C-325/25

proti

Région wallonne

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Nariadenie (EÚ) 2022/2577 – Rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov – Článok 3 ods. 2 – Výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry – Proces plánovania a udeľovania povolení – Projekty, ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem – Uprednostnenie pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch – Vecná pôsobnosť uprednostnenia – Spôsob uznania prevažujúceho verejného záujmu – Absolútna alebo principiálna prednosť – Veterné turbíny – Ochrana krajiny a kultúrneho dedičstva “

I. Úvod

1. Podľa odôvodnenia 1 nariadenia (EÚ) 2022/2577( 2 ) „útočná vojna Ruskej federácie voči Ukrajine a bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie do členských štátov ohrozujú bezpečnosť dodávok do Únie a jej členských štátov…“. Za týchto okolností sa týmto nariadením, ktorým sa dopĺňa plán REPowerEU, ktorý Európska komisia predložila 8. marca 2022( 3 ), stanovili dočasné núdzové pravidlá na urýchlenie postupu udeľovania povolení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Článok 3 ods. 2 uvedeného nariadenia tak stanovil, že aspoň v prípade projektov, ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem, sa pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch „uprednostnia“ výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry.

„3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. …

4. Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. …

…“

5. Článok 16 tejto smernice v odseku 1 písm. c) stanovuje:

„Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):

…

a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru;

b) dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov;

c) dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú dôvodmi nadradeného verejného záujmu a/alebo prínosy z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja, a

d) očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.“

3. Smernica 2009/147/ES

4. Smernica (EÚ) 2018/2001

8. Článok 2 smernice (EÚ) 2018/2001( 7 ) s názvom „Vymedzenie pojmov“ v druhom odseku bode 1 stanovuje:

„Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1. ‚energia z obnoviteľných zdrojov‘ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná) a geotermálna energia, osmotická energia, energia z okolia, energia z prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyn.“

9. Článok 16f tejto smernice, nazvaný „Nadradený verejný záujem“, stanovuje:

„(8) Jedno z dočasných opatrení spočíva v zavedení vyvrátiteľnej domnienky, že projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov predstavujú prevažujúci verejný záujem a slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti na účely príslušných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, s výnimkou prípadov, keď existuje jasný dôkaz, že tieto projekty majú závažné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktoré nemožno zmierniť alebo kompenzovať. Zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane tepelných čerpadiel alebo veternej energie sú kľúčové v boji proti zmene klímy a znečisteniu, pri znižovaní cien energie, závislosti Únie od fosílnych palív a pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok energie v Únii. Predpoklad, že zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane tepelných čerpadiel predstavujú prevažujúci verejný záujem a slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, by v prípade takýchto projektov s okamžitou účinnosťou umožnil podľa potreby využívať zjednodušené posudzovanie, pokiaľ ide o osobitné výnimky stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie v oblasti životného prostredia. Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť uplatňovanie tejto domnienky na určité časti svojho územia alebo určité technológie alebo projekty, a to s prihliadnutím na svoje vnútroštátne špecifiká. Členské štáty môžu zvážiť uplatňovanie tejto domnienky vo svojich príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti krajiny [krajinného plánovania – neoficiálny preklad ].

Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky postupy udeľovania povolení, ktoré sa začali v priebehu doby jeho uplatňovania a nie sú ním dotknuté vnútroštátne ustanovenia, ktoré stanovujú kratšie lehoty, ako sú lehoty stanovené v článkoch 4, 5 a 7.“

12. Článok 3 tohto nariadenia s názvom „Prevažujúci verejný záujem“ stanovuje:

„1. Pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch sa na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice [92/43], článku 4 ods. 7 smernice [2000/60] a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice [2009/147] považujú plánovanie, výstavba a prevádzka elektrární a zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ich pripojenie do sústavy, samotná súvisiaca sústava, ako aj zariadenia na uskladňovanie energie za také, ktoré sú v prevažujúcom verejnom záujme a slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti. Členské štáty môžu obmedziť uplatňovanie uvedených ustanovení na určité časti svojho územia, ako aj na určité typy technológií alebo na projekty s určitými technickými charakteristikami v súlade s prioritami stanovenými v ich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň v prípade projektov, ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem, v procese plánovania a udeľovania povolení pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch uprednostňovali výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry. Pokiaľ ide o ochranu druhov, predchádzajúca veta sa uplatňuje, len ak sa vykonávajú, a v rozsahu, v akom sa vykonávajú vhodné opatrenia na ochranu druhov, ktoré prispievajú k udržaniu alebo obnove populácií druhov v priaznivom stave ochrany, a ak sú na tento účel k dispozícii dostatočné finančné zdroje a oblasti.“

(14) Článok 3 ods. 2 nariadenia [2022/2577] však požaduje uprednostnenie projektov, ktoré sa považujú za projekty v prevažujúcom verejnom záujme, vždy, keď sa vyžaduje hľadanie rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch, a ak sa týmito projektmi zavádzajú dodatočné požiadavky na kompenzáciu v súvislosti s ochranou druhov. Analogické ustanovenie sa nevyskytuje v smernici [2018/2001]. Prvá veta článku 3 ods. 2 nariadenia [2022/2577] má v súčasnej naliehavej a stále nestabilnej situácii na trhu s energiou, ktorej Únia čelí, potenciál ďalej urýchliť projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, keďže sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby tieto projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podporili tým, že ich v kontexte svojho plánovania a postupu udeľovania povolení uprednostnia pri riešení rôznych konfliktných záujmov nad rámec environmentálnych záležitostí. Zo správy Komisie [ ( 10 ) ] vyplynula hodnota prvej vety článku 3 ods. 2 nariadenia [2022/2577], v ktorom sa uznáva relatívny význam zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnej zložitej energetickej situácii nad rámec osobitných cieľov výnimiek stanovených v smerniciach uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia [2022/2577]. Vzhľadom na mimoriadne závažnú situáciu v oblasti dodávok energie, ktorej Únia v súčasnosti čelí, je vhodné predĺžiť uplatňovanie článku 3 ods. 2 nariadenia [2022/2577] s cieľom náležite uznať kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v boji proti zmene klímy a znečisteniu, pri znižovaní cien energie, obmedzovaní závislosti Únie od fosílnych palív a zaistení bezpečnosti dodávok v Únii v kontexte hľadania rovnováhy medzi právnymi záujmami, ktoré vykonávajú orgány udeľujúce povolenia alebo vnútroštátne súdy. Zároveň je vhodné zachovať environmentálne záruky, aby sa v prípade projektov, ktoré sa považujú za projekty prevažujúceho verejného záujmu, prijali vhodné opatrenia na ochranu druhov podporené dostatočnými finančnými zdrojmi.“

…“

6. V článku 10 sa dopĺňa tento odsek:

„Článok 1, článok 2 bod 1, článok 3 ods. 2, článok 3a, článok 5 ods. 1, článok 6 a článok 8 sa však uplatňujú do 30. júna 2025.“

B. Belgické právo

1. Loi relative à la motivation formelle des actes administratifs (zákon o formálnom odôvodnení správnych aktov)

16. Podľa článku 2 loi du 29 juillet 1991 relative à la motivation formelle des actes administratifs (zákon z 29. júla 1991 o formálnom odôvodnení správnych aktov)( 11 ):

„Na základe náležitého odôvodnenia môže byť povolenie zamietnuté, vydané s podmienkami alebo bez nich, s poplatkami na účely územného plánovania alebo bez nich, alebo s udelením výnimiek alebo odchýlok stanovených v tomto zákonníku.

Podmienky sú potrebné buď na začlenenie projektu do zastavaného a nezastavaného prostredia, alebo na uskutočniteľnosť projektu, teda na jeho realizáciu a prevádzku.

Okrem zlučiteľnosti schém, urbanizačných povolení a pokynov s obsahom sektorového plánu, vrátane mapy využitia územia, povolenie alebo zamietnutie povolenia vychádza z lokálnych urbanistických podmienok a môže byť založené najmä na dôvodoch a podmienkach uvedených v tejto časti.“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

20. Od 7. júna 2023 do 10. júla 2023 sa konalo verejné zisťovanie zorganizované vo veci žiadosti navrhovateľky. Dňa 2. októbra 2023 technický a poverený úradník prijali rozhodnutie o zamietnutí vydania požadovaného jednotného povolenia. Z tohto rozhodnutia najmä vyplýva, že v prípade výstavby dvoch veterných turbín by sa vizuálny komfort desiatich obydlí výrazne zhoršil, došlo by k významnej zmene krajinného charakteru v dotknutom obvode, predmetný projekt by bol do územia zaradený izolovane bez veterných turbín v okruhu siedmich kilometrov, ale na severe a na juhu by bol vymedzený dvoma významnými projektmi veterných elektrární, že referenčný rámec pre výstavbu veterných turbín vo valónskom regióne, prijatý v roku 2013, uprednostňoval veterné elektrárne pozostávajúce z minimálne piatich veterných turbín, a napokon, že „k rozvoju veterných turbín nemôže dôjsť na úkor kvality krajiny a kultúrneho dedičstva bezprostredného územia, v ktorom sa nachádzajú“.

21. Dňa 19. októbra 2023 navrhovateľka podala proti uvedenému rozhodnutiu správne odvolanie na gouvernement wallon (valónska vláda, Belgicko). Dňa 30. januára 2024 technický a poverený úradník, príslušní rozhodnúť o tomto odvolaní, zaslali svoju súhrnnú správu ministres de l’Aménagement du territoire et de l’Environnement (ministri územného plánovania a životného prostredia, Belgicko), navrhujúc vydanie požadovaného jednotného povolenia za určitých podmienok. Dňa 15. marca 2024 však títo úradníci navrhovateľke oznámili, že uvedení ministri neprijali rozhodnutie o jej odvolaní v lehote stanovenej v článku 95 ods. 7 décret du 11 mars 1999 relatif au permis d’environnement (dekrét z 11. marca 1999 o environmentálnych povoleniach)( 13 ), na základe čoho bolo rozhodnutie z 2. októbra 2023 potvrdené.

23. Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, navrhovateľka poznamenala, že tento pojem zahŕňa najmä krajinu, ako to vyplýva z článku D.6 bodu 11 písm. a) livre I er du code de l’environnement wallon (I. kniha valónskeho Zákonníka o životnom prostredí), a že analýza vplyvu projektu na toto územie patrí pod posúdenie jeho vplyvov na životné prostredie. Tvrdila, že povinnosť hľadať v tomto rámci rovnováhu medzi právnymi záujmami sa vzťahuje tak na technického a povereného úradníka, ako aj na ministrov príslušných rozhodovať v rámci opravného prostriedku. Navrhovateľka dodala, že nariadenie 2022/2577 ukladá pri tomto hľadaní rovnováhy povinnosť uznať prednostnú povahu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, čo je požiadavka, ktorá by podľa nej mala vyplývať z odôvodnenia napadnutého aktu. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, rozhodnutie z 2. októbra 2023 neuvádza ani uznanie, zo strany autorov rozhodnutia, prednostného charakteru predmetného projektu, keďže predstavuje prevažujúci verejný záujem, ani zohľadnenie tohto charakteru pri hľadaní rovnováhy medzi dotknutými právnymi záujmami.

24. Région wallonne (Valónsky región, Belgicko) uviedol, že predkladajúci vnútroštátny súd má rozhodnúť „v rozsahu, v akom nerozhodli ministri“.

25. Tento súd zdôrazňuje, že podľa prvého výkladu je pôsobnosť článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577 rovnaká ako pôsobnosť odseku 1 tohto článku. V tomto zmysle tento odsek 1 priznáva projektom OZE určitú kvalitu, ktorá im umožňuje konkurovať záujmom chráneným smernicami 92/43, 2000/60 a 2009/147 (ďalej len „dotknuté smernice“), zatiaľ čo odsek 2 uvedeného článku stanovuje, že tieto projekty a s nimi súvisiace záujmy majú prednosť pred týmito environmentálnymi záujmami. Štruktúra tohto nariadenia podporuje tento výklad, keďže domnienka prevažujúceho verejného záujmu a prednostný charakter projektu sú zoskupené v rámci jedného a toho istého ustanovenia.

27. Okrem toho sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na rozsah vsunutého spojenia „aspoň v prípade projektov, ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem“, ktoré sa nachádza v článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577, najmä pokiaľ ide o pojem „sa považujú“. Podľa toho, či článok 3 ods. 2 má alebo nemá autonómnu pôsobnosť, by táto vsuvka mohla byť chápaná buď ako odkaz na nevyvrátenie domnienky uvedenej v odseku 1 uvedeného článku 3 (alebo dokonca na možnosť stanovenú týmto odsekom obmedziť uplatnenie domnienky), alebo naopak tak, že predpokladá osobitné rozhodnutie prijaté príslušnými orgánmi členského štátu, ktoré kvalifikuje určité projekty za projekty „prevažujúceho verejného záujmu“ len na účely uvedeného článku 3 ods. 2. Voľba slovesa „považovať“ a proaktívny prístup, ktorý z neho vyplýva, smerujú k uprednostneniu tohto druhého výkladu. Potreba osobitného uznania členskými štátmi sa však nezdá byť v súlade s cieľom sledovaným týmto nariadením, ktorým je podporovať zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a urýchliť postupy vydávania príslušných povolení prostredníctvom priamo uplatniteľného právneho nástroja. Z tohto hľadiska sa zdá, že normotvorca Únie sa rozhodol pre priamu a celkovú uplatniteľnosť požiadaviek stanovených v uvedenom nariadení, pričom členským štátom ponechal možnosť obmedziť alebo vylúčiť ich uplatnenie.

„1. Má sa článok 3 ods. 2 [nariadenia 2022/2577] vykladať v tom zmysle, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry uprednostnené len pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami uvedenými v odseku 1 tohto ustanovenia, t. j. pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) [smernice 92/43], článku 4 ods. 7 [smernice 2000/60] a článku 9 ods. 1 písm. a) [smernice 2009/147], alebo sa táto povinnosť vzťahuje na akékoľvek hľadanie rovnováhy medzi právnymi záujmami, ktoré [vykoná] orgán príslušný na udeľovanie povolení, a to aj v prípade, že konkurenčný záujem je mimo pôsobnosti [uvedených smerníc] (v prejednávanej veci ochrana krajiny a kultúrneho dedičstva)?

2. Má sa pojem ‚projekt[y], ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem‘, uvedený v článku 3 ods. 2 prvej vete toho istého nariadenia, vykladať tak, že vyžaduje osobitné, všeobecné alebo individuálne uznanie toho, že projekt predstavuje ‚prevažujúci verejný záujem‘, zo strany členských štátov, alebo sa má chápať tak, že sa týka nevyvrátenia domnienky stanovenej v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia, alebo toho, že projekt nie je vylúčený z pôsobnosti tejto domnienky, ako to umožňuje článok 3 ods. 1 na konci?

3. Má sa povinnosť zabezpečiť, aspoň v prípade projektov, ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem, aby v procese plánovania a udeľovania povolení boli výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry ‚uprednostnené‘ pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch, zavedená vyššie uvedeným článkom 3 ods. 2, vykladať tak, že stanovuje absolútnu prednosť pre takéto projekty – s výhradou environmentálnej podmienky týkajúcej sa ochrany druhov uvedenej v tom istom odseku – alebo sa má chápať ako principiálna prednosť, od ktorej sa členské štáty môžu z osobitných dôvodov odchýliť?“

35. Pokiaľ ide o ustanovenia práva Únie uplatniteľné v tejto veci, nariadenie 2022/2577 týkajúce sa zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v článku 1 druhom odseku stanovuje, že sa vzťahuje na všetky postupy udeľovania povolení,( 15 ) ktoré sa začali v priebehu doby jeho uplatňovania. V tejto súvislosti z pôvodnej verzie jeho článku 10 vyplýva, že toto nariadenie nadobudlo účinnosť 30. decembra 2022 a uplatňovalo sa do 30. júna 2024. Okrem toho článok 2 ods. 2 bod 1 smernice 2018/2001 definuje pojem „energia z obnoviteľných zdrojov“ ako energiu zahŕňajúcu okrem iného „veternú“ energiu. Treba preto konštatovať, že nariadenie 2022/2577 je v prejednávanej veci uplatniteľné ratione temporis a ratione materiae .

36. Toto nariadenie je založené na článku 122 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého môže Rada v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým vtedy, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky. Článok 1 prvý odsek uvedeného nariadenia tak stanovuje, že týmto nariadením sa stanovujú dočasné pravidlá núdzovej povahy na urýchlenie procesu udeľovania povolení vzťahujúceho sa na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. V tomto rámci článok 3 tohto nariadenia s názvom „Prevažujúci verejný záujem“ definuje podmienky, za ktorých má byť hľadaná rovnováha medzi právnymi záujmami, najmä pokiaľ ide o výstavbu a prevádzku zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry.

38. V dôsledku toho článok 3 ods. 1 nariadenia 2022/2577 nepriznáva všeobecne projektom OZE štatút „prevažujúceho verejného záujmu“, aj keď toto nariadenie stanovuje dočasné núdzové pravidlá, ktorých cieľom je urýchliť postup vydávania povolení, ale uznáva tento štatút len z hľadiska ustanovení uvedených smerníc týkajúcich sa ochrany životného prostredia, ktoré stanovujú, že projekt, ktorý môže ovplyvniť lokalitu, môže byť napriek tomu povolený, ak sú splnené viaceré kumulatívne podmienky, medzi ktoré patrí existencia „prevažujúceho verejného záujmu“. Podľa judikatúry Súdneho dvora tak podľa článku 6 ods. 4 smernice 92/43 aj v prípade, keď sa v posúdení dospeje k záveru o nepriaznivých vplyvoch plánovaných opatrení na lokalitu a neexistujú alternatívne riešenia, tieto opatrenia možno napriek tomu vykonať, ak to odôvodňujú naliehavé dôvody prevažujúceho verejného záujmu, pokiaľ členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že sa ochráni celková koherencia sústavy Natura 2000.( 16 ) Pokiaľ ide o smernicu 2000/60, Súdny dvor rozhodol, že na určenie, či bol projekt povolený bez porušenia tejto smernice, môže súd preskúmať dodržanie podmienok stanovených v článku 4 ods. 7 písm. a) až d) tejto smernice orgánom, ktorý vydal povolenie, pričom treba najmä overiť, či dotknuté činnosti zodpovedajú nadradenému verejnému záujmu a/alebo či prínosy pre životné prostredie a spoločnosť z dosiahnutia cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 tejto smernice sú prevážené prínosmi pre ľudské zdravie, udržanie bezpečnosti ľudí alebo trvalo udržateľný rozvoj, ktoré by vyplývali z ich vykonania.( 17 )

41. Dodávam, že vzhľadom na uvedené odôvodnenie sa článok 3 ods. 1 daného nariadenia nevzťahuje len na uvedené smernice. V tom istom odôvodnení sa totiž uvádza, že s prihliadnutím na svoje vnútroštátne špecifiká môžu členské štáty zvážiť uplatňovanie tejto domnienky vo svojich príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti krajinného plánovania . V dôsledku toho normotvorca Únie priznáva členským štátom možnosť zaviesť do svojich právnych predpisov vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, vrátane veterných turbín, prestavujú na účely uľahčenia ich inštalácie na vnútroštátnom území prevažujúci verejný záujem z hľadiska ochrany krajiny. Takáto možnosť vychádza z predpokladu, že vnútroštátna právna úprava zabezpečuje ochranu krajiny v dotknutom členskom štáte.( 20 )

42. Inak povedané, ako zdôraznila česká vláda, domnienka, podľa ktorej sa projekt OZE vyznačuje prevažujúcim verejným záujmom , musí spočívať na právnom základe, a to buď z hľadiska práva Únie (pokiaľ ide o uvedené smernice), alebo v rámci vnútroštátneho práva, pričom členské štáty majú podľa tohto článku 3 ods. 1 možnosť obmedziť uplatnenie tejto domnienky na určité časti svojho územia alebo na určité technológie alebo projekty.

43. Predkladajúci vnútroštátny súd sa v prejednávanej veci pýta, či sa pravidlo prednosti stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577 uplatňuje len v rámci uvedených smerníc, alebo či sa vzťahuje aj na právne záujmy nachádzajúce sa mimo pôsobnosti týchto troch smerníc, najmä pokiaľ ide o ochranu krajiny a kultúrneho dedičstva.

47. V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577, poznamenávam, že odôvodnenie 14 nariadenia 2024/223, ktoré zmenilo nariadenie 2022/2577, stanovuje, že prvá veta tohto článku 3 ods. 2 požaduje od členských štátov podporu projektov OZE ich uprednostnením pri riešení rôznych konfliktných záujmov nad rámec environmentálnych záležitostí v kontexte svojho plánovania a postupu udeľovania povolení a že toto ustanovenie uznáva relatívny význam zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov nad rámec osobitných cieľov výnimiek stanovených v uvedených smerniciach. Ako zdôraznila česká vláda, hoci nariadenie 2024/223 nie je uplatniteľné na spor vo veci samej ratione temporis a toto odôvodnenie 14 sa neodráža v texte tohto nariadenia, uvedené odôvodnenie v súlade s judikatúrou citovanou v bode 39 vyššie však umožňuje objasniť úmysel Rady v čase prijatia a predĺženia uplatňovania( 25 ) článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577, a to, že pôsobnosť tohto ustanovenia nie je obmedzená na uvedené smernice.

48. V rovnakom zmysle z odôvodnení 13 a 14 nariadenia 2024/223 vyplýva, že uplatňovanie článku 3 ods. 1 nariadenia 2022/2577 nebolo predĺžené z dôvodu, že vyvrátiteľná domnienka, ktorú stanovovalo, sa bude uplatňovať podľa článku 16f smernice 2018/2001, na rozdiel od článku 3 ods. 2 tohto nariadenia, keďže táto smernica neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo analogické tomuto odseku 2. Takéto rozlišovanie svedčí o tom, že dva odseky článku 3 nariadenia 2022/2577 nie sú neoddeliteľne spojené a môžu patriť do odlišnej vecnej pôsobnosti.

B. O druhej prejudiciálnej otázke

51. Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577 vykladať v tom zmysle, že pojem „projekty, ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem“, znamená, že takýto záujem si vyžaduje výslovné uznanie dotknutým členským štátom, alebo sa má chápať tak, že odkazuje na nevyvrátenie domnienky stanovenej v odseku 1 tohto článku, alebo, vzhľadom na tento odsek 1 na konci, na nevylúčenie týchto projektov z pôsobnosti tejto domnienky.

52. Pokiaľ ide o pojem „projekty, ktoré sa považujú za prevažujúci verejný záujem“( 26 ), v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577, považujem za potrebné rozlišovať tri prípady.

55. Pokiaľ ide napokon o právne záujmy, ktoré nariadenie 2022/2577 výslovne neuvádza v rámci uplatňovania svojho článku 3, najmä právny záujem spočívajúci v ochrane kultúrneho dedičstva – pričom pojem „kultúrne dedičstvo“ by sa podľa môjho názoru mal chápať v širokom zmysle, zahŕňajúc tak všetky predmety, ktoré majú historický, umelecký, archeologický, estetický, vedecký alebo technický význam – na prevažujúci verejný záujem projektu OZE sa vo vzťahu k tomuto právnemu záujmu neuplatňuje žiadna domnienka a musí byť predtým predmetom osobitného, všeobecného( 27 ) alebo individuálneho uznania založeného na posúdení vykonanom v každom jednotlivom prípade, ktoré umožní, aby sa na tento projekt vzťahovalo pravidlo prednosti stanovené v odseku 2 uvedeného článku.

58. Ako bolo pripomenuté v bode 44 vyššie, na účely určenia rozsahu pravidla prednosti stanoveného v článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577 treba zohľadniť znenie tohto ustanovenia, ako aj jeho kontext a ciele sledované týmto nariadením.

59. Pokiaľ ide o znenie uvedeného ustanovenia, Komisia tvrdí, že pojem „členské štáty zabezpečia, aby“, použitý v prítomnom čase oznamovacieho spôsobu, odráža existenciu jasnej povinnosti, ktorú majú tieto štáty a ktorá nie je spojená s výnimkami, pokiaľ ide o prednostnú povahu projektov OZE, s výhradou ochrany druhov stanovenej v tom istom ustanovení. Táto inštitúcia sa odvoláva aj na kontext, do ktorého patrí článok 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577, pričom poukazuje na to, že podľa odôvodnenia 14 nariadenia 2024/223 toto ustanovenie „ požaduje uprednostnenie projektov, ktoré sa považujú za projekty v prevažujúcom verejnom záujme…“( 28 ). Česká vláda tvrdí, že ak príslušný vnútroštátny orgán dospeje k záveru, že domnienka prevažujúceho verejného záujmu v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia 2022/2577 nie je vyvrátená (t. j. že dotknutý projekt OZE nemá závažné negatívne vplyvy na životné prostredie) a že otázka ochrany druhov v zmysle odseku 2 tohto článku sa nekladie alebo je primerane zohľadnená, tomuto projektu sa musí priznať absolútna prednosť pri zvažovaní právnych záujmov vykonanom v rámci postupov uvedených v tomto odseku 1.

60. Domnievam sa však, že použitie slovies „zabezpečiť“ a „požadovať“ nie je jednoznačné. Možno ich totiž chápať aj v tom zmysle, že ukladajú členským štátom povinnosť uplatniť pravidlo prednosti, avšak bez stanovenia absolútnej prednosti. Takáto prednosť by znamenala, že členské štáty sú nevyhnutne povinné povoliť projekty OZE a vydať príslušné povolenia, keď boli tieto projekty predtým uznané za projekty prevažujúceho verejného záujmu.

63. Okrem toho poznamenávam, že ochrana krajiny a kultúrneho dedičstva( 29 ) nie je nariadeniu 2022/2577 neznáma. Okrem už spomenutého odôvodnenia 8 tohto nariadenia, ktoré odkazuje na krajinné plánovanie, článok 4 uvedeného nariadenia, nazvaný „Urýchlenie postupu udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení“, v odseku 2 stanovuje, že členské štáty môžu z ustanovení odseku 1 tohto článku (ktorý stanovuje maximálnu dobu postupu udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení a spoločne umiestnených zariadení na uskladňovanie energie, ak primárnym cieľom takýchto konštrukcií nie je výroba elektriny zo slnečnej energie) vyňať určité oblasti alebo konštrukcie „z dôvodov ochrany kultúrneho alebo historického dedičstva alebo z dôvodov súvisiacich so záujmami obrany štátu alebo z bezpečnostných dôvodov“( 30 ). V dôsledku toho sa v tom istom nariadení zohľadňuje kultúrne dedičstvo ako právny záujem hodný ochrany, hoci nie je uvedené v článku 3 nariadenia2022/2577 ani v súvisiacich odôvodneniach.( 31 )

65. V rovnakom zmysle Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy( 34 ), prijatý v Granade (Španielsko) 3. októbra 1985, najmä v článku 4 ods. 2 písm. a) stanovuje, že každá zmluvná strana sa zaväzuje „zabrániť poškodeniu, schátraniu alebo zničeniu chránených objektov a na dosiahnutie tohto cieľa prijať, ak sa tak doteraz nestalo, právne predpisy, ktoré: vyžadujú, aby sa plány na odstránenie alebo úpravu chránených pamiatok, pri ktorých sa už začal ochranársky postup, ako aj akékoľvek plány postihujúce ich okolie predložili príslušným orgánom“. Pokiaľ ide o Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva( 35 ), prijatý vo Vallette (Malta) 16. januára 1992, ten najmä v článku 5 s názvom „Integrovaná ochrana archeologického dedičstva“ v bode iii) stanovuje, že každá zmluvná strana sa zaväzuje „zabezpečiť, aby posudzovanie vplyvov na životné prostredie a rozhodnutia z neho vyplývajúce brali do úvahy archeologické miesta a ich okolie“.

66. Preto zastávam názor, že v prípade, ak by sa pravidlo prednosti stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577 malo chápať ako absolútna prednosť, ktorá má v dôsledku toho automatickú povahu, viedlo by k neprimeranému zásahu do práva členských štátov určovať svoje územné plánovanie. V tejto súvislosti cieľ spočívajúci v urýchlení postupu udeľovania povolení uplatniteľného na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie v súčasnom medzinárodnom kontexte nemôže podľa môjho názoru odôvodniť to, aby boli členské štáty zbavené akejkoľvek miery voľnej úvahy pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v každom jednotlivom prípade, najmä ak chránené konkurenčné záujmy patria do oblastí, ktoré právo Únie neharmonizuje, a tak sú upravené vnútroštátnym právom.

V. Návrh

70. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), takto:

1. Článok 3 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

členské štáty musia v rámci procesu plánovania a udeľovania povolení pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch zabezpečiť, aby boli výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry uprednostnené nielen na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, článku 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, ale aj na účely konkurenčných právnych záujmov, ktoré sa nachádzajú mimo pôsobnosti týchto ustanovení, najmä ochrany krajiny a kultúrneho dedičstva.

2) Článok 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577

2 Nariadenie Rady z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 335, 2022, s. 36). Toto nariadenie bolo predmetom žalôb o neplatnosť na Všeobecnom súde Európskej únie proti rozhodnutiam Rady Európskej únie, ktorými sa zamietajú žiadosti o vnútorné preskúmanie podané podľa článku 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo 6. októbra 2021 (Ú. v. EÚ L 356, 2021, s. 1). Všeobecný súd tieto žaloby zamietol [rozsudky z 12. novembra 2025, Föreningen Svenskt Landskapsskydd a i./Rada (T‑534/23, EU:T:2025:1020), ako aj CEE Bankwatch Network a Ökobüro/Rada (T‑535/23, EU:T:2025:1021)], ktoré sú v súčasnosti predmetom odvolaní na Súdnom dvore (ide postupne o veci C‑33/26 P, Nederlandse Vereniging Omwonenden Windturbines a i./Rada, ako aj C‑25/26 P, CEE Bankwatch Network a Ökobüro/Rada).

3 Cieľom tohto plánu je ukončiť závislosť Európskej únie od ruských fosílnych palív novými opatreniami na zvýšenie výroby zelenej energie, diverzifikáciu dodávok a zníženie dopytu. Pozri najmä oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ [COM (2022) 108 final].

10 Správa Komisie Rade z 28. novembra 2023 o preskúmaní nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov [COM (2023) 764 final].

11 Moniteur belge z 12. septembra 1991, s. 19976.

12 Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že takéto povolenie predstavuje rozhodnutie príslušného orgánu týkajúce sa zmiešaného projektu, ktoré predstavuje súčasne environmentálne povolenie a stavebné povolenie.

13 Moniteur belge z 8. júna 1999, s. 21114.

14 Uznesenie Eneco Wind Belgium (C‑325/25, EU:C:2025:677).

15 Takýto postup je definovaný v článku 2 bode 1 nariadenia 2022/2577.

22 Talianska vláda tvrdí, že oba odseky článku 3 nariadenia 2022/2577 plnia odlišné funkcie v tom zmysle, že odsek 1 zavedením vyvrátiteľnej domnienky „prevažujúceho verejného záujmu“ stanovuje „cielenú“ výnimku, zatiaľ čo odsek 2 uprednostňovaním projektov OZE zavádza „procesnú prednosť“.

23 Talianska vláda a Komisia tvrdia, že vzhľadom na znenie článku 3 ods. 2 nariadenia 2022/2577 použitie výrazov „pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch“ (ako tiež uvádza belgická vláda) a „v procese plánovania a udeľovania povolení“, svedčí o všeobecnej pôsobnosti tohto ustanovenia, ktorá nemôže byť obmedzená len na environmentálne záujmy uvedené v odseku 1 tohto článku. Nesúhlasím s týmto výkladom. Na jednej strane sa totiž výraz „pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch“ nachádza aj v odseku 1 tohto článku. Na druhej strane vzhľadom na to, že pôsobnosť tohto nariadenia, ako stanovuje článok 1 prvý odsek tohto nariadenia, sa týka „procesu udeľovania povolení“, tak odsek 1, ako aj odsek 2 článku 3 uvedeného nariadenia sa zúčastňujú na procese plánovania a udeľovania povolení.

24 Návrh Komisie z 9. novembra 2022 nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov [COM(2022) 591 final], obsahuje článok 2 s názvom „Prevládajúci verejný záujem“, pričom znenie jeho odseku 1 je podobné zneniu článku 3 ods. 1 nariadenia 2022/2577, odkazujúc na rovnaké ustanovenia dotknutých smerníc, zatiaľ čo druhá veta tohto článku 2 ods. 2 je formulovaná takmer rovnako ako článok 3 ods. 2 tohto nariadenia. Okrem toho odôvodnenia 7 a 9 tohto návrhu sú analogické s odôvodneniami 8 a 9 tohto nariadenia.

31 Ochranu krajiny a kultúrneho dedičstva zabezpečujú aj iné nástroje práva Únie. Je to najmä prípad nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. L 435, 2021, s. 1), ktorého článok 6 s názvom „Špecifické ciele“ v odseku 1 písm. f) stanovuje, že všeobecné ciele sa dosahujú prostredníctvom týchto špecifických cieľov: „prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

32 Tento dohovor je k dispozícii v anglickom a vo francúzskom jazyku (úradné jazyky), ako aj v nemeckom, talianskom a ruskom jazyku na: https://www.coe.int/fr/web/conventions/full‑list?module=treaty‑detail&treatynum=176.

33 Pozri s. 19 tejto správy, ktorá je k dispozícii vo francúzskom jazyku na: https://rm.coe.int/16806f40cc.

34 Tento dohovor je k dispozícii v anglickom a vo francúzskom jazyku (úradné jazyky), ako aj v nemeckom, talianskom a ruskom jazyku na: https://www.coe.int/fr/web/conventions/full‑list?module=treaty‑detail&treatynum=121.

35 Tento dohovor je k dispozícii v anglickom a vo francúzskom jazyku (úradné jazyky), ako aj v nemeckom, talianskom a ruskom jazyku na: https://www.coe.int/fr/web/conventions/full‑list?module=treaty‑detail&treatynum=143. Belgické kráľovstvo ratifikovalo tieto tri dohovory Rady Európy.