C-357/25

proti

Consiliul Concurenței

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladené postupy – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Výmena informácií medzi poisťovateľmi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel – Kvalifikácia takejto výmeny ako obmedzenia z hľadiska cieľa bez analýzy alternatívnych vysvetlení poskytnutých dotknutou osobou – Dôkazný štandard “

Úvod

1. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Înalta Curte de Casa’ie’i Justiıie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), sa týka výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ a konkrétne otázky preukázania zosúladeného postupu.

…“

Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

5. Rozhodnutím z 20. novembra 2018 CC konštatovala, že viaceré spoločnosti poskytujúce poisťovacie služby v Rumunsku, vrátane spoločnosti Groupama, sa viac ako štyri roky zúčastňovali na jedinom a pokračujúcom porušení článku 5 ods. 1 zákona o hospodárskej súťaži a článku 101 ods. 1 ZFEÚ tým, že realizovali zosúladený postup, ktorého cieľom bolo zvýšenie sadzieb poistného za PZP, prostredníctvom výmeny citlivých obchodných informácií (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Spoločnosti Groupama bola z tohto dôvodu uložená pokuta vo výške 35 378 902 rumunských lei (RON) (približne 7,58 milióna eur).

6. CC týmto rozhodnutím konkrétne konštatovala, že deväť poisťovní a ich profesijné združenie Uniunea Națională a Societăților de Asigurare și Reasigurare din România (Národná únia poisťovní a zaisťovní v Rumunsku, ďalej len „UNSAR“) sa zúčastnili na zosúladenom postupe spočívajúcom vo výmene citlivých obchodných informácií o budúcich zámeroch zvýšiť ceny PZP, vyjadrených tak na stretnutiach UNSAR, ako aj prostredníctvom oznámení v tlači. CC tiež uviedla, že tieto spoločnosti sa od týchto výmen verejne nedištancovali, čím prispeli k pokračovaniu predmetného protisúťažného postupu. K tomuto jedinému a pokračujúcemu porušeniu došlo v období od 18. októbra 2012, čo je dátum prvého stretnutia UNSAR, na ktorom sa viedli diskusie o zvýšení cien PZP, do 18. novembra 2016, čo je dátum, ku ktorému rumunská vláda zaviedla na obdobie šiestich mesiacov opatrenie stanovujúce strop týchto cien.

– dňa 3. decembra 2012 sa na stretnutí s regulátorom, t. j. CSA, na ktorom sa zúčastnil generálny riaditeľ UNSAR a niektoré poisťovne zúčastnené na zosúladenom postupe, viedli diskusie o potrebe zvýšenia cien PZP, o štúdiách vplyvu vypracovaných dvomi z týchto poisťovní, ako aj o výške prípadného zvýšenia cien PZP,

– v novembri 2013 Generali a Uniunea Națională a Societăților de Intermediere și Consultanță în Asigurări din România (Rumunská národná únia poisťovacích maklérskych a poradenských spoločností), profesijné združenie poisťovacích maklérov, ktorí spolupracovali so všetkými zúčastnenými podnikmi, v tlači oznámili zvýšenie poistného za PZP na rok 2014 o 10 až 15 %,

– na stretnutí UNSAR 11. januára 2016, na ktorom sa zúčastnilo všetkých deväť dotknutých spoločností, Groupama informovala svojich konkurentov, že oznámila Autoritatea de Supraveghere Financiară (Úrad pre finančný dohľad, Rumunsko, ďalej len „ASF“) indexáciu poistného vo výške 50 %, a

– vo februári 2016 Allianz v tlači oznámila zvýšenie poistného o 5 až 10 %, ktoré malo byť úradu ASF oznámené s účinnosťou od konca marca.

9. CC odmietla zohľadniť alternatívne vysvetlenia zvýšenia cien počas skúmaného obdobia, ktoré predložila Groupama, a to z dôvodu, že takéto vysvetlenia sú relevantné len vtedy, ak sa orgán hospodárskej súťaže opiera len o paralelnosť v správaní podnikov, aby z nej vyvodil existenciu zosúladeného postupu.

10. Dňa 6. mája 2019 Groupama podala žalobu na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), ktorou sa domáhala najmä zrušenia sporného rozhodnutia.

