← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·19.3.2026

C-339/25

ECLI:EU:C:2026:227

ZrušujeMení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CC0339

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 19. marca 2026 ( 1 )

Vec C ‑ 339/25

Iulicris Recycling SRL

proti

Ibanfirst SA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles (Frankofónny obchodný súd Brusel, Belgicko)]

„ Prejudiciálne konanie – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica (EÚ) 2015/2366 – Oprávnenie platobných inštitúcií vykonávať úzko súvisiace doplnkové služby – Zmenárenské činnosti – Flexibilné menové futuritné kontrakty – Smernica 2014/65/EÚ – Delegované nariadenie (EÚ) 2017/565 – Investičné služby – Finančné nástroje – Vylúčenie investičných služieb poskytnutých príležitostným spôsobom inými podnikateľmi – Výnimka pre príležitostné poskytovanie investičných služieb ponúkaných poskytovateľmi platobných služieb (exemption payment) “

1. Účastníkmi konania, v ktorom bol podaný prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, sú dve spoločnosti: a) jedna spoločnosť, ktorá má sídlo v Belgicku, vystupuje ako poskytovateľ platobných služieb (ďalej len „PPS“) v zmysle smernice (EÚ) 2015/2366( 2 ) a má povolenie udelené belgickými orgánmi, a b) druhá spoločnosť, ktorá má sídlo v Rumunsku (ďalej len „klient“) a využíva služby prvej uvedenej spoločnosti na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti.

2. Vnútroštátny súd sa pýta, či PPS môže platne uzavrieť s klientom flexibilné menové futuritné kontrakty, na ktoré sa prípadne uplatnia ustanovenia smernice 2014/65/EÚ( 3 ) a delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565( 4 ), ak PPS nie je oprávnený konať v postavení investičnej spoločnosti v zmysle posledných dvoch uvedených predpisov.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

1. PSD2

3. V článku 18 („Činnosti“) sa uvádza:

„1. Okrem poskytovania platobných služieb sú platobné inštitúcie oprávnené na výkon týchto činností:

a) poskytovanie prevádzkových a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako je zabezpečovanie vykonania platobných transakcií, zmenárenské činnosti, úschova, a uchovávanie a spracúvanie údajov;

2. Ak platobné inštitúcie poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, môžu viesť iba platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie.

3. Žiadne finančné prostriedky, ktoré platobná inštitúcia prijala od používateľov platobných služieb na poskytnutie platobných služieb, nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ, ani elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES.

5. Platobné inštitúcie nesmú podnikať v oblasti prijímania vkladov alebo iných návratných zdrojov v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ.

…“.

2. Smernica MiFID II

4. Podľa článku 2 („Výnimky“):

„1. Táto smernica sa nevzťahuje na:

c) osoby poskytujúce investičnú službu, ak je táto služba poskytovaná príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti a ak je táto činnosť regulovaná právnymi predpismi alebo správnymi ustanoveniami alebo etickým kódexom povolania, ktoré nevylučujú poskytovanie tejto služby;

…“.

5. Príloha I znie:

„ZOZNAMY SLUŽIEB A ČINNOSTÍ A FINANČNÝCH NÁSTROJOV

ODDIEL C

Finančné nástroje

(4) Opcie, futurity, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné derivátové kontrakty týkajúce sa cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov, emisných kvót alebo iných derivátových nástrojov, finančných indexov alebo finančných opatrení, ktoré môžu byť vyrovnané fyzicky alebo v hotovosti;

…“.

3. Delegované nariadenie MiFID II

6. Jeho článok 4, ktorý sa týka poskytnutia investičnej služby príležitostným spôsobom, stanovuje:

„Na účely výnimky uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2014/65/EÚ sa investičná služba považuje za poskytnutú príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a) medzi profesijnou činnosťou a poskytnutím investičnej služby tomu istému klientovi existuje úzke a faktické spojenie tak, že investičnú službu možno považovať za doplnkovú k hlavnej profesijnej činnosti;

b) cieľom poskytnutia investičných služieb klientom hlavnej profesijnej činnosti nie je poskytnúť osobe, ktorá vykonáva túto profesijnú činnosť, systematický zdroj príjmu, a

c) osoba vykonávajúca profesijnú činnosť neuvádza na trh ani inak nepropaguje svoju schopnosť poskytovať investičné služby s výnimkou prípadu, keď sú klientom zverejňované ako doplnkové k hlavnej profesijnej činnosti.“

7. Článok 10 („Vlastnosti iných derivátových kontraktov týkajúcich sa mien“) znie:

„1. Na účely oddielu C bodu 4 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ iné derivátové kontrakty týkajúce sa meny nie sú finančným nástrojom, ak je kontrakt jednou z týchto možností:

a) spotovým kontraktom v zmysle odseku 2 tohto článku;

b) platobným prostriedkom:

i) ktorý musí byť vyrovnaný fyzicky inak ako z dôvodu zlyhania alebo v dôsledku inej udalosti, ktorej následkom je ukončenie,

ii) ktorý uzatvorila prinajmenšom osoba, ktorá nie je finančnou protistranou v zmysle článku 2 bodu 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 [zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 1)],

iii) je uzatvorený s cieľom uľahčiť platbu za identifikovateľný tovar, služby alebo priamu investíciu a

iv) s ktorým sa neobchoduje na obchodnom mieste.

2. Spotový kontrakt na účely odseku 1 je kontrakt na výmenu jednej meny za inú menu, podľa ktorého podmienok je dodanie naplánované v rámci dlhšieho z týchto období:

Kontrakt sa nepovažuje za spotový kontrakt v prípade, ak bez ohľadu na jeho výslovné podmienky existuje medzi stranami kontraktu dohoda o tom, že dodanie meny sa má odložiť a nemá sa uskutočniť v rámci obdobia uvedeného v prvom pododseku.

…“.

B. Vnútroštátne právo

1. Loi financière ( 5 )

8. Článok 2 ods. 1 písm. d) obsahuje zoznam finančných nástrojov podobný zoznamu uvedenému v bode 4 oddielu C prílohy I k smernici MiFID II.

2. Loi investissement ( 6 )

9. Článok 4 ods. 1 vylučuje z uplatňovania príslušnej hlavy tohto zákona osoby, ktoré poskytujú investičnú službu za podmienok podobných podmienkam uvedeným v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II.

3. Loi paiement ( 7 )

10. V článku 43 ods. 1 sa uvádza, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 13, sú platobné inštitúcie oprávnené poskytovať prevádzkové a doplnkové služby úzko súvisiace s platobnými službami za podmienok podobných podmienkam uvedeným v článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2.

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11. Iulicris Recycling SRL (ďalej len „Iulicris“) je rumunská recyklačná spoločnosť, ktorá fakturuje svoj šrot v amerických dolároch (USD) a svoje platobné záväzky plní v rumunských lei (RON).

12. Ibanfirst SA je online PPS, ktorý má od 22. mája 2013 povolenie Banque nationale de Belgique (Národná banka Belgicka) a poskytuje služby v oblasti medzinárodných transakcií.

13. Dňa 1. júla 2021 si Iulicris otvorila v spoločnosti Ibanfirst bankový účet. Podpísaním tejto zmluvy si Iulicris predplatila určité služby vrátane otvorenia platobného účtu vo viacerých menách, prijímania a odosielania prevodov SEPA( 8 ) a prístupu k platforme spoločnosti Ibanfirst.

14. S cieľom znížiť riziko výmenného kurzu USD/RON Iulicris uzavrela 17., 28. a 30. septembra 2021 aj tri flexibilné futuritné kontrakty( 9 ) fixujúce výmenný kurz USD/RON na úrovni 4,20 za 3 milióny USD, 4,22 za 3 milióny USD a 4,25 za 4 milióny USD.

15. Od marca 2022 Ibanfirst aktivovala postupné výzvy na dozabezpečenie ( margin calls )( 10 ), pričom požiadala spoločnosť Iulicris o poskytnutie rôznych súm z tohto titulu. V období od 9. marca 2022 do 7. októbra 2022 zaplatila Iulicris spoločnosti Ibanfirst v rámci výziev na dozabezpečenie spolu 894 724 USD a 1 498 000 RON.( 11 )

16. Dňa 26. októbra 2022 Iulicris požiadala o predĺženie doby pokrytia pre svoje flexibilné futuritné kontrakty o ďalší rok.

17. Ibanfirst uviedla, že je pripravená predĺžiť flexibilné futuritné kontrakty len o ďalší mesiac, a to pod podmienkou uhradenia nových výziev na dozabezpečenie a poskytnutia finančnej záruky.

18. Iulicris tieto podmienky odmietla, pripomenula spoločnosti Ibanfirst výšku už uhradených výziev na dozabezpečenie a zopakovala svoju žiadosť o predĺženie trvania zmlúv o jeden rok.

19. Dňa 21. novembra 2022 Ibanfirst informovala spoločnosť Iulicris, že platnosť flexibilných futuritných kontraktov uplynula, a vyzvala ju, aby jej dodala dohodnuté devízy.

20. Dňa 28. februára 2023 Iulicris oznámila spoločnosti Ibanfirst, že flexibilné futuritné kontrakty boli uzatvorené v rozpore s verejným poriadkom a sú absolútne neplatné. Vyzvala spoločnosť Ibanfirst, aby jej vrátila sumy zaplatené v rámci výziev na dozabezpečenie.

21. Keďže všetky pokusy o mimosúdne urovnanie boli márne, Iulicris podala 25. mája 2023 proti spoločnosti Ibanfirst žalobu, ktorou navrhla

– určiť, že pôvodné finančné nástroje vyplývajúce z troch flexibilných futuritných kontraktov zo septembra 2021, ako aj všetky finančné nástroje, ktorými boli postupne nahradené, sú neplatné,

– uložil spoločnosti Ibanfirst povinnosť vrátiť jej sumy 894 724 USD a 1 498 000 RON zaplatené v rámci výziev na dozabezpečenie.

22. Za týchto okolností Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles (Frankofónny obchodný súd Brusel, Belgicko) predkladá Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 18 ods. 1 písm. a) [PSD2] vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa menové futuritné kontrakty mohli považovať za úzko súvisiace doplnkové služby, ktoré sú platobné inštitúcie oprávnené vykonávať zo zákona, musia tieto kontrakty:

a) spĺňať podmienky výnimky stanovenej v článku 10 ods. 1 písm. b) (výnimka pre platobné prostriedky) delegovaného nariadenia [MiFID II]?

b) mať príležitostnú povahu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice [MiFID II], a teda spĺňať podmienky stanovené v článku 4 delegovaného nariadenia [MiFID II]?“

III. Konanie na Súdnom dvore

23. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 17. mája 2025.

24. Písomné pripomienky predložili Iulicris, Ibanfirst, belgická a česká vláda, ako aj Európska komisia.

25. Súdny dvor nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie.

IV. Posúdenie

A. Prípustnosť

26. Ibanfirst tvrdí, že časť a) prejudiciálnej otázky je neprípustná, lebo nie je potrebná na vyriešenie sporu vo veci samej. Podľa jej názoru:

– uvedená časť otázky by bola relevantná len vtedy, ak by vnútroštátny súd predtým konštatoval, že sporné zmluvy predstavujú derivátové kontrakty týkajúce sa mien v zmysle smernice MiFID II a článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II,

– zmluvy, ktoré sú predmetom sporu, však nepatria do pôsobnosti právneho rámca MiFID II.

27. Belgická vláda sa domnieva, že vzhľadom na to, že podľa článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II sa derivátové kontrakty týkajúce sa mien za určitých podmienok nepovažujú za finančné nástroje, nie je opodstatnené skúmať, či sa uplatní kontrolný režim stanovený smernicou MiFID II. Preto bez toho, aby sa priamo zaoberala prípustnosťou časti a) prejudiciálnej otázky, vo svojich pripomienkach odpovedá len časť b) tej istej otázky.

28. Podľa môjho názoru je prejudiciálna otázka prípustná v celom rozsahu. Na jednej strane pre ňu platí prezumpcia relevantnosti, ktorú Súdny dvor uplatňuje na návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané vnútroštátnymi súdmi.( 12 ) Na druhej strane je neprípustnosť, ktorú uvádza Ibanfirst, neoddeliteľná od preskúmania vecnej stránky otázky.

29. Hoci vnútroštátny súd sa výslovne nevyjadril ku klasifikácii sporných zmlúv, otázka, ktorú kladie [v písmene a) prvej prejudiciálnej otázky], sa týka výkladu ustanovenia delegovaného nariadenia MiFID II, ktoré upravuje „vlastnosti iných derivátových kontraktov týkajúcich sa mien“.

30. Z uvedenej otázky pritom vyplýva, že podľa vnútroštátneho súdu je prinajmenšom pravdepodobné, že sporné zmluvy by sa mohli klasifikovať ako futuritné kontrakty, na ktoré sa prípadne uplatnia určité výnimky stanovené v ustanoveniach MiFID II.

31. V tom istom zmysle vnútroštátny súd zhrnul spor prostredníctvom tvrdenia, že „riešenie tohto sporu preto závisí od toho, či platobné inštitúcie, ktoré chcú pravidelne a profesionálne ponúkať menové deriváty v rámci doplnkovej zmenárenskej služby, musia zabezpečiť, aby uvedené nástroje patrili pod výnimky [stanovené v článku 10 ods. 1 delegovaného nariadenia MiFID II], a teda nepredstavovali finančné nástroje v zmysle MiFID II“.( 13 )

32. Domnievam sa, že za týchto okolností je prejudiciálna otázka ako celok prípustná.

B. O veci samej

1. Úvod: povaha sporných zmlúv

33. Vnútroštátny súd musí určiť, či povolenie spoločnosti Ibanfirst na vykonávanie činnosti PPS v Belgicku umožňovalo tejto spoločnosti uzavrieť so spoločnosťou Iulicris flexibilné menové futuritné kontrakty.

34. Ibanfirst tvrdí, že článok 18 PSD2 výlučne upravuje jej právny vzťah so spoločnosťou Iulicris, a to aj pokiaľ ide o flexibilné menové futuritné kontrakty. Rovnaké stanovisko zastáva česká vláda( 14 ) a Komisia( 15 ). Belgická vláda zasa zaujala kompromisný názor, keďže uznáva, že právna úprava obsiahnutá v PSD2 je sebestačná, ale domnieva sa, že by sa mohli zohľadniť aj kritériá uplatnenia výnimky podľa pravidiel MiFID II.

35. Iulicris naopak tvrdí, že tieto zmluvy sú finančné nástroje upravené pravidlami MiFID II.( 16 ) Na ich uzatvorenie by Ibanfirst musela mať povolenie ako poskytovateľ investičných služieb.

36. V prejudiciálnom konaní je potrebné zaoberať sa vzťahom medzi PSD2 a pravidlami MiFID II, pokiaľ ide o otázku, ktorú normotvorca Únie doteraz výslovne neupravil. Súčasný právny rámec nestanovuje jasné pravidlo týkajúce sa možnosti, aby PPS poskytoval investičné služby bez toho, aby mal povolenie podľa pravidiel MiFID II.

37. Také pravidlo bolo naopak zavedené pre úverové inštitúcie, ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ( 17 ) a ktoré vykonávajú jednu alebo viac investičných činností, ako je uvedené v článku 1 ods. 3 a 4 smernice MiFID II.

38. Treba teda určiť, či je potrebné, aby PPS získal dodatočné administratívne povolenie ako investičná spoločnosť na poskytovanie akejkoľvek služby, na ktorú sa prípadne uplatnia pravidlá MiFID II, a to aj v prípade, ak poskytuje túto službu ako doplnkovú k svojej hlavnej činnosti PPS.

39. V PSD2, ktorá bola prijatá na základe článku 114 ZFEÚ, sa stanovujú pravidlá týkajúce sa „transparentnosti podmienok a požiadaviek na poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami“ a „zodpovedajúcich práv a povinností používateľov platobných služieb a PPS v súvislosti s poskytovaním platobných služieb v rámci riadneho zamestnania alebo podnikateľskej činnosti“ [článok 1 ods. 2 písm. a) a b)]. Táto smernica sa teda uplatňuje na platobné služby.

40. V smernici MiFID II, ktorá bola prijatá na základe článku 53 ods. 1 ZFEÚ, sa zasa stanovujú požiadavky týkajúce sa „udeľovania povolení investičným spoločnostiam a podmienok výkonu ich činnosti“ a „poskytovania investičných služieb alebo činností spoločnosťami z tretích krajín prostredníctvom zriadenia pobočky“ [článok 1 ods. 2 písm. a) a b)].

41. Pôsobnosť smernice MiFID II je založená na pojme „finančný nástroj“, keďže „investičné služby a činnosti“, na ktoré sa uplatňuje, sa musia týkať nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k tejto smernici, ktorý zahŕňa okrem iného futuritné kontrakty.

42. Napriek rozdielom medzi právnymi rámcami, ktoré upravujú platobné služby a investičné služby, v praxi často dochádza k interakciám: spoločnosti poskytujúce platobné služby ponúkajú svojim klientom (v zásade ako doplnkovú službu k svojej hlavnej činnosti) predaj určitých finančných nástrojov súvisiacich s touto hlavnou činnosťou.

43. Tak je to v tomto prípade. Ibanfirst, ktorá je PPS, ponúkla klientovi (spoločnosti Iulicris) doplnkový finančný nástroj (flexibilné menové futuritné kontrakty), ktorý by prípadne mohol patriť do pôsobnosti smernice MiFID II.

44. Podľa môjho názoru flexibilné menové futuritné kontrakty uzavreté medzi spoločnosťami Ibanfirst a Iulicris možno klasifikovať ako finančné nástroje, teda nástroje, na ktoré sa v zásade uplatní smernica MiFID II.

45. V smernici MiFID II nie je všeobecne vymedzený pojem „finančný nástroj“, ale v prílohe I k tejto smernici sa nachádza zoznam finančných nástrojov, na ktoré sa táto smernica uplatňuje. V bode 4 oddielu C tejto prílohy sú opcie, futurity a iné derivátové kontrakty klasifikované ako finančné nástroje.

46. Právne predpisy Únie tiež nevymedzujú futuritné kontrakty, ale Súdny dvor uznal za také kontrakty tie, ktoré „… sa vo finančnom práve zvyčajne vyklad[ajú]“ ako také.( 18 )

47. Súdny dvor na základe toho uviedol, že futuritný kontrakt je „druh derivátovej zmluvy, v ktorej sa zmluvné strany dohodnú, že jedna z nich kúpi a druhá predá k určitému dátumu tzv. podkladové aktívum za cenu, ktorá sa pevne stanoví pri uzavretí zmluvy“.( 19 )

48. Hoci táto definícia zodpovedala smernici 2004/39/ES( 20 ), ktorá predchádzala smernici MiFID II, vzhľadom na to, že zoznamy finančných nástrojov uvedené v oboch smerniciach sú podobné, možno ju použiť pri výklade smernice MiFID II.

