C-204/25
ECLI:EU:C:2026:338
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CJ0204
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62025CJ0204
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 23. apríla 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 86/653/EHS – Článok 15 ods. 2 – Článok 19 – Samostatní obchodní zástupcovia – Výpovedná lehota – Dátum skončenia platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení“
Vo veci C‑204/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hof van Cassatie (Kasačný súd, Belgicko) z 28. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 17. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:
Kempen Advies Beerse BV,
Compagnie LLC BV,
FP Verzekeringen BV,
OL
proti
Bank Nagelmackers NV,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, predsedníčka druhej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), a sudca M. Gavalec,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Kempen Advies Beerse BV, Compagnie LLC BV, FP Verzekeringen BV a OL, v zastúpení: P. Wouters, advocaat,
–
Bank Nagelmackers NV, v zastúpení: S. Deckers a D. Mertens, advocaten,
–
nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann, R. Kanitz a A. Sahner, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: P.‑J. Loewenthal, M. Mataija a G. Meeßen, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 ods. 2 a článku 19 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov ( Ú. v. ES L 382, 1986, s. 17 ; Mim. vyd. 06/001, s. 177).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Kempen Advies Beerse BV, Compagnie LLC BV, FP Verzekeringen BV (ďalej len „žalujúce spoločnosti vo veci samej“) a OL na jednej strane a Bank Nagelmackers NV na druhej strane vo veci platnosti dohody uzavretej medzi týmito stranami po tom, čo Bank Nagelmackers vypovedala tri zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré uzavrela so žalujúcimi spoločnosťami vo veci samej.
Právny rámec
Právo Únie
3
Druhé a tretie odôvodnenie smernice 86/653 uvádzajú:
„Keďže navyše rozdiely v štátnych zákonoch, ktoré sa týkajú obchodného zastúpenia podstatne ovplyvňujú podmienky súťaže a výkon tejto činnosti v rámci Spoločenstva a sú určujúce jednak na ochranu obchodných agentov vis‑a‑vis tým, ktorých zastupujú a aj na ochranu obchodných transakcií [a znižujú úroveň ochrany obchodných zástupcov v ich vzťahoch s tými, ktorých zastupujú, ako aj bezpečnosť obchodných transakcií – neoficiálny preklad ]; keďže okrem toho tieto rozdiely sú také, že podstatne bránia uzatváraniu, výkonu a prevádzkovaniu kontraktov obchodného zastúpenia, kde zastúpení a obchodní zástupcovia sú usadení v [rôznych – neoficiálny preklad ] členských štátoch;
keďže obchod s tovarom medzi členskými štátmi sa má uskutočňovať za podmienok, ktoré sú podobné jednotnému trhu a v tomto dôsledku je potrebná aproximácia právnych systémov členských štátov v rozsahu potrebnom na správne fungovanie spoločného trhu; keďže v tomto ohľade pravidlá, ktoré sa týkajú konfliktu zákonov[,] neodstránia nekonzistenciu vo vzťahu k uvedenému obchodnému zastúpeniu ani v prípade[,] ak by boli jednotné a preto navrhnutá harmonizácia týchto pravidiel je nevyhnutná nehľadiac na ich existenciu“.
4
Článok 1 tejto smernice stanovuje:
„1. Harmonizácia opatrení ustanovených v tejto smernici sa bude uplatňovať na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú vzťahov medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými.
2. Na účely tejto smernice, ‚obchodný zástupca‘ znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva ‚zastúpený‘ alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.
…“
5
Článok 15 ods. 1 a 2 uvedenej smernice znie:
„1. V prípadoch, keď sa zmluva o obchodnom zastúpení uzatvára na dobu neurčitú, môže zmluvu vypovedať ktorákoľvek strana.
2. Výpovedná lehota je jeden mesiac v prvom roku zmluvy, dva mesiace v druhom začatom nasledujúcom roku a tri mesiace v treťom začatom nasledujúcom roku [a v nasledujúcich rokoch – neoficiálny preklad ]. Zmluvné strany nesmú dohodnúť kratšiu výpovednú lehotu.“
6
Podľa článku 17 tej istej smernice:
„1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby obchodný zástupca po zániku zmluv[y] o obchodnom zastúpení dostal náhradu [odstupné – neoficiálny preklad ] podľa odseku 2 alebo náhradu škody podľa odseku 3.
2.
a)
Obchodný zástupca má nárok na náhradu [odstupné – neoficiálny preklad ] do takej miery, do akej:
–
priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito zákazníkmi
a
–
náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré obchodný zástupca stratil [vyplatenie tohto odstupného je spravodlivé vzhľadom na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi – neoficiálny preklad ]. …
…
…“
7
Článok 18 smernice 86/653 vymenúva prípady, v ktorých odstupné alebo náhrada uvedená v článku 17 tejto smernice nie je splatná najmä v prípade skončenia platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré možno pripísať nedodržaniu záväzkov zo strany obchodného zástupcu alebo, keď obchodný zástupca so súhlasom zastúpeného tento zástupca postúpi svoje práva a povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení ďalšej osobe.
8
Napokon článok 19 ustanovuje, že „zmluvné strany sa nesmú dohodnúť odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení“.
Belgické právo
9
Ustanovenia týkajúce sa zmlúv o obchodnom zastúpení boli vložené do wetboek van economisch recht (Hospodársky zákonník) článkom 3 zákona z 2. apríla 2014, ktorým sa do Hospodárskeho zákonníka vkladá kniha X „Zmluvy o obchodnom zastúpení, zmluvy o obchodnej spolupráci a o autorizovanom predaji“ a do prvej knihy Hospodárskeho zákonníka sa vkladajú vymedzenia pojmov špecifické pre knihu X ( Moniteur belge z 28. apríla 2014, s. 35053).
10
Článok X.16 ods. 1 prvý a druhý pododsek Hospodárskeho zákonníka v znení tohto zákona (ďalej len „Hospodársky zákonník“) stanovuje:
„Ak bola zmluva o obchodnom zastúpení uzatvorená buď na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú s možnosťou predčasného odstúpenia od zmluvy jej výpoveďou, môže každá strana zmluvu vypovedať, pokiaľ dodrží výpovednú lehotu.
Výpovedná lehota je jeden mesiac počas prvého roka platnosti zmluvy. Po prvom roku sa dĺžka výpovednej lehoty predĺži o jeden mesiac za každý ďalší rok, pričom táto lehota nesmie presiahnuť šesť mesiacov, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tretieho pododseku. Zmluvné strany nesmú dohodnúť kratšiu výpovednú lehotu.“
11
Podľa článku X.18 prvého odseku Hospodárskeho zákonníka:
„Po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení má obchodný zástupca právo na odstupné z dôvodu vypovedania zmluvy, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo výrazne rozšíril obchodné vzťahy s existujúcimi zákazníkmi, pokiaľ to zastúpenému môže priniesť značné výhody.“
12
Článok X.19 tohto Zákonníka stanovuje:
„Ak má obchodný zástupca právo na vyplatenie odstupného z dôvodu vypovedania zmluvy uvedeného v článku X.18 a suma tohto odstupného nepokrýva v celej výške škodu, ktorá mu skutočne vznikla, obchodný zástupca môže okrem tohto odstupného dostať aj náhradu škody vo výške rozdielu medzi sumou skutočne vzniknutej škody a sumou stanoveného odstupného, pod podmienkou, že preukáže rozsah uvádzanej škody.“
13
Článok X.21 uvedeného Zákonníka stanovuje:
„Zmluvné strany sa nesmú dohodnúť odchylne od ustanovení článkov X.18, X.19 a X.20 v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
14
Bank Nagelmackers uzavrela 22. mája 2003, 22. decembra 2006 a 31. januára 2006 tri zmluvy o obchodnom zastúpení so spoločnosťami Kempen Advies Beerse, Compagnie LLC a FP Verzekeringen.
15
Doporučeným listom z 8. júla 2016 Bank Nagelmackers vypovedala tieto tri zmluvy o obchodnom zastúpení s rôznymi výpovednými lehotami od jedného do šiestich mesiacov, pričom v prípade dvoch z nich bolo vyplatená náhrada za nedodržanie výpovednej lehoty.
16
Dňa 27. októbra 2016 Bank Nagelmackers a žalujúce spoločnosti vo veci samej uzavreli rámcovú dohodu upravujúcu náhradu za nedodržanie výpovednej lehoty, odstupné z dôvodu vypovedania zmluvy a náhradu škody, ktoré sa im majú vyplatiť z dôvodu vypovedania uvedených zmlúv (ďalej len „rámcová dohoda“).
17
Keďže sa žalujúce spoločnosti vo veci samej a OL domnievali, že rámcová dohoda bola uzavretá pod tlakom zo strany Bank Nagelmackers, podali proti Bank Nagelmackers žalobu na Nederlandstalige ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný obchodný súd Brusel, Belgicko), ktorou sa domáhali určenia neplatnosti tejto dohody najmä na základe kogentných ustanovení knihy X Hospodárskeho zákonníka.
18
Rozsudkom z 12. marca 2020 tento súd zamietol túto žalobu z dôvodu, že žalujúce spoločnosti vo veci samej opäť nadobudli svoju zmluvnú slobodu vypovedaním zmlúv o obchodnom zastúpení, teda odo dňa, keď sa každý obchodný zástupca dozvedel o skončení platnosti svojej zmluvy, a to aj napriek tomu, že plnenie tejto zmluvy pokračuje až do uplynutia výpovednej lehoty. Podľa uvedeného súdu mohli tieto spoločnosti pri stanovení výšku náhrady za nedodržanie výpovednej lehoty, odstupného z dôvodu vypovedania zmluvy a náhrady škody v rámcovej dohode voľne disponovať svojimi právami.
19
Žalujúce spoločnosti vo veci samej a OL podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Hof van beroep te Brussel (Odvolací súd Brusel, Belgicko), ktorý rozsudkom z 19. júna 2023 vyhlásil toto odvolanie za prípustné, ale nedôvodné.
20
Žalujúce spoločnosti vo veci samej a OL podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Hof van Cassatie (Kasačný súd, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojho kasačného opravného prostriedku tieto spoločnosti a OL tvrdia, že rámcová dohoda je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka. Kogentná povaha týchto ustanovení má za následok, že pokiaľ platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení neskončila, dotknutý obchodný zástupca by nemal tolerovať kratšiu výpovednú lehotu, než je lehota stanovená v uvedených ustanoveniach, alebo nižšie odstupné z dôvodu vypovedania zmluvy, než je odstupné stanovené v týchto ustanoveniach. Tento obchodný zástupca sa nemôže platne vzdať ochrany, ktorú mu poskytujú tie isté ustanovenia, alebo sa dohodnúť na nižšej ochrane pred ukončením spolupráce. Zmluva o obchodnom zastúpení sa skončí až uplynutím výpovednej lehoty stanovenej zastúpeným, a nie jednoduchým vypovedaním tejto zmluvy.
21
Tento súd usudzuje, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že články 17 a 19 smernice 86/653 majú za cieľ chrániť obchodného zástupcu po zániku zmluvy a majú kogentnú povahu. Uvedený súd sa domnieva, že spor, ktorý mu bol predložený, možno vyriešiť len odpoveďou na otázku, ku ktorému dátumu možno zmluvu o obchodnom zastúpení považovať za ukončenú v zmysle článku 15 ods. 2 a článku 19 smernice 86/653.
22
Za týchto okolností Hof van Cassatie (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa zmluva o obchodnom zastúpení považovať za ukončenú v zmysle [článku] 15 ods. 2 a článku 19 smernice [86/653] v okamihu skutočného skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení, t. j. uplynutím výpovednej lehoty, alebo v okamihu, keď sa obchodný zástupca dozvedel alebo mohol rozumne dozvedieť o vypovedaní zmluvy o obchodnom zastúpení?“
O prejudiciálnej otázke
23
Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 15 ods. 2 a článok 19 smernice 86/653 vykladať v tom zmysle, že platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení sa končí dňom, keď sa obchodný zástupca dozvie alebo sa môže rozumne dozvedieť o vypovedaní tejto zmluvy, alebo až dňom uplynutia výpovednej lehoty.
24
Článok 15 ods. 2 tejto smernice spresňuje minimálnu dĺžku výpovednej lehoty, ktorá sa vzťahuje na skončenie zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej na dobu neurčitú. Článok 19 uvedenej smernice zakazuje zmluvným stranám takejto zmluvy odchýliť sa pred uplynutím jej platnosti od ustanovení článkov 17 a 18 tej istej smernice v neprospech obchodného zástupcu. Ani tento článok 15 ods. 2, ani tento článok 19 však nedefinujú deň, v ktorom tieto strany nadobúdaj späť svoju slobodu odchýliť sa od kogentnej ochrany obchodného zástupcu.
25
Na určenie dosahu týchto ustanovení práva Únie je teda potrebné zohľadniť nielen ich znenie, ale aj kontext, do ktorého patria, a ich ciele.
26
Po prvé, pokiaľ ide o ciele smernice 86/653, z druhého a tretieho odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je najmä ochrana obchodných zástupcov v ich vzťahoch so zastúpenými (rozsudky z 23. marca 2006, Honyvem Informazioni Commerciali, C‑465/04 , EU:C:2006:199 , bod 19 ; z 26. marca 2009, Semen, C‑348/07 , EU:C:2009:195 , bod 14 , a z 19. apríla 2018, CMR, C‑645/16 , EU:C:2018:262 , bod 33 ).
27
Cieľom článkov 17 až 19 uvedenej smernice je najmä ochrana obchodného zástupcu po skončení platnosti zmluvy. Systém zavedený na tieto účely tou istou smernicou má kogentnú povahu, ktorá je potvrdená skutočnosťou, že podľa článku 19 smernice 86/653 sa zmluvné strany nemôžu od neho odchýliť v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 2000, Ingmar, C‑381/98 , EU:C:2000:605 , body 21 a 22 ; z 23. marca 2006, Honyvem Informazioni Commerciali, C‑465/04 , EU:C:2006:199 , bod 22 , ako aj z 19. apríla 2018, CMR, C‑645/16 , EU:C:2018:262 , bod 34 ).
28
Vzhľadom na to, že výklad článkov 17 až 19 tejto smernice je potrebné posudzovať s prihliadnutím na tento cieľ a tento systém (rozsudok z 23. marca 2006, Honyvem Informazioni Commerciali, C‑465/04 , EU:C:2006:199 , bod 17 ), je akýkoľvek výklad týchto článkov, ktorý by mohol byť v neprospech obchodného zástupcu, vylúčený (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2009, Semen, C‑348/07 , EU:C:2009:195 , bod 21 , a z 19. apríla 2018, CMR, C‑645/16 , EU:C:2018:262 , bod 35 ). Uvedené články sa preto majú vykladať v zmysle, ktorý prispieva k ochrane obchodného zástupcu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, Marchon Germany, C‑315/14 , EU:C:2016:211 , bod 33 ).
29
Z článku 19 smernice 86/653 tak vyplýva, že odchýlenie sa od ustanovení článku 17 tejto smernice môže byť pripustené len vtedy, pokiaľ je ex ante vylúčené, že sa pri ukončení zmluvy ukáže, že je v neprospech obchodného zástupcu (rozsudok z 23. marca 2006, Honyvem Informazioni Commerciali, C‑465/04 , EU:C:2006:199 , bod 27 ).
30
Po druhé treba poznamenať, že až do uplynutia výpovednej lehoty stanovenej v článku 15 ods. 1 a 2 uvedenej smernice je obchodný zástupca naďalej povinný plniť zmluvu a v tejto súvislosti závisí od zastúpeného, ako si splní svoje povinnosti, ako sú stanovené v kapitolách II a III tej istej smernice, najmä v oblasti odmeňovania.
31
Z toho vyplýva, že skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení sa nekončí hospodárska závislosť obchodného zástupcu od zastúpeného, a teda nerovnosť medzi zmluvnými stranami. Až po skutočnom ukončení záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy po uplynutí výpovednej lehoty tento zástupca už nezávisí od príjmov zo závislej činnosti priznaných zastúpeným, ktorého zastupoval.
32
Okrem toho článok 17 ods. 2 písm. a) smernice 86/653 zaručuje obchodnému zástupcovi poskytnutie odstupného, ak a v rozsahu, v akom je vyplatenie tohto odstupného spravodlivé s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä provízie, ktoré obchodný zástupca stráca a ktoré vyplývajú z obchodov s novými zákazníkmi, ktorých pre zastúpeného získal, alebo s existujúcimi zákazníkmi, s ktorými obchodný zástupca výrazne rozvinul obchod.
33
Ako však uvádza Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, nemožno vylúčiť, že zastúpený vypovedá zmluvu o obchodnom zastúpení hneď, ako sa vytvorí obchodný vzťah medzi ním a zákazníkmi získanými dotknutým obchodným zástupcom tak, aby sa obmedzila výška dlžného odstupného. Je totiž pravdepodobné, že ku skončeniu platnosti tejto zmluvy dôjde skôr, čím sa zníži výška tohto odstupného.
34
Po tretie treba konštatovať, že v súlade s článkom 15 ods. 2 smernice 86/653 sa zmluvné strany nemôžu dohodnúť na kratšej výpovednej lehote, než sú lehoty stanovené v tomto ustanovení, čo preukazuje vôľu normotvorcu Únie chrániť obchodného zástupcu počas celej výpovednej lehoty.
35
Z toho vyplýva, že ak by sa zmluva o obchodnom zastúpení, ktorá bola vypovedaná v súlade s článkom 15 smernice 86/653, mala považovať za skončenú v zmysle článku 19 tejto smernice odo dňa, keď sa obchodný zástupca dozvie alebo sa môže rozumne dozvedieť o ukončení tejto zmluvy, ochrana tohto obchodného zástupcu voči zastúpenému by bola oslabená, čo by bolo v rozpore s cieľmi sledovanými uvedenou smernicou. Vzhľadom na to, že potreba tejto ochrany zaniká až ku dňu uplynutia výpovednej lehoty, platnosť uvedenej zmluvy o obchodnom zastúpení sa skončí k tomuto dátumu.
36
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 2 a článok 19 smernice 86/653 sa majú vykladať v tom zmysle, že platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení sa nekončí dňom, keď sa obchodný zástupca dozvie alebo sa môže rozumne dozvedieť o vypovedaní tejto zmluvy, ale až dňom uplynutia výpovednej lehoty.
O trovách
37
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
Článok 15 ods. 2 a článok 19 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení sa nekončí dňom, keď sa obchodný zástupca dozvie alebo sa môže rozumne dozvedieť o vypovedaní tejto zmluvy, ale až dňom uplynutia výpovednej lehoty.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: holandčina.