13. Vnútroštátny súd poznamenáva, že rumunská právna úprava týkajúca sa zosúladených postupov je podobná právnej úprave stanovenej v článku 101 ods. 1 ZFEÚ a že v spore vo veci samej vznikajú v podstate dve otázky výkladu práva Únie.

14. Na jednej strane otázka, či dôkazný štandard požadovaný na konštatovanie existencie zosúladeného postupu predpokladá preukázanie výmeny podrobných a individualizovaných informácií týkajúcich sa dátumu, rozsahu a spôsobov prispôsobenia správania v oblasti cien, alebo či stačí konštatovať existenciu všeobecnejších diskusií medzi konkurentmi, najmä o výške cien alebo o legislatívnych zmenách, ktoré môžu mať vplyv na tieto ceny, osobitne ak dotknuté podniky udržiavajú úzke hospodárske vzťahy predovšetkým z dôvodu vysokých vzájomných dlhov. Tento súd odkazuje v tejto súvislosti osobitne na rozsudok T‑Mobile( 4 ), podľa ktorého výmena informácií medzi konkurentmi sleduje protisúťažný cieľ, ak je spôsobilá odstrániť neistotu, pokiaľ ide o zamýšľané správanie dotknutých podnikov, pričom takýto cieľ treba pripísať výmene informácií spôsobilej vylúčiť neistotu, pokiaľ ide o dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia, ktoré musí dotknutý podnik zaviesť. Podľa uvedeného súdu z tohto rozsudku vyplýva, že na konštatovanie zosúladeného postupu je relevantná len výmena informácií určitého rozsahu a kvality. Hoci sa tak existencia takéhoto postupu zdá ťažko spochybniteľná v prípade výmeny podrobných alebo individualizovaných informácií týkajúcich sa budúcich cenových zámerov, konkrétne výmeny špecifických alebo konkrétnych informácií o dátume, rozsahu a spôsoboch prispôsobenia budúceho správania v oblasti cien, nemusí to tak byť v prípade, keď sa, tak ako v prejednávanej veci, diskusie obmedzujú na „všeobecné“ úvahy o cenách, ktoré neobsahujú takéto presné údaje.

alebo že

b) právny štandard zosúladeného postupu je dodržaný aj vtedy, ak sa konštatuje, že prebiehajú všeobecné diskusie medzi konkurentmi o cenách iných poisťovní, ktoré sa nachádzajú v osobitných situáciách (majú vysoké dlhy voči iným poisťovateľom), alebo o legislatívnych zmenách, ktoré majú vplyv na ceny, pričom orgán hospodárskej súťaže nie je povinný preskúmať alternatívne vysvetlenia zvýšenia cien, ktoré podnik poskytol s cieľom vyvrátiť existenciu zosúladeného postupu?“

17. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Groupama, CC, rumunská, grécka, poľská a portugalská vláda, ako aj Komisia. Títo účastníci konania s výnimkou španielskej a poľskej vlády predniesli aj svoje ústne vyjadrenia na pojednávaní na účely prednesov, ktoré sa konalo 22. apríla 2026.

Analýza

18. Jediná prejudiciálna otázka, ktorú vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru, sa delí na dve podotázky: prvá, ktorá vyplýva zo znenia bodu a) v spojení s prvou časťou bodu b) prejudiciálnej otázky, sa týka stupňa podrobnosti, ktorý musia mať informácie vymieňané medzi konkurentmi na to, aby takáto výmena mohla predstavovať zosúladený postup, a druhá, formulovaná v poslednej časti bodu b) tejto otázky, sa v podstate týka rozsahu alternatívnych vysvetlení, ktoré podnik uvádza na odôvodnenie svojho správania a vyvrátenie existencie takéhoto zosúladeného postupu.

O prvej podotázke

21. Na jednej strane prvá podotázka tak, ako ju vnútroštátny súd formuloval v jej bode a), stavia do protikladu na jednej strane „ výmeny podrobných alebo individualizovaných informácií o budúcich zámeroch…“ a na druhej strane „všeobecné diskusie medzi konkurentmi o cenách“. Pokiaľ pritom ide o „podrobné informácie“, použitá formulácia je zjavne inšpirovaná formuláciou, ktorú použil Súdny dvor v rozsudku T‑Mobile, v ktorom v bode 41 uviedol, že „protisúťažný cieľ treba pripísať výmene informácií spôsobilej vylúčiť neistotu v mysli dotknutých subjektov, pokiaľ ide o presný dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia, ktoré musí podnik zaviesť …“( 7 ). Pokiaľ ide o „všeobecné informácie“, vnútroštátny súd má zrejme na mysli výmeny informácií, o aké ide vo veci samej, ktoré sa týkajú zvýšenia sadzieb poistného za PZP, ktoré na rozdiel od prvého typu výmen nešpecifikujú ani percentuálnu mieru či sumu tohto zvýšenia, ani presný referenčný dátum na jeho zavedenie( 8 ). Prvú časť prvej podotázky treba teda chápať tak, že jej cieľom je v podstate spresniť rozsah uvedeného bodu rozsudku T‑Mobile, a najmä zistiť, či existenciu zosúladeného postupu v oblasti cien v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ môže preukázať iba výmena typov informácií uvedených v tomto bode.

22. Na druhej strane vnútroštátny súd touto podotázkou, ktorá v prvej časti bodu b) odkazuje na „osobitné situácie“ (konkrétne na existenciu vysokých dlhov medzi konkurentmi a na vplyv legislatívnych zmien na ceny), vyzýva Súdny dvor, aby preskúmal význam, ktorý treba pri posúdení existencie zosúladeného postupu pripísať charakteristickým vlastnostiam relevantného trhu vrátane uplatniteľného regulačného rámca.

27. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o oligopolné trhy alebo prinajmenšom silne koncentrované trhy vyznačujúce sa prekážkami vstupu na trh, Súdny dvor dospel k záveru, že výmena informácií v zásade môže umožniť podnikom spoznať postavenie na trhu, ako aj obchodnú stratégiu svojich konkurentov, a z toho dôvodu podstatne ovplyvniť pretrvávajúcu hospodársku súťaž( 13 ).

28. Z toho vyplýva, že výmena informácií medzi konkurentmi môže byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, pokiaľ zmierňuje alebo odstraňuje stupeň neistoty o fungovaní dotknutého trhu, čo vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi( 14 ). Podľa judikatúry Súdneho dvora je to tak v prípade, keď vymieňané informácie sú jednak dôverné, čiže ešte neznáme každému hospodárskemu subjektu pôsobiacemu na relevantnom trhu, a jednak strategické, čiže také, ktoré by prípadne mohli po spojení s inými informáciami, ktoré už boli účastníkom výmeny informácií známe, odhaliť stratégiu, ktorú niektorí z týchto účastníkov zamýšľajú realizovať vo vzťahu k tomu, čo predstavuje jeden alebo viacero parametrov, vzhľadom na ktoré sa prejavuje hospodárska súťaž na relevantnom trhu( 15 ).

O význame pripisovanom stupňu špecifickosti vymieňaných informácií na účely preukázania zosúladeného postupu

31. Pokiaľ ide o význam pripisovaný stupňu špecifickosti vymieňaných informácií, v prvom rade by som chcel zdôrazniť, že na jednej strane, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora citovanej v bodoch 24 až 29 vyššie, každá výmena dôverných informácií o cenách medzi konkurentmi v zásade môže spadať pod zosúladený postup zakázaný článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže cena vo všeobecnosti predstavuje základný parameter, vzhľadom na ktorý sa prejavuje hospodárska súťaž, takže tieto informácie majú strategickú povahu. Preto je potrebné uprednostniť pragmatický prístup, ktorý je zameraný nie na stupeň špecifickosti informácií o cenách vymieňaných abstraktne, ale na ich obsah a ich schopnosť zmierniť alebo odstrániť neistotu, pokiaľ ide o správanie hospodárskych subjektov na trhu, najmä vzhľadom na charakteristické vlastnosti tohto trhu( 20 ).

32. Na druhej strane to nič nemení na skutočnosti, že stupeň špecifickosti vymieňaných informácií predstavuje relevantný prvok pri posúdení tejto schopnosti znížiť alebo dokonca odstrániť konkurenčnú neistotu. Čím sú totiž oznámené informácie podrobnejšie a špecifickejšie, pokiaľ ide o rozhodujúce parametre hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, tým strategickejšiu povahu a významnejší vplyv na správanie hospodárskych subjektov môžu mať( 21 ).

33. Z tohto hľadiska v druhom rade zastávam názor, že odkaz na bod 41 rozsudku T‑Mobile treba posúdiť s prihliadnutím na skutkový kontext, do ktorého tento rozsudok patrí. Odkaz na „dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia, ktoré musí podnik zaviesť“, totiž odkazuje na informácie, ktoré si dotknuté podniky podľa informácií v spise predloženom Súdnemu dvoru vymenili na stretnutí( 22 ). Z uvedeného rozsudku teda nemožno vyvodiť, že existenciu zosúladeného postupu môže preukazovať iba výmena informácií, ktoré majú takýto stupeň presnosti( 23 ).

35. V treťom a poslednom rade, keďže v rámci posúdenia existencie zosúladeného postupu je dôležitý samotný obsah informácie vzhľadom na jej schopnosť znížiť neistotu na trhu, a nie jej stupeň presnosti, možno tvrdiť, že výmena týkajúca sa jednoduchej možnosti budúceho zvýšenia cien, ktoré nie je individualizované a je obmedzené na všeobecné trendy bez uvedenia konkrétnych zvýšení, sa z dôvodu jej nízkej schopnosti ovplyvniť správanie podnikov nezdá byť spôsobilá skutočne znížiť neistotu na trhu ani ovplyvniť ich súťažné správanie. Takáto výmena by sa teda v zásade nemala kvalifikovať ako porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. O taký prípad môže ísť najmä na trhoch, na ktorých sa hospodárska súťaž odohráva hlavne na základe parametrov iných, ako je cena, najmä ak je relevantný trh regulovaný, alebo tiež vtedy, ak je na základe faktorov mimo kontroly podnikov všeobecné zvýšenie cien všeobecne známe a predvídateľné najmä v dôsledku zvýšenia nákladov na základný vstup, ako sú ropné produkty alebo elektrina. Za takýchto okolností sa výmena všeobecných informácií týkajúcich sa bezprostredného zvýšenia cien vzhľadom na ich všeobecne známu povahu nemôže považovať za dôvernú a sama osebe nestačí na určenie existencie zakázaného zosúladeného postupu( 26 ).

O význame pripisovanom charakteristickým vlastnostiam trhu na účely kvalifikácie zosúladeného postupu

38. V tejto súvislosti a bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie, ktoré prináleží vykonať tomuto súdu, ktorý ako jediný má právomoc určiť, či vymieňané informácie mohli zmierniť alebo odstrániť neistotu na trhu PZP, zastávam názor, že na účely výkladu týchto dvoch aspektov môžu byť užitočné nasledujúce skutočnosti.

39. V prvom rade, pokiaľ ide o povahu a regulačný rámec trhu PZP , predovšetkým poznamenávam, že je nesporné, že tento trh je oligopolný a koncentrovaný (deväť spoločností, o ktoré ide vo veci samej, má 80 % až 97 % podiel na rumunskom trhu PZP), ako aj transparentný (umožňuje ľahké sledovanie cenových politík konkurentov, najmä prostredníctvom platforiem maklérov). Ako bolo pripomenuté v bode 27 vyššie, výmena informácií na takomto trhu v zásade umožňuje podnikom spoznať postavenie na trhu, ako aj obchodnú stratégiu ich konkurentov, a teda podstatne ovplyvniť hospodársku súťaž.

40. Ďalej uvádzam, že tento trh sa vyznačuje určitou nepružnosťou dopytu súvisiacou s povinnou povahou PZP. Vodiči sú totiž povinní uzavrieť PZP, aby mohli legálne jazdiť, čo výrazne obmedzuje možnosti jeho náhrady alebo nevyužívania. Za týchto podmienok všeobecné zvýšenie poistného uplatnené takmer všetkými poisťovňami, ktoré poskytujú tento druh poistenia, povedie len k obmedzenému poklesu celkového dopytu a klientely, ktorá je viazaná, keďže poistenci sa bez tohto krytia nemôžu zaobísť.

41. Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru tiež vyplýva, že hospodárska súťaž na trhu PZP sa významným spôsobom odohráva na úrovni cien poistného, keďže poistník uzatvárajúci PZP znáša náklady na poistné bez toho, aby bol priamym príjemcom poistných plnení, ktoré sú určené poškodeným tretím osobám. Toto oddelenie platiteľa od príjemcu plnenia vedie k tomu, že platiteľ si vyberie najlacnejšiu možnosť. Cena poistného za PZP je preto základným parametrom, na základe ktorého sa odohráva hospodárska súťaž, v porovnaní s inými parametrami, ako je kvalita poskytovaných služieb.

43. Napokon z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že trh PZP v Rumunsku podlieha regulačnému rámcu, ako aj dohľadu ASF a že legislatívne zásahy môžu mať vplyv na stanovenie poistného. Za týchto podmienok prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či právny rámec uplatniteľný počas obdobia porušenia ponechával poisťovniam dostatočnú mieru autonómie pri určovaní ich cien, aby bolo možné dospieť k záveru, že cena predstavuje relevantný parameter hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že dotknuté podniky mali v praxi určitú mieru autonómie v oblasti cien, keďže pred obdobím porušenia boli zapojené do „cenovej vojny“ a počas tohto obdobia neboli ceny priamo regulované, keďže zastropovanie poistného nadobudlo účinnosť až po skončení obdobia porušenia. Tieto skutočnosti teda zrejme naznačujú, že napriek existencii regulačného rámca cena skutočne predstavovala parameter hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

44. Vnútroštátny súd však bude musieť zohľadniť aj kumulatívny účinok opatrení prijatých pred obdobím porušenia a počas neho, ktorých cieľom bolo podporiť finančnú solventnosť poisťovní a ktoré mali nesporne za následok zvýšenie cien( 32 ). Hoci totiž CC a rumunská vláda pripúšťajú, že tieto opatrenia viedli k zvýšeniu poistného za PZP, bude úlohou tohto súdu určiť, či rozsah takéhoto zvýšenia bolo možné úplne alebo čiastočne pripísať aj výmene informácií medzi konkurentmi.

47. Uvádzam však tiež, že ak by sa preukázalo, že diskusie, ktoré prebehli na prvom stretnutí 18. októbra 2012, sa týkali výlučne problematiky regresných nárokov a ťažkostí, ktorým dotknuté podniky čelili pri splácaním svojich dlhov, a že otázka zvýšenia sadzieb bola teda spomenutá ako jeden zo spôsobov, akým vymôcť dlhy, ako úplne legitímny cieľ, bolo by možné tvrdiť, že odkazy na takéto zvýšenie boli súčasťou výmeny informácií o všeobecnom stave trhu PZP a o jeho regulačnom prostredí, čo sú kategórie informácií, ktoré sa vo všeobecnosti nepovažujú za citlivé obchodné informácie( 34 ).

48. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu podotázku tak, že článok 101 ods.1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že zosúladený postup v zmysle tohto ustanovenia nevyhnutne nepredpokladá výmenu podrobných alebo individualizovaných informácií o budúcich cenových zámeroch, akými sú špecifické alebo konkrétne informácie o dátume, rozsahu a spôsoboch prispôsobenia budúceho správania, pričom výmeny informácií neobsahujúce takéto údaje sa podľa okolností môžu, ale nemusia kvalifikovať ako zosúladený postup, a to v závislosti od ich schopnosti zmierniť alebo odstrániť neistotu, pokiaľ ide o správanie hospodárskych subjektov na relevantnom trhu, najmä vzhľadom na charakteristické vlastnosti tohto trhu.

O druhej podotázke

49. Svojou druhou podotázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že orgán hospodárskej súťaže je povinný preskúmať alternatívne vysvetlenia poskytnuté dotknutým podnikom v súvislosti s jeho účasťou na zosúladenom postupe, ktoré sa týkajú zvýšenia uplatňovaných cien a ktorých cieľom je vyvrátiť existenciu takéhoto postupu.

53. Je pravda, že ak orgán hospodárskej súťaže konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pričom sa opiera o domnienku, že preukázané skutočnosti nemožno objasniť inak než z hľadiska existencie protisúťažného správania, toto rozhodnutie sa musí zrušiť, pokiaľ dotknuté podniky predložia argumentáciu, ktorá stavia skutočnosti preukázané týmto orgánom do iného svetla a ktorá tak umožňuje nahradiť objasnenie týchto skutočností iným prijateľným vysvetlením, než je to, ktoré si zvolil uvedený orgán na vyvodenie záveru o existencii porušenia. V tomto prípade sa nedá dospieť k záveru, že orgán hospodárskej súťaže predložil dôkaz o existencii porušenia práva hospodárskej súťaže( 38 ). Inak povedané, príslušný orgán hospodárskej súťaže môže vyvodiť existenciu zosúladeného postupu z jednoduchého paralelného správania na trhu len vtedy, ak je zosúladenie „jediným prijateľným vysvetlením“ tohto paralelného správania. Dôkazné bremeno spočíva na tomto orgáne. Dotknutý podnik môže predložiť „alternatívne vysvetlenie“ svojho správania, ktoré uvedený orgán musí zohľadniť.

54. Ako uviedol vnútroštátny súd, Všeobecný súd v tejto súvislosti v bode 51 svojho rozsudku Siemens rozhodol, že „… je existencia alternatívneho výkladu skutkov relevantná len v prípade, že sa Komisia opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu. Taký výklad je irelevantný od chvíle, kedy sa existencia porušenia nielen predpokladá, ale je aj preukázaná na základe dôkazov. Navyše podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov… sú na účely preukázania porušenia prípustné všetky dôkazy, takže existencia alternatívneho výkladu je irelevantná, pokiaľ bolo porušenie právne preukázané prostredníctvom iných dôkazov, než sú listinné dôkazy“.

56. V tejto súvislosti konštatujem, že na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, rozsudok Všeobecného súdu Siemens bol v odvolacom konaní v podstate potvrdený. Súdny dvor totiž potvrdil, že „pokiaľ Všeobecný súd zastáva názor, že Komisii sa podarilo zhromaždiť dôkazy preukazujúce vytýkané porušenie a tieto dôkazy sa javia ako dostatočné na preukázanie existencie dohody s protisúťažnou povahou, nie je nutné skúmať otázku, či existuje prijateľné alternatívne vysvetlenie vytýkaného správania“, a že „keďže Komisia sa teda na preukázanie vytýkaného porušenia neopierala len o správanie dotknutých podnikov, alternatívne vysvetlenie predložené [dotknutými podnikmi] nestačilo na preukázanie neexistencie spoločnej dohody, a preto bolo irelevantné“( 39 ). Okrem toho v tomto prípade sa zdá, že prejednávaná vec sa netýka situácie uvedenej v bodoch 52 až 53 vyššie, keďže z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že existencia zosúladeného postupu bola konštatovaná na základe výmeny informácií medzi dotknutými podnikmi, a nie vyvodená zo samotného paralelného správania na trhu. Predmetná judikatúra sa preto v prejednávanej veci nezdá relevantná.

59. Preto v rozpore s tým, čo tvrdia CC a súd prvého stupňa, v prejednávanej veci nejde o prípad, v ktorom sa dotknutý podnik obmedzuje len na uvedenie „alternatívneho vysvetlenia“ s cieľom vyvrátiť domnienku, podľa ktorej pri svojom ďalšom pôsobení na trhu nezohľadňoval vymenené informácie. Naopak, Groupama sa na základe dôkazov usiluje spochybniť samotnú existenciu zosúladeného postupu, pričom tvrdí, že vymieňané informácie boli takej povahy, že nemohli predstavovať dôkaz o akomkoľvek zosúlaďovaní cien.

Návrh

62. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), takto:

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

– zosúladený postup v zmysle tohto ustanovenia nevyhnutne nepredpokladá výmenu podrobných alebo individualizovaných informácií o budúcich cenových zámeroch, akými sú špecifické alebo konkrétne informácie o dátume, rozsahu a spôsoboch prispôsobenia budúceho správania, pričom výmeny informácií neobsahujúce takéto údaje sa podľa okolností môžu, ale nemusia kvalifikovať ako zosúladený postup, a to v závislosti od ich schopnosti zmierniť alebo odstrániť neistotu, pokiaľ ide o správanie hospodárskych subjektov na relevantnom trhu, najmä vzhľadom na charakteristické vlastnosti tohto trhu, a

– pokiaľ podnik zúčastnený na zosúladenom postupe naďalej pôsobí na relevantnom trhu, nie je vylúčené, vzhľadom na okolnosti súvisiace so všeobecnou povahou príslušnej výmeny informácií a pochybnosti o jej vnútorne protisúťažnej povahe, že tento podnik môže vyvrátiť domnienku príčinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a správaním uvedeného podniku na tomto trhu preukázaním, že ten istý podnik nezohľadnil výmenu informácií v rámci svojich transakcií na uvedenom trhu, pričom príslušný orgán hospodárskej súťaže je v tejto súvislosti povinný zohľadniť všetky dôkazy, ktoré tento podnik predložil na tento účel.

7 Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Tento výraz je totiž prevzatý v znení prvej časti bodu a) prejudiciálnej otázky.

8 Vnútroštátny súd uvádza, že ani zo sporného rozhodnutia, ani z rozsudku vydaného v prvostupňovom konaní nevyplýva konkrétna percentuálna miera alebo určitá či určiteľná suma predmetného zvýšenia sadzieb, ani presný referenčný dátum na jeho zavedenie. Toto posúdenie však spochybňuje CC, ktorá tvrdí, že aj keď konkrétna výška ceny nebola výslovne stanovená, vymieňané informácie sa týkali určiteľných budúcich zvýšení, pričom oznamy uverejnené v tlači obsahovali údaje tak o približnom rozsahu zvýšenia, ako aj o dátume jeho zavedenia (pozri bod 8 vyššie). Vnútroštátny súd však vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania výslovne spresnil, že neskôr posúdi, či výmeny informácií, ktoré sú predmetom sporného rozhodnutia, predstavovali „výmenu podrobných alebo špecifických informácií“ alebo „všeobecné diskusie“. Okrem toho nemožno vylúčiť, že pre uvedený súd je jediným relevantným kontaktom na účely preukázania zosúladeného postupu kontakt na prvom stretnutí z 18. októbra 2012, v prípade ktorého je nesporné, že na ňom prebiehajúce diskusie zostali vo všeobecnej rovine. V rámci tejto analýzy sa preto nezdá užitočné zmeniť skutkový predpoklad, ktorý tento súd použil vo svojej otázke.

9 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C‑49/92 P, EU:C:1999:356, body 112 a 131, ako aj citovaná judikatúra).

10 Pozri rozsudky T‑Mobile (bod 26 a citovaná judikatúra), ako aj zo 14. januára 2021, Kilpailu‑ ja kuluttajavirasto (C‑450/19, EU:C:2021:10, bod 22). Pojem „zosúladený postup“ bol zakotvený judikatúrou v rozsudku zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia (48/69, EU:C:1972:70, body 64 a 65) a následne bolo jeho vymedzenie bližšie spresnené v rozsudku zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia (40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, EU:C:1975:174, body 173 až 174).

17 Pozri rozsudok Banco BPN (bod 64), ako aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Banco BPN/BIC Português a i. (C‑298/22, EU:C:2023:738, body 69 a 70).

18 Pozri v tomto zmysle rozsudok Banco BPN (bod 89 a citovaná judikatúra), ako aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Banco BPN/BIC Português a i. (C‑298/22, EU:C:2023:738, body 74 a 75). Znenie článku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ totiž potvrdzuje, že zosúladený postup môže narušiť hospodársku súťaž, ak „priamo alebo nepriamo určuje nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

19 Pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia (C‑286/13 P, ďalej len „rozsudok Dole Food“, EU:C:2015:184, bod 123).

20 Z judikatúry Súdneho dvora totiž jasne vyplýva, že v rámci analýzy obmedzenia hospodárskej súťaže, a to aj z hľadiska cieľa, je samotný obsah výmeny informácií naďalej dôležitý na účely určenia, či výmena informácií má vlastnosti, ktoré ju spájajú s určitou formou koordinácie spôsobilou vytvárať podmienky hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam relevantného trhu [pozri rozsudok Banco BPN (bod 52)]. Keďže zosúladené postupy môžu mať mnoho rôznych foriem, je teda potrebné dbať na to, aby sa vopred nevymedzilo ani neobmedzilo to, čo môže alebo nemôže predstavovať takýto postup.

21 Pozri v tejto súvislosti aj bod 390 usmernení o horizontálnych dohodách, v ktorom sa uvádza, že „to, či sú informácie citlivé obchodné informácie, závisí od ich užitočnosti pre konkurentov. Vo všeobecnosti platí, že informácie, ktoré obsahujú veľa podrobností a umožňujú identifikovať podnik alebo podniky, ktoré ich poskytli, budú… citlivejšie z obchodného hľadiska…“. Podobne aj predchádzajúca verzia tých istých usmernení, ktorá bola účinná v čase skutkových okolností vo veci samej, v bode 74 uvádza, že „výmeny informácií o individualizovaných údajoch týkajúce sa plánovaných budúcich cien alebo množstiev medzi konkurentmi“ predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (kurzívou zvýraznil generálny advokát) (Ú. v. EÚ C 11, 2011, s. 1).

27 Pozri v tomto zmysle bod 412 usmernení o horizontálnych dohodách.

28 Pozri v tomto zmysle rozsudok Banco BPN (body 40, 46 až 48 a 55).

29 Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v bodoch 26 a 29 vyššie.

30 Na ilustráciu bod 412 usmernení o horizontálnych dohodách stanovuje, že medzi relevantné charakteristiky trhu v tomto ohľade patrí okrem iného úroveň transparentnosti na trhu, počet podnikov pôsobiacich na trhu, existencia prekážok vstupu na trh, či sú produkt alebo služba, ktorých sa výmena týka, homogénne, či sú zapojené podniky podobné, ako aj stabilita podmienok dopytu a ponuky.

31 Tento typ trhu sa odlišuje od trhov s homogénnymi produktmi, ako je napríklad trh s banánmi, na ktorých môže mať všeobecnejšia výmena informácií rozhodujúcejší význam. Zdôrazňujem však, že aj na takomto trhu Komisia vo svojom rozhodnutí K (2008) 5955 v konečnom znení z 15. októbra 2008 týkajúcom sa konania podľa článku 81 [ES] (vec COMP/39 188 – Banány) konštatovala existenciu zosúladeného postupu na základe výmeny informácií, ktoré boli oveľa presnejšie než len jednoduchý zámer zvýšiť ceny, a to konkrétne údajov o cenových faktoroch, ako aj o vývoji cien a o referenčných cenách pred ich stanovením [pozri v tomto zmysle rozsudok Dole Food (bod 96)].

32 Pozri najmä jednak Ordinul CSA nr. 3/2013 (vyhláška CSA č. 3/2013), ktorou sa stanovenie cien poistného podmienilo prísnou požiadavkou pokrytia nákladov, ktorá môže mať vplyv na ziskovosť, a jednak Norma ASF 20/2014 (pravidlo ASF 20/2014), ktorým sa zvýšila sadzba príspevku do Garančného fondu poisťovní, ako aj Norma ASF‑17/2015 (pravidlo ASF 17/2015) týkajúce sa sadzieb príspevkov, ktoré majú poisťovatelia zaplatiť do tohto fondu.

39 Pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia (C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, EU:C:2013:866, body 220 až 224). Súdny dvor rozhodol, že v opačnom prípade by bol Všeobecný súd povinný preskúmať alternatívne vysvetlenie vždy, keď sa má porušenie preukázať na základe vyvodenia z iných skutočností, z nepriamych dôkazov alebo z iných ako listinných dôkazov.

40 Pozri rozsudky Dole Food (body 126 až 128) a Eturas (bod 42).

41 Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia (C‑199/92 P, EU:C:1999:358, body 162 a 167).

42 Konkrétne ide o hospodársku správu týkajúcu sa obdobia rokov 2012 – 2016 a analýzu trhu vypracovanú spoločnosťou Deloitte na žiadosť UNSAR.