C-535/25

Amazon Italia Services Srl (C ‑ 536/25),

Amazon Italia Transport Srl (C ‑ 537/25)

proti

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni,

za účasti

Ministero delle Imprese e del Made in Italy

I. Právny rámec

A. Právo Únie. Smernica 97/67

5. Podľa článku 2:

„Na účely tejto smernice platia nasledovné definície:

1. poštové služby: služby zahŕňajúce vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu poštových zásielok;

1a. poskytovateľ poštových služieb: podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré poštové služby;

…

19. podstatné požiadavky: všeobecné, iné ako ekonomické dôvody, na základe ktorých môže členský štát ukladať podmienky poskytovania poštových služieb. Týmito dôvodmi sú dôverný charakter korešpondencie, bezpečnosť siete, pokiaľ ide o prepravu nebezpečného tovaru, dodržiavanie podmienok zamestnávania, systémov sociálneho zabezpečenia… a v odôvodnených prípadoch ochrana údajov, ochrana životného prostredia a územné plánovanie. Ochrana údajov môže zahŕňať ochranu osobných údajov, dôvernosť prenášaných alebo uložených informácií a ochranu súkromia;

…“

6. Článok 9 znie:

„1. Pre služby, ktoré nepatria do rozsahu univerzálnej služby, môžu členské štáty zaviesť všeobecné povolenia v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dodržiavania podstatných požiadaviek.

…“

9. AGCOM rozhodnutím z 25. júla 2018( 8 ) sankcionoval tri spoločnosti skupiny Amazon po tom, čo konštatoval, že bez získania oprávnenia vyžadovaného talianskou právnou úpravou poskytovali „doručovaciu službu pre koncového zákazníka, pokiaľ ide o výrobky [predávané] na [ich] online trhovisku, ktorá sa nijako nelíši od doručovacej služby poskytovanej inými prevádzkovateľmi poštových služieb… a ktorá zahŕňa bežné fázy spracovania poštového cyklu…“.

10. Zo spisu vyplýva, že Amazon ponúka sprostredkovateľské služby pri predaji výrobkov, ktoré predávajú tretí predajcovia prostredníctvom jej online trhoviska ( Amazon Marketplace ). Jej obchodný model má túto štruktúru:

– tretí predajca odošle tovar do logistického centra spoločnosti Amazon (AIL) prostredníctvom prepravcu. Tovar stále zostáva vo vlastníctve predajcu;

– Amazon (AIL) prevezme, roztriedi a uskladní tovar;

– po prijatí objednávky zákazníka Amazon (AIL) vyzdvihne tovar zo svojich skladov, zabalí ho a označí (po overení jeho špecifických charakteristík, ako sú hmotnosť a rozmery);

– keď je zakúpený výrobok pripravený na odoslanie, vykoná sa postupné triedenie.( 9 ) Najprv AIL rozdelí už označené balíky medzi kuriérske spoločnosti zodpovedné za doručenie, ktorými môžu byť v závislosti od prípadu spoločnosti, ktoré už pôsobia na trhu, alebo Amazon Logistics;

– balenie a označovanie, ktoré vykonáva AIL, sa ako také nepovažuje za „poštovú“ činnosť. Naopak, za poštové činnosti sa považujú bezprostredne nasledujúce činnosti, prostredníctvom ktorých sa zabalené označené tovary menia na „konečnú zásielku“ a rozdeľujú sa medzi rôznych poskytovateľov doručovacích služieb na základe dodacích lehôt a obsluhovaných oblastí. Tieto činnosti zodpovedajú fáze „triedenia“, ktorou sa vyznačuje cyklus činností všetkých prevádzkovateľov poštových služieb;( 15 )

– činnosť týkajúca sa prevádzky schránok vykonávaná spoločnosťou AIS „je poštovou činnosťou, pričom konkrétne inovácie tohto modelu nemenia podstatu a už vôbec nie kvalifikáciu a zaradenie predmetného spôsobu doručovania v rámci príslušnej fázy poštových služieb“ (distribúcia);

– AIT a AIL vytvorili „bez získania potrebného oprávnenia jednotnú organizovanú sieť na vykonávanie jednotlivých fáz poštových služieb, a to pri predbežnom stanovení právnych, technických a ekonomických podmienok, pričom pre fázu doručenia používali sedem spoločností bez všeobecného povolenia na vykonávanie týchto služieb“. Miestni prevádzkovatelia „prichádzajú o akúkoľvek autonómiu a nezávislosť“ v dôsledku prísnych usmernení vydaných spoločnosťou AIT, takže túto spoločnosť možno považovať za „dominus“ (sic) služieb.

12. Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), na ktorom AIL, AIT a AIS samostatne napadli rozhodnutie AGCOM, v podstate potvrdil toto rozhodnutie.

13. Za týchto okolností Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá rozhoduje na druhom stupni o opravných prostriedkoch, ktoré podali AIL, AIT a AIS, predkladá Súdnemu dvoru vo všetkých troch veciach túto prejudiciálnu otázku:

17. Talianska vláda sa domnieva, že všetky tri návrhy na začatie prejudiciálneho konania sú neprípustné z dôvodu nedostatočného opisu skutkového stavu, keďže podľa jej názoru v nich nie je dostatočne presne objasnené:

– či sa otázka vo všeobecnosti vzťahuje na všetky činnosti vykonávané každou zo zúčastnených spoločností (vrátane činností, ktoré nevykonávajú ostatné spoločnosti, navrhovateľky v nasledujúcich alebo predchádzajúcich fázach), alebo naopak iba na činnosti postupne vykonávané v rámci jedného dodávateľského reťazca spoločnosťami AIL, AIT a AIS,( 16 )

– či sa otázka vzťahuje aj na klasifikáciu činností jednotlivo vykonávaných každou spoločnosťou ako „poštových služieb“, alebo skôr na celkovú činnosť vyplývajúcu z ich koordinácie.( 17 )

18. Nesúhlasím s námietkou talianskej vlády a naopak sa domnievam, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania sú prípustné.

19. Je pravda, že (jediná) prejudiciálna otázka má stručné znenie a je sformulovaná vo všetkých troch veciach v podstate zhodne napriek tomu, že problémy týkajúce sa každej z nich sú odlišné.

20. Predkladajúci vnútroštátny súd však vyjadruje svoje pochybnosti spôsobom, ktorý umožňuje pochopiť dôvody podania návrhov na začatie prejudiciálneho konania. V podstate chce vedieť:

22. Spôsob fungovania všetkých troch spoločností Amazon je konkrétne opísaný (v rozhodnutiach predkladajúceho vnútroštátneho súdu a v pripomienkach účastníkov konania) dostatočne presne na to, aby odôvodnil pochybnosti Consiglio di Stato (Štátna rada) a umožnil Súdnemu dvoru odpovedať.( 20 )

V. Analýza

A. Úvodné poznámky

23. Vecným problémom, na ktorom sú založené tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania, je, že vymedzenie pojmov v smernici 97/67 nie je postačujúce na ich uplatnenie na obchodovanie prostredníctvom platforiem, ako je Amazon.

24. Smernica 97/67 bola schválená v kontexte zameranom na „tradičné“ poštové služby. V roku 1997 boli poštové služby zverené prevádzkovateľom, ktorí boli zodpovední predovšetkým za správu a distribúciu pošty, ktorú tvorili prevažne listy a balíky.

25. Liberalizáciou zavedenou smernicou 2008/6 sa ťažisko systému presunulo z univerzálnej služby na scenár otvorený hospodárskej súťaži: uľahčil sa ňou vstup prevádzkovateľov na trh, ktorých služby si síce zachovali určitú funkčnú ekvivalenciu so službami „tradičného“ poštového prevádzkovateľa, ale boli zamerané na iné oblasti, ako sú expresné kuriérske služby. V rozsudku Confetra( 21 ) Súdny dvor potvrdil, že tieto služby patria do pôsobnosti smernice 97/67 a uplatňuje sa na ne povoľovací režim zavedený touto smernicou.

31. Po týchto spresneniach sa budem samostatne zaoberať analýzou každého z troch návrhov na začatie prejudiciálneho konania.

B. Vec C ‑ 535/25

32. Consiglio di Stato (Štátna rada) sa pýta, či činnosť spoločnosti AIL možno kvalifikovať ako „poskytovanie poštových služieb verejnosti“.( 31 )

33. Uvádza, že je potrebné predovšetkým určiť, „kedy možno činnosti konkrétneho prevádzkovateľa definovať ako ‚poštové‘“, aby boli relevantné tak vymedzenie pojmu „poštová zásielka“, ako aj pojem „triedenie“. Ďalej uvádza, že „ďalšia problematika týkajúca sa výkladu súvisiaca s položenou prejudiciálnou otázkou sa týka prípadov, v ktorých možno poštové služby považovať za ‚poskytované verejnosti‘“.

1. „Triedenie“ „poštovej zásielky“

34. Na to, aby činnosť patrila do pôsobnosti smernice 97/67:

38. Amazon nesúhlasí s týmto stanoviskom. Domnieva sa, že činnosti spoločnosti AIL majú logistickú povahu, sú len „prípravné“ a vykonávajú sa, „keď ešte nebol spustený poštový cyklus“.( 37 )

39. Na podporu svojho názoru Amazon uvádza v podstate tri tvrdenia súvisiace a) s vymedzením pojmu „poštová zásielka“, b) so vzťahom medzi činnosťami „vyberania“ a „triedenia“ „poštovej zásielky“ a c) s potrebou určiť objektívnu hranicu medzi „logistickou“ činnosťou a poštovým sektorom.( 38 )

b) Vymedzenie pojmu „poštová zásielka“

40. Amazon odkazuje na doslovné znenie vymedzenia pojmu „poštová zásielka“ (článok 2 bod 6 smernice 97/67), pričom tvrdí, že všetky jazykové verzie tohto ustanovenia sa zameriavajú na „časový okamih“, v ktorom prevádzkovateľ poštových služieb „prevezme“ zásielku „na účely jej dodania“.( 39 )

41. Z tohto predpokladu vyvodzuje, že tovar predávaný prostredníctvom jej online trhoviska „sa nemôže zmeniť na poštovú zásielku len umiestnením štítku“ spoločnosťou AIL. Zásielka je „poštovou“ zásielkou „len vtedy, keď sa [tento tovar] fyzicky odovzdá prevádzkovateľovi poštových služieb na účely jeho dodania“.( 40 )

42. Podľa môjho názoru jednotlivé jazykové verzie článku 2 bodu 6 smernice 97/67 nepodporujú názor spoločnosti Amazon. V skutočnosti len talianska verzia odkazuje na „okamih“ (v časovom zmysle) fyzického prijatia zásielky prepravcom na účely jej dodania.( 41 ) K tomu naopak nedochádza v ostatných verziách, ktoré som preštudoval a v ktorých sa zdôrazňuje skôr forma (materiálna podoba), ktorú zásielka nadobudne v okamihu pred jej prepravou.( 42 )

48. Rozšírenie pôsobnosti pojmu „vyberanie“ je v súlade s cieľom, aby poskytovatelia poštových služieb mohli diverzifikovať svoje aktivity „a poskytovať služby elektronického obchodu či iné služby informačnej spoločnosti“ (odôvodnenie 14 smernice 2008/6).

49. Platné vymedzenie pojmu „vyberanie“ teda možno zosúladiť s obchodným modelom, v ktorom odosielateľ „nepodá“ v priestoroch poskytovateľa poštových služieb už zabalenú „poštovú zásielku“, ale výrobok, ktorý tento poskytovateľ uskladňuje a neskôr zmení na „poštovú zásielku“ v čase prípravy objednávok.( 48 )

d) Rozlišovanie medzi „logistickými“ a „poštovými“ službami

50. Tvrdenie spoločnosti Amazon týkajúce sa nariadenia 2019/1020 tiež nepovažujem za presvedčivé. Cieľom tohto nariadenia nie je zaviesť právny rámec pre „logistické služby“,( 49 ) ale „… zabezpečiť, aby na trhu Únie boli sprístupnené iba vyhovujúce výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov…“.( 50 )

51. Nariadenie 2019/1020 len okrajovo( 51 ) upravuje kategóriu „poskytovateľ logistických služieb“, ktorá je vymedzená v článku 3 bode 11 tohto nariadenia. Poskytovateľom logistických služieb je „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti ponúka aspoň dve z týchto služieb: skladovanie, balenie, adresovanie a odosielanie bez vlastníctva príslušných výrobkov okrem poštových služieb vymedzených v článku 2 bod[e] 1 smernice [ 97/67 ]…“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

52. Predkladajúci vnútroštátny súd a Amazon majú odlišný názor na výklad tohto vylúčenia z poštových služieb:

57. Možno predpokladať, že účastník obchodného dodávateľského reťazca má informácie potrebné na splnenie týchto povinností, čo sa nedá povedať o tom, kto poskytuje výlučne poštové služby. Taký subjekt sa nepodieľa na sprístupňovaní výrobkov, ale len spravuje zásielky, ktoré sú už zabalené „v ich konečnej podobe“. Nemá teda podrobné znalosti o obsahu týchto zásielok, a preto nie je povinný dodržiavať povinnosti týkajúce sa súladu.

58. Podľa môjho názoru vylúčenie, ktoré teraz rozoberám, nemá za cieľ všeobecne vyňať „poskytovateľov logistických služieb“ z pôsobnosti smernice 97/67, pokiaľ sa tieto subjekty podieľajú tak na sprístupňovaní výrobkov, ako aj na ich distribúcii prostredníctvom poštových služieb.

59. Príslušné ciele smernice 97/67 a nariadenia 2019/1020 sa navzájom nevylučujú.( 57 ) Nič teda nebráni ich kumulatívnemu uplatneniu, keď je z dôvodu povahy činnosti vykonávanej určitým subjektom potrebné zabezpečiť dodržiavanie oboch predpisov.

60. Súhlasím teda s predkladajúcim vnútroštátnym súdom v tom, že rozhodujúce je objasniť, či AIL spravuje „poštové zásielky“, a ak áno, odkedy.

61. Ako sa zdôrazňuje v správe ERGP, optimálnym riešením problému by bolo objasnenie pojmu „poštová zásielka“ normotvorcom Únie. De lege lata však treba vychádzať zo smernice 97/67 a prípadne zohľadniť nariadenie 2018/644.

62. Vymedzenie pojmu „poštová zásielka“ uvedené v článku 2 bode 6 smernice 97/67 obsahuje zoznam, ktorý síce nie je taxatívny, ale je v ňom uvedený tovar, ktorý má pomerne homogénne znaky. V tomto zozname sa nachádzajú „poštové balíky obsahujúce tovar s komerčnou hodnotou alebo bez nej“, čo je nepochybne veľmi široký pojem.

67. Súhlasím s Komisiou v tom, že treba zohľadniť „konkrétne činnosti vykonávané subjektom… s cieľom posúdiť jeho zapojenie do poštového cyklu a funkčné prepojenie medzi činnosťami triedenia a následnými fázami prepravy a distribúcie“.( 61 )

68. Z tohto hľadiska pôjde o „triedenie“ poštových zásielok, ak „aktívne správanie“ hospodárskeho subjektu:

– sa prejavuje v oddeľovaní a triedení zásielok podľa územných, logistických a prevádzkových kritérií s cieľom dosiahnuť ich primerané začlenenie do poštového cyklu,

– umožňuje optimalizáciu prepravných trás, skrátenie prepravných časov, efektívne prerozdelenie zdrojov alebo má podobné ciele.

69. Prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný úplné informácie o skutkovom stave, určiť, či činnosti, ktoré vykonáva AIL, možno zahrnúť pod tejto pojem.

2. „Poskytovanie“ poštových služieb „verejnosti“

75. Vzhľadom na vyššie uvedené a bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie skutkového stavu, ktoré musí vykonať predkladajúci vnútroštátny súd, sa domnievam, že činnosť spočívajúca v rozdeľovaní vopred zabalených a označených výrobkov medzi rôznych prepravcov prostredníctvom aktívneho výberu podľa logistických kritérií, ktoré zohľadňujú dodacie lehoty a pokryté oblasti, môže predstavovať „triedenie poštových zásielok“ v súlade so smernicou 97/67.

C. Vec C ‑ 536/25

76. AIS prevádzkuje schránky používané na doručovanie a zber „poštových zásielok“, ktoré obsahujú výrobky sprístupňované na trhu prostredníctvom spoločnosti Amazon.( 66 ) Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či táto činnosť predstavuje „poštové služby“ v súlade s článkom 2 bodom 1 smernice 97/67 a či je AIS z tohto dôvodu „poskytovateľom poštových služieb“ v súlade s bodom 1a toho istého článku.

77. Predkladajúci vnútroštátny súd( 67 ), španielska a talianska vláda( 68 ) a Komisia( 69 ) sa zhodujú na tom, že táto činnosť patrí do pôsobnosti pojmu „distribúcia poštových zásielok“( 70 ), ktorá je poslednou fázou poštového cyklu podľa článku 2 bodu 1 smernice 97/67.

78. Amazon nesúhlasí s uvedeným posúdením. Tvrdí, že uloženie do schránok je len „alternatívou“ k doručeniu do domácej schránky adresáta( 71 ): poštový cyklus sa teda uvedeným uložením končí.( 72 ) Podľa jej názoru sú schránky „kontaktným miestom“, ktorého prevádzka – tak ako prevádzka schránok, ktoré predstavujú „prístupové miesta“, je vylúčená z „poštových služieb“.( 73 )

79. Opäť nesúhlasím s názorom spoločnosti Amazon.( 74 )

83. Zo systematického hľadiska je odpoveď, ktorú navrhujem, v súlade s pojmom „dodanie“ uvedeným v smernici 2011/83/EÚ( 77 ): v nej je začiatok lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a prechod rizika stanovený tak, že výrobok predaný na diaľku sa považuje za „dodaný“, keď „spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou prepravcu nadobudne fyzickú držbu všetkých častí objednaného tovaru“.( 78 )

84. Z teleologického hľadiska má povoľovací režim, ktorý môžu členské štáty zaviesť podľa článku 9 smernice 97/67, za cieľ umožniť im „zabezpečenie dodržiavania podstatných požiadaviek“ vymedzených v článku 2 bode 19 tejto smernice. Súhlasím s predkladajúcim vnútroštátnym súdom a s talianskou vládou v tom, že dosiahnutie tohto cieľa možno vyžadovať aj od prevádzkovateľa, ktorý vystupuje ako uschovávateľ poštových zásielok až do okamihu ich skutočného vyzdvihnutia adresátom.

85. Prevádzka schránok, ktorú vykonáva AIS, je teda súčasťou fázy „distribúcie“ poštovej zásielky v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 97/67.

D. Vec C ‑ 537/25

86. Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či spoločnosť AIT možno považovať za „poskytovateľa poštových služieb“ v súlade s článkom 2 bodom 1a smernice 97/67, aj keď fyzicky nevykonáva žiadnu z činností spomenutých v bode 1 tohto ustanovenia.( 79 )

87. AIT tvrdí, že zabezpečuje len „samotnú organizáciu“ činnosti vykonávanej tretími stranami, miestnymi prevádzkovateľmi, ktorá nepredstavuje „poštové služby“.( 80 ) Nie je teda poskytovateľom poštových služieb, lebo len organizuje činnosť tretích strán (miestnych prevádzkovateľov).

– Amazon monitoruje plnenie týchto úloh počas prepravy (pomocou systémov sledovania vozidiel a zariadení poskytnutých zamestnancom),

– na základe takto získaných informácií AIT následne monitoruje výkonnosť miestnych prevádzkovateľov pomocou ukazovateľov, ktoré sama stanoví a ktorých nedodržanie spôsobuje uloženie finančných sankcií miestnemu podniku,( 84 )

– konkrétne zmluvné podmienky, ktoré upravujú vzťah medzi miestnymi prevádzkovateľmi a spoločnosťou AIT, zverujú spoločnosti Amazon riadenie ľudských a materiálnych zdrojov potrebných na poskytovanie doručovacej služby,( 85 )

– pokiaľ ide o ľudské zdroje (zamestnanci miestnych prevádzkovateľov), AIT môže určiť podmienky ich zamestnávania( 86 ) a vyžadovať prepustenie zamestnancov miestnych podnikov, ktorí jej nevyhovujú.( 87 )

93. V rámci prejudiciálneho konania Súdny dvor musí vychádzať z opisu skutkového stavu, ktorý mu poskytne predkladajúci vnútroštátny súd.( 88 ) Len tento súd má právomoc posúdiť, či skutkové zistenia AGCOM presne odrážajú zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou AIT a miestnymi prevádzkovateľmi, ako aj riadiacu právomoc, ktorú AIT uplatňuje vo vzťahu k miestnym prevádzkovateľom.( 89 )

94. Vzhľadom na skutkový rámec, ktorý opísal predkladajúci vnútroštátny súd, teda súhlasím s jeho záverom, že zmluvné vzťahy spoločnosti AIT s miestnymi prevádzkovateľmi „presahujú rámec bežných vzťahov, ktoré prirodzene existujú medzi poskytovateľmi poštových služieb a subjektmi, ktoré tieto služby využívajú“.

99. Hoci pripomienka spoločnosti Amazon je sčasti správna, treba vziať do úvahy, že

– prístup Súdneho dvora v rozsudku Uber France týkajúci sa požiadavky „úplného vytvorenia ponuky“ je opodstatnený vzhľadom na otázku položenú v uvedenej veci. V nej bolo potrebné objasniť, či v prípade zmiešanej služby zložka poskytnutá elektronicky (sprostredkovateľská služba prostredníctvom aplikácie pre smartfóny) predstavovala „hlavné plnenie“ zmiešanej služby. Len v prípade kladnej odpovede by sa zmiešaná služba mohla zahrnúť do pôsobnosti pojmu „služby informačnej spoločnosti“ v súlade s právom Únie;( 94 )

– naopak, v poštovom sektore podľa rozsudku Confetra skutočnosť, že „poštová služba“ je „vedľajšia“ vo vzťahu k inej službe poskytovanej tým istým poskytovateľom, nemá vplyv na uplatniteľnosť smernice 97/67;( 95 )

– na účely prejednávanej veci je teda relevantné len druhé z kritérií stanovených v rozsudku Uber France, ktoré sa týka „rozhodujúceho vplyvu“, ktorý umožňuje pripísať poskytovanie služby tomu, kto konkrétne určuje vecné podmienky, ktoré sa musia dodržiavať pri jej poskytovaní.

100. Vzhľadom na rozhodujúci vplyv na určovanie podmienok uplatňovaných na miestnych prevádzkovateľov, ktorý má AIT, od nej možno vyžadovať „povolenie“ na zabezpečenie dodržiavania „podstatných požiadaviek“, na ktoré odkazuje článok 2 bod 19 smernice 97/67, teda všeobecných, iných ako ekonomických dôvodov, na základe ktorých môže členský štát ukladať podmienky poskytovania poštových služieb.

101. V tejto súvislosti nestačí, že miestne podniky, ktoré spolupracujú so spoločnosťou AIT, majú teraz ( 96 ) povolenie na vykonávanie činnosti prevádzkovateľov poštových služieb (čo by podľa spoločnosti Amazon už dostatočne zaručovalo splnenie podstatných požiadaviek).( 97 ) V tomto prípade treba určiť, či samotná AIT musí mať toto povolenie.

107. V tom istom zmysle talianska vláda subsidiárne( 101 ) navrhuje analogicky použiť teóriu „hospodárskej jednoty“, ktorá sa používa v judikatúre Súdneho dvora na sankcionovanie materskej spoločnosti za protisúťažné správanie jej dcérskych spoločností( 102 ).

108. Cieľom tohto prístupu je zachovať potrebný účinok smernice 97/67 a vyhnúť sa deformáciám, ktoré vznikajú, keď je účelom fragmentácie obchodných spoločností obchádzanie uplatňovania režimu stanoveného v uvedenej smernici.( 103 ) Domnievam sa však, že nie je potrebné použiť teóriu hospodárskej jednoty (jej použitie by mohlo byť v závislosti od prípadu dokonca kontraproduktívne)( 104 ), ak analýza činnosti každej spoločnosti v rámci skupiny sama osebe odhalí, že táto spoločnosť poskytuje poštové služby.

109. Vymedzenie pojmu „poskytovateľ poštových služieb“ stanovené v smernici 97/67 umožňuje zohľadniť fragmentované poskytovanie služieb, ktoré tvoria po sebe nasledujúce fázy poštového cyklu, rôznymi prevádzkovateľmi; v tom istom rozsahu umožňuje klasifikovať každého z týchto prevádzkovateľov ako „poskytovateľa poštových služieb“, na ktorého sa uplatní smernica 97/67.

110. Ako som už uviedol s odkazom na analýzu ERGP, hlavné ťažkosti v takýchto veciach vyplývajú z nedostatočnej povahy súčasného vymedzenia pojmu „poštová zásielka“. De lege ferenda by jeho preformulovanie umožnilo lepšie objasniť pôsobnosť smernice 97/67.( 105 )

111. De lege lata však stačí vyložiť pojem „poskytovateľ poštových služieb“ tak, aby bolo možné klasifikovať ako poskytovateľov poštových služieb viacerých prevádzkovateľov v tom istom poštovom cykle vrátane tých, ktorí iba organizujú činnosť svojich subdodávateľov a uplatňujú vo vzťahu k nim svoju riadiacu a kontrolnú právomoc. Túto klasifikáciu podporuje odkaz na „jednu alebo viaceré poštové služby“ v článku 2 ods. 1a smernice 97/67.

2. prevádzke dodacích schránok (boxov), ktorá zahŕňa aktívny dohľad nad uložením poštových zásielok miestnymi doručovateľmi a nad ich neskorším vyzdvihnutím adresátom;

3. organizovaní služby distribúcie poštových zásielok poskytovanej právne samostatnými miestnymi prevádzkovateľmi, ktorí to však uskutočňujú v súlade s podrobnými pokynmi objednávateľa, ktorý má vo vzťahu k nim v skutočnosti riadiacu a kontrolnú právomoc.

1 Jazyk prednesu: španielčina.

2 To som uviedol v návrhoch, ktoré som predniesol v spojených veciach Confetra a i. (C‑259/16 a C‑260/16, EU:C:2017:910, bod 39).

3 Názvom „Amazon“ označujem skupinu, ktorá vlastní online platformu určenú na prepojenie predajcov a spotrebiteľov na účely vykonávania transakcií týkajúcich sa predaja tovaru medzi nimi. Spory vo veci samej nesúvisia s činnosťou týkajúcou sa priameho predaja výrobkov, ktoré vlastní Amazon, touto spoločnosťou.

4 Ide o Amazon Italia Logistica Srl, Amazon Italia Services Srl a Amazon Italia Transport Srl (ďalej ich budem označovať ako „AIL“, „AIS“ a „AIT“ alebo jednoduchšie ako „Amazon“).

11 V bode 3 písomných pripomienok spoločnosti Amazon sú vymedzené ako „menšie sklady nachádzajúce sa v blízkosti veľkých miest, odkiaľ sa tovar doručuje koncovým zákazníkom prostredníctvom miestnych prepravcov…, ktorí spolupracujú so spoločnosťou AIT“.

12 Ďalej budem tieto spoločnosti označovať ako „miestnych prevádzkovateľov“ alebo „miestne podniky“. Žiadna z nich nepatrí do skupiny Amazon.

13 AIT fyzicky nevykonáva doručovaciu službu, ale spravuje sieť miestnych prevádzkovateľov, pričom organizuje doručovaciu službu podľa vlastných potrieb. AIT jednostranne definuje technické a ekonomické podmienky služby prostredníctvom prísnych usmernení, sa vzťahujú na: a) riadenie personálu vrátane subdodávateľského personálu zodpovedného za doručovanie v mene spoločnosti Amazon; b) organizáciu trás; c) monitorovanie dosahovania ukazovateľov výkonnosti; d) sadzby; e) poskytovanie vybavenia/nástrojov personálu; f) používanie systémov sledovania vozidiel; g) bezpečnostné aspekty; h) riadenie vrátenia tovaru a i) vyzdvihnutie tovaru a/alebo jeho vrátenie na doručovaciu stanicu (rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑537/25, bod 4 štvrtá zarážka).

14 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑536/25, body 4, 25 a 34 až 36. Podľa bodu 4 sú schránky prostredníctvom internetu prepojené s informačnými systémami spoločnosti AIS, ktoré umožňujú overiť tak doručenie kuriérom, ako aj vyzdvihnutie balíka konečným adresátom. V tomto zmysle sa „boxy (schránky) ovládajú na diaľku“. Keď bola zásielka uložená do vybranej schránky, používateľ dostane e‑mailové upozornenie s pokynmi a kódom na jej vyzdvihnutie. Od okamihu, keď sa tovar uloží do schránky, až kým si ho adresát nevyzdvihne, sa zásielky nachádzajú v úschove spoločnosti Amazon, ktorá vystupuje ako uschovávateľ. K skutočnému doručeniu dôjde, keď si používateľ vyzdvihne zásielku zo schránky, pričom v tomto okamihu Amazon prestáva byť za ňu zodpovedná.

21 Rozsudok z 31. mája 2018, Confetra a i. (C‑259/16 a C‑260/16, EU:C:2018:370; ďalej len „rozsudok Confetra“).

22 Tak je to v prípade logistických služieb tretích strán ( third ‑ party logistics alebo „3PL“). V tomto modeli podnik zadá špecializovanému externému prevádzkovateľovi celú alebo čiastočnú správu svojho logistického reťazca vrátane činností, ako je skladovanie, príprava objednávok, preprava a distribúcia. Prevádzkovateľ 3PL zvyčajne koná ako poskytovateľ integrovaných služieb bez toho, aby sa stal vlastníkom spravovaného tovaru, a optimalizuje riadenie fyzických a prevádzkových tokov tovaru medzi predajcom a konečným adresátom.

23 Pozri správu Skupiny európskych regulátorov pre poštové služby z 2. júla 2025 (dostupná na https://webgate.ec.europa.eu/circabc‑ewpp/d/d/workspace/SpacesStore/f1d8ad07‑415d‑429f‑9673‑0cb8e41dc806/download, ďalej len „správa ERGP“). V oddiele 4.1 tejto správy sa uvádza, že vzhľadom na rýchly technologický pokrok sa niektoré vymedzenia pojmov v smernici 97/67 stali „zastaranými, nejednoznačnými a nepoužiteľnými“.

24 Vo vymedzení pojmu „poštová zásielka“ v článku 2 bode 6 smernice 97/67 je ako kľúčový prvok použitý pojem „poskytovateľ poštových služieb“, teda „podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré poštové služby “. Kľúčovým prvkom vymedzenia pojmu „poštové služby“ je zasa pojem „poštová zásielka“. V oddiele 4.1 správy ERGP sa uvádza, že pojem „poštová zásielka“ by mal byť vymedzený jednoznačnejšie.

25 Ako vysvetlím nižšie, smernicou 2008/6 bolo len zavedené vymedzenie pojmu „poskytovateľ poštových služieb“ a v jej odôvodnení 7 bolo uvedené, že „európske poštové trhy prešli v poslednom období dramatickými zmenami, tento vývoj bol poháňaný technickým pokrokom a zvýšenou konkurenciou v dôsledku deregulácie…“. V odôvodnení 14 sa ďalej uvádza, že „… s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnosť, reagovať na nové požiadavky spotrebiteľov… môžu poskytovatelia poštových služieb diverzifikovať svoje aktivity a poskytovať služby elektronického obchodu či iné služby informačnej spoločnosti“.

32 Rozsudok Confetra, bod 34.

33 Rozsudok Confetra, bod 34. „Samotná preprava“ poštových zásielok je vyňatá z pôsobnosti smernice 97/67: pozri odôvodnenie 17 smernice 2008/6.

34 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑535/25, bod 35.

35 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑535/25, bod 7.

36 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑535/25, bod 7, a písomné pripomienky spoločnosti Amazon, bod 7.

37 Písomné pripomienky spoločnosti Amazon, bod 22.

42 V španielskej verzii je „poštová zásielka“ vymedzená ako „el envío con destinatario presentado en la forma definitiva en que deba ser transportado por el proveedor del servicio postal“. Vo francúzskej verzii je vymedzená ako „un envoi portant une adresse sous la forme définitive dans laquelle il doit être acheminé par le prestataire de services postaux“ a v anglickej verzii ako „an item addressed in the final form in which it is to be carried by a postal service provider“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V iných verziách, ako je portugalská verzia („o envio endereçado na forma definitiva sob a qual fica a cargo do prestador do serviço postal“), nemecká verzia („eine adressierte Sendung in der endgültigen Form, in der sie von einem Postdiensteanbieter übernommen wird “) alebo holandská verzia (geadresseerde zending in de definitieve vorm die een aanbieder van postdiensten verzorgt ), sa neodkazuje na „prepravu“ alebo „dodanie“ a používajú sa v nich slovesá ( ficar a cargo , übernehmen , verzorgen ), ktoré sú príbuznejšie myšlienke prevzatia zodpovednosti než myšlienke fyzického premiestnenia.

43 To vyplýva najmä z jazykových verzií, v ktorých je použité slovné spojenie „zabezpečiť“: zo sémantického hľadiska nič nebráni tomu, aby AIL sama „zabezpečila“ vyberanie a triedenie „poštových zásielok“ a bola „poskytovateľom poštových služieb“ uvedeným v článku 2 bode 6 smernice 97/67. To je v podstate názor AGCOM.

44 Písomné pripomienky spoločnosti Amazon, bod 25. Podobné tvrdenie sa nachádza v písomných pripomienkach holandskej vlády: pokiaľ nedochádza k „vyberaniu“, činnosť spoločnosti AIL by sa mala klasifikovať ako „vlastné poskytovanie“ poštových služieb mimo pôsobnosti smernice 97/67. Holandská vláda sa napriek tomu, že uznáva, že článok 2 bod 1a smernice 97/67 umožňuje zveriť jednotlivé fázy poštového cyklu rôznym prevádzkovateľom, domnieva, že „službu“ možno klasifikovať ako „poštovú“ iba vtedy, keď „poštová zásielka“ prejde všetkými fázami stanovenými v článku 2 bode 1. Takýto výklad je však v rozpore s konštatovaniami uvedenými v rozsudku Confetra a ohrozil by dosiahnutie cieľov smernice 97/67.

51 Odôvodnenie 13: s cieľom „vyhnúť sa medzere v systéme presadzovania, je vhodné zahrnúť poskytovateľov logistických služieb do zoznamu hospodárskych subjektov, proti ktorým môžu orgány dohľadu nad trhom prijať opatrenia na presadzovanie“.

52 Písomné pripomienky spoločnosti Amazon, bod 40.

53 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑535/25, bod 40.

54 Pozri podstatne jednoznačnejšie znenie tohto vylúčenia v dokumente 2017/0353(COD), ktorý je dostupný na https://eur‑lex.europa.eu/legal‑content/EN/TXT/PDF/?uri=CONSIL:ST_5841_2019_INIT: „… Services provided according to Article 1(1) of Directive 97/67/EC… are not considered fulfilment services“.

55 Odôvodnenie 12 a článok 3 bod 1 nariadenia 2019/1020.

56 Podľa článku 3 bodu 13 nariadenia 2019/1020 „poskytovatelia logistických služieb“ patria do kategórie „hospodárskych subjektov“, ktoré v súlade s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia musia vykonávať úlohy vymenované v odseku 3 tohto článku, čo je predchádzajúcou podmienkou uvedenia výrobku na trh Únie. Tieto úlohy zahŕňajú overenie, či sprístupňované výrobky majú vyhlásenie EÚ o zhode alebo vyhlásenie o parametroch a technickú dokumentáciu, ktoré sa vyžadujú podľa uplatniteľných platných právnych predpisov, ako aj uchovávanie týchto dokumentov a ich poskytnutie orgánom dohľadu nad trhom. Navyše musia udržiavať s týmito orgánmi proaktívnu a sústavnú spoluprácu. Zodpovednosť „poskytovateľa logistických služieb“ vzniká len vtedy, ak neexistuje výrobca, dovozca alebo zástupca usadený v Únii [článok 4 ods. 2 písm. d)].

63 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑535/25, bod 10. Talianska vláda (bod 19 jej písomných pripomienok) správne uvádza, že je sporné, či sa poštové služby spoločnosti AIL (ako vedľajšie služby vo vzťahu k ich logistickým činnostiam) neponúkajú verejnosti bez rozdielu.

64 Podľa odôvodnenia 12 smernice 97/67 „cieľom univerzálnej služby je ponúknuť všetkým užívateľom jednoduchý prístup k poštovej sieti predovšetkým vytvorením dostatočného počtu prístupových miest a zabezpečením uspokojivých podmienok vzhľadom na frekvenciu vyberania a dodávania [a zabezpečiť všetkým užívateľom] spravodlivé zaobchádzanie bez diskriminácie“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

65 Odôvodnenie 12 a článok 3 smernice 97/67.

66 Písomné pripomienky talianskej vlády, bod 96.

67 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑536/25, bod 37.

68 Body 90 až 96 a 58 až 60 ich písomných pripomienok.

75 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑536/25, bod 35.

76 To vyplýva z webovej stránky spoločnosti Amazon.it týkajúcej sa boxov: https://www.amazon.it/gp/help/customer/display.html?nodeId=GRQMENKQV9RQ6BWF.

77 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64). Pozri najmä článok 18 ods. 1 a odôvodnenie 51 tejto smernice. Hoci sledujú odlišné ciele, smernica 2011/83 a smernica 97/67 majú niekoľko styčných bodov, napríklad pokiaľ ide o preplatenie nákladov na doručenie a poštovné, čo naznačuje potrebu zachovať určitú mieru konzistentnosti pri ich výklade.

78 Článok 9 ods. 2 písm. b) a článok 20 smernice 2011/83. Odôvodnenia 37 a 51 potvrdzujú, že na tento účel uloženie do schránky nemôže predstavovať dodanie a že prevádzkovateľa schránky nemožno považovať za „tretiu stranu“, ktorá je uvedená vo vymedzení tohto pojmu.

79 Pripomínam, že podľa tohto ustanovenia je „ poskytovateľ poštových služieb“ podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré poštové služby.

80 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑537/25, bod 13.

87 Rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑537/25, bod 39. Podľa rozhodnutia AGCOM môže AIT uplatňovať túto právomoc „kedykoľvek“, „podľa vlastného uváženia“ a „bez toho, aby musel uviesť akýkoľvek dôvod alebo vysvetlenie“.

88 „Súdny dvor musí v zásade obmedziť svoje skúmanie na tie prvky posúdenia, ktoré sa mu vnútroštátny súd rozhodol poskytnúť, a musí sa preto pridŕžať situácie, ktorú uvedený súd považuje za preukázanú…“ (rozsudok z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, bod 22 a citovaná judikatúra).

89 Vo veciach C‑535/25 a C‑536/25 predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že Amazon nespochybňuje opis skutkového stavu uvedený v rozhodnutí AGCOM, ale iba jeho právnu kvalifikáciu. Naopak, vo veci C‑537/25 sa zdá, že skutkový základ návrhu na začatie prejudiciálneho konania je spornejší a Consiglio di Stato (Štátna rada) si vyhradzuje právomoc vykonať „prípadn[é] ďalš[ie] skutkov[é] preskúman[ia]… na základe výsledku prejudiciálneho konania“ (bod 36 rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑537/25).

90 Tomuto konštatovaniu nebráni okolnosť, že miestny prevádzkovateľ slobodne určuje podmienky poskytovania služieb v zmluvách uzatvorených s inými zákazníkmi.

91 Rozsudok z 10. apríla 2018 (C‑320/16, EU:C:2018:221, bod 21; ďalej len „rozsudok Uber France“). Podľa názoru predkladajúceho vnútroštátneho súdu v ňom Súdny dvor pripustil, že sprostredkovateľ môže „poskytovať“ službu (v danom prípade prepravnú službu) aj s použitím prostriedkov a ľudských zdrojov, ktoré mu nepatria, ak tento sprostredkovateľ uplatňuje „rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých [sa] poskytujú… služby“ pomocou týchto prostriedkov.

97 Ak je miestny prevádzkovateľ malý podnik, ktorého príjmy závisia do veľkej miery od zmlúv so spoločnosťou AIT, mohol by byť nútený prijať podmienky poskytovania služieb, ktoré sú v rozpore s platnými predpismi. Preto nepovažujem za presvedčivé tvrdenie, že podľa bežných skúseností by miestny prevádzkovateľ nemal záujem na prijatí podmienok, ktoré by ohrozili jeho vlastné povolenie. V každom prípade sa dodržiavanie podstatných požiadaviek dosahuje efektívnejšie prostredníctvom dohľadu AGCOM nad spoločnosťou AIT.

98 Táto otázka sa podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu kladie v kontexte rozširovania elektronického obchodu a vzniku nových typov spoločností poskytujúcich integrované služby v rámci zložitej štruktúry obchodných spoločností. Pozri rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu vo veci C‑537/25, bod 25.

99 Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP a Copenhagen Economics. Main developments in the postal sector (2017 ‑ 2021). Volume 1, Main report , Úrad pre publikácie Európskej únie, 2022, dostupné na https://op.europa.eu/es/publication‑detail/‑/publication/e8348d3f‑79d0‑11ed‑9887‑01aa75ed71a1/language‑en. Konkrétne odkazuje na vstup nových aktérov na rôznych úrovniach poštového cyklu, obchodné modely zamerané najmä na doručovanie na poslednú míľu (s. 194) a vertikálnu integráciu maloobchodníkov pri poskytovaní logistických a doručovacích služieb (s. 202, kde sa konkrétne spomína Amazon).

100 To urobila Comisión Nacional de los Mercados y de la Competencia (Národná komisia pre trhy a hospodársku súťaž, Španielsko; ďalej len „CNMC“) vo svojom rozhodnutí č. STP/DTSP/006/20 z 24. septembra 2020, na ktoré odkázala Amazon. Toto rozhodnutie bolo napadnuté žalobou predloženou správnemu kolégiu Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko), ktorý ho rozsudkom č. 4355/2023 zo 14. júla 2023 zrušil, pričom konštatoval, že CNMC „vyjadr[ila] skôr vôľu vykonávať kontrolu než právne udržateľnú skutočnosť“ (bod 10). Rozsudok č. 4355/2023 bol napadnutý kasačným opravným prostriedkom na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko).