C-391/25
ECLI:EU:C:2026:488
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0391
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 11. júna 2026( 1 )
Vec C ‑ 391/25
Land Niedersachsen,
Land Nordrhein ‑ Westfalen
proti
Deutsche Umwelthilfe e.V.,
za účasti:
Vertreterin des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60/ES – Podzemné vody – Článok 13 – Plán vodohospodárskeho manažmentu povodia – Článok 4 – Environmentálne ciele – Predĺženie lehoty na dosiahnutie cieľov – Podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) – Povinnosť odôvodnenia – Nedodržanie – Právne dôsledky “
Úvod
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko), sa týka výkladu článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva( 2 ).
2. Konkrétnejšie sa vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania v podstate pýta, či sa tieto ustanovenia, ktoré stanovujú určitý počet podmienok, za ktorých možno priznať predĺženie lehoty na účely postupného dosiahnutia environmentálnych cieľov pre vodné útvary, majú vykladať v tom zmysle, že nedostatočné odôvodnenie a vysvetlenia môžu viesť k neplatnosti takéhoto predĺženia, ktoré stanovuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia prijatý na základe vyššie uvedenej smernice na účely dosiahnutia potrebných zlepšení stavu viacerých útvarov podzemnej vody patriacich do tohto povodia.
3. Táto otázka bola položená v rámci opravného prostriedku „Revision“, ktorý na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) podali spolkové krajiny Dolné Sasko a Severné Porýnie‑Vestfálsko (ďalej len „spolkové krajiny“) proti rozhodnutiu Oberverwaltungsgericht (Vyšší správny súd, Nemecko), ktorým tento súd vyhovel žalobe podanej združením Deutsche Umwelthilfe e.V. proti týmto spolkovým krajinám z dôvodu, že tieto spolkové krajiny dostatočne neuviedli dôvody na predĺženie lehoty stanovenej na dosiahnutie potrebných zlepšení stavu viacerých útvarov podzemnej vody nachádzajúcich sa v nemeckej časti správneho územia povodia rieky Ems.
4. V prejednávanej veci Súdny dvor po prvýkrát podá výklad podmienok vymenovaných v článku 4 ods. 4 smernice 2000/60 a spresní mieru voľnej úvahy príslušných vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o predĺžení lehoty na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených touto smernicou, najmä cieľa zlepšenia stavu vodných útvarov. Táto problematika je osobitne citlivá, vzhľadom na tlaky na vodné zdroje a na počet vodných útvarov, na ktoré sa vzťahujú predĺženia lehoty v Európskej únii.( 3 )
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2000/60
5. Podľa odôvodnení 25, 26 a 30 smernice 2000/60:
„(25) Je potrebné vytvoriť všeobecne platné definície kvalitatívneho a, ak je to relevantné pre účel ochrany životného prostredia, aj kvantitatívneho stavu vôd. Na zabezpečenie dosiahnutia dobrého stavu povrchovej a podzemnej vody v spoločenstve a zabránenie zhoršovaniu stavu vôd na úrovni spoločenstva majú byť stanovené environmentálne ciele.
(26) Členské štáty sa majú snažiť o dosiahnutie cieľa – aspoň dobrého stavu vôd, definovaním a zavedením potrebných opatrení v rámci integrovaných programov opatrení, berúc do úvahy existujúce požiadavky spoločenstva. Tam, kde dobrý stav vôd už existuje, mal by sa udržiavať. Okrem požiadaviek na dosiahnutie dobrého stavu je v podzemnej vode potrebné identifikovať a zvrátiť akýkoľvek významný a trvalý vzostupný trend koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky.
…
(30) Aby sa zaistilo úplné a dôsledné vykonávanie smernice, akékoľvek predĺženia časového harmonogramu by sa mali robiť na základe vhodných, jasných a transparentných kritérií a členské štáty ich zdôvodnia v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí.“
6. Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Účel“, stanovuje:
„Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý:
a) zabráni ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov, a s ohľadom na ich potrebu vody suchozemských ekosystémov a mokradí, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov;
…
c) povedie k zvýšenej ochrane a zlepšeniu vodného prostredia, okrem iného prostredníctvom špecifických opatrení na postupné znižovanie vypúšťania, emisií a únikov prioritných látok a zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných rizikových látok;
d) zabezpečí postupné znižovanie znečistenia podzemnej vody a zabráni jej ďalšiemu znečisťovaniu a
…“
7. Článok 4 uvedenej smernice s názvom „Environmentálne ciele“ stanovuje:
„1. Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:
…
b) pre podzemné vody
…
ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemnej [vody], zabezpečia rovnováhu medzi odberom a dopĺňaním podzemnej vody s cieľom dosiahnutia dobrého stavu podzemných vôd najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti [účinnosti – neoficiálny preklad ] tejto smernice v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predĺženie termínov [predĺženia lehôt – neoficiálny preklad ] v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8 tohto článku a s ohľadom na ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. j);
…
4. Lehoty stanovené v odseku 1 môžu byť predĺžené na účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky:
a) členské štáty zistia, že všetky potrebné zlepšenia stavu vodných útvarov nie je možné dosiahnuť v dostatočnej miere v časových reláciách stanovených v tomto odseku aspoň z jedného z týchto dôvodov:
i) miera požadovaných zlepšení sa dá dosiahnuť iba v etapách, ktoré z dôvodov technickej realizácie presahujú časový harmonogram;
ii) dokončenie realizácie opatrení na zlepšenie by bolo neprimerane nákladné v rámci časového harmonogramu;
iii) prírodné podmienky neumožňujú včasné zlepšenie stavu vodného útvaru.
b) Predĺženie konečného termínu [Predĺženie lehoty – neoficiálny preklad ] a dôvody preň sú konkrétne uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodiach podľa článku 13.
c) Predĺženia budú obmedzené maximálne na obdobie dvoch ďalších aktualizácií plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí, s výnimkou prípadov, keď sú prírodné podmienky také, že ciele nie je možné dosiahnuť v priebehu tohto obdobia.
d) Súhrn opatrení požadovaných podľa článku 11, ktoré sa považujú za nutné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu vodných útvarov do uplynutia predĺženého konečného termínu [predĺženej lehoty – neoficiálny preklad ], dôvody pre akékoľvek podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram pre ich vykonávanie sa uvádzajú v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodí. Prehľad vykonávania týchto opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňa do aktualizácie plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí.
…
7. Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:
– je neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo
– sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka
a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:
…
b) dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov;
…“
8. Článok 11 tej istej smernice, nazvaný „Program opatrení“, stanovuje:
„1. Každý členský štát zabezpečí pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení… pre dosiahnutie cieľov stanovených podľa článku 4. Takéto programy opatrení sa môžu odvolávať na opatrenia vyplývajúce z právnej úpravy prijatej na národnej úrovni a pokrývajúce celé územie členského štátu. Tam, kde je to účelné, môže členský štát prijať opatrenia uplatniteľné vo všetkých správnych územiach povodí a/alebo v častiach medzinárodných správnych území povodí ležiacich na jeho území.
2. Každý program opatrení bude zahŕňať ‚základné‘ opatrenia špecifikované v odseku 3, a v prípade potreby ‚doplnkové‘ opatrenia.
…“
9. Podľa článku 13 smernice 2000/60 s názvom „Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia“:
„1. Členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území.
2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovania jediného medzinárodného plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia. Ak sa takýto medzinárodný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia nevypracuje, členské štáty vypracujú plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pokrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria k ich územiu, aby dosiahli ciele tejto smernice.
…
6. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú zverejnené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
7. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú revidované a aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.“
10. Príloha V tejto smernice obsahuje bod 2.3.2 s názvom „Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody“, ktorého tabuľka v rubrike „Všeobecné“ najmä spresňuje, že „chemické zloženie útvaru podzemnej vody je také, že koncentrácie znečisťujúcich látok… nepresahuje normy kvality platné podľa iných relevantných právnych predpisov spoločenstva v súlade s článkom 17…“.
11. Podľa článku 25 uvedenej smernice, nazvaného „Účinnosť“, táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev .
Smernica 2006/118/ES
12. Článok 1 smernice 2006/118/ES( 4 ) s názvom „Účel“ v odseku 1 písm. a) stanovuje:
„Táto smernica stanovuje osobitné opatrenia, ako je ustanovené v článku 17 ods. 1 a 2 smernice 2000/60/ES, na účely prevencie a regulácie znečisťovania podzemných vôd. Medzi tieto opatrenia patria najmä:
a) kritériá pre hodnotenie dobrého chemického stavu podzemných vôd.“
13. Článok 3 smernice 2006/118, nazvaný „Kritéria pre hodnotenie chemického stavu podzemných vôd“, v odseku 1 písm. a) stanovuje, že „na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd podľa oddielu 2.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES členské štáty používajú tieto kritéria: a) normy kvality podzemných vôd ako sú uvedené v prílohe I“.
14. Príloha I smernice 2006/118, nazvaná „Normy kvality podzemných vôd“, obsahuje bod 1, ktorý v prípade znečisťujúcej látky „Dusičnany“ stanovuje normu kvality na „50 mg/l“.
Vnútroštátne právo
15. Gesetz zur Ordnung des Wasserhaushalts (zákon o vodnom hospodárstve) z 31. júla 2009 (ďalej len „WHG“)( 5 ), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej( 6 ), preberá do nemeckého práva smernicu 2000/60.
16. Ustanovenie § 5 ods. 1 nariadenia Verordnung zum Schutz des Grundwassers (nariadenie o ochrane podzemných vôd) z 9. novembra 2010 (ďalej len „GrwV“)( 7 ), v znení naposledy zmenenom nariadením z 12. októbra 2022( 8 ), v spojení s riadkom 1 prílohy II k GrwV preberá do nemeckého práva smernicu 2006/118 a stanovuje kvalitatívnu normu pre znečisťujúcu látku „dusičnany (NO3)“ na „50 mg/l“.
Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
17. Správne územie povodia rieky Ems má rozlohu približne 18 000 km². Hoci sa väčšina tohto správneho územia povodia nachádza na nemeckom území, z toho 70 % v Dolnom Sasku a 30 % v Severnom Porýní‑Vestfálsku, časť tohto správneho územia sa nachádza na holandskom území a ďalšia časť, oblasť Ems‑Dollart v ústí rieky Ems, je predmetom spoločnej správy medzi Nemeckom a Holandskom. Uvedené správne územie povodia okrem toho zahŕňa 42 útvarov podzemnej vody, z ktorých 40 sa nachádza na nemeckom území.
18. S cieľom zabezpečiť správu nemeckej časti správneho územia povodia rieky Ems uzavreli spolkové krajiny v priebehu roka 2007 Verwaltungsvereinbarung über die Bildung einer Flussgebietsgemeinschaft Ems zur Umsetzung der Wasserrahmenrichtlinie in der Flussgebietseinheit Ems (správna dohoda o zriadení spoločenstva správneho územia povodia rieky Ems na účely vykonania [smernice 2000/60]). Na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre toto správne územie povodia bol v roku 2009 uverejnený medzinárodný plán manažmentu a národný akčný program na obdobie správy 2010 – 2015, ktoré boli potom predĺžené na obdobia správy 2015 – 2021 a 2021 – 2027.
19. Z medzinárodného plánu manažmentu na roky 2021 – 2027 vyplýva, že na začiatku tohto obdobia bola prahová hodnota pre dusičnany prekročená v 13 zo 40 útvarov podzemnej vody nachádzajúcich sa na nemeckom území. Pokiaľ ide o tieto vodné útvary, príslušné orgány použili predĺženia lehoty v tomto medzinárodnom pláne manažmentu, ktorý v podstate stanovoval, že z dôvodu „oneskorenia pri obnove kvality vody“ sa ciele dobrého chemického stavu majú dosiahnuť až „po roku 2045“.
20. Deutsche Umwelthilfe, uznané združenie na ochranu životného prostredia, podalo 20. novembra 2019 žalobu na Oberverwaltungsgericht (Vyšší správny súd), pričom tvrdilo, že spolkové krajiny si riadne nesplnili svoje povinnosti v oblasti vodného hospodárstva v správnom území povodia rieky Ems. Konkrétne tieto spolkové krajiny pri vypracovaní akčného programu neprijali opatrenia potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov uplatniteľných na podzemné vody, ako sú stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2000/60. Medzi tieto ciele patrí najmä dosiahnutie dobrého chemického stavu útvarov podzemnej vody z hľadiska dusičnanov (ďalej len „povinnosť zlepšenia“), zabránenie ich zhoršovaniu, ako aj zvrátenie akéhokoľvek významného a trvalého rastúceho trendu ich koncentrácie dusičnanov.
21. Oberverwaltungsgericht (Vyšší správny súd) tejto žalobe vyhovel. Tento súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o povinnosť zlepšenia, spolkové krajiny dostatočne neodôvodnili predĺženie lehoty stanovenej na dosiahnutie cieľov vodohospodárskeho manažmentu.( 9 ) Podľa neho má požiadavka odôvodnenia „podstatný význam“, takže nedostatočné odôvodnenie vedie k neplatnosti predĺženia lehoty( 10 ) a bráni dosiahnutiu príslušných cieľov vodohospodárskeho manažmentu.
22. Spolkové krajiny podali opravný prostriedok „Revision“ na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), predkladajúci vnútroštátny súd. Na podporu tohto opravného prostriedku tvrdia, že predĺženie lehoty a dôvody, ktoré ho odôvodňujú, boli pre každý z vodných útvarov uvedené v prílohách medzinárodného plánu manažmentu. Okrem toho nedostatočné uvedenie v tomto pláne manažmentu by podľa nich nemalo za následok neplatnosť predmetných predĺžení lehôt.
23. Pokiaľ ide o túto poslednú právnu otázku týkajúcu sa neplatnosti, predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o výklad požiadaviek práva Únie.
24. V prvom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že v prejednávanej veci predĺženia lehôt stanovených v medzinárodnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia rieky Ems nespĺňa požiadavky článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60.
25. Na jednej strane, pokiaľ ide o článok 4 ods. 4 písm. b) tejto smernice, ktorý stanovuje, že predĺženie lehoty a dôvody tohto predĺženia musia byť výslovne uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu, uvedený súd poznamenáva, že hoci nemecký zákonodarca neprebral túto poslednú uvedenú formuláciu do WHG, jeho § 83 ods. 2 druhú vetu bod 2 treba vykladať v súlade s týmto § 4 ods. 4 písm. b) s prihliadnutím na požiadavky, ktoré stanovuje. V tejto súvislosti ten istý súd uvádza, že zo znenia tohto posledného uvedeného ustanovenia v spojení s úvodnou časťou článku 4 ods. 4 smernice 2000/60, ktorá stanovuje, že každé predĺženie lehoty sa musí týkať „ovplyvneného vodného útvaru“, vyplýva, že ak sa členský štát odvoláva na dôvod na predĺženie lehoty týkajúci sa „prírodných podmienok“ v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) bodu iii) tejto smernice, musí pre každý vodný útvar uviesť povahu týchto podmienok, ako aj reťazenie príčin, ktoré odôvodňujú nemožnosť dodržať zákonnú lehotu stanovenú na dosiahnutie prahovej hodnoty. Poskytnuté údaje a vysvetlenie musia byť zrozumiteľné a overiteľné. V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že s cieľom obmedziť administratívnu záťaž je možné odkazovať na dokumenty sprístupnené prostredníctvom odkazu. Tým nie je vylúčené ani to, že rovnaké vysvetlenie sa použije v prípade viacerých vodných útvarov. V takom prípade by však členský štát mal jasne spresniť, že rovnaké podmienky a reťazenie príčin sa uplatňujú na určitú skupinu vodných útvarov, ktoré musia byť výslovne identifikované, a vysvetliť dôvody tohto uplatnenia. Tieto podmienky by verejnosti a Komisii umožnili pochopiť okolnosti predĺženia lehoty bez použitia dodatočných zdrojov.
26. V prejednávanej veci sa však tento súd domnieva, že medzinárodný plán manažmentu na roky 2021 – 2027 neobsahuje v dostatočnej miere údaje vyžadované v článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2000/60. Je pravda, že tento plán vo svojej prílohe 4.2 uvádza analýzu rôznych vodných útvarov vo forme tabuľky. Kód „10 – 0 – N1“, ktorý podľa vysvetliviek znamená „oneskorenie obnovenia kvality vody“, umožňuje pochopiť, že spolkové krajiny pre každý z 13 uvedených vodných útvarov odkazujú na dôvod predĺženia lehoty stanovený v § 29 ods. 2 prvej vete bode 1 WHG, ktorý sa týka „prírodných podmienok“. Táto tabuľka tiež uvádza vo forme uvedenia roka dátum, ku ktorému sa má dosiahnuť cieľ, a to „po roku 2045“. Medzinárodný plán manažmentu na roky 2021 – 2027 však neobsahuje dodatočné vysvetlenia, ktoré by boli špecifické pre každý vodný útvar, pokiaľ ide o okolnosti odôvodňujúce predĺženie lehoty.
27. Na druhej strane, pokiaľ ide o článok 4 ods. 4 písm. d) smernice 2000/60, ktorý ukladá povinnosť zahrnúť do plánu manažmentu súhrn opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov, uviesť dôvody každého podstatného oneskorenia pri vykonávaní týchto opatrení a stanoviť časový harmonogram na vykonanie potrebných opatrení, podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu v prejednávanej veci samotná zmienka o roku plánovanom na dosiahnutie cieľa („po roku 2045“) zjavne nemôže splniť tieto požiadavky, a to tým skôr, že tento údaj o roku, ktorému predchádzalo predbežné umiestnenie „po“, zostáva obzvlášť nepresný. Okrem toho uvedené údaje sú tiež nedostatočné, keďže nie sú poskytované individuálne pre každý vodný útvar, čo je v rozpore s požiadavkami tohto ustanovenia.
28. V druhom rade, pokiaľ ide o právne dôsledky vyplývajúce z nedodržania podmienok stanovených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60, tento súd vyjadruje vážne pochybnosti, pokiaľ ide o stanovisko, ktoré predtým zaujal iný senát Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) v rozsudku z 2. novembra 2017. Podľa odôvodnenia uvedeného v tomto rozsudku je vzhľadom na štruktúru smernice 2000/60 a jej prebratie do nemeckého práva možné na jednej strane rozlišovať medzi hmotnoprávnymi podmienkami stanovenými v § 29 ods. 2 až 4 WHG a podmienkami týkajúcimi sa odôvodnenia predĺženia lehoty, ako aj súhrnu a časového harmonogramu opatrení potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov v takto predĺženej lehote, ktoré sú stanovené v § 83 ods. 2 druhej vete bode 2 WHG, a na druhej strane dospieť k záveru, že nedodržanie týchto posledných uvedených podmienok nemá za následok neplatnosť predĺženia lehoty. V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že článok 4 ods. 4 smernice 2000/60 výslovne nestanovuje, že predĺženie lehoty v prípade nedodržania podmienok, ktoré stanovuje, je neplatné, a že Súdny dvor doteraz nemal príležitosť sa k tejto otázke vyjadriť.
29. Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 4 ods. 4 [smernice 2000/60] vykladať v tom zmysle, že predĺženie lehoty na dosiahnutie cieľov vodohospodárskeho manažmentu stanovených v akčnom programe je neplatné, ak údaje v [medzinárodnom] pláne manažmentu nespĺňajú požiadavky podľa článku 4 ods. 4 písm. b) [tejto smernice], podľa ktorého musia byť dôvody tohto predĺženia výslovne uvedené a vysvetlené, alebo požiadavky týkajúce sa súhrnu opatrení vyžadovaných podľa článku 11, ktoré sa považujú za potrebné na postupné dosiahnutie požadovaného stavu vodných útvarov až do uplynutia takto predĺženej lehoty, ako aj dôvodov akéhokoľvek podstatného oneskorenia pri vykonávaní týchto opatrení a časového harmonogramu stanoveného na ich vykonanie, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 4 písm. d) uvedenej smernice?“
30. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili spolkové krajiny, Deutsche Umwelthilfe, poľská a nórska vláda, Dozorný úrad Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ako aj Komisia.
Analýza
31. Svojou prejudiciálnou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 4 smernice 2000/60 vykladať v tom zmysle, že predĺženie lehoty stanovenej v pláne manažmentu, ktorý nespĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) tejto smernice, má za následok neplatnosť tohto predĺženia.
32. Vzhľadom na technickú povahu tejto oblasti práva treba uviesť niekoľko úvodných poznámok.
Úvodné poznámky
33. Na úvod by som chcel pripomenúť, že smernica 2000/60 predstavuje rámcovú smernicu, ktorá stanovuje spoločné zásady a celkový rámec činnosti na ochranu vôd. Zabezpečuje koordináciu a integráciu politiky v oblasti vodného hospodárstva a zároveň vytvára dlhodobé základy pre rozvoj všeobecných zásad a štruktúr, ktorých cieľom je zaručiť ochranu a ekologicky udržateľné využívanie vodných zdrojov v rámci Únie.( 11 ) Tieto zásady a tento rámec musia následne členské štáty realizovať prijatím osobitných opatrení v súlade s lehotami stanovenými v tejto smernici.( 12 )
34. Podľa článku 1 prvého pododseku písm. a) smernice 2000/60 je účelom tejto smernice stanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý zabráni ich ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov a suchozemských ekosystémov, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov.( 13 ) V tomto kontexte sa táto smernica prostredníctvom koordinovaných opatrení zameriava na dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých vôd v Únii, vrátane podzemných vôd, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej.
35. V tejto súvislosti sú environmentálne ciele, ktoré členské štáty majú dosiahnuť, spresnené v článku 4 smernice 2000/60.( 14 ) Odsek 1 tohto článku totiž stanovuje environmentálne ciele, ktoré musia členské štáty dosiahnuť pri realizácii programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia pre povrchové vody, pre podzemné vody a pre chránené oblasti.
