C-67/25

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 2. júla 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine – Nariadenie (EÚ) č. 833/2014 – Článok 2f ods. 1 – Pojem ‚prevádzkovateľ‘ – Zákaz vysielania obsahu pochádzajúceho od právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v prílohe XV k nariadeniu č. 833/2014 – Vysielanie tohto obsahu fyzickými osobami prostredníctvom internetového sídla, vytvárajúc príjmy len vo forme dobrovoľných príspevkov “

Vo veci C‑67/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko) z 20. decembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 31. januára 2025, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen, R. Frendo (spravodajkyňa) a A. Kornezov,

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Staatsanwaltschaft Saarbrücken, v zastúpení: A. Hammer,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. februára 2026,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2f ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1), zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2022/350 z 1. marca 2022 (Ú. v. EÚ L 65, 2022, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 833/2014“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti trom fyzickým osobám, R, N, a K, za skutky, ktoré môžu predstavovať porušenie zákazu stanoveného v článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014.

Právny rámec

5 Odôvodnenia 4 až 10 nariadenia 2022/350 (Ú. v. EÚ L 65, 2022, s. 1), uvádzajú:

„(4) Európska rada vo svojich záveroch z 24. februára 2022 čo najdôraznejšie odsúdila nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. … Európska rada vyzvala Rusko a ozbrojené formácie podporované Ruskom, aby zastavili svoju dezinformačnú kampaň.

(5) Rada [Európskej únie] vo svojich záveroch z 10. mája 2021 zdôraznila potrebu ďalej posilniť odolnosť [Európskej ú]nie a členských štátov, ako aj ich schopnosť bojovať proti hybridným hrozbám vrátane dezinformácií, zabezpečiť koordinované a integrované využívanie existujúcich a možných nových nástrojov na boj proti hybridným hrozbám na úrovni Únie a členských štátov a možné reakcie v oblasti hybridných hrozieb, a to aj na zahraničné zasahovanie a operácie ovplyvňovania, pričom tieto reakcie môžu zahŕňať preventívne opatrenia, ako aj uloženie povinnosti znášať náklady nepriateľským štátnym a neštátnym subjektom.

(6) Ruská federácia vedie systematickú medzinárodnú kampaň zameranú na manipuláciu médií a skresľovanie faktov s cieľom posilniť svoju stratégiu destabilizácie svojich susedných krajín a Únie a jej členských štátov. Propaganda sa opakovane a dôsledne zameriavala najmä na európske politické strany, predovšetkým počas volebných období, ako aj na občiansku spoločnosť, žiadateľov o azyl, ruské etnické menšiny, rodové menšiny a fungovanie demokratických inštitúcií v Únii a jej členských štátoch.

(7) S cieľom odôvodniť a podporiť svoju agresiu voči Ukrajine sa Ruská federácia zapájala do nepretržitých a koordinovaných propagandistických akcií zameraných na občiansku spoločnosť v Únii a susedných krajinách, pričom vážne skresľovala fakty a manipulovala s nimi.

Nemecké právo

7 Podľa § 18 ods. 1 bodu 1 písm. b) Außenwirtschaftsgesetz (zákon o zahraničnom obchode) zo 6. júna 2013 (BGBl. 2013 I, s. 1482), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“), sa trestom odňatia slobody v trvaní tri mesiace až päť rokov potrestá ten, kto koná v rozpore so zákazom poskytovania služieb vysielania, prenosu, šírenia alebo iných služieb, stanoveným v priamo uplatniteľnom právnom akte Európskych spoločenstiev alebo Únie, ktorý bol zverejnený v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo Úradnom vestníku Európskej únie a ktorý slúži na vykonanie hospodárskej sankcie, o ktorej rozhodla Rada v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

8 Podľa § 18 ods. 7 bodu 2 zákona o zahraničnom obchode sa osobe, ktorá v prípadoch uvedených v odseku 1 tohto § 18 koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, uloží trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.

Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

9 Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, rozhoduje v rámci trestného vyšetrovania vedeného proti trom fyzickým osobám, R, N a K, podozrivým z účasti na zločineckej skupine, keďže v roku 2023 štyrikrát prostredníctvom blogu „Live‑Ticker“, ktorý je prístupný verejnosti na internetovom sídle www.traugott‑ickeroth.com (ďalej len „internetové sídlo traugott‑ickeroth“), vysielal videá pochádzajúce od stanice RT Germany. Keďže príspevky tejto stanice podliehajú zákazu vysielania podľa článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014, sprístupnenie týchto videí verejnosti je v Nemecku podľa zákona o zahraničnom obchode trestným činom.

14 Uvedený súd na jednej strane poznamenáva, že prístup na internetové sídlo traugott‑ickeroth bol v zásade bezplatný v tom zmysle, že nepodliehal poskytnutiu peňažnej protihodnoty zo strany užívateľov. Na druhej strane využívanie tohto internetového sídla nebolo financované z prostriedkov nezávislých od dobrovoľných príspevkov užívateľov, akými sú príjmy z reklamy, ktoré sú v tejto oblasti bežné. Činnosť R by sa preto mohla považovať za čisto súkromnú.

15 Tento istý súd však uvádza, že výber súkromných príspevkov, ktoré predstavujú dary v zmysle občianskeho práva, možno tiež kvalifikovať ako „podnikateľskú činnosť“, pokiaľ sa vykonáva v takom rozsahu, že príjemcovia z nej získajú značné sumy, ktoré im umožňujú aspoň čiastočne zabezpečiť svoje živobytie. V prejednávanej veci cieľom výzvy na poskytnutie príspevkov bolo vytvorenie finančných zdrojov určených na pokračovanie v prevádzkovaní internetového sídla traugott‑ickeroth, a teda vytvorenie trvalého zdroja príjmov, ktorý je charakteristický pre podnikateľskú činnosť.

16 Za týchto podmienok Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 2f ods. 1 [nariadenia č. 883/2014] vykladať v tom zmysle, že ‚prevádzkovateľmi‘ na účely tohto ustanovenia sú aj fyzické osoby, ktoré prostredníctvom [internetového] sídla, ktoré prevádzkujú, vytvárajú príjmy len v podobe dobrovoľnej finančnej podpory tretích osôb (príspevky, resp. dary)?“

Konanie na Súdnom dvore

17 Predkladajúci vnútroštátny súd požiadal o prednostné prejednanie tejto veci podľa článku 53 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

22 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry článok 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom veľkú diskrečnú právomoc obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že vec, o ktorej rozhodujú, nastoľuje otázky týkajúce sa okrem iného výkladu ustanovení práva Únie potrebných na rozhodnutie sporu, ktorý im bol predložený, pričom sú oprávnené využiť túto možnosť v ktoromkoľvek okamihu konania, keď to považujú za vhodné [pozri rozsudky zo 16. januára 1974, Rheinmühlen‑Düsseldorf, 166/73, EU:C:1974:3, bod 3, a z 12. mája 2021, Bundesrepublik Deutschland (Červený obežník Interpolu), C‑505/19, EU:C:2021:376, bod 49, ako aj citovanú judikatúru].

23 Okrem toho prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydať svoj rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (pozri rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78, EU:C:1978:214, bod 25, ako aj z 30. októbra 2025, Mercedes‑Benz Bank a Volkswagen Bank, C‑143/23, EU:C:2025:837, bod 48).

24 Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri rozsudky zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf, C‑355/97, EU:C:1999:391, bod 22, ako aj z 30. októbra 2025, Mercedes‑Benz Bank a Volkswagen Bank, C‑143/23, EU:C:2025:837, bod 49).

29 V tejto súvislosti stačí uviesť, že skutočnosť, že predkladajúci vnútroštátny súd nie je povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že tieto rozhodnutia môžu byť predmetom opravných prostriedkov podľa vnútroštátneho práva v zmysle článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, nemá vplyv na jeho najširšiu právomoc obrátiť sa na Súdny dvor na základe článku 267 druhého odseku ZFEÚ, ako bolo pripomenuté v bode 22 tohto rozsudku.

30 V treťom a poslednom rade podľa Staatsanwaltschaft Saarbrücken (prokuratúra Saarbrücken) nie je nevyhnutné predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu pojmu „prevádzkovateľ“ uvedeného v článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014, keďže obvyklé metódy výkladu práva Únie postačujú na spresnenie jeho rozsahu a zmysel tohto ustanovenia je jasný.

31 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania prináleží vnútroštátnemu súdu bez ohľadu na posúdenie účastníkov sporu vo veci samej, pokiaľ ide o vhodnosť takéhoto podania. Nie je totiž zakázané, aby vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, na ktorú odpoveď podľa názoru jedného z účastníkov konania vo veci samej nenecháva priestor na žiadne rozumné pochybnosti. Aj za predpokladu, že by to tak bolo, takáto otázka sa nestáva neprípustnou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 2011, Painer, C‑145/10, EU:C:2011:798, body 64 a 65, ako aj z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria, C‑257/20, EU:C:2022:125, bod 42).

36 Pokiaľ ide konkrétne o pojem „prevádzkovateľ“ uvedený v tomto ustanovení, treba konštatovať, že nie je definovaný ani v tomto ustanovení, ani v žiadnom inom ustanovení nariadenia č. 833/2014 a že neobsahuje nijaký odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah.

37 Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré nie sú v práve Únie definované a v prípade ktorých právo Únie neodkazuje na právo členských štátov, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (pozri rozsudky z 27. januára 1988, Dánsko/Komisia, 349/85, EU:C:1988:34, bod 9, a z 12. februára 2026, Stichting Koskea, C‑490/24, EU:C:2026:89, bod 24, ako aj citovanú judikatúru).

38 Podľa svojho obvyklého významu v bežnom jazyku pojem „prevádzkovateľ“ označuje okrem iného akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje zariadenie alebo súbor zariadení alebo ktorá je poverená vykonávaním určitých technických činností. Tento pojem, ktorý sa uplatňuje na oblasť komunikácie a vysielania mediálneho a digitálneho obsahu, sa vzťahuje na každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je priamo alebo nepriamo zodpovedná za sprístupňovanie alebo prenos takéhoto obsahu verejnosti.

39 Okrem toho treba uviesť, že pojem „prevádzkovateľ“ je použitý v článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014 bez prívlastku „hospodársky“ vo veľkej väčšine jazykových verzií tohto ustanovenia, najmä v bulharskej, španielskej, nemeckej, anglickej, francúzskej, chorvátskej, talianskej, lotyšskej, maltskej, portugalskej, rumunskej, slovenskej a fínskej jazykovej verzii. Z toho vyplýva, že tento pojem zahŕňa fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za vysielanie obsahu uvedeného v tomto ustanovení bez ohľadu na to, či ich činnosť má alebo nemá hospodársku povahu.

45 Za týchto okolností FAQ Komisie nemôžu zmeniť rozsah reštriktívnych opatrení stanovených nariadením č. 833/2014, ani nemôžu byť rozhodujúce na účely výkladu článku 2f ods. 1 tohto nariadenia.

46 V druhom rade doslovný výklad pojmu „prevádzkovateľ“ v zmysle tohto ustanovenia je podporený normatívnym kontextom, do ktorého toto ustanovenie patrí.

47 Uvedené ustanovenie sa totiž odlišuje od iných ustanovení nariadenia č. 833/2014, ktoré výslovne odkazujú na „hospodárskych“ prevádzkovateľov. Tak je to v prípade článku 3r ods. 4 tohto nariadenia zavedeného nariadením 2024/1745, ktorý vo veľkej väčšine svojich jazykových verzií, najmä v bulharskej, španielskej, anglickej, francúzskej, chorvátskej, talianskej, lotyšskej, litovskej, maltskej, portugalskej, rumunskej, slovenskej a fínskej jazykovej verzii, uvádza krajinu registrácie „dotknutých hospodárskych subjektov“ v rámci prijatia vnútroštátnych pravidiel náležitej starostlivosti týkajúcich sa uplatňovania zákazu prekládky skvapalneného zemného plynu, ktorý má pôvod v Rusku alebo sa vyváža z Ruska.

48 Z toho vyplýva, že keď normotvorca Únie zamýšľal obmedziť pôsobnosť reštriktívneho opatrenia len na subjekty vykonávajúce činnosť hospodárskej povahy, urobil tak výslovne. To však zjavne neplatí v prípade článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014, v ktorom sa pod pojmom „prevádzkovateľ“ rozumie len vysielanie obsahu uvedeného v tomto ustanovení bez ohľadu na postavenie dotknutého subjektu a na hospodársku alebo nehospodársku povahu jeho činnosti.

49 V kontexte článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014 preto skutočnosť, že osoba vykonáva hospodársku činnosť, a v dôsledku toho príjmy vytvára alebo nevytvára, nemôže predstavovať relevantné kritérium na určenie, či sa na túto osobu vzťahuje zákaz stanovený v tomto ustanovení.

52 Okrem toho zo spoločného výkladu odôvodnení 6 až 10 nariadenia 2022/350 vyplýva, že zákaz vysielania stanovený v článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014 sleduje dvojaký cieľ. Na jednej strane smeruje k ochrane verejného poriadku a bezpečnosti Únie, ktoré sú ohrozené systematickou medzinárodnou kampaňou manipulácie médií, skresľovania faktov a propagandy, ktorú zaviedla Ruská federácia prostredníctvom určitého počtu médií pod stálou priamou alebo nepriamou kontrolou jej vedúcich predstaviteľov a ktorej cieľom je destabilizovať susedné krajiny, Úniu a jej členské štáty, ako aj odôvodniť, podporovať a presadzovať vojenskú agresiu voči Ukrajine. Na druhej strane uvedený zákaz patrí do rámca cieľov, ktoré sledujú mechanizmus odvetných opatrení zavedený Úniou prostredníctvom prijatia nových reštriktívnych opatrení s cieľom vyvinúť dodatočný tlak na Ruskú federáciu, aby ukončila svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine a všeobecnejšie svoje konanie a politiky destabilizujúce túto tretiu krajinu.

53 Výklad článku 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014, ako ho zastávajú K a R vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, podľa ktorého by sa zákaz stanovený v tomto ustanovení mal uplatňovať len na fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce obchodnú činnosť s cieľom dosiahnuť zisk, by zbavil tento zákaz jeho potrebného účinku a bol by v rozpore s cieľmi pripomenutými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Takýto výklad by totiž umožnil prevádzkovateľom, ktorí z využívania svojho internetového sídla nemajú žiadny príjem, voľne vysielať obsah, na ktorý sa vzťahuje uvedené ustanovenie, čím by sa aktívne podieľali na dezinformačných a destabilizačných kampaniach vedených médiami, ktoré sú pod trvalou priamou alebo nepriamou kontrolou vedenia Ruskej federácie a ktoré preto ohrozujú verejný poriadok a bezpečnosť Únie.

58 Svojou jedinou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2f ods. 1 nariadenia č. 833/2014 vykladať v tom zmysle, že fyzická osoba, ktorá prevádzkuje internetové sídlo tak, že na ňom vysielala obsah pochádzajúci od právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v prílohe XV k tomuto nariadeniu, a z prevádzkovania tohto internetového sídla vytvára len príjmy pochádzajúce z dobrovoľných príspevkov tretích osôb vo forme príspevkov alebo darov, spadá pod pojem „prevádzkovateľ“ v zmysle tohto ustanovenia.

O trovách

59 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 2f ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2022/350 z 1. marca 2022,

sa má vykladať v tom zmysle, že: