C-31/25

Javor Markov , bydliskom v Sofii (Bulharsko), v zastúpení: I. Stojnev, advokat,

odvolateľ,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: J.‑F. Brakeland a G. Niddam, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním odvolateľ, pán Javor Markov, navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 13. novembra 2024, Markov/Komisia ( T‑1050/23 ; ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2024:824 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jeho žalobu podanú na základe článku 270 ZFEÚ, ktorou sa domáhal jednak zrušenia rozhodnutia výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/383/21 z 28. februára 2023, ktorým sa zamieta jeho žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o nezapísaní jeho mena do rezervného zoznamu vytvoreného na konci výberového konania (ďalej len „sporné rozhodnutie“), a jednak náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu nezapísania jeho mena do tohto rezervného zoznamu.

Právny rámec

Charta

2

c)

povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

3. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

…“

3

Článok 47 Charty s názvom „Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces“ znie:

5

Článok 1 ods. 1 prílohy III služobného poriadku stanovuje:

„Oznámenie o výberovom konaní vypracuje menovací výbor [ďalej len ‚menovací orgán‘] po porade so spoločným výborom.

Musí uvádzať:

…

e)

Úvodná časť sporného oznámenia o výberovom konaní znie takto:

„…

Toto oznámenie o výberových konaniach a jeho prílohy predstavujú záväzný právny rámec predmetných výberových konaní.

Všeobecné pravidlá platné pre verejné výberové konania sú uvedené v PRÍLOHE II.

…“

8

Všeobecné pravidlá z roku 2015

10

Všeobecné pravidlá platné pre verejné výberové konania uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 27. februára 2015 ( Ú. v. EÚ C 70 A, 2015, s. 1 ; ďalej len „všeobecné pravidlá z roku 2015“) vo svojej úvodnej časti uvádzajú:

„Tieto všeobecné pravidlá sú neoddeliteľnou súčasťou oznámenia o výberovom konaní a spolu s oznámením tvoria záväzný rámec výberového konania.“

11

Bod 2.5 týchto všeobecných pravidiel, nazvaný „Hodnotiace centrum“, znie:

–

pohovor (pohovory) s dôrazom na spôsobilosti: individuálna úloha, ktorej cieľom je získať v štruktúrovanej forme príslušné informácie o vašich všeobecných schopnostiach (a/alebo osobitných schopnostiach v prípade špecializovaných výberových konaní), pričom sa kladie dôraz na vaše predchádzajúce skúsenosti,

…

Testy použité v každom individuálnom výberovom konaní sú uvedené v oznámení o výberovom konaní. Tieto testy sú podrobne vysvetlené aj v Príručke pre hodnotiace centrum, ktorá sa zašle tým uchádzačom, ktorí budú pozvaní do tejto fázy výberového konania.“

Kódex dobrého úradného postupu

12

14

V tej istej kapitole sa nachádza oddiel s názvom „Dôslednosť“, ktorý obsahuje tento ustanovenie:

„Komisia je vo svojom úradnom postupe dôsledná a dodržuje svoj bežný postup. Akékoľvek výnimky z tejto zásady musia byť riadne odôvodnené.“

Uznesenie

Európskeho parlamentu z 9. júna 2016

15

Uznesenie

Európskeho parlamentu z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie [2016/2610(RSP)] ( Ú. v. EÚ C 86, 2018, s. 126 ; ďalej len „uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2016“) obsahuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie, ktorého odôvodnenie 11 stanovuje:

3.

V bode 5 časti, nazvanej ‚Ako bude prebiehať výberové konanie?‘, ktorý bol zmenený oznámením z 8. marca 2022, ktorým sa mení [sporné oznámenie o výberovom konaní], bolo uvedené, že testy v hodnotiacom centre pozostávajú z troch testov, a to z pohovoru s dôrazom na všeobecné schopnosti (v angličtine), z ústnej prezentácie, po ktorej bude nasledovať séria otázok a odpovedí a z vypracovania zhrnutia v jazyku výberového konania z textu napísaného vo vybranom ‚treťom jazyku‘ inom ako angličtina alebo jazyk výberového konania. Za každú z ôsmich všeobecných schopností možno získať maximálne 10 bodov a zo schopností v danom odbore 100 bodov. Požadovaný minimálny počet bodov je, pokiaľ ide o všeobecné schopnosti, 40 bodov z 80 a pokiaľ ide o schopnosti v danom odbore, 20 bodov zo 40 za ústnu prezentáciu a 30 bodov zo 60 za zhrnutie.

4.

Dňa 30. januára 2021 sa žalobca prihlásil do výberového konania.

5.

Po úspešnom absolvovaní testov pozostávajúcich z ‚otázok s voliteľnými odpoveďami‘ a prekladového testu stanovených v [spornom oznámení o výberovom konaní] bol žalobca e‑mailom z 31. mája 2022 vyzvaný, aby sa na diaľku zúčastnil na dvoch ústnych testoch v hodnotiacom centre. Podľa pozývacieho listu mal každý test trvať od 40 do 50 minút.

9.

Dňa 19. marca 2023 podal žalobca sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku…, v ktorej žiadal zrušenie pôvodného rozhodnutia a [sporného rozhodnutia].

10.

Dňa 30. mája 2023 EPSO potvrdil prijatie sťažnosti žalobcu a oznámil mu, že neposkytnutie odpovede v lehote štyroch mesiacov od podania tejto sťažnosti by sa malo považovať za implicitné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti.

11.

Dňa 20. júla 2023 tým, že EPSO neodpovedal na sťažnosť žalobcu v lehote štyroch mesiacov stanovenej v článku 90 ods. 2 služobného poriadku, prišlo k implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí tejto sťažnosti…“

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol v celom rozsahu.

Návrhy účastníkov konania

20

Svojím odvolaním odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

21

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Prvý odvolací dôvod má šesť častí.

24

V prvej časti odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, že nebola porušená jeho legitímna dôvera týkajúca sa štruktúry a rozsahu testu v podobe ústnej prezentácie.

25

V prvom rade sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 62 napadnutého rozsudku konštatoval, že opis testu v podobe ústnej prezentácie uvedený v spornom oznámení o výberovom konaní a opis uvedený vo všeobecných pravidlách z roku 2015 sa nezhodujú. Okrem toho si Všeobecný súd neskôr v bode 127 napadnutého rozsudku protirečí, keď uviedol, že informácie oznámené odvolateľovi v tejto súvislosti boli presné, nepodmienené a zhodujúce sa.

26

Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je založená na porušení všeobecných pravidiel z roku 2015. V tejto súvislosti odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 78 a 79 napadnutého rozsudku, ktoré odkazujú na body 63 až 67 daného rozsudku, konštatoval, že všeobecné pravidlá z roku 2015 sa na sporné výberové konanie neuplatňovali. Na úvod tvrdí, že sporné oznámenie o výberovom konaní prijaté spolu so svojimi prílohami obsahovalo len neúplné alebo všeobecné informácie o obsahu a trvaní stanovených testov. Za týchto podmienok sa na rozdiel od záveru, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 67 napadnutého rozsudku, domnieva, že bolo legitímne vychádzať z podrobnejších informácií uvedených na internetovom sídle EPSO, ako aj vo všeobecných pravidlách z roku 2015. Odvolateľ sa domnieva, že sporné oznámenie o výberovom konaní bolo z dôvodu neexistencie podrobných informácií týkajúcich sa testov určujúce, len pokiaľ ide o počet a druh testov, ktoré sa mali uskutočniť.

28

V tejto súvislosti poznamenáva, že všeobecné pravidlá z roku 2015 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie predstavujú vzhľadom na svoj názov a znenie, najmä zmienku, podľa ktorej sú neoddeliteľnou súčasťou oznámení o výberových konaniach, „všeobecne záväzné pravidlá“ v zmysle judikatúry, a preto majú vyvolávať právne účinky a musia sa uplatniť v prejednávanej veci bez toho, aby bolo potrebné, aby na ne sporné oznámenie o výberovom konaní výslovne odkazovalo.

29

Odvolateľ sa napokon domnieva, že nemožno pripustiť, že sporné oznámenie o výberovom konaní, a najmä jeho príloha II s názvom „Všeobecné pravidlá platné pre verejné výberové konania“, sa odchýlilo od všeobecných pravidiel z roku 2015, pretože rozsah týchto znení sa líši. Zatiaľ čo sa teda všeobecné pravidlá obsiahnuté v prílohe II vzťahujú len na otázky procesnej a technickej povahy, akými sú diplomy, ktoré musia mať uchádzači, alebo spôsoby komunikácie s EPSO, všeobecné pravidlá z roku 2015 sa týkajú hmotnoprávnych otázok, najmä presného opisu obsahu a trvania testov. Všeobecný súd teda nesprávne vyložil povahu týchto posledných uvedených pravidiel, ako aj ich vzťah so sporným oznámením o výberovom konaní a na tomto základe ich nesprávne odmietol v prejednávanej veci zohľadniť.

33

Štvrtou časťou prvého odvolacieho dôvodu, ktorá je založená na porušení práva na dobrú správu vecí verejných zakotveného v článku 41 Charty, odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 94 napadnutého rozsudku založil zamietnutie štvrtej časti prvého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní len na údajnej neuplatniteľnosti všeobecných pravidiel z roku 2015, avšak bez toho, aby zaujal stanovisko k jeho tvrdeniam založeným na porušení zásad koherencie a zákonnosti uvedených v bodoch 91 a 92 tohto rozsudku.

34

V rámci piatej časti prvého odvolacieho dôvodu založenej na údajnom porušení kódexu dobrého úradného postupu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 37 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď nedospel k záveru o porušení tohto kódexu a konštatoval, že tento kódex sa v prejednávanej veci nemal uplatniť. Tvrdí, že ako člen verejnosti mohol legitímne požadovať, aby EPSO dodržiaval povinnosti vyplývajúce z uvedeného kódexu. Keďže tento kódex vyvoláva právne účinky, odvolateľovi mohla vzniknúť legitímna dôvera, pokiaľ ide o skutočnosť, že EPSO bude dodržiavať svoje zaužívané postupy, bude konať v súlade s právnou úpravou a že vo svojich vzťahoch s uchádzačmi preukáže náležitú starostlivosť.

35

V šiestej časti prvého odvolacieho dôvodu založenej na porušení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a dobrej viery odvolateľ Všeobecnému súdu najprv vytýka, že v bode 108 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nepredložil nijaký dôkaz preukazujúci porušenie týchto zásad. Podľa neho na základe dôkazov predložených v spise treba toto porušenie považovať za preukázané vzhľadom na uplatniteľnosť všeobecných pravidiel z roku 2015 a nezlučiteľnosť podmienok testu v podobe ústnej prezentácie stanovených v spornom oznámení o výberovom konaní s týmito pravidlami.

Posúdenie Súdnym dvorom

39

Najskôr treba preskúmať druhú časť prvého odvolacieho dôvodu.

O druhej časti prvého dôvodu

40

V tejto časti odvolateľ v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 63 až 67, 78 a 79 napadnutého rozsudku konštatoval, že všeobecné pravidlá z roku 2015 sa na sporné výberové konanie neuplatňovali.

44

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 79 napadnutého rozsudku, ktorý odkazuje na body 63 až 67 daného rozsudku, konštatoval, že všeobecné pravidlá z roku 2015 sa na sporné výberové konanie neuplatňovali.

45

Pokiaľ ide o údaj uvedený na prvej strane všeobecných pravidiel z roku 2015, podľa ktorého tieto pravidlá „sú neoddeliteľnou súčasťou oznámenia o výberovom konaní a spolu s oznámením tvoria záväzný rámec výberového konania“, vzhľadom na neexistenciu odkazu na tieto všeobecné pravidlá v spornom oznámení o výberovom konaní nemôže stačiť na to, aby sa tieto pravidlá stali uplatniteľnými na sporné výberové konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P , EU:C:2019:251 , bod 53 ).

46

Okolnosť, na ktorú sa odvoláva odvolateľ, že všeobecné pravidlá z roku 2015 obsahovali skutočnosti z určitých odlišných alebo rozvinutejších hľadísk ako všeobecné pravidlá uvedené v prílohe II k spornému oznámeniu o výberovom konaní, teda nemôže spochybniť zákonnosť konštatovania Všeobecného súdu uvedeného v bode 43 tohto rozsudku.

Na úvod treba uviesť, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu založená na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že všeobecné pravidlá z roku 2015 nie sú uplatniteľné na sporné výberové konanie, bola zamietnutá.

50

Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom sa odvolateľ v tejto časti prvého odvolacieho dôvodu opiera o všeobecné pravidlá z roku 2015 na podporu tvrdenia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vzhľadom na tieto pravidlá a ich súlad so sporným oznámením o výberovom konaní nekonštatoval, že má legitímnu dôveru v určitý priebeh ústnej prezentácie, ktorá bola porušená, sa táto časť musí v tomto rozsahu zamietnuť ako založená na nesprávnom predpoklade.

51

Pokiaľ ide o tvrdenie o rozpore v odôvodnení medzi bodmi 62 a 127 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že je nedôvodné, keďže konštatovanie o neexistencii zhody uvedené v bode 62 napadnutého rozsudku a konštatovanie zhody uvedené v bode 127 tohto rozsudku sa týkajú rôznych súborov textov, pričom prvý z nich sa týka sporného oznámenia o výberovom konaní a všeobecných pravidiel z roku 2015 a druhý sa týka jednak tohto oznámenia o výberovom konaní a jednak pozývacieho listu, ako aj strany opisujúcej test v podobe ústnej prezentácie.

52

55

Svojou výhradou proti bodu 73 napadnutého rozsudku sa však odvolateľ v podstate snaží dosiahnuť, aby Súdny dvor vykonal nové preskúmanie skutkového stavu bez toho, aby sa odvolával na jeho skreslenie Všeobecným súdom. V dôsledku toho je táto výhrada neprípustná.

56

Za týchto podmienok sa prvá časť prvého odvolacieho dôvodu musí zamietnuť.

O tretej časti prvého dôvodu

57

V prejednávanej veci časť sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúca sa hodnotiaceho centra uvádzala, že „po ústnej prezentácii (vo vašom prvom jazyku) bude nasledovať séria otázok a odpovedí (takisto vo vašom prvom jazyku) a budú sa v nej hodnotiť vaše všeobecné schopnosti, schopnosti v danom odbore, ako aj znalosti práva… [Ú]nie“.

61

Treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 88 napadnutého rozsudku konštatoval, že znenie sporného oznámenia o výberovom konaní spresňovalo povahu testu, keďže z neho výslovne vyplývalo, že test pozostáva z ústnej prezentácie, po ktorej nasleduje séria otázok a odpovedí.

62

Navyše článok 1 ods. 1 písm. e) prílohy III služobného poriadku nevylučuje, aby osobitné podmienky testu v podobe ústnej prezentácie mohli byť spresnené prostredníctvom doplňujúcich dokumentov k oznámeniu o výberovom konaní, ako to bolo v prejednávanej veci. Ako totiž uvádza Všeobecný súd okrem iného v bodoch 5 a 73 napadnutého rozsudku, odvolateľ bol pozývacím listom z 31. mája 2022 informovaný, že sporný test bude trvať „približne 40 až 50 minút“. Z tohto dôvodu odvolateľ včas poznal časové podmienky tohto testu a mal k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby sa naň mohol pripraviť.

63

66

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci odvolania sa preskúmanie Súdnym dvorom zameriava najmä na overenie toho, či Všeobecný súd z právneho hľadiska odpovedal dostatočne na všetky tvrdenia, ktoré uviedol žalobca, pričom treba spresniť, že dôvod založený na tom, že Všeobecný súd neodpovedal na tvrdenia predložené v prvostupňovom konaní, predstavuje v podstate tvrdenie, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu a článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu (rozsudok z 27. februára 2025, OA/Parlament, C‑32/24 P , EU:C:2025:118 , bod 24 a citovaná judikatúra).

67

Táto povinnosť odôvodniť rozsudky neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, ak umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých je založený napadnutý rozsudok, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok z 27. februára 2025, OA/Parlament, C‑32/24 P , EU:C:2025:118 , bod 25 a citovaná judikatúra).

68

V prejednávanej veci údajné porušenie článku 41 Charty z dôvodu svojvoľnej zmeny štruktúry testu v podobe ústnej prezentácie, ktorú odvolateľ uviedol pred Všeobecným súdom, bolo založené na predpoklade, že podmienky týkajúce sa sporného testu by sa mohli riadiť iným právnym rámcom, než aký stanovuje sporné oznámenie o výberovom konaní, čo je predpoklad zopakovaný v argumentácii odvolateľa týkajúcej sa uplatniteľnosti všeobecných pravidiel z roku 2015 a informácií uverejnených na internetovom sídle EPSO na sporný test.

O piatej časti prvého dôvodu

72

V piatej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď nedospel k záveru o porušení kódexu dobrého úradného postupu. Poznamenáva, že Všeobecný súd v bode 37 napadnutého rozsudku neodôvodnil svoj nepodložený záver, podľa ktorého tento kódex bez ohľadu na otázku jeho záväznosti nemal upravovať situáciu v prejednávanej veci.

73

V tomto bode 37 Všeobecný súd uviedol, že zo samotného znenia kódexu dobrého úradného postupu vyplýva, že tento kódex je príručkou pre správnu administratívnu prax, ktorú musia inštitúcie a ich zamestnanci dodržiavať vo svojich vzťahoch s verejnosťou, a preto nemá bez ohľadu na otázku jeho záväznosti upravovať situáciu v prejednávanej veci. Z tohto posúdenia vyplýva, že Všeobecný súd implicitne, ale nevyhnutne rozhodol, že odvolateľ vo svojich vzťahoch s EPSO nebol členom verejnosti, ale uchádzačom vo výberovom konaní organizovanom týmto úradom, a že jeho vzťah s EPSO sa riadil ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní. Z toho vyplýva, že odôvodnenie obsiahnuté v uvedenom bode 37 bolo dostatočné vzhľadom na požiadavky článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s jeho článkom 53 a že posúdenie vykonané Všeobecným súdom v tom istom bode 37 neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie.

74

77

Druhou výhradou šiestej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že ex offo nepreskúmal podmienky predchádzajúcich výberových konaní organizovaných EPSO s cieľom potvrdiť, že sporné výberové konanie sa odchýlilo od predchádzajúcej praxe.

78

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Všeobecný súd sám rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veciach, ktoré sú mu predložené. Posúdenie dôkazného charakteru týchto procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu, alebo keď z dokumentov v spise vyplýva vecná nesprávnosť konštatovaní Všeobecného súdu (pozri rozsudok z 2. októbra 2025, WV/ESVČ, C‑243/24 P , EU:C:2025:742 , bod 87 a citovanú judikatúru).

79

Rovnako treba pripomenúť, že vzhľadom na článok 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu má Všeobecný súd v zásade výlučnú právomoc posúdiť užitočnosť dôkazných prostriedkov na účely vyriešenia sporu. Súdnemu dvoru však prináleží overiť, či sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, najmä tým, že odmietol nariadiť navrhované opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Viega/Komisia, C‑276/11 P , EU:C:2013:163 , body 39 a 40 , ako aj citovaná judikatúra).

83

Ako bolo pripomenuté v bode 67 tohto rozsudku, z povinnosti odôvodnenia Všeobecnému súdu nevyplýva povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, v dôsledku čoho môže byť odôvodnenie Všeobecného súdu implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonať svoje preskúmanie.

84

V prejednávanej veci treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 105 napadnutého rozsudku odkázal na skutočnosti predložené odvolateľom, ktoré podľa neho umožňujú založiť legitímnu dôveru, ako sú súkromné správy výberovej komisie, informácie uvedené na oficiálnom internetovom sídle EPSO, ako aj skúsenosti, ktoré odvolateľ získal pri svojej účasti na viacerých výberových konaniach EPSO. V bode 108 tohto rozsudku však konštatoval, že odvolateľ vzhľadom na tvrdenia, ktoré už boli preskúmané v prvej až piatej časti prvého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, nepredložil nijaký konkrétny dodatočný dôkaz umožňujúci dospieť k záveru o porušení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a dobrej viery.

85

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd neopomenul tvrdenia odvolateľa.

88

Druhý odvolací dôvod sa skladá zo štyroch častí.

89

V rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu založenej na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery odvolateľ v prvej výhrade Všeobecnému súdu vytýka, že sa v bode 126 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sporné oznámenie o výberovom konaní a jeho prílohy predstavujú jediný právny rámec uplatniteľný na sporné výberové konanie a že to bolo potvrdené pozývacím listom z 31. mája 2022. Odvolateľ opakuje svoje stanovisko, pokiaľ ide o uplatniteľnosť všeobecných pravidiel z roku 2015, a tiež sa domnieva, že na základe uvedeného listu nebolo možné od ich uplatňovania upustiť.

90

V druhej výhrade odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd si protirečil, keď v bode 127 napadnutého rozsudku konštatoval, že informácie, ktoré mu boli oznámené, boli presné, nepodmienené a zhodujúce sa, pričom v bode 62 tohto rozsudku uviedol opak. Domnieva sa, že záver Všeobecného súdu, pokiaľ ide o presnosť informácií týkajúcich sa testu v podobe ústnej prezentácie, je nesprávny, a to tak z dôvodu, že štruktúra tohto testu bola vo všeobecných pravidlách z roku 2015, na internetovom sídle EPSO a v rôznych verziách oznámenia opísaná odlišne, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že tento test bol na tomto internetovom sídle a v niektorých verziách tohto oznámenia prezentovaný tak, že trvá 20 minút.

94

Tretia časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na porušení kódexu dobrého úradného postupu. Odvolateľ sa s odkazom na tvrdenia uvedené v rámci piatej časti prvého odvolacieho dôvodu uvedené v bode 34 tohto rozsudku domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 138 napadnutého rozsudku rozhodol, že tento kódex sa nemal uplatniť v prejednávanej veci a že nepredložil dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru o porušení zásady koherencie. Odvolateľ zastáva názor, že samotná skutočnosť, že existujú rozpory v opise a údajoch týkajúcich sa dĺžky trvania testu, postačuje na preukázanie toho, že táto zásada bola porušená. Dodáva, že Všeobecný súd mohol ex offo požiadať Komisiu, aby poskytla informácie o predchádzajúcich výberových konaniach organizovaných EPSO s cieľom preukázať, že organizácia sporného výberového konania sa odchýlila od predchádzajúcej praxe tohto úradu.

95

Vo štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu založenej na porušení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a dobrej viery odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 142 napadnutého rozsudku rozhodol, že nepredložil nijaký dôkaz umožňujúci dospieť k záveru o porušení týchto zásad. V tejto súvislosti sa domnieva, že samotná skutočnosť, že existujú rozpory medzi viacerými informáciami, ktoré mu boli poskytnuté, pokiaľ ide o opis a dĺžku trvania testu, preukazuje, že tieto zásady boli porušené.

96

Komisia sa domnieva, že druhý odvolací dôvod je neprípustný alebo v každom prípade neúčinný.

99

Druhou výhradou odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 62 a 127 napadnutého rozsudku zaujal kontradiktórne stanovisko. Podľa neho hoci Všeobecný súd v bode 127 uviedol, že informácie oznámené odvolateľovi boli presné, nepodmienené a zhodujúce sa, v bode 62 uviedol opak.

100

Treba však konštatovať, že odvolateľ v podstate opakuje argumentáciu už uvedenú na podporu prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorú už Súdny dvor zamietol v bode 51 tohto rozsudku.

101

V rámci tretej výhrady sa odvolateľ domnieva, že Všeobecný súd sa v bode 128 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že stránka „príklady testov“ na internetovom sídle EPSO nemá žiadnu právnu hodnotu, a v bode 127 napadnutého rozsudku ju nezohľadnil ako informácie, ktoré mal odvolateľ k dispozícii.

Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu sa týka porušenia zásady riadnej správy vecí verejných.

105

Pokiaľ ide o porušenie tejto zásady, odvolateľ sa na úvod obmedzuje na zopakovanie svojej kritiky voči EPSO bez toho, aby uviedol akýkoľvek bod napadnutého rozsudku. Tieto úvahy sú preto neprípustné.

106

Navyše treba pripomenúť konštatovanie uvedené v bodoch 68 a 69 tohto rozsudku, podľa ktorého odvolávanie sa odvolateľa na porušenie zásady riadnej správy vecí verejných spočíva na nesprávnom predpoklade, že záväzný právny rámec výberového konania nebol obmedzený na sporné oznámenie o výberovom konaní.

107

Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu teda musí byť zamietnutá.

O tretej časti druhého dôvodu

111

V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu sa odvolateľ domnieva, že Všeobecný súd sa v bode 138 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že kódex dobrého úradného postupu sa na jeho situáciu neuplatňuje. Zastáva názor, že porušenie zásady koherencie zakotvenej v tomto kódexe vyplýva priamo z existencie rozporov medzi viacerými zdrojmi informácií, ktoré mu boli poskytnuté, pokiaľ ide o opis a trvanie testu v podobe ústnej prezentácie. Rovnako opätovne vytýka Všeobecnému súdu, že ex offo neprikázal Komisii, aby poskytla informácie o svojej praxi používanej v súvislosti s testmi v podobe ústnej prezentácie v predchádzajúcich výberových konaniach.

112

Treba konštatovať, že táto časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na dvojitom predpoklade, podľa ktorého sa po prvé kódex dobrého úradného postupu uplatňuje na situáciu odvolateľa a podľa ktorého po druhé bol opis ústneho testu nekoherentný.

O štvrtej časti druhého dôvodu

116

Štvrtou časťou druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že samotná skutočnosť, že existujú rozpory medzi viacerými informáciami, ktoré mu boli poskytnuté, pokiaľ ide o opis a trvanie testu v podobe ústnej prezentácie, preukazuje, že boli porušené zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a dobrej viery a že Všeobecný súd sa v bode 142 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď nedospel k záveru o porušení týchto zásad.

117

Treba konštatovať, že touto časťou sa odvolateľ v podstate obmedzuje na zopakovanie svojej argumentácie uvedenej vo svojom odvolaní, ktorá sa týka údajne nekoherentného opisu ústneho testu, pričom táto argumentácia už bola zamietnutá.

118

121

Keďže Komisia navrhla uložiť odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľ v odvolaní nemal úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že odvolateľ znáša svoje vlastné trovy konania, a uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.