49. Zmluvy medzi spoločnosťami Ibanfirst a Iulicris, o ktoré ide v spore vo veci samej, sa nazývajú flexibilné futuritné kontrakty (čo je samo o sebe dosť významné) a pripomínam, že podľa môjho názoru zodpovedajú definícii futuritných kontraktov, ktorú používa Súdny dvor, keďže

– v uvedených zmluvách, ktoré sú zrejme založené na modeli FX (deriváty typu Forex alebo Foreign Exchange ), sa zmluvné strany usilujú znížiť riziko spojené so zmenami výmenného kurzu, najmä riziko, ktorému je vystavená spoločnosť Iulicris, ktorá plní svoje záväzky v RON, ale mnohé zo svojich predajov a transakcií vykonáva v USD;

– počas trvania zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo sporných zmlúv spoločnosť Ibanfirst adresovala spoločnosti Iulicris dve výzvy na dozabezpečenie ( margin calls ), pričom ju požiadala o vklad dodatočných finančných prostriedkov, lebo kapitál na účte klesol pod udržiavaciu maržu z dôvodu strát spôsobených zmenami výmenného kurzu USD/RON.

50. Všetko teda nasvedčuje tomu, že flexibilné menové futuritné kontrakty, o ktoré ide v spore vo veci samej, sú finančnými nástrojmi v zmysle smernice MiFID II.

51. Na základe uvedeného predpokladu bude potrebné rozobrať, či Ibanfirst prostredníctvom uvedených zmlúv poskytla spoločnosti Iulicris službu charakteristickú pre investičnú činnosť, aj keď bola vykonávaná ako doplnková služba k jej hlavnej činnosti (pričom hlavnou činnosťou, ktorú Ibanfirst vykonávala, bola činnosť poskytovania platobných služieb online so zmenárenskou činnosťou).

52. Pri uvedenom rozbore bude potrebné podať výklad článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 ako takého a prípadne v spojení s článkom 2 smernice MiFID II a článkami 4 a 10 delegovaného nariadenia MiFID II.

2. Výklad článku 1 8 ods. 1 písm. a) PSD2

53. Vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby podal výklad článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2.

54. Najmä sa pýta, či „na to, aby sa menové futuritné kontrakty mohli považovať za úzko súvisiace doplnkové služby, ktoré sú platobné inštitúcie oprávnené vykonávať zo zákona“, musia tieto kontrakty:

– spĺňať podmienky výnimky stanovenej v článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II,

– mať príležitostnú povahu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II, a teda spĺňať podmienky stanovené v článku 4 delegovaného nariadenia MiFID II.

55. Podľa článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 „okrem poskytovania platobných služieb sú platobné inštitúcie oprávnené na… poskytovanie… úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako [sú]… zmenárenské činnosti…“.

56. Pojem „doplnkové služby úzko súvisiace“ s poskytovaním platobných služieb neobsahuje nijaký odkaz na vnútroštátne právne poriadky členských štátov. Z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie a zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii.( 21 )

57. Keďže PSD2 nevymedzuje pojem „doplnkové služby úzko súvisiace“ s poskytovaním platobných služieb, tento pojem treba vykladať v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.( 22 )

a) Doslovný výklad

58. Podľa článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 medzi doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb konkrétne patria zmenárenské činnosti .( 23 )

59. Spor vo veci samej je príkladom tejto doplnkovej služby. Subjekt, ktorý poskytuje platobné služby (Ibanfirst), ponúka svojmu klientovi (spoločnosti Iulicris) aj doplnkovú a úzko súvisiacu zmenárenskú službu, lebo tento klient prijíma platby v USD a plní svoje záväzky v RON.

60. Zmenárenské činnosti teda možno jednoznačne klasifikovať ako doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb.

61. Posudzované ustanovenie však samo osebe neumožňuje objasniť, či možno túto klasifikáciu uplatniť aj v prípade, ak je so zmenárenskými činnosťami spojený futuritný kontrakt uzatvorený medzi zmluvnými stranami s cieľom riadiť zabezpečenie proti riziku spojenému s vývojom výmenných kurzov.

62. Článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 teda z doslovného hľadiska nie je veľmi užitočný pri rozhodovaní, kedy futuritný kontrakt, ktorý je sám osebe finančným nástrojom, možno klasifikovať ako doplnkovú službu úzko súvisiacu s hlavnou činnosťou PPS.

63. Článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 totiž:

– neobsahuje nijaký odkaz ani krížový odkaz na podmienky výnimky stanovené v článku 10 delegovaného nariadenia MiFID II;

– neodkazuje ani na ustanovenia týkajúce sa doplnkovej povahy uvádzania určitých finančných nástrojov na trh, ktoré sa nachádzajú v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II a v článku 4 delegovaného nariadenia MiFID II. Naopak, posledné dve uvedené ustanovenia upravujúce investičné služby neobsahujú nijaký výslovný odkaz na článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2.

64. Stručne povedané, z doslovného hľadiska neexistuje základ, ktorý by v tomto prípade podporoval výklad článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 v spojení so smernicou MiFID II a delegovaným nariadením MiFID II. Okrem toho v návrhu zmeny PSD2( 24 ) je zachované rovnaké ustanovenie ako článok 18 bez odkazu na smernicu MiFID II.

b) Systematický výklad

65. Zo systematického hľadiska by bolo možné podporiť výklad článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 v súlade s relevantnými ustanoveniami smernice MiFID II a delegovaného nariadenia MiFID II.

66. Tento pokus o kombinovaný výklad však čelí viacerým prekážkam. Ustanovenia MiFID II boli prijaté v súvislosti s poskytovaním investičných služieb, a preto majú odlišnú logiku a uplatňujú sa na rozdielne situácie.

67. Článok 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II stanovuje, že na účely bodu 4 oddielu C prílohy I k smernici MiFID II, „… iné derivátové kontrakty týkajúce sa meny nie sú finančným nástrojom, ak je kontrakt…“ platobným prostriedkom, ktorý spĺňa určité požiadavky. ( 25 )

68. Zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka, sú zmluvy, ktorých hlavným účelom je vytvoriť platobný prostriedok, ktorým sa zabezpečí výmenný kurz dvoch rôznych mien. Ich hlavným účelom nie je investícia, ale tieto zmluvy dopĺňajú platobnú transakciu, pri ktorej sa používajú rôzne meny.

69. Pripomínam, že derivátové kontrakty týkajúce sa mien tohto typu sa nepovažujú za finančné nástroje podľa pravidiel MiFID II, aj keď vo svojej podstate majú túto povahu. Subjekty, ktoré ich uvádzajú na trh, teda nemusia získať administratívne povolenie ako investičná spoločnosť v rámci smernice MiFID II.

70. Výnimka, ku ktorej som sa vyjadril vyššie, je však odlišná od výnimky stanovenej v článku 18 PSD2: v článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II je spomenutý konkrétny typ kontraktu týkajúceho sa mien, zatiaľ čo v článku 18 PSD2 sa odkazuje na všetky zmenárenské činnosti bez výnimky. Uplatnenie oboch ustanovení vo vzájomnej súvislosti by preto viedlo k neodôvodnenému obmedzeniu pôsobnosti článku 18 PSD2.( 26 )

71. Výnimku uvedenú v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II( 27 ) nemožno použiť ani pri výklade článku 18 PSD2. Táto výnimka stanovená v smernici MiFID II nie je porovnateľná s ustanovením článku 18 PSD2 z dvoch dôvodov:

– v prvom rade, hoci terminológia je podobná, podľa článku 18 PSD2 do pôsobnosti tejto smernice patria určité doplnkové služby úzko súvisiace s platobnými službami. Naproti tomu článok 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II stanovuje, že z pôsobnosti tejto smernice sú vylúčené investičné služby poskytované príležitostným spôsobom spoločnosťami, ktorých hlavnou a pravidelnou činnosťou nie je poskytovanie investičných služieb;

– v druhom rade, ak by bolo uplatnenie článku 18 PSD2 podmienené dodržaním článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II, malo by to za následok obmedzenie pôsobnosti PSD2: doplnkovými službami, ktoré úzko súvisia s poskytovaním platobných služieb, by mohli byť len investičné služby. Ako som už uviedol, v článku 18 PSD2 sú ako doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb konkrétne spomenuté služby, ktoré nemusia zahŕňať finančné nástroje, ako je to v prípade služieb úschovy a uchovávania a spracúvania údajov.

c) Teleologický výklad

72. Keďže v článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 sa odkazuje na doplnkové služby úzko súvisiace s platobnými službami, ktoré PPS poskytujú svojim klientom, jeho cieľom je dosiahnuť, aby poskytovanie týchto služieb bolo zahrnuté a pokryté administratívnymi povoleniami, na základe ktorých vykonávajú svoju činnosť PPS.

73. V tom istom zmysle sa v článku 18 ods. 4 PSD2, ktorý upravuje podmienky, za ktorých PPS môže poskytnúť úver, uvádza, že tento úver sa musí týkať platobných služieb poskytovaných klientovi a navyše musí ísť o „úver[, ktorý] je doplnkový a udeľuje sa výlučne v súvislosti s vykonaním platobnej transakcie“.( 28 )

74. Účelom týchto ustanovení PSD2 je uľahčiť činnosť PPS, a nie brániť jej. Ich cieľ bol opísaný v smernici 2007/64/ES( 29 ) spôsobom, ktorý sa stále uplatňuje na PSD2, ktorou bola uvedená smernica nahradená a jej obsah bol prispôsobený zmenám, ku ktorým došlo v oblasti platobných služieb v dôsledku technologického vývoja a finančných inovácií( 30 ).

75. Pripomínam, že cieľom, ktorý sleduje článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2, je umožniť, aby v prípade, ak sú pri poskytovaní platobných služieb potrebné obchodné transakcie v cudzej mene, bolo postačujúce povolenie na vykonávanie činnosti PPS a nebolo potrebné získať odlišné povolenie.

76. V súlade s týmto cieľom je logické vykladať článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 tak, že sa uzná, že medzi „zmenárenské činnosti“ patria nielen transakcie, ktoré striktne zahŕňajú konverziu určitej peňažnej sumy z jednej meny na druhú, ale aj doplnkové transakcie, ktoré poskytujú zabezpečenie proti budúcemu riziku zmeny výmenného kurzu.

77. Ak sa zmenárenské činnosti (ako doplnkové služby úzko súvisiace s činnosťou poskytovateľov platobných služieb) budú vykladať v tomto zmysle, PPS budú schopní ponúkať svojim klientom prístup k lepšie poskytovaným platobným službám: zmenárenská činnosť bude posilnená dodatočným zabezpečením proti riziku zmeny kurzov.

78. Stručne povedané, domnievam sa, že teleologické kritérium je rozhodujúce pre zaradenie tak zmenárenských operácií ako takých, ako aj futuritných kontraktov, ktoré zabezpečujú tieto operácie proti riziku zmeny výmenných kurzov, do pôsobnosti článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2.

79. V rovnakom rozsahu povolenie na vykonávanie činnosti PPS priznáva jeho držiteľovi právo vykonáva zmenárenské činnosti, ktoré sú prípadne doplnené o futuritné kontrakty, ktoré poskytujú zabezpečenie proti rizikám zmeny kurzov spojeným s touto operáciou, pričom nie je potrebné vyžadovať od neho osobitné povolenie na poskytovanie týchto služieb.

80. Ak je to tak, nebude potrebné skúmať ciele smernice MiFID( 31 ), ktoré sa odlišujú od cieľov PSD2, keďže sa týkajú investičných spoločností. Ustanovenia oboch smerníc, pokiaľ ide o ich účel, sa musia vykladať samostatne.

d) Predbežný záver

81. Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, že článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa zmenárenské činnosti, ktoré zahŕňajú futuritné kontrakty, klasifikovali ako doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb, musia spĺňať podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Na tento účel nie je potrebné, aby spĺňali požiadavky stanovené v právnom rámci MiFID II.

3. Význam pravidiel MiFID II pre uvádzanie flexibilných menových futuritných kontraktov na trh zo strany PPS

82. Vyššie uvedené v zásade postačuje na zodpovedanie prejudiciálnej otázky: článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 dovoľuje, aby PPS ponúkali futuritné kontrakty, akými sú sporné futuritné kontrakty, bez potreby (nového) administratívneho povolenia na výkon činnosti poskytovateľa investičných služieb, na ktoré sa vzťahujú pravidlá MiFID II.

83. Vzhľadom na obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania by však uvedená odpoveď bola pravdepodobne neúplná, ak by sa v nej nepreskúmal prípadný vplyv ustanovení smernice MiFID II a delegovaného nariadenia MiFID II, na ktoré sa odkazuje v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, na prejednávanú vec.

84. Bolo by teda potrebné posúdiť, či sú v tejto veci splnené podmienky na vylúčenie služby, ktorú Ibanfirst poskytla spoločnosti Iulicris, z pôsobnosti smernice MIFID II a delegovaného nariadenia MiFID II.

85. Tak by to bolo v prípade, ak by táto služba po tom, čo bola klasifikovaná ako „investičná služba“ (pokiaľ zahŕňa finančný nástroj, ako je futuritný kontrakt):

– bola poskytovaná príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti, ak je táto činnosť regulovaná právnymi predpismi alebo správnymi ustanoveniami, ktoré nevylučujú poskytovanie tejto služby [článok 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II], alebo

– zahŕňala derivátové kontrakty týkajúce sa mien, ktoré majú znaky uvedené v článku 10 ods. 1 delegovaného nariadenia MiFID II.

86. V súlade s poradím uvedeným v prejudiciálnej otázke sa budem zaoberať najprv prípadným vplyvom článku 10 ods. 1 delegovaného nariadenia MiFID II.

a) Derivátové kontrakty týkajúce sa mien, ktoré sa nepovažujú za finančné nástroje podľa článku 1 0 ods. 1 delegovaného nariadenia MiFID II

87. Ak sa uzavrie derivátový kontrakt týkajúci sa meny a jeho obsah patrí do pôsobnosti článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II, toto ustanovenie stanovuje, že taký kontrakt sa nepovažuje za finančný nástroj.

88. Podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia vyžadujú, aby derivátový kontrakt týkajúci sa meny „bol“ platobným prostriedkom, ktorý: i) musí byť vyrovnaný fyzicky, ii) uzatvorila prinajmenšom osoba, ktorá nie je finančnou protistranou, iii) je uzatvorený s cieľom uľahčiť platbu za identifikovateľný tovar, služby alebo priamu investíciu, a iv) s ktorým sa neobchoduje na obchodnom mieste.

89. Už som vysvetlil, prečo sa domnievam, že článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 oprávňuje PPS, aby samostatne poskytovali svojim klientom zmenárenské služby (a to aj v prípade, ak zahŕňajú futuritný kontrakt). Nie je teda potrebné, aby boli na tento účel splnené požiadavky delegovaného nariadenia MiFID II.

90. Ak by sa zvolilo opačné riešenie, vnútroštátny súd, ktorý má prístup ku všetkým podmienkam zmlúv, o ktoré ide v tomto prípade, by musel posúdiť, či sú splnené štyri konkrétne požiadavky na vylúčenie existencie finančného nástroja, ktoré sú stanovené v článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu neposkytuje v tejto súvislosti dostatok informácií.

b) Neuplatnenie smernice MiFID II na investičné služby poskytované príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti

91. Smernica 2004/39, ktorá predchádzala smernici MiFID II, obsahovala ustanovenie podobné článku 2 ods. 1 písm. c) poslednej uvedenej smernice, ktorého výklad podal Súdny dvor.

92. Rozsudok Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i.( 32 ) sa týkal finančného poradenstva na účely umiestnenia kapitálu poskytovaného v rámci sprostredkovania poistenia vedúceho k uzavretiu zmluvy o kapitálovom životnom poistení. Súdny dvor dospel k záveru, že uvedená činnosť patrí do pôsobnosti smernice 2002/92/ES( 33 ), a nie smernice 2004/39.

93. Z uvedeného rozsudku možno vyvodiť dôsledky, ktoré sú užitočné pre túto vec, vzhľadom na to, že

– finančné poradenstvo v zásade môže spadať do materiálnej pôsobnosti smernice 2004/39, keďže predstavuje „investičnú službu“. Sprostredkovateľa poistenia možno kvalifikovať ako „investičnú spoločnosť“, pre ktorú je poskytovanie poradenstva pravidelnou pracovnou činnosťou alebo podnikaním;

článok 2 písm. c) smernice 2004/39 však z pôsobnosti tejto smernice vylučoval osoby, ktoré poskytovali „investičnú službu subsidiárne v rámci profesijnej činnosti, ak je táto činnosť regulovaná právnymi predpismi alebo správnymi ustanoveniami alebo etickým kódexom povolania, ktorý nevylučuje poskytovanie tejto služby“;

– profesijná činnosť sprostredkovateľa poistenia v súlade s článkom 2 bodom 5 smernice 2002/92 spočíva v sprostredkovaní poistenia. Pokiaľ tento sprostredkovateľ v rámci dostupných poistných produktov ponúka produkt, akým je produkt kapitálového životného poistenia, je nutné sa domnievať, že poradenstvo týkajúce sa umiestnenia kapitálu v rámci tohto produktu je poskytované subsidiárne, keďže sa poskytuje v rámci činnosti sprostredkovania vedúceho k uzavretiu poistnej zmluvy, a táto činnosť podlieha legislatívnym ustanoveniam práva Únie, akým je aj smernica 2002/92.( 34 )

94. V súlade s logikou, na ktorej je založený rozsudok Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i., možno vyvodiť tieto dôsledky:

– hlavnou činnosťou PPS (akým je Ibanfirst) je poskytovanie platobných služieb podľa článku 1 PSD2, ktorej ustanovenia sa uplatňujú na výkon tejto činnosti. Článok 18 PSD2 dovoľuje platobným inštitúciám poskytovať doplnkové služby úzko súvisiace s platobnými službami, ako je vykonávanie zmenárenských činností, za podmienok, ktoré som uviedol vyššie,

– hoci futuritné kontrakty, ktoré dopĺňajú poskytovanie platobných služieb, by sa v zásade mohli klasifikovať ako investičné činnosti, podľa článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II sú z pôsobnosti tejto smernice vylúčené investičné služby poskytované príležitostným spôsobom v rámci regulovanej profesijnej činnosti;

– pojem doplnkový charakter investičných služieb bol podrobnejšie upravený článkom 4 delegovaného nariadenia MiFID II, ktorý ukladá tri podmienky uplatnenia výnimky stanovenej v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II.

95. Podľa článku 4 delegovaného nariadenia MiFID II „… sa investičná služba považuje za poskytnutú príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a) medzi profesijnou činnosťou a poskytnutím investičnej služby tomu istému klientovi existuje úzke a faktické spojenie tak, že investičnú službu možno považovať za doplnkovú k hlavnej profesijnej činnosti;

b) cieľom poskytnutia investičných služieb klientom hlavnej profesijnej činnosti nie je poskytnúť osobe, ktorá vykonáva túto profesijnú činnosť, systematický zdroj príjmu, a

c) osoba vykonávajúca profesijnú činnosť neuvádza na trh ani inak nepropaguje svoju schopnosť poskytovať investičné služby s výnimkou prípadu, keď sú klientom zverejňované ako doplnkové k hlavnej profesijnej činnosti“.

96. Znovu musím zopakovať úvahy, ktoré som uviedol vyššie, týkajúce sa autonómie článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2, ktorého uplatnenie si nevyžaduje dodržanie pravidiel MiFID II.

97. Ak by sa neakceptoval uvedený predpoklad, prináležalo by vnútroštátnemu súdu, ktorý má k dispozícii všetky relevantné informácie, objasniť, či sú v prejednávanej veci splnené tri podmienky stanovené v článku 4 delegovaného nariadenia MiFID II. Ja len poukážem na to, že

– medzi profesijnou činnosťou spoločnosti Ibanfirst ako PPS a poskytnutím investičnej služby spočívajúcej v doplnení platobnej služby prostredníctvom zmenárenskej činnosti (hlavná profesijná činnosť) o futuritný kontrakt existuje úzke a faktické spojenie. Z tohto hľadiska predstavujú flexibilné menové futuritné kontrakty službu, ktorá úzko súvisí s poskytovaním platobných služieb;

– otáznejšie je, či v tomto prípade poskytnutie investičnej služby klientom jeho hlavnej profesijnej činnosti nepredstavuje pre PPS, akým je Ibanfirst, systematický zdroj príjmu;

– tiež možno pochybovať o tom, či Ibanfirst uvádza na trh alebo propaguje svoju schopnosť poskytovať investičné služby, a ak áno, či informuje svojich klientov o tom, že tieto služby sú doplnkové k jej hlavnej činnosti ako PPS.

98. V každom prípade, aj keby uvedené tri podmienky (alebo niektorá z nich) neboli splnené a sporná služba by sa nemohla klasifikovať ako investičná služba poskytovaná príležitostným spôsobom v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II, vykonaného článkom 4 delegovaného nariadenia MIFID II, zdôrazňujem, že by to nemalo za následok, že na prejednávaný prípad by sa neuplatnil článok 18 PSD2.

V. Návrh

99. Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na otázku, ktorú položil Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles (Frankofónny obchodný súd Brusel, Belgicko), takto:

Článok 18 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES,

sa má vykladať v tom zmysle, že

inštitúcie, ktoré majú povolenie potrebné na vykonávanie činnosti poskytovateľov platobných služieb, sú oprávnené poskytovať doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb, ako sú zmenárenské činnosti, ktoré zahŕňajú flexibilné menové futuritné kontrakty.

Na tento účel sa neuplatnia:

článok 2 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ,

článok 4 a článok 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice.

1 Jazyk prednesu: španielčina.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35) (ďalej len „PSD2“).

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 349) (ďalej len „smernica MiFID II“).

4 Delegované nariadenie Komisie z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice ( Ú. v. EÚ L 87, 2017, s. 1) (ďalej len „delegované nariadenie MiFIDII“).

5 Loi relative à la surveillance du secteur financier et aux services financiers du 2 août 2002 (zákon o dohľade nad finančným sektorom a o finančných službách z 2. augusta 2002) ( Moniteur belge zo 4. septembra 2002, s. 39121).

6 Loi relative à l’accès à l’activité de prestation de services d’investissement et au statut et au contrôle des sociétés de gestion de portefeuille et de conseil en investissement du 25 octobre 2016 (zákon o prístupe k činnosti poskytovania investičných služieb a o postavení a kontrole spoločností spravujúcich portfóliá a poskytujúcich investičné poradenstvo z 25. októbra 2016) ( Moniteur belge z 18. novembra 2016, s. 76915).

7 Loi relative au statut et au contrôle des établissements de paiement et des établissements de monnaie électronique, à l’accès à l’activité de prestataire de services de paiement, et à l’activité d’émission de monnaie électronique, et à l’accès aux systèmes de paiement du 11 mars 2018 (zákon o postavení a kontrole platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí, o prístupe k činnosti poskytovateľa platobných služieb a k činnosti vydávania elektronických peňazí a o prístupe k platobným systémom z 11. marca 2018) ( Moniteur belge z 26. marca 2018, s. 29444).

8 SEPA je skratka anglického slovného spojenia Single Euro Payment Area (jednotná oblasť platieb v eurách). SEPA je oblasť, v ktorej môžu občania, podniky a iné hospodárske subjekty uskutočňovať a prijímať platby v eurách v Európe, v rámci vnútroštátnych hraníc a mimo nich, za rovnakých podmienok a s rovnakými právami a povinnosťami, bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú. Je to základný prvok vnútorného trhu s platbami.

9 V rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ktoré je sformulované vo francúzštine, sa tieto kontrakty označujú ako „contrats à terme flexible“. Medzi finančnými nástrojmi uvedenými v bode 4 oddielu C prílohy I k smernici MIFID II sa nachádzajú „contrats à terme“.

10 Pokiaľ ide o pojem margin call , pozri poznámku pod čiarou 11.

11 Pri futuritných kontraktoch je počiatočná marža alebo garančná marža minimálna suma, ktorá sa musí vložiť na otvorenie pozície. Táto marža slúži ako zábezpeka proti stratám, nie ako úplná platba. Udržiavacia marža je minimálny zostatok, ktorý musí zostať na účte, kým je pozícia otvorená. Ak tento zostatok klesne pod stanovenú udržiavaciu maržu, aktivuje sa výzva na dozabezpečenie ( margin call ), aby sa vyžiadali dodatočné finančné prostriedky, kým sa neobnoví počiatočná marža. Vo výzve na dozabezpečenie je dotknutá strana upozornená, že musí doplniť zostatok, a že ak sa nedoplnia finančné prostriedky (alebo pozície sa uzavrú), automaticky sa uzavrie transakcia na zabezpečenie proti riziku. Výzva na dozabezpečenie slúži ako vážne upozornenie na riziko a predstavuje opatrenie na zabezpečenie likvidity a stability trhu, pričom umožňuje obchodovať s pákovým efektom.

12 Rozsudky z 13. novembra 2025, Inteligo Media (C‑654/23, EUC:2025:871, bod 71), a z 15. júna 2021, Facebook Ireland a i. (C‑645/19, EU:C:2021:483, bod 115).

13 Časť III rozhodnutia vnútroštátneho súdu (Diskusia) in fine . Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

14 Česká vláda vo svojich písomných pripomienkach (body 5 a 12) tvrdí, že menové futuritné kontrakty musia spĺňať len podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 PSD2. Výnimky stanovené v pravidlách MiFID II by sa mohli uplatniť iba v prípade, ak by tieto podmienky neboli splnené.

15 Komisia vo svojich písomných pripomienkach (bod 82) tvrdí, že pri určovaní, či povolenie udelené platobnej inštitúcii podľa PSD2 môže zahŕňať uzatváranie flexibilných futuritných kontraktov, je potrebné vychádzať z podmienok stanovených v článku 18 PSD2, a nie z pravidiel MiFID II.

16 Bod 33 písomných pripomienok spoločnosti Iulicris.

17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338).

18 Rozsudok z 3. decembra 2015, Banif Plus Bank (C‑312/14, EU:C:2015:794, bod 69).

19 Rozsudok z 3. decembra 2015, Banif Plus Bank (C‑312/14, EU:C:2015:794, bod 69).

20 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263).

21 Rozsudky z 30. marca 2023, Hauptpersonalrat der Lehrerinnen und Lehrer (C‑34/21, EU:C:2023:270, bod 40), a z 2. júna 2022, HK/Danmark a HK/Privat (C‑587/20, EU:C:2022:419, bod 25).

22 Rozsudky z 30. marca 2023, Hauptpersonalrat der Lehrerinnen und Lehrer (C‑34/21, EU:C:2023:270, bod 41), a z 2. júna 2022, HK/Danmark a HK/Privat (C‑587/20, EU:C:2022:419, bod 26).

23 Okrem zmenárenských činnosti sú v článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 ako doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb výslovne spomenuté „… zabezpečovanie vykonania platobných transakcií…, úschova… a uchovávanie a spracúvanie údajov“.

24 Článok 10 ods. 1 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice (EÚ) 2015/2366 a 2009/110/ES, dokument COM(2023) 366 final z 28. júna 2023.

25 Ide o platobný prostriedok, ktorý i) musí byť vyrovnaný fyzicky inak ako z dôvodu zlyhania alebo v dôsledku inej udalosti, ktorej následkom je ukončenie; ii) uzatvorila prinajmenšom osoba, ktorá nie je finančnou protistranou v zmysle článku 2 bodu 8 nariadenia č. 648/2012, iii) je uzatvorený s cieľom uľahčiť platbu za identifikovateľný tovar, služby alebo priamu investíciu a iv) s ktorým sa neobchoduje na obchodnom mieste.

26 Ako Komisia uvádza vo svojich písomných pripomienkach (body 63 a 64), článok 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II obmedzuje výnimku na derivátové kontrakty týkajúce sa mien, ktoré uzatvorila prinajmenšom osoba, ktorá nie je finančnou protistranou v zmysle článku 2 bodu 8 nariadenia č. 648/2012. To by znamenalo, že z pôsobnosti článku 18 PSD2 by boli vylúčené zmenárenské transakcie uzavreté medzi dvoma finančnými inštitúciami, ak toto vylúčenie v poslednom uvedenom ustanovení vôbec nie je uvedené.

27 Podľa neho sa smernica MiFID II nevzťahuje na „osoby poskytujúce investičnú službu, ak je táto služba poskytovaná príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti a ak je táto činnosť regulovaná právnymi predpismi alebo správnymi ustanoveniami alebo etickým kódexom povolania, ktoré nevylučujú poskytovanie tejto služby“.

28 V odôvodnení 40 PSD2 sa konštatuje, že touto smernicou sa upravuje „… poskytovanie úverov platobnými inštitúciami, konkrétne poskytovanie úverových liniek a vydávanie kreditných kariet, iba ak je to úzko spojené s platobnými službami“. V spomenutom odôvodnení sa ďalej uvádza, že „… poskytovanie úveru je vhodné povoliť platobným inštitúciám so zreteľom na ich cezhraničné činnosti iba vtedy, ak sa poskytne s cieľom uľahčiť platobné služby, pričom takýto úver má povahu krátkodobého úveru a poskytuje sa na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov vrátane prípadného revolvingu, a pod podmienkou, že je refinancovaný hlavne z vlastných zdrojov platobnej inštitúcie, ako aj z iných finančných prostriedkov z kapitálových trhov, a nie z finančných prostriedkov držaných v mene klientov na účel platobných služieb…“.

29 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1).

30 Podľa odôvodnenia 4 smernice 2007/64 išlo o to, „… aby sa na úrovni Spoločenstva vytvoril moderný a súdržný právny rámec pre platobné služby…, pričom tento právny rámec musí byť neutrálny, pokiaľ ide o zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky platobné systémy, aby sa zachovala možnosť voľby spotrebiteľa, čo by v porovnaní so súčasnými vnútroštátnymi systémami znamenalo podstatný krok vpred, pokiaľ ide o náklady spotrebiteľov, bezpečnosť a účinnosť“.

31 V odôvodnení 3 smernice MiFID II sa konštatuje, že jej cieľom je dosiahnuť „… potrebnú úroveň zosúladenia, aby sa investorom poskytla vysoká úroveň ochrany a aby sa investičným spoločnostiam umožnilo poskytovať služby v celej Únii v rámci vnútorného trhu na základe dohľadu domovskej krajiny…“.

32 Rozsudok z 31. mája 2018, Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i. (C‑542/16, EU:C:2028:369).

33 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 2003, s. 3; Mim. vyd. 06/004, s. 330), zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (Ú. v. EÚ L 26, 2016, s. 19).

34 Ako som uviedol v návrhoch, ktorí som predniesol 21. novembra 2017 vo veci Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i.(C‑542/16, EU:C:2017:879, body 96, 104 a 105), úroveň rizika investičných služieb je vyššia než úroveň rizika poisťovacích služieb, a preto je kontrola orgánov prísnejšia vo vzťahu k investičným spoločnostiam než vo vzťahu k poisťovniam.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-339/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik