C-323/25
ECLI:EU:C:2026:572
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0323
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 9. júla 2026( 1 )
Vec C ‑ 323/25 [Vinkers] ( i )
KBC Verzekeringen NV
proti
HC,
Baloise Belgium NV
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13/EHS – Článok 1 ods. 2 – Podmienka odrážajúca kogentné zákonné ustanovenie – Vzorová zmluva stanovená zákonom – Požiadavky zrozumiteľnosti a transparentnosti – Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel – Požiar v obytnom vozidle v kempingu – Minimálne poistné krytie – Povinnosť informovať spotrebiteľa “
I. Úvod
1. Prejednávaná vec je pre Súdny dvor príležitosťou preskúmať požiadavky transparentnosti, ktoré musia byť splnené podľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách( 2 ), v súvislosti so zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Osobitou črtou tejto veci je skutočnosť, že poistené vozidlo je obytným vozidlom, ktoré možno používať dvoma spôsobmi: ako dopravný prostriedok aj ako ubytovanie. Sporná zmluvná podmienka stanovovala poistné krytie zodpovedajúce povinnému minimálnemu poisteniu požadovanému vnútroštátnymi právnymi predpismi. Vzniká otázka, či spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, mohol pochopiť, že rozsah poistného krytia sa obmedzuje na dopravné nehody spôsobené prevádzkou obytného vozidla ako dopravného prostriedku, pričom nehody spôsobené jeho použitím na účely ubytovania sú z tohto rozsahu vylúčené.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica 2009/103/ES
2. Článok 3 prvý odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti( 3 ), v znení uplatniteľnom na vec samu, stanovuje:
„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.“
2. Smernica 93/13
3. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 stanovuje:
„Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné [kogentné – neoficiálny preklad ] zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“
4. Článok 5 tejto smernice uvádza:
„V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované [jasne a – neoficiálny preklad ] zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. …“
B. Belgické právo
1. Zákon z 21 . novemb ra 1989
5. Podľa článku 2 ods. 1 Wet van 21 november 1989 betreffende de verplichte aansprakelijkheidsverzekering inzake motorrijtuigen (zákon z 21. novembra 1989 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla( 4 ); ďalej len „zákon z 21. novembra 1989“) je prevádzka motorových vozidiel povolená len vtedy, ak je pokrytá zodpovednosť za škodu, ktorá by mohla vzniknúť.
2. Kráľovsk é nariadenie z roku 1992 a kráľovsk é nariadenie z roku 2018
6. Koninklijk besluit van 14 december 1992 betreffende de modelovereenkomst voor de verplichte aansprakelijkheidsverzekering inzake motorrijtuigen (kráľovské nariadenie zo 14. decembra 1992 o vzorovej zmluve pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; ďalej len „kráľovské nariadenie z roku 1992“)( 5 ), v znení uplatniteľnom v čase uzavretia zmluvy, stanovovalo vzorovú zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
7. Článok 1 kráľovského nariadenia z roku 1992 stanovoval, že zmluvy týkajúce sa povinného poistenia zodpovednosti sa škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla musia byť v súlade s ustanoveniami vzorovej zmluvy pripojenej k tomuto kráľovskému nariadeniu (ďalej len „vzorová zmluva“). Ďalej stanovoval, že od týchto ustanovení sa napriek tomu možno odchýliť v prospech poistníka, poistenca alebo akejkoľvek tretej osoby, ktorá sa zúčastňuje na plnení zmluvy.
8. Vo vzorovej zmluve sa škodová udalosť vymedzovala ako každá udalosť, ktorá spôsobila škodu a ktorá môže viesť k uplatneniu zmluvy.
9. Kapitola 1 vzorovej zmluvy mala názov „Predmet a rozsah poistenia“. Podľa jej článku 1 platilo:
„Podľa tejto zmluvy spoločnosť v súlade so zákonom z 21. novembra 1989 a za týchto podmienok pokrýva zodpovednosť poistenca za škodu v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej v Belgicku opísaným vozidlom…
…
Poistenie sa poskytuje vo vzťahu ku škode, ku ktorej dôjde na verejných komunikáciách, alebo vo verejných či súkromných priestoroch.“
10. Kráľovské nariadenie z roku 1992 nahradilo Koninklijk besluit van 16 april 2018 tot vaststelling van de voorwaarden van de verzekeringsovereenkomsten tot dekking van de verplichte aansprakelijkheid inzake motorrijtuigen (kráľovské nariadenie zo 16. apríla 2018, ktorým sa stanovujú podmienky poistných zmlúv o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; ďalej len „kráľovské nariadenie z roku 2018“)( 6 ).
III. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
11. Dňa 14. septembra 2011 HC, spotrebiteľ, uzavrel so spoločnosťou Baloise Belgium NV (ďalej len „Baloise“), ktorá je odporkyňou vo veci samej, zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu vo vzťahu k svojmu obytnému vozidlu (ďalej len „poistná zmluva z roku 2011“).
12. Dňa 1. júla 2021 HC zaparkoval obytné vozidlo v kempingu v Belgicku. V noci z 1. na 2. júla 2021 vznikol v obytnom vozidle požiar. Jeho príčinou bolo nabíjanie elektrického skútra, patriaceho HC, v elektrickej zásuvke s napätím 230 voltov v obytnom vozidle.( 7 ) Požiar sa rozšíril na iné obytné vozidlá a poškodil aj infraštruktúru kempingu.
13. Baloise odmietla HC poskytnúť poistné krytie nehody, pričom tvrdila, že v čase nehody sa obytné vozidlo nepoužívalo ako dopravný prostriedok, ale ako ubytovanie. Vzniknuté riziko teda nebolo v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla a z tohto dôvodu nebolo kryté poistkou.
14. HC podal proti spoločnosti Baloise žalobu na Rechtbank van eerste aanleg Antwerpen, afdeling Antwerpen (Súd prvej inštancie Antverpy, oddelenie v Antverpách, Belgicko).
15. Spoločnosť KBC Verzekeringen NV (ďalej len „KBC“), poisťovateľ kempingu a iných poškodených, podala proti HC a spoločnosti Baloise regresnú žalobu, ktorou sa domáhala uhradenia náhrady, ktorú už vyplatila poistencom.
16. Rechtbank van eerste aanleg Antwerpen, afdeling Antwerpen (Súd prvej inštancie Antverpy, oddelenie v Antverpách) žaloby HC aj spoločnosti KBC zamietol. V tejto súvislosti sa opieral o článok 3 smernice 2009/103. Minimálne implicitne predpokladal, že rozsah minimálneho krytia v prípade poistenia zodpovednosti, ktorý je určený okrem iného na základe judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „prevádzka vozidiel“ [rozsudok z 28. novembra 2017, Rodrigues de Andrade (C‑514/16, ďalej len „rozsudok Rodrigues de Andrade“, EU:C:2017:908)], je všeobecne známou skutočnosťou, a to aj pre spotrebiteľov.
17. Predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že súd prvého stupňa tým, že odkázal na judikatúru pochádzajúcu z obdobia po uzavretí poistnej zmluvy, so spätnou účinnosťou zmenil rozsah poistenia.
18. KBC podala odvolanie na hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
19. Baloise pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom tvrdí, že poistná zmluva z roku 2011 doslovne preberá vzorovú zmluvu. Podľa článku 1 vzorovej zmluvy má poistka kryť zodpovednosť za škodu vzniknutú v súlade so zákonom z 21. novembra 1989. Tento odkaz na zákon je dostatočne jasný. Treba predpokladať, že podmienky poistky sú ipso facto jasné a zrozumiteľné.
20. HC oponuje, že na základe formulácie poistky mohol predpokladať, že zodpovednosť za škodu vo vzťahu k obytnému vozidlu má poistenú v plnej miere. Nikde v danej poistke sa neuvádza, že sú kryté iba riziká spojené s prevádzkou vozidiel (ako dopravného prostriedku).
21. KBC tvrdí, že poistka vydaná spoločnosťou Baloise nie je jasná, pokiaľ ide o rozsah poistného krytia.
22. Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že z judikatúry Hof van Cassatie (Kasačný súd, Belgicko) vyplýva, že články 2 a 3 zákona z 21. novembra 1989 neupravujú len právnu povinnosť poistiť motorové vozidlo, ale aj rozsah poistného krytia. Povinné poistenie zodpovednosti za škodu podľa tejto judikatúry kryje iba riziká spojené s prevádzkou vozidla. Podľa belgického práva teda rozsah poistného krytia zodpovedá povinnosti poistenia, no táto zásada nie je odzrkadlená v právnych predpisoch ani vo vzorovej poistke.
23. Za týchto okolností hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Vyžaduje požiadavka jasnosti a zrozumiteľnosti, ktorá spotrebiteľovi má umožniť odhadnúť ekonomické a právne následky uzatvorenia zmluvy, aby obchodník spotrebiteľa poučil o tom, že ponúkané krytie nepresahuje minimálne krytie, ktoré je nevyhnutné, aby mohol byť účastníkom cestnej premávky, čím zásadné riziká, ktoré súvisia s obytným [vozidlom] a môže k nim dôjsť v kempingu, nie sú pokryté, a spotrebiteľ, ak by o tom vedel, by uzatvorením doplnkového poistenia alebo zmluvy s poisťovateľom, ktorý ponúka rozsiahlejšie krytie, pravdepodobne uzavrel inú zmluvu?
2. Musí sa z okolnosti, že poistná zmluva zodpovedá vzorovej zmluve stanovenej štátom, odvodiť, že požiadavka jasnosti a zrozumiteľnosti v zmysle smernice [93/13] je ipso facto splnená, v dôsledku čoho je potrebné vychádzať z toho, že spotrebiteľ môže odhadnúť ekonomické a právne následky zmluvných ustanovení týkajúcich sa predmetu a rozsahu krytia?
3. Je pritom relevantné, že vzorová poistka je kogentným právom a poisťovateľ môže ponúknuť rozsiahlejšie krytie?
4. Je relevantná otázka, či spotrebiteľ vzhľadom na poisťovaný predmet má špecifické požiadavky (poistenie proti požiaru, poistenie zodpovednosti za škodu a pod.) a či poisťovateľ o tom pred uzatvorením poistky vedel?
5. Je relevantná okolnosť, že ani [zákon z 21. novembra 1989], ani vzorová poistka jasne neupravuje druh rizika/rozsah krytia, najmä to, že sú kryté len riziká súvisiace s prevádzkou motorového vozidla, v dôsledku čoho ani pri pozornom čítaní [zákona z 21. novembra 1989] a vzorovej poistky sa nedá určiť, za akých okolností je poistkou krytý vznik požiaru obytného [vozidla] v kempingu?
6. Je relevantná okolnosť, že poistná zmluva sa automaticky upravuje v prípade zmeny zákona, čím sa rozsah zákonného minimálneho krytia, ktorý spotrebiteľ pôvodne považoval za dohodnutý, neskôr môže obmedziť, čím určité riziká, ktoré z pohľadu spotrebiteľa pri uzatvorení zmluvy boli kryté, prípadne viac kryté nie sú?“
24. Písomné pripomienky predložili HC, Baloise, belgická a poľská vláda a Európska komisia. Belgická vláda a Komisia uviedli svoje argumenty a odpovedali na písomné a ústne otázky Súdneho dvora na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. apríla 2026.
IV. Posúdenie
A. Predbežná otázka: o kvalifikácii nehody ako nehody spojenej s „prevádzkou vozidiel“
25. Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní prijať rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. Súdny dvor na tento účel môže byť nútený preformulovať otázky, ktoré mu boli predložené.( 8 )
26. Okolnosť, že predkladajúci vnútroštátny súd po formálnej stránke predložil svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, navyše nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne vnútroštátny súd v položených otázkach odkázal, alebo nie. Súdnemu dvoru prináleží získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu.( 9 )
27. V prejednávanej veci sa všetky položené prejudiciálne otázky týkajú smernice 93/13, konkrétnejšie transparentnosti podmienky v poistnej zmluve z roku 2011. Táto podmienka vymedzuje rozsah poistného krytia prostredníctvom odkazu na zákon z 21. novembra 1989, ktorým sa čiastočne preberá článok 3 smernice 2009/103.
28. Podľa článku 3 prvého odseku smernice 2009/103 platí, že každý členský štát má v súlade s článkom 5 tejto smernice prijať všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
29. Hoci sa predkladajúci vnútroštátny súd z formálneho hľadiska Súdneho dvora nepýta, či nehoda, o ktorú ide vo veci samej, konkrétne požiar obytného vozidla, bola spojená s „prevádzkou vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103, belgická a poľská vláda, ako aj Komisia zastávali názor, že ide o predbežnú otázku, ktorou sa treba zaoberať.
30. S týmito dotknutými osobami súhlasím v tom, že ide o ústrednú otázku, ktorú treba preskúmať, aby sa vnútroštátnemu súdu umožnilo rozhodnúť vo veci, ktorú prejednáva.
31. Ak je totiž nehoda vo veci samej spojená s „prevádzkou vozidiel“ podľa smernice 2009/103, vzniknutá zodpovednosť by musela byť krytá a skúmanie príslušnej zmluvnej podmienky poistnej zmluvy z roku 2011 podľa smernice 93/13 by nemalo žiadny význam. Iba v prípade, že nehoda nie je spojená s „prevádzkou vozidiel“, sa musí príslušná podmienka poistnej zmluvy preskúmať na základe smernice 93/13.
32. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „prevádzka vozidiel“ nemožno ponechať na posúdenie každého členského štátu, ale predstavuje autonómny pojem práva Únie,( 10 ) ktorého výklad prináleží Súdnemu dvoru.
33. Vzhľadom na obavy, ktoré možno vyvodiť z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v súvislosti so zohľadnením judikatúry Súdneho dvora v prípade, keď pochádza z obdobia po uzavretí zmluvy, je dôležité objasniť, že zohľadnenie takejto judikatúry nevedie k tomu, že by sa so „spätnou účinnosťou“ zmenil rozsah poistky dohodnutý medzi účastníkmi konania vo veci samej.( 11 )
34. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má, alebo by sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladané pravidlo súd môže a má uplatňovať na právne vzťahy vzniknuté a založené pred vyhlásením rozsudku rozhodujúceho o návrhu na výklad, pokiaľ sú v iných smeroch splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia tohto pravidla.( 12 )
35. Po objasnení tejto záležitosti a s cieľom poskytnúť užitočnú odpoveď na položené prejudiciálne otázky je potrebné preskúmať predbežnú otázku, či situáciu vo veci samej možno kvalifikovať ako nehodu spojenú s „prevádzkou vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103.
36. Po prvé treba uviesť, že obytné vozidlo, ako je vozidlo vo veci samej, patrí pod pojem „vozidlo“ uvedený v článku 1 bode 1 smernice 2009/103, ktorý sa vymedzuje ako „vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach, a akékoľvek prípojné vozidlo, pripojené alebo nepripojené“.
37. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že táto definícia je nezávislá od spôsobu, akým sa predmetné vozidlo používa, alebo sa môže používať. Skutočnosť, že obytné vozidlo sa môže používať dvomi spôsobmi – ako dopravný prostriedok aj ako ubytovanie –, teda nemá vplyv na konštatovanie, že takéto vozidlo zodpovedá pojmu „vozidlo“ uvedenému v článku 1 bode 1 smernice 2009/103.( 13 )
38. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru navyše vyplýva, že predmetné obytné vozidlo sa obvykle nachádza na území členského štátu a nevzťahuje sa naň výnimka prijatá podľa článku 5 tejto smernice.
39. Po druhé, pokiaľ ide o pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103, ktorý – ako sa podotýka vyššie – predstavuje autonómny pojem práva Únie, treba ho vykladať najmä vzhľadom na kontext tohto ustanovenia a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.( 14 )
40. Vývoj právnej úpravy Únie týkajúcej sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel vrátane smernice 2009/103 ukazuje, že normotvorca Únie neustále sleduje a posilňuje cieľ ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených týmito vozidlami.( 15 )
41. Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor vo svojej judikatúre rozhodol, že článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“, ktorý sa tam uvádza, nie je obmedzený na situácie v cestnej premávke, teda na premávku na verejnej komunikácii, ale pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou.( 16 )
42. Súdny dvor takisto uviedol, že keďže motorové vozidlá uvedené v článku 1 bode 1 smernice 2009/103 nezávisle od svojich charakteristík majú obvykle slúžiť ako dopravný prostriedok, pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla ako dopravného prostriedku.( 17 )
43. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skutočnosť, že vozidlo zúčastnené na dopravnej nehode bolo v čase jej vzniku odstavené, sama osebe nevylučuje, že používanie tohto vozidla v tomto momente mohlo patriť do jeho funkcie dopravného prostriedku, a v dôsledku toho pod pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103.( 18 )
44. Otázka, či motor dotknutého vozidla bol v čase nehody v chode, alebo nie, takisto nie je rozhodujúca.( 19 )
45. Pojem „prevádzka vozidiel“ rovnako nezávisí od charakteristiky povrchu, na ktorom sa vozidlo používalo, a už vôbec nie od okolnosti, že dotknuté vozidlo sa v čase nehody nepohybovalo a nachádzalo sa na parkovisku.( 20 )
46. Súdny dvor teda v rozsudku Línea DirectaAseguradora konštatoval, že situácia, v ktorej sa vozidlo zaparkované v súkromnej garáži budovy používané v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku vznietilo v dôsledku elektrického skratu tohto vozidla a poškodilo danú budovu, patrí pod pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v článku 3 prvom odseku smernice 2009/103.( 21 )
47. V rozsudku Rodrigues de Andrade však Súdny dvor poukázal na odlišnú situáciu vozidiel, ktoré sa majú za istých okolností používať aj ako pracovné stroje.( 22 ) V prípade týchto vozidiel treba určiť, či pri vzniku dopravnej nehody, na ktorej bolo takéto vozidlo zúčastnené, sa toto vozidlo používalo najmä ako dopravný prostriedok, v prípade čoho toto používanie môže patriť pod pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103, alebo ako pracovný stroj, v prípade čoho predmetné používanie pod tento pojem patriť nemôže.( 23 )
48. V danej veci sa traktor používal ako generátor hybnej sily potrebnej na pohon pumpy herbicídneho postrekovača, ktorou bol vybavený na účely postreku kmeňov viniča v poľnohospodárskom podniku. Zdalo sa, že také používanie sa spája najmä s funkciou tohto traktora ako pracovného stroja, a nie ako dopravného prostriedku.( 24 )
49. Belgická a poľská vláda tvrdí, že nehoda vo veci samej je spojená s „prevádzkou vozidiel“ a že daná situácia je podobná ako situácia v rozsudku Línea Directa Aseguradora. Komisia na pojednávaní vyjadrila opačný názor a uviedla, že relevantným precedensom je naopak rozsudok Rodrigues de Andrade.
50. V tejto súvislosti – ako sa uvádza vyššie( 25 ) – treba podotknúť, že obytné vozidlo, ako je vozidlo vo veci samej, možno používať dvomi spôsobmi: na účely prepravy aj na účely ubytovania. S cieľom rozhodnúť, či je nehoda spojená s „prevádzkou vozidiel“, je dôležité určiť, či bolo používanie obytného vozidla v čase nehody v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku alebo funkciou ubytovania .
51. Súhlasím s Komisiou, že situácia vo veci samej sa podobá situácii v rozsudku Rodrigues de Andrade a že obytné vozidlo sa v čase nehody ako dopravný prostriedok nepoužívalo.
52. Z informácií poskytnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že požiar spôsobilo zapojenie elektrického skútra do (chybnej) elektrickej zásuvky v obytnom vozidle. Zdá sa teda, že v čase nehody sa vozidlo používalo ako zdroj elektriny pre zariadenie, ktoré s používaním vozidla ako dopravného prostriedku nijako nesúvisí. Analogicky ako vo veci vedúcej k rozsudku Rodrigues de Andrade, v ktorej sa vozidlo používalo ako stroj, používanie vo veci samej nie je v súlade s funkciou daného vozidla ako dopravného prostriedku. Naopak sa zdá, že je spojené s druhou funkciou tohto vozidla: funkciou ubytovania.
53. Túto situáciu preto treba odlišovať od situácie v rozsudku Línea Directa Aseguradora, v ktorej sa auto vznietilo v dôsledku elektrického skratu vozidla, ktoré sa používalo v súlade so svojou funkciou dopravného prostriedku.
54. Za týchto okolností sa zdá, že situácia vo veci samej, v ktorej sa obytné vozidlo vznietilo po tom, ako bolo do jeho zásuvky zapojené určité zariadenie, nie je v súlade s funkciou daného vozidla ako dopravného prostriedku a nemožno ju teda kvalifikovať ako nehodu spojenú s „prevádzkou vozidiel“ v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103. Vzhľadom na toto konštatovanie je potrebné ďalej preskúmať, či sa na zmluvné podmienky upravujúce rozsah predmetnej poistky uplatňuje smernica 93/13.
B. O druhej otázke (o pôsobnosti smernice 93/13)
55. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je povinné podľa zákona z 21. novembra 1989 a že poistná zmluva z roku 2011 preberá vzorovú zmluvu stanovenú kráľovským nariadením z roku 1992.( 26 ) Podľa tohto nariadenia musia byť zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v súlade s podmienkami vzorovej zmluvy, hoci výnimky možno povoliť v prospech poistníka, poistenca alebo akejkoľvek inej osoby dotknutej uplatňovaním tejto zmluvy.
56. Predkladajúci vnútroštátny súd v rámci svojej otázky vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o to, či sporná podmienka poistnej zmluvy z roku 2011 upravujúca rozsah poistného krytia spĺňa požiadavky transparentnosti podľa smernice 93/13 v rozsahu, v akom preberá podmienku stanovenú vo vzorovej zmluve.
57. Keďže sa táto otázka týka rozsahu súdneho preskúmania poistnej zmluvy, ktorá zodpovedá vzorovej poistke stanovenej zákonom, v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 25 vyššie je primerané preformulovať otázku tak, aby sa preskúmalo, či sporná podmienka patrí do pôsobnosti smernice 93/13 so zreteľom na článok 1 ods. 2 tejto smernice. Druhé uvedené ustanovenie vylučuje z vecnej pôsobnosti tejto smernice akékoľvek zmluvné podmienky, ktoré odrážajú „[kogentné] zákonné alebo regulačné ustanovenia“.
58. Predkladajúci vnútroštátny súd sa teda svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje na podmienku v zmluve o poistení motorového vozidla týkajúcu sa rozsahu poistenej zodpovednosti za škodu v rozsahu, v akom táto zmluva odráža kogentnú vzorovú poistnú zmluvu stanovenú právnym predpisom, od ktorej ustanovení sa poisťovateľ môže odchýliť s cieľom ponúknuť komplexnejšie krytie.
59. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že formulácia „[kogentné] zákonné alebo regulačné ustanovenia“ v článku 1 ods. 2 smernice 93/13 vzhľadom na trináste odôvodnenie tejto smernice zahŕňa tak ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňujú medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, ako aj ustanovenia, ktoré majú dispozitívnu povahu, teda ustanovenia, ktoré sa uplatňujú automaticky, ak medzi zmluvnými stranami neexistuje iná dohoda.( 27 )
60. Vylúčenie podmienok, ktoré odrážajú „[kogentné] zákonné alebo regulačné ustanovenia“, z vecného rozsahu uplatňovania režimu smernice 93/13 je odôvodnené skutočnosťou, že v zásade možno legitímne predpokladať, že vnútroštátny zákonodarca našiel rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán niektorých kategórií zmlúv, t. j. rovnováhu, ktorú mal normotvorca Únie výslovne v úmysle zachovať.( 28 )
61. Preto okolnosť, že vnútroštátny zákonodarca zaviedol rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán určitých zmlúv, nepredstavuje podmienku na uplatnenie vylúčenia uvedeného v článku 1 ods. 2 smernice 93/13, ale odôvodnenie takéhoto vylúčenia.( 29 )
62. Prejednávajúcim vnútroštátnym súdom prislúcha preveriť, či sa na dotknutú podmienku vzťahuje článok 1 ods. 2 smernice 93/13 z hľadiska kritérií, ktoré vymedzil Súdny dvor, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný touto smernicou sa výnimka uvedená v článku 1 ods. 2 tejto smernice vykladá reštriktívne.( 30 )
63. Predkladajúci vnútroštátny súd v prejednávanej veci podotýka, že podľa kráľovského nariadenia z roku 1992 poistné zmluvy musia preberať podmienky vzorovej zmluvy pripojenej k tomuto nariadeniu a že vzorová poistka má kogentnú povahu. Zdá sa teda, že vzorová zmluva sa uplatňuje bez ohľadu na voľbu zmluvných strán, čo má za následok, že sa kvalifikuje ako „kogentné“ ustanovenie podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13.
64. Pochybnosti predkladajúceho vnútroštátneho súdu v súvislosti s touto kvalifikáciou sa však zrejme týkajú možnosti odchýliť sa od podmienok vzorovej zmluvy s cieľom poskytnúť rozsiahlejšiu ochranu.
65. Komisia uviedla, že možnosť odchýliť sa od podmienok vzorovej zmluvy znamená, že dotknuté ustanovenia nie sú „kogentné“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13. Podľa názoru Komisie platí, že keďže kráľovské nariadenie z roku 1992 zrejme nevyžaduje, aby sa poistnou zmluvou kryli iba nehody spojené s „prevádzkou vozidla“ a poisťovateľ sa od nej môže odchýliť s cieľom poskytnúť ďalšie krytie, predmetná podmienka stanovujúca poistné krytie nepatrí do rámca výnimky podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13.
66. S týmto stanoviskom nemôžem súhlasiť. Minimálne poistné krytie stanovené vo vzorovej zmluve má kogentnú povahu . Skutočnosť, že poisťovateľ môže prekročiť tento rámec a poskytnúť rozsiahlejšie krytie, na kogentnej povahe minimálneho rozsahu poistenia nič nemení.
67. Podľa konštatovania Súdneho dvora okolnosť, že sa možno odchýliť od dispozitívneho ustanovenia vnútroštátneho práva, nie je relevantná na účely overenia, či je zmluvná podmienka odrážajúca takéto ustanovenie podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13 vylúčená z pôsobnosti tejto smernice.( 31 )
68. Podobne skutočnosť, že sa v prospech spotrebiteľa možno odchýliť od ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňuje medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, ako sú podmienky vzorovej zmluvy, by nemala mať žiadny vplyv na to, či je zmluvná podmienka, ktorá odráža takéto ustanovenie, vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13.
69. Ak teda predmetná podmienka poistnej zmluvy stanovuje iba minimálne krytie, ktoré presne zodpovedá povinnému krytiu stanovenému vo vzorovej poistke (ako sa stanovuje vo vzorovej zmluve), nemožno konštatovať, že táto podmienka neodráža „[kogentné] zákonné alebo regulačné“ ustanovenie, a to len preto, že poisťovňa hypoteticky mohla poskytnúť väčšiu ochranu (čo sa v tomto prípade nestalo).
70. Z rozsudku Všeobecná úverová banka( 32 ) nemožno vyvodiť odlišný záver. Daná vec sa týkala možnosti súdneho preskúmania klauzuly o predčasnej splatnosti v zmluve o úvere, ktorá veriteľovi umožňovala požadovať vrátenie dlžného zostatku podľa tejto zmluvy v prípade nesplnenia zmluvných povinností zo strany dlžníkov. Táto klauzula preberala ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré veriteľom umožňovali požadovať vrátenie úveru v plnej výške, ak sa na tom zmluvné strany dohodli. Predkladajúci vnútroštátny súd v danej veci objasnil, že príslušné vnútroštátne ustanovenia sa neuplatňujú automaticky, pretože si vyžadujú dohodu zmluvných strán. Aj keby sa na tom navyše zmluvné strany dohodli, veriteľ nebol povinný dotknuté právo uplatniť.
71. Vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, sa líši od právnej úpravy, ktorú skúmal Súdny dvor vo veci uvedenej v predchádzajúcom bode. Na rozdiel od mechanizmu predčasnej splatnosti, ktorý sa uplatňuje len vtedy, keď sa na ňom zmluvné strany dohodnú (a aj keď sa dohodnú, povinnosť využiť tento mechanizmus neexistuje), strany zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa belgického práva nemajú inú možnosť a v danej zmluve musia odzrkadliť podmienky minimálneho poistného krytia stanovené vo vzorovej zmluve.
72. Belgická vláda na podporu svojho stanoviska, že sporná podmienka z režimu smernice 93/13 vylúčená nie je, uviedla aj ďalšiu argumentáciu. Táto argumentácia sa týka rozsahu uplatňovania vzorovej zmluvy ako takej. Vzorová zmluva bola podľa tejto vlády vytvorená iba pre bežné vozidlá a nie pre vozidlá so „zložitou“ povahou alebo pre vozidlá s viacerými spôsobmi použitia, ako je obytné vozidlo. Ak teda zmluva o poistení motorového vozidla preberá vzorovú zmluvu vo vzťahu k vozidlu, na ktoré sa vzorová zmluva nemá uplatňovať, dotknuté zmluvné ustanovenia nepatria do rozsahu vylúčenia stanoveného v článku 1 ods. 2 smernice 93/13. Belgická vláda v tejto súvislosti odkazovala na rozsudok Súdneho dvora RWE Vertrieb( 33 ).
73. Súdny dvor v danom rozsudku konštatoval, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje na všeobecné obchodné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sa prebralo ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňuje na inú kategóriu zmlúv, a ktoré nepodliehajú dotknutej vnútroštátnej právnej úprave.( 34 ) Možnosť vylúčiť uplatnenie smernice 93/13 na zmluvné podmienky len z toho dôvodu, že prebrali vnútroštátne zákonné alebo regulačné ustanovenia, ktoré sa neuplatňujú na zmluvu uzavretú medzi zmluvnými stranami, alebo na také ustanovenia odkazujú, by spochybnila režim ochrany spotrebiteľov zavedený touto smernicou.( 35 )
74. Overenie platnosti výkladu relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý uvádza belgická vláda, prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný právomoc vykladať ustanovenia svojho vnútroštátneho práva.
75. Ak predkladajúci vnútroštátny súd dospeje k záveru, že vzorová zmluva sa nemá uplatňovať na vozidlá, ktoré majú rôzne spôsoby použitia, ako je obytné vozidlo, ktoré možno používať ako dopravný prostriedok aj ako ubytovanie, sporná podmienka týkajúca sa rozsahu poistenia zodpovednosti patrí do pôsobnosti ustanovení smernice 93/13.
76. Ak ale predkladajúci vnútroštátny súd dospeje k záveru, že vzorová zmluva sa uplatňuje na všetky typy vozidiel vrátane obytných vozidiel, ako je vozidlo vo veci samej, článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že podmienku, ktorá odráža podmienky vzorovej zmluvy, vylučuje z pôsobnosti tejto smernice.
77. S výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa má teda článok 1 ods. 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa neuplatňuje na podmienku v zmluve o poistení motorového vozidla týkajúcu sa rozsahu poistenej zodpovednosti za škodu v rozsahu, v akom táto zmluva odráža kogentnú vzorovú poistnú zmluvu stanovenú zákonom, aj keď sa poisťovateľ od ustanovení tejto vzorovej zmluvy môže odchýliť s cieľom ponúknuť komplexnejšie krytie. Táto smernica sa však bude uplatňovať, ak bude vnútroštátny súd zastávať názor, že dotknutá podmienka preberá pravidlo vnútroštátneho práva stanovujúce vzorovú zmluvu, ktorá sa nemá uplatňovať na kategóriu vozidiel, ktorej sa týka poistná zmluva.
C. O prvej, tretej, štvrtej a piatej otázke (o požiadavke transparentnosti)
78. Požiadavka transparentnosti v súvislosti s nekalými podmienkami je vyjadrená v pravidle stanovenom v článku 4 ods. 2 a článku 5 smernice 93/13, v ktorých sa vyžaduje, aby boli zmluvné podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
79. Podľa článku 4 ods. 2 tejto smernice je transparentnosť zmluvných podmienok predpokladom vylúčenia hlavných zmluvných podmienok z preskúmania nekalej povahy. Podľa tohto ustanovenia sa totiž hodnotenie nekalej povahy podmienok nemôže vzťahovať ani na definíciu hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranosť ceny a odplaty v porovnaní s tovarmi alebo so službami poskytovanými ako protihodnota, pokiaľ sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
80. V preambule smernice 93/13 sa uvádzajú isté indície, pokiaľ ide o to, ktoré podmienky možno považovať za hlavné podmienky poistnej zmluvy. V devätnástom odôvodnení sa uvádza, že v poistných zmluvách podmienky, ktoré jasne definujú alebo vymedzujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, nemajú byť podriadené hodnoteniu nekalej povahy, keďže tieto obmedzenia sa berú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom.
81. Podľa judikatúry Súdneho dvora je poisťovacia činnosť charakterizovaná skutočnosťou, že poisťovateľ sa zaväzuje na základe predchádzajúcej platby poistného poskytnúť poistencovi v prípade, že dôjde ku vzniku poistnej udalosti, plnenie dohodnuté pri uzatvorení zmluvy.( 36 )
82. V prejednávanej veci predmetná zmluvná podmienka sa týka rozsahu poistného krytia. Za týchto okolností sa zdá, že táto podmienka vymedzuje poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa a stanovuje hlavné plnenie spornej poistnej zmluvy, čo však musí preveriť predkladajúci vnútroštátny súd.( 37 )
83. Ak predkladajúci vnútroštátny súd bude zastávať názor, že táto podmienka je súčasťou hlavného predmetu poistnej zmluvy, musí takisto určiť, či bola táto podmienka predajcom alebo dodávateľom formulovaná „[jasne a] zrozumiteľne“.
84. Rovnaká požiadavka transparentnosti ako v článku 4 ods. 2 smernice 93/13 je však obsiahnutá aj v článku 5 tejto smernice, ktorý stanovuje, že zmluvné podmienky v písomnej forme musia „byť vždy… vypracované [jasne a] zrozumiteľne“. Súdny dvor v minulosti rozhodol, že požiadavka transparentnosti uvedená v prvom z týchto ustanovení má rovnaký rozsah ako tá, ktorá je uvedená v druhom z týchto ustanovení.( 38 )
85. So zreteľom na judikatúru uvedenú v bode 25 vyššie sa teda predkladajúci vnútroštátny súd svojou prvou a treťou až piatou otázkou v podstate pýta, či sa majú článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že s cieľom posúdiť, či je podmienka v zmluve o poistení zodpovednosti za škodu v prípade obytného vozidla upravujúca rozsah poistenej zodpovednosti formulovaná jasne a zrozumiteľne, musí vnútroštátny súd preskúmať, či poisťovateľ informoval spotrebiteľa, že poistenie kryje prevádzku tohto vozidla v rámci jeho funkcie dopravného prostriedku, ale nie riziká vyplývajúce z používania tohto vozidla na účely ubytovania, ktoré by si vyžadovali doplnkové poistenie.( 39 )
86. Súdny dvor vo svojej judikatúre prijal široký výklad požiadavky transparentnosti, pričom vzal do úvahy, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 je založený na myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informácií.( 40 )
87. Požiadavka transparentnosti teda nezahŕňa len formálne, ale aj vecné kritériá.( 41 ) Treba ju chápať tak, že vyžaduje nielen to, aby dotknutá zmluvná podmienka bola pre spotrebiteľa zrozumiteľná z gramatického hľadiska, ale aj to, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, bol schopný pochopiť konkrétne fungovanie tejto podmienky a posúdiť tak na základe jasných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky takejto podmienky na jeho finančné záväzky.( 42 )
88. Pred uzavretím zmluvy majú informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch tohto uzavretia pre spotrebiteľa zásadný význam. Najmä na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré predajca alebo dodávateľ vopred vypracoval.( 43 )
89. Ako takisto vyplýva z ustálenej judikatúry, jasnosť a zrozumiteľnosť danej podmienky sa musí posúdiť so zreteľom na všetky relevantné skutkové okolnosti, medzi ktorými sa nachádzajú reklama a informácie poskytnuté predajcom alebo dodávateľom v rámci dojednávania príslušnej zmluvy, a miera pozornosti, ktorú možno očakávať od priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný.( 44 )
90. V prejednávanej veci je z návrhu na začatie prejudiciálneho konania zrejmé, že predmetná zmluvná podmienka preberajúca vzorovú zmluvu stanovuje, že poistná zmluva kryje zodpovednosť za škodu v dôsledku „škodovej udalosti“ spôsobenej vozidlom „podľa zákona z 21. novembra 1989“, pričom pojem „škodová udalosť“ sa vymedzuje ako každá udalosť, ktorá spôsobila škodu a ktorá môže viesť k uplatneniu zmluvy.
91. Otázkou je v tomto prípade to, či vo vzťahu k zmluve o poistení obytného vozidla samotný odkaz na zákon z 21. novembra 1989 a na škodovú udalosť ako „každú udalosť“, ktorá spôsobila škodu, priemernému spotrebiteľovi postačuje na to, aby pochopil presné krytie poistky, a konkrétnejšie to, že je krytá iba škoda spôsobená prevádzkou vozidla ako dopravného prostriedku bez akýchkoľvek rizík spojených s používaním vozidla na účely ubytovania (ako je nehoda vo veci samej, ktorá bola dôsledkom zapojenia elektrického skútra do elektrickej zásuvky obytného vozidla).
92. Súdny dvor vo svojej judikatúre pri skúmaní transparentnosti ustanovení v zmluvách o hypotekárnom úvere, ktoré stanovovali pohyblivú úrokovú sadzbu určenú na základe oficiálneho indexu (uverejneného v úradnom vestníku štátu), konštatoval, že požiadavka transparentnosti sa musí posudzovať so zreteľom na všetky relevantné skutkové okolnosti vrátane toho, či hlavné údaje týkajúce sa výpočtu indexu sú ľahko dostupné z dôvodu ich uverejnenia.( 45 )
93. Ako sa uvádza vyššie, v kontexte veci samej dotknutá zmluvná podmienka na účely určenia krytia poistnej zmluvy odkazuje na uplatniteľný zákon, ktorý je, pravdaže, pre spotrebiteľov verejne dostupný.
94. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z piatej prejudiciálnej otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu, ktorý nesie výlučnú zodpovednosť za výklad vnútroštátneho práva,( 46 ) však vyplýva, že priemerný spotrebiteľ z čítania tohto zákona a poistky nie je schopný pochopiť rozsah poistného krytia, najmä vo vzťahu k obytnému vozidlu. Predkladajúci vnútroštátny súd takisto uviedol, že hoci sa vo vnútroštátnej judikatúre ustálilo, že do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu patria iba riziká spojené s prevádzkou vozidla, táto informácia sa do zákona ani do poistky nepreberá.( 47 )
95. Ako sa navyše uvádza vyššie v kontexte posúdenia druhej otázky, belgická vláda vysvetlila, že vzorová zmluva, ktorá určuje rozsah poistného krytia prostredníctvom odkazu na zákon z 21. novembra 1989, bola určená na začlenenie do poistných zmlúv týkajúcich sa bežných vozidiel, pri ktorých neexistujú žiadne špeciálne potreby, pokiaľ ide o riziko, ktoré treba poistiť. To však neplatí pre obytné vozidlá, ktoré z povahy veci plnia funkciu dopravného prostriedku, ako aj funkciu ubytovania, čo vedie k rizikám, ktoré s funkciou dopravného prostriedku nesúvisia.
96. Ako v podstate podotkli táto vláda aj Komisia, v prípade obytných vozidiel, ktoré majú dvojakú funkciu, konkrétne funkciu dopravného prostriedku a funkciu ubytovania, majú rizikové faktory v porovnaní s bežným vozidlom odlišnú povahu a rozsah. Spotrebiteľ teda pri uzatváraní zmluvy musí dostať konkrétne informácie o relevantných rizikových faktoroch. Spotrebiteľ predovšetkým musí byť informovaný, že minimálne poistné krytie stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch (ktorými sa preberá smernica 2009/103) sa týka prevádzky obytného vozidla v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku, a nie s jeho funkciou ubytovania.
97. Táto informácia je pre spotrebiteľa kľúčová na to, aby mohol posúdiť potenciálne významné ekonomické dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z obmedzenia poistného krytia na minimum požadované právnymi predpismi.( 48 ) Keď má spotrebiteľ všetky informácie, môže sa rozhodnúť, či mu postačuje minimálne krytie, ktoré sa vzťahuje len na prevádzku obytného vozidla ako dopravného prostriedku, alebo či je potrebné uzavrieť doplnkové poistenie, ktoré by krylo ďalšie riziká spojené s daným typom vozidla, na základe špecifických vlastností a rizík spojených s typom vozidla, ktoré sa má poistiť.
98. Takéto informácie o úrovni rizika sú potrebné, aby spotrebiteľ, ktorý nie je odborník na poisťovací sektor, bol schopný pochopiť príslušnú podmienku určujúcu rozsah zodpovednosti. Od spotrebiteľov teda nemožno pri uzatváraní poistnej zmluvy týkajúcej sa obytného vozidla očakávať vyššiu obozretnosť a informovanosť ako v prípade, keď by uzatvárali poistnú zmluvu týkajúcu sa bežného vozidla.( 49 )
99. So zreteľom na judikatúru uvedenú v bode 89 vyššie, predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či je podmienka, o ktorú ide vo veci samej, jasná a zrozumiteľná vzhľadom na relevantné skutkové okolnosti. Bude musieť preskúmať, či bol spotrebiteľ počas dojednávania poistnej zmluvy informovaný o tom, čo je kryté povinným poistením zodpovednosti za škodu, a najmä či poisťovňa vysvetlila, že možno uzatvoriť doplnkové poistenie, ktorým by sa kryli riziká spojené s používaním obytného vozidla v jeho funkcii ubytovania.
100. Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že s cieľom posúdiť, či je podmienka v zmluve o poistení zodpovednosti za škodu v prípade obytného vozidla upravujúca rozsah poistenej zodpovednosti formulovaná jasne a zrozumiteľne, musí vnútroštátny súd preskúmať, či poisťovateľ informoval spotrebiteľa, že poistka kryje riziká spojené s prevádzkou tohto vozidla ako dopravného prostriedku, ale nie riziká vyplývajúce z používania tohto vozidla na účely ubytovania, ktoré môžu byť kryté doplnkovým poistením. Tento výklad sa uplatňuje iba v prípade, že vnútroštátny súd konštatuje, že predmetná podmienka nie je podľa článku 1 ods. 2 tejto smernice vylúčená z jej pôsobnosti.
D. O šiestej otázke
101. Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené.( 50 )
102. Predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou šiestou otázkou Súdneho dvora pýta na relevantnosť automatickej zmeny poistnej zmluvy v súlade so zmenou zákona, čím sa môže následne obmedziť zákonný minimálny rozsah poistného krytia, na účely posúdenia požiadavky transparentnosti spornej podmienky vo veci samej. Dôsledkom takéhoto obmedzenia by podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu mohlo byť, že niektoré riziká, ktoré boli pri uzavretí zmluvy podľa názoru spotrebiteľa kryté, už poistené byť nemusia.
103. Návrh na začatie prejudiciálneho konania však neobsahuje informácie o dotknutej „zmene zákona“ a nevysvetľuje, akým spôsobom tieto zmeny zúžili minimálny zákonný rozsah poistného krytia.
104. Súdny dvor tak nedisponuje skutkovými a právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na túto otázku.
105. V dôsledku uvedeného navrhujem, aby sa šiesta otázka vyhlásila za neprípustnú.
E. Žiadosť spoločnosti Baloise o obmedzenie účinkov rozsudku
106. Baloise vo svojich písomných pripomienkach požiadala Súdny dvor, aby obmedzil účinky rozsudku, ak by v rozpore s jej tvrdeniami v kontexte povinnosti formulovať poistnú zmluvu jasne a zrozumiteľne vyžadoval, aby sa v zmluve výslovne uvádzal minimálny právny rozsah, ako aj to, čo do tohto rozsahu nepatrí; aká konkrétna škoda je poistením krytá a aká nie a čo je kryté zákonom, ktorý určuje rozsah poistného krytia, a čo nie.
107. Táto žiadosť je založená na predpoklade, že nepostačuje, aby poisťovatelia začlenili do podmienok svojich poistiek vzorovú zmluvu, a že budúci rozsudok Súdneho dvora môže viesť k povinnosti poisťovateľov kryť všetku škodu spôsobenú vozidlom, ktoré sa nepoužíva vo svojej bežnej funkcii dopravného prostriedku.
108. Ak však Súdny dvor bude postupovať v súlade s mojím posúdením, pokiaľ ide o predbežné pripomienky a položené prejudiciálne otázky, žiadosť spoločnosti Baloise bude bezpredmetná.
109. V dôsledku uvedeného zastávam názor, že odpoveď na žiadosť spoločnosti Baloise nie je potrebná.
V. Návrh
110. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko), takto:
1. Článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa neuplatňuje na podmienku v zmluve o poistení motorového vozidla týkajúcu sa rozsahu poistenej zodpovednosti za škodu v rozsahu, v akom táto zmluva odráža kogentnú vzorovú poistnú zmluvu stanovenú zákonom, aj keď sa poisťovateľ od podmienok tejto vzorovej zmluvy môže odchýliť s cieľom ponúknuť komplexnejšie krytie. Táto smernica sa však bude uplatňovať, ak bude vnútroštátny súd zastávať názor, že dotknutá podmienka preberá pravidlo vnútroštátneho práva stanovujúce vzorovú zmluvu, ktorá sa nemá uplatňovať na kategóriu vozidiel, ktorej sa týka poistná zmluva.
2. Článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice 93/13
sa majú vykladať v tom zmysle, že s cieľom posúdiť, či je podmienka v zmluve o poistení zodpovednosti za škodu v prípade obytného vozidla upravujúca rozsah poistenej zodpovednosti formulovaná jasne a zrozumiteľne, musí vnútroštátny súd preskúmať, či poisťovateľ informoval spotrebiteľa, že poistka kryje riziká spojené s prevádzkou tohto vozidla ako dopravného prostriedku, ale nie riziká vyplývajúce z používania tohto vozidla na účely ubytovania, ktoré môžu byť kryté doplnkovým poistením. Tento výklad sa uplatňuje iba v prípade, že vnútroštátny súd konštatuje, že predmetná podmienka nie je podľa článku 1 ods. 2 tejto smernice vylúčená z jej pôsobnosti.
3. Šiesta otázka je neprípustná.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
2 Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288.
3 Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11.
4 BelgischStaatsbladz 8. decembra 1989.
5 BelgischStaatsbladz 3. februára 1993.
6 BelgischStaatsbladz 2. mája 2018.
7 Presnejšie, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že elektrická zásuvka obytného vozidla bola chybná.
8 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2026, Prokuratura na Republika Bălgarija (C‑312/24, EU:C:2026:449, bod 64 a citovaná judikatúra).
9 Rozsudok zo 16. apríla 2026, Nitrogénművek (C‑519/24, EU:C:2026:297, bod 20 a citovaná judikatúra).
10 Pozri v tomto zmysle rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 31).
11 Pozri bod 17 vyššie.
12 Rozsudok z 15. januára 2026, AVR‑Afvalverwerking (C‑692/23, EU:C:2026:4, bod 67 a citovaná judikatúra).
13 Pozri v tomto zmysle rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 29).
14 Pozri v tomto zmysle rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 31).
15 Rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 33).
16 Rozsudok z 20. júna 2019, Línea Directa Aseguradora (C‑100/18, ďalej len „rozsudok Línea Directa Aseguradora“, EU:C:2019:517, bod 35 a citovaná judikatúra).
17 Rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 38).
18 Rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 39).
19 Rozsudok Línea Directa Aseguradora (bod 38).
20 Rozsudok Línea Directa Aseguradora (bod 40).
21 Pozri v tomto zmysle rozsudok Línea Directa Aseguradora (body 45 a 48).
22 Rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 40).
23 Rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 40).
24 Rozsudok Rodrigues de Andrade (bod 41).
25 Pozri bod 37 vyššie.
26 Predkladajúci vnútroštátny súd uviedol, že kráľovské nariadenie z roku 1992, ktoré bolo uplatniteľné v čase uzavretia zmluvy, bolo medzitým zrušené kráľovským nariadením z roku 2018, ktoré takisto zahŕňa vzorovú zmluvu. HC aj Baloise vo svojich písomných pripomienkach odkazujú na kráľovské nariadenie z roku 2018 a konkrétnejšie na jeho článok 38, kde sa stanovuje predmet poistenia. Belgická vláda v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom, ktorá sa týkala vplyvu nadobudnutia účinnosti kráľovského nariadenia z roku 2018 na zmluvný vzťah účastníkov konania vo veci samej, uviedla, že poisťovatelia na základe prechodného ustanovenia tohto kráľovského nariadenia mali svoje zmluvy upraviť najneskôr do 1. novembra 2019. Takisto však potvrdila, že dôsledky tejto zmeny vo vzťahu k veci samej sú minimálne, pretože kráľovské nariadenie z roku 2018 rozsah ani predmet poistného krytia nemenilo.
27 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2026, PKO BP (Kritická referenčná hodnota) (C‑471/24, EU:C:2026:85, bod 68 a citovaná judikatúra).
28 Rozsudok z 5. mája 2022, Zagrebačka banka (C‑567/20, EU:C:2022:352, bod 57 a citovaná judikatúra).
29 Rozsudok z 9. júla 2020, Banca Transilvania (C‑81/19, EU:C:2020:532, bod 27).
30 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios (C‑243/20, EU:C:2021:1045, bod 37).
31 Rozsudok z 9. júla 2020, Banca Transilvania (C‑81/19, EU:C:2020:532, bod 35).
32 Rozsudok z 9. novembra 2023 (C‑598/21, EU:C:2023:845).
33 Rozsudok z 21. marca 2013 (C‑92/11, EU:C:2013:180).
34 Tamže (bod 39).
35 Tamže (bod 30).
36 Rozsudok z 23. apríla 2015, Van Hove (C‑96/14, EU:C:2015:262, bod 34 a citovaná judikatúra).
37 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2015, Van Hove (C‑96/14, EU:C:2015:262, bod 36).
38 Rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru) (C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 28 a citovaná judikatúra).
39 Odpoveď na tieto otázky je relevantná iba v prípade, že bude predkladajúci vnútroštátny súd na základe kritérií uvedených v kontexte mojej analýzy druhej prejudiciálnej otázky zastávať názor, že zmluvná podmienka týkajúca sa rozsahu poistenej zodpovednosti neodráža kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie a výnimka stanovená v článku 1 ods. 2 smernice 93/13 sa teda na ňu nevzťahuje.
40 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2026, PKO BP (Kritická referenčná hodnota) (C‑471/24, EU:C:2026:85, bod 85 a citovaná judikatúra).
41 Pozri moje návrhy vo veci Caixabank a i. (Preskúmanie transparentnosti v rámci hromadnej žaloby) (C‑450/22, EU:C:2024:64, body 41 až 43).
42 Rozsudok zo 4. júla 2024, Caixabank a i. (Preskúmanie transparentnosti v rámci hromadnej žaloby) (C‑450/22, EU:C:2024:577, bod 37).
43 Rozsudok z 12. februára 2026, PKO BP (Kritická referenčná hodnota) (C‑471/24, EU:C:2026:85, bod 85 a citovaná judikatúra).
44 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru) (C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 33 a citovaná judikatúra).
45 Rozsudky z 3. marca 2020, Gómez del Moral Guasch (C‑125/18, EU:C:2020:138, body 53 a 56), a z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index) (C‑265/22, EU:C:2023:578, bod 56).
46 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2026, BNP Paribas Bank Polska (C‑246/25, EU:C:2026:362, bod 23 a citovaná judikatúra).
47 Pozri bod 22 vyššie.
48 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2015, Van Hove (C‑96/14, EU:C:2015:262, bod 47).
49 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, Ocidental – Companhia Portuguesa de Seguros de Vida (C‑263/22, EU:C:2023:311, bod 28).
50 Rozsudok z 18. decembra 2025, Tenergie (Žiadosť o odpustenie dovozného cla) (C‑259/24, EU:C:2025:1013, bod 26 a citovaná judikatúra).