C-135/25

62025CJ0135

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 20. mája 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Smernica (EÚ) 2016/343 – Článok 8 – Právo byť prítomný na súdnom konaní – Informácie o uskutočnení súdneho konania a o dôsledkoch neúčasti – Nemožnosť nájsť obvinenú osobu napriek primeranému úsiliu vynaloženému príslušnými orgánmi – Možnosť súdneho konania a rozhodnutia v neprítomnosti – Článok 9 – Právo na nové súdne konanie alebo iný opravný prostriedok, ktorý umožní nové posúdenie merita veci – Súdne konanie umožňujúce určiť existenciu práva na nové konanie – Povinnosť rýchleho konania“

Vo veci C‑135/25 PPU [Kačev] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) z 11. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 12. februára 2025, v trestnom konaní proti:

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. apríla 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Vărchovna kasacionna prokuratura na Republika Bulgaria, v zastúpení: N. Georgiev,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci návrhu na obnovu trestného konania, ktorý podal M. S. T. v nadväznosti na jeho odsúdenie v neprítomnosti na trest odňatia slobody za krádež za priťažujúcich okolností.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2016/343

3

…

(38)

Pri zvažovaní, či je spôsob poskytnutia informácie postačujúci na to, aby sa zabezpečila vedomosť dotknutej osoby o konaní, by sa podľa potreby mala venovať osobitná pozornosť aj snahe orgánov verejnej moci informovať dotknutú osobu, ako aj snahe dotknutej osoby získať informáciu, ktorá jej bola určená.“

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:

„Touto smernicou sa stanovujú spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa:

„2. Členské štáty môžu stanoviť, že súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine podozrivej alebo obvinenej osoby, sa môže konať v jej neprítomnosti, ak:

a)

podozrivá alebo obvinená osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti alebo

b)

podozrivú alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď podozrivá, alebo obvinená osoba, alebo štát.

…

Článok 34 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ ( Ú. v. EÚ L 312, 2018, s. 56 ) stanovuje:

„Na účely oznámenia miesta pobytu alebo bydliska osôb vložia členské štáty na žiadosť príslušného orgánu do [Schengenského informačného systému (SIS)] zápisy o:

…

b)

osobách, ktoré boli predvolané alebo sú hľadané na účely predvolania pred justičné orgány v súvislosti s trestným konaním, aby sa zodpovedali za činy, za ktoré sú stíhané;

c)

Článok 247c ods. 1 NPK stanovuje:

„Na príkaz sudcu spravodajcu sa obvinenému doručí kópia obžaloby. Doručením obžaloby sa obvinená osoba informuje o stanovenom termíne predbežného prejednania… a o tom, že vec možno prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti za podmienok stanovených v článku 269.“

10

V článku 269 NPK sa uvádza:

„1. Prítomnosť obvinenej osoby na súdnom konaní je povinná, pokiaľ je táto osoba obvinená zo závažného trestného činu.

…

(4)

nachádza sa mimo územia Bulharska a… miesto jej pobytu nie je známe…“

11

Podľa článku 423 ods. 1 NPK:

„V lehote šiestich mesiacov po tom, čo sa osoba odsúdená vo svojej neprítomnosti dozvie o právoplatnom trestnom rozsudku…, môže táto osoba z dôvodu svojej neúčasti na trestnom [konaní] podať návrh na obnovu [tohto konania]. Tomuto návrhu sa vyhovie okrem prípadu, keď odsúdený po oznámení o vznesení obvinenia v prípravnom konaní ušiel, a tak postup upravený v článku 247c ods. 1 nebolo možné vykonať, alebo ak sa po vykonaní tohto postupu nedostavil bez vážneho dôvodu na pojednávanie.“

Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

Rajonen săd Montana (Okresný súd Montana) zaslal oznámenie o termíne a mieste súdneho konania na adresu, ktorú M. S. T. poskytol v prípravnom konaní. Toto oznámenie sa však tomuto súdu vrátilo spolu s vyhlásením príslušného úradníka, podľa ktorého z informácií poskytnutých jeho príbuznými vyplýva, že M. S. T. pracoval v Nemecku.

16

Následne sa uvedený súd snažil osobne predvolať M. S. T., a to najmä tým, že nariadil kontaktovať ho telefonicky na čísle, ktoré uviedol, preveril jeho cesty do zahraničia a nariadil polícii, aby po ňom pátrala. Tieto snahy sa však ukázali ako bezvýsledné, keďže zo získaných informácií vyplynulo, že M. S. T. opustil Bulharsko 16. februára 2024.

17

Rajonen săd Montana (Okresný súd Montana) preskúmal obžalobu voči M. S. T. v jeho neprítomnosti. Na konaní pred týmto súdom sa zúčastnil obhajca ustanovený ex offo , ktorý pomáhal M. S. T. v prípravnom konaní.

21

Keďže podľa vnútroštátneho súdu by odsúdená osoba nemala mať možnosť namietať neúčasť, ktorá vyplynula z jej protiprávneho správania, tento súd zastáva názor, že osoba, ktorá utiekla a porušila ochranné opatrenie alebo nezákonne opustila adresu, ktorú poskytla orgánom, by nemala mať právo na nové súdne konanie. Z týchto úvah vnútroštátny súd vyvodzuje, že bulharská právna úprava, ako ju vykladá, je v súlade s právom Únie, a najmä s článkom 8 ods. 4 a článkom 9 smernice 2016/343.

22

Uvedený súd má však pochybnosti o zlučiteľnosti tohto výkladu vnútroštátnej právnej úpravy s výkladom článkov 8 a 9 tejto smernice, ktorý podal Súdny dvor v rozsudkoch z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému) ( C‑569/20 , EU:C:2022:401 ), a zo 16. januára 2025, Stangalov ( C‑644/23 , EU:C:2025:16 ). Pýta sa najmä, či doručenie uznesenia o vznesení obvinenia možno považovať za oboznámenie sa osoby, ktorej sa toto obvinenie týka, s tým, že proti nej bude vedené súdne konanie, a s právnymi dôsledkami úteku pred začatím konania na súde rozhodujúcom vo veci.

23

Za týchto podmienok Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

–

obžaloba vypracovaná podľa článku 246 NPK a dokument uvádzajúci dátum a miesto nariadeného pojednávania boli zaslané a skutočne doručené na adresu, ktorú odsúdená osoba oznámila vyšetrovacím orgánom po doručení uznesenia o vznesení obvinenia podľa článku 219 NPK, pričom obžaloba a [uznesenie o vznesení obvinenia] vyhotovené v prípravnom konaní sa zhodujú, pokiaľ ide o skutky a ich právnu kvalifikáciu, [a]

–

odsúdenú osobu zastupoval obhajca ustanovený ex offo počas celého súdneho konania vedeného v jej neprítomnosti?“

O návrhu na uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania

24

V druhom rade, pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa naliehavosti, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto kritérium je splnené, ak osoba dotknutá v spore vo veci samej je ku dňu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pozbavená slobody a jej ponechanie vo väzbe závisí od vyriešenia tohto sporu (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 52 a citovaná judikatúra).

28

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že M. S. T. je v súčasnosti vo väzbe, že obnova trestného konania, ktoré viedlo k jeho odsúdeniu v neprítomnosti, by mohla viesť k jeho prepusteniu až do nového súdneho konania a že cieľom položených otázok je určiť, či by takáto obnova konania mala byť nariadená v rámci konania vo veci samej.

29

Za týchto podmienok podľa článku 108 ods. 1 rokovacieho poriadku tretia komora Súdneho dvora 26. februára 2025 na základe návrhu sudcu spravodajcu a po vypočutí generálnej advokátky vyhovela návrhu vnútroštátneho súdu na prejednanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v naliehavom prejudiciálnom konaní.

O prejudiciálnych otázkach

–

po tretie uvedenú osobu zastupoval obhajca ustanovený ex offo počas celého súdneho konania vedeného v jej neprítomnosti.

31

Treba pripomenúť, že predmetom smernice 2016/343 je v súlade s jej článkom 1 stanoviť spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa určitých prvkov trestných konaní vrátane „práva byť prítomný na súdnom konaní“. Ako výslovne potvrdzuje odôvodnenie 33 tejto smernice, toto právo je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces [rozsudky z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20 , EU:C:2022:401 , bod 25 , a zo 16. januára 2025, Stangalov, C‑644/23 , EU:C:2025:16 , bod 34 ].

32

Členské štáty však môžu v súlade s článkom 8 smernice 2016/343 za určitých podmienok stanoviť súdne konanie v neprítomnosti, pričom ak sa takéto súdne konanie uskutoční napriek tomu, že nie sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, dotknutá osoba má na základe článku 8 ods. 4 a článku 9 uvedenej smernice, ktoré majú priamy účinok, právo „na nové súdne konanie alebo iný zákonný opravný prostriedok, ktorý umožní nové posúdenie skutkovej podstaty [merita – neoficiálny preklad ] veci… a môže viesť k zmene pôvodného rozhodnutia“ (ďalej len „právo na nové súdne konanie“) [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20 , EU:C:2022:401 , body 26 až 28 , a zo 16. januára 2025, Stangalov, C‑644/23 , EU:C:2025:16 , bod 35 ].

Ako vyplýva z odôvodnenia 38 tejto smernice, na účely určenia, či je uvedená podmienka splnená, treba venovať osobitnú pozornosť jednak snahe orgánov verejnej moci informovať osobu odsúdenú v neprítomnosti o súdnom konaní v jej veci a jednak snahe tejto osoby získať informácie, ktoré s tým súvisia. V dôsledku toho sú na účely posúdenia tej istej podmienky relevantné všetky prípadné presné a objektívne indície o tom, že dotknutá osoba, hoci bola úradne informovaná o tom, že je obvinená zo spáchania trestného činu, a teda vedela, že proti nej bude vedené súdne konanie, sa úmyselne vyhýba úradnému doručeniu informácií týkajúcich sa dátumu a miesta tohto konania. Existenciu takýchto presných a objektívnych indícií možno konštatovať napríklad vtedy, keď táto osoba zámerne poskytla príslušným orgánom nesprávnu adresu, alebo sa už nenachádza na adrese, ktorú im poskytla [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20 , EU:C:2022:401 , body 48 až 50 , a zo 16. januára 2025, Stangalov, C‑644/23 , EU:C:2025:16 , bod 38 ].

36

Osobu odsúdenú v neprítomnosti bude najmä možné považovať za osobu, ktorá mala dostatočné informácie na to, aby sa domnievala, že proti nej bude vedené súdne konanie, ak jej bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, ktorého obsah, pokiaľ ide o vytýkané skutky a ich právnu kvalifikáciu, zodpovedá obsahu konečnej obžaloby, ktorá bola voči nej napokon podaná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, Stangalov, C‑644/23 , EU:C:2025:16 , bod 39 ).

39

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci informácia o dôsledkoch neúčasti na konaní môže byť dotknutej osobe oznámená pri jej predvolaní na súdne konanie, nemožno vylúčiť, že jej už mohla byť poskytnutá v prípravnej fáze trestného konania. Môže to tak byť najmä vtedy, keď sa v prípravnom konaní osobe, proti ktorej bolo vznesené obvinenie, jasne oznámi, že ak sa bude vyhýbať príslušným orgánom napríklad tým, že poruší ochranné opatrenia, ktoré jej boli uložené, alebo tým, že ju už nebude možné kontaktovať na adrese poskytnutej týmto orgánom, bude vystavená súdnemu konaniu v jej neprítomnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, Stangalov, C‑644/23 , EU:C:2025:16 , bod 51 ).

40

Naproti tomu, ak dotknutej osobe neboli včas účinne oznámené informácie o dôsledkoch neúčasti na súdnom konaní v jej veci, a to spôsobom, ktorý umožňuje získať istotu, že táto informácia bola poskytnutá a skutočne prijatá touto osobou, druhú podmienku stanovenú v článku 8 ods. 2 písm. a) smernice 2016/343 nemožno považovať za splnenú. V žiadnom prípade teda nemožno len predpokladať, že uvedená osoba dostala uvedenú informáciu, a to ani vtedy, keď ušla ešte pred štádiom konania, v ktorom jej táto informácia mala byť za normálnych okolností poskytnutá v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami. Hoci vedomosť o svojom obvinení môže odôvodnene umožniť podozrivej alebo obvinenej osobe vedieť, že proti nej bude pravdepodobne vedené súdne konanie, táto vedomosť jej sama osebe neumožňuje pochopiť dôsledky neúčasti na tomto konaní.

41

Okrem toho, pokiaľ ide o zastupovanie splnomocneným obhajcom, treba spresniť, že existencia „splnomocnenia“ v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) smernice 2016/343 vyžaduje, aby dotknutá osoba sama poverila obhajcu, prípadne obhajcu ustanoveného ex offo , úlohou zastupovať ju na súdnom konaní v jej neprítomnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20 , EU:C:2022:401 , bod 56 ].

45

Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 33, 34 a 38 tohto rozsudku, aj keď sa osoba považuje za informovanú o súdnom konaní v jej veci, na to, aby mohla byť platne zbavená práva na nové súdne konanie podľa článku 8 ods. 4 smernice 2016/343, je ešte potrebné, aby bola splnená druhá podmienka uvedená buď v článku 8 ods. 2 písm. a) tejto smernice, alebo v jej článku 8 ods. 2 písm. b) (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, Stangalov, C‑644/23 , EU:C:2025:16 , bod 43 ).

46

Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z tejto druhej podmienky, ktoré boli pripomenuté v bodoch 38 až 41 tohto rozsudku, pritom uvedenú podmienku nemožno považovať za splnenú len na základe toho, že táto osoba pred súdnym konaním v jej veci utiekla. Rovnako okolnosť, že útek uvedenej osoby v praxi bránil tomu, aby bola informovaná o tomto konaní a o dôsledkoch neúčasti, neumožňuje splniť tieto požiadavky.

47

Z vyššie uvedeného vyplýva, že taký výklad bulharskej právnej úpravy, aký je uvedený v bode 43 tohto rozsudku, by nebol zlučiteľný so smernicou 2016/343.

51

Z tohto hľadiska sa zdá, že skutočnosť, že tejto osobe bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia a že porušila ochranné opatrenie uložené týmto aktom, keď opustila adresu poskytnutú vyšetrovacím orgánom bez toho, aby ich o tom informovala, predstavuje na prvý pohľad presnú a objektívnu indíciu o tom, že uvedená osoba, ktorá vedela, že proti nej bude vedené súdne konanie, sa úmyselne vyhýbala úradnému doručeniu informácií týkajúcich sa dátumu a miesta tohto konania.

52

Za takýchto podmienok doručenie obžaloby, ako aj dokumentu uvádzajúceho dátum a miesto plánovaného súdneho konania na adresu, ktorú M. S. T. poskytol vyšetrovacím orgánom po prevzatí uznesenia o vznesení obvinenia, ktorého obsah, pokiaľ ide o vytýkané skutky a ich právnu kvalifikáciu, zodpovedá obsahu obžaloby, umožňuje konštatovať, že táto osoba sa považuje za informovanú o tomto súdnom konaní, avšak pod podmienkou, že príslušné orgány vynaložili primerané úsilie s cieľom nájsť uvedenú osobu a osobne ju predvolať alebo ju inými prostriedkami oficiálne informovať o čase a mieste tohto konania.

53

Pokiaľ ide konkrétnejšie o túto poslednú uvedenú povinnosť, také kroky, aké sú uvedené v bode 16 tohto rozsudku, môžu nepochybne prispieť k nájdeniu dotknutej osoby.

57

Pokiaľ ide v druhom rade o druhú podmienku, ktorá musí byť splnená na to, aby osoba odsúdená v neprítomnosti mohla byť zbavená práva na nové súdne konanie, na jednej strane z informácií uvedených v druhej otázke a v širšom zmysle z prezentácie sporu vo veci samej uvedenej v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by sa položené otázky týkali situácie, v ktorej bola odsúdená osoba nejakým spôsobom včas informovaná o dôsledkoch neúčasti na konaní, ako to vyžaduje článok 8 ods. 2 písm. a) smernice 2016/343.

58

Vnútroštátny súd predovšetkým neuvádza, že by uznesenie o vznesení obvinenia doručené M. S. T. obsahovalo informácie o dôsledkoch neúčasti na súdnom konaní, pričom znenie prvej otázky naopak naznačuje, že tento súd má v úmysle položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa situácie, v ktorej útek osoby odsúdenej v neprítomnosti bránil tomu, aby jej boli takéto informácie oznámené.

59

Na druhej strane, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa zastupovania osoby odsúdenej v neprítomnosti obhajcom splnomocneným na tento účel, z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 41 tohto rozsudku vyplýva, že samotná skutočnosť, že osobu odsúdenú v neprítomnosti obhajoval počas celého súdneho konania vedeného v jej neprítomnosti advokát ustanovený ex offo , nepostačuje na splnenie druhej podmienky uvedenej v článku 8 ods. 2 písm. b) smernice 2016/343.

63

V dôsledku toho prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či z informácií, ktoré má k dispozícii, vyplýva, že M. S. T. jednoznačne udelil obhajcovi ustanovenému ex offo splnomocnenie na jeho zastupovanie v neprítomnosti pred súdom rozhodujúcim vo veci.

64

Okrem toho treba bez ohľadu na vyššie uvedené pripomenúť, že smernica 2016/343 nebráni tomu, aby členský štát zaviedol procesný režim, ktorý vyžaduje, aby osoby odsúdené v neprítomnosti, ktoré majú záujem obnovu trestného konania, podali v tomto zmysle návrh na iný súd, než je súd, ktorý vydal rozhodnutie v neprítomnosti, cieľom čoho je to, aby tento iný súd overil, či existuje skutočnosť podmieňujúca právo na nové súdne konanie, t. j. nesplnenie podmienok stanovených v článku 8 ods. 2 tejto smernice. Takýto režim je v súlade s uvedenou smernicou za predpokladu, že jednak konanie o návrhu na obnovu konania skutočne umožňuje uskutočnenie nového súdneho konania vo všetkých prípadoch, v ktorých sa po overení preukáže, že podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 uvedenej smernice neboli splnené, a že jednak osoba, ktorá bola odsúdená v neprítomnosti, je v okamihu, v ktorom je informovaná o svojom odsúdení, tiež informovaná o existencii tohto konania [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, VB II (Informovanie o práve na nové súdne konanie), C‑400/23 , EU:C:2025:14 , bod 46 ].

65

Zavedenie konania o návrhu na obnovu trestného konania, o aké ide vo veci samej, ktoré samo osebe nepredstavuje nové súdne konanie, no ktoré môže k takémuto súdnemu konaniu viesť, sa teda nezdá byť nezlučiteľné so smernicou 2016/343 za predpokladu, že sa overia podmienky uvedené v predchádzajúcom bode a že toto konanie spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo zásady efektivity a okrem toho rešpektuje zásadu ekvivalencie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, VB II (Informovanie o práve na nové súdne konanie), C‑400/23 , EU:C:2025:14 , bod 57 ].

Zásada efektivity tiež znamená, že každé konanie o návrhu na uskutočnenie nového súdneho konania musí byť upravené tak, aby sa o tomto návrhu rozhodlo urýchlene, tak aby sa čo najskôr určilo, či sa súdne konanie v neprítomnosti uskutočnilo bez toho, aby boli splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 smernice 2016/343. Ak členský štát zavedie procesný režim, v rámci ktorého ešte v čase, keď je dotknutá osoba informovaná o existencii odsudzujúceho rozsudku, ktorý bol voči nej vydaný v neprítomnosti, nebolo určené, či bol tento odsudzujúci rozsudok vydaný bez toho, aby boli splnené uvedené podmienky, prináleží tomuto členskému štátu, aby zabezpečil, že sa toto preskúmanie uskutoční urýchlene po podaní návrhu na uskutočnenie nového súdneho konania, pretože inak by došlo k porušeniu zásady efektivity [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, VB II (Informovanie o práve na nové súdne konanie), C‑400/23 , EU:C:2025:14 , bod 63 ].

68

Najmä v takých prípadoch, o aký ide vo veci samej, keď sa preskúmanie návrhu na obnovu trestného konania uskutočňuje počas výkonu trestu odňatia slobody, na ktorý bola dotknutá osoba odsúdená, je nevyhnutné prijať rozhodnutie o tomto návrhu čo najrýchlejšie, aby bola dodržaná zásada efektivity [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, VB II (Informovanie o práve na nové súdne konanie), C‑400/23 , EU:C:2025:14 , body 64 a 65 ].

69

Cieľom tejto požiadavky čo najrýchlejšieho prijatia rozhodnutia je zaručiť dodržiavanie základných práv osoby odsúdenej v neprítomnosti tým, že sa zabráni tomu, aby mohla byť táto osoba dlhodobo ponechaná vo väzbe na základe trestu uloženého v jej neprítomnosti, hoci ešte nebolo určené, či o vine tejto osoby a treste, ktorý jej bol uložený, bolo rozhodnuté v súlade s právom na spravodlivý proces, ako ho normotvorca Únie konkretizoval v smernici 2016/343.

–

po druhé obžaloba, ako aj dokument uvádzajúci dátum a miesto tohto súdneho konania jej boli zaslané a skutočne doručené na adresu, ktorú poskytla týmto orgánom po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, ktorého obsah, pokiaľ ide o vytýkané skutky a ich právnu kvalifikáciu, zodpovedá obsahu obžaloby, a

–

po tretie uvedenú osobu zastupoval obhajca ustanovený ex offo počas celého súdneho konania vedeného v jej neprítomnosti,

pokiaľ na jednej strane uvedené orgány využili všetky prostriedky, ktoré mohli odôvodnene použiť na nájdenie osoby odsúdenej v neprítomnosti, pred súdnym konaním v jej veci, a na druhej strane táto osoba bola buď včas informovaná o dôsledkoch neúčasti na konaní, alebo jednoznačne udelila obhajcovi, ktorý jej bol ustanovený ex offo , splnomocnenie na jej zastupovanie v neprítomnosti pred súdom rozhodujúcim vo veci.

O trovách

–

po prvé príslušné orgány vynaložili úsilie na informovanie tejto osoby o dátume a mieste súdneho konania v jej veci, aj keď táto osoba v rozpore s ochranným opatrením, ktoré jej bolo uložené, ušla po tom, čo jej bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia,

–

po druhé obžaloba, ako aj dokument uvádzajúci dátum a miesto tohto súdneho konania jej boli zaslané a skutočne doručené na adresu, ktorú poskytla týmto orgánom po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, ktorého obsah, pokiaľ ide o vytýkané skutky a ich právnu kvalifikáciu, zodpovedá obsahu obžaloby, a

–

po tretie uvedenú osobu zastupoval obhajca ustanovený ex offo počas celého súdneho konania vedeného v jej neprítomnosti,