C-52/25
ECLI:EU:C:2026:428
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CJ0052
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62025CJ0052
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 21. mája 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štátna pomoc – Skupinová výnimka pre niektoré formy pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva – Nariadenie (EÚ) č. 702/2014 – Pomoc na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe – Zníženie výšky pomoci v prípade neuzavretia poistenia pokrývajúceho aspoň 50 % priemernej ročnej výroby alebo príjmov súvisiacich s výrobou, ako aj najčastejšie klimatické riziká v príslušnom členskom štáte alebo regióne – Článok 25 ods. 9 – Nemožnosť príjemcu pomoci uzavrieť požadované poistenie“
V spojených veciach C‑52/25 [Binanrier] ( i ) a C‑53/25 [Beaudeluc] i ,
ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons, Belgicko) z 21. januára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 28. januára 2025, ktorý súvisí s konaniami:
RZ,
GT (C‑52/25),
AX,
UI (C‑53/25)
proti
Région wallonne,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory A. Kumin, sudcovia S. Gervasoni a M. Bošnjak (spravodajca),
generálny advokát: A. Biondi,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin, C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci X. Drion, avocat,
–
Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet, C. Kovács a S. Verschraegen, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. januára 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 25 ods. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 193, 2014, s. 1 ).
2
Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov, ktorých účastníkmi sú na jednej strane RZ a GT (vec C‑52/25), ako aj AX a UI (vec C‑53/25), poľnohospodári, a Région wallonne (Valónsky región, Belgicko) na strane druhej, ktoré sa týkajú náhrady škody, ktorú utrpeli títo poľnohospodári z dôvodu sucha.
Právny rámec
Právo Únie
3
Odôvodnenia 10, 42 a 54 nariadenia č. 702/2014, účinného v čase skutkových okolností sporov vo veci samej a odvtedy nahradeného, zneli takto:
„(10)
Všeobecné podmienky uplatňovania tohto nariadenia treba stanoviť na základe súboru spoločných zásad, ktorými sa zabezpečí, aby pomoc slúžila účelu spoločného záujmu, mala jednoznačný stimulačný účinok, bola vhodná a primeraná, poskytovala sa úplne transparentne, podliehala kontrolným mechanizmom a pravidelnému hodnoteniu a aby nepriaznivo neovplyvňovala obchodné podmienky do tej miery, že by boli v rozpore so spoločným záujmom.
…
(42)
Tieto kategórie pomoci by mali zahŕňať predovšetkým… pomoc na riadenie rizika a krízové riadenie, ako napríklad pomoc na náhradu strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám…. Uvedená pomoc by mala byť zameraná predovšetkým na zvýšenie konkurencieschopnosti a životaschopnosti celého odvetvia poľnohospodárstva.
…
(54)
Kvalitné riadenie rizík a krízové riadenie sú kľúčovými nástrojmi pre udržateľné a konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva. Poľnohospodárska prvovýroba je vystavená osobitným prírodným, klimatickým a zdravotným rizikám a krízam. Preto by sa pomoc na riadenie rizík a krízové riadenie a pomoc pre sektor chovu hospodárskych zvierat mala obmedzovať na [malé a stredné podniky (MSP)] pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe. Štátna pomoc na nápravu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, pomoc na boj proti chorobám zvierat a škodcom rastlín a pomoc na platenie poistného by sa mala obmedzovať na pomoc príjemcom, ktorí čelia konkrétnym ťažkostiam napriek tomu, že vynaložili primerané úsilie na minimalizovanie takýchto rizík. Štátna pomoc by nemala viesť k navádzaniu príjemcov na podstupovanie zbytočného rizika. MSP pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe by mali samé znášať dôsledky neobozretného výberu výrobných spôsobov alebo výrobkov.“
4
Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Podmienky oslobodenia od notifikačnej povinnosti“, stanovoval:
„Schémy pomoci, individuálna pomoc poskytnutá podľa schém pomoci a pomoc ad hoc sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo ods. 3 [ZFEÚ] a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 [ZFEÚ], ak takáto pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené v kapitole I tohto nariadenia, ako aj osobitné podmienky týkajúce sa predmetnej kategórie pomoci stanovené v kapitole III tohto nariadenia.“
5
Článok 25 uvedeného nariadenia s názvom „Pomoc na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe“, uvádzal:
„1. Pomoc MSP pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ] a je oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v jej článku 108 ods. 3, pokiaľ spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 2 až 10 tohto článku a v kapitole I.
…
9. Pomoc poskytnutá na základe tohto článku sa zníži o 50 %, ak sa neposkytuje príjemcom, ktorí uzavreli poistenie, ktoré sa vzťahuje aspoň na 50 % ich priemernej ročnej výroby alebo príjmu súvisiaceho s výrobou a týka sa štatisticky najvýznamnejších [štatisticky najčastejších – neoficiálny preklad ] klimatických rizík v dotknutom členskom štáte alebo regióne, pre ktoré sa poskytuje poistné krytie.
…“
Belgické právo
6
Článok 6 arrêté du gouvernement wallon, du 23. août 2018, considérant comme une calamité agricole la sécheresse d’août 2016 à juin 2017, délimitant l’étendue géographique de cette calamité et déterminant l’indemnisation des dommages (rozhodnutie valónskej vlády, ktorým sa sucho v období od augusta 2016 do júna 2017 považuje za poľnohospodársku katastrofu) ( Moniteur belge zo 4. septembra 2018, s. 68445, ďalej len „rozhodnutie z 23. augusta 2018“), stanovuje:
„V prípade odškodnenia sa sumy vyplývajúce z uplatňovania článku [5] znižujú o 50 %, ak poškodený neuzatvoril poistenie pokrývajúce aspoň 50 % jeho výroby proti klimatickým rizikám.“
Spory vo veciach samých, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
7
Žalobcovia vo veciach samých, ktorých poľnohospodárske podniky sú zložené z trvalých a dočasných trávnatých porastov, ako aj plôch pasienkov určených na kŕmenie dobytka, utrpeli škodu v obdobiach sucha, ktoré nastalo od augusta 2016 do júna 2017. Rozhodnutím z 23. augusta 2018 valónska vláda (Belgicko) uznala toto sucho za poľnohospodársku katastrofu, ktorá zakladá nárok na náhradu škody podľa vnútroštátneho práva. Žalobcovia vo veciach samých podali z tohto dôvodu žaloby o náhradu škody.
8
Dňa 31. októbra 2018 gouverneur de la Province de Luxembourg (guvernér pre provinciu Luxembourg, Belgicko) navrhol poskytnúť žalobcom vo veci samej náhrady škôd vo výške zníženej o polovicu, podľa článku 6 rozhodnutia z 23. augusta 2018 s odôvodnením, že neuzatvorili poistenie proti klimatickým rizikám pokrývajúce aspoň 50 % ich výroby.
9
Žalobcovia vo veciach samých spochybnili dôvodnosť tohto návrhu, pričom tvrdili, že poistenie dostupné v Belgicku neponúkalo možnosť pokryť poľnohospodárske podniky proti riziku sucha. Dvoma rozhodnutiami z 10. decembra 2018 však guvernér pre provinciu Luxembourg priznal žalobcom vo veciach samých náhradu škody v sume zníženej o polovicu.
10
Dvoma rozsudkami z 15. marca 2021 Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko) zamietol odvolanie žalobcov vo veciach samých proti týmto dvom rozhodnutiam z dôvodu, že článok 6 rozhodnutia z 23. augusta 2018 je v súlade s článkom 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014, podľa ktorého sa pomoc znižuje o 50 %, ak sa neposkytuje príjemcom, ktorí uzavreli poistenie, ktoré sa vzťahuje aspoň na 50 % ich priemernej ročnej výroby alebo príjmu súvisiaceho s výrobou a týka sa štatisticky najčastejších klimatických rizík v dotknutom členskom štáte alebo regióne. Keďže najčastejšou poveternostnou udalosťou v Belgicku je krupobitie a v tomto členskom štáte existujú poistenia pokrývajúce riziká spojené s týmto druhom poveternostných udalostí, tento súd sa domnieval, že žalobcovia vo veciach samých mohli takéto poistenie uzavrieť.
11
Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) rozsudkami z 19. januára 2023 zrušil tieto dva rozsudky z dôvodu, že Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko) nezohľadnil argumentáciu žalobcov vo veciach samých, podľa ktorej nemohli uzavrieť poistenie proti krupobitiu, keďže toto poistenie nepokrývalo škody spôsobené na trvalých a dočasných trávnatých porastoch.
12
Veci boli postúpené na Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrhy na začatie prejudiciálneho konania. Pred týmto súdom žalobcovia vo veciach samých na jednej strane tvrdia, že v Belgicku v čase, keď došlo k predmetnému suchu, nebolo možné poistiť poľnohospodársky podnik proti takémuto riziku. Na druhej strane, hoci síce existovali poistenia pokrývajúce riziko krupobitia, žalobcovia vo veciach samých k nim nemali prístup, keďže ich poľnohospodársku pôdu by vzhľadom na jej osobitné charakteristiky nebolo možné proti takémuto riziku poistiť. Článok 6 rozhodnutia z 23. augusta 2018 je podľa ich názoru diskriminačný v tom, že poľnohospodárom neumožňuje preukázať, že neboli schopní poistiť viac ako polovicu svojej výroby proti príslušnému riziku, a dokonca ani proti štatisticky najčastejšiemu klimatickému riziku v Belgicku.
13
Vnútroštátny súd sa pýta na pôsobnosť článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 a na súlad článku 6 rozhodnutia z 23. augusta 2018 s týmto ustanovením. V tejto súvislosti poznamenáva, že tento článok 6 nezohľadňuje skutočnosť, že pre poškodeného mohlo byť nemožné buď sa poistiť proti špecifickému klimatickému riziku, ktoré spôsobilo jeho ujmu, v tomto prípade suchu, alebo poistiť svoj poľnohospodársky podnik proti iným klimatickým rizikám.
14
Za týchto podmienok Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Uplatňuje sa článok 25 [ods.] 9 [nariadenia č. 702/2014], v ktorom sa stanovuje, že pomoc MSP pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe… sa zníži o 50 %, ak sa neposkytuje príjemcom, ktorí uzavreli poistenie, ktoré sa vzťahuje aspoň na 50 % ich priemernej ročnej výroby alebo príjmu súvisiaceho s výrobou a týka sa štatisticky najčastejších klimatických rizík v dotknutom členskom štáte alebo regióne, pre ktoré sa poskytuje poistné krytie, ak je pomoc určená na náhradu škôd spôsobených poľnohospodárom v dôsledku poveternostnej udalosti považovanej za prírodnú katastrofu (v prejednávanej veci sucho), ktorá nepatrí medzi štatisticky najčastejšie klimatické riziká v príslušnom členskom štáte (v prejednávanej veci Belgick[é kráľovstvo])?
2.
Uplatňuje sa zníženie stanovené v tomto článku [25], ak je pomoc určená na náhradu škôd spôsobených poľnohospodárom poveternostnou udalosťou považovanou za prírodnú katastrofu (v prejednávanej veci sucho), ktorá nepatrí medzi klimatické riziká, pre ktoré je v príslušnom členskom štáte (v prejednávanej veci Belgick[é kráľovstvo]) k dispozícii poistenie, aj keď existujú poistenia pokrývajúce iné klimatické riziká – štatisticky častejšie (v prejednávanej veci krupobitie) –, ktoré poľnohospodár‑príjemca pomoci mohol uzavrieť?
3.
Povoľuje ten istý článok príslušnému členskému štátu neznížiť pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených poľnohospodárom poveternostným javom považovaným za prírodnú katastrofu, ak príjemca pomoci preukáže, že druh produkcie, ktorú prevádzkuje (v prejednávanej veci trvalé a dočasné trávnaté porasty, ako aj plochy pasienkov určené na kŕmenie hospodárskych zvierat, a nie kultúrne plodiny), nie je v príslušnom členskom štáte (v prejednávanej veci Belgick[é kráľovstvo]) poistiteľný proti štatisticky najčastejším klimatickým rizikám do výšky najmenej 50 % priemernej ročnej výroby alebo príjmu súvisiaceho s výrobou jeho podniku?“
15
Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 24. februára 2025 boli veci C‑52/25 a C‑53/25 spojené na účely písomnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.
O prejudiciálnych otázkach
O prvej a druhej otázke
16
Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 vykladať v tom zmysle, že pomoc určená na odškodnenie MSP pôsobiaceho v poľnohospodárskej prvovýrobe za škodu spôsobenú nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa má znížiť o polovicu, ak tento MSP nie je poistený proti štatisticky najčastejším klimatickým rizikám v dotknutom členskom štáte alebo regióne, v situácii, keď je cieľom dotknutej pomoci nahradiť škodu spôsobenú takouto poveternostnou udalosťou, ktorá na jednej strane nepatrí medzi tieto riziká a na druhej strane nepredstavuje v tomto členskom štáte alebo v dotknutom regióne poistiteľné riziko.
17
V súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia č. 702/2014 pomoc MSP pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a je oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 2 až 10 uvedeného článku 25.
18
Medzi takto uvedenými ustanoveniami sa nachádza článok 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014, podľa ktorého sa pomoc poskytnutá na základe tohto článku 25 zníži o 50 %, ak sa neposkytuje príjemcom, ktorí uzavreli poistenie, ktoré sa vzťahuje aspoň na 50 % ich priemernej ročnej výroby alebo príjmu súvisiaceho s výrobou a týka sa štatisticky najčastejších klimatických rizík v dotknutom členskom štáte alebo regióne, pre ktoré sa poskytuje poistné krytie.
19
S cieľom odpovedať na položené otázky treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a najmä jeho cieľ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2025, JYSK, C‑117/24 , EU:C:2025:872 , bod 23 a citovanú judikatúru].
20
Pokiaľ ide o znenie článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014, tento článok spresňuje, že pomoc poskytnutá na základe tohto článku 25 sa v zásade zníži o polovicu, pokiaľ príjemca neuzavrel poistenie, ktoré sa vzťahuje „aspoň na 50 % [jeho] priemernej ročnej výroby alebo príjmu súvisiaceho s výrobou“, a pokiaľ ide o definíciu pokrytých rizík, týka sa „[štatisticky najčastejších] klimatických rizík v dotknutom členskom štáte alebo regióne…“.
21
Toto ustanovenie tak stanovuje dve kumulatívne podmienky, ktoré musí spĺňať poistenie, ktoré príjemca pomoci musí uzavrieť, aby sa na neho neuplatnilo zníženie výšky tejto pomoci o polovicu. Neuvádza sa v ňom žiadny odkaz na klimatické riziko, ktoré konkrétne je príčinou škody, ktorá viedla k poskytnutiu pomoci, alebo na uzatvorenie poistenia pokrývajúceho špecificky toto riziko. Z doslovného výkladu článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 preto vyplýva, že ani otázka, aká je povaha klimatického rizika, ktoré konkrétne je príčinou nahraditeľnej škody, ani otázka, či toto špecifické riziko, v prejednávanej veci sucho, bolo skutočne poistiteľné, nie sú relevantné, pokiaľ ide o overenie, či dotknutá pomoc má byť znížená o polovicu podľa tohto ustanovenia. Jediné overenie, ktoré sú príslušné vnútroštátne orgány povinné vykonať v tejto súvislosti, spočíva v overení, či potenciálny príjemca pomoci uzavrel alebo neuzavrel poistenie spĺňajúce vyššie uvedené podmienky, najmä aby sa poistil proti riziku, ktoré patrí medzi štatisticky najčastejšie riziká v dotknutom členskom štáte alebo regióne.
22
Takýto výklad je plne v súlade s cieľom sledovaným článkom 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014.
23
Ako vyplýva z odôvodnenia 54 tohto nariadenia, pomoc na nápravu škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, je súčasťou cieľa kvalitného riadenia rizík a krízového riadenia a jej cieľom je pomôcť MSP, ktoré čelia konkrétnym ťažkostiam napriek tomu, že vynaložili primerané úsilie na minimalizovanie klimatických rizík, ktorým je vystavená poľnohospodárska prvovýroba. Z odôvodnení 10 a 42 uvedeného nariadenia tiež vyplýva, že takáto pomoc by mala mať jednoznačný stimulačný účinok a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť a životaschopnosť celého odvetvia poľnohospodárstva Únie.
24
Cieľom zníženia stanoveného v článku 25 ods. 9 tohto nariadenia je teda stimulovať MSP pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe, aby uzavreli poistenia pokrývajúce klimatické riziká, ktorým sú štatisticky najviac vystavené. Normotvorca Únie sa tým, že poskytnutie celej sumy pomoci podmienil tým, že potenciálni príjemcovia tejto pomoci uzavreli poistenie spôsobilé minimalizovať finančné dôsledky predvídateľných klimatických rizík na ich poľnohospodársku činnosť, snažil znížiť hospodársku závislosť dotknutých MSP od poľnohospodárskej pomoci poskytnutej v rámci systémov náhrady škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, pričom všeobecne obmedzil celkový objem tejto pomoci.
25
Zníženie výšky pomoci poskytnutej z dôvodu škody spôsobenej poveternostnou udalosťou o polovicu podľa článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 v situácii, keď na jednej strane takáto udalosť nepatrí medzi štatisticky najčastejšie klimatické riziká v dotknutom členskom štáte alebo regióne a na druhej strane nie je v nich poistiteľná, sa nezdá byť v rozpore s týmto cieľom. Naopak, ak by sa malo vychádzať z toho, že v takejto situácii nemôže byť príjemcovi dotknutej pomoci výška tejto pomoci znížená o polovicu, hrozilo by, že by sa zmiernil celkový stimulačný účinok na celé odvetvie poľnohospodárskej prvovýroby v prospech čo najúplnejšieho poistného krytia.
26
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú a druhú otázku odpovedať, že článok 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že pomoc určená na odškodnenie MSP pôsobiaceho v poľnohospodárskej prvovýrobe za škodu spôsobenú nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa má znížiť o polovicu, ak tento MSP nie je poistený proti štatisticky najčastejším klimatickým rizikám v dotknutom členskom štáte alebo regióne, v situácii, keď je cieľom dotknutej pomoci nahradiť škodu spôsobenú takouto poveternostnou udalosťou, ktorá na jednej strane nepatrí medzi tieto riziká a na druhej strane nepredstavuje v tomto členskom štáte alebo v dotknutom regióne poistiteľné riziko.
O tretej otázke
27
Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 vykladať v tom zmysle, že pomoc určená na odškodnenie MSP pôsobiaceho v poľnohospodárskej prvovýrobe za škodu spôsobenú nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa má znížiť o polovicu, ak tento MSP nebol schopný uzavrieť poistenie zodpovedajúce podmienkam uvedeného ustanovenia pre druh výroby, ktorú prevádzkuje, vzhľadom na ponuku dostupnú na relevantnom poistnom trhu.
28
Z bodu 21 tohto rozsudku vyplýva, že článok 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 sa obmedzuje na stanovenie dvoch podmienok, ktoré musí spĺňať poistenie, ktoré príjemca pomoci poskytnutej na základe tohto článku 25 musí uzavrieť, aby táto pomoc nebola znížená na polovicu v súlade s týmto ustanovením.
29
Znenie článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 teda samo osebe neumožňuje určiť, či pred znížením pomoci v súlade s týmto ustanovením sú príslušné vnútroštátne orgány povinné overiť, či vzhľadom na ponuku dostupnú na relevantnom poistnom trhu bol príjemca pomoci skutočne schopný pre druh výroby, ktorú prevádzkuje, uzavrieť poistenie spĺňajúce podmienky uvedené v tomto ustanovení. Toto znenie najmä neumožňuje jednoznačne dospieť k záveru, že zníženie pomoci o polovicu stanovené ako všeobecné pravidlo sa nemá uplatniť, ak príjemca pomoci nemá prístup k takémuto poisteniu. Za týchto podmienok si odpoveď na tretiu otázku vyžaduje teleologický výklad tohto článku 25 ods. 9.
30
V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodu 24 tohto rozsudku, cieľom zníženia uvedeného v tomto ustanovení je stimulovať MSP pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe, aby uzavreli poistenie pokrývajúce klimatické riziká, ktorým sú štatisticky najviac vystavené, a znížili tak svoju hospodársku závislosť od poľnohospodárskej pomoci poskytnutej v rámci systémov náhrady škôd spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe.
31
V rámci kvalitného riadenia rizík a krízového riadenia predstavuje uzavretie poistenia, ktoré spĺňa podmienky stanovené v článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014, primerané úsilie, ktoré možno legitímne požadovať od MSP pôsobiacich v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby s cieľom minimalizovať finančné dôsledky predvídateľných klimatických rizík na ich činnosť. Ak príjemca pomoci nevynaložil takéto úsilie a nepoistil riadne svoj podnik, podstatné zníženie pomoci stanovené v článku 25 ods. 9 tohto nariadenia je odôvodnené ako priamy dôsledok tohto konania.
32
Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 28 a 29 svojich návrhov, takýto dôsledok nemožno uplatniť vo výnimočnom prípade, a to, že na dotknutom trhu nie je dostupné poistenie, ktoré spĺňa požiadavky článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014. V tomto prípade nemožno príjemcovi pomoci vytýkať, že nevynaložil všetko primerané úsilie na minimalizáciu finančných dôsledkov predvídateľných klimatických rizík na svoju činnosť uzatvorením takéhoto poistenia. Tento príjemca totiž nebol schopný z vlastnej iniciatívy znížiť svoju hospodársku závislosť od systémov náhrad, v dôsledku čoho stimulačný účel, na ktorom je založené zníženie pomoci, sa stáva bezpredmetným. Takýto záver platí o to viac, že príjemca pomoci je naďalej vystavený všetkým finančným dôsledkom škôd, ktoré utrpel, a ktoré má pomoc, o ktorú môže žiadať, kompenzovať.
33
Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné znížiť pomoc poskytnutú na základe článku 25 nariadenia č. 702/2014 v súlade s ustanoveniami odseku 9 tohto článku 25, ak sa preukáže, že vzhľadom na ponuku dostupnú na relevantnom poistnom trhu príjemca pomoci nebol schopný uzavrieť poistenie spĺňajúce podmienky stanovené týmto ustanovením pre druh výroby, ktorú prevádzkuje. V prípade potreby je na príjemcovi pomoci, aby preukázal skutkové a právne okolnosti preukazujúce existenciu takejto situácie.
34
V tejto súvislosti treba na jednej strane spresniť, že takýto výklad článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 nie je v rozpore s požiadavkou jednotného výkladu tohto ustanovenia. Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, tento výklad totiž umožňuje zaručiť, že zníženie pomoci uplatňované na základe uvedeného ustanovenia sa uskutoční na základe objektívneho kritéria a v súlade s požiadavkou kvalitného riadenia rizík a krízového riadenia.
35
Na druhej strane nič neumožňuje domnievať sa, že takýto výklad by mohol viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby Únie. Naopak, skutočnosť, že pomoc poskytnutá na základe článku 25 nariadenia č. 702/2014 nemusí byť znížená v súlade s ustanoveniami odseku 9 tohto článku 25 v situácii, keď príjemca tejto pomoci nebol schopný uzavrieť poistenie spĺňajúce podmienky stanovené v tomto poslednom uvedenom odseku, môže napraviť nevýhody pre MSP pôsobiace v tomto odvetví, ktoré vyplývajú z neexistencie európskeho poistného trhu schopného ponúknuť komplexné a jednotné poistné plnenia v každom členskom štáte.
36
V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v Belgicku je najčastejším klimatickým rizikom krupobitie a že v čase skutkových okolností sporu vo veci samej bolo na belgickom poistnom trhu k dispozícii poistné krytie proti tomuto riziku. Žalobcovia vo veciach samých však tvrdia, že vzhľadom na osobitosti ich podnikov, ktoré sa vyznačujú trvalými a dočasnými trávnatými porastmi, ako aj plochami pasienkov určenými na kŕmenie dobytka, nemohli uzavrieť poistenie proti krupobitiu vzťahujúce sa aspoň na 50 % ich priemernej ročnej výroby alebo príjmov súvisiacich s výrobou.
37
Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či s prihliadnutím na všetky informácie, ktoré má k dispozícii, možno preukázať, že vzhľadom na ponuku dostupnú na relevantnom poistnom trhu žalobcovia vo veciach samých skutočne neboli schopní uzavrieť poistenie spĺňajúce podmienky stanovené v článku 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014.
38
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 25 ods. 9 nariadenia č. 702/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že pomoc určená na odškodnenie MSP pôsobiaceho v poľnohospodárskej prvovýrobe za škodu spôsobenú nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa nemá znížiť o polovicu, ak tento MSP nebol schopný uzavrieť poistenie zodpovedajúce podmienkam uvedeného ustanovenia pre druh výroby, ktorú prevádzkuje, vzhľadom na ponuku dostupnú na relevantnom poistnom trhu.
O trovách
39
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
1.
Článok 25 ods. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 [ZFEÚ],
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pomoc určená na odškodnenie malého alebo stredného podniku (MSP) pôsobiaceho v poľnohospodárskej prvovýrobe za škodu spôsobenú nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa má znížiť o polovicu, ak tento MSP nie je poistený proti štatisticky najčastejším klimatickým rizikám v dotknutom členskom štáte alebo regióne, v situácii, keď je cieľom dotknutej pomoci nahradiť škodu spôsobenú takouto poveternostnou udalosťou, ktorá na jednej strane nepatrí medzi tieto riziká a na druhej strane nepredstavuje v tomto členskom štáte alebo v dotknutom regióne poistiteľné riziko.
2.
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pomoc určená na odškodnenie malého alebo stredného podniku (MSP) pôsobiaceho v poľnohospodárskej prvovýrobe za škodu spôsobenú nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, sa nemá znížiť o polovicu, ak tento MSP nebol schopný uzavrieť poistenie zodpovedajúce podmienkam uvedeného ustanovenia pre druh výroby, ktorú prevádzkuje, vzhľadom na ponuku dostupnú na relevantnom poistnom trhu.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.
( i ) Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.