C-339/25

proti

Ibanfirst SA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles (Frankofónny obchodný súd Brusel, Belgicko)]

„ Prejudiciálne konanie – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica (EÚ) 2015/2366 – Oprávnenie platobných inštitúcií vykonávať úzko súvisiace doplnkové služby – Zmenárenské činnosti – Flexibilné menové futuritné kontrakty – Smernica 2014/65/EÚ – Delegované nariadenie (EÚ) 2017/565 – Investičné služby – Finančné nástroje – Vylúčenie investičných služieb poskytnutých príležitostným spôsobom inými podnikateľmi – Výnimka pre príležitostné poskytovanie investičných služieb ponúkaných poskytovateľmi platobných služieb (exemption payment) “

1. Účastníkmi konania, v ktorom bol podaný prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, sú dve spoločnosti: a) jedna spoločnosť, ktorá má sídlo v Belgicku, vystupuje ako poskytovateľ platobných služieb (ďalej len „PPS“) v zmysle smernice (EÚ) 2015/2366( 2 ) a má povolenie udelené belgickými orgánmi, a b) druhá spoločnosť, ktorá má sídlo v Rumunsku (ďalej len „klient“) a využíva služby prvej uvedenej spoločnosti na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti.

2. Vnútroštátny súd sa pýta, či PPS môže platne uzavrieť s klientom flexibilné menové futuritné kontrakty, na ktoré sa prípadne uplatnia ustanovenia smernice 2014/65/EÚ( 3 ) a delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565( 4 ), ak PPS nie je oprávnený konať v postavení investičnej spoločnosti v zmysle posledných dvoch uvedených predpisov.

…

2. Ak platobné inštitúcie poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, môžu viesť iba platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie.

3. Žiadne finančné prostriedky, ktoré platobná inštitúcia prijala od používateľov platobných služieb na poskytnutie platobných služieb, nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ, ani elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES.

…

5. Platobné inštitúcie nesmú podnikať v oblasti prijímania vkladov alebo iných návratných zdrojov v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ.

…“.

5. Príloha I znie:

„ZOZNAMY SLUŽIEB A ČINNOSTÍ A FINANČNÝCH NÁSTROJOV

…

ODDIEL C

Finančné nástroje

…

b) cieľom poskytnutia investičných služieb klientom hlavnej profesijnej činnosti nie je poskytnúť osobe, ktorá vykonáva túto profesijnú činnosť, systematický zdroj príjmu, a

c) osoba vykonávajúca profesijnú činnosť neuvádza na trh ani inak nepropaguje svoju schopnosť poskytovať investičné služby s výnimkou prípadu, keď sú klientom zverejňované ako doplnkové k hlavnej profesijnej činnosti.“

7. Článok 10 („Vlastnosti iných derivátových kontraktov týkajúcich sa mien“) znie:

„1. Na účely oddielu C bodu 4 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ iné derivátové kontrakty týkajúce sa meny nie sú finančným nástrojom, ak je kontrakt jednou z týchto možností:

a) spotovým kontraktom v zmysle odseku 2 tohto článku;

b) platobným prostriedkom:

Kontrakt sa nepovažuje za spotový kontrakt v prípade, ak bez ohľadu na jeho výslovné podmienky existuje medzi stranami kontraktu dohoda o tom, že dodanie meny sa má odložiť a nemá sa uskutočniť v rámci obdobia uvedeného v prvom pododseku.

…“.

B. Vnútroštátne právo

1. Loi financière ( 5 )

8. Článok 2 ods. 1 písm. d) obsahuje zoznam finančných nástrojov podobný zoznamu uvedenému v bode 4 oddielu C prílohy I k smernici MiFID II.

2. Loi investissement ( 6 )

13. Dňa 1. júla 2021 si Iulicris otvorila v spoločnosti Ibanfirst bankový účet. Podpísaním tejto zmluvy si Iulicris predplatila určité služby vrátane otvorenia platobného účtu vo viacerých menách, prijímania a odosielania prevodov SEPA( 8 ) a prístupu k platforme spoločnosti Ibanfirst.

14. S cieľom znížiť riziko výmenného kurzu USD/RON Iulicris uzavrela 17., 28. a 30. septembra 2021 aj tri flexibilné futuritné kontrakty( 9 ) fixujúce výmenný kurz USD/RON na úrovni 4,20 za 3 milióny USD, 4,22 za 3 milióny USD a 4,25 za 4 milióny USD.

15. Od marca 2022 Ibanfirst aktivovala postupné výzvy na dozabezpečenie ( margin calls )( 10 ), pričom požiadala spoločnosť Iulicris o poskytnutie rôznych súm z tohto titulu. V období od 9. marca 2022 do 7. októbra 2022 zaplatila Iulicris spoločnosti Ibanfirst v rámci výziev na dozabezpečenie spolu 894 724 USD a 1 498 000 RON.( 11 )

16. Dňa 26. októbra 2022 Iulicris požiadala o predĺženie doby pokrytia pre svoje flexibilné futuritné kontrakty o ďalší rok.

17. Ibanfirst uviedla, že je pripravená predĺžiť flexibilné futuritné kontrakty len o ďalší mesiac, a to pod podmienkou uhradenia nových výziev na dozabezpečenie a poskytnutia finančnej záruky.

18. Iulicris tieto podmienky odmietla, pripomenula spoločnosti Ibanfirst výšku už uhradených výziev na dozabezpečenie a zopakovala svoju žiadosť o predĺženie trvania zmlúv o jeden rok.

„Má sa článok 18 ods. 1 písm. a) [PSD2] vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa menové futuritné kontrakty mohli považovať za úzko súvisiace doplnkové služby, ktoré sú platobné inštitúcie oprávnené vykonávať zo zákona, musia tieto kontrakty:

a) spĺňať podmienky výnimky stanovenej v článku 10 ods. 1 písm. b) (výnimka pre platobné prostriedky) delegovaného nariadenia [MiFID II]?

b) mať príležitostnú povahu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice [MiFID II], a teda spĺňať podmienky stanovené v článku 4 delegovaného nariadenia [MiFID II]?“

III. Konanie na Súdnom dvore

23. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 17. mája 2025.

24. Písomné pripomienky predložili Iulicris, Ibanfirst, belgická a česká vláda, ako aj Európska komisia.

27. Belgická vláda sa domnieva, že vzhľadom na to, že podľa článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II sa derivátové kontrakty týkajúce sa mien za určitých podmienok nepovažujú za finančné nástroje, nie je opodstatnené skúmať, či sa uplatní kontrolný režim stanovený smernicou MiFID II. Preto bez toho, aby sa priamo zaoberala prípustnosťou časti a) prejudiciálnej otázky, vo svojich pripomienkach odpovedá len časť b) tej istej otázky.

28. Podľa môjho názoru je prejudiciálna otázka prípustná v celom rozsahu. Na jednej strane pre ňu platí prezumpcia relevantnosti, ktorú Súdny dvor uplatňuje na návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané vnútroštátnymi súdmi.( 12 ) Na druhej strane je neprípustnosť, ktorú uvádza Ibanfirst, neoddeliteľná od preskúmania vecnej stránky otázky.

29. Hoci vnútroštátny súd sa výslovne nevyjadril ku klasifikácii sporných zmlúv, otázka, ktorú kladie [v písmene a) prvej prejudiciálnej otázky], sa týka výkladu ustanovenia delegovaného nariadenia MiFID II, ktoré upravuje „vlastnosti iných derivátových kontraktov týkajúcich sa mien“.

30. Z uvedenej otázky pritom vyplýva, že podľa vnútroštátneho súdu je prinajmenšom pravdepodobné, že sporné zmluvy by sa mohli klasifikovať ako futuritné kontrakty, na ktoré sa prípadne uplatnia určité výnimky stanovené v ustanoveniach MiFID II.

31. V tom istom zmysle vnútroštátny súd zhrnul spor prostredníctvom tvrdenia, že „riešenie tohto sporu preto závisí od toho, či platobné inštitúcie, ktoré chcú pravidelne a profesionálne ponúkať menové deriváty v rámci doplnkovej zmenárenskej služby, musia zabezpečiť, aby uvedené nástroje patrili pod výnimky [stanovené v článku 10 ods. 1 delegovaného nariadenia MiFID II], a teda nepredstavovali finančné nástroje v zmysle MiFID II“.( 13 )

36. V prejudiciálnom konaní je potrebné zaoberať sa vzťahom medzi PSD2 a pravidlami MiFID II, pokiaľ ide o otázku, ktorú normotvorca Únie doteraz výslovne neupravil. Súčasný právny rámec nestanovuje jasné pravidlo týkajúce sa možnosti, aby PPS poskytoval investičné služby bez toho, aby mal povolenie podľa pravidiel MiFID II.

37. Také pravidlo bolo naopak zavedené pre úverové inštitúcie, ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ( 17 ) a ktoré vykonávajú jednu alebo viac investičných činností, ako je uvedené v článku 1 ods. 3 a 4 smernice MiFID II.

38. Treba teda určiť, či je potrebné, aby PPS získal dodatočné administratívne povolenie ako investičná spoločnosť na poskytovanie akejkoľvek služby, na ktorú sa prípadne uplatnia pravidlá MiFID II, a to aj v prípade, ak poskytuje túto službu ako doplnkovú k svojej hlavnej činnosti PPS.

39. V PSD2, ktorá bola prijatá na základe článku 114 ZFEÚ, sa stanovujú pravidlá týkajúce sa „transparentnosti podmienok a požiadaviek na poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami“ a „zodpovedajúcich práv a povinností používateľov platobných služieb a PPS v súvislosti s poskytovaním platobných služieb v rámci riadneho zamestnania alebo podnikateľskej činnosti“ [článok 1 ods. 2 písm. a) a b)]. Táto smernica sa teda uplatňuje na platobné služby.

40. V smernici MiFID II, ktorá bola prijatá na základe článku 53 ods. 1 ZFEÚ, sa zasa stanovujú požiadavky týkajúce sa „udeľovania povolení investičným spoločnostiam a podmienok výkonu ich činnosti“ a „poskytovania investičných služieb alebo činností spoločnosťami z tretích krajín prostredníctvom zriadenia pobočky“ [článok 1 ods. 2 písm. a) a b)].

47. Súdny dvor na základe toho uviedol, že futuritný kontrakt je „druh derivátovej zmluvy, v ktorej sa zmluvné strany dohodnú, že jedna z nich kúpi a druhá predá k určitému dátumu tzv. podkladové aktívum za cenu, ktorá sa pevne stanoví pri uzavretí zmluvy“.( 19 )

48. Hoci táto definícia zodpovedala smernici 2004/39/ES( 20 ), ktorá predchádzala smernici MiFID II, vzhľadom na to, že zoznamy finančných nástrojov uvedené v oboch smerniciach sú podobné, možno ju použiť pri výklade smernice MiFID II.

49. Zmluvy medzi spoločnosťami Ibanfirst a Iulicris, o ktoré ide v spore vo veci samej, sa nazývajú flexibilné futuritné kontrakty (čo je samo o sebe dosť významné) a pripomínam, že podľa môjho názoru zodpovedajú definícii futuritných kontraktov, ktorú používa Súdny dvor, keďže

– v uvedených zmluvách, ktoré sú zrejme založené na modeli FX (deriváty typu Forex alebo Foreign Exchange ), sa zmluvné strany usilujú znížiť riziko spojené so zmenami výmenného kurzu, najmä riziko, ktorému je vystavená spoločnosť Iulicris, ktorá plní svoje záväzky v RON, ale mnohé zo svojich predajov a transakcií vykonáva v USD;

– počas trvania zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo sporných zmlúv spoločnosť Ibanfirst adresovala spoločnosti Iulicris dve výzvy na dozabezpečenie ( margin calls ), pričom ju požiadala o vklad dodatočných finančných prostriedkov, lebo kapitál na účte klesol pod udržiavaciu maržu z dôvodu strát spôsobených zmenami výmenného kurzu USD/RON.

50. Všetko teda nasvedčuje tomu, že flexibilné menové futuritné kontrakty, o ktoré ide v spore vo veci samej, sú finančnými nástrojmi v zmysle smernice MiFID II.

– mať príležitostnú povahu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II, a teda spĺňať podmienky stanovené v článku 4 delegovaného nariadenia MiFID II.

55. Podľa článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 „okrem poskytovania platobných služieb sú platobné inštitúcie oprávnené na… poskytovanie… úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako [sú]… zmenárenské činnosti…“.

56. Pojem „doplnkové služby úzko súvisiace“ s poskytovaním platobných služieb neobsahuje nijaký odkaz na vnútroštátne právne poriadky členských štátov. Z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie a zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii.( 21 )

57. Keďže PSD2 nevymedzuje pojem „doplnkové služby úzko súvisiace“ s poskytovaním platobných služieb, tento pojem treba vykladať v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.( 22 )

a) Doslovný výklad

58. Podľa článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 medzi doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb konkrétne patria zmenárenské činnosti .( 23 )

– neodkazuje ani na ustanovenia týkajúce sa doplnkovej povahy uvádzania určitých finančných nástrojov na trh, ktoré sa nachádzajú v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II a v článku 4 delegovaného nariadenia MiFID II. Naopak, posledné dve uvedené ustanovenia upravujúce investičné služby neobsahujú nijaký výslovný odkaz na článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2.

64. Stručne povedané, z doslovného hľadiska neexistuje základ, ktorý by v tomto prípade podporoval výklad článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 v spojení so smernicou MiFID II a delegovaným nariadením MiFID II. Okrem toho v návrhu zmeny PSD2( 24 ) je zachované rovnaké ustanovenie ako článok 18 bez odkazu na smernicu MiFID II.

b) Systematický výklad

65. Zo systematického hľadiska by bolo možné podporiť výklad článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 v súlade s relevantnými ustanoveniami smernice MiFID II a delegovaného nariadenia MiFID II.

66. Tento pokus o kombinovaný výklad však čelí viacerým prekážkam. Ustanovenia MiFID II boli prijaté v súvislosti s poskytovaním investičných služieb, a preto majú odlišnú logiku a uplatňujú sa na rozdielne situácie.

67. Článok 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II stanovuje, že na účely bodu 4 oddielu C prílohy I k smernici MiFID II, „… iné derivátové kontrakty týkajúce sa meny nie sú finančným nástrojom, ak je kontrakt…“ platobným prostriedkom, ktorý spĺňa určité požiadavky. ( 25 )

– v druhom rade, ak by bolo uplatnenie článku 18 PSD2 podmienené dodržaním článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II, malo by to za následok obmedzenie pôsobnosti PSD2: doplnkovými službami, ktoré úzko súvisia s poskytovaním platobných služieb, by mohli byť len investičné služby. Ako som už uviedol, v článku 18 PSD2 sú ako doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb konkrétne spomenuté služby, ktoré nemusia zahŕňať finančné nástroje, ako je to v prípade služieb úschovy a uchovávania a spracúvania údajov.

c) Teleologický výklad

72. Keďže v článku 18 ods. 1 písm. a) PSD2 sa odkazuje na doplnkové služby úzko súvisiace s platobnými službami, ktoré PPS poskytujú svojim klientom, jeho cieľom je dosiahnuť, aby poskytovanie týchto služieb bolo zahrnuté a pokryté administratívnymi povoleniami, na základe ktorých vykonávajú svoju činnosť PPS.

73. V tom istom zmysle sa v článku 18 ods. 4 PSD2, ktorý upravuje podmienky, za ktorých PPS môže poskytnúť úver, uvádza, že tento úver sa musí týkať platobných služieb poskytovaných klientovi a navyše musí ísť o „úver[, ktorý] je doplnkový a udeľuje sa výlučne v súvislosti s vykonaním platobnej transakcie“.( 28 )

74. Účelom týchto ustanovení PSD2 je uľahčiť činnosť PPS, a nie brániť jej. Ich cieľ bol opísaný v smernici 2007/64/ES( 29 ) spôsobom, ktorý sa stále uplatňuje na PSD2, ktorou bola uvedená smernica nahradená a jej obsah bol prispôsobený zmenám, ku ktorým došlo v oblasti platobných služieb v dôsledku technologického vývoja a finančných inovácií( 30 ).

80. Ak je to tak, nebude potrebné skúmať ciele smernice MiFID( 31 ), ktoré sa odlišujú od cieľov PSD2, keďže sa týkajú investičných spoločností. Ustanovenia oboch smerníc, pokiaľ ide o ich účel, sa musia vykladať samostatne.

d) Predbežný záver

81. Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, že článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa zmenárenské činnosti, ktoré zahŕňajú futuritné kontrakty, klasifikovali ako doplnkové služby úzko súvisiace s poskytovaním platobných služieb, musia spĺňať podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Na tento účel nie je potrebné, aby spĺňali požiadavky stanovené v právnom rámci MiFID II.

3. Význam pravidiel MiFID II pre uvádzanie flexibilných menových futuritných kontraktov na trh zo strany PPS

82. Vyššie uvedené v zásade postačuje na zodpovedanie prejudiciálnej otázky: článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 dovoľuje, aby PPS ponúkali futuritné kontrakty, akými sú sporné futuritné kontrakty, bez potreby (nového) administratívneho povolenia na výkon činnosti poskytovateľa investičných služieb, na ktoré sa vzťahujú pravidlá MiFID II.

83. Vzhľadom na obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania by však uvedená odpoveď bola pravdepodobne neúplná, ak by sa v nej nepreskúmal prípadný vplyv ustanovení smernice MiFID II a delegovaného nariadenia MiFID II, na ktoré sa odkazuje v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, na prejednávanú vec.

87. Ak sa uzavrie derivátový kontrakt týkajúci sa meny a jeho obsah patrí do pôsobnosti článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II, toto ustanovenie stanovuje, že taký kontrakt sa nepovažuje za finančný nástroj.

88. Podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia vyžadujú, aby derivátový kontrakt týkajúci sa meny „bol“ platobným prostriedkom, ktorý: i) musí byť vyrovnaný fyzicky, ii) uzatvorila prinajmenšom osoba, ktorá nie je finančnou protistranou, iii) je uzatvorený s cieľom uľahčiť platbu za identifikovateľný tovar, služby alebo priamu investíciu, a iv) s ktorým sa neobchoduje na obchodnom mieste.

89. Už som vysvetlil, prečo sa domnievam, že článok 18 ods. 1 písm. a) PSD2 oprávňuje PPS, aby samostatne poskytovali svojim klientom zmenárenské služby (a to aj v prípade, ak zahŕňajú futuritný kontrakt). Nie je teda potrebné, aby boli na tento účel splnené požiadavky delegovaného nariadenia MiFID II.

90. Ak by sa zvolilo opačné riešenie, vnútroštátny súd, ktorý má prístup ku všetkým podmienkam zmlúv, o ktoré ide v tomto prípade, by musel posúdiť, či sú splnené štyri konkrétne požiadavky na vylúčenie existencie finančného nástroja, ktoré sú stanovené v článku 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu neposkytuje v tejto súvislosti dostatok informácií.

b) Neuplatnenie smernice MiFID II na investičné služby poskytované príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti

91. Smernica 2004/39, ktorá predchádzala smernici MiFID II, obsahovala ustanovenie podobné článku 2 ods. 1 písm. c) poslednej uvedenej smernice, ktorého výklad podal Súdny dvor.

94. V súlade s logikou, na ktorej je založený rozsudok Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i., možno vyvodiť tieto dôsledky:

– hlavnou činnosťou PPS (akým je Ibanfirst) je poskytovanie platobných služieb podľa článku 1 PSD2, ktorej ustanovenia sa uplatňujú na výkon tejto činnosti. Článok 18 PSD2 dovoľuje platobným inštitúciám poskytovať doplnkové služby úzko súvisiace s platobnými službami, ako je vykonávanie zmenárenských činností, za podmienok, ktoré som uviedol vyššie,

– hoci futuritné kontrakty, ktoré dopĺňajú poskytovanie platobných služieb, by sa v zásade mohli klasifikovať ako investičné činnosti, podľa článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II sú z pôsobnosti tejto smernice vylúčené investičné služby poskytované príležitostným spôsobom v rámci regulovanej profesijnej činnosti;

– pojem doplnkový charakter investičných služieb bol podrobnejšie upravený článkom 4 delegovaného nariadenia MiFID II, ktorý ukladá tri podmienky uplatnenia výnimky stanovenej v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II.

95. Podľa článku 4 delegovaného nariadenia MiFID II „… sa investičná služba považuje za poskytnutú príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a) medzi profesijnou činnosťou a poskytnutím investičnej služby tomu istému klientovi existuje úzke a faktické spojenie tak, že investičnú službu možno považovať za doplnkovú k hlavnej profesijnej činnosti;

– tiež možno pochybovať o tom, či Ibanfirst uvádza na trh alebo propaguje svoju schopnosť poskytovať investičné služby, a ak áno, či informuje svojich klientov o tom, že tieto služby sú doplnkové k jej hlavnej činnosti ako PPS.

98. V každom prípade, aj keby uvedené tri podmienky (alebo niektorá z nich) neboli splnené a sporná služba by sa nemohla klasifikovať ako investičná služba poskytovaná príležitostným spôsobom v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice MiFID II, vykonaného článkom 4 delegovaného nariadenia MIFID II, zdôrazňujem, že by to nemalo za následok, že na prejednávaný prípad by sa neuplatnil článok 18 PSD2.

V. Návrh

99. Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na otázku, ktorú položil Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles (Frankofónny obchodný súd Brusel, Belgicko), takto:

„Článok 18 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES,

sa má vykladať v tom zmysle, že

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 349) (ďalej len „smernica MiFID II“).

4 Delegované nariadenie Komisie z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice ( Ú. v. EÚ L 87, 2017, s. 1) (ďalej len „delegované nariadenie MiFIDII“).

5 Loi relative à la surveillance du secteur financier et aux services financiers du 2 août 2002 (zákon o dohľade nad finančným sektorom a o finančných službách z 2. augusta 2002) ( Moniteur belge zo 4. septembra 2002, s. 39121).

6 Loi relative à l’accès à l’activité de prestation de services d’investissement et au statut et au contrôle des sociétés de gestion de portefeuille et de conseil en investissement du 25 octobre 2016 (zákon o prístupe k činnosti poskytovania investičných služieb a o postavení a kontrole spoločností spravujúcich portfóliá a poskytujúcich investičné poradenstvo z 25. októbra 2016) ( Moniteur belge z 18. novembra 2016, s. 76915).

7 Loi relative au statut et au contrôle des établissements de paiement et des établissements de monnaie électronique, à l’accès à l’activité de prestataire de services de paiement, et à l’activité d’émission de monnaie électronique, et à l’accès aux systèmes de paiement du 11 mars 2018 (zákon o postavení a kontrole platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí, o prístupe k činnosti poskytovateľa platobných služieb a k činnosti vydávania elektronických peňazí a o prístupe k platobným systémom z 11. marca 2018) ( Moniteur belge z 26. marca 2018, s. 29444).

12 Rozsudky z 13. novembra 2025, Inteligo Media (C‑654/23, EUC:2025:871, bod 71), a z 15. júna 2021, Facebook Ireland a i. (C‑645/19, EU:C:2021:483, bod 115).

13 Časť III rozhodnutia vnútroštátneho súdu (Diskusia) in fine . Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

14 Česká vláda vo svojich písomných pripomienkach (body 5 a 12) tvrdí, že menové futuritné kontrakty musia spĺňať len podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 PSD2. Výnimky stanovené v pravidlách MiFID II by sa mohli uplatniť iba v prípade, ak by tieto podmienky neboli splnené.

15 Komisia vo svojich písomných pripomienkach (bod 82) tvrdí, že pri určovaní, či povolenie udelené platobnej inštitúcii podľa PSD2 môže zahŕňať uzatváranie flexibilných futuritných kontraktov, je potrebné vychádzať z podmienok stanovených v článku 18 PSD2, a nie z pravidiel MiFID II.

16 Bod 33 písomných pripomienok spoločnosti Iulicris.

17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338).

24 Článok 10 ods. 1 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice (EÚ) 2015/2366 a 2009/110/ES, dokument COM(2023) 366 final z 28. júna 2023.

25 Ide o platobný prostriedok, ktorý i) musí byť vyrovnaný fyzicky inak ako z dôvodu zlyhania alebo v dôsledku inej udalosti, ktorej následkom je ukončenie; ii) uzatvorila prinajmenšom osoba, ktorá nie je finančnou protistranou v zmysle článku 2 bodu 8 nariadenia č. 648/2012, iii) je uzatvorený s cieľom uľahčiť platbu za identifikovateľný tovar, služby alebo priamu investíciu a iv) s ktorým sa neobchoduje na obchodnom mieste.

26 Ako Komisia uvádza vo svojich písomných pripomienkach (body 63 a 64), článok 10 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia MiFID II obmedzuje výnimku na derivátové kontrakty týkajúce sa mien, ktoré uzatvorila prinajmenšom osoba, ktorá nie je finančnou protistranou v zmysle článku 2 bodu 8 nariadenia č. 648/2012. To by znamenalo, že z pôsobnosti článku 18 PSD2 by boli vylúčené zmenárenské transakcie uzavreté medzi dvoma finančnými inštitúciami, ak toto vylúčenie v poslednom uvedenom ustanovení vôbec nie je uvedené.

27 Podľa neho sa smernica MiFID II nevzťahuje na „osoby poskytujúce investičnú službu, ak je táto služba poskytovaná príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti a ak je táto činnosť regulovaná právnymi predpismi alebo správnymi ustanoveniami alebo etickým kódexom povolania, ktoré nevylučujú poskytovanie tejto služby“.

32 Rozsudok z 31. mája 2018, Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i. (C‑542/16, EU:C:2028:369).

33 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 2003, s. 3; Mim. vyd. 06/004, s. 330), zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (Ú. v. EÚ L 26, 2016, s. 19).

34 Ako som uviedol v návrhoch, ktorí som predniesol 21. novembra 2017 vo veci Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i.(C‑542/16, EU:C:2017:879, body 96, 104 a 105), úroveň rizika investičných služieb je vyššia než úroveň rizika poisťovacích služieb, a preto je kontrola orgánov prísnejšia vo vzťahu k investičným spoločnostiam než vo vzťahu k poisťovniam.