36. Pokiaľ ide o podzemné vody, ktoré sú jediné dotknuté v prejednávanej veci( 15 ), environmentálne ciele, ktoré sú členské štáty povinné dosiahnuť, sú uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b) tejto smernice, ktorý ukladá dve odlišné, hoci vnútorne prepojené povinnosti. Na jednej strane podľa písmena i) tohto ustanovenia členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie vypúšťaniu znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo na ich obmedzenie a na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov podzemnej vody ( povinnosť zabrániť zhoršeniu ).( 16 ) Na druhej strane podľa bodov ii) a iii) uvedeného ustanovenia členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemnej vody a vykonávať potrebné opatrenia na postupné znižovanie znečistenia podzemných vôd s cieľom dosiahnuť dobrý stav najneskôr do konca roku 2015 ( povinnosť zlepšenia ).( 17 )
37. Tak povinnosť zabrániť zhoršeniu, ako aj povinnosť zlepšenia stavu vodných útvarov sledujú dosiahnutie kvalitatívneho cieľa, ktorý normotvorca Únie zamýšľal dosiahnuť, a to koordinovaným postupom dosiahnuť „dobrý stav“ všetkých povrchových a podzemných vôd v Európskej únii do roku 2015.( 18 ) Je nesporné, že v prejednávanej veci ide len o túto povinnosť zlepšenia.( 19 )
38. V tejto súvislosti článok 4 ods. 1 písm. b) bod ii) smernice 2000/60 spresňuje, že členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemných vôd, zabezpečia rovnováhu medzi odberom a dopĺňaním podzemných vôd s cieľom dosiahnuť „dobrý stav“ podzemných vôd v súlade s ustanoveniami prílohy V najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.( 20 ) Tento cieľ sa teda v zásade mal dosiahnuť najneskôr do 22. decembra 2015.
39. Lehota stanovená na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa – ktorá zahŕňa najmä dodržiavanie noriem kvality potrebných na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemných vôd, medzi ktorými sa nachádza maximálna hodnota 50 mg/l v prípade dusičnanov – je však v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice stanovená najmä „s podmienkou uplatniť predlžovanie termínov [s výhradou predĺženia lehoty – neoficiálny preklad ] v súlade s odsekom 4“.
40. Podľa článku 4 ods. 4 tej istej smernice tak lehoty stanovené v odseku 1 podľa odseku 1 môžu byť predĺžené na účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru( 21 ), keď budú splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až d) tohto ustanovenia.
41. Predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke vychádza z predpokladu, že v prejednávanej veci týkajúcej sa predĺženia lehôt stanovených v medzinárodnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia rieky Ems na roky 2021 – 2027 nespĺňa požiadavky podľa článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60. Tento súd už totiž uviedol, že odôvodnenie a vysvetlenia týkajúce sa predĺženia lehoty uplatniteľnej na 13 útvarov podzemnej vody s koncentráciami dusičnanov presahujúcimi prahovú hodnotu 50 mg/l sú nedostatočné.( 22 )
42. Práve rozsah týchto podmienok je jadrom tejto analýzy, keďže odpoveď na otázku dôsledkov vyplývajúcich z nedodržania podmienok stanovených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60 závisí v prvom rade od samotnej povahy uvedených podmienok.
43. V tejto súvislosti existujú dva protichodné názory. Na jednej strane spolkové krajiny, ako aj poľská a nórska vláda v podstate tvrdia, že podmienky stanovené v tomto článku 4 ods. 4 písm. b) a d) majú čisto formálnu povahu, takže ich nedodržanie nemôže mať za následok neplatnosť predmetného predĺženia. Na druhej strane Deutsche Umwelthilfe, Dozorný úrad EZVO a Komisia sa naopak domnievajú, že tieto požiadavky majú podstatnú povahu, keďže podmieňujú dôvodnosť alebo zákonnosť tohto predĺženia, takže ich nedodržanie musí viesť k neplatnosti uvedeného predĺženia.
44. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s cieľom poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba pred preskúmaním právnych dôsledkov vyplývajúcich z nedodržania podmienok stanovených v článku 4 ods. 4 smernice 2000/60 analyzovať povahu týchto podmienok, keďže tieto dva aspekty sú úzko prepojené.
O povahe podmienok stanovených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60
45. Pôsobnosť ustanovení článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60 treba určiť s prihliadnutím na ich doslovné znenie, ako aj na ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou.( 23 )
O doslovnom výklade
46. V prvom rade, pokiaľ ide o výklad znenia tohto ustanovenia , zo znenia úvodnej vety článku 4 ods. 4 smernice 2000/60 jasne vyplýva, že „lehoty stanovené v odseku 1 môžu byť predĺžené na účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky [stanovené v písmenách a) až d)]“( 24 ). Ak sa táto úvodná veta vykladá a contrario , jednoznačne uvádza, že nesplnenie jednej z podmienok stanovených v písmenách a) až d) tohto ustanovenia bráni predĺženiu lehoty. O to viac to platí pre podmienky uvedené v písmenách b) a d) uvedeného ustanovenia, keďže táto prvá veta podmieňuje predĺženie lehoty kumulatívnym splnením všetkých podmienok uvedených v písmenách a) až d) toho istého ustanovenia bez toho, aby sa rozlišovalo podľa ich vecnej alebo procesnej povahy a aby sa medzi nimi stanovila hierarchia.
47. Tento výklad je podporený analýzou samotného obsahu podmienok uvedených v článku 4 ods. 4 písm. a) až d) smernice 2000/60, ktorý stanovuje:
– členské štáty sú oprávnené lehotu predĺžiť, ak nie je možné všetky potrebné zlepšenia stavu vodných útvarov dosiahnuť v dostatočnej miere v lehotách uvedených v článku 4 ods. 1 tejto smernice, a to z aspoň jedného z týchto dôvodov: (i) miera požadovaných zlepšení sa dá dosiahnuť iba v etapách, ktoré z dôvodov technickej realizácie presahujú časový harmonogram; (ii) dokončenie realizácie opatrení na zlepšenie by bolo neprimerane nákladné v rámci časového harmonogramu, a (iii) prírodné podmienky neumožňujú včasné zlepšenie stavu vodného útvaru v lehotách stanovených [ v písmene a) ],
– predĺženie lehoty a dôvody tohto predĺženia sú výslovne uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia [ písmeno b) ],
– predĺženia sú obmedzené na maximálne dve nové aktualizácie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia s výnimkou prípadov, keď prírodné podmienky sú také, že ciele nemožno dosiahnuť v tomto časovom rámci [ písmeno c) ], a
– súhrn opatrení požadovaných podľa článku 11 uvedenej smernice, ktoré sa považujú za nutné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu vodných útvarov do uplynutia predĺženej lehoty, dôvody pre akékoľvek podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram pre ich vykonávanie sa uvádzajú v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia, prehľad vykonávania uvedených opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení musia byť zahrnuté do aktualizácie tohto plánu manažmentu [ písm. d) ].
48. Z toho vyplýva, že hoci článok 4 ods. 4 smernice 2000/60 v písmene a) vymenúva tri hmotnoprávne dôvody, ktoré môžu odôvodniť predĺženie lehoty – teda ak sa potrebné zlepšenia stavu vodného útvaru musia odložiť z dôvodov týkajúcich sa „technickej realizácie“ [bod i)], „neprimeraných nákladov“ [bod ii)] a/alebo „prírodných podmienok“ [bod iii)] – všeobecná štruktúra tohto ustanovenia preukazuje, že samotné odvolanie sa na jeden alebo viaceré z týchto troch dôvodov nemôže samo osebe postačovať na odôvodnenie takéhoto predĺženia. Opačný výklad by zbavil ostatné podmienky stanovené v písmenách b) až d) uvedeného ustanovenia potrebného účinku.
