C-495/25
ECLI:EU:C:2026:486
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CC0495
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 11. júna 2026( 1 )
Vec C ‑ 495/25
Syndicat professionnel du chanvre
proti
Institut national de l’origine et de la qualité (INAO),
za účasti:
Ministre de l’Agriculture et de la Souveraineté alimentaire
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Francúzsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná poľnohospodárska politika – Nariadenie (EÚ) 2018/848 – Ekologická poľnohospodárska výroba a označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby – Článok 2 ods. 1 – Spracovaný poľnohospodársky produkt na použitie ako potravina – Články 34 a 35 – Certifikácia v ekologickej poľnohospodárskej výrobe – Nariadenie (EÚ) 2015/2283 – Nové potraviny – Článok 6 ods. 2 – Neexistencia povolenia na umiestnenie na trh ako potraviny – Kanabidiol “
Úvod
1. Kanabidiol (CBD) je prírodná chemická látka, ktorá patrí medzi kanabinoidy a nachádza sa najmä v rastline konopy ( Cannabis sativa ). CBD nemá psychoaktívne účinky, a preto sa nepovažuje za omamnú látku( 2 ) na rozdiel od iného kanabinoidu, ktorý sa tiež nachádza v tejto rastline, a to tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je hlavnou psychoaktívnou látkou omamnej látky známej pod názvom „marihuana“. Umiestňovanie výrobkov obsahujúcich CBD na trh preto nepodlieha všeobecnému zákazu.
2. Hoci sa uskutočnili štúdie zamerané na odhalenie liečebných vlastností CBD, nepriniesli takmer žiadne preukázateľné výsledky, aspoň pokiaľ ide o čistý CBD, teda nie v kombinácii s THC.( 3 ) Napriek tomu mu predajcovia rôznych výrobkov s obsahom CBD niekedy pripisujú vlastnosti siahajúce od všeobecného „relaxačného účinku“ po „zmiernenie“ bolesti, úzkosti alebo nespavosti, či dokonca vyliečenie mnohých ochorení, a to tak u ľudí, ako aj u domácich zvierat.
3. Okrem toho sa CBD, najmä vo forme produktov určených na fajčenie, niekedy prezentuje ako náhrada za omamné látky pod názvami ako „legal weed“ alebo „legálna marihuana“, hoci nie sú známe žiadne jeho psychoaktívne vlastnosti, aspoň pokiaľ ostáva množstvo THC v týchto produktoch zanedbateľné.
4. Výrobcovia a predajcovia výrobkov s obsahom CBD hľadajú spôsoby, ako uspokojiť dopyt zákazníkov po „bio“ produktoch. Jediná kategória, v ktorej by však CBD mohol byť certifikovaný ako produkt pochádzajúci z ekologického poľnohospodárstva, je kategória spracovaných produktov na použitie ako potraviny. Keďže ale umiestnenie CBD ako potraviny na trh nie je povolené, pretrvávajú pochybnosti, či môže získať takúto certifikáciu.
5. Prejednávaná vec tak poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa k otázke vzájomnej závislosti medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa ekologickej poľnohospodárskej výroby a právnymi predpismi týkajúcimi sa umiestňovania potravín na trh.
Právny rámec
Právo Únie
6. Článok 2 prvý odsek nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín( 4 ), stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia ‚potraviny‘ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.“
7. Podľa článku 3 bodov 1 a 8 tohto nariadenia:
„Na účely tohto nariadenia:
1) ‚potravinové právo‘ znamená zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, upravujúce potraviny vo všeobecnosti, a najmä potravinovú bezpečnosť, či už na úrovni spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni…;
…
8) ‚umiestnenie na trhu‘ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe.“
8. Podľa článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia:
„Potraviny a krmivá vyvážané alebo reexportované zo spoločenstva na umiestnenie na trhu tretej krajiny musia spĺňať príslušné požiadavky potravinového práva, pokiaľ to orgány dovážajúcej krajiny nevyžadujú inak alebo to inak neustanovujú zákony, iné právne predpisy, normy, zásady správnej výrobnej praxe a iné zákonné a správne postupy, ktoré môžu byť účinné v dovážajúcej krajine.
Za iných okolností, s výnimkou prípadu, ak sú potraviny zdraviu škodlivé alebo ak sú krmivá nebezpečné, potraviny a krmivá sa môžu vyvážať alebo reexportovať iba vtedy, ak s tým príslušné orgány krajiny určenia výslovne súhlasia potom, ako boli v plnom rozsahu informované o dôvodoch a okolnostiach, pre ktoré by potraviny alebo krmivá nemohli byť umiestnené na trhu v spoločenstve.“
Nariadenie (EÚ) 2015/2283
9. Článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001( 5 ), stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 a 3 [nariadenia č. 178/2002].“
10. Podľa článku 6 ods. 2 tohto nariadenia:
„Na trhu v rámci Únie sa môžu umiestňovať iba tie nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu ako také alebo ktoré sa používajú v potravinách alebo na nich v súlade s podmienkami použitia a požiadavkami na označovanie v ňom špecifikovanými.“
11. Článok 7 uvedeného nariadenia okrem iného stanovuje:
„Komisia povolí a zaradí novú potravinu do únijného zoznamu iba vtedy, ak spĺňa tieto podmienky:
a) potravina na základe dostupných vedeckých dôkazov nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie;
b) účel určenia potraviny nezavádza spotrebiteľa,…
…“
Nariadenie (EÚ) 2018/848
12. Článok 2 ods. 1 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007( 6 ) stanovuje:
„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na nasledujúce produkty, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva vrátane akvakultúry a včelárstva, ako sú uvedené v prílohe I k ZFEÚ, a na produkty, ktoré pochádzajú z uvedených produktov, a to v prípade, že sa takéto produkty vyrábajú, pripravujú, označujú, distribuujú, umiestňujú na trh, dovážajú do Únie alebo vyvážajú z Únie alebo sú určené na výrobu, prípravu, označovanie, distribúciu, umiestnenie na trh, dovoz do Únie alebo vývoz z Únie:
…
b) spracované poľnohospodárske produkty na použitie ako potraviny;
…
4. Pokiaľ sa nestanovuje inak, toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté súvisiace právne predpisy Únie, najmä právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín a v oblasti rastlinného množiteľského materiálu.“
13. Článok 34 ods. 1 prvý pododsek a článok 35 ods. 1, 3 a 7 tohto nariadenia stanovujú:
„Článok 34
Certifikačný systém
1. Prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov uvedení v článku 36, ktorí vyrábajú, pripravujú, distribuujú alebo skladujú produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie, ktorí dovážajú takéto produkty z tretej krajiny či takéto produkty vyvážajú do tretej krajiny, alebo ktorí umiestňujú takéto produkty na trh, oznámia pred tým, než umiestnia na trh akékoľvek produkty ako ‚produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby‘ alebo ako ‚produkty z konverzie‘, alebo pred obdobím konverzie svoju činnosť príslušným orgánom tých členských štátov, v ktorých sa činnosť vykonáva a v ktorých ich podnik podlieha systému kontroly.
…
Článok 35
Certifikát
1. Príslušné orgány alebo v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie vydajú každému prevádzkovateľovi alebo skupine prevádzkovateľov, ktorá oznámila svoju činnosť v súlade s článkom 34 ods. 1 a dodržiava toto nariadenie, certifikát. Certifikát:
…
b) umožňuje minimálne identifikáciu prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov vrátane zoznamu jej členov, kategórie produktov, na ktoré sa certifikát vzťahuje, a obdobia jeho platnosti;
…
3. Certifikát uvedený v tomto článku je úradným certifikátom v zmysle článku 86 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/625[( 7 )].
…
7. Na účely odsekov 1 a 4 tohto článku sa produkty klasifikujú podľa týchto kategórií:
…
d) spracované poľnohospodárske produkty vrátane produktov akvakultúry, ktoré sú určené na použitie ako potraviny;
…“
Francúzske právo
14. Článok L. 641‑13 code rural et de la pêche maritime (Zákonník poľnohospodárstva a morského rybolovu) stanovuje:
„Logom ‚agriculture biologique‘ (ekologické poľnohospodárstvo) možno označiť poľnohospodárske výrobky, spracované alebo nespracované, ktoré spĺňajú požiadavky právnych predpisov [Únie] týkajúcich sa ekologickej výroby a označovania ekologických produktov, alebo prípadne podmienky stanovené vo výrobných špecifikáciách prijatých vyhláškou príslušného ministra alebo ministrov na návrh Institut national de l’origine et de la qualité [INAO].“
Spor vo veci samej, konanie a prejudiciálne otázky
15. Dňa 2. júna 2021 INAO (Národný inštitút pre pôvod a kvalitu) oznámil certifikačným orgánom v ekologickom poľnohospodárstve, že kvety a listy konopy a CBD nemožno ani certifikovať v ekologickom poľnohospodárstve, ani používať v potravinách certifikovaných v ekologickom poľnohospodárstve. Toto stanovisko bolo zopakované a spresnené v liste zo 17. augusta 2021, v ktorom sa uvádzalo, že výrobky na báze CBD a potraviny obohatené o CBD nemožno certifikovať v ekologickom poľnohospodárstve.
16. Syndicat professionnel du chanvre (SPC) (Odborový zväz pre konopu) sa obrátil na INAO so žiadosťou o zrušenie tohto stanoviska považovaného za usmernenie. Keďže nevyjadrenie sa INAO k tejto žiadosti znamenalo implicitné zamietavé rozhodnutie, SPC podal 20. apríla 2022 na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia.
17. INAO e‑mailom zo 7. februára 2023 oznámil certifikačným orgánom v ekologickom poľnohospodárstve, že listy a kvety konopy už možno certifikovať v ekologickom poľnohospodárstve, čím zrušil svoje dovtedajšie stanovisko v tejto otázke.
18. Podľa zistení predkladajúceho vnútroštátneho súdu, ktoré účastníci konania nespochybňujú, na účely uplatňovania nariadenia 2018/848 treba CBD považovať za „spracovaný poľnohospodársky produkt na použitie ako potravina“. Tento súd okrem toho uvádza, že na účely uplatňovania ustanovení nariadenia 2015/2283 Európska komisia na jednej strane zaradila extrakty z konopy a výrobky, ktoré z nich pochádzajú a obsahujú kanabinoidy vrátane CBD, medzi „nové potraviny“ a na druhej strane ich neuviedla v zozname nových potravín, ktorých umiestnenie na trh v rámci Únie je povolené.( 8 )
19. Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. … Bráni okolnosť, že sa CBD určený na ľudskú spotrebu považuje za ‚novú potravinu‘ v zmysle [nariadenia 2015/2283], ktorej umiestnenie na trh ako potraviny nie je povolené, tomu, aby sa považoval za ‚spracovaný poľnohospodársky produkt na použitie ako potravina‘, ktorý patrí do okruhu produktov, ktoré možno certifikovať v ekologickom poľnohospodárstve?
2. … Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku záporná, bráni okolnosť, že umiestnenie CBD určeného na ľudskú spotrebu na trh v rámci Európskej únie nie je povolené, sama osebe tomu, aby výrobcovia CBD a potravín obsahujúcich CBD požiadali o ich certifikáciu v ekologickom poľnohospodárstve, hoci tento produkt patrí do okruhu produktov, ktoré možno certifikovať v ekologickom poľnohospodárstve?“
20. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 18. júla 2025. Písomné pripomienky predložili SPC, francúzska a bulharská vláda a Komisia. Tí istí účastníci konania boli zastúpení na pojednávaní 23. apríla 2026.
Analýza
21. Prejudiciálnymi otázkami, ktoré navrhujem analyzovať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/848 v spojení s článkom 6 ods. 2 nariadenia 2015/2283 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bola látka považovaná za „novú potravinu“ v zmysle nariadenia 2015/2283, ktorá však podľa tohto nariadenia nie je povolená na uvádzanie na trh, certifikovaná v ekologickom poľnohospodárstve na základe nariadenia 2018/848 ako „spracovaný poľnohospodársky produkt na použitie ako potravina“ v zmysle tohto nariadenia.
