C-395/25

proti

Kemikalieinspektionen

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Svea hovrätt, Mark‑ och miljööverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie, Švédsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Klasifikácia, balenie a označovanie látok a zmesí – Obal s podobnou úpravou alebo podobou, aké sa používajú na potraviny – Klamlivá povaha pre spotrebiteľov – Obal na tekuté detergenty určené na pranie – Obaly podobné obalom obvykle používaným na nápoje “

I. Úvod

1. Prejednávaná vec sa týka výkladu ustanovenia nariadenia CLP( 2 ), ktoré stanovuje požiadavky na balenie látok alebo zmesí klasifikovaných ako nebezpečné. Predkladajúci vnútroštátny súd sa konkrétnejšie pýta jednak na požiadavky, ktoré majú zabrániť tomu, aby boli na trh uvedené nebezpečné látky a zmesi, ktorých obal by mohol uviesť spotrebiteľov do omylu tým, že by im naznačoval, že ide o potravinu, a jednak na rôzne aspekty posúdenia, ktoré musí vykonať, aby zistil, či dotknuté výrobky spĺňajú tieto požiadavky.

…

10. Látky a zmesi sa uvedú na trh iba vtedy, ak sú v súlade s týmto nariadením.“

4. Článok 35 uvedeného nariadenia, nazvaný „Obaly“, stanovuje:

„1. Obal s obsahom nebezpečných látok alebo zmesí musí spĺňať tieto požiadavky:

…

c) obal a uzávery musia byť všade silné a pevné, aby sa zabezpečilo, že sa neuvoľnia a bezpečne odolajú tlakom a namáhaniu pri bežnom zaobchádzaní;

6. Nariadenie CLP je uvedené v prílohe nariadenia 2019/1020.

7. Článok 11 ods. 1 a 9 tohto nariadenia stanovuje:

„1. Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje činnosti s cieľom zabezpečiť:

a) účinný dohľad nad trhom s výrobkami sprístupnenými online a offline v rámci ich územia, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie;

…

9. Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek ochranný postup Únie podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie, výrobky, ktoré sa na základe rozhodnutia orgánu dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte považujú za nevyhovujúce, považujú za nevyhovujúce aj orgány dohľadu nad trhom v inom členskom štáte, pokiaľ príslušný orgán dohľadu nad trhom v inom členskom štáte neusúdi o opaku, na základe svojho vlastného vyšetrovania s prihliadnutím na prípadné informácie od hospodárskeho subjektu.“

12. Po tom, čo spotrebitelia informovali inšpektorát o tom, že obaly výrobkov spoločnosti Orkla Care vykazujú podobnosť s obalmi potravín a že tieto výrobky môžu byť zamenené s potravinami, inšpektorát vyzval túto spoločnosť, aby sa vyjadrila v tejto súvislosti, ako aj k súladu obalov uvedených výrobkov s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 35 ods. 2 nariadenia CLP.

13. Spoločnosť Orkla Care poprela existenciu podobnosti medzi obalmi svojich výrobkov a obalmi potravín a tvrdila, že jej obaly sú v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto ustanovenia. V tejto súvislosti uviedla, že (i) tieto obaly nezobrazujú obrazové prvky, ktoré možno zameniť s potravinami, ale obrázky textílií; (ii) že pred použitím výrobku treba aktívne odstrániť pečatný štítok a že informácie na obale, ktoré uvádzajú, že obsah sa nesmie konzumovať, predstavujú dostatočné záruky; (iii) že dotknuté výrobky sú iba dráždivé pre oči a nepredstavujú nebezpečenstvo v prípade požitia, a (iv) že voľba kartónu bola motivovaná ekologickými hľadiskami.

14. Vzhľadom na úpravu dotknutých obalov v tvare podlhovastého kartónového obalu so štvorcovou základňou a prehnutým vrchom so skrutkovacím uzáverom na jednej strane v kombinácii s farebnosťou obalu a označením, že výrobok je vegánsky, dospel inšpektorát k záveru, že tak tvar, ako aj podoba obalu môžu uviesť spotrebiteľov do omylu a mať za následok, že spotrebitelia si zamenia tieto výrobky s potravinami. Domnieval sa preto, že uvedené obaly nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 35 ods. 2 prvom pododseku nariadenia CLP. V dôsledku toho inšpektorát zakázal spoločnosti Orkla Care baliť dotknuté výrobky do obalov s dotknutou úpravou a podobou.

„1. Na základe akých podrobných kritérií sa má podľa článku 35 ods. 2 [nariadenia CLP] posúdiť, či má obal podobnú úpravu alebo podobu ako napríklad obal používaný pre potraviny? Musia byť opatrenia na odlíšenie obalu napríklad od obalu na potraviny trvalé počas celého životného cyklu obalu alebo môžu byť určené na odstránenie?

2. Má sa posúdenie toho, či má obal podobnú úpravu alebo podobu ako napríklad obal potravín, vykonať na základe obalu potravín dostupného na trhu, na ktorý sa výrobok uvádza, alebo na trhu, na ktorom sa dodáva verejnosti, a má sa potom posúdenie vykonať výlučne na základe vnútroštátneho trhu, celého trhu Únie alebo jeho častí?

3. Ako by sa mal vykladať a uplatňovať pojem ‚spotrebiteľ‘ uvedený v článku 35 ods. 2 [nariadenia CLP]? Vzťahuje sa iba na priemerného spotrebiteľa alebo majú byť do pojmu ‚spotrebiteľ‘ zahrnuté aj zraniteľné alebo znevýhodnené skupiny spotrebiteľov, ako sú osoby so zrakovým postihnutím, osoby s iným zdravotným postihnutím a deti? Ak áno, ako sa majú zohľadniť ich špecifické potreby?

4. Aká má byť miera rizika uvedenia spotrebiteľa do omylu, že obal obsahuje potravinu? Stačí, aby existovalo teoretické alebo nevýznamné riziko alebo musí byť riziko reálne? Je pri tomto posúdení relevantné zohľadniť, či k zámene s potravinami skutočne došlo, ak sú takéto informácie k dispozícii?

5. Má sa pri uplatňovaní článku 35 ods. 2 [nariadenia CLP] zohľadniť kategória nebezpečnosti a konkrétne riziko spojené s látkou alebo zmesou? Má sa tento článok vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na obaly obsahujúce nebezpečnú látku alebo zmes, ktoré majú podobnú úpravu alebo podobu ako obaly používané na potraviny, pokiaľ, ako v prejednávanej veci, obsah obalu nie je nebezpečný pri požití, ale je nebezpečný len v prípade iných druhov expozície, ako napríklad že zmes môže spôsobiť vratné podráždenie očí?“

21. Článok 35 ods. 2 prvý pododsek uvedeného nariadenia rozlišuje dva prípady: prípad, keď by tvar alebo podoba obalu mohli priťahovať deti alebo vyvolať ich aktívnu zvedavosť alebo by mohli uviesť spotrebiteľov do omylu, a prípad, keď je úprava alebo podoba obalu podobná obalu iných výrobkov, najmä potravín, a keď by táto podobnosť uviedla spotrebiteľov do omylu. Vzhľadom na to, že formulácia prejudiciálnych otázok naznačuje, že predkladajúci vnútroštátny súd má na mysli tento druhý prípad, zameria sa na neho moja analýza.

2. O nariadení CLP

22. Skôr než pristúpim k analýze prejudiciálnych otázok, chcem uviesť jednu poznámku k miestu nariadenia CLP v širšom rámci nástrojov v oblasti bezpečnosti výrobkov a k jeho cieľom.

23. Hoci toto nariadenie používa pojem „spotrebiteľ“, najmä v článku 35 ods. 2 prvom pododseku, nepatrí do širšieho rámca spotrebiteľského práva, ktoré má hlavne obnoviť rovnováhu medzi dvomi zmluvnými stranami, ktorými je podnikateľ a slabšia zmluvná strana. Naopak to isté nariadenie sleduje dva hlavné ciele: na jednej strane ochranu zdravia ľudí a životného prostredia a na druhej strane uľahčenie obchodu s chemickými látkami, zmesami a niektorými špecifickými výrobkami na vnútornom trhu a mimo neho( 4 ).

24. V dôsledku toho povinnosti, ktoré majú dodávatelia podľa nariadenia CLP, nie sú zavedené iba v záujme kupujúcich nebezpečných látok alebo zmesí, ale aj v záujme celej verejnosti. Článok 35 ods. 2 prvý pododsek tohto nariadenia nemožno teda vykladať s prihliadnutím na súbor smerníc v oblasti ochrany spotrebiteľa v doslovnom zmysle tohto pojmu. Naopak toto ustanovenie má chrániť všetkých jednotlivcov, ktorí môžu používať danú látku alebo zmes, alebo dokonca každú osobu, ktorá k nim môže mať prístup.

28. Okrem toho kritériá posúdenia podobnosti obalov musia byť jednotné na celom území Únie. Nesmú ich preto definovať členské štáty, ale treba ich hľadať v nariadení CLP.

29. V tejto súvislosti v prvom rade článok 2 bod 36 tohto nariadenia definuje pojem „obal“ tak, že sa ním rozumie „jedna alebo viacero schránok a akékoľvek ďalšie súčasti alebo materiály potrebné na to, aby nádoby plnili svoju uzatváraciu funkciu a iné bezpečnostné funkcie“. Obal v zmysle uvedeného nariadenia teda zrejme označuje akúkoľvek súčasť výrobku, ktorá je potrebná na jeho distribúciu širokej verejnosti, v súlade s pravidlami, ktoré sa na neho uplatňujú a so zreteľom na praktické potreby logistiky a obchodu.

30. V druhom rade použitie pojmov „úprava“ a „podoba“ spojených spojkou „alebo“ v druhom prípade uvedenom v článku 35 ods. 2 prvom pododseku toho istého nariadenia naznačuje, že normotvorca Únie mal v úmysle zohľadniť pri posúdení vykonávanom podľa tohto ustanovenia všetky vnímateľné charakteristiky obalu dotknutého výrobku. Pokiaľ teda ide o úpravu a podobu obalu výrobku, ktorý je potenciálne podobný obalu potraviny, charakteristikami obalu sú také znaky ako tvar, veľkosť, objem výrobku, použité materiály, dizajn, označenie, farba, ako aj vôňa. Sú to totiž práve tieto charakteristiky, ktoré umožňujú širokej verejnosti identifikovať potraviny a ktoré môžu vytvoriť nežiadúcu podobnosť medzi obalmi takýchto výrobkov a obalmi obsahujúcimi nebezpečné látky alebo zmesi.

31. V treťom rade tento výklad potvrdzuje analýza iných nástrojov práva Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov.

35. Vzhľadom na uvedené treba odpovedať na prvú časť prvej prejudiciálnej otázky v tom zmysle, že pri posudzovaní podobnosti obalov podľa článku 35 ods. 2 prvého pododseku nariadenia CLP treba zohľadniť také charakteristiky obalu, ako je tvar, veľkosť, objem, použité materiály, dizajn, označenie, farba, ako aj vôňa.

2. Druhá časť – kritériá posúdenia a životný cyklus obalu

36. Aj táto časť sa týka kritérií posúdenia podobnosti obalov zohľadňovaných v článku 35 ods. 2 prvom pododseku nariadenia CLP. Na rozdiel od prvej časti, ktorá sa týmito kritériami zaoberá abstraktne, sa však táto druhá časť zameriava na konkrétny aspekt veci samej.

37. Z formulácie prejudiciálnej otázky totiž vyplýva, že dotknuté obaly sú vybavené bezpečnostným prvkom, ktorý ich má odlíšiť od obalov obsahujúcich potravinu a ktorý je odstránený pri prvom použití výrobku. Tento opis zodpovedá tvrdeniam spoločnosti Orkla Care, ktorá pred vnútroštátnymi orgánmi a vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že dotknuté obaly obsahujú pečatný štítok prekrývajúci uzáver, ktorý treba odtrhnúť pred použitím výrobku.

38. Túto druhú časť teda chápem v tom zmysle, že predkladajúci vnútroštátny súd chce určiť, či pri posudzovaní podobnosti obalov podľa článku 35 ods. 2 nariadenia CLP treba zohľadniť aj prvok úpravy a podoby obalu, ktorý ho má odlíšiť od obalov na potraviny, keď tento prvok nezostáva neporušený počas celého životného cyklu výrobku.

39. V tejto súvislosti obal obsahujúci nebezpečnú látku alebo zmes môže byť vybavený prvkami, ktoré eliminujú jeho podobnosť s obalmi potravín. Otázka, či pridanie bezpečnostných prvkov na vylúčenie akéhokoľvek rizika zámeny na strane spotrebiteľov mení úpravu a podobu obalu alebo celkový dojem, ktorý vyvoláva, sa musí posudzovať individuálne v každom jednotlivom prípade( 13 ).

43. V treťom rade je ďalšou okolnosťou vyplývajúcou z kontextu, ktorú možno zohľadniť, okolnosť, ktorá vyplýva z bodu 3.3.2 prílohy II toho istého nariadenia( 15 ), ktorý sa týka vonkajšieho obalu, a to napriek tomu, že tento bod sa týka tekutých spotrebiteľských detergentov balených v rozpustných obaloch na jedno použitie. Vyplýva z neho totiž, že vonkajší obal si musí zachovať svoje funkcie za podmienok opakovaného otvárania a zatvárania „počas celej doby životnosti vonkajšieho obalu“. Rovnaká požiadavka sa musí uplatňovať aj v prípade tekutých detergentov, ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, balených v obaloch, ktoré nie sú na jedno použitie.

44. Navrhujem preto odpovedať na druhú časť prvej prejudiciálnej otázky tak, že pri posudzovaní podobnosti obalov sa v zásade nesmie zohľadniť prvok obalu nebezpečnej látky alebo zmesi, ktorý ho má odlíšiť od obalov na potraviny, keď tento prvok nezostáva neporušený počas celého životného cyklu výrobku.

45. Vzhľadom na úvahy vysvetlené v bodoch 35 a 44 vyššie treba odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že pri posudzovaní podobnosti obalov podľa článku 35 ods. 2 prvého pododseku nariadenia CLP treba zohľadniť také charakteristiky obalu, ako je tvar, veľkosť, objem, použité materiály, dizajn, označenie, farba, ako aj vôňa. Naproti tomu prvok obalu, ktorý ho má odlíšiť od obalov na potraviny, sa v zásade nemá zohľadniť pri tomto posudzovaní, keď nezostáva neporušený počas celého životného cyklu výrobku.

C. O druhej prejudiciálnej otázke – referenčný trh

46. Svojou druhou otázkou chce predkladajúci vnútroštátny súd vedieť, či sa má článok 35 ods. 2 prvý pododsek nariadenia CLP vykladať v tom zmysle, že podobnosť medzi obalom nebezpečnej látky alebo zmesi a obalom potraviny treba posudzovať s ohľadom iba na vnútroštátny trh, celý trh Únie alebo niektoré jeho časti.

51. Skutočnosť, že každý členský štát musí určiť aspoň jeden orgán zodpovedný za vykonávanie uvedeného nariadenia, vrátane ukladania zákazu uvádzať na trh výrobky, ktorých obal nespĺňa požiadavky stanovené tým istým nariadením, a že všetky vnútroštátne orgány majú pri plnení svojich úloh spolupracovať, je nepriamym dôkazom toho, že zodpovedný orgán členského štátu musí predovšetkým zabezpečiť, aby bolo nariadenie CLP dodržiavané na území tohto členského štátu.

52. Okolnosť, že referenčným trhom je trh členského štátu, nespochybňuje jednotný výklad a uplatňovanie článku 35 ods. 2 prvého pododseku tohto nariadenia. Ako totiž vyplýva z mojej analýzy prvej prejudiciálnej otázky, kritériá posúdenia podobnosti obalov sú rovnaké pre všetky členské štáty.

53. Národné špecifiká a spotrebiteľské návyky sa však môžu líšiť medzi členskými štátmi. Napríklad v niektorých členských štátoch strednej a východnej Európy( 17 ) sa mlieko alebo smotana stále balia do plastových vreciek. Táto prax vyplynula zo želania optimalizovať výrobné náklady potravín. Dnes sa zdá, že ide viac o otázku spotrebiteľského návyku. Pre spotrebiteľa pochádzajúceho z niektorého z týchto členských štátov však uvedená prax zvyšuje podobnosť medzi potravinami a nepotravinárskymi výrobkami predávanými v plastových vreckách. Naproti tomu v iných členských štátoch je používanie takéhoto obalu menej rozšírené, čo znižuje podobnosť medzi týmito dvoma skupinami výrobkov pre dotknutých spotrebiteľov týchto členských štátov a pravdepodobnosť, že by si nepotravinový výrobok zamenili s potravinou.

58. Zo spôsobu, akým funguje uvedené riešenie, tak možno vyvodiť, že rozhodnutia vnútroštátnych orgánov dohľadu majú predovšetkým vnútroštátny dosah. Domnienka nesúladu totiž uľahčuje plnenie úlohy vnútroštátnych orgánov a prispieva k zosúladeniu rozhodnutí v rámci Únie, pričom sa však nevyžaduje absolútna jednota medzi výsledkami posúdenia podobnosti obalov so zreteľom na článok 35 ods. 2 prvý pododsek nariadenia CLP.

59. Výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého je referenčným trhom vnútroštátny trh, nie je v rozpore s cieľom tohto nariadenia, ktorým je uľahčiť obchod s chemickými látkami, zmesami a niektorými špecifickými výrobkami v rámci vnútorného trhu.

60. V tejto súvislosti mala smernica 87/357 zakázať okrem iného, aby boli na trh uvádzané výrobky, ktoré vzhľadom na to, že ich možno zameniť s potravinami, ohrozujú bezpečnosť alebo zdravie spotrebiteľov. Táto smernica sledovala dvojitý cieľ: zabezpečiť vhodnú – a vo všetkých členských štátoch rovnocennú – ochranu spotrebiteľov a odstrániť prekážky fungovania vnútorného trhu. Súdny dvor však dospel k záveru, že táto smernica sa vzťahovala na neurčitý počet výrobkov, ktoré mali určité vlastnosti a pri ktorých bolo potrebné v každom jednotlivom prípade a „v závislosti od každého členského štátu“ určiť, či môžu predstavovať riziká, na ktoré sa táto smernica vzťahovala( 19 ). Keďže uvedené nariadenie sleduje podobné ciele ako smernica 87/357, musí sa výklad jeho článku 35 ods. 2 prvého pododseku riadiť rovnakou logikou.

61. Na záver treba uviesť, že vzhľadom na to, že článok 35 ods. 2 toho istého nariadenia vo svojom texte nešpecifikuje referenčný trh pre posúdenie, ktoré sa má vykonať s cieľom zistiť nedodržanie požiadaviek uvedených v tomto ustanovení, a vzhľadom na územný rozsah činností orgánu zodpovedného za vykonávanie nariadenia CLP, sa domnievam, že rozhodnutia tohto orgánu majú svoje účinky hlavne v členskom štáte dotknutého zodpovedného orgánu. Tieto rozhodnutia sa preto musia zakladať na skutkových okolnostiach, ktoré sa týkajú trhu tohto členského štátu.

1. Pojem „spotrebiteľ“

65. Hoci nariadenie CLP nedefinuje pojem „spotrebiteľ“ nachádzajúci sa v jeho článku 35 ods. 2, poskytuje v tejto súvislosti viacero usmernení.

66. V prvom rade, ako som už uviedol v bode 24 vyššie, toto ustanovenie má chrániť všetkých jednotlivcov, ktorí môžu používať dotknuté výrobky alebo dokonca každú osobu, ktorá k nim môže mať prístup. Zraniteľné osoby nemožno vylúčiť z tejto ochrany, pretože úlohou civilizovanej spoločnosti je svojím konaním a zákonmi postarať sa o tých najzraniteľnejších.

69. V štvrtom rade výklad, podľa ktorého pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 35 ods. 2 prvého pododseku tohoto nariadenia zahŕňa aj zraniteľné osoby, potvrdzujú informácie vyvodené z iných právnych nástrojov práva Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov.

70. V tejto súvislosti už Súdny dvor v súvislosti so smernicou 87/357 spresnil, že posúdenie zámeny vyplývajúcej pre spotrebiteľov z podobnosti medzi nepotravinovým výrobkom a potravinou, vykonávané príslušnými orgánmi, „musí zohľadňovať aj zraniteľnosť spojenú s kategóriami osôb a spotrebiteľov, ktorí môžu prísť do kontaktu s výrobkami, ktoré majú vzhľad potravín, vrátane najmä detí“( 23 ).

71. Navyše v nástroji, ktorý nahradil túto smernicu, bol normotvorca Únie ešte explicitnejší. Podľa odôvodnenia 5 nariadenia 2023/988 majú všetci spotrebitelia, vrátane tých najzraniteľnejších, ako sú „deti, staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím“, právo na bezpečné výrobky. Okrem toho článok 6 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia stanovuje, že pri posudzovaní toho, či je výrobok bezpečný, sa zohľadňujú najmä kategórie spotrebiteľov používajúcich výrobok, najmä posúdením rizika pre „zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím“, ako aj vplyvu rodových rozdielov na zdravie a bezpečnosť.

72. Keďže odkazy na tieto dva nástroje práva Únie sa ukázali ako relevantné v kontexte analýzy prvej otázky( 24 ), treba ich považovať za relevantné aj v kontexte tretej otázky.

73. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia CLP sa týka všetkých jednotlivcov, ktorí môžu používať dotknuté nebezpečné látky alebo zmesi, alebo dokonca každej osoby, ktorá k nim môže mať prístup, vrátane zraniteľných osôb.

3. Pojem „priemerného spotrebiteľa“ v iných právnych nástrojoch práva Únie

78. Pri výklade pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle druhého prípadu uvedeného v článku 35 ods. 2 nariadenia CLP nemožno ignorovať rozhodnutie normotvorcu Únie neobmedziť význam tohto pojmu na priemerného spotrebiteľa. Toto rozhodnutie súvisí s povahou výrobkov patriacich do pôsobnosti tohto ustanovenia, ktorými sú látky a zmesi klasifikované ako nebezpečné.

79. Okrem toho pojem „priemerného spotrebiteľa“ používajú v práve Únie smernice, ktoré majú obnoviť zmluvnú rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Vzhľadom na spresnenia poskytnuté v bode 24 vyššie však tieto smernice nie sú v tomto prípade relevantné.

80. Ďalej treba uviesť, že je pravda, že Súdny dvor použil pojem „priemerný spotrebiteľ“ vo svojich rozsudkoch týkajúcich sa iných právnych nástrojov práva Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov. Orkla Care v tejto súvislosti cituje rozsudky týkajúce sa nariadení (ES) č. 110/2008( 27 ) a 1223/2009, ako aj smernice 2000/13/ES( 28 ). Tieto rozsudky však v tomto prípade nie sú relevantné.

81. V prvom rade, pokiaľ ide o nariadenie č. 110/2008, toto nariadenie sa týka ochrany zemepisných označení liehovín. Má podporovať transparentnosť trhu a spravodlivú hospodársku súťaž, aby sa zabránilo tomu, že hospodárske subjekty „si privlastnia“ zemepisný pôvod výrobku, keďže tento pôvod môže ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa kúpiť výrobok( 29 ). Ide teda nielen o ochranu zdravia osôb, ktoré konzumujú dotknuté výrobky, ale predovšetkým o vplyv, ktorý má zemepisné označenie na vnímanie výrobkov spotrebiteľmi. Z tohto dôvodu rozsudok Viiniverla( 30 ), v ktorom sa hlavná problematika týkala nariadenia č. 110/2008, nie je relevantný v tomto prípade.

86. Vo všeobecnosti sa judikatúra, ktorú cituje Orkla Care, netýka pojmu „priemerný spotrebiteľ“ v kontexte ochrany širokej verejnosti pred omylom a nevedomou konzumáciou nebezpečnej látky alebo zmesi, ale v kontexte predchádzania klamaniu s ohľadom na vlastnosti výrobku a jeho nákup a spotrebu. Táto judikatúra preto nemôže spochybniť môj výklad pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia CLP.

4. Zohľadnenie špecifických potrieb

87. Tretia prejudiciálna otázka sa týka aj spôsobu, ako zohľadniť špecifické potreby zraniteľných osôb, ktoré môžu prísť do kontaktu s nebezpečnou látkou alebo zmesou.

88. Orkla Care v tejto súvislosti tvrdí, že hoci osoby so zrakovým postihnutím sa považujú za osoby, na ktoré sa vzťahuje pojem „spotrebiteľ“ v zmysle druhého prípadu uvedeného v článku 35 ods. 2 nariadenia CLP, treba zohľadniť skutočnosť, že v praxi majú tieto osoby k dispozícii metódy na rozlíšenie obsahu obalov, v rámci ktorých v prípade potreby využijú pomoc.

89. Podľa môjho názoru sa zohľadnenie toho, že pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na všetkých jednotlivcov, ktorí môžu používať dotknuté látky a zmesi, alebo dokonca na každú osobu, ktorá k nim môže mať prístup, vrátane zraniteľných osôb, musí prejaviť v špecifickom prístupe k posúdeniu podobnosti medzi obalmi takýchto výrobkov a obalmi potravín.

90. Pri tomto posúdení treba totiž zohľadniť kognitívne schopnosti osôb, ktorých zmysly alebo schopnosti asociácie nezodpovedajú zmyslom a schopnostiam spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Nejde teda o možnosť, že by sa osoba, ktorá si chce kúpiť potravinu, pomýlila z dôvodu podobnosti medzi obalom nebezpečnej látky alebo zmesi a obalom potraviny, ale o možnosť, že by si zrakovo postihnutá osoba alebo dieťa tieto dva obaly zamenili. Obaly nebezpečných látok alebo zmesí preto nesmú nejednoznačne narážať na potraviny, pretože by mohlo dôjsť k ich zámene s obalmi potravín.

94. Zdá sa, že tieto pochybnosti vyplývajú z tvrdenia spoločnosti Orkla Care, ktorá s odkazom na niektoré jazykové verzie článku 35 ods. 2 prvého pododseku nariadenia CLP( 37 ) tvrdí, že požiadavka týkajúca sa zámeny stanovená v prvom prípade uvedenom v tomto ustanovení je menej prísna ako požiadavka v druhom prípade.

95. V tomto zmysle predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje rozdiely v požadovanej miere rizika medzi niektorými jazykovými verziami článku 35 ods. 2 uvedeného nariadenia. Podľa tohto súdu tak niektoré verzie tohto ustanovenia naznačujú, že o prvý prípad ide vtedy, ak existuje potenciálne riziko uvedenia spotrebiteľov do omylu (daný obal môže uviesť do omylu), zatiaľ čo druhý prípad je formulovaný kategorickejšie a vyžaduje existenciu vyššieho rizika.

96. Pokiaľ však ide o článok 35 ods. 2 toho istého nariadenia, nie som presvedčený o tom, že všetky jazykové verzie, ktoré spomína Orkla Care, naznačujú, že druhý prípad uvedený v článku 35 ods. 2 nariadenia CLP vyžaduje vyššie riziko ako prvý( 38 ). Okrem toho na rozdiel od predkladajúceho vnútroštátneho súdu nevidím rozdiel medzi prvým a druhým prípadom uvedeným v tomto ustanovení vo všetkých jazykových verziách( 39 ). Uvedené ustanovenie sa preto vzhľadom na túto rozdielnosť medzi jeho jednotlivými jazykovými verziami má vykladať so zreteľom na všeobecnú štruktúru a účel právnej úpravy, ktorej je súčasťou.

97. V tejto súvislosti má toto nariadenie zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí( 40 ).

98. Podľa druhého prípadu uvedeného v článku 35 ods. 2 uvedeného nariadenia, aspoň tak, ako je formulovaný vo väčšine jazykových verzií toho istého nariadenia, nie je uvedenie spotrebiteľa do omylu nevyhnutným dôsledkom vnútornej vlastnosti obalov, ale potenciálnym dôsledkom, teda rizikom.

F. O piatej prejudiciálnej otázke – zohľadnenie konkrétneho nebezpečenstva alebo rizika

1. Prejudiciálna otázka a nastolenie problému

102. Svojou piatou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 35 ods. 2 prvý pododsek nariadenia CLP má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia súladu obalu nebezpečnej látky alebo zmesi s týmto ustanovením sú rozhodujúce kategória nebezpečnosti a konkrétne riziko spojené s touto látkou alebo zmesou, a či sa uvedené ustanovenie vzťahuje na obaly obsahujúce nebezpečnú látku alebo zmes, ktoré majú podobnú úpravu alebo podobu ako obaly používané na potraviny, pokiaľ tento obsah nie je nebezpečný pri požití.

103. Táto otázka vyplýva z tvrdenia, ktoré Orkla Care uviedla vo svojom odvolaní a zopakovala vo svojich písomných pripomienkach podaných na Súdny dvor. Podľa tejto spoločnosti v prvom rade, ak je nebezpečnosť látky alebo zmesi pre zdravie nízka, riziko uvedenia do omylu musí byť vyššie, aby sa toto ustanovenie uplatnilo, a naopak.

104. V druhom rade uvedenie do omylu sa musí týkať iba zámen, ktoré zvyšujú riziko poškodenia spotrebiteľa, keďže na klamlivé obaly, ktorých obsah nie je nebezpečný, sa vzťahujú iné pravidlá na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti Orkla Care tvrdí, že existencia rizika zámeny nevyhnutne neznamená, že spotrebiteľ je vystavený nebezpečenstvu spojenému s určitou látkou. V tomto prípade je nebezpečenstvom prechodné podráždenie očí. Vzhľadom na to, že dotknuté obaly v ničom nepripomínajú obaly výrobku určeného na to, aby prišiel do kontaktu s očami, je prípadná zámena s potravinami irelevantná pre otázku to, či spotrebiteľovi hrozí riziko prechodného podráždenia očí.

108. Okrem toho, ako poznamenala nemecká vláda, tento výklad je v súlade s tým, že toto isté nariadenie sa nezakladá na hodnotení rizík( 44 ), ale na hodnotení nebezpečenstiev.

109. Súdny dvor totiž vo svojej judikatúre týkajúcej sa nástroja, ktorý bol predchodcom nariadenia CLP, konkrétne smernice 67/548/EHS( 45 ), spresnil, že hodnotenie nebezpečenstiev je prvou etapou procesu hodnotenia rizík, ktoré predstavuje presnejší koncept. Hodnotenie nebezpečenstiev spojených s vnútornými vlastnosťami látky tak nesmie byť obmedzené na zohľadnenie špecifických okolností jej použitia, ako je to v prípade hodnotenia rizík, a môže sa platne uskutočniť nezávisle od miesta použitia látky, od spôsobu, akým by mohlo dôjsť ku kontaktu s touto látkou (požitím, vdýchnutím alebo preniknutím cez kožu), a od prípadných úrovní expozície látke( 46 ).

110. Rozlišovanie medzi hodnotením nebezpečenstiev a hodnotením rizík zostáva relevantné podľa tohto nariadenia. V odôvodnení 15 uvedeného nariadenia sa totiž spresňuje, že nariadením sa musí zachovať celková súčasná úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ktorú zabezpečuje smernica 67/548. Navyše, ako zdôraznil Súdny dvor, rozlišovanie medzi nebezpečenstvami a rizikami bolo zachované v tomto nariadení, ako aj v nariadení č. 1907/2006( 47 ).

111. Podľa nariadenia CLP však trieda a kategória nebezpečnosti majú vplyv na prvky označenia vyžadovaného článkom 17 tohto nariadenia v spojení najmä s bodom 3.3.4 („Informovanie o nebezpečnosti“) jeho prílohy I. Zásada proporcionality je teda zohľadnená v mechanizme zavedenom uvedeným nariadením, pretože požiadavky na informovanie o nebezpečnosti sa líšia v závislosti od triedy a kategórie nebezpečnosti.

podobnosť medzi obalom nebezpečnej látky alebo zmesi a obalom potraviny sa má posudzovať iba s ohľadom na trh členského štátu, ktorý určil dotknutý vnútroštátny orgán ako zodpovedaný za vykonávanie tohto ustanovenia.

3. Pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 35 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1272/2008 sa týka všetkých jednotlivcov, ktorí môžu používať dotknuté nebezpečné látky alebo zmesi, alebo dokonca každej osoby, ktorá k nim môže mať prístup, vrátane zraniteľných osôb, a najmä detí. Pri posúdení podobnosti medzi obalmi takýchto výrobkov a obalmi potravín treba zohľadniť kognitívne schopnosti zraniteľných osôb, ktorých zmysly alebo schopnosti asociácie nezodpovedajú zmyslom a schopnostiam spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný.

4. Článok 35 ods. 2 nariadenia č. 1272/2008

sa má vykladať v tom zmysle, že:

existencia nezanedbateľného rizika uvedenia do omylu, ktoré ide nad rámec teoretického rizika, stačí pre záver, že neboli dodržané požiadavky stanovené v tomto ustanovení. Informácia, podľa ktorej skutočne došlo k zámene s potravinami, môže predstavovať nepriamy dôkaz o existencii takého rizika.

5. Pri posudzovaní, či daný obal spĺňa požiadavky stanovené v článku 35 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1272/2008, sa nezohľadňuje ani trieda a kategória nebezpečnosti, v ktorej je dotknutá nebezpečná látka alebo zmes klasifikovaná, ani konkrétne riziko spojené s touto nebezpečnou látkou alebo zmesou.

7 Pozri článok 1 ods. 2 nariadenia 2023/988.

8 Nariadenie 2023/988 totiž v článku 2 ods. 1 stanovuje, že sa uplatňuje pokiaľ v práve Únie neexistujú osobitné ustanovenia upravujúce bezpečnosť dotknutých výrobkov s rovnakým cieľom. Článok 35 ods. 2 prvý pododsek nariadenia CLP predstavuje takéto osobitné ustanovenie.

9 Pozri odôvodnenie 104 nariadenia 2023/988.

10 Smernica Rady z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Ú. v. ES L 192, 1987, s. 49; Mim. vyd. 13/008, s. 283).

11 Článok 1 ods. 1 a 2 smernice 87/357 sa týkal výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, teda tých, ktoré aj napriek tomu, že nie sú potravinami, majú formu, vôňu, farbu, vzhľad, obal, označenie, objem alebo rozmery, ktoré môžu spôsobiť, že spotrebitelia, najmä deti, ich zamenia s potravinami a v dôsledku toho ich môžu vkladať svojich úst, cmúľať alebo prehltnúť, čo by mohlo byť nebezpečné a zapríčiniť napríklad dusenie, otravu alebo perforáciu či zablokovanie tráviaceho ústrojenstva.

12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 2009, s. 59).

19 Pozri rozsudok z 2. júna 2022, Get Fresh Cosmetics(C‑122/21, EU:C:2022:421, bod 39).

20 Guidance on labelling and packaging in accordance with Regulation (EC) No 1272/2008 [usmernenia k označovaniu a baleniu v súlade s nariadením (ES) 1272/2008] z 2. marca 2021, https://echa.europa.eu/documents/10162/2324906/clp_labelling_en.pdf/89628d94‑573a‑4024‑86cc‑0b4052a74d65, bod 3.4.1, s. 18.

21 Pozri s. 2 usmernení ECHA. Pozri rovnako v tomto zmysle, pokiaľ ide o iný podobný dokument, rozsudok z 13. marca 2025, Cassella‑med a MCM Klosterfrau (C‑589/23, EU:C:2025:173, bod 40).

22 Usmernenia ECHA, bod 3.4.2, s. 21. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

23 Pozri rozsudok 2. júna 2022, Get Fresh Cosmetics(C‑122/21, EU:C:2022:421, bod 43).

24 Pozri body 33 a 34 vyššie.

31 Na to, aby som zabránil akýmkoľvek nejasnostiam, a pre úplnosť chcem spresniť, že odkazy na nariadenie č. 1223/2009 v bode 34 vyššie neboli urobené s cieľom inšpirovať sa riešeniami, ktoré boli prijaté v tomto nariadení, ale s cieľom odkázať na riešenia prijaté v smernici 87/357 týkajúcej sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľa, na ktorú sa toto nariadenie odvoláva.

32 Rozsudok z 13. januára 2000 (C‑220/98, EU:C:2000:8, bod 30).

33 Smernica Rady z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 262, 1976, s. 169; Mim. vyd. 13/003, s. 285), zmenená smernicou Rady 88/667/EHS z 21. decembra 1988 (Ú. v. ES L 382, 1988, s. 46; Mim. vyd. 13/009, s. 293).

34 Rozsudok zo 17. decembra 2020 (C‑667/19, EU:C:2020:1039, bod 36).

35 Pozri rozsudky z 15. júla 2004, Douwe Egberts (C‑239/02, EU:C:2004:445, bod 46); z 10. septembra 2009, Severi (C‑446/07, EU:C:2009:530, bod 61), a zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände (C‑195/14, EU:C:2015:361, bod 36).

36 Rozsudok z 15. júla 2004, Douwe Egberts (C‑239/02, EU:C:2004:445, bod 45).

42 Pozri bod 19 vyššie.

43 Pozri bod 97 vyššie.

44 Naproti tomu nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1) sa týka tohto typu hodnotenia.

45 Smernica Rady z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, 1967, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 27), zmenená smernicou Komisie 2001/59/ES zo 6. augusta 2001 (Ú. v. ES L 225, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/028, s. 3, a smernicou Komisie 2008/58/ES z 21. augusta 2008 (Ú. v. EÚ L 246, 2008, s. 1) (ďalej len „smernica 67/548“).

46 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Nickel Institute (C‑14/10, EU:C:2011:503, body 81 a 82), ako aj Etimine (C‑15/10, EU:C:2011:504, body 74 a 75).

47 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Nickel Institute (C‑14/10, EU:C:2011:503, bod 81), ako aj Etimine (C‑15/10, EU:C:2011:504, bod 74).