C-155/25

62025CJ0155

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 13. mája 2026 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 258 ZFEÚ – Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 5 bod 1 – Povinnosť členských štátov zaviesť opatrenia na zamedzenie a sankcionovanie zneužívania opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú – Neexistencia takýchto opatrení – Pojem ‚objektívne dôvody‘ odôvodňujúce predĺženie platnosti takýchto zmlúv“

Vo veci C‑155/25,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 21. februára 2025,

v zložení: predseda desiatej komory J. Passer, sudcovia D. Gratsias a B. Smulders (spravodajca),

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny rámec

Právo Únie

2

Doložka 5 rámcovej dohody, nazvaná „Opatrenia proti nezákonnému konaniu [zneužívaniu – neoficiálny preklad ]“, v bode 1 stanovuje:

„V úsilí zabrániť nezákonnému konaniu [zneužívaniu – neoficiálny preklad ], ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátn[ym] právom, kolektívnymi dohodami alebo zaužívanými postupmi a/alebo sociálni partneri sú v prípade [sociálni partneri, v prípade – neoficiálny preklad ], že neexistujú ekvivalentné zákonné opatrenia na zamedzenie nezákonného konania [zneužívania – neoficiálny preklad ], prijmú spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby príslušných rezortov alebo kategórií pracovníkov, jedno alebo viacero z týchto opatrení:

Talianske právo

3

Decreto legislativo n. 297 – Approvazione del testo unico delle disposizioni legislative vigenti in materia di istruzione, relative alle scuole di ogni ordine e grado (legislatívny dekrét č. 297 o schválení konsolidovaného znenia ustanovení uplatniteľných v oblasti vzdelávania a týkajúcich sa škôl všetkých typov a všetkých úrovní) zo 16. apríla 1994 (GURI č. 115 z 19. mája 1994, riadna príloha č. 79) (ďalej len „legislatívny dekrét č. 297/1994“) v článku 554 stanovuje:

„1. Vznik pracovného pomeru na neurčitý čas na výkon funkcie na štvrtej úrovni sa uskutočňuje prostredníctvom provinčných výberových konaní na základe kvalifikácie, ktoré každoročne organizujú školské orgány v závislosti od počtu neobsadených pracovných miest podľa nariadenia ministerstva školstva, v ktorom sú uvedené najmä požadované kvalifikácie a hodnotiace kritériá.

2. Tieto výberové konania sú otvorené pre dočasných ATP zamestnancov, ktorí majú aspoň dva roky služby bez záznamu o porušení pracovnej disciplíny vo funkciách zodpovedajúcich tým, na ktoré sa výberové konania organizujú. Účasť je možná len na výberovom konaní organizovanom v provincii, kde uchádzač pôsobí ku dňu uverejnenia oznámenia.

3. Dočasní ATP zamestnanci, ktorí odpracovali aspoň dva roky služby, či už v plnom rozsahu, alebo čiastočne, na pozíciách vyššej úrovne, ako sú tie, na ktoré sa organizujú výberové konania, majú právo zúčastniť sa výberových konaní na pozíciu, ktorá je o jednu úroveň nižšie.

3. V iných prípadoch, než sú stanovené v odsekoch 1 a 2, sa pristúpi k dočasnému zastupovaniu.

…

11. Ustanovenia uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa vzťahujú aj na administratívnych, technických a pomocných zamestnancov.“

5

Decreto ministeriale n. 430 – Regolamento recante norme sulle modalità di conferimento delle supplenze al personale amministrativo, tecnico ed ausiliario ai sensi dell’articolo 4 della legge 3 maggio 1999, n. 124 (vyhláška ministerstva č. 430, ktorou sa stanovujú pravidlá a postupy prideľovania zastupujúcich administratívnych, technických a pomocných zamestnancov v súlade s článkom 4 zákona č. 124 z 3. mája 1999) z 13. decembra 2000 (GURI č. 19 z 24. januára 2001) v článku 1 s názvom „Dostupnosť pracovných miest a typy zastupovania“ stanovuje:

„1. V súlade s článkom 4 ods. 1, 2, 3 a 11 [zákona č. 124/1999], ak nie je možné obsadiť voľné pracovné miesta [ATP zamestnancov] prerozdelením nadbytočného personálu v službe alebo, z akéhokoľvek dôvodu, personálu so zmluvou na neurčitý čas, postupuje sa takto:

6

Článok 36 decreto legislativo n. 165 – Norme generali sull’ordinamento del lavoro alle dipendenze delle amministrazioni pubbliche (legislatívny dekrét č. 165 o všeobecných pravidlách organizácie práce vo verejnej správe) z 30. marca 2001 (GURI č. 106 z 9. mája 2001, riadna príloha č. 112; ďalej len „legislatívny dekrét č. 165/2001“), nazvaný „Zamestnanci na základe zmluvy na dobu určitú alebo zamestnanci zamestnaní v rámci pružných pracovnoprávnych vzťahov“, stanovuje:

„1. Na účely splnenia požiadaviek súvisiacich s bežnými potrebami orgány verejnej správy uskutočňujú prijímanie do zamestnania výlučne na základe pracovných zmlúv na neurčitý čas.

5. Porušenie kogentných ustanovení týkajúcich sa prijímania alebo zamestnávania pracovníkov orgánmi verejnej správy v žiadnom prípade nemá za následok vznik pracovnoprávneho vzťahu na neurčitý čas s uvedenými orgánmi verejnej správy, pričom zodpovednosť a sankcie, ktoré môžu vzniknúť, tým nie sú dotknuté. Dotknutý pracovník má právo na náhradu škody vyplývajúcej z poskytovania práce v rozpore s kogentnými ustanoveniami. V konkrétnom prípade škody vyplývajúcej zo zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv alebo pracovných pomerov na dobu určitú, bez toho, aby bola dotknutá možnosť zamestnanca preukázať akúkoľvek ďalšiu škodu, súd stanoví odškodnenie v rozmedzí od minimálne štyroch mesačných platov do maximálne dvadsiatich štyroch mesačných platov na základe poslednej referenčnej mzdy slúžiacej na výpočet náhrady škody pri ukončení zmluvy, s prihliadnutím na závažnosť porušenia, najmä vzhľadom na počet opakovane uzatvorených zmlúv medzi stranami a celkovú dĺžku trvania pracovného pomeru.

…

5d. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, sa tento článok neuplatňuje na prijímanie [ATP zamestnancov] na dobu určitú do školských a vzdelávacích štátnych zariadení a miestnych samosprávnych zariadení, ako aj do zariadení vyššieho umeleckého, hudobného a tanečného vzdelávania. …“

7

Legislatívny dekrét č. 81/2015 v kapitole III s názvom „Práca na dobu určitú“ stanovuje maximálnu dĺžku trvania pracovných zmlúv na dobu určitú (článok 19), ako aj maximálny počet predĺžení platnosti (článok 21). Podľa článku 29 ods. 2 písm. c) sa kapitola III neuplatňuje na „zmluvy na dobu určitú uzatvorené s… [ATP zamestnancami] na účely pridelenia zastupovania…“, pričom odsek 4 tohto článku stanovuje, že „naďalej platia ustanovenia článku 36 legislatívneho dekrétu [č. 165/2001]“.

Talianska republika odpovedala na výhrady a otázky uvedené v tejto formálnej výzve viacerými oznámeniami. V nadväznosti na oznámenie z 29. novembra 2019 Komisia zaslala 3. decembra 2020 tomuto členskému štátu doplňujúcu formálnu výzvu, na ktorú uvedený členský štát odpovedal okrem iného listami zo 6. apríla a 21. septembra 2021.

11

Dňa 19. apríla 2023 Komisia zaslala Talianskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom okrem iného trvala na svojom stanovisku, podľa ktorého talianska právna úprava nie je v súlade s doložkou 5 rámcovej dohody, pokiaľ ide o ochranu zastupujúcich ATP zamestnancov pred zneužívaním zmlúv na dobu určitú, a vyzvala ju, aby prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto doložkou v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska.

12

Talianska republika vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko z 8. februára 2024 opätovne vyjadrila svoj nesúhlas so stanoviskom Komisie.

13

Komisia v prvom rade tvrdí, že v talianskom práve neexistuje žiadne opatrenie prijaté na základe bodu 1 písm. b) a c) doložky 5 rámcovej dohody týkajúcej sa maximálne prípustného celkového obdobia pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré možno uzatvoriť so zastupujúcimi ATP zamestnancami, alebo počtu predĺžení platnosti týchto zmlúv. Z článku 36 ods. 5d legislatívneho dekrétu č. 165/2001 a článku 29 ods. 2 písm. c) legislatívneho dekrétu č. 81/2015 totiž vyplýva, že ustanovenia stanovujúce maximálnu dobu a maximálny počet zmlúv na dobu určitú, ktoré môžu orgány verejnej správy uzatvárať na účely prijímania svojich zamestnancov, sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené s ATP zamestnancami zamestnanými vo verejných vzdelávacích zariadeniach. Okrem toho, hoci predtým článok 1 ods. 131 zákona č. 107/2015 stanovil obmedzenia v tejto súvislosti, toto ustanovenie bolo zrušené zákonným dekrétom č. 87/2018.

16

V druhom rade táto inštitúcia tvrdí, že v talianskom práve taktiež neexistujú také opatrenia, ako sú opatrenia uvedené v doložke 5 bode 1 písm. a) rámcovej dohody, ktoré sa týkajú objektívnych dôvodov odôvodňujúcich predĺženie platnosti pracovných zmlúv na dobu určitú s ATP zamestnancami zamestnanými vo verejných vzdelávacích zariadeniach.

17

V tejto súvislosti po prvé ustanovenia článku 4 ods. 1 a 11 zákona č. 124/1999, ktoré umožňujú prijímanie ATP zamestnancov na dočasné obsadenie neobsadených a voľných pracovných miest vo verejnom vzdelávaní, neobsahujú žiadnu zmienku týkajúcu sa požiadavky, akou je požiadavka flexibility vlastná verejnému vzdelávaniu, ktorú možno spájať s pojmom objektívne dôvody v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody. Okrem toho sa zdá, že údaje, ktoré zverejnilo Ministero dell’Istruzione (Ministerstvo školstva, Taliansko), týkajúce sa vývoja počtu žiakov a zloženia personálu sú v rozpore s existenciou takejto požiadavky. Hoci od školského roka 2017/2018 došlo k pokračujúcemu poklesu počtu žiakov, počet a podiel ATP zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na dobu určitú, sa počas toho istého obdobia naopak zvýšil.

21

V dôsledku toho sa podľa Komisie prijímanie zastupujúcich ATP zamestnancov na základe zmlúv na dobu určitú uskutočňuje bez toho, aby uplatniteľná vnútroštátna právna úprava stanovovala objektívne dôvody v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody, pričom táto právna úprava naopak umožňuje využívať takéto zmluvy na uspokojenie trvalých a dlhodobých potrieb. Komisia vo svojej replike v tejto súvislosti uvádza, že samotná Talianska republika to uznala vo svojom vyjadrení k žalobe, keď tvrdila, že ATP zamestnanci sú prijímaní na dobu určitú s cieľom čeliť „štrukturálnym nedostatkom“ zamestnancov.

22

V treťom rade a pre úplnosť Komisia dodáva, že ak sa Talianska republika domnieva, že organizácia viacerých výberových konaní v posledných rokoch spadá pod pojem „ekvivalentné zákonné opatrenia“ v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody, je potrebné sa domnievať, že takáto organizácia predstavuje len jednorazové opatrenie, ktoré umožňuje nanajvýš v určitých ohľadoch ukončiť už existujúcu situáciu zneužívania bez toho, aby bolo spôsobilé zamedziť zneužívaniu pracovných zmlúv na dobu určitú vo vzťahu k ATP zamestnancom zamestnaným vo verejných vzdelávacích zariadeniach. To isté platí aj pre legislatívne návrhy uvádzané Talianskou republikou, ktorých uplatňovanie je obmedzené na určité školské roky.

23

Talianska republika sa domnieva, že dodržala povinnosti vyplývajúce z doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody.

27

Po druhé nárast počtu ATP zamestnancov, o ktorom hovorí Komisia, je spôsobený nutnosťou vyriešiť štrukturálny nedostatok zamestnancov v systéme, ktorý si vyžaduje dodržiavanie jeho striedania. V tejto súvislosti však tento členský štát vo svojej replike zdôrazňuje, že jeho argumentáciu netreba chápať tak, že tento štrukturálny nedostatok zamestnancov by sám osebe predstavoval objektívny dôvod v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody.

28

Po tretie ministerstvo školstva v rokoch 2019 až 2021 obmedzilo využívanie pracovných zmlúv na dobu určitú, pokiaľ ide o ATP zamestnancov, tým, že zaviedlo rôzne postupy prijímania do zamestnania. Okrem toho na školský rok 2023/2024 bolo oprávnené prijať do pracovného pomeru na neurčitý čas celkovo 9975 zamestnancov rozdelených týmto spôsobom, a to 2163 administratívnych asistentov, 717 technických asistentov, 7066 školských zamestnancov, 13 technických školských zamestnancov (priradených k poľnohospodárskym podnikom), 8 zamestnancov obsluhujúcich v šatni, 4 kuchárov a 4 zdravotníkov.

29

Po štvrté Talianska republika bez toho, aby upustila od svojich prostriedkov obhajoby, poukazuje na to, že pripravuje zmeny uplatniteľnej právnej úpravy s cieľom poskytnúť všetkým zastupujúcim ATP zamestnancom, zamestnaným vo verejných vzdelávacích zariadeniach, reálne šance na udržanie si zamestnania prostredníctvom okamžitého obsadenia všetkých v súčasnosti neobsadených trvalých pracovných miest, a to odchýlne od bežných postupov prijímania ATP zamestnancov. Okrem toho sa údajne pripravuje nový systém profesijnej klasifikácie ATP zamestnancov, ktorý bude zahŕňať nové mechanizmy kariérneho postupu a prijímania do zamestnania. Akákoľvek prípadná reforma mechanizmov prijímania zamestnancov by však mala byť výsledkom dialógu so sociálnymi partnermi a inými príslušnými správnymi orgánmi.

Členské štáty v tomto smere disponujú mierou voľnej úvahy, pretože môžu použiť jedno alebo viaceré opatrenia uvedené v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky 5, alebo existujúce ekvivalentné zákonné opatrenia (rozsudok z 25. októbra 2018, Sciotto, C‑331/17 , EU:C:2018:859 , bod 33 a citovaná judikatúra).

33

V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o opatrenia stanovené v doložke 5 bode 1 písm. b) a c) rámcovej dohody týkajúce sa celkovej maximálnej dĺžky trvania zmlúv na dobu určitú, ako aj počtu ich predĺžení platnosti, Komisia bez toho, aby jej Talianska republika odporovala, uvádza, že pokiaľ ide o ATP zamestnancov zamestnaných vo verejných vzdelávacích zariadeniach, takéto opatrenia v talianskom práve neexistujú. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že ustanovenia talianskeho práva, ktoré stanovujú maximálnu dĺžku trvania a maximálny počet zmlúv na dobu určitú, ktoré sú orgány verejnej správy oprávnené uzatvárať na účely prijímania svojich zamestnancov, sa výslovne neuplatňujú na zmluvy uzatvorené s týmito ATP zamestnancami, zatiaľ čo ustanovenie, ktoré predtým stanovovalo maximálnu dĺžku trvania takýchto zmlúv na 36 mesiacov, bolo v roku 2018 zrušené.

34

Na vyvrátenie tvrdení Komisie Talianska republika uvádza, že hoci ustanovenie stanovujúce maximálnu dobu 36 mesiacov pre pracovné zmluvy na dobu určitú uzatvorené s dotknutými ATP zamestnancami bolo skutočne zrušené, takéto zrušenie bolo v skutočnosti určené na to, aby týmto zamestnancom umožnilo nadobudnúť skúsenosti prostredníctvom opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú a zvýšiť tak ich šance na neskorší vznik pracovného pomeru na neurčitý čas, k čomu by došlo najmä na základe takto nadobudnutých skúseností.

38

Naproti tomu vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa obmedzuje na to, že všeobecne a abstraktne na základe zákonnej alebo podzákonnej normy povoľuje opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú, nie je v súlade s požiadavkami, ktoré sú spresnené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Takéto ustanovenie, ktoré je čisto formálne, neumožňuje zistiť objektívne a transparentné kritériá s cieľom overiť, či predĺženie platnosti takýchto zmlúv naozaj zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a je nevyhnutné na tento účel. Takéto ustanovenie prináša reálne riziko zneužívania tohto typu zmlúv, a preto nie je zlučiteľné s cieľom a potrebným účinkom rámcovej dohody (rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a i., C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13 , EU:C:2014:2401 , bod 88 , ako aj citovaná judikatúra).

39

V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých Komisiou vyplýva, že jej kritika sa týka najmä ustanovení článku 4 ods. 1 a 11 zákona č. 124/1999, o ktoré išlo aj vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a i. ( C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13 , EU:C:2014:2401 ), a na základe ktorých je v súvislosti s nimi možné obsadiť pracovné miesta ATP zamestnancov, „ktoré sú [neobsadené a voľné] k 31. decembru“ školského roka, a to každoročným zastupovaním, a to „do skončenia výberových konaní na prijatie stálych zamestnancov…“.

40

V tejto súvislosti po prvé, hoci sa nezdá, že by sa Talianska republika v prejednávanej veci z objektívneho dôvodu v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody odvolávala na potrebu dočasne obsadiť pracovné miesta určené stálym zamestnancom, to znamená až do ukončenia výberových konaní na prijatie takýchto zamestnancov, treba pripomenúť, že vzhľadom na tvrdenia predložené Komisiou v tejto súvislosti, ako aj na samotné znenie článku 4 ods. 1 zákona č. 124/1999, ktorý túto potrebu výslovne uvádza, Súdny dvor už rozhodol, že takáto potreba môže odôvodniť využitie opakovaného uzatváranie zmlúv na dobu určitú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a i., C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13 , EU:C:2014:2401 , bod 96 ).

43

Tieto skutočnosti, ktoré Talianska republika nevyvrátila, ba dokonca uznala, však dokazujú, že sporná vnútroštátna úprava, hoci formálne obmedzuje využívanie pracovných zmlúv na dobu určitú na účely ročného zastupovania neobsadených a voľných pracovných miest v štátom spravovaných školách iba na dočasné obdobie končiace sa po ukončení výberových konaní, nezaručuje, že konkrétne uplatňovanie tohto objektívneho dôvodu, so zreteľom na osobitosti príslušnej činnosti a podmienky jej výkonu, je v súlade s požiadavkami rámcovej dohody, ale naopak, je takého charakteru, že umožňuje, v rozpore s doložkou 5 bodom 1 písm. a) rámcovej dohody, opakované predlžovanie takýchto zmlúv na účely uspokojenia potrieb, ktoré v skutočnosti nie sú dočasné, ale sú trvalé a dlhodobé (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a i., C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13 , EU:C:2014:2401 , body 108 a 109 ).

44

Konkrétne skutočnosť, že podľa článku 554 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 musia ATP zamestnanci, aby sa mohli zúčastniť výberových konaní, ktoré môžu viesť ku vzniku pracovného pomeru na neurčitý čas, a tým aj k trvalému zamestnaniu, splniť podmienku, že „majú aspoň dva roky služby… vo funkciách zodpovedajúcich tým, na ktoré sa výberové konania organizujú“, sama osebe a nezávisle od náhodného a nepredvídateľného charakteru organizácie týchto výberových konaní zvyšuje riziko zneužívania opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú v tom, že počas tohto obdobia aspoň dvoch rokov môžu byť takéto zmluvy opakovane predlžované bez toho, aby bolo potrebné zaručiť, že potreba, ktorá vedie k takémuto predĺženiu platnosti, má dočasný a nie trvalý a dlhodobý charakter.

48

Za týchto okolností, aj keby sa predpokladalo, že príslušná vnútroštátna úprava sleduje cieľ, na ktorý sa odvoláva Talianska republika, a to umožniť zohľadnenie potreby flexibility špecifickej pre verejné vzdelávanie, právna situácia ATP zamestnancov, ktorá vyplýva z tejto úpravy, tak ako je predložená Súdnemu dvoru, nespĺňa požiadavky jasnosti a presnosti, ktoré musia charakterizovať vnútroštátne vykonávacie opatrenia.

49

Takýto cieľ totiž nemôže zabezpečiť súlad tejto právnej úpravy s doložkou 5 bodom 1 písm. a) rámcovej dohody, keďže neumožňuje preukázať existenciu presných a konkrétnych okolností charakterizujúcich danú činnosť, a tým odôvodniť v tomto osobitnom kontexte opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 37 tohto rozsudku (pozri analogicky rozsudok z 26. februára 2015, Komisia/Luxembursko, C‑238/14 , EU:C:2015:128 , bod 50 ).

50

V prejednávanej veci to platí o to viac, že neobsadené a voľné pracovné miesta, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 11 článku 4 zákona č. 124/1999, sú určené na obsadenie zamestnancami s pracovnou zmluvou na neurčitý čas, a preto majú a priori nie dočasný, ale trvalý charakter.

54

V každom prípade však platí, že Súdny dvor rozhodol, že včasná organizácia výberových konaní na účely obsadenia pracovných miest na neurčitý čas, ktoré dočasne zastávajú zamestnanci na dobu určitú, môže zabrániť tomu, aby neistá situácia týchto zamestnancov naďalej pretrvávala, a to tým, že zabezpečí rýchle obsadenie pracovných miest, ktoré zastávajú, na neurčitý čas. Takéto opatrenie sa teda môže ukázať ako vhodné na predchádzanie zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú a môže tak predstavovať „ekvivalentné zákonné opatrenie“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18 , EU:C:2020:219 , body 93 až 95 ).

55

Ako však zdôraznila Komisia, bez toho, aby jej Talianska republika odporovala, v prejednávanej veci sa zdá, že výberové konania organizované v nedávnej minulosti s cieľom zamestnať na neurčitý čas zamestnancov patriacich do kategórie ATP zamestnancov neboli uskutočnené v presných lehotách stanovených na tento účel, ale naopak, jednorazovo a nepredvídateľne, podobne ako výberové konania uvedené v bode 42 tohto rozsudku, v dôsledku čoho z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bodoch 43 a 44 tohto rozsudku, nemožno tieto výberové konania považovať za „ekvivalentné zákonné opatrenie“ v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18 , EU:C:2020:219 , bod 98 ).

56

Po štvrté a napokon treba uviesť, že nemôže obstáť argumentácia Talianskej republiky, podľa ktorej je potrebné pozastaviť konanie do prijatia určitých legislatívnych zmien, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, obsahujúcich nové mechanizmy postupu a prijímania ATP zamestnancov, a ktoré by podľa jej názoru mohli odstrániť akékoľvek prípadné porušenie ustanovenia doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody. V tomto ohľade stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa existencia nesplnenia povinností musí posudzovať na základe stavu, v akom sa členský štát nachádzal v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku (rozsudok zo 14. apríla 2005, Komisia/Luxembursko, C‑519/03 , EU:C:2005:234 , bod 18 a citovaná judikatúra), teda, v prejednávanej veci, k 19. júnu 2023.

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a bolo konštatované nesplnenie povinnosti týmto štátom, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

1.

Talianska republika si tým, že neprijala opatrenia na zamedzenie zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú pre zastupujúcich administratívnych, technických a pomocných zamestnancov zamestnaných vo verejných vzdelávacích zariadeniach, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z doložky 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzatvorenej 18. marca 1999, ktorá je prílohou k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP.

2.

Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.