C-321/25

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 23. apríla 2026( 1 )

Vec C ‑ 321/25 [Gidžinov] ( i )

Trestné konanie

D,

za účasti

Sofijska gradska prokuratura

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko)]

„ Prejudiciálne konanie – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Boj proti organizovanému zločinu – Ochrana finančných záujmov Únie – Článok 325 ods. 1 ZFEÚ – Dohovor o ochrane finančných záujmov – Rámcové rozhodnutie 2008/841/SVV – Povinnosť zamedziť podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom odrádzajúcich a účinných opatrení – Povinnosť stanoviť trestné sankcie – Závažné podvody v oblasti DPH – Horná hranica sadzby trestov – Zásada proporcionality – Premlčacia lehota “

1. V kontexte trestného konania proti osobám obvineným z vedenia alebo účasti v zločineckej organizácii, ktorá páchala podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko) kladie Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky veľmi odlišnej povahy, ktorých predmetom je absolútna premlčacia lehota týkajúca sa možnosti začať trestné stíhanie (prvá otázka) a vzťah medzi trestami, ktoré možno uložiť za dohody o spáchaní trestného činu, a trestami, ktoré možno uložiť za samotný tento trestný čin (druhá otázka).

…

b) s ohľadom na príjmy, každý úmyselný čin alebo opomenutie týkajúce sa:

– používania alebo predkladania nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonný úbytok zdrojov zo všeobecného rozpočtu [Únie] alebo rozpočtov spravovaných [Úniou] alebo v [jej] mene,

– nezverejneni[a] informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou s rovnakým účinkom ako vyššie,

– sprenevery právoplatne nadobudnutého zisku s rovnakým účinkom ako vyššie.

…“

1. ‚zločinecká organizácia‘ je štruktúrovaná skupina, ktorá existuje dlhšie obdobie, ktorú tvoria viac ako dve osoby páchajúce spoločne trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej štyri roky alebo prísnejší trest, aby priamo alebo nepriamo získali finančný alebo iný hmotný prospech;

2. ‚štruktúrovaná skupina‘ je skupina, ktorá nebola vytvorená náhodne na účel bezprostredného spáchania trestného činu a ktorá nemusí mať formálne rozdelené úlohy svojich členov, pokračovanie členstva ani rozvinutú štruktúru.“

6. Článok 2 („Trestné činy súvisiace s účasťou v zločineckej organizácii“) znie:

„Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa jedno alebo oboje konania súvisiace so zločineckou organizáciou považovali za trestný čin:

a) konanie osoby, ktorá s úmyslom a s vedomím cieľa a všeobecnej činnosti zločineckej organizácie alebo jej zámeru spáchať dotknuté trestné činy sa aktívne podieľa na trestnej činnosti organizácie vrátane poskytovania informácií alebo hmotných prostriedkov, náborom nových členov a všetkými druhmi financovania jej činností, s vedomím, že takáto účasť prispeje k uskutočňovaniu trestnej činnosti organizácie;

b) konanie osoby, ktoré spočíva v dohode s jednou alebo niekoľkými osobami o uskutočnení činnosti, ktorá, ak sa uskutoční, povedie k spáchaniu trestných činov uvedených v článku 1, a to aj vtedy, ak sa táto osoba nepodieľa na samotnom uskutočňovaní tejto činnosti.“

1. Nakazatelen kodex (Trestný zákon)

8. Článok 23 ods. 1 stanovuje:

„Ak sa tým istým skutkom spácha viacero trestných činov alebo ak osoba spáchala viacero rôznych trestných činov predtým, ako bola za jeden z nich odsúdená právoplatným rozsudkom, súd po určení trestu za každý z týchto trestných činov samostatne uloží najprísnejší z týchto trestov.“

9. Podľa článku 80:

„1. Trestné stíhanie je z dôvodu premlčania neprípustné, ak nebolo začaté do:

…

2. Premlčanie sa prerušuje akýmkoľvek úkonom príslušných orgánov vykonaným na účely trestného stíhania, a to len vo vzťahu k osobe, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Po skončení úkonu, ktorým bolo premlčanie prerušené, začne plynúť nová premlčacia lehota.

3. Bez ohľadu na spočívanie alebo prerušenie premlčacej lehoty je trestné stíhanie z dôvodu premlčania neprípustné, ak uplynula lehota, ktorá prekračuje lehotu stanovenú v predchádzajúcom článku o polovicu jej dĺžky.“

11. Článok 93 znie:

„Nasledujúce pojmy a výrazy sa v tomto zákone používajú s nasledujúcim významom:

…

20. ‚organizovaná zločinecká skupina‘ je trvalé a štruktúrované združenie troch alebo viacerých osôb, ktorého účelom je spoločné spáchanie trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na viac ako tri roky, v tuzemsku alebo v zahraničí. Združenie sa považuje za štruktúrované aj v prípade, že neexistuje formálne rozdelenie úloh medzi účastníkmi, trvalá účasť alebo rozvinutá štruktúra.

…

(3) Ak je daňová povinnosť obzvlášť vysoká, uloží sa trest odňatia slobody na tri až osem rokov a trest prepadnutia celého majetku páchateľa alebo jeho časti.

…“

13. Podľa článku 321:

„1. Za vytvorenie alebo vedenie organizovanej zločineckej skupiny sa uloží trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

2. Za účasť v takejto skupine sa uloží trest odňatia slobody na jeden až šesť rokov.

„1. Konanie sa nezačne a začaté konanie sa zastaví, ak:

…

3) trestná zodpovednosť zanikla z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty stanovenej zákonom,

…

2. V prípadoch uvedených v odseku 1 bodoch 2, 3 a 9 sa trestné konanie nezastaví, ak o to požiada obvinený alebo obžalovaný. Amnestia alebo premlčanie nebránia obnoveniu trestného konania, ak o to požiada odsúdený alebo ak prokurátor podá návrh na oslobodenie.

…“

…“

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17. V roku 2015 sa v Bulharsku začalo trestné konanie proti piatim osobám pre spáchanie viacerých trestných činov súvisiacich s DPH. V tomto konaní:

– A. a B. boli obvinení z toho, že v období od marca 2011 do novembra 2012 viedli organizovanú zločineckú skupinu v zmysle článku 321 ods. 3 Trestného zákona. Za toto konanie možno uložiť trest odňatia slobody na päť až pätnásť rokov;

– V., G. a D. boli obvinení z účasti v organizovanej zločineckej skupine, ktorú vytvorili A. a B., v tom istom období. Za toto konanie možno uložiť trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

18. K uvedeným obvineniam sa pridávajú aj nasledujúce obvinenia zo spáchania trestných činov vymedzených v článku 255 ods. 3 Trestného zákona, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na tri až osem rokov, ako aj trest prepadnutia celého majetku alebo jeho časti:

21. Vec musela byť opätovne, po tretíkrát, pridelená novému rozhodovaciemu zloženiu z dôvodu odchodu druhého zo sudcov do starobného dôchodku. Bola pridelená tretiemu sudcovi a dvom novým prísediacim, ktorí tvoria predkladajúci vnútroštátny súd.

22. V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd uvádza nasledujúce úvahy:

– „… vykonanie trestného konania na troch stupňoch pred dňami, ku ktorým dôjde k absolútnemu premlčaniu trestného stíhania väčšiny trestných činov (okrem tých, ktoré súvisia s vedením zločineckej organizácie), je z objektívneho hľadiska nemožné. Aj keby sa predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu podarilo rozhodnúť vo veci samej pred uplynutím premlčacej lehoty, k absolútnemu premlčaniu s istotou dôjde predtým, ako sa o podaných opravných prostriedkoch bude môcť rozhodnúť na druhom alebo treťom stupni“;( 5 )

– v prípade trestného stíhania dvoch osôb pre vedenie zločineckej organizácie možno uložiť trest s hornou hranicou pätnásť rokov odňatia slobody. Absolútna premlčacia lehota je preto dvadsaťdva a pol roka a uplynie 14. mája 2035. Táto lehota na stíhanie osôb označených za vodcov zločineckej organizácie by bola postačujúca na to, aby sa uskutočnilo celé trestné konanie, a to aj na troch stupňoch súdov;

– v súvislosti s trestami stanovenými za posudzované konania by ustanovenie, podľa ktorého sa „… dohoda o spáchaní trestného činu trestá prísnejšie ako skutočné spáchanie trestného činu,… odporovalo zásade proporcionality, keďže deliktuálny charakter dohody… pramení jedine z deliktuálneho charakteru trestných činov, ku ktorých spáchaniu smeruje táto dohoda a ktoré by v budúcnosti mohli byť spáchané“.( 6 )

26. Súdny dvor nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie.

IV. Analýza

27. Predkladajúci vnútroštátny súd kladie dve samostatné otázky:

– predmetom prvej otázky sú pravidlá premlčania trestného stíhania stanovené bulharským zákonodarcom a ich vhodnosť na zabezpečenie účinného potláčania podvodov v oblasti DPH,

– druhá otázka sa týka odôvodnenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá za určitých okolností stanovuje prísnejší trest pre osoby, ktoré sa dohodnú na spáchaní trestného činu, než pre osoby, ktoré ho skutočne spáchajú, a to z hľadiska zásady proporcionality.

A. Prvá prejudiciálna otázka

33. Skutky posudzované v konaní vo veci samej by mohli predstavovať trestné činy daňového podvodu a založenia zločineckej organizácie v súvislosti s DPH. Sumy DPH, ktoré sú predmetom konania, dosahujú celkovo sumu približne 4 000 000 eur, čo výrazne prekračuje minimálnu hranicu stanovenú článkom 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov na to, aby sa podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie považoval za „závažný“.

34. Skutky posudzované v konaní vo veci samej preto patria do pôsobnosti článku 325 ods. 1 ZFEÚ a článku 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov.

35. Súdny dvor už rozhodol, že účinnosť a odstrašujúca povaha opatrení prijatých členskými štátmi na ochranu finančných záujmov Únie závisí nielen od prísnosti trestných sankcií, ktoré možno uložiť za konania, ktoré poškodzujú tieto záujmy, ale aj od pravidiel týkajúcich sa ich premlčania.

36. Vnútroštátnemu zákonodarcovi „prináleží zabezpečiť, aby vnútroštátna právna úprava premlčania v oblasti trestného práva neviedla k beztrestnosti v značnom prípade závažných podvodov v oblasti DPH“.( 12 )

37. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že

– je nesporné (predkladajúci vnútroštátny súd neuvádza v tejto súvislosti nijakú pochybnosť), že bulharské právo stanovuje účinné a odstrašujúce trestné sankcie za trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie,

– ako relevantný prvok možno uznať aj zložitosť analýzy, ktorú si vec vyžaduje.( 17 )

40. Na základe týchto predpokladov je potrebné predovšetkým rozptýliť pochybnosti o platnosti absolútnej premlčacej lehoty, posudzovanej ako takej. Tento typ premlčacej lehoty sa objavuje napríklad v nariadení (ES, Euratom) č. 2988/95( 18 ), ktoré sa týka ochrany finančných záujmov Únie.

41. Článok 3 ods. 1 štvrtý pododsek nariadenia č. 2988/95 stanovuje „… absolútn[u] premlčaci[u] dob[u, ktorá] prispieva k posilneniu právnej istoty hospodárskych subjektov tým, že bráni tomu, aby sa premlčacia doba donekonečna predlžovala…“.( 19 )

42. Súhlasím s Komisiou, že keďže nedošlo k podrobnejšej harmonizácii, len samotná tá skutočnosť, že vo vnútroštátnom predpise neexistuje pravidlo, ktoré by podmieňovalo uplatniteľnosť absolútnej premlčacej lehoty týkajúcej sa možnosti začať trestné stíhanie zložitosťou súdneho konania, nie je v rozpore s právom Únie.

43. Je logické, že uvedená lehota musí byť dostatočne dlhá na to, aby umožnila, aby súd rozhodol o skutku, najmä s prihliadnutím na priemernú dĺžku súdnych konaní.( 20 )

44. Podľa môjho názoru je absolútna premlčacia lehota v dĺžke 15 rokov, aká je stanovená v bulharskom práve, primeraná a dostatočná. Je to tak aj napriek tomu, že sa počíta od začatia trestného konania až do vydania konečného rozsudku, a teda zahŕňa všetky stupne konania.( 21 ) Za 15 rokov je možné skončiť trestné konanie pre trestné činy, akými sú trestné činy posudzované v tomto prípade. Ako uvádza Komisia, táto lehota značne presahuje príslušnú premlčaciu lehotu stanovenú v smernici č. 2017/1371.( 22 )

50. V spise sa nenachádzajú informácie, z ktorých by vyplývalo, že ak aj nie väčšina bulharských súdov, ktoré prejednávajú podobné trestné veci, tak aspoň značný počet týchto súdov považuje pravidlá premlčania trestného stíhania za systematickú prekážku právoplatného rozhodnutia o skutkoch poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

51. Za týchto okolností podľa môjho názoru nie sú splnené podmienky vyžadované judikatúrou Súdneho dvora na konštatovanie existencie systémového rizika beztrestnosti, pokiaľ ide o trestné činy závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie. Na prvú prejudiciálnu otázku teda treba odpovedať záporne.

B. Druhá prejudiciálna otázka

52. Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či článok 3 ods. 1 písm. b) rámcového rozhodnutia 2008/841 dovoľuje, aby za „dohodu“ uzavretú s cieľom spáchať trestný čin v zmysle článku 2 písm. b) tohto rámcového rozhodnutia bolo možné uložiť prísnejší trest (trest odňatia slobody až na 15 rokov) než za spáchanie trestného činu, ktoré je predmetom tejto dohody (trest odňatia slobody až na osem rokov).

53. Pripomínam, že v trestnom konaní vo veci samej sa rozhoduje o trestnej zodpovednosti:

– A. a B., obvinených z vedenia zločineckej organizácie založenej s cieľom páchať podvody v oblasti DPH, čo je konanie, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na päť až 15 rokov,

– pre trestný čin uvedený v článku 2 písm. a) bola horná hranica sadzby trestu odňatia slobody „najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov“,

– pre trestný čin uvedený v článku 2 písm. b) bola „horná hranica sadzby trestu odňatia slobody rovnaká ako v prípade trestného činu, ku ktorému dohoda smeruje, alebo horná hranica sadzby trestu odňatia slobody bola najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov“.

57. Bulharský zákonodarca sa rozhodol pre druhú z možností, ktoré ponúka článok 3 ods. 1 písm. b): horná hranica sadzby trestu odňatia slobody stanoveného v Trestnom zákone pre podvod v oblasti DPH je osem rokov, zatiaľ čo horná hranica sadzby trestu odňatia slobody stanoveného pre vytvorenie alebo vedenie zločineckej skupiny založenej s cieľom spáchať podvod v oblasti DPH je až 15 rokov.

58. Za týchto okolností vznikajú dve otázky:

– po prvé, či článok 3 ods. 1 písm. b) rámcového rozhodnutia 2008/841 dovoľuje, aby sa za dohodu o spáchaní podvodu v oblasti DPH uložil trest (15 rokov), ktorý je vyšší ako trest stanovený za spáchanie tohto daňového trestného činu (osem rokov),

– po druhé, či sa v každom prípade podľa vnútroštátnej právnej úpravy za uvedenú dohodu môže uložiť trest, ktorého horná hranica sadzby je vyššia ako päť rokov, keďže druhá z alternatív uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) sa týka hornej hranice sadzby trestu odňatia slobody „najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov“.

– ak by návrhy (budúcich) právnych nástrojov obsahovali ustanovenia, ktoré by určovali minimálne znaky skutkovej podstaty trestných činov, mala by sa zvážiť možnosť stanoviť minimálny stupeň hornej hranice sadzby trestov za trestné činy, stanovených vo vnútroštátnom práve.( 33 )

63. Na tento účel Rada zaviedla systém stupňov trestov( 34 ), pričom spresnila, že ide o minimálne stupne a že nič nebráni členským štátom v tom, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch prekročili tieto stupne( 35 ).

64. Rada opakovane použila tento systém minimálnych horných hraníc trestnej sadzby , ktorý – ako tvrdí Komisia – je v súlade so zásadou minimálnej aproximácie podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ,( 36 ) v mnohých rámcových rozhodnutiach( 37 ). Z jeho zmyslu a z jeho uplatňovania vyplýva, že členské štáty sú oprávnené stanoviť vo svojich príslušných vnútroštátnych systémoch vyššie horné hranice sadzby trestov, než aké sú stanovené v rámcovom rozhodnutí 2008/841.

65. Musím však poznamenať, že jazyková formulácia použitá normotvorcom nie je práve najšťastnejšia.

66. Slovné spojenie „horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov“,( 38 ) ktoré je použité v článku 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/841, totiž ťažko obstojí pri skúmaní z hľadiska pravidiel logiky, o čom svedčia samotné pochybnosti vnútroštátneho súdu( 39 ).

67. „Horná hranica sadzby trestu“ podmienená slovom „najmenej“ znamená, že sadzba trestu je neobmedzená v tom zmysle, že nemôže ísť o hornú hranicu sadzby trestu. V dôsledku toho by ju členské štáty mohli zvýšiť.

73. V každom prípade by bolo potrebné vziať do úvahy judikatúru, ktorú sformuloval Súdny dvor: súd členského štátu nie je povinný neuplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je nezlučiteľné s ustanoveniami rámcového rozhodnutia, ktoré nemajú priamy účinok.( 41 )

2. Rozdiel medzi trestami stanovenými za dohodu o spáchaní trestného činu a za spáchanie trestného činu, ktorý je predmetom dohody. Proporcionalita

74. Napokon zostáva určiť, či článok 3 ods. 1 písm. b) rámcového rozhodnutia 2008/841 dovoľuje, aby sa podľa bulharského práva za dohodu o spáchaná podvodu v oblasti DPH uložil trest (15 rokov), ktorý je vyšší ako trest stanovený za spáchanie tohto daňového trestného činu (osem rokov).

75. Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že kladná odpoveď by bola v rozpore so zásadou proporcionality.( 42 )

76. S týmto názorom nesúhlasím.

77. Je pravda, že na prvý pohľad by sa mohlo zdať neprimerané, aby sa dohoda o spáchaní trestného činu (chápaná ako skutok, ktorý je prípravou neskoršieho trestného činu) trestala prísnejšie ako samotné spáchanie tohto trestného činu.( 43 )

82. V teoretickej rovine sa preto domnievam, že za dohodu o vytvorení zločineckej organizácie možno uložiť prísnejší trest, než je trest stanovený za spáchanie konkrétnych trestných činov v rámci tejto organizácie.

83. Vnútroštátnemu zákonodarcovi prináleží, aby v rámci vyššie analyzovaných obmedzení rozhodol, aký má byť rozsah tohto trestu. Jeho posúdenie týkajúce sa vzťahu proporcionality medzi trestným činom a trestom musí mať prednosť, pokiaľ zjavne neprekročí hranice racionálnosti.

84. V každom prípade súhlasím s Komisiou, že konkrétne posúdenie proporcionality sankcie sa musí vykonať s ohľadom na špecifické okolnosti každého prípadu.( 45 )

85. Je úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu určiť, či vzhľadom na znaky zločineckej organizácie založenej na základe dohody medzi A. a B., na jednej strane, a na mieru, do akej bola existencia tejto organizácie nevyhnutnou podmienkou spáchania trestných činov pripisovaných V., G. a D., na druhej strane, konanie A. a B. odôvodňuje prísnejší trestný postih, ako je ten, ktorý je stanovený pre ostatných troch obvinených. Pri tomto posúdení navyše nemožno prehliadnuť, že A. a B. sú obvinení aj z vedenia zločineckej organizácie vytvorenej na základe dohody uzavretej medzi nimi.

V. Návrh

86. Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na otázky, ktoré položil Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko), takto:

1 Jazyk prednesu: španielčina.

i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

2 Dohovor vypracovaný aktom Rady z 26. júla 1995 na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 316, 1995, s. 48; Mim. vyd. 19/008, s. 57) (ďalej len „dohovor o ochrane finančných záujmov“).

3 Rámcové rozhodnutie Rady z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 2008, s. 42).

4 Pojem „conspiración“, ktorý je použitý v španielskej verzii, nekorešponduje s ostatnými jazykovými verziami, do ktorých som nahliadol. Tieto jazykové verzie používajú výrazy „accord“ (francúzska verzia), „agreement“ (anglická verzia), „intesa“ (talianska verzia), „acordo“ (portugalská verzia), „acordul“ (rumunská verzia), „Vereinbarung“ (nemecká verzia), „overeengekomen“ (holandská verzia). Pojem „conspiración“ použitý v španielskej verzii teda treba chápať ako „dohoda“, čo je výraz, ktorý je použitý v článku 2 písm. b) rámcového rozhodnutia.

5 Bod 29 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

12 Rozsudok z 5. decembra 2017, M. A. S. a M. B. (C‑42/17, EU:C:2017:936, bod 41).

13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 2017, s. 29).

14 Rozsudok z 21. januára 2021, Whiteland Import Export (C‑308/19, EU:C:2021:47, ďalej len „rozsudok Whiteland Import Export“, bod 48); V uvedenej veci išlo o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

15 Rozsudok Whiteland Import Export, bod 49.

16 Rozsudok Whiteland Import Export, bod 50.

17 Rozsudok Whiteland Import Export, bod 51.

24 Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu lehota, ktorá ešte zostáva (do roku 2035), stačí na uskutočnenie konania proti obvineným ako vodcom zločineckej organizácie na troch stupňoch.

25 Body 19 až 21 vyššie.

26 Bod 20 písomných pripomienok Komisie.

27 Na rozdiel od stanoviska predkladajúceho vnútroštátneho súdu (body 47 a 48 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu) sa Komisia domnieva, že predmetom „dohody“ uvedenej v článku 2 písm. b) rámcového rozhodnutia 2008/841 je páchanie trestných činov, a nie nevyhnutne založenie zločineckej organizácie (bod 30 písomných pripomienok Komisie). Ak by to bolo tak, konanie A. a B. by patrilo skôr do pôsobnosti článku 2 písm. a) rámcového rozhodnutia 2008/841, a teda uplatnenie článku 3 ods. 1 písm. b) uvedeného rámcového rozhodnutia, ktorého výklad je predmetom druhej prejudiciálnej otázky, by bolo irelevantné. Podľa môjho názoru bez ohľadu na to, že – ako uznáva Komisia – „dohodou“ môže byť aj taká dohoda, ktorej účelom je založenie zločineckej organizácie, dôležité je, že článok 3 ods. 1 písm. a) a b) buď prostredníctvom písmena a), alebo písmena b) článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/841 umožňuje uložiť za dohodu o založení zločineckej organizácie alebo o spáchaní trestného činu prísnejší trest než za spáchanie trestného činu, ktorý je predmetom dohody.

28 Rozsudok z 28. novembra 2024, PT (Dohoda uzavretá medzi prokurátorom a páchateľom) (C‑432/22, EU:C:2024:987, bod 38).

29 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2023, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Obzvlášť závažný trestný čin) (C‑402/22, EU:C:2023:543, bod 38).

Stupeň 2: tresty s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej od dvoch do piatich rokov odňatia slobody.

Stupeň 3: tresty s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej od piatich do desiatich rokov odňatia slobody.

Stupeň 4: tresty s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov odňatia slobody (prípady, v ktorých sa vyžadujú veľmi prísne tresty).

35 Bod 3 deviaty odsek záverov Rady: „… Treba poznamenať, že uvedené úrovne sú minimálnymi úrovňami a že nič nebráni členským štátom v tom, aby vo svojich vnútroštátnym právnych poriadkoch upravili vyššie úrovne.“

36 Bod 34 písomných pripomienok Komisie.

37 Spomedzi mnohých rámcových rozhodnutí, ktoré rakúska vláda uviedla v poznámke pod čiarou č. 37 svojich písomných pripomienok, možno spomenúť článok 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 2003, s. 54; Mim. vyd. 19/006) a článok 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 2008, s. 55).

44 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

45 Bod 39 písomných pripomienok Komisie.