49. Na jednej strane, pokiaľ ide o požiadavku výslovne uviesť a vysvetliť dôvody predĺženia lehoty , ako je stanovená v článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2000/60, jej cieľom je umožniť účinné preskúmanie dôvodnosti použitia takéhoto predĺženia na základe jedného z troch vyššie uvedených dôvodov. Toto preskúmanie má pritom nielen teoretický, ale aj praktický význam. Poukazujem najmä na to, že podľa článku 4 ods. 4 písm. c) tejto smernice je predĺženie lehoty v zásade obmedzené na maximálne dve aktualizácie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia s výnimkou prípadu, keď sú „prírodné podmienky“ v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) bodu iii) uvedenej smernice také, že ciele nemožno dosiahnuť v stanovenej lehote. Zatiaľ čo predĺženia založené na „technickej realizácii“ alebo „neprimeraných nákladoch“ v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. a) bodmi i) a ii) tej istej smernice sú nevyhnutne časovo obmedzené, t. j. do 22. decembra 2027( 25 ), pre predĺženia odôvodnené „prírodnými podmienkami“ sa výslovne nestanovuje rovnocenné časové obmedzenie. Za týchto podmienok sa zdá byť o to dôležitejšie, aby bolo predĺženie lehoty a konkrétne dôvody, ktoré ho odôvodňujú, výslovne uvedené a vysvetlené v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. b) smernice 2000/60. Takáto požiadavka je najmä nevyhnutná na to, aby sa zabezpečilo, že v prípade, ako je to v prejednávanej veci, keď sa predĺženie lehoty zakladá na dôvodoch spojených s „prírodnými podmienkami“, bude tento dôvod náležite odôvodnený a v rámci voľnej úvahy priznanej príslušným orgánom členských štátov sa naň nebude odvolávať neprimeraným, či dokonca zneužívajúcim spôsobom.
50. V tejto súvislosti považujem za užitočné spresniť, že hoci je pravda, že ten istý dôvod môže odôvodniť predĺženie lehoty pre viaceré vodné útvary, zo znenia úvodnej časti článku 4 ods. 4 smernice 2000/60 v spojení s článkom 4 ods. 4, písm. b) tejto smernice vyplýva, že dotknuté vodné útvary musia byť s dostatočnou presnosťou individualizované. Predĺženie lehoty totiž podlieha aj podmienke, že „nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru “( 26 ), čo si vyžaduje osobitné preskúmanie každého z dotknutých vodných útvarov. Okrem toho, ak sa členský štát odvoláva, ako v prejednávanej veci, na dôvod predĺženia založený na „prírodných podmienkach“, ako uvádza predkladajúci vnútroštátny súd( 27 ), logicky mu prináleží, aby pre každý ovplyvnený vodný útvar uviedol presnú povahu týchto podmienok, ako aj konkrétne dôvody, pre ktoré tieto podmienky bránia dodržaniu zákonnej lehoty stanovenej na dosiahnutie uplatniteľnej prahovej hodnoty. V každom prípade sa zdá byť veľmi sporné, či znečistenie spočívajúce vo vysokej koncentrácii dusičnanov možno pripísať „prírodným príčinám“, čo je okolnosť, ktorá posilňuje povinnosť odôvodnenia a zdôvodnenia.( 28 )
51. Na druhej strane, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 4 ods. 4 písm. d) smernice 2000/60 , toto ustanovenie stanovuje, že plán vodohospodárskeho manažmentu povodia musí obsahovať súhrn opatrení požadovaných podľa článku 11 tejto smernice( 29 ), ktoré sa považujú za potrebné na postupné dosiahnutie požadovaného stavu vodných útvarov v rámci predĺženej lehoty, ako aj dôvody pre akékoľvek podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram ich vykonávania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že členské štáty sa nemôžu obmedziť na neobmedzené predlžovanie lehoty stanovenej na dosiahnutie environmentálnych cieľov, ale naopak sú povinné zabezpečiť prijatie a vykonanie vhodných opatrení určených na zlepšenie chemického stavu vodných útvarov v predĺženej lehote. Na tento účel musí plán vodohospodárskeho manažmentu povodia obsahovať nielen súhrn plánovaných opatrení a časový harmonogram ich vykonania, ale aj dôvody každého podstatného oneskorenia, ktoré má vplyv na ich vykonanie.
52. Z doslovného výkladu článku 4 ods. 4 smernice 2000/60 teda vyplýva, že podmienky stanovené v písmenách b) a d) tohto ustanovenia, ktorých záväznú povahu navyše žiadna z dotknutých osôb nespochybňuje, nemožno považovať len za formálne požiadavky. Na rozdiel od toho, čo tvrdia najmä spolkové krajiny, ktorých stanovisko zrejme nadväzuje na výklad, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) vo svojom rozsudku z 2. novembra 2017( 30 ), tieto podmienky predstavujú skutočné hmotnoprávne požiadavky, ktoré podobne ako ostatné podmienky stanovené v písmenách a) a c) uvedeného ustanovenia totiž podmieňujú samotnú možnosť príslušných orgánov členských štátov priznať predĺženie lehoty.
O kontextuálnom výklade
53. V druhom rade je tento výklad podporený kontextom, do ktorého patrí článok 4 ods. 4 smernice 2000/60.
54. Pripomínam totiž po prvé, že environmentálne ciele uvedené v článku 4 ods. 1 tejto smernice predstavujú záväzné povinnosti.( 31 ) Možnosť predĺžiť lehotu stanovenú v článku 4 ods. 4 uvedenej smernice preto predstavuje výnimku z povinnosti dosiahnuť dobrý stav všetkých útvarov podzemnej vody stanovenej v jej článku 4 ods. 1 písm. b) bode ii) „najneskôr do [22. decembra 2015]“. Teda vzhľadom na to, že ide o výnimku zo zásadnej povinnosti dosiahnuť zlepšenie v stanovených lehotách, článok 4 ods. 4 tej istej smernice sa má vykladať reštriktívne.( 32 ) Tieto úvahy tak hovoria v prospech výkladu, podľa ktorého keď sa členské štáty rozhodnú predĺžiť lehotu, musia v plnom rozsahu a prísne dodržiavať všetky podmienky uvedené v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60. Nedodržanie aspoň jednej z týchto podmienok preto bráni platnému predĺženou lehoty. Z toho vyplýva, že predĺženie uskutočnené v rozpore s jednou z týchto požiadaviek treba považovať za odporujúce tejto smernici, a teda za neplatné.
55. Po druhé tento výklad potvrdzuje porovnanie povinností stanovených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60 s povinnosťami uvedenými v článku 4 ods. 7 tejto smernice. Toto posledné ustanovenie totiž stanovuje, že nedodržanie povinností v oblasti zlepšovania, ako aj zákazov zhoršovania stanovených v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice môže byť vo výnimočných prípadoch odôvodnené, ak je splnený celý súbor podmienok. Podobne ako odsek 4 aj odsek 7 článku 4 vo svojich úvodných zarážkach uvádza niekoľko hmotnoprávnych podmienok a následne dopĺňa rad podmienok zavedených výrazom „a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky“( 33 ), ktorý je tiež použitý v odseku 4 uvedeného článku. Konkrétnejšie, článok 4 ods. 7 písm. b) smernice 2000/60 vyžaduje, podobne ako článok 4 ods. 4 písm. b) a d) tejto smernice, aby dôvody odôvodňujúce výnimky boli najmä „menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13“( 34 ). Súdny dvor však priznal rovnakú váhu všetkým podmienkam uvedeným v článku 4 ods. 7 smernice 2000/60, keď konštatoval, že „ak projekt môže spôsobiť negatívne účinky pre vodu, môže byť povolený iba v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v článku 4 ods. 7 písm. a) až d) tejto smernice“. Rovnako konštatoval, že ak bolo povolenie vydané bez toho, aby príslušný orgán preskúmal splnenie podmienok stanovených v článku 4 ods. 7 písm. a) až d) uvedenej smernice, vnútroštátny súd môže konštatovať „nezákonnosť napadnutého aktu“.( 35 ) Táto judikatúra je plne aplikovateľná na článok 4 ods. 4 písm. b) a d) tej istej smernice v tom zmysle, že podmienky v ňom stanovené musia byť splnené a predstavujú predpoklad zákonnosti predĺženia lehoty.( 36 )
56. Po tretie uvádzam, že v súlade s článkom 4 ods. 8 smernice 2000/60 musia členské štáty pri uplatňovaní najmä odseku 4 tohto článku zabezpečiť, aby toto uplatňovanie nebránilo ani neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch toho istého správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním iných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia. Z tejto požiadavky vyplýva, že predĺženia lehôt sa musia individuálne týkať dotknutých vodných útvarov. To znamená, že vodné útvary musia byť presne identifikované ako rôzne „typy“ podzemných vôd, ku ktorým patria, ale tiež, že sa musí posúdiť prípadný vplyv predĺženia na iné typy vodných útvarov.( 37 ) Z tohto hľadiska sa javí ako nevyhnutné, aby boli v plnej miere dodržané aj povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 4 písm. b) a d) uvedenej smernice.
57. Po štvrté treba konštatovať, že aj v iných oblastiach životného prostredia EÚ Súdny dvor zdôraznil dôležitosť povinnosti odôvodnenia v prípade uplatnenia predĺženia lehoty.( 38 ) Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, smernice Únie v oblasti životného prostredia vo všeobecnosti výslovne neuvádzajú dôsledky, ktoré vyplývajú z toho, že príslušné orgány členských štátov uplatňujú ustanovenia o výnimkách zo smernice, hoci nie sú splnené podmienky na ich uplatnenie.( 39 ) Takýto prístup sa mi javí ako konzistentný. V širšom zmysle sa totiž v správnom práve dodržanie zákonných podmienok vyžadovaných na vyvolanie určitého právneho účinku nemôže obmedziť na jednoduché vymenovanie okolností, ktoré môžu odôvodniť výnimku. Tieto okolnosti musia byť podrobne vysvetlené a musia byť podložené presným, konkrétnym a dostatočne podrobným odôvodnením. Len vtedy môžu jednotlivci, ako aj súd vykonávať účinné preskúmanie zákonnosti existencie a uplatnenia týchto osobitných okolností. V opačnom prípade by právne pravidlo stratilo akýkoľvek normatívny dosah, a teda aj dôvod jeho existencie.
O teleologickom výklade
58. V treťom a poslednom rade je výklad uvedený v bode 52 vyššie v súlade tak s cieľmi sledovanými smernicou 2000/60, ako aj so samotným účelom článku 4 ods. 4 písm. b) a d) tejto smernice.
59. Ako vyplýva z bodov 33 až 37 vyššie, povinnosť zlepšenia stavu vodných útvarov aj povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu vodných útvarov smerujú k dosiahnutiu kvalitatívnych cieľov, ktoré sleduje normotvorca Únie, a ktorými sú konkrétne zachovanie alebo obnovenie dobrého stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody.( 40 ) V súlade s judikatúrou Súdneho dvora teda zo znenia, štruktúry a účelu článku 4 smernice 2000/60 vyplýva, že tieto dve povinnosti majú záväznú povahu( 41 ), takže ich možno kvalifikovať ako povinnosti dosiahnuť výsledok.( 42 ) V tomto kontexte teda platí, že článok 4 ods. 1 písm. a) tejto smernice sa neobmedzuje len na jednoduché vyhlásenie cieľov plánovania podľa istého formulovaného programu, ale hneď ako dôjde k stanoveniu ekologického stavu ovplyvneného vodného útvaru, vyvoláva právne záväzné účinky v každej fáze postupu stanoveného v uvedenej smernici.( 43 ) Toto ustanovenie sa teda neobmedzuje na formuláciu principiálnych povinností, ale vzťahuje sa aj na konkrétne situácie, vrátane konkrétnych projektov, ktoré môžu ovplyvniť dotknuté vodné útvary.( 44 )
60. V tejto súvislosti poznamenávam, že odôvodnenie 30 tej istej smernice uvádza, že „aby sa zaistilo úplné a dôsledné vykonávanie smernice , akékoľvek predĺženia časového harmonogramu by sa mali robiť na základe vhodných, jasných a transparentných kritérií a členské štáty ich zdôvodnia v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí“( 45 ). Toto odôvodnenie tak uvádza, že požiadavky v oblasti odôvodnenia a uvedenia dôvodov predĺženia lehoty stanovené v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60 majú osobitný význam „aby sa zaistilo úplné a dôsledné vykonávanie“ tejto smernice.
61. V tejto súvislosti tiež konštatujem, že cieľom týchto povinností je najmä zabezpečiť, aby verejnosť a Komisia mali k dispozícii úplné informácie o predĺžení lehôt, aby mohli lepšie pochopiť plány dotknutých správnych území povodí bez toho, aby museli využiť dodatočné zdroje.
62. Na jednej strane totiž podľa článku 14 ods. 1 písm. c) smernice 2000/60 „členské štáty budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávanie tejto smernice“ tým, že predložia na pripomienkovanie verejnosti vrátane užívateľov, najmä „návrh plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí aspoň jeden rok pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje“, pričom spresnia, že „na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia“. Preto vzhľadom na to, že informácie potrebné na dodržanie podmienok stanovených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) uvedenej smernice musia byť k dispozícii už v štádiu vypracovania návrhu plánu, aby sa verejnosti umožnilo vyjadriť sa, tieto pripomienky nemožno predložiť alebo upraviť po prijatí plánu manažmentu.
63. Na druhej strane podľa článku 15 tej istej smernice sú členské štáty povinné do troch mesiacov od ich uverejnenia oznámiť plány vodohospodárskeho manažmentu povodia Komisii a ostatným dotknutým členským štátom. Táto požiadavka tiež potvrdzuje, že povinnosti stanovené v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60 musia byť splnené od okamihu uverejnenia plánu manažmentu bez toho, aby bolo možné neskôr napraviť prípadné nedostatky prostredníctvom oneskorených doplnení alebo opatrení na nápravu.
64. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem dospieť k záveru, že zo znenia, kontextu a účelu článku 4 ods. 4 smernice 2000/60 vyplýva, že nedodržanie aspoň jednej z podmienok uvedených v písmenách a) až d) tohto ustanovenia má za následok neplatnosť prípadného predĺženia lehoty stanovenej na účely postupného dosiahnutia cieľov uplatniteľných na vodné útvary, takže všetky tieto podmienky, vrátane podmienok stanovených v písmenách b) a d) uvedeného ustanovenia, sa považujú za podstatné podmienky, ktorými je platnosť takéhoto predĺženia podmienená.
O právnych dôsledkoch vyplývajúcich z nedodržania podmienok stanovených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60
65. Takýto výklad znamená, že predĺženie lehoty, ktoré nespĺňa požiadavky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60, treba považovať za neplatné z hľadiska tejto smernice, v dôsledku čoho sa naň príslušné orgány členských štátov nemôžu odvolávať.
66. Vzhľadom na to, že z dôvodov uvedených predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa javí ako ťažko predstaviteľné, že predĺženie lehoty uplatniteľnej na 13 dotknutých útvarov podzemnej vody, ako bolo stanovené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia na roky 2021 – 2027 nemeckej časti rieky Ems, môže spĺňať podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2000/60, prináleží spolkovým krajinám, aby v rámci svojich právomocí napravili nedodržanie požiadaviek stanovených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) tejto smernice. Na tento účel budú musieť prijať opatrenia potrebné na to, aby sa v čo najväčšej možnej miere obmedzili škodlivé účinky vyplývajúce z neodôvodneného oneskorenia pri dosahovaní cieľa zlepšenia vodných útvarov, ktorý sa mal dosiahnuť už dávno, t. j. do konca roka 2015.( 46 )
67. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby v súlade s pravidlami svojho vnútroštátneho práva vyvodil konkrétne dôsledky z prípadnej neplatnosti predĺženia lehoty vzhľadom na smernicu 2000/60. Na základe zásady procesnej autonómie členských štátov totiž prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku, aby určil procesné podmienky a účinky spojené s takouto situáciou, avšak pod podmienkou, že tieto podmienky nie sú menej výhodné ako podmienky uplatniteľné na podobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity).( 47 )
68. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na zabezpečenie účinnosti všetkých ustanovení práva Únie si zásada prednosti osobitne vyžaduje, aby vnútroštátne súdy v čo najväčšej možnej miere vyložili svoje vnútroštátne právo spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie. Len v prípade nemožnosti vyložiť vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, zabezpečí ich plný účinok, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékoľvek odporujúce ustanovenie vnútroštátneho práva, hoci aj časovo následné, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na jeho predchádzajúce zrušenie zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom, a to pod podmienkou, že ustanovenie práva Únie má priamy účinok.( 48 )
69. V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že nemecký zákonodarca neprevzal presnú formuláciu vyplývajúcu z článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2000/60, avšak zdá sa, že výklad vnútroštátneho práva v súlade s týmto ustanovením by bol možný bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k výkladu contra legem .( 49 ) Za týchto okolností bude úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu vykladať a uplatňovať príslušné vnútroštátne ustanovenia spôsobom, ktorý zaručí plné dosiahnutie cieľov sledovaných touto smernicou, nezávisle od spôsobu, akým vnútroštátny zákonodarca zabezpečil prevzatie uvedeného ustanovenia do vnútroštátneho práva( 50 ), a to najmä tým, že vyhlási medzinárodný plán manažmentu na roky 2021 – 2027 za neplatný, pokiaľ ide o predĺženie lehoty.
70. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy zastávam názor, že článok 4 ods. 4 smernice 2000/60 sa má vykladať v tom zmysle, že predĺženie lehoty stanovenej v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorého cieľom je dosiahnuť environmentálne ciele pre vodné útvary, je neplatné, ak údaje uvedené v tomto pláne manažmentu nespĺňajú všetky požiadavky stanovené v tomto ustanovení, vrátane požiadaviek uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) tejto smernice.
Návrh
71. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko), takto:
Článok 4 ods. 4 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
predĺženie lehoty stanovenej v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorého cieľom je dosiahnuť environmentálne ciele pre vodné útvary, je neplatné, ak údaje uvedené v tomto pláne manažmentu nespĺňajú všetky požiadavky stanovené v tomto ustanovení, vrátane požiadaviek uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) a d) tejto smernice.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275.
3 Pozri v tejto súvislosti správu Komisie pre Radu a Európsky parlament zo 4. februára 2025 o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a smernice o povodniach (2007/60/ES) [COM(2025) 2 final, s. 35 a 36], v ktorej sa konštatuje, že na jednej strane vzhľadom na obmedzený pokrok pri dosahovaní dobrého stavu vôd v Únii sa na veľkú väčšinu vodných útvarov vzťahujú rôzne výnimky ustanovené v článku 4 smernice 2000/60, pričom sa zvýšil počet výnimiek založených najmä na článku 4 ods. 4 tejto smernice, ako aj na druhej strane, že nie všetky členské štáty poskytujú dostatočne podrobné informácie na úrovni ovplyvneného vodného útvaru a že len približne polovica posudzovaných členských štátov uvádza dostatočné podrobnosti vo všetkých plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí.
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 2006, s. 19).
5 BGBl. I, s. 2585.
6 WHG v znení zákona z 22. decembra 2023 (BGBl. I č. 409).
7 BGBl. I, s. 1513.
8 BGBl. I, s. 1802.
9 Podľa uvedeného súdu nedostatočné odôvodnenie predĺženia lehoty vyplýva z nasledujúcich skutočností. Na dosiahnutie cieľov vodohospodárskeho manažmentu uvedených v § 27 až 31 WHG, ako aj § 44 a § 47 WHG je potrebné podľa § 82 ods. 1 prvej vety WHG vypracovať pre každé správne územie povodia akčný program v súlade s jeho odsekmi 2 až 6. Tieto ciele, ktoré sa v danom prípade týkajú výlučne podzemných vôd, sú vymedzené v § 47 ods. 1 WHG a zahŕňajú zákaz zhoršovania stavu (bod 1), povinnosť zvrátiť trendy rastu koncentrácií znečisťujúcich látok spôsobené vplyvom ľudskej činnosti (bod 2) a zásadu zlepšenia, spočívajúcu v dosiahnutí a udržaní dobrého množstvového a chemického stavu (bod 3). Pokiaľ ide o túto zásadu, na účely posúdenia chemického stavu podzemných vôd § 5 ods. 1 prvá veta GrwV odkazuje na prahové hodnoty uvedené v prílohe 2 tohto zákona. Prahová hodnota pre dusičnany (NO3) uvedená v tejto prílohe je 50 mg/l v súlade s prílohou I bodom 1 smernice 2006/118.
10 Podrobnejšie pozri rozhodnutie Oberverwaltungsgericht Niedersachsen (Vyšší správny súd pre Dolné Sasko, Nemecko) z 21. novembra 2023, č. spisu 7 KS 8/21, DE:OVGNI:2023:1121.7KS8.21.00.
11 Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 11 smernice 2000/60.
12 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2016, Komisia/Rakúsko (C‑346/14, EU:C:2016:322, bod 70 a citovaná judikatúra), ako aj z 24. júna 2021, Komisia/Španielsko (Zhoršenie prírodnej zóny Doñana) (C‑559/19, ďalej len „rozsudok Komisia/Španielsko“, EU:C:2021:512, bod 35 a citovaná judikatúra).
13 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen (C‑535/18, ďalej len „rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen“, EU:C:2020:391, bod 67); z 21. marca 2024, Bezirkshauptmannschaft Spittal an der Drau (C‑671/22, ďalej len „rozsudok BSadD“, EU:C:2024:256, bod 39 a citovaná judikatúra), ako aj z 25. apríla 2024, Sweetman (C‑301/22, ďalej len „rozsudok Sweetman“, EU:C:2024:347, bod 44 a citovaná judikatúra). Pozri tiež v tejto súvislosti odôvodnenie 25 smernice 2000/60.
14 Pozri v tomto zmysle rozsudky Sweetman (bod 44 a citovaná judikatúra), ako aj Komisia/Španielsko (bod 38).
15 Súdny dvor však uznal, že ciele, ktoré sleduje smernica 2000/60, týkajúce sa povrchových a podzemných vôd sú „podobné“. Pozri v tejto súvislosti rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen (bod 70).
16 V súvislosti s pojmom „zhoršenie“ a jeho dosahom pozri rozsudok Komisia/Španielsko (body 48 až 49).
17 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2025, Komisia/Írsko (Rámcová smernica v oblasti vodného hospodárstva) (C‑204/24, ďalej len „rozsudok Komisia/Írsko“, EU:C:2025:912, body 82 a 83, ako aj citovaná judikatúra). Pozri tiež analogicky rozsudok Sweetman (bod 45 a citovaná judikatúra).
18 Pozri v tomto zmysle rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen (bod 71 a citovaná judikatúra).
19 Hoci povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu vodných útvarov je stanovená v súlade s konečným cieľom smernice 2000/60, ktorý spočíva prinajmenšom v dosiahnutí „dobrého stavu“ všetkých vôd a v zachovaní tohto stavu, ako sa uvádza v odôvodnení 26 smernice, Súdny dvor spresnil, že normotvorca Únie priznal tejto povinnosti autonómne postavenie a táto povinnosť sa neobmedzuje na prostriedok slúžiaci povinnosti zlepšiť stav vodných útvarov [pozri rozsudok z 5. mája 2022, Association France Nature Environnement (Dočasné vplyvy na povrchové vody) (C‑525/20, ďalej len „rozsudok Association FNE“, EU:C:2022:350, bod 35 a citovaná judikatúra)].
20 Na účely určenia rozsahu povinnosti zlepšenia útvarov podzemnej vody článok 4 ods. 1 písm. b) bod ii) smernice 2000/60 odkazuje na „stav“ týchto vodných útvarov. Pojem „stav podzemnej vody“ je definovaný v článku 2 bode 19 tejto smernice ako „celkové vyjadrenie stavu útvaru podzemnej vody, ktorý je určený jeho kvantitatívnym alebo chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší“. Z toho vyplýva, že „dobrý stav podzemnej vody“ v zmysle článku 2 bodu 20 uvedenej smernice je dosiahnutý, ak je jeho kvantitatívny, ako aj chemický stav aspoň „dobrý“, t. j. ak sú splnené podmienky stanovené v tabuľkách 2.1.2 a 2.3.2 prílohy V [pozri analogicky rozsudok BSadD (bod 42 a citovaná judikatúra)].
21 Súdny dvor totiž rozhodol, že táto možnosť odložiť dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2000/60 sa uplatňuje len na povinnosť zlepšenia uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. b) bode ii) tejto smernice, a teda nie na povinnosť zabrániť zhoršeniu uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) uvedenej smernice [pozri rozsudok Komisia/Španielsko (bod 45)].
22 Pozri body 24 až 27 vyššie.
23 Pozri rozsudok z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland (C‑461/13, ďalej len „rozsudok Bund für Umwelt“, EU:C:2015:433, bod 30).
24 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
25 Podľa článku 13 ods. 6 smernice 2000/60 mali byť plány vodohospodárskeho manažmentu povodia uverejnené najneskôr deväť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, teda najneskôr do 22. decembra 2009. Podľa článku 13 ods. 7 uvedenej smernice sa tieto plány majú následne preskúmať najneskôr 15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tej istej smernice, a to do 22. decembra 2015, a potom každých šesť rokov, teda do 22. decembra 2021 a 22. decembra 2027.
26 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
27 Pozri bod 25 vyššie.
28 V tejto súvislosti konštatujem, že zo správy Komisie pre Radu a Európsky parlament zo 4. februára 2025 o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a smernice o povodniach (2007/60/ES) [COM(2025) 2 final, s. 10] vyplýva, že pokiaľ ide o podzemné vody, najčastejšie uvádzanými znečisťujúcimi látkami, ktoré vedú k zlému chemickému stavu, sú dusičnany, ktorých priemerná koncentrácia sa od roku 2021 výrazne nezmenila. Tieto dusičnany pochádzajú najmä z intenzívneho poľnohospodárstva a chovu dobytka, a to v dôsledku nesprávneho alebo nadmerného používania hnojív a hnojovice/maštaľného hnoja, ktoré obsahujú dusík a fosfor.
29 Podľa článku 11 smernice 2000/60 musí plán vodohospodárskeho manažmentu povodia obsahovať program opatrení určených na dosiahnutie environmentálnych cieľov uvedených v článku 4 tejto smernice, pričom tento program obsahuje „základné opatrenia“ a v prípade potreby „doplnkové opatrenia“.
30 Pozri bod 28 vyššie.
31 Pozri v tomto zmysle rozsudok Bund für Umwelt (bod 43) a bod 59 nižšie.
32 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 2023, Pesticide Action Network Europe a i. (C‑162/21, EU:C:2023:30, bod 34 a citovaná judikatúra).
33 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
34 Podľa článku 13 ods. 4 smernice 2000/60 musia byť v pláne manažmentu zaznamenané aj praktické opatrenia vyžadované článkom 4 ods. 7 písm. a) tejto smernice. Pozri rozsudok Bund für Umwelt (bod 46).
35 Pozri rozsudok z 1. júna 2017, Folk (C‑529/15, EU:C:2017:419, body 36 a 38, ako aj citovaná judikatúra). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
36 Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdia spolkové krajiny, tento záver nemôže byť spochybnený judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa povolenia projektov podľa článku 4 ods. 7 písm. b) smernice 2000/60, podľa ktorej sa táto podmienka „môže považovať za splnenú, pokiaľ je odôvodnenie dotknutého projektu uvedené ku dňu povolenia uvedeného projektu iba v rozhodnutí o jeho povolení“ [pozri rozsudok vo veci Association FNE (bod 44 a citovaná judikatúra)]. Súdny dvor totiž pripúšťa platnosť povolenia, ak sú v čase jeho prijatia dôvody odôvodňujúce projekt uvedené len v rozhodnutí o povolení a informácie v tejto súvislosti sú následne uvedené v pláne manažmentu. Túto judikatúru však nemožno uplatniť na predĺženia lehoty. Dôvody odôvodňujúce predĺženia lehôt sú totiž uvedené len v samotnom pláne manažmentu bez toho, aby existoval akt, ktorý by mohol byť skorší ako plán manažmentu, ktorý by posunul lehotu a ktorý by rovnako ako situácia vo veciach skúmaných Súdnym dvorom už mohol obsahovať dostatočné odôvodnenie.
37 Pozri analogicky rozsudok vo veci Sweetman (body 59 až 61).
38 Pozri napríklad rozsudok z 22. februára 2018, Komisia/Poľsko (C‑336/16, EU:C:2018:94, body 101 a 102), v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že Poľská republika neuviedla ani neodôvodnila dôvody, pre ktoré stanovila osobitne dlhé lehoty na zastavenie prekračovania limitných hodnôt stanovených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1).
39 Pozri tiež napríklad ustanovenie o výnimke v článku 16 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102). Toto ustanovenie totiž stanovuje podrobné podmienky, za ktorých možno výnimočne povoliť projekt, ktorý má negatívny vplyv na stav vôd, alebo činnosť, ktorá má negatívny vplyv na chránený druh, bez toho, aby výslovne uvádzalo, aký vplyv má nedodržanie týchto podmienok na platnosť dotknutých povolení.
40 Pozri rozsudok BSadD (bod 42 a citovaná judikatúra).
41 Pozri rozsudok Komisia/Španielsko (bod 42 a citovaná judikatúra). Súdny dvor rozhodol, že povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody ostáva záväzná v každej fáze vykonávania tejto smernice a je uplatniteľná na „každý druh“ a každý stav útvaru povrchovej vody, pre ktorý sa prijal alebo mal prijať plán manažmentu [pozri v tomto zmysle rozsudok Sweetman(body 43 a 54, ako aj citovaná judikatúra)]. Tento výklad sa vzťahuje aj na povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu útvarov podzemnej vody [pozri rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen (bod 72 a citovaná judikatúra)].
42 Pozri analogicky rozsudok Komisia/Írsko (bod 118).
43 Pozri rozsudky Komisia/Španielsko (bod 43) a Land Nordrhein‑Westfalen (bod 73).
44 Pozri analogicky rozsudok BSadD (bod 43 a citovaná judikatúra).
45 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
46 Pozri analogicky rozsudok vo veci Association FNE (body 38 a 39, ako aj citovaná judikatúra). Pripomínam tiež, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora samotnú správnu prax, ktorú možno zmeniť podľa vlastného uváženia správneho orgánu a ktorá nie je dostatočne zverejnená, nemožno považovať za platný výkon povinností prebratia smernice [pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci Komisia/Írsko (bod 146 a citovaná judikatúra)].
47 Pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Wells (C‑201/02, EU:C:2004:12, bod 67).
48 Pozri rozsudok z 24. júna 2019, Popławski (C‑573/17, EU:C:2019:530, body 57, 58, 61 a 68 a citovaná judikatúra).
49 Pozri rozsudok z 24. júna 2019, Popławski (C‑573/17, EU:C:2019:530, body 76 a 77, ako aj citovaná judikatúra). Pozri tiež bod 32 vyššie.
50 Pozri analogicky rozsudok Komisia/Írsko (body 140 a 141).