← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·9.7.2026

C-186/25

ECLI:EU:C:2026:567

Zrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CJ0186

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 9. júla 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vlastné zdroje Európskej únie – Ochrana finančných záujmov Únie – Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – Nariadenie (ES) č. 1303/2013 – Nástroj európskeho susedstva – Nariadenie (ES) č. 232/2014Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 897/2014 – Program cezhraničnej spolupráce pre Čiernomorskú oblasť – Verejné obstarávanie – Smernica 2014/24/EÚ – Priame zadanie zákazky – Pojem ‚nezrovnalosť‘ – Oneskorené poskytnutie plnenia – Nevykonanie sankčnej doložky – Finančné opravy – Proporcionalita – Odôvodnenie rozhodnutia ukladajúceho finančnú opravu “

Vo veci C‑186/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd – Varna (Správny súd Varna, Bulharsko) z 26. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 7. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:

Institut po ribni resursi Varna

proti

Rakovoditel na Nacionalnia organ po Savmestna operativna programa za transgranično satrudničestvo „Černomorski basein 2014 – 2020“ i direktor na direkcija „Upravlenie na teritorialnoto satrudničestvo“,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, sudcovia M. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a R. Stojanov, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: J. Aquilina, D. Drambozova a C. Ehrbar, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. m), článku 31 ods. 3, článkov 52 až 56 a článku 74 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 897/2014 z 18. augusta 2014, ktorým sa stanovujú osobitné ustanovenia na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce financovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. EÚ L 244, 2014, s. 12), článku 2 bodu 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320), článku 33, článku 36 ods. 1, článku 61 a článku 63 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1), článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340), ako aj článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi riaditeľom Institut po ribni resursi Varna (Inštitút pre zdroje rybného hospodárstva Varna, ďalej len „Inštitút“ alebo „príjemca“) a Rakovoditel na Nacionalnia organ po Savmestna operativna programa za transgranično satrudničestvo „Černomorski basejn 2014 – 2020“ i direktor na direkcija „Upravlenie na teritorialnoto satrudničestvo“ (riaditeľ a vedúci vnútroštátneho orgánu Spoločného operačného programu cezhraničnej spolupráce „Čiernomorská oblasť 2014 – 2020“ a riaditeľ riaditeľstva „Správa územnej spolupráce“, ďalej len „vnútroštátny orgán“), týkajúceho sa rozhodnutia, ktorým tento orgán uložil finančné opravy z dôvodu nedostatku transparentnosti v konaní o zadávaní verejnej zákazky a z dôvodu oneskoreného plnenia zmluvy v rámci realizácie projektu financovaného zo spoločného operačného programu cezhraničnej spolupráce „Čiernomorská oblasť 2014 – 2020“.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 2988/95

3 Článok 2 nariadenia č. 2988/95:

„1. Správne kontroly, opatrenia a sankcie sa zavedú v takej miere, aby zabezpečili náležité uplatňovanie práva spoločenstva. Opatrenia majú byť účinné, primerané a majú odrádzať tak, aby poskytovali primeranú ochranu finančných záujmov spoločenstiev.

2. Nesmie sa uložiť žiadna správna sankcia, ak neexistovalo pred spáchaním protiprávneho konania príslušné ustanovenie právneho aktu spoločenstva. V prípade následnej zmeny a doplnenia ustanovení, ktoré ukladajú správne sankcie a sú upravené v právnych predpisoch spoločenstva, sa retroaktívne uplatnia menej prísne ustanovenia.

3. Právo spoločenstva stanoví druh a rozsah správnych opatrení a sankcií potrebných na správne uplatnenie daných pravidiel zohľadňujúc druh a závažnosť protiprávneho konania, poskytnutej alebo získanej výhody a stupeň zodpovednosti.

4. Za podmienok ustanovených platným právom spoločenstva sa postupy pri uplatňovaní kontrol, opatrení a sankcií spoločenstva spravujú právom členských štátov.“

4 Článok 4 ods. 1, 2 a 4 tohto nariadenia stanovujú:

„1. Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

– povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy,

– úplnou alebo čiastočnou stratou záruky poskytnutej na podporu žiadosti o poskytnutú výhodu alebo v čase prijatia zálohy.

2. Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody, ak je tak ustanovené, na úrok určený na základe paušálnej sadzby.

4. Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“

5 Článok 5 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalos[ti] spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

…“

Nariadenie č. 1303/2013

6 Článok 2 nariadenia č. 1303/2013 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

36. ‚nezrovnalosť‘ je akékoľvek porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúceho sa jeho uplatňovania, vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní [európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF)], dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet Únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávneným výdavkom.“

Nariadenie (EÚ) č. 232/2014

7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. EÚ L 77, 2014, s. 27), v odôvodneniach 9 a 14 uvádzalo:

„(9) Ďalej je dôležité posilňovať a uľahčovať spoluprácu medzi [Európskou ú]niou a jej partnermi a inými zúčastnenými krajinami v ich spoločný prospech, konkrétne prostredníctvom najlepšej a najúčinnejšej koordinácie poskytnutých zdrojov a združovaním príspevkov z vnútorných a vonkajších nástrojov rozpočtu Únie, predovšetkým v prospech cezhraničnej spolupráce a projektov regionálnej spolupráce, projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré sú v záujme Únie a zahŕňajú susedné krajiny, ako aj v ďalších oblastiach spolupráce.

(14) Únia by sa mala usilovať o čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov v snahe optimalizovať vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementárnosťou medzi nástrojmi Únie pre vonkajšiu činnosť, ako aj vytvorením synergií medzi [Nástrojom európskeho susedstva (ENI)], inými nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti a inými politikami Únie. Malo by to ďalej viesť k vzájomnému posilňovaniu programov vytvorených v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti.“

8 Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Programovanie a orientačné prideľovanie finančných prostriedkov na orientačné programy pre jednotlivé krajiny alebo viacero krajín“, v odseku 7 stanovoval:

„Ak je potrebné efektívnejšie vykonávanie opatrení v spoločný prospech Únie a partnerských krajín v takých oblastiach, ako je nadnárodná spolupráca a vzájomné prepojenia, financovanie na základe tohto nariadenia sa môže združiť s financovaním na základe iných relevantných nariadení Únie. V takomto prípade [Európska k]omisia rozhodne o tom, ktorý samostatný súbor pravidiel sa má na vykonávanie uplatňovať.“

9 Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Programovanie a prideľovanie finančných prostriedkov na cezhraničnú spoluprácu“, v odseku 2 stanovoval:

„Spoločné operačné programy sa spolufinancujú z [Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR)]. Celková suma príspevku z EFRR sa určuje podľa článku 4 ods. 4 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1299/2013 [zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 259)]. Na využívanie uvedeného príspevku sa uplatňuje toto nariadenie.“

Nariadenie (EÚ) č. 236/2014

10 Odôvodnenie 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (Ú. v. EÚ L 77, 2014, s. 95), stanovovalo:

„Únia by sa mala usilovať o najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov v snahe optimalizovať vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementárnosťou nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť, ako aj vytváraním synergií medzi vonkajšími nástrojmi a ďalšími politikami Únie. Malo by to ďalej viesť k vzájomnému posilňovaniu programov vypracovaných v rámci nástrojov a podľa potreby aj k použitiu finančných nástrojov s pákovým efektom.“

Vykonávacie nariadenie č. 897/2014

11 Odôvodnenie 12 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 stanovuje:

„Keďže programy sa obvykle vykonávajú prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, mali by byť systémy riadenia a kontroly v súlade s predpismi Únie, a to najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 [z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1)], a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 [z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1)], ako aj s nariadením [č. 2988/95]. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie počas vykonávania programov využívali v súlade s platnými pravidlami.“

12 Článok 2 tohto vykonávacieho nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

m) ,nezrovnalosti‘ sú akékoľvek porušenia dohody o financovaní, zmluvy alebo platného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu zapojeného do vykonávania programu, ktoré majú alebo by mali negatívny dosah na rozpočet Únie zaťažením rozpočtu Únie neoprávnenou výdavkovou položkou.“

13 Článok 31 tohto vykonávacieho nariadenia s názvom „Vnútroštátne orgány a zodpovednosti zúčastnených krajín“ v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1. Vnútroštátny orgán, ktorý bol vymenovaný podľa článku 20 ods. 6 písm. a), okrem iného:

a) zodpovedá za zriadenie a účinné fungovanie systémov riadenia a kontroly na vnútroštátnej úrovni;

3. Zúčastnené krajiny na svojich územiach predchádzajú nezrovnalostiam, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu, a to vrátane podvodov, a v súlade s článkom 74 vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi. Tieto nezrovnalosti bezodkladne oznamujú riadiacemu orgánu a Komisii a zároveň ich priebežne informujú o priebehu príslušných správnych a súdnych konaní.“

14 Hlava VII tohto vykonávacieho nariadenia obsahuje kapitolu 4, v ktorej sa nachádza oddiel 1 s názvom „Verejné obstarávanie“, ktorý obsahuje článok 52, nazvaný „Uplatniteľné pravidlá“, ktorý stanovuje:

„1. Ak si realizácia projektu vyžaduje obstarávanie tovaru, prác alebo služieb zo strany prijímateľa, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a) ak je prijímateľom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v zmysle právnych predpisov Únie uplatniteľných na postupy verejného obstarávania, môže uplatňovať vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, prijaté v súvislosti s právnymi predpismi Únie alebo pravidlami uvedenými v odseku 2;

2. Vo všetkých ostatných prípadoch sa musia spĺňať tieto povinnosti:

a) zákazka sa zadá tomu, kto predloží ponuku s najvýhodnejším pomerom medzi kvalitou a cenou, prípadne tomu, kto predloží ponuku s najnižšou cenou, pričom sa zabráni konfliktu záujmov;

b) v prípade zákaziek, ktorých hodnota presahuje 60 000 [eur] sa uplatňujú navyše tieto pravidlá:

3. Vo všetkých prípadoch sa uplatňujú pravidlá o štátnej príslušnosti a pôvode stanovené v článkoch 8 a 9 nariadenia [č. 236/2014].“

15 Článok 71 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 s názvom „Finančné opravy vykonávané riadiacim orgánom“ v odseku 1 stanovuje:

„Za predchádzanie nezrovnalostiam, ich vyšetrovanie a za uskutočňovanie požadovaných finančných opráv a vymáhanie platieb zodpovedá v prvom rade riadiaci orgán. V prípade systémovej nezrovnalosti riadiaci orgán rozšíri svoje vyšetrovanie na všetky operácie, ktoré by mohli byť ovplyvnené.

Riadiaci orgán vykonáva finančné opravy požadované v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v projektoch, technickej pomoci alebo programe. Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého príspevku Únie na projekt alebo technickú pomoc alebo jeho časti. Riadiaci orgán vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu a vykoná primeranú finančnú opravu. Riadiaci orgán zaznamenáva finančné opravy v ročnej účtovnej závierke za príslušný účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.“

16 Článok 74 tohto vykonávacieho nariadenia, nazvaný „Finančná zodpovednosť a vymáhanie“, v odseku 1 stanovuje:

„Riadiaci orgán je zodpovedný za vymáhanie neoprávnene vyplatených súm.“

Smernica 2014/24/EÚ

17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), obsahuje článok 72, nazvaný „Úprava zmlúv počas ich platnosti“, ktorý v odsekoch 1, 2 a 4 stanovuje:

„1. Zmluvy a rámcové dohody možno upraviť bez nového postupu obstarávania v súlade s touto smernicou v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a) ak úpravy, bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu, boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky týkajúce sa revízie ceny alebo opciách. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo opcií, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani opcie, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody;

b) v prípade doplňujúcich prác, služieb alebo tovaru poskytnutých pôvodným dodávateľom, ktoré sú nevyhnutné a ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom obstarávaní, ak zmena dodávateľa:

c) ak sú splnené všetky podmienky:

ii) úpravou sa nemení celková povaha zákazky;

iii) akékoľvek zvýšenie ceny nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky alebo rámcovej dohody. …

2. Okrem toho, a bez akejkoľvek potreby overiť, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 4 písm. a) až d), zmluvy možno rovnako upraviť bez toho, aby bol potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou, ak hodnota úpravy je nižšia ako obe z týchto hodnôt:

i) finančný limit stanovený v článku 4, a

ii) 10 % hodnoty pôvodnej zákazky v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek na dodanie tovaru a menej ako 15 % pôvodnej hodnoty zákazky v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.

Úpravou sa však nesmie meniť celková povaha zmluvy alebo rámcovej dohody. …

4. Úprava zmluvy alebo rámcovej dohody počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha zmluvy alebo rámcovej dohody zásadne líši od povahy pôvodnej uzavretej zmluvy alebo rámcovej dohody. V každom prípade a bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa úprava považuje za podstatnú, ak je splnená jedna alebo viac z týchto podmienok:

a) úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;

b) úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve alebo rámcovej dohode;

…“

Nariadenie 2018/1046

18 Článok 33 nariadenia 2018/1046 s názvom „Výkonnosť a zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti“ v odseku 1 stanovoval:

„Rozpočtové prostriedky sa používajú v súlade so zásadou správneho finančného riadenia, a teda sa musia implementovať pri dodržaní týchto zásad:

a) zásady hospodárnosti, ktorá vyžaduje, aby zdroje, ktoré používa dotknutá inštitúcia Únie na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, v primeranej kvantite a kvalite a za najlepšiu cenu;

b) zásady efektívnosti, ktorá sa týka najlepšieho vzájomného pomeru medzi použitými zdrojmi, vykonanými činnosťami a dosiahnutými výsledkami;

c) zásady účinnosti, ktorá sa týka miery, v akej boli stanovené ciele dosiahnuté prostredníctvom vykonaných činností.“

19 Článok 36 tohto nariadenia s názvom „Vnútorná kontrola plnenia rozpočtu“ v odseku 1 stanovoval:

„Podľa zásady správneho finančného riadenia sa rozpočet plní v súlade so zásadou účinnej a efektívnej vnútornej kontroly, ktorá zodpovedá jednotlivým spôsobom plnenia, a v súlade s relevantnými pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.“

20 Článok 63 tohto nariadenia, nazvaný „Zdieľané riadenie s členskými štátmi“, v odseku 2 stanovoval:

„Členské štáty pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

c) predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu;

Členské štáty ukladajú príjemcom finančných prostriedkov účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach alebo v osobitných ustanoveniach vnútroštátneho práva.

…“

Bulharské právo

ZUSEFSU

21 Článok 70 Zakon za upravlenie na sredstvata ot Evropejskite fondove pri spodeleno upravlenie (zákon o spravovaní prostriedkov z európskych fondov so spoločným riadením, DV č. 101 z 22. decembra 2015) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZUSEFSU“) v odseku 1 stanovuje:

„Finančnú podporu z európskych fondov so spoločným riadením možno zrušiť v celom rozsahu alebo sčasti vykonaním finančnej opravy z nasledujúcich dôvodov:

(3) pre porušenie zásad správneho finančného riadenia v súlade s požiadavkami článku 33, článku 36 ods. 1 a článku 61 nariadenia 2018/1046;

(5) v účtovníctve príjemcu nie je k dispozícii žiadny audítorský záznam a/alebo analytický záznam výdavkov pre projekt alebo jeho časť;

(9) z dôvodu nezrovnalosti predstavujúcej porušenie pravidiel určenia úspešného uchádzača podľa kapitoly 4 spôsobenej konaním alebo opomenutím prijímateľa, ktoré vedie alebo by mohlo viesť ku vzniku škody európskym fondom so spoločným riadením.“

22 Článok 73 ZUSEFSU znie takto:

„1. Základ a výšku finančnej opravy určí v odôvodnenom rozhodnutí vedúci riadiaceho orgánu, ktorý projekt schválil.

2. Riadiaci orgán pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 1 zabezpečí, aby mal prijímateľ možnosť predložiť v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dva týždne, svoje písomné pripomienky k základu a výške finančnej opravy a prípadne k nim priložiť dôkazy.

3. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 sa prijme do jedného mesiaca od podania pripomienok uvedených v odseku 2; uvedú sa v ňom dôvody a preskúmajú dôkazy, ktoré príjemca predložil, a námietky, ktoré vzniesol.“

ZOP

23 Článok 121 Zakon za obštestveni porački (zákon o verejnom obstarávaní) (DV č. 13 zo 16. februára 2016) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej (ďalej len „ZOP“) stanovuje:

„1. … Verejní obstarávatelia vedú ku každej verejnej zákazke spis na účely dokumentárnej sledovateľnosti (audítorský záznam) všetkých svojich úkonov a rozhodnutí a úkonov komisií zodpovedných za zadávanie verejných zákaziek bez ohľadu na to, či sa zákazky zadávajú elektronickými prostriedkami.

2. … Spis obsahuje všetky rozhodnutia, výzvy na predloženie ponúk, dokumentáciu a iné doplňujúce podklady, vysvetlenia, výzvy, zápisnice, záverečné správy komisie [pre verejné obstarávanie], ponuky alebo žiadosti o účasť, dôkazy o úkonoch vykonaných podľa článku 44 ods. 3 až 5, opis dôvodov, prečo sa pri elektronickom predkladaní používajú iné prostriedky ako elektronické dokumenty. Ak Agencia po obštestvenite porački (Agentúra pre verejné obstarávanie)] vykonala kontrolu, pripojí sa stanovisko agentúry a dôvody, pre ktoré obstarávateľ nedodržal odporúčania, a v prípadoch uvedených v článku 237a a článku 237b správy o činnosti pozorovateľov a predbežné preskúmanie zákonnosti. Spis obsahuje zmluvu alebo rámcovú dohodu, ako aj všetky dokumenty týkajúce sa ich plnenia a poskytovania informácií k nim.

3. Verejní obstarávatelia uchovávajú informácie o zmluvách, keď uplatňujú výnimky zo zákona.“

24 ZOP obsahuje doplňujúce ustanovenia, medzi ktorými sa nachádza odsek 3, ktorý stanovuje:

„3. Týmto zákonom sa zavádzajú požiadavky týchto smerníc:

(1) smernica [2014/24],

…“

25 Naredba za posočvane na nerednosti, predstavljavašti osnovania za izvaršvane na finansovi korekcii, i procentnite pokazateli za opredeljane na razmera na finansovite korekciji po reda na Zakona za upravlenie na sredstva ot evropejskite fondove evropejskite fondove pri spodeleno upravlenie (nariadenie o zisťovaní nezrovnalostí, ktoré sú dôvodom na vykonanie finančných opráv, a o percentuálnych ukazovateľoch na určenie výšky finančných opráv podľa zákona o riadení finančných prostriedkov z európskych fondov so spoločným riadením, DV č. 27 z 31. marca 2017) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej (ďalej len „Naredba“) v článku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie stanovuje:

(1) prípady nezrovnalostí v podobe porušenia pravidiel určenia dodávateľa podľa kapitoly 4 [ZUSEFSU], ktorých sa prijímateľ dopustil konaním alebo opomenutím a ktoré spôsobujú alebo by mohli spôsobiť škodu na prostriedkoch [európskych fondov so spoločným riadením] a sú dôvodom na vykonanie finančnej opravy podľa článku 70 ods. 1 bodu 9 ZUSEFSU;

(2) minimálne a maximálne hodnoty percentuálnych ukazovateľov finančných opráv vykonaných v prípade nezrovnalostí podľa článku 70 ods. 1 bodov 1, 3 až 7 a bodu 9 ZUSEFSU.

…“

26 V článku 2 Naredba sa stanovuje:

„1. Nezrovnalosti podľa článku 70 ods. 1. bodu 9 ZUSEFSU a príslušné percentuálne ukazovatele finančných opráv sú uvedené v prílohe č. 1.

3. Platné percentuálne ukazovatele finančných opráv za nezrovnalosti podľa článku 70 ods. 1 bodu 1 a bodov 3 až 7 ZUSEFSU sú uvedené v prílohe č. 2.

4. Na určenie výšky finančných opráv za nezrovnalosti podľa článku 70 ods. 1 bodu 2, 8 a 10 ZUSEFSU sa použije diferenčná metóda.“

27 Naredba stanovuje doplňujúce ustanovenia, ktoré okrem iného znejú takto:

„§1. Naredba sa vzťahuje aj na:

(2) na programy európskej územnej spolupráce, na ktorých sa Bulharská republika zúčastňuje za období 2014 – 2020 (…, program spolupráce INTERREG V‑A RumunskoBulharsko,… spoločný operačný program cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva ,Čiernomorská oblasť 2014 – 2020‘).“

28 Príloha č. 1 k Naredba, na ktorú odkazuje jeho článok 2 ods. 1, obsahuje tabuľku, ktorá v bode 16 stanovuje, že „nedostatočná dokumentárna sledovateľnosť (audítorský záznam) na zadanie verejnej zákazky“, ktorá je opísaná ako „dokumenty požadované [ZOP] v spise o verejnom obstarávaní, [ktoré] nepostačujú na odôvodnenie zadania zákazky, čo vedie k nedostatku transparentnosti“, vedie k uplatneniu opravnej sadzby „25 %“.

29 Príloha č. 2 k Naredba, na ktorú odkazuje jeho článok 2 ods. 3, obsahuje tabuľku, ktorej bod 2 uvádza, že „porušenie zásad riadneho finančného hospodárenia v súlade s požiadavkami článku 33, článku 36 ods. 1 a článku 61 nariadenia [2018/1046]“ vedie k uplatneniu sadzby opravy „100 %“ a že „v súlade so zásadou proporcionality možno finančnú opravu znížiť na 25, 10 alebo 5 %, ak povaha a závažnosť individuálneho alebo systematického porušenia neodôvodňujú vyššiu sumu“.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

30 Spoločný operačný program cezhraničnej spolupráce „Čiernomorská oblasť 2014 – 2020“ je financovaný z ENI, EFRR a nástroja predvstupovej pomoci.

31 Z tohto spoločného operačného programu sa financuje projekt „Podpora technických inovácií v oblasti monitorovania a riadenia životného prostredia na účely hodnotenia zásob rýb a iných druhov“ (ďalej len „projekt Timmod“), ktorého partnerom je inštitút. Inštitút uzavrel zmluvu o spolufinancovaní s rumunským Ministerstvom pre rozvoj, infraštruktúru a správu a zmluvu o spolufinancovaní s vnútroštátnym orgánom podpísanú 26. januára 2021. Odsek 1 bod 2 doplňujúcich ustanovení k tejto poslednej uvedenej zmluve prebral definíciu pojmu „nezrovnalosť“ uvedenú v článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014.

32 V rámci realizácie projektu Timmod zadal Inštitút verejnú zákazku na služby v hodnote približne 10 500 bulharských levov bez DPH (približne 5 000 eur) (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“). Táto zákazka bola zadaná spoločnosti Meždunaroden černomorski klub EOOD (ďalej len „zmluvný dodávateľ“). Podľa článku 2 zmluvy o poskytovaní služieb sa zmluvný dodávateľ zaviazal vyrobiť a odovzdať film v lehotách stanovených v dokumentácii k verejnému obstarávaniu tejto zmluvy, teda najneskôr do 1. mája 2022. Článok 5 tejto zmluvy stanovoval, že na potvrdenie riadneho plnenia tejto zmluvy sa vyhotoví zápisnica o konečnom prevzatí. Článok 6 zmluvy o poskytovaní služieb obsahoval sankčnú doložku, podľa ktorej bol zmluvný dodávateľ v prípade zavineného nesplnenia povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy povinný zaplatiť verejnému obstarávateľovi, teda Inštitútu, pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania, pričom táto pokuta nesmie presiahnuť 20 % hodnoty tejto zmluvy.

33 Po administratívnej kontrole vnútroštátny orgán zistil dve nezrovnalosti pri zadávaní a plnení tejto zmluvy, čo ho viedlo k tomu, že 5. septembra 2023 prijal rozhodnutie, ktorým Inštitútu uložil dve finančné opravy (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

34 Po prvé vnútroštátny orgán zistil, že dokumentárna sledovateľnosť (audítorský záznam) podmienok, ktorým podliehalo zadanie zákazky na poskytnutie služieb, bola nedostatočná (ďalej len „prvá nezrovnalosť“). Dokumentácia k verejnému obstarávaniu síce vyžadovala od každého uchádzača, aby preukázal svoje skúsenosti predložením zoznamu obsahujúceho aspoň jednu zmluvu realizovanú počas troch rokov predchádzajúcich dátumu predloženia ponuky, ktorá bola spojená s výrobou videofilmov (s uvedením súm, dátumov a príjemcov služieb poskytnutých počas posledných troch rokov), vnútroštátny orgán ale poukázal na to, že zmluvný dodávateľ nepredložil dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že jeho žiadosť bola v súlade s týmito požiadavkami výberu. Tento orgán teda zastával názor, že zmluvný dodávateľ nespĺňa minimálne požiadavky stanovené v dokumentácii, čo viedlo k nedostatku transparentnosti pri zadávaní zákazky na poskytnutie služby a predstavovalo to porušenie článku 2 ods. 1 bodov 2 a 4, ako aj článku 112 ods. 1 bodu 2 ZOP. Podľa tohto orgánu porušenie týchto ustanovení predstavuje „nezrovnalosť“ v zmysle bodu 16 prílohy č. 1 k Naredba, na ktorý odkazuje jeho článok 2 ods. 1, a tento orgán na ňu v súlade s týmto ustanovením uplatnil finančnú opravu vo výške 25 % výdavkov oprávnených na financovanie Úniou.

35 Po druhé vnútroštátny orgán konštatoval, že zápisnica o konečnom prevzatí videofilmu bola vyhotovená 9. mája 2022, teda s osemdňovým oneskorením oproti lehote na vykonanie uvedenej v článku 2 zmluvy o poskytovaní služieb. Vzhľadom na to, že v tejto zápisnici chýba údaj o pripísateľnosti tohto omeškania, tento orgán zastával názor, že toto omeškanie predstavuje porušenie zmluvy a že Inštitút mal uplatniť sankčnú doložku stanovenú v článku 6 tejto zmluvy. Keďže Inštitút neuplatnil túto doložku, vynaložil tak výdavky, ktoré nie sú v súlade s plánovaným rozpočtom, a porušil zásadu riadneho finančného riadenia v zmysle článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046, ktorá mala byť dodržaná podľa článku 1 ods. 1.5 zmluvy o spolufinancovaní podpísanej 26. januára 2021 medzi Inštitútom a týmto orgánom. Uvedený orgán preto dospel k záveru, že toto porušenie predstavuje „nezrovnalosť“ v zmysle prílohy č. 2 k Naredba, na ktorú odkazuje jeho článok 2 ods. 3 v spojení s článkom 70 ods. 1 bodom 3 ZUSEFSU (ďalej len „druhá nezrovnalosť“), v súvislosti s ktorou uplatnil finančnú opravu vypočítanú podľa diferenčnej metódy stanovenej v zmluve o poskytovaní služieb, ktorá dosiahla výšku 84 bulharských leva (približne 40 eur) z výdavkov oprávnených na financovanie Úniou.

36 Inštitút napadol sporné rozhodnutie na Administrativen săd Varna (Správny súd Varna, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd má pochybnosti v piatich oblastiach.

37 Po prvé sa pýta na právny rámec uplatniteľný na spor, ktorý prejednáva, pričom kladie otázku, či sa uplatňuje vykonávacie nariadenie č. 897/2014, ktoré obsahuje ustanovenia v oblasti verejného obstarávania, alebo ZOP, ktorý je vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa verejného obstarávania, ktorou sa prebrala smernica 2014/24, keďže tieto dve právne úpravy obsahujú také ustanovenia.

38 Po druhé sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na pojem „nezrovnalosť“, ktorý sa nachádza v podobnom, ale nie identickom znení jednak v článku 2 bode 36 nariadenia č. 1303/2013 a jednak v článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014. Zatiaľ čo sporné rozhodnutie odkazuje na prvé z týchto ustanovení, predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že by bolo možné uplatniť aj druhé ustanovenie, ktoré sa nachádza v zmluve o spolufinancovaní, ktorú Inštitút podpísal 26. januára 2021 s vnútroštátnym orgánom. Okrem toho sa pýta, či osemdňové omeškanie pri výkone plnenia, ktoré sa má poskytnúť na základe zmluvy o poskytovaní služieb, môže predstavovať „porušenie vnútroštátneho práva“ v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013, hoci je nesporné, že zmluvný dodávateľ službu skutočne poskytol Inštitútu, že Inštitút ju postúpil vedúcemu projektu Timmod v Rumunsku a že zhotovený videofilm sa v programe používa.

39 Po tretie predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či vnútroštátny orgán dodržal článok 41 ods. 2 písm. c) Charty, podľa ktorého má každý „právo na dobrú správu vecí verejných“. V prvom rade z obsahu sporného rozhodnutia vyplýva, že tento orgán konštatoval nezrovnalosť, ktorej sa dopustil Inštitút, keď sa obmedzil len na poukázanie na porušenie článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046, pričom konkrétne nevysvetlil skutkové okolnosti tohto porušenia, ani nevysvetlil dôvody, pre ktoré toto porušenie porušilo zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti uvedené v tomto ustanovení, ako aj jeho dosah na rozpočet Únie. Uvedený orgán ďalej nevysvetlil dôvody, pre ktoré preskúmal podstatné znaky takejto nezrovnalosti z hľadiska definície tohto pojmu, ktorá je uvedená v článku 2 bode 36 nariadenia č. 1303/2013, a nie z hľadiska definície vyplývajúcej z vykonávacieho nariadenia č. 897/2014. Napokon tento orgán neuviedol ani presné úvahy, na základe ktorých uplatnil sadzbu finančnej opravy vo výške 25 % stanovenú na výpočet „sankcie“ zodpovedajúcej prvej nezrovnalosti.

40 Po štvrté predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že ani z článku 2 nariadenia č. 2988/95, ani z nariadenia č. 232/2014, ani z vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, ani z nariadenia 2018/1046 nevyplýva, že by normotvorca Únie prijal osobitné ustanovenia, ktorými by sa na členské štáty delegovala právomoc stanoviť úroveň sankcií uplatniteľných na nezrovnalosti zistené pri realizácii projektov ENI. V prípade neexistencie takého delegovania na členské štáty má tento súd pochybnosti o tom, či členský štát môže vo svojej vnútroštátnej právnej úprave prijať ustanovenia stanovujúce výšku sankcií, ktoré možno uložiť príjemcom takých projektov.

41 Napokon po piate má tento súd pochybnosti, pokiaľ ide o primeranosť dvoch uložených „sankcií“ vzhľadom na článok 63 ods. 2 tretí pododsek nariadenia 2018/1046, ako aj na rozsudky z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép (C‑497/15 a C‑498/15, EU:C:2017:229), a zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N (C‑384/17, EU:C:2018:810). Konkrétne pri určení výšky sankcií vnútroštátny orgán náležite nezohľadnil jednak skutočnosť, že nespochybnil ani plnenie zmluvy o poskytovaní služieb, ani odovzdanie videofilmu vedúcemu projektu Timmod, a jednak skutočnosť, že tento vedúci nevzniesol svoju pripomienku týkajúcu sa vadného plnenia alebo plnenia po uplynutí lehôt uvedených v zmluve o poskytovaní služieb.

42 Za týchto podmienok Administrativen săd Varna (Správny súd Varna) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Je vzhľadom na odôvodnenie 12 a oddiel 1 s názvom ,Verejné obstarávanie‘ vykonávacieho nariadenia [č. 897/2014] prípustný taký postup vnútroštátneho orgánu, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého je prijímateľ v priebehu posudzovania požiadaný o predloženie dôkazov o schopnosti zmluvného dodávateľa plniť verejnú zákazku, a to na základe vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne podľa článku 121 [zákona o verejnom obstarávaní], a podľa ktorého vnútroštátny orgán neuplatňuje ustanovenia o verejnom obstarávaní uvedené v tomto vykonávacom nariadení?

2. Je možné považovať za zákonnú prax vnútroštátneho orgánu, o akú ide v prejednávanej veci, spočívajúcu v tom, že – hoci existuje zákonná definícia [pojmu] ,nezrovnalosť‘ uvedená v článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, uplatniteľného na Spoločný operačný program cezhraničnej spolupráce ,Čiernomorská oblasť 2014 – 2020‘ v rámci [ENI], ktorá je zároveň definíciou pojmu ,nezrovnalosť‘ uvedenou v zmluve uzavretej medzi [verejným obstarávateľom a vedúcim partnerom] na vykonanie zmluvy medzi riadiacim orgánom a príjemcom (verejným obstarávateľom) – zohľadní právnu definíciu [pojmu] ,nezrovnalosť‘ uvedenú v článku 2 bode 36 nariadenia [č. 1303/2013], a nie skutkovú podstatu ,nezrovnalosti‘ uvedenú v článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014?

V prípade kladnej odpovede na túto otázku, ako sa má vykladať pojem ,nezrovnalosť‘ v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013, a konkrétne, má sa osemdňové omeškanie s poskytnutím služby podľa zmluvy o ,výrobe videofilmu v rámci projektu Timmod‘ považovať za porušenie vnútroštátneho práva, ak zmluvný dodávateľ odovzdal plnenie prijímateľovi, prijímateľ ho odovzdal vedúcemu projektu v Rumunsku a vyrobený produkt, videofilm, sa používa v programe; inak povedané, predstavuje omeškanie s plnením zmluvy medzi prijímateľom a zmluvným dodávateľom porušenie, ktoré možno považovať za porušenie vnútroštátneho práva podľa článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013, a je preto výdavok, ktorý vznikol prijímateľovi na zmluvnú platbu dodávateľovi bez vykonania odpočtu 84 BGN (10 500 BGN х 0,1 % = 10,5 BGN za deň х 8 dní = 84 BGN) z tejto platby, neoprávneným výdavkom v rozpočte Únie?

3. Je z hľadiska článku 41 Charty prípustný taký postup vnútroštátneho orgánu, o aký ide vo veci samej, podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia o uložení sankcie za nezrovnalosť, ktorej sa dopustil prijímateľ: (1) uvádza len porušené ustanovenie práva Únie [článok 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046], ale nie sú uvedené žiadne informácie o tom, v čom konkrétne porušenie tohto ustanovenia spočíva a ako boli týmto porušením porušené zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti uvedené v tomto ustanovení alebo ako porušenie týchto zásad vedie k poškodeniu rozpočtu Únie; (2) vnútroštátny orgán nevysvetľuje, prečo skúma skutkovú podstatu nezrovnalosti v súlade s legálnou definíciou tohto pojmu podľa článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013, a nie podľa článku 2 písm. m) uplatniteľného vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, a (3) vnútroštátny orgán neuvádza konkrétne vysvetlenia k výške sankcie vyjadrenej v percentách [25 % hodnoty zákazky]?

4. Musí byť vzhľadom na článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2988/95 povaha a rozsah správnej sankcie, ako aj povaha a závažnosť nezrovnalosti, za ktorú sa ukladá, vopred stanovená v práve Únie, aby mohla byť správna sankcia upravená na vnútroštátnej úrovni, a sú členské štáty povinné pri úprave opatrení a sankcií vo vnútroštátnom práve zohľadniť alebo uviesť právny akt [Únie], ktorý tieto opatrenia a sankcie stanovuje? Majú sa ustanovenia článku 31 ods. 3 v spojení s článkom 74 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 vykladať v tom zmysle, že členským štátom priznávajú právomoc prijať pravidlá týkajúce sa výšky sankcií, ktoré možno uložiť prijímateľom projektov v rámci programov nástroja európskeho susedstva?

5. Sú na základe článku 63 ods. 2 [tretieho pododseku] nariadenia 2018/1046, podľa ktorého ,členské štáty ukladajú príjemcom finančných prostriedkov účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach alebo v osobitných ustanoveniach vnútroštátneho práva‘, považované za prípustné také výšky sankcií, o aké ide vo veci samej, a to sankcia vo výške 84 BGN (z dôvodu, že prijímateľ nevykonal odpočet tejto sumy od sumy vyplatenej zmluvnému dodávateľovi z dôvodu osemdňového omeškania plnenia) a sankcia vo výške 25 % z 10 500,00 BGN, t. j. z hodnoty oprávnených finančných prostriedkov podľa zmluvy medzi prijímateľom a dodávateľom (z dôvodu porušenia zásad riadneho finančného hospodárenia v súlade s požiadavkami článku 33, článku 36 ods. 1 a článku 61 nariadenia 2018/1046)?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

43 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží, aby v prípade potreby preformuloval otázky, ktoré sú mu položené (rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78, EU:C:1978:214, bod 26, a z 29. apríla 2021, Granarolo, C‑617/19, EU:C:2021:338, bod 32).

44 V tejto súvislosti skutočnosť, že predkladajúci vnútroštátny súd po formálnej stránke predložil svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne predkladajúci vnútroštátny súd v položených otázkach odkázal alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol predkladajúci vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78, EU:C:1978:214, bod 26, a z 29. apríla 2021, Granarolo, C‑617/19, EU:C:2021:338, bod 33).

45 V prejednávanej veci sa spor vo veci samej v podstate týka zákonnosti rozhodnutia prijatého vnútroštátnym orgánom, ktorým sa príjemcovi projektu financovaného zo spoločného operačného programu cezhraničnej spolupráce „Čiernomorská oblasť 2014 – 2020“ na základe ENI ukladajú dve finančné opravy z dôvodu nezrovnalostí zistených týmto orgánom pri zadaní verejnej zákazky na služby a jej vykonávaní. V tejto súvislosti hoci predkladajúci vnútroštátny súd v prvej položenej otázke odkazuje na odôvodnenie 12 a oddiel 1 s názvom „Verejné obstarávanie“ kapitoly 4 hlavy VII, nazvanej „Projekty“, vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, treba konštatovať, že tento súd sa konkrétne pýta na pravidlá uplatniteľné na verejné obstarávanie, ktoré sú uvedené v článku 52 tohto vykonávacieho nariadenia.

46 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 52 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ktorou sa preberá smernica 2014/24, stanovovala, že v rámci kontroly týkajúcej sa projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI môže orgán poverený touto kontrolou požadovať od príjemcu tohto projektu, aby predložil dôkaz o spôsobilosti a skúsenostiach úspešného uchádzača, ktorému zadal verejnú zákazku na služby.

47 V tejto súvislosti z článku 52 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 vyplýva, že ak je príjemcom zmluvy o grante uzavretej v rámci spoločného operačného programu verejný obstarávateľ, môže uplatniť vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súvislosti s právnymi predpismi Únie alebo pravidlami uvedenými v odseku 2 tohto článku 52.

48 V tejto súvislosti v prvom rade treba uviesť, že v článku 52 ods. 2 písm. b) tohto vykonávacieho nariadenia sa vymenúva súbor pravidiel, ktoré sa majú dodržiavať v prípade zákaziek s hodnotou vyššou ako 60 000 eur. V prejednávanej veci však toto ustanovenie nie je uplatniteľné, keďže zákazka na služby, o ktorú ide vo veci samej, má hodnotu 10 500 bulharských levov (približne 5 000 eur).

49 Ďalej treba uviesť, že článok 52 ods. 2 písm. a) tohto vykonávacieho nariadenia sa obmedzuje na to, že vyžaduje, aby sa v iných prípadoch, než sú prípady uvedené v odseku 1 tohto článku 52, zákazka zadala tomu, ktoré predloží ponuku s najvýhodnejším pomerom medzi kvalitou a cenou, prípadne tomu, ktoré predloží ponuku s najnižšou cenou, pričom sa treba vyhnúť konfliktu záujmov.

50 Článok 52 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 sa obmedzuje len na to, že odkazuje na pravidlá o štátnej príslušnosti a pôvode stanovené v článkoch 8 a 9 nariadenia č. 236/2014.

51 Z toho vyplýva, že toto vykonávacie nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by bránilo tomu, aby orgán poverený kontrolou projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI mohol od príjemcu tohto projektu požadovať dôkaz o spôsobilosti a skúsenostiach úspešného uchádzača, ako to vyžaduje ZOP, ktorým sa preberá smernica 2014/24.

52 Tento výklad navyše podporuje aj skutočnosť, ako zdôraznili bulharská vláda a Komisia, že ZOP sa uplatňuje na všetky postupy verejného obstarávania subvencované z európskych fondov bez ohľadu na hodnotu zákaziek (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 2022, Smetna palata na Republika Bălgarija, C‑195/21, EU:C:2022:239, body 44 a 45).

53 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 52 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ktorou sa preberá smernica 2014/24, stanovovala, že v rámci kontroly týkajúcej sa projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI môže orgán poverený touto kontrolou požadovať od príjemcu tohto projektu, aby predložil dôkaz o spôsobilosti a skúsenostiach úspešného uchádzača, ktorému zadal verejnú zákazku na služby.

O druhej otázke

54 Druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 a článok 2 bod 36 nariadenia č. 1303/2013 majú vykladať v tom zmysle, že nezrovnalosti v zmysle týchto ustanovení môže predstavovať na jednej strane oneskorené poskytnutie služby v porovnaní s termínom stanoveným v zmluve uzavretej medzi verejným obstarávateľom, ktorý je príjemcom projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI, a úspešným uchádzačom určeným na základe verejného obstarávania, a na druhej strane nevykonanie zmluvnej sankčnej doložky týmto príjemcom v reakcii na toto oneskorené plnenie.

55 V prvom rade treba určiť, či uplatniteľným pojmom „nezrovnalosť“ je pojem definovaný v článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 alebo pojem uvedený v článku 2 bode 36 nariadenia č. 1303/2013 a následne preskúmať, či omeškanie pri plnení zmluvy a neuplatnenie zmluvnej sankčnej doložky v reakcii na toto omeškanie sú konaniami, ktoré môžu patriť pod tento pojem.

56 Na účely určenia uplatniteľného pojmu „nezrovnalosť“ treba v prvom rade odkázať na kontext, do ktorého patria ustanovenia uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

57 V tejto súvislosti článok 7 ods. 7 nariadenia č. 232/2014 stanovuje, že financovanie poskytnuté podľa tohto nariadenia možno spojiť s financovaním podľa iných príslušných nariadení Únie, pričom v takom prípade Komisia rozhodne o jednotnom súbore pravidiel, ktoré sa majú uplatňovať pri vykonávaní.

58 Článok 9 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že spoločné operačné programy sa spolufinancujú z EFRR a že uvedené nariadenie sa uplatňuje na využívanie príspevku z EFRR.

59 Z toho vyplýva, že ak je spoločný operačný program spolufinancovaný z EFRR, referenčnými normami sú normy uvedené v nariadení č. 232/2014, ako aj vo vykonávacom nariadení č. 897/2014. Z toho vyplýva, že v takom prípade sa uplatňuje pojem „nezrovnalosť“ uvedený v článku 2 písm. m) tohto vykonávacieho nariadenia.

60 Tento výklad navyše potvrdzuje cieľ uvedený normotvorcom Únie v odôvodneniach 9 a 14 nariadenia č. 232/2014, v odôvodnení 8 nariadenia č. 236/2014 a v odôvodnení 12 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, ktorým je čo najefektívnejšie prideľovať zdroje Únie pri súčasnom zabezpečení súdržnosti a komplementárnosti medzi nástrojmi Únie v oblasti vonkajšej činnosti, ako aj vytváraním synergií medzi ENI, inými nástrojmi Únie a ostatnými politikami Únie.

61 V každom prípade, keďže nariadenie č. 1303/2013 a vykonávacie nariadenie č. 897/2014 sú súčasťou toho istého systému, ktorého cieľom je zabezpečiť riadnu správu finančných prostriedkov Únie, ako aj ochranu jej finančných záujmov, pojem „nezrovnalosť“ si vyžaduje jednotný výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2016, Județul Neamț a Județul Bacău, C‑260/14 a C‑261/14, EU:C:2016:360, body 34 a 37).

62 V prejednávanej veci z vyššie uvedeného vyplýva, že vnútroštátny orgán bol povinný posúdiť nezrovnalosti, ktoré zistil pri kontrole týkajúcej sa projektu financovaného spoločným operačným programom cezhraničnej spolupráce „Čiernomorská oblasť 2014 – 2020“ na základe ENI, z hľadiska pojmu „nezrovnalosť“ uvedeného v článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014.

63 V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či oneskorené poskytnutie služby a neuplatnenie sankčnej doložky v reakcii na toto omeškanie môžu patriť pod pojem „nezrovnalosť“ v zmysle článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, treba pripomenúť, že v súlade s týmto ustanovením musí porušenie dohody o financovaní, zmluvy alebo uplatniteľnej právnej úpravy vyplývať z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu podieľajúceho sa na realizácii a mať alebo by malo mať za následok poškodenie rozpočtu Únie tým, že rozpočet Únie by sa zaťažil neoprávnenou výdavkovou položkou. Existencia takej nezrovnalosti teda predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok, a to porušenie uplatniteľného práva, konanie alebo opomenutie hospodárskeho subjektu, ktoré spôsobilo toto porušenie, a skutočnú alebo potenciálnu škodu pre rozpočet Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Obština Svištov, C‑175/23, EU:C:2024:853, bod 23 a citovanú judikatúru).

64 Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či sú prvá a tretia podmienka splnené v prejednávanej veci.

65 Pokiaľ ide o prvú podmienku, ktorá sa týka porušenia dohody o financovaní, zmluvy alebo uplatniteľnej právnej úpravy, stačí konštatovať, že toto znenie je natoľko široké, že toto slovné spojenie sa môže vzťahovať tak na oneskorené poskytnutie plnenia splatného v rámci zmluvy uzavretej na konci postupu verejného obstarávania, ako aj na neuplatnenie sankčnej doložky v reakcii na toto omeškanie.

66 V tejto súvislosti zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že vnútroštátny orgán sa domnieval, že neuplatnenie sankčnej doložky obsiahnutej v zmluve o poskytovaní služieb predstavuje porušenie zásady správneho finančného riadenia v zmysle článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046, a teda porušenie článku 1 zmluvy o spolufinancovaní podpísanej 26. januára 2021 s týmto orgánom, ktorá zakotvila povinnosť dodržiavať túto zásadu, keďže príjemca poskytol zmluvnému dodávateľovi priaznivejšie podmienky na vykonávanie služby, než aké sa dohodli v tejto zmluve.

67 Keďže zásada účinnosti, ktorá je jednou zo zložiek zásady správneho finančného riadenia uvedenej v článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046, vyžaduje, aby sa sledované ciele dosiahli prostredníctvom vykonávaných činností, predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či neuplatnenie sankčnej doložky mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov sledovaných projektom. Musí to overiť vzhľadom na všetky skutkové okolnosti sporu vo veci samej, akými sú najmä krátke omeškanie s dodaním videofilmu a možnosť zmluvných strán predĺžiť lehotu na plnenie tejto zmluvy na základe vzájomnej dohody, ako je stanovená v zmluve o poskytnutí služieb, a to až do lehoty na vykonanie tejto zmluvy o spolufinancovaní. Nemožno pritom vylúčiť, že neuplatnenie sankčnej doložky predstavuje porušenie dohody o financovaní, zmluvy alebo uplatniteľných právnych predpisov v zmysle článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014.

68 Tretia podmienka vyžaduje, aby porušenie dohody o financovaní, zmluvy alebo uplatniteľných právnych predpisov hospodárskym subjektom „malo alebo by malo negatívny dosah“ na rozpočet Únie tým, že sa tomuto hospodárskemu subjektu zaúčtuje neoprávnená výdavková položka. V tejto súvislosti zo samotného znenia článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, najmä z výrazu „by mali negatívny dosah“, vyplýva, že nezrovnalosť v zmysle tohto ustanovenia síce nevyžaduje preukázanie konkrétneho finančného dosahu na rozpočet Únie, ale nedodržanie uplatniteľných pravidiel predstavuje „nezrovnalosť“, pokiaľ nemožno vylúčiť možnosť, že toto nedodržanie malo dosah na rozpočet dotknutého fondu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Obština Svištov, C‑175/23, EU:C:2024:853, bod 26 a citovanú judikatúru). Toto ustanovenie preto bráni tomu, aby sa akékoľvek porušenie dohody o financovaní, zmluvy alebo právnej úpravy hospodárskym subjektom považovalo za porušenie, ktoré automaticky poškodzuje rozpočet Únie alebo za porušenie, ktoré môže stále spôsobiť poškodenie tohto rozpočtu, a to bez ohľadu na účinky takéhoto porušenia na tento rozpočet (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Obština Svištov, C‑175/23, EU:C:2024:853, bod 27).

69 V prejednávanej veci na účely určenia, či oneskorené poskytnutie služby, o ktorú ide vo veci samej, malo alebo mohlo mať dosah na rozpočet dotknutého fondu, treba uviesť, že nemožno vylúčiť, že takéto konanie malo dosah na rozpočet Únie, keďže toto oneskorené plnenie zbavilo príjemcu možnosti využívať videofilm od zmluvne stanoveného dátumu splatnosti, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

70 Pokiaľ ide o neuplatnenie sankčnej doložky príjemcom za omeškanie s plnením zmluvy o poskytovaní služieb, treba uviesť, ako to urobila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, že nemožno vylúčiť, že takéto konanie malo finančný dosah na rozpočet Únie. V tejto súvislosti prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či toto konanie zahŕňa zmenu vo verejnom obstarávaní v porovnaní s pôvodnými podmienkami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v dokumentácii spôsobom, ktorý nie je v súlade s článkom 72 ods. 1, 2 a 4 smernice 2014/24, a to do tej miery, že toto konanie by zmenilo celkovú povahu zákazky. Keby to tak bolo, nemožno vylúčiť možnosť, že také konanie malo dosah na rozpočet dotknutého fondu.

71 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že nezrovnalosti v zmysle týchto ustanovení môže predstavovať na jednej strane oneskorené poskytnutie služby v porovnaní s termínom stanoveným v zmluve uzavretej medzi verejným obstarávateľom, ktorý je príjemcom projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI, a úspešným uchádzačom určeným na základe verejného obstarávania a na druhej strane nevykonanie zmluvnej sankčnej doložky týmto príjemcom v reakcii na toto oneskorené plnenie.

O tretej otázke

72 Treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 41 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgán poverený kontrolou projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI prijal rozhodnutie, ktorým sa príjemcovi tohto projektu ukladajú finančné opravy z dôvodu nezrovnalostí v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013, ktorých sa dopustil tento prijímateľ a ktoré spočívajú v porušení článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046, bez predloženia dôkazov, ktoré by konkretizovali porušenie tohto ustanovenia a bez uvedenia presného odôvodnenia, ktoré by odôvodňovalo uplatnenie paušálnej finančnej opravy zodpovedajúcej sadzbe 25 % hodnoty zákazky.

73 Na úvod treba uviesť, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 44 tohto rozsudku, že Súdnemu dvoru prináleží, aby v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ poskytol predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, čo ho môže prípadne viesť k preformulovaniu položených otázok.

74 V prejednávanej veci, hoci predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej tretej otázke uvádza článok 41 Charty, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto ustanovenie nie je určené členským štátom, ale len inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, takže uvedené ustanovenie nie je relevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, PI, C‑230/18, EU:C:2019:383, bod 56 a citovanú judikatúru).

75 Pokiaľ však členský štát vykonáva právo Únie, požiadavky zásady riadnej správy vecí verejných ako všeobecnej zásady práva Únie sa uplatnia v rámci konania vedeného príslušným vnútroštátnym orgánom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2025, Obština Veliko Tarnovo a Obština Belovo, C‑471/23 a C‑477/23, EU:C:2025:155, bod 73).

76 Právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa povinnosť administratívy odôvodniť rozhodnutie dostatočne špecificky a konkrétne tak, aby sa dotknutej osobe umožnilo pochopiť dôvody pre prijatie individuálneho opatrenia, ktoré jej spôsobuje ujmu, pričom táto povinnosť predstavuje prirodzený dôsledok zásady dodržiavania práva na obhajobu, ktorá je všeobecnou právnou zásadou Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, PI, C‑230/18, EU:C:2019:383, bod 57 a citovanú judikatúru).

77 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretiu položenú otázku chápať tak, že sa ňou predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa má všeobecná zásada riadnej správy vecí verejných vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby orgán poverený kontrolou projektu financovaného spoločným operačným programom v rámci ENI prijal rozhodnutie, ktorým sa príjemcovi tohto projektu ukladajú finančné opravy, z dôvodu nezrovnalostí v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013, ktorých sa dopustil tento prijímateľ a ktoré spočívajú v porušení článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046, bez predloženia dôkazov, ktoré by konkretizovali porušenie tohto ustanovenia, a bez uvedenia presného odôvodnenia, ktoré by odôvodňovalo uplatnenie paušálnej finančnej opravy zodpovedajúcej sadzbe 25 % hodnoty zákazky.

78 Po prvé, pokiaľ ide o dôsledok odkazu v spornom rozhodnutí na pojem „nezrovnalosť“ v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013 a nie na ten istý pojem uvedený v článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, stačí uviesť, že ako bolo pripomenuté v bode 62 tohto rozsudku, tieto dva pojmy sa majú vykladať jednotne, takže táto skutočnosť nemôže príjemcu zbaviť možnosti pochopiť dôvody, na ktorých sú založené finančné opravy uložené týmto rozhodnutím.

79 Po druhé, pokiaľ ide o dostatočnosť odôvodnenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa odvoláva na porušenie zásady riadneho finančného hospodárenia uvedenej v článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046 bez uvedenia skutočností, ktoré by toto porušenie konkretizovali, treba uviesť, že predkladajúci vnútroštátny súd sa na tomto mieste pýta na druhú nezrovnalosť týkajúcu sa neuplatnenia sankčnej doložky uvedenej v zmluve o poskytovaní služieb.

80 V tejto súvislosti, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe článku 73 ZUSEFSU, ktorý stanovuje, že finančná oprava sa uloží odôvodneným rozhodnutím na konci konania, ktoré príjemcovi umožňuje predložiť písomné námietky k základu a výške plánovanej finančnej opravy, ako aj dôkazy na podporu svojich námietok. V odseku 3 tohto článku sa dodáva, že v tomto rozhodnutí sa musia preskúmať dôkazy, ktoré príjemca predložil, a námietky, ktoré vzniesol.

81 V tejto súvislosti síce predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby konkrétne posúdil, či je sporné rozhodnutie dostatočne odôvodnené, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že v priebehu správneho konania, na konci ktorého bolo toto rozhodnutie prijaté, príjemca vzniesol námietky a predložil dôkazy smerujúce k spochybneniu existencie druhej nezrovnalosti, takže odôvodnenie sporného rozhodnutia sa zdá byť dostatočne presné a konkrétne na to, aby príjemcovi umožnilo pochopiť dôvody opravy, ktorá mu spôsobuje ujmu. Z tohto rozhodnutia, ktoré bolo pripojené k pripomienkam bulharskej vlády, navyše vyplýva, že vnútroštátny orgán sa domnieval, že táto nezrovnalosť vznikla v dôsledku protiprávneho predĺženia lehoty na prijatie videozáznamu príjemcom, takže výsledky predpokladané v zmluve neboli dosiahnuté a príjemca svojím konaním vo všeobecnosti porušil zásadu riadneho finančného hospodárenia.

82 Po tretie, pokiaľ ide o údajný nedostatok odôvodnenia týkajúci sa uplatnenia paušálnej finančnej opravy vo výške 25 % z dôvodu prvej nezrovnalosti, treba uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že členské štáty môžu vychádzať zo škály paušálnych sadzieb opravy, ak nie je možné presne určiť sumu neoprávnených výdavkov na ťarchu fondov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Obština Svištov, C‑175/23, EU:C:2024:853, body 28 až 34).

83 Nič to však nemení na tom, že konkrétne určenie výšky opravy, ktorá sa má uplatniť, si vyžaduje, aby orgány poverené kontrolou využívania fondov Únie vykonali individuálne a podrobné preskúmanie s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré charakterizujú zistenú nezrovnalosť a ktoré môžu odôvodniť uplatnenie vyššej alebo nižšej sadzby opravy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2016, Wrocław – Miasto na prawach powiatu, C‑406/14, EU:C:2016:562, bod 49). Toto preskúmanie je skôr úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

84 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu položenú otázku odpovedať tak, že zásada riadnej správy vecí verejných sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgán poverený kontrolou projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI prijal rozhodnutie, ktorým sa príjemcovi tohto projektu ukladajú finančné opravy z dôvodu nezrovnalostí v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia č. 1303/2013, ktorých sa dopustil tento prijímateľ a ktoré spočívajú v porušení článku 33 ods. 1 nariadenia 2018/1046, bez predloženia dôkazov, ktoré by konkretizovali porušenie tohto ustanovenia, a bez uvedenia presného odôvodnenia, ktoré by odôvodňovalo uplatnenie paušálnej finančnej opravy zodpovedajúcej sadzbe 25 % hodnoty zákazky.

O štvrtej otázke

85 Štvrtou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2988/95 v spojení s článkom 31 ods. 3 a článkom 74 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 vykladať v tom zmysle, že členským štátom prináleží, aby stanovili režim sankcií, ktoré možno uplatniť na príjemcov projektov financovaných z ENI.

86 Na úvod treba uviesť, že predkladajúci vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že finančné opravy, o aké ide v spore vo veci samej, predstavujú správne sankcie v zmysle článku 2 ods. 2 a článku 5 nariadenia č. 2988/95. Podľa prvého z týchto ustanovení sa nesmie uložiť žiadna správna sankcia, ak pred spáchaním protiprávneho konania neexistovalo príslušné ustanovenie právneho aktu EÚ. V druhom z týchto ustanovení sú vymenované úmyselné nezrovnalosti alebo nezrovnalosti z nedbanlivosti, ktoré môžu viesť k uloženiu správnych sankcií.

87 Ako však stanovuje článok 4 ods. 4 tohto nariadenia, správne opatrenie sa nepovažuje za sankciu.

88 Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že finančná oprava v rozsahu, v akom smeruje k odňatiu neoprávnene získanej výhody, nepredstavuje „správnu sankciu“, ktorá vyžaduje jasný a jednoznačný právny základ odlišný od nariadenia č. 2988/95, ale predstavuje „správne opatrenie“ v zmysle článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom ktorého sa vyvodzujú dôsledky zo zistenia, že podmienky vyžadované na získanie tejto výhody vyplývajúce z právnej úpravy Únie nie sú splnené. Povinnosť vrátiť neoprávnenú výhodu teda nepredstavuje sankciu, ale dôsledok nedodržania zákonom stanovených podmienok a nepodlieha zásade, podľa ktorej porušenia a sankcie musia byť vopred stanovené právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2012, FranceAgriMer, C‑670/11, EU:C:2012:807, body 64 až 65, ako aj citovanú judikatúru).

89 V prejednávanej veci treba uviesť, podobne ako uviedli bulharská vláda a Komisia, že finančné opravy uložené príjemcovi boli prijaté najmä na základe článkov 70 a 73 ZUSEFSU, ako aj odseku 1 bodu 2 doplňujúcich ustanovení Naredba, ktoré sú ustanoveniami netýkajúcimi sa správnych sankcií alebo pokút, ale finančných opráv.

90 S cieľom čo najúplnejšie odpovedať na otázku predkladajúceho vnútroštátneho súdu týkajúcu sa toho, či členský štát môže na základe článku 31 ods. 3 a článku 74 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 prijať opatrenia na uplatnenie finančných opráv na príjemcov projektov patriacich do programu financovaného z ENI, však treba dodať, že nariadenie č. 2988/95 sa obmedzuje na stanovenie všeobecných pravidiel kontrol a sankcií s cieľom chrániť finančné záujmy Únie. Súdny dvor už rozhodol, že vymáhanie nesprávne použitých finančných prostriedkov sa teda prípadne musí uskutočniť na základe iných ustanovení, a to na základe odvetvových predpisov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, Somvao, C‑599/13, EU:C:2014:2462, bod 37 a citovanú judikatúru).

91 Treba teda overiť, či „finančná oprava“ môže byť prijatá na základe článku 31 ods. 3 a článku 74 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014.

92 V tejto súvislosti článok 31 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje, že zúčastnené krajiny predchádzajú nezrovnalostiam, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy na ich území, zatiaľ čo článok 74 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje pravidlá týkajúce sa „finančnej zodpovednosti a vymáhania“. Okrem toho článok 71 ods. 1 tohto vykonávacieho nariadenia zveruje „v prvom rade“ riadiacemu orgánu zodpovednosť za predchádzanie nezrovnalostiam a ich vyšetrovanie, za vykonanie požadovaných finančných opráv v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami, ktoré sa zistili v projektoch, ako aj za začatie potrebných postupov vymáhania. Tento orgán vykonáva finančné opravy požadované v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v projektoch, pričom vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí, ako aj finančnú stratu, ktorá z nich vyplýva. Tento orgán vykonáva primeranú finančnú opravu.

93 Z týchto všeobecných ustanovení vyplýva, že členské štáty vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovia jednak pravidlá týkajúce sa výšky finančných opráv, ktoré zohľadňujú povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnej straty, a jednak primerané finančné opravy, a to najmä s cieľom zabezpečiť právnu istotu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Obština Svištov, C‑175/23, EU:C:2024:853, body 30 až 34).

94 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 31 ods. 3 a článok 74 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že členským štátom prináleží, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili pravidlá týkajúce sa výšky finančných opráv, ktoré zohľadňujú povahu a závažnosť nezrovnalostí, finančnú stratu, ako aj primerané finančné opravy, ktoré možno uplatniť na príjemcov projektov financovaných z ENI.

O piatej otázke

95 Na úvod treba uviesť, že rovnako ako vo štvrtej otázke predkladajúci vnútroštátny súd v piatej otázke vychádza z predpokladu, že sporné rozhodnutie ukladá sankcie v zmysle článku 2 ods. 2 a článku 5 nariadenia č. 2988/95. Z dôvodov uvedených v bodoch 88 až 92 tohto rozsudku však finančné opravy, ktoré toto rozhodnutie obsahuje, nie sú sankciami, ale správnymi opatreniami v zmysle článku 4 tohto nariadenia.

96 V tejto súvislosti, hoci predkladajúci vnútroštátny súd v piatej otázke odkazuje na článok 63 ods. 2 tretí pododsek nariadenia 2018/1046, ktorý stanovuje, že členské štáty ukladajú „príjemcom finančných prostriedkov účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach alebo v osobitných ustanoveniach vnútroštátneho práva“, toto ustanovenie nie je relevantné pre odpoveď na položenú otázku. Keďže sa ale tento súd pýta na primeranosť finančných opráv uložených sporným rozhodnutím, treba odkázať na článok 63 ods. 2 prvý pododsek písm. c) tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že keď členské štáty vykonávajú úlohy spojené s plnením rozpočtu, prijmú všetky legislatívne, regulačné a administratívne opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie, a to najmä opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovanie a nápravu.

97 Z toho vyplýva, že piatu prejudiciálnu otázku treba chápať tak, že sa ňou predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 63 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia 2018/1046 v spojení so zásadou proporcionality vykladať v tom zmysle, že bráni uloženiu finančnej opravy vypočítanej prostredníctvom paušálnej sadzby, ktorej cieľom je napraviť nezrovnalosť vyplývajúcu z nedostatku sledovateľnosti dokladov, ako aj finančnej opravy vypočítanej na základe diferenčnej metódy, ktorej cieľom je napraviť nezrovnalosti, ktoré vznikli z omeškania pri poskytovaní služby a z neuplatnenia sankčnej doložky.

98 V tejto súvislosti treba tento článok 63 ods. 2 prvý pododsek písm. c) vykladať v spojení s článkom 71 ods. 1 druhým pododsekom vykonávacieho nariadenia č. 897/2014, ktorý stanovuje, že riadiaci orgán vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v projektoch, technickej pomoci alebo programe. Tento orgán vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí, ako aj finančnú stratu, ktorá z nich vyplýva a „vykoná primeranú finančnú opravu“, ktorá spočíva v zrušení celého príspevku Únie na projekt, alebo technickú pomoc, alebo jeho časti.

99 Pokiaľ ide o primeranosť výšky finančnej opravy, Súdny dvor rozhodol, že členské štáty môžu vychádzať zo škály paušálnych sadzieb opráv, ak nie je možné presne určiť sumu neoprávnených výdavkov na ťarchu fondov Únie, pod podmienkou, že konečná suma opravy, ktorá sa má uplatniť, sa určí na základe individuálneho a podrobného preskúmania, pričom sa zohľadnia všetky osobitosti týkajúce sa povahy a závažnosti konštatovanej nezrovnalosti, ktorá sa má opraviť, ako aj finančná strata, ktorá z toho vyplýva pre dotknutý fond Únie, tak, aby uplatnenie takejto sadzby bolo v súlade so zásadou proporcionality. Z toho vyplýva, že výška finančnej opravy sa v zásade nemusí určiť automaticky len na základe vopred stanovenej škály paušálnych sadzieb opráv (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Obština Svištov, C‑175/23, EU:C:2024:853, body 29 až 34 a citovanú judikatúru).

100 V prejednávanej veci, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, bulharský zákonodarca zamýšľal prostredníctvom článkov 70 a 73 ZUSEFSU v spojení s článkami 1 a 2 a prílohou 2 k Naredba, na ktorú odkazuje jeho článok 2 ods. 3, upraviť sadzbu finančnej opravy „v súlade so zásadou proporcionality, pričom finančná oprava [môže] byť znížená na 25, 10, 5 alebo 2 %, ak povaha alebo závažnosť individuálneho alebo systematického porušenia neodôvodňuje vyššiu sumu“. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či finančná oprava vo výške 25 % oprávnených výdavkov na základe zmluvy o poskytnutí služby bola skutočne uložená na základe individuálneho a podrobného preskúmania s prihliadnutím na všetky osobitosti nezrovnalosti konštatovanej vnútroštátnym orgánom v spornom rozhodnutí.

101 Pokiaľ teda ide o prvú nezrovnalosť, predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či je finančná oprava vo výške 25 % uplatnená z dôvodu nedostatočnej sledovateľnosti dokladov primeraná vzhľadom na všetky osobitosti charakterizujúce túto nezrovnalosť.

102 Pokiaľ ide o druhú nezrovnalosť, predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu takisto prináleží určiť, či je finančná oprava vypočítaná podľa diferenčnej metódy a uplatnená z dôvodu porušenia zásady riadneho finančného hospodárenia primeraná vzhľadom na všetky osobitosti charakterizujúce túto nezrovnalosť.

103 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 63 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia 2018/1046 v spojení so zásadou proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uloženiu finančnej opravy vypočítanej prostredníctvom paušálnej sadzby, ktorej cieľom je napraviť nezrovnalosť vyplývajúcu z nedostatku sledovateľnosti dokladov, ako aj finančnej opravy vypočítanej na základe diferenčnej metódy, ktorej cieľom je napraviť nezrovnalosti, ktoré vznikli z omeškania pri poskytovaní služby a z neuplatnenia sankčnej doložky.

O trovách

104 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

1. Článok 52 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 897/2014 z 18. augusta 2014, ktorým sa stanovujú osobitné ustanovenia na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce financovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ktorou sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES8, stanovovala, že v rámci kontroly týkajúcej sa projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci ENI môže orgán poverený touto kontrolou požadovať od príjemcu tohto projektu, aby predložil dôkaz o spôsobilosti a skúsenostiach úspešného uchádzača, ktorému zadal verejnú zákazku na služby.

2. Článok 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia č. 897/2014

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nezrovnalosti v zmysle tohto ustanovenia môže predstavovať na jednej strane oneskorené poskytnutie služby v porovnaní s termínom stanoveným v zmluve uzavretej medzi verejným obstarávateľom, ktorý je príjemcom projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci Nástroja európskeho susedstva, a úspešným uchádzačom určeným na základe verejného obstarávania a na druhej strane nevykonanie zmluvnej sankčnej doložky týmto príjemcom v reakcii na toto oneskorené plnenie.

3. Zásada riadnej správy vecí verejných sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgán poverený kontrolou projektu financovaného zo spoločného operačného programu v rámci Nástroja európskeho susedstva prijal rozhodnutie, ktorým sa príjemcovi tohto projektu ukladajú finančné opravy z dôvodu nezrovnalostí v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, ktorých sa dopustil tento prijímateľ a ktoré spočívajú v porušení článku 33 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, bez predloženia dôkazov, ktoré by konkretizovali porušenie tohto ustanovenia a bez uvedenia presného odôvodnenia, ktoré by odôvodňovalo uplatnenie paušálnej finančnej opravy zodpovedajúcej sadzbe 25 % hodnoty zákazky.

4. Článok 31 ods. 3 a článok 74 vykonávacieho nariadenia č. 897/2014

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

členským štátom prináleží, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili pravidlá týkajúce sa výšky finančných opráv, ktoré zohľadňujú povahu a závažnosť nezrovnalostí, finančnú stratu, ako aj primerané finančné opravy, ktoré možno uplatniť na príjemcov projektov financovaných z Nástroja európskeho susedstva.

5. Článok 63 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia 2018/1046 v spojení so zásadou proporcionality

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni uloženiu finančnej opravy vypočítanej prostredníctvom paušálnej sadzby, ktorej cieľom je napraviť nezrovnalosť vyplývajúcu z nedostatku sledovateľnosti dokladov, ako aj finančnej opravy vypočítanej na základe diferenčnej metódy, ktorej cieľom je napraviť nezrovnalosti, ktoré vznikli z omeškania pri poskytovaní služby a z neuplatnenia sankčnej doložky.

Podpisy

* Jazyk konania: bulharčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-186/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik