C-56/25

62025CJ0056

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 12. februára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 267 ZFEÚ – Zásada prednosti práva Únie – Údajný nesúlad vnútroštátneho práva s vnútroštátnou ústavou a právom Únie – Podmienky predloženia veci ústavnému súdu – Odôvodnené posúdenie dôsledkov uplatňovania práva Únie – Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor – Článok 94 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Určenie vnútroštátneho práva uplatniteľného na spor – Obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania – Povinnosť alebo oprávnenie obrátiť sa na ústavný súd pred podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru – Neexistencia“

Vo veci C‑56/25 [Petličev] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto, Bulharsko) z 29. januára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 29. januára 2025, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher a E. Rousseva, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

Rokovací poriadok Súdneho dvora

3

Podľa článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nazvaného „Náležitosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania“:

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania okrem znenia prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru obsahuje:

Článok 4 rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami ( Ú. v. EÚ L 335, 2004, s. 8 ), nazvaný „Tresty“ v odseku 1 stanovuje:

„Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článkoch 2 a 3 ukladali účinné, primerané a odradzujúce tresty.

Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článku 2 ukladali tresty s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky odňatia slobody.“

Bulharské právo

5

Podľa článku 150 ods. 2 Konstitucija na Republika Bălgarija (Ústava Bulharskej republiky) v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „bulharská Ústava“):

8

Podľa článku 354a Nakazatelen kodeks (Trestný zákon) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej:

„1. Kto bez náležitého povolenia vyrobí, spracuje, zadováži alebo prechováva omamné látky alebo ich ekvivalenty na účely distribúcie, alebo kto distribuuje omamné látky alebo ich ekvivalenty, potrestá sa v prípade vysoko rizikových omamných látok alebo látok im podobných odňatím slobody na dva až osem rokov a peňažným trestom vo výške od 5000 [bulharských levov (BGN) (približne 2556,45 eura)] do 20000 BGN (približne 10225,83 eura) a v prípade rizikových omamných látok alebo látok im podobných odňatím slobody na jeden až šesť rokov a peňažným trestom vo výške od 2000 [BGN (približne 1022,58 eura) do 10000 BGN (približne 5112,91 eura)]. …

2. Ak ide o omamné látky alebo podobné látky vo veľkom rozsahu, uloží sa trest odňatia slobody v trvaní od troch do dvanástich rokov a peňažný trest vo výške od 10000 do 50000 BGN. …“

9

Článok 26a Zakon za kontrol vărhu narkotičnite veštestva i prekursorite (zákon o kontrole omamných látok a prekurzorov) stanovuje:

12

Na základe obžaloby podanej na Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, bol MA stíhaný za prechovávanie omamných látok na účely ich distribúcie.

13

Na základe tejto obžaloby sa mu vytýka, že mal v držbe 4 dávky metamfetamínu, ako aj 22 dávok fentanylu v celkovej peňažnej hodnote 90276,60 BGN (približne 46166 eur).

14

Vzhľadom na túto hodnotu vypočítanú na základe článku 26a zákona o kontrole omamných látok a prekurzorov, ako aj dekrétu Rady ministrov č. 23 uvedeného v bode 10 tohto rozsudku (ďalej len „vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa určovania peňažnej hodnoty omamných látok“) bolo dotknuté konanie kvalifikované ako trestný čin prechovávania omamných alebo obdobných látok vo „veľkom rozsahu“, za ktoré možno podľa odseku 2 článku 354a Trestného zákona uložiť vyšší trest odňatia slobody a peňažný trest, než sú tresty uvedené v odseku 1 tohto článku.

18

Ak však napadnuté vnútroštátne ustanovenie patrí do pôsobnosti práva Únie, podmienky podania návrhu na Konstitucionen săd (Ústavný súd) stanovené v článku 18 ods. 3 Rokovacieho poriadku Ústavného súdu, ako ho vykladá tento súd, bránia vnútroštátnemu súdu obrátiť sa prednostne na Konstitucionen săd (Ústavný súd).

19

Podľa procesného pravidla vyplývajúceho z tohto ustanovenia, ako ho vykladá tento ústavný súd, totiž žiadosť o preskúmanie ústavnosti vnútroštátneho ustanovenia, ktoré patrí do pôsobnosti práva Únie, podaná v súlade s článkom 150 ods. 2 bulharskej Ústavy, musí obsahovať odôvodnené posúdenie uplatniteľného práva vrátane dôsledkov uplatnenia práva Únie, inak bude zamietnutá ako neprípustná. Podľa vnútroštátneho súdu je tak tento súd povinný v prvom rade uplatniť právo Únie na skutkové okolnosti veci, ktorá mu bola predložená, a to preskúmaním vplyvu tohto práva na uplatnenie napadnutých vnútroštátnych ustanovení, a najmä tým, že určí, či sa tieto ustanovenia majú vykladať v súlade s právom Únie alebo či sa majú ponechať neuplatnené.

20

Podľa vnútroštátneho súdu je však článok 18 ods. 3 Rokovacieho poriadku Ústavného súdu, ako ho vykladá tento súd, vo viacerých ohľadoch v rozpore s právom Únie.

24

Práve na účely zabezpečenia prednosti bulharskej Ústavy pred právom Únie totiž Konstitucionen săd (Ústavný súd) na základe článku 18 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku ukladá každému vnútroštátnemu súdu povinnosť overiť dôsledky uplatnenia práva Únie na predmetné vnútroštátne ustanovenia predtým, ako bude môcť podať na Súdny dvor návrh na preskúmanie ústavnosti týchto vnútroštátnych ustanovení. Podľa vnútroštátneho súdu by teda článok 18 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ako ho vykladá Súdny dvor, mal za následok, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré už bolo vykladané v súlade s právom Únie, by bolo následne napadnuté z dôvodu protiústavnosti.

25

Keby však vec mala byť predložená Konstitucionen săd (Ústavný súd) ešte predtým, než bude predložená Súdnemu dvoru, a ak by tento prvý súd konštatoval súlad napadnutých vnútroštátnych ustanovení s bulharskou Ústavou, vnútroštátny súd by mohol následne podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa zlučiteľnosti týchto vnútroštátnych ustanovení s právom Únie, čo by umožnilo zabezpečiť prednosť tohto práva pred bulharskou Ústavou.

26

Práve v tomto kontexte sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či článok 267 ZFEÚ, zásada prednosti práva Únie a článok 94 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nútia alebo oprávňujú vnútroštátny súd, ktorý má pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy patriacej do pôsobnosti práva Únie tak s vnútroštátnou ústavou, ako aj s týmto právom, aby ju najprv podrobil vnútroštátnemu preskúmaniu ústavnosti a následne prípadne predložil Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.

29

V prejednávanej veci položená otázka vychádza z predpokladu, že vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa určenia peňažnej hodnoty omamných látok sú v rozpore tak s bulharskou Ústavou, ako aj s právom Únie.

30

Ako však bolo uvedené v bode 19 tohto rozsudku, z článku 18 ods. 3 Rokovacieho poriadku Ústavného súdu, ako ho tento súd vykladá, vyplýva, že ak vnútroštátny súd podá na tento súd návrh na preskúmanie ústavnosti vnútroštátnej právnej úpravy patriacej do pôsobnosti práva Únie, tento návrh musí obsahovať – aby nebol zamietnutý ako neprípustný – odôvodnené posúdenie uplatniteľného práva vrátane dôsledkov uplatnenia práva Únie, čo môže tento súd viesť k tomu, aby sa najprv obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, ak má pochybnosti o výklade tohto práva.

31

Vzhľadom na to, že z dôvodu tejto požiadavky vyplývajúcej z článku 18 ods. 3 Rokovacieho poriadku Ústavného súdu, ako ho tento súd vykladá, vnútroštátny súd zastáva názor, že sa nemôže prednostne obrátiť na tento ústavný súd predtým, ako sa prípadne obráti na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, cieľom položenej otázky je v skutočnosti určiť, či toto ustanovenie, ako ho vykladá Ústavný súd, je v súlade s článkom 267 ZFEÚ, zásadou prednosti práva Únie, ako aj s článkom 94 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Pokiaľ ide po prvé o článok 267 ZFEÚ treba pripomenúť, že základom súdneho systému zriadeného Zmluvami je prejudiciálne konanie upravené v tomto ustanovení, ktoré má za cieľ – prostredníctvom nastoleného dialógu medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov – zabezpečiť jednotný výklad práva Únie, čím umožňuje zabezpečiť jeho súdržnosť, plný účinok a autonómiu a nakoniec aj špecifický charakter práva vytvoreného Zmluvami. Vnútroštátnemu súdu teda prináleží využiť tento spôsob, ak má pochybnosti o zlučiteľnosti svojho vnútroštátneho práva s ustanovením práva Únie, ktoré si vyžaduje výklad tohto ustanovenia [pozri v tomto zmysle stanovisko 2/13 (Pristúpenie Únie k EDĽP) z 18. decembra 2014, EU:C:2014:2454 , bod 176 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 18. decembra 2025, Komisia/Poľsko (Preskúmanie judikatúry Súdneho dvora ultra vires –Prednosť práva Únie), C‑448/23 , EU:C:2025:975 , body 111 a 112 ako aj citovanú judikatúru].

34

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak majú vnútroštátne súdy veľmi široké oprávnenie alebo dokonca povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ sa domnievajú, že vo veci, ktorú prejednávajú, vznikli otázky súvisiace s výkladom alebo posúdením platnosti ustanovení práva Únie, o ktorých musia rozhodnúť [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21 , EU:C:2022:99 , bod 64 a citovaná judikatúra].

35

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že vnútroštátna právna norma nemôže brániť vnútroštátnemu súdu, aby využil uvedenú možnosť alebo si splnil uvedenú povinnosť, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou systému spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ a neoddeliteľne patria k úlohám súdu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré toto ustanovenie zveruje vnútroštátnym súdom [rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21 , EU:C:2023:442 , bod 157 a citovaná judikatúra].

39

Pokiaľ ide po druhé o zásadu prednosti práva Únie, ktorá zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov, treba pripomenúť, že táto zásada ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok rôznych pravidiel Únie, pričom právo členských štátov nemôže ovplyvniť účinok priznaný týmto rôznym pravidlám na území týchto štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2025, DADA Music a UPFR, C‑37/24 , EU:C:2025:551 , bod 76 , ako aj citovanú judikatúru).

40

Fungovanie systému spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedeného článkom 267 ZFEÚ a zásada prednosti práva Únie tak vyžadujú, aby sa vnútroštátny súd mohol v ktoromkoľvek okamihu konania, ktorý považuje za vhodný, dokonca aj po ukončení incidenčného konania o preskúmaní ústavnosti, slobodne obrátiť na Súdny dvor s akoukoľvek prejudiciálnou otázkou, ktorú pokladá za potrebnú (rozsudky z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, C‑188/10 a C‑189/10 , EU:C:2010:363 , body 52 a 57 , ako aj z 11. septembra 2014, A, C‑112/13 , EU:C:2014:2195 , bod 39 a citovaná judikatúra).

41

Okrem toho zo zásady prednosti práva Únie tiež vyplýva, že vnútroštátne súdy majú právomoc posúdiť súlad vnútroštátneho práva, v prejednávanej veci vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa určenia peňažnej hodnoty omamných látok, s právom Únie bez toho, aby museli na tento účel podať návrh na ústavný súd svojho členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17 , EU:C:2019:530 , body 53 a 54 , ako aj citovanú judikatúru).

45

Práve naopak, uvedené podmienky podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania môžu ako také podnietiť tieto vnútroštátne súdy, ak chcú vnútroštátne ustanovenie podrobiť preskúmaniu ústavnosti, aby najprv uplatnili právo Únie bez toho, aby im bránili využiť svoju možnosť alebo splniť svoju povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. Tieto podmienky teda podporujú výkon práv a povinností vyplývajúcich z článku 267 ZFEÚ, ako aj dodržiavanie zásady prednosti práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku.

46

Je nesporné, že takéto podmienky podania návrhu na ústavný súd členského štátu vnútroštátnym súdom umožňujú tomuto súdu rozhodnúť o ústavnosti vnútroštátneho ustanovenia, prípadne po tom, ako Súdny dvor odpovie na návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný tým istým vnútroštátnym súdom v rámci tohto sporu. Takáto okolnosť však sama osebe nie je v rozpore so zásadou prednosti práva Únie, pokiaľ sa tomuto vnútroštátnemu súdu nebráni vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto zásady vyplývajú v rámci sporu, ktorý prejednáva, pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, a to aj po tom, čo tento ústavný súd rozhodol.

47

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rozsudok Súdneho dvora vydaný v rámci prejudiciálneho konania je, pokiaľ ide o výklad práva Únie, pre vnútroštátny súd na účely vyriešenia sporu, o ktorom rozhoduje, záväzný. Tento súd teda musí v prípade potreby odmietnuť posúdenia vnútroštátneho súdu vyššieho stupňa, ak sa vzhľadom na výklad poskytnutý Súdnym dvorom domnieva, že tieto posúdenia nie sú v súlade s právom Únie, pričom prípadne neuplatní vnútroštátne pravidlo, ktoré ho zaväzuje vyhovieť rozhodnutiam tohto súdu vyššieho stupňa [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21 , EU:C:2022:99 , body 74 a 75 , ako aj citovaná judikatúra].

Okrem toho pokiaľ nie je možné vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, zásada prednosti ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia tohto práva, povinnosť zabezpečiť plný účinok požiadaviek tohto práva v spore, o ktorom rozhoduje, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy upustí od uplatnenia akejkoľvek vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe, hoci aj neskoršej, ktorá je v rozpore s ustanovením práva Únie, ktoré má priamy účinok, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe legislatívnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77 , EU:C:1978:49 , bod 24 , z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17 , EU:C:2019:530 , bod 58 , a z 1. augusta 2025, Alace a Canpelli, C‑758/24 a C‑759/24 , EU:C:2025:591 , bod 63 a citovanú judikatúru).

50

Po tretie treba uviesť, že požiadavky vyplývajúce z článku 94 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora alebo tiež z bodov 3, 12 a 15 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní (Ú. v. EÚ C, C/2024/6008), na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd, nemajú vplyv na konštatovania uvedené v bodoch 42 až 49 tohto rozsudku.

51

V tejto súvislosti podľa článku 94 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahovať okrem znenia prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru aj znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno vo veci samej uplatniť, a prípadne aj príslušnú vnútroštátnu judikatúru. Táto požiadavka sa odráža aj v bodoch 15 a 16 odporúčaní uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

55

Po tretie vzhľadom na obavy vnútroštátneho súdu týkajúce sa judikatúry Konstitucionen săd (Ústavný súd), ako boli zhrnuté v bodoch 23 a 24 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že ústavné súdy členských štátov sú povinné rovnako ako všeobecné súdy dodržiavať zásadu prednosti práva Únie [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21 , EU:C:2022:99 , body 47 až 51 a citovaná judikatúra]. V súlade s ustálenou judikatúrou sú tak účinky spojené so zásadou prednosti práva Únie záväzné pre všetky orgány členského štátu, pričom tomu nemôžu brániť okrem iného ani vnútroštátne ustanovenia, vrátane tých ústavných [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2025, Komisia/Poľsko (Preskúmanie judikatúry Súdneho dvora ultra vires – Prednosť práva Únie), C‑448/23 , EU:C:2025:975 , bod 171 a citovanú judikatúru].

56

58

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že ak sa ústavný súd členského štátu domnieva, že ustanovenie sekundárneho práva Únie, ako ho vykladá Súdny dvor, porušuje povinnosť rešpektovať národnú identitu tohto členského štátu, tento ústavný súd musí prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, aby sa posúdila platnosť tohto ustanovenia z hľadiska článku 4 ods. 2 ZEÚ, pričom Súdny dvor má ako jediný právomoc konštatovať neplatnosť aktu Únie. Okrem toho, keďže Súdny dvor má výlučnú právomoc poskytovať konečný výklad práva Únie, ústavný súd členského štátu nemôže na základe vlastného výkladu ustanovení práva Únie, vrátane článku 267 ZFEÚ, platne rozhodnúť, že Súdny dvor vydal rozsudok nad rámec jemu zverenej právomoci a z tohto dôvodu odmietnuť, aby sa vyhovelo rozsudku vydanému Súdnym dvorom v prejudiciálnom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21 , EU:C:2022:99 , body 71 a 72 , a z 18. decembra 2025, Komisia/Poľsko (Preskúmanie judikatúry Súdneho dvora ultra vires – Prednosť práva Únie), C‑448/23 , EU:C:2025:975 , body 223 a 230 a citovanú judikatúru].

59

O trovách

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 267 ZFEÚ, zásada prednosti práva Európskej únie a článok 94 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia procesnému pravidlu členského štátu týkajúcemu sa podmienok podania návrhu na jeho ústavný súd, ako ho vykladá vnútroštátny súd a podľa ktorého návrh na preskúmanie ústavnosti vnútroštátnej právnej úpravy patriacej do pôsobnosti práva Únie, ktorý vnútroštátny súd podal tomuto ústavnému súdu, musí obsahovať odôvodnené posúdenie práva uplatniteľného na vec, ktorá mu bola predložená, vrátane dôsledkov uplatnenia práva Únie, čo môže viesť uvedený súd k tomu, aby sa predtým obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

Podpisy