C-191/25

62025CJ0191

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 30. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Kartely – Smernica 2014/104/EÚ – Článok 3 ods. 2 – Nárok na úplnú náhradu škody spôsobenej kartelom – Zaplatenie úrokov – Článok 22 ods. 2 – Časová pôsobnosť vnútroštátnych ustanovení o transpozícii – Určenie dňa, od ktorého vzniká nárok na úroky – Okamih vzniku škody v prípade nadobudnutia tovaru za nadhodnotené ceny“

Vo veci C‑191/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) z 27. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 10. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Ernst a A. Keidel, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Podľa článku 101 ods. 1 tohto ZFEÚ:

„Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:

a)

priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;

…“

4

…“

6

Článok 21 uvedenej smernice, nazvaný „Transpozícia“, v odseku 1 prvom pododseku stanovuje:

„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 27. decembra 2016. …“

7

Článok 22 tej istej smernice, nazvaný „Časová pôsobnosť“, stanovuje:

V § 1000 ods. 1 Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch (Všeobecný občiansky zákonník), v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej (ďalej len „ABGB“), sa stanovuje:

„Pokiaľ zo zákona nevyplýva inak, výška úrokov, ak nebola dohodnutá alebo ak ide o úroky zo zákona, je 4 % ročne.“

10

Podľa § 1333 ABGB:

„1. Škoda, ktorú dlžník spôsobil svojmu veriteľovi omeškaním so zaplatením peňažnej pohľadávky, sa nahradí formou zákonných úrokov (§ 1000 ods. 1).

2. Veriteľ si môže okrem zákonných úrokov uplatniť aj náhradu iných, jemu vzniknutých škôd spôsobených dlžníkom, predovšetkým nevyhnutné náklady zodpovedajúce účelu mimosúdneho vymáhania pohľadávky, pokiaľ sú tieto v primeranom pomere k vymáhanej pohľadávke.“

S cieľom zabezpečiť prebratie smernice 2014/104 do svojho právneho poriadku rakúsky zákonodarca v roku 2017 zmenil KartG. V § 37c ods. 1 KartG, v znení uverejnenom v BGBl. I, 56/2017, sa stanovuje:

„Každý, kto sa dopustí porušenia práva hospodárskej súťaže, je povinný nahradiť takto spôsobenú škodu.“

14

Ustanovenie § 37d KartG, v znení uverejnenom v BGBl. I, 56/2017, znie:

„1. Náhrada škody zahŕňa aj ušlý zisk.

2. Osoba povinná nahradiť škodu musí zaplatiť úroky z nároku na náhradu škody od okamihu, keď škoda vznikla, analogicky podľa § 1333 ABGB.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17

Dňa 19. júla 2016 Európska komisia prijala rozhodnutie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39824 – Nákladné vozidlá). Zhrnutie tohto rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 6. apríla 2017 ( Ú. v. EÚ C 108, 2017, s. 6 ).

18

Podľa tohto rozhodnutia pätnásť európskych výrobcov nákladných vozidiel, a to spoločnosti MAN SE, MAN Truck & Bus GmbH, MAN Truck & Bus AG, Daimler AG, Fiat Chrysler Automobiles NV, CNH Industrial NV, Iveco SpA, Iveco Magirus AG, AB Volvo (publ), Volvo Lastvagnar AB, Renault Trucks SAS, Volvo Group Trucks Central Europe GmbH, PACCAR Inc., DAF Trucks Deutschland GmbH a DAF Trucks NV, sa zúčastnili na karteli zakázanom najmä článkom 101 ZFEÚ, ktorý spočíval v uzavretí tajných dohôd o určení cien a zvyšovaní hrubých cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore, ako aj o načasovaní a prenesení nákladov spojených so zavádzaním emisných technológií pre tieto nákladné vozidlá, ktoré ukladajú účinné normy (ďalej len „predmetný kartel“). Pokiaľ ide o MAN SE, ako aj MAN Truck & Bus Deutschland GmbH a MAN Truck & Bus AG, k tomuto porušeniu došlo od 17. januára 1997 do 20. septembra 2010 a v prípade dvanástich ďalších zúčastnených spoločností od 17. januára 1997 do 18. januára 2011.

19

Mercedes‑Benz Group, podporovaná spoločnosťami MAN Truck & Bus SE a MAN Truck & Bus Deutschland GmbH, ktorá je vedľajším účastníkom konania vo veci samej, tvrdila, že predmetný kartel nemal vplyv na čisté ceny účtované spoločnosti Wenzel Logistics a že Wenzel Logistics v každom prípade preniesla tieto ceny na svojich zákazníkov. Tvrdila tiež, že právo na náhradu škody vyplývajúcej z kartelov upravuje v rakúskom práve KartG až od 1. marca 2013. Keďže nárok na náhradu škody spôsobenej predmetným kartelom vznikol pred týmto dátumom, úroky by mali byť na základe ABGB platené až odo dňa ich splatnosti. Tento dátum by sa nemal určiť v závislosti od vzniku škody, ale v závislosti od oznámenia žaloby spoločnosti Wenzel Logistics.

23

Rozsudkom z 2. apríla 2024 Landesgericht für Zivilrechtssachen Graz (Krajinský civilný súd Graz) na základe znaleckého posudku rozhodol, že Mercedes‑Benz Group je povinná zaplatiť spoločnosti Wenzel Logistics sumu 172857,42 eura, ktorá zahŕňa aj úroky v zákonnej sadzbe 4 % ročne. V súlade s § 1333 ABGB v spojení s inými ustanoveniami rakúskeho občianskeho práva sa tento súd domnieval, že tieto úroky boli splatné odo dňa, keď sa uplatnilo právo na náhradu škody spolu s jej vyčíslením vo výzve, alebo v rámci žaloby, teda v prejednávanej veci od 21. januára 2021, čo je dátum doručenia žaloby o náhradu škody spoločnosti Mercedes‑Benz Group.

24

Odvolanie, ktoré podala Wenzel Logistics proti tomuto rozsudku, bolo zamietnuté rozsudkom Oberlandesgericht Graz (Vyšší krajinský súd Graz, Rakúsko) z 10. októbra 2024.

25

Vzhľadom na túto judikatúru nemožno podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu vylúčiť, že § 37d KartG, v znení uverejnenom v BGBl. I, 56/2017, sa má uplatniť na konanie vo veci samej. Bolo by to však možné len vtedy, ak by sa § 86 KartG neuplatnil v rozsahu, v akom stanovuje, že uvedený § 37d sa týka len náhrady škody, ktorá vznikla po 26. decembri 2016. Tento súd sa Súdneho dvora pýta, či sa má článok 3 ods. 2 smernice 2014/104 v spojení s jej článkom 22 ods. 2 skutočne chápať v tom zmysle, že také vnútroštátne ustanovenie, akým je § 37d KartG, sa uplatňuje na žalobu o náhradu škody, akou je žaloba podaná spoločnosťou Wenzel Logistics.

29

Uvedený súd sa okrem toho pýta, aké kritériá treba zohľadniť na účely určenia dátumu vzniku škody vzhľadom na článok 3 ods. 2 smernice 2014/104, pričom tento dátum je podľa odôvodnenia 12 tejto smernice okamihom, od ktorého by sa mali platiť úroky. Pýta sa, či v rámci žaloby o náhradu škody, akou je žaloba podaná spoločnosťou Wenzel Logistics, ktorá sa týka škody spôsobenej kartelom spočívajúcej v predaji tovaru za nadhodnotené ceny, sa majú úroky počítať odo dňa zaplatenia nadhodnotenej ceny za tento tovar, alebo od iného dátumu, ako je dátum splatnosti kúpnej ceny tohto tovaru, alebo ešte od dátumu uzavretia kúpnej zmluvy.

30

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

O prípustnosti

31

Podľa spoločnosti Mercedes‑Benz Group, ktorú podporuje MAN Truck & Bus SE a MAN Truck & Bus Deutschland GmbH, prejudiciálne otázky, ktoré sa týkajú výkladu smernice 2014/104, sú zjavne irelevantné na účel vyriešenia sporu vo veci samej, pretože žaloba o náhradu škody podaná spoločnosťou Wenzel Logistics nepatrí do časovej pôsobnosti tejto smernice. Článok 3 ods. 2 uvedenej smernice podľa nich zjavne predstavuje „hmotnoprávne ustanovenie“ v zmysle článku 22 ods. 1 tej istej smernice. Vzhľadom na zákaz retroaktívneho uplatnenia stanovený v tomto článku 22 ods. 1 sa preto vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonáva článok 3 ods. 2 smernice 2014/104, podľa nich nemôžu uplatniť na žalobu o náhradu škody podanú spoločnosťou Wenzel Logistics, ktorá sa týka škôd, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti smernice 2014/104.

32

34

Táto otázka nie je ani hypotetická, ani zjavne bez vzťahu k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej. Je totiž nesporné, že Wenzel Logistics sa domáha, aby sa na jej žalobu o náhradu škody namiesto všeobecných pravidiel rakúskeho občianskeho práva, ktoré na túto žalobu uplatnili Landesgericht für Zivilrechtssachen Graz (Krajinský civilný súd Graz) a Oberlandesgericht Graz (Vyšší krajinský súd Graz), uplatnil § 37d KartG. V prípade uplatnenia tohto § 37d by sa úroky počítali odo dňa, keď vznikla škoda, zatiaľ čo v prípade uplatnenia všeobecných pravidiel rakúskeho občianskeho práva by úroky boli podľa informácií obsiahnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania splatné až odo dňa doručenia uvedenej žaloby spoločnosti Mercedes‑Benz Group. Ustanovenia smernice 2014/104, uvedené v prvej otázke, sú v dôsledku toho relevantné na určenie, či sa § 37d KartG má uplatniť vo veci samej, a Súdny dvor má k dispozícii skutkové a právne podklady potrebné na zodpovedanie tejto otázky.

35

Z uvedeného vyplýva, že prvá otázka je prípustná.

36

Druhá prejudiciálna otázka je založená na predpoklade, ktorého správnosť bude preverená v rámci preskúmania prvej otázky, že vnútroštátne ustanovenie, ktorým sa vykonáva článok 3 ods. 2 smernice 2014/104, akým je § 37d KartG, sa má uplatniť na žalobu o náhradu škody týkajúcu sa škôd, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Ak by sa ukázalo, že tento predpoklad je správny, bolo by potrebné odpovedať na túto druhú otázku, ktorá sa týka toho, aké závery vyplývajú z článku 3 ods. 2 tejto smernice, aby sa na účely výpočtu úrokov určil okamih vzniku škody.

39

Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva smernica 2014/104, treba rozlišovať podľa toho, či pravidlo tejto smernice vykonané predmetným vnútroštátnym ustanovením kodifikuje judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 101 ZFEÚ, pričom v takom prípade sa toto vnútroštátne ustanovenie musí uplatňovať s okamžitým účinkom, alebo vyplýva výlučne z uvedenej smernice, čo teda vyžaduje preskúmať časovú pôsobnosť uvedeného vnútroštátneho ustanovenia z hľadiska článku 22 tej istej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2023, Tráficos Manuel Ferrer, C‑312/21 , EU:C:2023:99 , bod 33 ).

40

Pokiaľ ide o pravidlo uvedené v článku 3 ods. 2 smernice 2014/104, podľa ktorého úplná náhrada škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže musí zahŕňať náhradu skutočnej škody, náhradu ušlého zisku a zaplatenie úrokov, Súdny dvor už konštatoval, ako vyplýva z odôvodnenia 12 tejto smernice, že toto pravidlo kodifikuje judikatúru týkajúcu sa článku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývajúcu najmä z rozsudku z 13. júla 2006, Manfredi a i. ( C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 95 ), v dôsledku čoho sa vnútroštátne opatrenia na prebratie tohto článku 3 ods. 2 musia s okamžitou účinnosťou uplatňovať na všetky žaloby o náhradu škody patriace do pôsobnosti uvedenej smernice, ako to potvrdzuje jej článok 22 ods. 2 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2023, Tráfico Manuel Ferrer, C‑312/21 , EU:C:2023:99 , body 34 a 35 ).

41

Súdny dvor, ktorý takto objasnil, že ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonáva článok 3 ods. 2 smernice 2014/104, sa majú uplatňovať s okamžitou účinnosťou na žaloby o náhradu škody s cieľom nahradiť ujmu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže, v bode 35 rozsudku zo 16. februára 2023, Tráficos Manuel Ferrer ( C‑312/21 , EU:C:2023:99 ), tiež uviedol, že táto okamžitá účinnosť sa týka žalôb patriacich do pôsobnosti tejto smernice v súlade s jej článkom 22 ods. 2.

45

V tejto súvislosti nie je potrebné skúmať, či článok 3 ods. 2 smernice 2014/104 predstavuje „hmotnoprávne ustanovenie“ v zmysle článku 22 ods. 1 tejto smernice. Ako totiž vyplýva z bodov 33 a 35 rozsudku zo 16. februára 2023, Tráficos Manuel Ferrer ( C‑312/21 , EU:C:2023:99 ), ktorého obsah bol pripomenutý v bodoch 39 až 41 tohto rozsudku, časová pôsobnosť vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva článok 3 ods. 2 smernice 2014/104, nemôže pod hrozbou narušenia potrebného účinku článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorého výklad je kodifikovaný v tomto článku 3 ods. 2, podliehať obmedzeniam stanoveným v článku 22 tejto smernice, s jedinou výnimkou, ktorá vyplýva z odseku 2 tohto článku, podľa ktorej sa vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa uvedená smernica vykonáva, v žiadnom prípade nemôžu uplatňovať na žaloby podané pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice.

46

V dôsledku toho také vnútroštátne ustanovenie, akým je § 86 KartG, ktoré obmedzuje uplatniteľnosť § 37d tohto zákona na žaloby o náhradu škody, ktorá vznikla po 26. decembri 2016, a ktoré, pokiaľ ide o žalobu, akou je žaloba spoločnosti Wenzel Logistics, o náhradu škody, ktorá vznikla pred 27. decembrom 2016, vedie k zaplateniu úrokov nie odo dňa vzniku tejto škody, ale odo dňa oznámenia žaloby, treba považovať za ustanovenie, ktoré narúša potrebný účinok článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

47

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v čase prijatia smernice 2014/104 Súdny dvor už v bodoch 95 a 97 rozsudku z 13. júla 2006, Manfredi a i. ( C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 ), v podstate rozhodol, že úplná náhrada škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže nemôže pod hrozbou spôsobenia neúčinnosti tejto náhrady nezohľadniť prvky, ako je uplynutie času, ktoré by mohli v skutočnosti znížiť hodnotu tejto náhrady. V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 97 uvedeného rozsudku analogicky odkázal na svoju skoršiu judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 2. augusta 1993, Marshall ( C‑271/91 , EU:C:1993:335 , bod 31 ). Ako vyplýva z odôvodnenia 12 smernice 2014/104, cieľom tejto smernice je najmä kodifikovať túto judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej úplná náhrada škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže zahŕňa zaplatenie úrokov odo dňa vzniku tejto škody.

50

Treba tiež pripomenúť, že vnútroštátny súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej miere v súlade so znením a účelom článku 101 ods. 1 ZFEÚ, s ohľadom na vnútroštátne právo ako celok a uplatnením výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť plnú účinnosť tohto ustanovenia primárneho práva Únie a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným týmto ustanovením. Ak sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na určité obmedzenia týkajúce sa napríklad zákazu výkladu vnútroštátneho práva contra legem nemôže uplatniť konformný výklad, prislúcha mu neuplatniť predmetné vnútroštátne ustanovenie a priamo uplatniť článok 101 ods. 1 ZFEÚ na spor, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19 , EU:C:2021:800 , body 71 až 73 ).

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 a článok 22 ods. 2 smernice 2014/104 v spojení s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne ustanovenie, ktorým sa vykonáva právo na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, a ktoré stanovuje, že úroky z tejto úplnej náhrady škody sa musia počítať odo dňa vzniku tejto škody – ktorý mohol prípadne nastať pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice – sa musí s okamžitou účinnosťou uplatniť na všetky žaloby o náhradu takejto škody podané po nadobudnutí účinnosti tohto vnútroštátneho ustanovenia, alebo ak k tomuto nadobudnutiu účinnosti dôjde po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice, na všetky takéto žaloby o náhradu škody, ktoré boli podané po uplynutí tejto lehoty.

Táto povinnosť sa odráža v samotnej definícii pojmu „úplná náhrada škody“ obsiahnutej v článku 3 ods. 2 uvedenej smernice, podľa ktorej takáto náhrada škody „zabezpečí osobe, ktorá utrpela škodu, dosiahnuť stav, v akom osoba bola pred porušením práva hospodárskej súťaže, tak ako keby k porušeniu práva hospodárskej súťaže nedošlo“.

55

Vznik škody vedie ku vzniku situácie, ktorá je zásadne odlišná od situácie, v ktorej by sa dotknutá osoba nachádzala v prípade neexistencie predmetného porušenia, v dôsledku čoho všetky zložky náhrady škody, vrátane úrokov určených na kompenzáciu uplynutia času, sa musia zakladať na dátume vzniku škody.

56

Normotvorca Únie však nespresnil kritériá, podľa ktorých treba identifikovať skutkovú okolnosť, ktorá charakterizuje vznik škody. Keďže tento konkrétny spôsob výkonu práva na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže nebol harmonizovaný, členské štáty majú v tejto súvislosti voľnú úvahu.

57

Keďže v prejednávanej veci na jednej strane z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že údajná škoda spoločnosti Wenzel Logistics vyplýva z toho, že zaplatila za nákup nákladných vozidiel nadhodnotené ceny z dôvodu predmetného kartelu, a na druhej strane, ako vyplýva z článku 3 ods. 2 smernice 2014/104, ktorého obsah vyplýva z článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorý má, ako bolo pripomenuté v bode 49 tohto rozsudku, priamy účinok vo vzťahoch medzi jednotlivcami, že škoda uvedená v tejto smernici sa vzťahuje nielen na skutočnú škodu, ale aj na ušlý zisk, a s výhradou overení, ktoré má vykonať predkladajúci vnútroštátny súd s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti, sa zdá, že okamih, keď sa finančné prostriedky stali nedostupnými na účely zaplatenia týchto cien, by mohol charakterizovať vznik škody.

61

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 smernice 2014/104 v spojení s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely úplnej náhrady škody spôsobenej kartelom, ktorý spočíval v uzavretí tajných dohôd vedúcich k predaju tovaru za nadhodnotené ceny, je dňom vzniku tejto škody, od ktorého sú splatné úroky, deň, keď nastala skutočnosť, ktorá prevažujúcim spôsobom charakterizuje okamih, keď poškodenej osobe začala vznikať skutočná škoda alebo ušlý zisk z dôvodu tohto kartelu.

O trovách

62

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veciach samých incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Článok 3 ods. 2 smernice 2014/104 v spojení s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely úplnej náhrady škody spôsobenej kartelom, ktorý spočíval v uzavretí tajných dohôd vedúcich k predaju tovaru za nadhodnotené ceny, je dňom vzniku tejto škody, od ktorého sú splatné úroky, deň, keď nastala skutočnosť, ktorá prevažujúcim spôsobom charakterizuje okamih, keď poškodenej osobe začala vznikať skutočná škoda alebo ušlý zisk z dôvodu tohto kartelu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina