komisia (F‑101/05, EU:F:2006:58, bod 43).
22 Pozri najmä rozsudok z 12. decembra 2019, Tàpias/Rada (T‑527/16, EU:T:2019:856, bod 37 a citovaná judikatúra).
23 Z bodov 36 a 37 napadnutého uznesenia jasne vyplýva, že odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa majetkových záujmov odvolateľa sa mutatis mutandis uplatňuje aj na jeho nemajetkové záujmy. Vo svojom odvolaní, hoci odvolateľ považuje odôvodnenie Všeobecného súdu v uvedených bodoch za nesprávne, nevzniesol žiadnu námietku týkajúcu sa skutočnosti, že Všeobecný súd pristupoval k obom druhom záujmov podobným spôsobom.
24 Existenciu aktu, ktorý osobu negatívne ovplyvňuje, nemožno vylúčiť len na základe toho, že judikatúra citovaná v bodoch 32 a 33 napadnutého uznesenia nie je na daný skutkový stav uplatniteľná. Pozri v tejto súvislosti tvrdenie odvolateľa v bode 26 vyššie. Je potrebné pripomenúť, že rozhodujúcim kritériom na posúdenie aktívnej legitimácie vo veciach týkajúcich sa zamestnancov je to, či napadnutý akt alebo opatrenie má záväzné právne účinky, ktoré môžu priamo a bezprostredne ovplyvniť záujmy jednotlivca tým, že spôsobia podstatnú zmenu jeho právneho postavenia.
25 A na skutočnosti, že výplatná listina odvolateľa teda neodrážala žiadnu zjavnú zmenu.
26 „… ktorá môže ovplyvniť rozdelenie súm uvedených vo výplatnej listine“. Pozri bod 41 napadnutého uznesenia.
27 Poukázalo sa na ne tiež v bode 34 napadnutého uznesenia.
28 Ak by Všeobecný súd založil svoje odôvodnenie týkajúce sa neexistencie aktívnej legitimácie výlučne na tom, že nedošlo k žiadnej zrejmej zmene sadzby príspevku, ktorá by sa následne odrazila na výplatnej listine odvolateľa, podľa môjho názoru by nezohľadnil možnosť, že majetkové a nemajetkové záujmy odvolateľa mohli byť priamo a bezprostredne dotknuté iným spôsobom prostredníctvom jeho účasti v SSZP. V prípade, akým je tento, nie je pre otázku aktívnej legitimácie zásadne rozhodujúca len skutočnosť, že sa sadzba príspevku, ktorý úradník platí do SSZP, nezmenila, ale skôr to, prečo sa nezmenila. Tejto téme, ktorá sa týka právneho kontextu, v akom bolo rozhodnutie 7673 prijaté, sa Všeobecný súd venoval v bode 41 napadnutého uznesenia.
29 Pozri tiež bod 40 napadnutého uznesenia.
30 Pozri bod 28 vyššie.
31 V tomto odôvodnení sa uvádza, že „súčasné pravidlá je potrebné zjednodušiť tým, že v odôvodnených prípadoch sa zruší požiadavka existencie patológie ako podmienka pre prístup k [lekársky asistovanej] reprodukcii, a to s cieľom obmedziť súvisiace administratívne ťažkosti a sťažnosti týkajúce sa náhrady nákladov….“
32 Vzhľadom na „spoločenský vývoj, ktorý je naklonený širokému prístupu k rodičovstvu“. Pozri odôvodnenie 3 rozhodnutia 7673.
33 To sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční v kontexte celkového posúdenia finančnej udržateľnosti SSZP.
34 Pozri bod 28 vyššie.
35 Prípadne že sadzba príspevku alebo náhrady zdravotných nákladov bude v budúcnosti ovplyvnená.
36 Pozri najmä bod 18 odvolania.
37 Pokiaľ prípustnosť žaloby nie je spojená s jej podstatou. Súdne orgány EÚ sú tiež podľa okolností každej konkrétnej veci oprávnené posúdiť, či riadne vykonávanie spravodlivosti odôvodňuje vecné zamietnutie žaloby bez toho, aby sa najskôr rozhodlo o jej prípustnosti. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer (C‑23/00 P, EU:C:2002:118, body 51 a 52). V tejto veci Všeobecný súd neprijal ani jeden z týchto procesných krokov.
38 Prijatím pravidiel pre aktívnu legitimáciu pri žalobách, ktoré sa týkajú úradníkov EÚ, podľa Služobného poriadku.
39 Odvolateľ v podstate presadzuje pravidlá pre aktívnu legitimáciu, ktoré by mu umožnili podať žalobu s cieľom overiť zákonnosť každého jednotlivého aspektu spôsobu, akým sa použijú jeho príspevky do SSZP.
40 Ich suma sa odráža na jeho výplatnej listine.
41 Je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ nenapáda samotné pravidlá prípustnosti stanovené v Služobnom poriadku, ale skôr ich uplatnenie v danom prípade.
42 Zabezpečuje sa tým právna istota a rovnosť pred zákonom.
43 Z dôvodu ich širokému rozsahu.