22. Podľa dnes už zaužívanej formulácie si zmysel a rozsah pojmov ustanovenia práva Únie v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať znenie tohto ustanovenia, kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.( 9 ) Práve tieto aspekty článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/848 je preto potrebné analyzovať.
O znení článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/848
23. Podľa znenia jeho článku 2 ods. 1 písm. b) sa má nariadenie 2018/848 vzťahovať najmä na spracované poľnohospodárske produkty na použitie ako potraviny, a to v prípade, že sa takéto produkty vyrábajú, pripravujú, označujú, distribuujú, umiestňujú na trh, dovážajú do Únie alebo vyvážajú z Únie alebo sú určené na výrobu, prípravu, označovanie, distribúciu, umiestnenie na trh, dovoz do Únie alebo vývoz z Únie.
24. Pokiaľ ide o slovné spojenie „produkty na použitie ako potraviny“, treba poznamenať, že v mnohých jazykových verziách sa použili rovnaké slovné spojenia tak v analyzovanom článku, ako aj v článku 2 prvom odseku nariadenia č. 178/2002( 10 ). Podľa môjho názoru niet pochýb o tom, že aj vo verziách, ktoré používajú tak ako francúzska jazyková verzia v týchto dvoch ustanoveniach (mierne) odlišné výrazy, tieto výrazy zodpovedajú – veľmi širokej a všeobecnej – definícii „potravín“ obsiahnutej v článku 2 prvom odseku nariadenia č. 178/2002. Výraz „potraviny“ sa, mimochodom, vo francúzskej jazykovej verzii nariadenia 2018/848 opakovane používa tak v odôvodneniach, ako aj v ustanoveniach. Produkty uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia sú preto určené na to, aby sa používali ako potraviny v zmysle článku 2 prvého odseku nariadenia č. 178/2002.
25. Ostáva určiť, či tieto produkty musia byť nevyhnutne povolené na umiestnenie na trhu, aby mohli spadať pod článok 2 ods. 1 nariadenia 2018/848, a teda patriť do pôsobnosti tohto nariadenia.
26. Pokiaľ ide o výrazy „produkt“ alebo „poľnohospodársky produkt“, podľa môjho názoru vyplýva tak z ustanovení článkov Zmluvy o FEÚ venovaných spoločnej poľnohospodárskej politike, ako aj z ustanovení sekundárneho práva v tejto oblasti vrátane nariadenia 2018/848, že sa týkajú produktov poľnohospodárstva ako hospodárskej činnosti, ktoré sú teda určené na to, aby sa zhodnotili umiestnením na trh. Inými slovami, v zmysle týchto právnych predpisov je „produktom“ len to, čo je určené na umiestnenie na trh.
27. V dôsledku toho sa použitie slovného spojenia „v prípade, že sa takéto produkty vyrábajú… alebo sú určené na výrobu“ v súvislosti s (poľnohospodárskymi) produktmi v článku 2 ods. 1 nariadenia 2018/848 zameriava na výrobu s cieľom uviesť tieto produkty na trh. Z uvedeného vyplýva, že článok 2 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia sa týka spracovaných poľnohospodárskych produktov určených na to, aby boli umiestnené na trh ako potraviny.
28. Na to, aby mohol byť produkt umiestnený na trh, musí mať na to povolenie.( 11 ) Pokiaľ ide o potraviny, toto povolenie musí byť udelené v súlade s potravinovým právom, v prejednávanej veci konkrétne v súlade s nariadením 2015/2283.
29. V rozpore s tým, čo SPC zrejme naznačuje v pripomienkach, udelenie povolenia na umiestnenie nových potravín na trh nie je ani automatické, ani nie je len otázkou času. Podľa článku 7 nariadenia 2015/2283 je toto povolenie podmienené splnením určitých podmienok, medzi ktoré patrí najmä podmienka, že na základe dostupných vedeckých dôkazov nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie. Certifikácia produktov v očakávaní hypotetického povolenia na ich umiestnenie na trh by teda nedávala zmysel.( 12 )
30. V dôsledku toho za produkt určený na umiestnenie na trh nemožno považovať produkt, ktorý na to nemá povolenie alebo prinajmenšom ktorého povolenie na umiestnenie na trh nie je isté a nenastane v bezprostrednej budúcnosti.
31. Túto analýzu podporuje vymedzenie pojmu „umiestnenie na trhu“ uvedené v článku 3 bode 8 nariadenia č. 178/2002. Táto definícia totiž zahŕňa nielen samotné uvádzanie potravín na trh, ale aj ich skladovanie, uchovávanie na účely tohto uvedenia na trh, ako aj akúkoľvek formu ich prevodu. Povolenie na umiestnenie na trhu je teda prakticky potrebné na všetky úkony uvedené v článku 2 ods. 1 nariadenia 2018/848 vrátane výroby, ktorá zahŕňa aj uchovávanie na účely predaja.
32. Uvedenú analýzu nespochybňuje ani tvrdenie SPC, že certifikácia v ekologickom poľnohospodárstve by sa mohla týkať produktov určených výlučne na vývoz bez ich umiestnenia na trh v Únii.
33. V prvom rade článok 35 nariadenia 2018/848 totiž zjavne neumožňuje vydávať certifikáty týkajúce sa výlučne produktov určených na vývoz, keďže v certifikátoch nebýva vyznačené obchodné určenie dotknutých produktov, ale len ich kategória. V druhom rade podľa článku 12 nariadenia č. 178/2002 musia byť aj potraviny určené na vývoz v zásade v súlade s potravinovým právom Únie a vývoz potravín, ktoré nemajú povolenie na umiestnenie na trh, je možný len výnimočne pod podmienkou, že to povolia orgány krajiny určenia.
34. Podľa môjho názoru tak zo znenia článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/848 vyplýva, že pod toto nariadenie spadajú – a môžu byť teda certifikované v ekologickom poľnohospodárstve – iba spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny, ktorých umiestnenie na trh je povolené alebo tie, ktorých povolenie na umiestnenie na trh je prinajmenšom isté a bezprostredné.
O cieľoch nariadenia 2018/848
35. Ciele nariadenia 2018/848 sú podrobne vysvetlené v jeho odôvodneniach. V odôvodnení 1 sa tak okrem iného uvádza, že „ekologická poľnohospodárska výroba… plní dvojitú spoločenskú úlohu, keď na jednej strane zabezpečuje špecifický trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby a na druhej strane dodáva verejne dostupné tovary prispievajúce k ochrane životného prostredia a k dobrým životným podmienkam zvierat, ako aj k rozvoju vidieka“. Odôvodnenie 3 dopĺňa, že „… rastúci dopyt spotrebiteľov po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby vytvára podmienky na ďalší rozvoj a rozširovanie trhu s týmito produktmi, a teda na zvýšenie zárobku poľnohospodárov, ktorí vykonávajú ekologickú poľnohospodársku výrobu“.
36. Ďalej podľa odôvodnenia 6 nariadenia 2018/848 „… by právny rámec stanovený na vykonávanie [politiky Únie v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby] mal byť zameraný na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, na zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov v produkty označené ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby…“, pričom v odôvodnení 10 sa spresňuje, že „okrem toho by sa [toto nariadenie] malo vzťahovať na spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny alebo krmivo, pretože umiestnenie týchto produktov na trh ako produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby poskytuje poľnohospodárskym produktom dôležité odbytisko a zabezpečuje, že ekologický charakter poľnohospodárskych produktov, ktoré sa použili pri spracovaní, je spotrebiteľovi zrejmý“.
37. V odôvodnení 73 nariadenia 2018/848 sa napokon uvádza, že „označovanie poľnohospodárskych produktov a potravín by malo podliehať všeobecným pravidlám…, a najmä ustanoveniam zameraným na zamedzenie označenia, ktoré by mohlo spotrebiteľov zmiasť alebo ich uviesť do omylu“, a že ustanovenia týkajúce sa označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby „[by] mali… chrániť záujmy prevádzkovateľov tým, že ich produkty by boli na trhu správne identifikované a že by využívali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže, ako aj záujmy spotrebiteľov tým, že by sa im umožnilo prijímanie informovaných rozhodnutí“.
38. Z týchto cieľov možno vyvodiť dva závery.
39. Na jednej strane ekologická poľnohospodárska výroba a s ňou spojená certifikácia nie sú samoúčelné. Neslúžia len na potvrdenie dodržiavania noriem ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ich cieľom je vydanie certifikátu, ktorý umožňuje vhodným označením odlíšiť určitú kategóriu produktov na trhu. Majú teda jednoznačne komerčný cieľ, a to reagovať na dopyt časti spotrebiteľov, ktorí na trhu hľadajú produkty, najmä potraviny, ktoré možno považovať za „prírodné“, ako aj umožniť výrobcom získať z nich primerané príjmy. Umožnenie certifikácie v ekologickom poľnohospodárstve v prípade produktov, ktorých umiestnenie na trh nie je povolené, preto nijako neprispieva k dosahovaniu cieľov nariadenia 2018/848.
40. Na druhej strane má certifikácia v ekologickom poľnohospodárstve najmä zvýšiť dôveru spotrebiteľov v produkty pochádzajúce z tohto poľnohospodárstva. Takáto certifikácia produktov, ktorých umiestnenie na trh nie je povolené, by však znamenala zneužitie tejto dôvery. Umožnenie prezentovania takýchto produktov ako oficiálne certifikovaných v ekologickom poľnohospodárstve by totiž mohlo uviesť spotrebiteľov do omylu a vyvolať v nich presvedčenie, že tieto produkty boli schválené orgánmi verejnej moci na uvádzanie na trh a že nepredstavujú žiadne riziko pre ľudské zdravie, čo však práve nie je tento prípad.( 13 )
41. Umožnenie certifikácie v ekologickom poľnohospodárstve v prípade produktov, ktorých umiestnenie na trh nie je povolené, by preto podľa môjho názoru bolo v jasnom rozpore s cieľom nariadenia 2018/848, ktorým je zvýšenie dôvery spotrebiteľov.
42. Príklad CBD je v tomto ohľade zvlášť výstižný. Výrobcovia a predajcovia tohto produktu totiž ťažia z nejednoznačnej situácie, v ktorej sa tento produkt nachádza, a to jednak z dôvodu jeho spojitosti s konopou ako omamnou látkou a jednak z dôvodu jeho mnohorakého využitia, či už ako produktu určeného na fajčenie, kozmetického produktu, kvázi lieku alebo zložky potravín.
43. Potraviny s obsahom CBD sa teda nesporne vyskytovali na trhu Únie ešte predtým, ako bola táto látka označená za „novú potravinu“ a začala podliehať podmienkam povolenia. Niektoré z týchto produktov neboli následne stiahnuté z trhu, ale boli jednoducho preklasifikované na „kozmetické prípravky“ alebo „zberateľské výrobky“( 14 ). Certifikácia v ekologickej poľnohospodárskej výrobe by mohla tento zmätok ešte zväčšiť.
44. Jediným výkladom, ktorý je v súlade s cieľmi nariadenia 2018/848, je preto podľa môjho názoru ten, že látky, ktorých umiestnenie na trh nie je povolené, nemôžu spadať pod toto nariadenie a byť certifikované v ekologickom poľnohospodárstve.
O kontexte článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/848
45. Článok 2 ods. 1 nariadenia 2018/848 vymedzuje pôsobnosť tohto nariadenia. Kontext, v ktorom je potrebné toto ustanovenie analyzovať, sa teda prekrýva s kontextom uvedeného nariadenia. Tento kontext sa uvádza najmä v odseku 4 tohto článku, podľa ktorého sa toto nariadenie „uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté súvisiace právne predpisy Únie, najmä právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca“.
46. Podľa môjho názoru z toho po prvé vyplýva, že – ako uviedla Komisia v pripomienkach – nariadenie 2018/848 sa neodchyľuje od ustanovení práva Únie v oblasti bezpečnosti potravín, akými sú napríklad ustanovenia nariadenia 2015/2283. Certifikácia v ekologickom poľnohospodárstve preto nenahrádza povolenie na umiestnenie novej potraviny na trh.
47. Po druhé sa nazdávam, že téza, ktorú predložil SPC, podľa ktorej nariadenie 2018/848 funguje úplne nezávisle od takých aktov, akými sú nariadenia 2015/2283 alebo č. 178/2002, v dôsledku toho, že bolo prijaté na inom právnom základe, je neopodstatnená.
48. Právny základ aktu sekundárneho práva Únie slúži iba na založenie právomoci Únie na prijatie takéhoto aktu. Naproti tomu po prijatí tvoria všetky akty práva Únie jeden právny poriadok, a preto sú navzájom prepojené a vzájomne závislé. Také pravidlá, ako je pravidlo obsiahnuté v článku 2 ods. 4 nariadenia 2018/848, umožňujú zabezpečiť konzistentnosť pri výklade a uplatňovaní týchto aktov.
49. Vzhľadom na to, že drvivá väčšina potravín na trhu pochádza z poľnohospodárskej výroby, bolo by pritom absurdné tvrdiť, že akty upravujúce tieto dve oblasti sa uplatňujú úplne nezávisle od seba. Skôr naopak: tieto akty sa navzájom dopĺňajú a musia sa uplatňovať spoločne tak, aby boli splnené všetky požiadavky, ktoré ukladajú.( 15 ) Hoci teda nariadenie 2018/848 podrobne upravuje výrobu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa týchto produktov ako takých. Na produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, ak sú zároveň potravinami, sa má preto jednoznačne uplatňovať potravinové právo, a to najmä nariadenie 2015/2283( 16 ).
50. Neopodstatnená je aj téza SPC, podľa ktorej pravidlá umiestňovania na trh stanovené nariadením 2015/2283 nemôžu brániť certifikácii produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa nariadenia 2018/848. Práve nariadenie 2018/848 sa totiž musí uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté potravinové právo, a nie naopak. Práve výklad nariadenia 2018/848 sa teda musí prispôsobiť požiadavkám, okrem iného, nariadenia 2015/2283.
51. Napokon z článku 2 ods. 4 nariadenia 2018/848 po tretie vyplýva nielen to, že toto nariadenie sa neodchyľuje od ustanovení potravinového práva, ale aj to, že uplatňovanie a teda výklad uvedeného nariadenia nesmú narúšať ciele týchto právnych predpisov.
52. Potravinové právo sa pritom nezameriava len na zaistenie bezpečnosti potravín z hľadiska ľudského zdravia, ale aj „na ochranu záujmov spotrebiteľa a poskytne spotrebiteľovi podklady na informované rozhodnutia v súvislosti s potravinami, ktoré konzumujú“. V tomto kontexte sa zameriava najmä na predchádzanie „akýmkoľvek… postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu“( 17 ). Pokiaľ ide o nové potraviny, článok 7 nariadenia 2015/2283 dokonca stanovuje ako podmienku povolenia na umiestnenie na trh, že „účel určenia potraviny nezavádza spotrebiteľa“.
53. V tejto súvislosti sa z dôvodov uvedených v úvode týchto návrhov, ako aj v bodoch 40 až 43 vyššie domnievam, že certifikácia látky, akou je CBD, ktorej umiestnenie na trh nebolo povolené, v rámci ekologickej poľnohospodárskej výroby by mohla tento cieľ ohroziť. Bez ohľadu na to, že výrobcovia alebo predajcovia takejto látky alebo produktov, ktoré ju obsahujú, mohli použiť označenie „bio“, toto označenie by v skutočnosti mohlo uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o zákonnosť uvedenia tohto tovaru na trh a jeho bezpečnosť pre ich zdravie.
54. Výklad článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/848 v kontexte, v akom sa toto ustanovene uplatňuje, svedčí teda podľa môjho názoru proti možnosti certifikovať v ekologickom poľnohospodárstve látku, ktorej umiestnenie na trh ako novej potraviny nebolo povolené.
Návrh
55. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), takto:
Článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 v spojení s článkom 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby bola látka, ktorá sa v zmysle nariadenia 2015/2283 považuje za „novú potravinu“, ktorej umiestnenie na trh však nebolo podľa tohto nariadenia povolené, certifikovaná v ekologickom poľnohospodárstve na základe nariadenia 2018/848 ako „spracovaný poľnohospodársky produkt na použitie ako potravina“ v zmysle tohto nariadenia.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Rozsudok z 19. novembra 2020, B S a C A [Uvádzanie kanabidiolu (CBD) na trh] (C‑663/18, EU:C:2020:938, body 63 až 76).
3 Pokiaľ viem, v Európskej únii bol doposiaľ schválený iba jeden liek obsahujúci čistý CBD, určený na doplnkovú liečbu niektorých zriedkavých foriem epilepsie.
4 Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463.
5 Ú. v. EÚ L 327, 2015, s. 1.
6 Ú. v. EÚ L 150, 2018, s. 1.
7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 2017, s. 1).
8 Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 30.12.2017, s. 72), naposledy zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2026/397 z 23. februára 2026 (Ú. v. EÚ L, 2026/397, 2026).
9 Pozri naposledy rozsudok z 5. júna 2025, Corner and Border (C‑685/23, EU:C:2025:398, bod 35).
10 Pozri najmä anglickú („food“), nemeckú („Lebensmittel“), grécku („τροφίμων“) a poľskú („żywność“) jazykovú verziu.
11 Toto povolenie nemusí byť nevyhnutne explicitné. Skutočnosť, že umiestnenie drvivej väčšiny produktov na trh je povolené, vyplýva jednoducho z toho, že ich umiestnenie na trh nie je zakázané. To však neplatí v prípade nových potravín, o ktoré ide v prejednávanej veci.
12 Ako uvádzajú francúzska a bulharská vláda, v prejednávanej veci zo stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 22. apríla 2022 v súvislosti s CBD ako potravinou vyplýva, že aktuálne dostupné vedecké údaje neumožňujú dospieť k záveru, že neexistuje žiadne riziko pre ľudské zdravie. V aktualizácii tohto stanoviska z 9. februára 2026 stanovil EFSA dočasný bezpečnostný limit v prípade CBD obsiahnutého v niektorých druhoch produktov, pričom pri ostatných má naďalej pochybnosti.
13 V tejto súvislosti treba uviesť, že v súlade s článkom 35 ods. 3 nariadenia 2018/848 je certifikát ekologickej poľnohospodárskej výroby úradným certifikátom v zmysle nariadenia 2017/625. Spotrebitelia pritom nevyhnutne nerozlišujú medzi jednotlivými certifikátmi vydanými v zmysle potravinového práva a vlastnosťami produktov, ktoré tieto certifikáty osvedčujú.
14 Bolo to zdôvodnené takto: „This is the latest hoop that CBD products have to jump through : they cannot be sold as medicinal, and now they cannot be sold as nutritional either. This is the reason for the recent relabeling of CBD products as ,for external use only‘, despite the product remaining the same“ (cannabiscollege.com/knowledge‑base/legal‑information/is‑cbd‑a‑food‑supplement‑a‑medicine‑or‑an‑aroma‑product).
15 Právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca sú navyše v článku 2 ods. 4 nariadenia 2018/848 výslovne označené ako „súvisiace“. Zároveň pripomínam, že certifikát v ekologickej poľnohospodárskej výrobe je úradným certifikátom v zmysle nariadenia 2017/625, ktoré sa týka najmä certifikácie podľa potravinového práva. Súvislosť je teda v tomto prípade zjavná.
16 Rovnako ako nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18), ktoré sa výslovne uvádza v článku 2 ods. 5 nariadenia 2018/848 medzi aktmi, ktorých uplatňovanie nie je týmto nariadením dotknuté.